ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 42
PURAHÉI 44 Oñembyasýva ñemboʼe
¿Mbaʼéichapa ikatu ñañemboʼe ñañemoag̃uive hag̃ua Jehováre?
“Jehová, che pyʼaite guive ajerure ndéve ajúda, cherendumína por favór” (SAL. 119:145).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
La Bíbliape jatopa mbaʼéichapa oñemboʼe vaʼekue yma algúno Ñandejára siervokuéra ha jahecháta mbaʼépa ikatu ñaaprende umívagui.
1, 2. a) ¿Mbaʼérepa ikatu sapyʼánte ijetuʼu ñañeʼẽ Jehovápe ñande pyʼaite guive? b) ¿Mbaʼéicha rupípa jaikuaa Jehová ohenduha umi ñane ñemboʼe?
¿REÑANDÚPA sapyʼánte ereha la mísma kósa reñemboʼe jave ha ndaikatuiha remombeʼu la rreálmente reñandúva? Oimérõ upéicha, ndahaʼéi hína nderehénte la oikóva upéva. Ñanerembiapoiterei rupi sapyʼánte ikatu ñañemboʼe Jehovápe apúro apúrope, térã ikatu avei ijetuʼu ñandéve ñamombeʼupaite hag̃ua Jehovápe la ñañandúva pórke ñapensa nañamereseiha ñañemoag̃ui hese.
2 La Biblia ohechauka porã ñandéve natekotevẽiha ñaneñeʼẽkuaaiterei ñañemboʼe jave, síno Jehová oipota la jaʼéva guive chupe osẽ ñane korasõgui. La Biblia heʼi voi Jehová katuete ohendutaha “umi ivuénova ñemboʼe” (Sal. 10:17). Jehovápe g̃uarã ningo iñimportánte káda palávra jaʼéva chupe ñane ñemboʼépe, pórke haʼe ojepyʼapyeterei ñanderehe (Sal. 139:1-3).
3. ¿Mbaʼe mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?
3 Ko artíkulope ñambohováita koʼã porandu: “¿Mbaʼérepa ndajakyhyjéi vaʼerã jaʼe hag̃ua Jehovápe la ñañandúva? ¿Mbaʼéichapa ikatu ñañemboʼe ñañemoag̃uive hag̃ua Jehováre? ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi ñemboʼe ojapo vaʼekuégui yma Ñandejára siervokuéra? ¿Mbaʼépa ikatu jajapo oimérõ ñañekevrantaiterei ha ndaikatúi jaʼe Jehovápe la oĩva ñane korasõme?”.
ANÍKENA JAKYHYJE ÑAÑEMBOʼE HAG̃UA JEHOVÁPE
4. ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ ani hag̃ua jakyhyje ñañemboʼe hag̃ua Jehovápe? (Salmo 119:145).
4 Jaikuaávo Jehová haʼeha peteĩ amígo ñanderayhúva ha oipotáva ñasẽ porã ifasilvéta ñandéve ñañemboʼe hag̃ua chupe kyhyjeʼỹme. Pe salmísta oskrivi vaʼekue Salmo 119 oñehaʼã vaʼekue ohecha Jehovápe iñamigoitéramo, haʼe ningo heta iprovléma vaʼekue. Por ehémplo unos kuánto kuimbaʼe aña oiko vaʼekue heʼi heta japu ikóntrape (Sal. 119:23, 69, 78). Avei pe salmísta oñeñandu vai vaʼekue ojavy haguére jepi (Sal. 119:67). Upéicharõ jepe haʼe ndohejái vaʼekue umi mbaʼe ojoko chupe omombeʼupaite hag̃ua Jehovápe la oñandúva (elee Salmo 119:145).
5. ¿Mbaʼérepa ndajahejái vaʼerã umi mbaʼe ñapensáva ñandejehe ñandejoko ñañemboʼe hag̃ua Jehovápe? Emombeʼu peteĩ ehémplo.
5 Jehová oipota umi opeka vaíva jepe oñemboʼe chupe (Is. 55:6, 7). Sapyʼánte ikatu ñapensa vai ñandejehe péro aníkena jaheja upéva ñandejoko ñañemboʼe hag̃ua Jehovápe. Epensamína ko ehémplore: Ñamoĩ chupe nde rehoha peteĩ lugár ndaiporihárupi mbaʼeve ni avave, upéi eñedesatina ha ndereikuaavéima moõpa reime, péro peichaháguinte rehecha peteĩ persónape ikatúva hína nepytyvõ. ¿Redudáta piko rejerure hag̃ua upe persónape ajúda retĩgui rekañy haguére? Nahániri, ni nderedudamoʼãi ningo rejerure hag̃ua ajúda. Péicha avei sapyʼánte ikatu ñañandu ku ñakañyrõguáicha pórke ndajaikuaái mbaʼépa jajapóta térã ikatu voi oime japeka raʼe. Péro aníkena umíva káusare jakyhyje ñañemboʼe hag̃ua Jehovápe (Sal. 119:25, 176).
¿MBAʼÉICHAPA IKATU ÑAÑEMBOʼE ÑAÑEMOAG̃UIVE HAG̃UA JEHOVÁRE?
6, 7. ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ ñamombeʼu hag̃ua Jehovápe la oĩva ñane korasõme? Emombeʼu peteĩ ehémplo. (Ehecha pe nóta).
6 Ikatu hína ñañemoag̃uive Jehováre jaʼepaitévo chupe la ñapensáva ha ñañandúva. Upévare ¿mbaʼépa ikatu jajapo ñañemboʼe hag̃ua Jehovápe ñane korasõ mbytete guive?
7 Ñapensa meme Jehová kualida porãitére.a Jajepyʼamongetávo umi kualida porãite Jehová oguerekóvare, ifasilvéta ñandéve ñamombeʼupaite hag̃ua chupe la oĩva ñane akãme ha ñane korasõme (Sal. 145:8, 9, 18). Jahechamína la oiko vaʼekue peteĩ ermána héravare Kristin. La itúa ningo iviolentoiterei vaʼekue. Haʼe heʼi: “Ijetuʼu vaʼekue chéve aguerovia hag̃ua Jehová haʼeha peteĩ Túa oporohayhúva. Che apensa vaʼekue haʼe en kualkiér moménto ikatutaha chereja rei cheimperfékta haguére”. ¿Mbaʼépa la oipytyvõ vaʼekue ko ermánape? Haʼe heʼi: “Che ajepyʼamongeta Jehová mborayhu ifiélvare ha upévare aĩ segúra haʼe núnka ndacherejareimoʼãiha, che aikuaa porã haʼe siémpre oñakaramataha che póre, haʼáramo jepe haʼe mborayhúpe chepytyvõta apuʼã jey hag̃ua. Aikuaa rupi Jehová cherayhuetereiha ikatu añeʼẽ hendive avyʼaiterei jave péro avei añembyasyeterei jave”.
8, 9. ¿Mbaʼérepa iporã ñapensa raẽ la jaʼétavare ñañemboʼe mboyve? Emombeʼu peteĩ ehémplo.
8 Ñapensa la jaʼétavare. Ñañemboʼe mboyve káda uno ikatu ñañeporandu unas kuánta kósa. Por ehémplo: “¿Mbaʼeichagua provlémapa ambohovái hína koʼág̃a? ¿Tekotevẽpa hína aperdona álgienpe? ¿Oñepresentaramoitépa chéve algúna situasión ijetuʼúva tekotevẽhápe Jehová chepytyvõ?” (2 Rey. 19:15-19). Ikatu avei ñanemanduʼa mbaʼéichapa Jesús heʼi vaʼekue ñañemboʼe vaʼerãha, por ehémplo ikatu ñañeʼẽ Jehovápe hérare, Irréinore ha ivoluntáre (Mat. 6:9, 10).
9 Jahechamína la oiko vaʼekue peteĩ ermána héravare Aliska. Haʼe oikuaa kuri la iména orekoha kánser iñakãme ha ndoikoʼaremoʼãveimaha. Upérõ ijetuʼueterei vaʼekue Alískape oñemboʼe hag̃ua. Imanduʼávo la oiko vaʼekuére heʼi: “Upérõ añeñandu vaʼekue yvýre ha añepyrũramo jepe añemboʼe ndaikuaái la haʼétava che ñemboʼépe”. ¿Mbaʼépa la oipytyvõ vaʼekue chupe? Haʼe omombeʼu: “Añemboʼe mboyve apyta sapyʼaitemi akalkula la ikatúvare haʼe Jehovápe, péicha ndaikói ajerure che ménare ni chejehénte. Apensa rupi añemboʼe mboyve ikatu chetrankilamie ha aime porãvéma añemboʼe hag̃uáicha Jehovápe diferénte mbaʼére”.
10. ¿Mbaʼérepa iñimportánte ñañemotiémpo ñañemboʼe pukuve hag̃ua? (Ehecha pe taʼanga).
10 Aníkena apúropente ñañemboʼe. Jaikuaa ñañemboʼéramo jepe Jehovápe mbykymínte, upéva ikatumaha ñanepytyvõ ñañemoag̃uive hag̃ua hese. Péro ñañemotiémporamo ñañemboʼe pukuve hag̃ua, provávlemente ifasilvéta ñandéve ñamombeʼu hag̃ua Jehovápe la ñañandúva ha ñapensáva.b Aliska ména, hérava Elías omombeʼu: “Aikokuévo heta vése añemboʼe jepi mbykymi Jehovápe. Péro che añandu añemoag̃uiveha Jehováre añemotiémpovo añemboʼe pukuve hag̃ua chupe. Che ikatu trankílo añemboʼe Jehovápe pórke haʼe ipasiénsia ha ndoikói ohaʼarõ haʼepántema la haʼe vaʼerã”. Eñehaʼãmína emoĩ peteĩ óra ha peteĩ lugár ikatutahápe eñemboʼe trankílo Jehovápe, mbaʼeve nemolestaʼỹre. Ikatu voi eñemboʼe en vos álta. Upéi eñehaʼãkena ejepokuaa eñemotiémpo eñemboʼe pukuve hag̃ua.
Eiporavo peteĩ óra ha peteĩ lugár ikatutahápe reñemboʼe pukumie Jehovápe mbaʼeve nemolestaʼỹre (Ehecha párrafo 10)
JAJEPYʼAMONGETA UMI ÑANDEJÁRA SIERVOKUÉRA YMA GUARE ÑEMBOʼÉRE
11. ¿Mbaʼéichapa ideprovécho ñandéve umi ñemboʼe jatopáva la Bíbliape? (Ehecha pe rrekuádro “¿Reñeñandúpa avei haʼekuéra oñeñandu haguéicha?”).
11 La Bíbliape jatopa mbaʼéichapa oñemboʼe vaʼekue yma Ñandejára siervokuéra ha avei umi músika haʼekuéra opurahéi vaʼekue omombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe. Ikatu hína tuicha ideprovécho ndéve rejepyʼamongetáramo umívare. Rehechávo mbaʼeichaitépa Jehová siervokuéra yma guare omombeʼupaite Jehovápe la oñandúva, nemomýita avei ndéve reñemboʼe hag̃ua upéicha. La haʼekuéra heʼi vaʼekue iñemboʼépe ikatu omeʼẽ ndéve idéa iporãva nde ere hag̃ua avei ne ñemboʼépe. La Bíbliape ikatu voi hína retopa umi ñemboʼe ohoitéva voi la ne situasiónre.
12. ¿Mbaʼépa ikatu ñañeporandu jalee jave peteĩ ñemboʼe la Bíbliape?
12 Retopa jave la Bíbliape peteĩ ñemboʼe ikatu reñeporandu: “¿Mávapa la oñemboʼéva hína ha mbaʼe situasiónpepa oĩ vaʼekue? ¿Añandúpa che la heʼíva ko ñemboʼe? ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu aaprende ko ñemboʼégui?”. Rembohovái hag̃ua koʼã porandu, sapyʼánte tekotevẽtamante rehekave informasión péro rehecháta ovaleha la péna. Jahechamína unos kuánto ehémplo.
13. ¿Mbaʼépa peteĩ mbaʼe ñaaprendéva Ana ñemboʼégui? (1 Samuel 1:10, 11). (Ehecha pe taʼanga).
13 (Elee 1 Samuel 1:10, 11). Ana oñemboʼérõ guare péicha, ombohovái kuri mokõi provléma ijetuʼuetereíva. Haʼe ndaikatúi vaʼekue imemby ha hiʼarive pe ótro tembireko orekóva iména ombohasa asyeterei anga Ánape (1 Sam. 1:4-7). ¿Rembohováipa nde avei peteĩ provléma ijetuʼuetereíva ha noñesolusionáiva? Oimérõ upéicha, ¿mbaʼépa ikatu reaprende Ana ñemboʼégui? Haʼe oñemotiémpo vaʼekue omombeʼupaite hag̃ua Jehovápe la oñandúva ha upe rire opytáma ipyʼaguapy (1 Sam. 1:12, 18). Nde avei tuicha reñeñandu porãvéta remoĩramo “Jehová pópe umi mbaʼe ndepyʼapýva”. Upearã tekotevẽta remombeʼupaite Jehovápe entéro mbaʼe reñandúva ha rehasáva (Sal. 55:22).
Ana ndaikatúi vaʼekue imemby ha pe ótro tembireko oreko vaʼekue iména oñembohory hese. Upémarõ Ana omombeʼupaite Jehovápe la orekóva ipyʼapýpe (Ehecha párrafo 13)
14. a) ¿Mbaʼépa ñaaprende avei Ana ehémplogui? b) ¿Mbaʼéichapa la Biblia heʼíva ikatu ñanepytyvõ ñañemboʼe porãve hag̃ua Jehovápe? (Ehecha pe nóta).
14 Upéi Ana imemby peteĩ mitãkuimbaʼe hérava Samuel. Haʼe michĩrõ guare gueteri, Ana oraháma Samuélpe pe súmo saserdóte Elí rendápe (1 Sam. 1:24-28). Upérõ guare Ana ojapo peteĩ ñemboʼe ikorasõ mbytete guive, haʼe upépe oagradese Jehovápe oñangareko haguére umi isiérvo iñeʼẽrendúvare (1 Sam. 2:1, 8, 9).c Provávlemente umi provléma haʼe orekóva hogapýpe ndopáiti kuri, péro Ana opensa rangue upévare, ojesareko meme mbaʼéichapa Jehová ovendesíma kuri chupe. ¿Mbaʼépa ñaaprende Ana ehémplogui? Jahecha ikatuha ñaaguanta porãve umi provléma ñapensávo mbaʼeichaitépa Jehová ñanepytyvõma koʼág̃a peve.
15. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende proféta Jeremías ñemboʼégui? (Jeremías 12:1).
15 (Elee Jeremías 12:1). Peteĩ tiémpore Jeremías oñedesanimaite vaʼekue pórke haʼe ohecha umi hénte aña oikoha vyʼápe. Avei Jeremías oñedesanima pórke umi ótro israelita oñembohory vaʼekue hese (Jer. 20:7, 8). Ñande ningo ñantende mbaʼérepa Jeremías oñeñandu vaʼekue upéicha. Koʼág̃arupi oĩ avei oñembohorýva ñanderehe ha jahecha umi hénte ojapóva ivaíva haʼeteha voi la orekóva saʼive provléma. Jeremías omombeʼu vaʼekue Jehovápe omorrenegaitereiha chupe umi inhustísia, péro haʼe núnka ndokulpái Jehovápe umi mbaʼére. Upéi ohechárõ guare mbaʼéichapa Jehová okorrehi ipuévlo naiñeʼẽrendúivape, oiméne Jeremías ojeroviaitevéntema Jehová ihustoha (Jer. 32:19). ¿Mbaʼépa ñaaprende Jeremías ehémplogui? Ñande avei ikatu ñamombeʼupaite Jehovápe la ñañandúva jahecha jave umi inhustísia. Avei ndajadudái Jehová okorrehitaha oimeraẽ inhustísia itiempoitépe.
16. ¿Mbaʼépa ñaaprende pe levita ñemboʼégui? (Salmo 42:1-4). (Ehecha pe taʼanga).
16 (Elee Salmo 42:1-4). Ko purahéi ningo oskrivi vaʼekue peteĩ levita. Haʼe ndaikatúi vaʼekue oho pe témplope oadora hag̃ua Jehovápe umi ótro israelítandi, ko salmo ohechauka porã mbaʼéichapa haʼe oñeñandu vaʼekue. Ñande avei ikatu hína ñañeñandu pe salmísta oñeñandu haguéicha oimérõ ndaikatúi ñasẽ ñande rógagui térã oimérõ ñaĩ kárselpe jaadora haguére Jehovápe. Péicha jave pe ñañeñandu porãhágui ikatu derrepénte ñañedesanimaite, péro tahaʼe haʼeháicha siémpre iporãta ñamombeʼupaitéramo Jehovápe la ñañandúva. Jajapóramo upéva, ikatúta hína ñantende la ñande voi ñañandúva ha ikatúta avei ñanemanduʼa umi mbaʼe iñimportantevévare. Por ehémplo pe levita ohechakuaa vaʼekue oreko jeytaha oportunida omombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe (Sal. 42:5). Avei haʼe ojepyʼamongeta kuri mbaʼéichapa Jehová oñangareko kuri oikóvo hese (Sal. 42:8). ¿Mbaʼépa ñaaprende? Ñañemboʼéramo Jehovápe ñande pyʼaite guive, ikatúta ñantende porãve la ñañandúva, ñandepyʼaguapy jeýta ha ñanembaretéta ñaaguanta hag̃ua umi situasión ijetuʼúva.
Pe levita oskrivi vaʼekue Salmo 42 omombeʼupaite Jehovápe la oñandúva. Ñande avei ñañemboʼéramo Jehovápe ñane korasõ mbytete guive, ikatúta ñanemanduʼa mbaʼépa hína la iñimportantevéva (Ehecha párrafo 16)
17. a) ¿Mbaʼépa ñaaprende proféta Jonás ñemboʼégui? (Jonás 2:1, 2). b) ¿Mbaʼéichapa umi versíkulo oĩva lívro de Sálmope ikatu ñanepytyvõ jahasa asy jave? (Ehecha pe nóta).
17 (Elee Jonás 2:1, 2). Proféta Jonás oñemboʼe vaʼekue péicha peteĩ pira rye guive. Jonás naiñeʼẽrendúi kuri Jehovápe, péro lomímonte haʼe oikuaa porã Jehová ohendutaha iñemboʼe. Upérõ Jonás heʼi vaʼekue unas kuánta kósa ojoguaitereíva la heʼíva lívro de Sálmope.d Upéva ohechauka porã haʼe oikuaa porã hague umi versíkulo bíblico, oiméne haʼe imanduʼa raʼe umívare ha ojepyʼamongeta. Upéicha rupi ndodudái Jehová oipytyvõtaha chupe. ¿Mbaʼépa ñaaprende iñehémplogui? Iporãta ñañehaʼãramo jaikuaa de memória unos kuánto versíkulo bíblico, pórke jahasa asy jave umíva ikatu ou ñane akãme ha ñanekonsola ñañemboʼe jave Jehovápe.
JASEGÍKENA ÑAÑEMBOʼE ÑAÑEMOAG̃UIVE HAG̃UA JEHOVÁRE
18, 19. Ndajaikuaái jave mbaʼépa la ikatúva jaʼe ñane ñemboʼépe, ¿mbaʼéichapa ñanekonsola la heʼíva Romanos 8:26, 27? Emombeʼu peteĩ ehémplo.
18 (Elee Romanos 8:26, 27). Sapyʼánte jajepyʼapyeterei rupi ni ndajaikuaái mbaʼéichapa jaʼéta Jehovápe la ñañandúva, péro oĩ hína peteĩ mbaʼe ikatúva ñanepytyvõ. Péicha jave Jehová espíritu sánto “ojerure ñanderehehápe”. ¿Mbaʼépa heʼise upéva? Ijespíritu sánto rupive Jehová oheja la Bíbliape heta ñemboʼe, pórke yma oĩ vaʼekue umi persóna ohasa vaʼekue avei la ñande jahasáva koʼág̃a. Upévare ndaikatúi jave jaʼe Jehovápe la ñañandúva, haʼe ikatu hína oreko enkuénta umi ñemboʼe oĩva la Bíbliape ha ojagarra umíva ku haʼerõguáicha la ñande jaʼeséva chupe. Upéi Jehová ikatu okontesta umi ñemboʼe.
19 Upéva tuicha oipytyvõ vaʼekue peteĩ ermána rusa héravape Yelena. Ko ermánape ojeraha vaʼekue présa oñemboʼe ha olee haguére la Biblia. Upévare Yelena oiko ojepyʼapyeterei ha ijetuʼúma anga chupe oñemboʼe hag̃ua. Haʼe omombeʼu: “Che ningo añekevrantaiterei vaʼekue ha ni ndaikuaái mbaʼépa la ikatúva ajerure Jehovápe, péro upérõ chemanduʼa haʼe ikatuha oreko enkuénta umi ñemboʼe ojapo vaʼekue yma isiervokuéra. Haʼe ikatu kuri ojagarra umíva ku haʼerõguáicha la che haʼese vaʼekue chupe. Upéva tuicha chekonsola pe ijetuʼuetérõ guare chendive”.
20. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ijetuʼúrõ ñandéve ñañemboʼe jajepyʼapyeterei jave?
20 Jahasa jave umi situasión ijetuʼuetereíva ikatu oime ñañepyrũ ñañemboʼe, péro upéi la ñane akã oho ótro ladoite. Upévare jajeprepara hag̃ua ñañemboʼe mboyve ikatu ñahendu umi gravasión oĩva pe lívro de Sálmogui. Avei ikatu jaskrivi umi mbaʼe ñañandúva ojapo haguéicha rréi David (Sal. 18, 34, 142; introduksionkuéra). Jaikuaaháicha ndaipóri ni peteĩ léi heʼíva mbaʼépa jajapo vaʼerã jajeprepara hag̃ua ñañemboʼe mboyve (Sal. 141:2). Upévare nde ikatu rejapo la ou porãvéva ndéve.
21. ¿Mbaʼérepa ikatu ñañemboʼe Jehovápe ñane korasõ mbytete guive?
21 Tuichaiterei ñanekonsola la jaikuaa Jehová ontendeha umi mbaʼe ñañandúva jaʼe mboyve jepe chupe mbaʼeve (Sal. 139:4). Haʼe oikuaáramo jepe la ñañandúva, lomímonte ohenduse voi la jaʼeséva chupe. Upévare aníkena reduda eñemboʼe hag̃ua nde Ru yvagapeguápe. Heta mbaʼe ikatu reaprende umi ñemboʼe oĩvagui la Bíbliape, umíva ikatu nepytyvõ eñemboʼe hag̃ua ne korasõ mbytete guive. Emombeʼupaitékena Jehovápe la reñandúva revyʼa jave péro avei reñembyasy jave. Jehová haʼe hína ne amigoite ha haʼe siémpre oĩta nde ykére.
PURAHÉI 45 Ajepyʼamongeta nde reguerohorývare
a Ehecha pe lívro Téxto bíblico ogiáva kristianokuérape, pe párte heʼihápe “Jehová”, ha upéi heʼihápe “Umi kualida iñimportantevéva Jehová orekóva”.
b Umi ñemboʼe ojejapóva en vos álta kongregasiónpe normálmente mbyky.
c Ana oñemboʼérõ guare heʼi vaʼekue unas kuánta kósa ojoguaitereíva la Moisés oskrivi vaʼekuépe. Upéva ohechauka Ana oñemotiémpo hague ojepyʼamongeta hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽre (Deut. 4:35; 8:18; 32:4, 39; 1 Sam. 2:2, 6, 7). Heta tiémpo upe rire, María haʼéva Jesús sy omombaʼeguasúrõ guare Jehovápe oipuru umi palávra ojoguaitereíva la Ana heʼi vaʼekuépe iñemboʼépe (Luc. 1:46-55).
d Por ehémplo ekompara Jonás 2:3-9 la heʼívare Salmo 69:1; 16:10; 30:3; 142:2, 3; 143:4, 5; 18:6 ha 3:8. Umi versíkulo oñemoĩ koʼápe en órden asegún Jonás heʼi haguéicha iñemboʼépe.