16 AL 22 DE MARZO DE 2026
PURAHÉI 20 Remeʼẽ nde Raʼy rehayhuetéva
¿Mbaʼérepa ñaikotevẽ raʼe peteĩ rreskáte?
“Che rete ningo chegueraha ñemanóme. ¿Máva piko chesalváta chugui?” (ROM. 7:24).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
Ko artíkulope jahecháta Jesús sakrifísio rupive Jehová ñaneperdonaha, ikatuha oiko jey ñandehegui perfékto ha avei ikatuha jareko jey peteĩ amista Jehovándi.
1, 2. ¿Mbaʼérepa ñaikotevẽ raʼe álgien ikatúvare ñanepytyvõ? (Romanos 7:22-24). (Ehecha pe taʼanga).
EPENSAMÍNTENA ko ehémplore: Ñamoĩ chupe peteĩ edifísio hoʼapaite hague ha peteĩ kuimbaʼe opyta umi eskómbro guýpe. Pe kuimbaʼe nomanói, péro ijetuʼu osẽ hag̃ua upégui pórke ndaikatúi anga ni okuʼe. Haʼe sólamente ikatu osapukái ojerure hag̃ua ajúda, ha ohaʼarõ upépe ou peve álgien oipytyvõ chupe.
2 Ikatu jaʼe la ñane situasión ojoguaitereiha upe kuimbaʼe situasiónpe. ¿Mbaʼérepa? Pórke Adán ha Eva naiñeʼẽrendúirõ guare Jehovápe oiko chuguikuéra pekadór ha upe rire kompletoite ifamiliare onaséma avei pekadór. Upéicha rupi entéro umi persóna oĩ pe pekádo poguýpe, ha jajogua voi pe kuimbaʼe opyta vaʼekue umi eskómbro guýpe ha ndaikatúiva osẽ upégui. Oiko haguéicha pe kuimbaʼére, ñande avei ñaikotevẽ kuri peteĩ ñanepytyvõva ñasẽ hag̃ua pe pekádo poguýgui. Apóstol Pablo oskrivírõ guare ikárta umi rrománope, ohechauka porã mbaʼe situasiónpepa ñaime jaiko rupi pe pekádo poguýpe. Upépe haʼe heʼi vaʼekue: “Che rete ningo chegueraha ñemanóme”, ha upéi oporandu mávapa ikatu osalva chupe upe situasióngui. Jahechaháicha apóstol Pablo oñandu vaʼekue ndaikatuiha osẽ pe pekádo poguýgui ha upéva káusare ikatuha voi omano (elee Romanos 7:22-24; Rom. 6:23). Enterovéva ningo ñaime avei upe situasión ivaietévape, upévare ñaikotevẽ kuri ajúda ñasẽ hag̃ua pekádo ha ñemano poguýgui.
Peteĩ kuimbaʼe opytáva eskómbro guýpe oikotevẽ ajúda osẽ hag̃ua upégui, upéicha avei ñande ñaĩ kuri pe pekádo poguýpe ha ñaikotevẽ kuri ajúda (Ehecha párrafo 1 ha 2)
3. ¿Mbaʼe mbaʼépa jahupyty pe rreskáte rupive?
3 Apóstol Pablo heʼíramo jepe isituasión ivaietereiha, la heʼíva upéi omeʼẽ ñandéve esperánsa. Haʼe oporandúrõ guare mávapa ikatu osalva chupe pe ñemanógui, upe rire heʼi kuri avei: “¡Aagradese Ñandejárape, pórke haʼe chesalváta ñande Ruvicha Jesucristo rupive!” (Rom. 7:25). Upérõ Pablo omombeʼu Jehová ñanderreskata hague Jesús sakrifísio rupive.a Upe rreskáte rupive ikatu jahupyty koʼã mbaʼe: 1) Jehová operdona ñande pekádo, 2) ikatúta ñandeperfékto amo gotyove ha 3) jareko jey peteĩ amista iporãva Jehovándi. Ñaanalisávo koʼã mbohapy mbaʼe jahayhuvétantema Jehovápe, haʼe ningo “Ñandejára omeʼẽva esperánsa” (Rom. 15:13). Avei jaagradesevétantema Jesúspe, pórke “haʼe opaga ikatu hag̃uáicha ñanderreskata ha ñandelivera pe pekádogui” (Col. 1:14).
PE RRESKÁTE RUPIVE JEHOVÁ OPERDONA ÑANDE PEKADOKUÉRA
4, 5. ¿Mbaʼérepa entéronte ñaikotevẽ kuri pe rreskáte? (Eclesiastés 7:20).
4 Enterovévante ñaikotevẽ kuri pe rreskáte Jehová operdona hag̃ua ñande pekadokuéra. ¿Mbaʼérepa? Pórke entéronte ñaneimperfékto ha ikatu japeka umi mbaʼe jajapóvape térã jaʼévape (elee Eclesiastés 7:20). Oĩ hína umi pekádo ivaietereíva. Por ehémplo pe léi oñemeʼẽ vaʼekue Moiséspe, heʼi vaʼekue ojejuka vaʼerãha peteĩ israelítape oúramo hekovai térã ojuka hapichápe (Lev. 20:10; Núm. 35:30, 31). Péro sapyʼánte ningo jajapo avei umi mbaʼe ndahaʼéiva la ivaietereíva, péro lomímo upéva haʼénte avei peteĩ pekádo. Por ehémplo rréi David heʼi vaʼekue: “Añatende porãta mbaʼéichapa aiko, ani hag̃ua haʼe mbaʼeve ivaíva” (Sal. 39:1). Ko téxto ohechauka porã sapyʼánte ikatuha japeka umi mbaʼe jaʼéva rupive (Sant. 3:2).
5 Epensamíntena umi mbaʼe anteve ere térã ejapo vaʼekuére: ¿Erépa raʼe peteĩ mbaʼe ha upéi rembyasy? ¿Térã ejapópa raʼe álgo ha upéi reñarrepenti? Ñambyasýramo jepe entéronte jaʼéta ke si koʼã mokõi porandúpe. La Biblia heʼi voi: “Ñande jaʼéramo: ‘Ndajarekói ningo pekádo’, upéicharõ ñande ñañembotavy ñandejupe voi ha pe añetegua noĩri ñane korasõme” (1 Juan 1:8).
6, 7. ¿Mbaʼéicha rupi Jehová operdona ñande pekadokuéra? (Ehecha pe taʼanga).
6 Jehová ihustoiterei, upévare haʼe ojapo vaʼerã kuri álgo operdona hag̃ua ñande pekadokuéra. ¿Mbaʼépa ojapo raʼe? Haʼe omeʼẽ Itaʼýra rekove ñande rehehápe, upéicha rupínte ñaneperdona (Efes. 1:7). Péro aníkena ñapensa upe haguére Jehová ombohasapa reitantemaha umi ñande pekadokuéra, Jehová ningo ndoipotái jajapo mbaʼeve ivaíva (Is. 59:2).
7 Pe léi oñemeʼẽ vaʼekue Moiséspe heʼi umi israelita omeʼẽ vaʼerãha umi animál sakrifísioramo oñeperdona hag̃ua ipekadokuéra (Lev. 4:27-31; 17:11). Umi sakrifísio haʼekuéra ojapóva ohechauka oñekotevẽha peteĩ sakrifísio tuichavévare oñeperdona hag̃ua ipekadokuéra. Upe sakrifísio haʼe vaʼekue Jesús rekove ha upéva rupive umi hénte ohupyty hetaiterei vendisión. Jesús omeʼẽ rupi hekove ñanderehehápe Jehová ikatúma operdona ñande pekadokuéra. Apóstol Pablo omombeʼu vaʼekue mbaʼeichaite pevépa iñimportánte pe sakrifísio Jesús ojapo vaʼekue. Haʼe oskrivírõ guare ikárta umi Corintoguápe oñeʼẽ umi mbaʼe vai haʼekuéra ojapo vaʼekuére anteve, péro upéi heʼi kuri avei chupekuéra: “Koʼág̃a Ñandejára penemopotĩma, penesantifikáma ha heʼíma pendehustoha. Haʼe ojapo upéva ijespíritu rupive ha ñande Ruvicha Jesucristo rérape” (1 Cor. 6:9-11).
Umi israelita omeʼẽ vaʼekue sakrifísio oñeperdona hag̃ua ipekadokuéra, péro upéva ohechaukánte kuri oñekotevẽha peteĩ sakrifísio tuichavévare. Upéva haʼe kuri Jesús rekove oguerúva hetaite vendisión (Ehecha párrafo 6 ha 7)
8. ¿Mbaʼe rehepa ikatu epensa reho mboyve konmemorasionhápe?
8 Ko áñope reho mboyve konmemorasionhápe, eñemotiémpokena epensa hag̃ua umi mbaʼe porã rehupytývare Jehová operdona rupi nde pekadokuéra. Por ehémplo, pe rreskáte ñanepytyvõ rupi natekotevẽvéima reñeñandu kulpávle oimérõ anteve ejapo raʼe peteĩ mbaʼe ivaíva ha reñarrepenti. ¿Péro ijetuʼúpa ndéve reguerovia añete hag̃ua Jehová neperdonáma hague umi mbaʼe rejapo vaʼekuére? Ikatu hína oime epensa: “Aikuaa ningo Jehová ikatuha cheperdona, péro che hína la ndaikatúiva añeperdona”. Oimérõ epensa hína péicha, ejepyʼamongetamína ko mbaʼére: Jehová hína pe oporoperdonáva ha pe omeʼẽva autorida Itaʼýrape oporohusga hag̃ua. Upéva heʼise haʼe nomeʼẽi hague ndéve ni ótrope pe derécho odesidi hag̃ua mávapepa oñeperdona vaʼerã térã nahániri. La Biblia heʼi: ‘Jaikóramo pe lus rendýpe, Ñandejára voi oĩháicha pe lus rendýpe, Itaʼýra Jesús ruguy ñanemopotĩ opaichagua pekádogui’ (1 Juan 1:6, 7). Jajeroviaháicha entéro umi ótro enseñánsa oĩvare la Bíbliape, péicha avei jajerovia vaʼerã ko mbaʼére. Jehová ningo ikatúma ñaneperdona pe rreskáte rupive ha la Biblia voi heʼi ñandéve haʼe ‘oĩha ñaneperdona hag̃uáicha’ (Sal. 86:5).
PE RRESKÁTE RUPIVE AMO GOTYOVE IKATÚTA ÑANDEPERFÉKTO
9. La Bíbliape ojepuru jave pe palávra pekádo, ¿mbaʼépa heʼise? (Salmo 51:5).
9 La Bíbliape ojepuru pe palávra “pekádo” oñeñeʼẽ hag̃ua umi mbaʼe vai jajapóvare, péro avei ojepuru oñeñeʼẽ jave ñane imperfeksión rehe ha upéva haʼe peteĩ mbaʼe ñagueronasémava (elee Salmo 51:5). Ñanaséma rupi pekadór jajapose umi mbaʼe ivaíva, péro ndahaʼéi upévante, avei ñande rete ikangy rupi ikatu ñanderasy, ñandeeda ha ñamano. Upéicha rupi ñantende mbaʼérepa umi mitãmi onase ramóva ikatu hasy ha omano ndojapóiramo jepe hikuái mbaʼeve ivaíva. Avei ñantende mbaʼérepa umi persóna ivuénova ha iñañáva ohasa asy ha omano. Adán ha Eva opeka rupi enterovetéva ñaime upe situasión ivaietévape.
10. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue Adán ha Eva opeka riremi?
10 Epensamíntena mbaʼéichapa Adán ha Eva oñeñandu vaʼekue naiñeʼẽrendúirõ guare Jehovápe, haʼekuéra opeka riremi oñeñandu vaíma voi pórke ndojapói hikuái la Jehová heʼíva (Rom. 2:15). Adán ha Eva oñandu vaʼekue pyaʼeterei okambia hague isituasión, haʼekuéra oheka ijaorã oñemoʼã ha okañy hag̃ua Ijapoharégui (Gén. 3:7, 8) Upérõ guare Adán ha Eva primera ves oñeñandu kulpávle, otĩ ha oñeñandu vaieterei la ojapo vaʼekuére. Haʼekuéra oñeñandúta kuri upéicha omano meve (Gén. 3:16-19).
11. ¿Mbaʼéichapa ñande ñañeñandu ñaneimperfékto rupi?
11 Koʼág̃a ñande avei ñañeñandu Adán ha Eva oñeñandu haguéicha. Ñaneimperfékto rupi oĩ hetaiterei mbaʼe ñanembosufríva ha ñañehaʼãmbaitéramo jepe omehora hag̃ua ñane situasión, siémpre oĩtante voi umi provléma ndaikatúiva ñasolusiona ñandejehegui reínte. ¿Mbaʼérepa? La Biblia heʼi voi Adán ha Eva opeka rire, entéro umi persóna ombohovaitaha umi situasión ijetuʼúva (Rom. 8:20). Upéva oiko voi ñanderehe ha avei entéro umi héntere. Por ehémplo umi goviérno oñehaʼãmbaite oipytyvõ umi imboriahúvape, ani hag̃ua oĩ violénsia síno oĩ hag̃ua pyʼaguapy, ha ojekuida hag̃ua ko yvýre. Oñehaʼãmbaitéramo jepe hikuái ndaikatúi osolusiona umi provléma, péro pe rreskáte rupive ñande jareko peteĩ esperánsa ndaijojaháiva. ¿Mbaʼépa hína upe esperánsa?
12. ¿Mbaʼe mbaʼépa jahupytýta pe rreskáte rupive?
12 Jesús sakrifísio rupive “Ñandejára kreasión ndoikovéitama pekádo ha ñemano poguýpe” (Rom. 8:21). Upéva heʼise paraísope ñandeperfékto jeytaha. Upépe nañanderasymoʼãvéima ni ndajaikomoʼãvéima ñañeñandu vai, avei núnka mas ndajaikomoʼãi ñañeñandu kulpávle térã ñañekevranta. Hiʼarive Jesús haʼéva pe “Prínsipe de Paz” ogovernátama (Is. 9:6, 7). Haʼe oipytyvõta oñesolusiona hag̃ua entéro umi provléma la hénte ndaikatúiva osolusiona ijehegui reínte.
13. ¿Mbaʼe mbaʼe rehepa ikatu avei epensa eho mboyve konmemorasionhápe?
13 Epensamíntena mbaʼéichapa reikóta paraísope ndeperfékto vove. Upépe káda día repáyvo reñeñandu porãta ha nderejepyʼapymoʼãi peteĩ ne hénte rehayhúva ivareʼa, hasy térã omanórõ g̃uarã. Koʼág̃ama voi ikatu ñandepyʼaguapy jajeroviávo ñande pyʼaite guive pe esperánsa oĩvare ñane renonderãme. “Ñane esperánsa ningo peteĩ ánkla ñande rekovépe g̃uarã, ha ñanepytyvõ jajepytaso mbarete hag̃ua ha ani hag̃ua ni michĩmi jaduda” (Heb. 6:18, 19). Pe ánkla ningo omombarete pe várkope ani hag̃ua okacha vaipa, upéicha avei pe esperánsa jarekóva omombarete ñande jerovia ha ñanepytyvõ ñaaguanta hag̃ua umi pruéva ijetuʼúva. Avei aníkena reduda Jehová “omyengovia porãha umi oñehaʼãvape ipyʼaite guive oadora chupe” (Heb. 11:6). Pe rreskáte ningo tuichaiterei ñanekonsola koʼág̃ama voi ha omeʼẽ ñandéve esperánsa amo gotyove g̃uarã.
PE RRESKÁTE RUPIVE IKATU JAREKO JEY PETEĨ AMISTA JEHOVÁNDI
14. Adán ha Eva opeka rire, ¿mbaʼéichapa japyta raʼe Jehová renondépe?
14 Adán ha Eva opeka rire ndaikatuvéima kuri jareko peteĩ amista Jehovándi, la Biblia heʼi voi oiko hague ñandehegui “Ñandejára enemígo” (Rom. 8:7, 8; Col. 1:21). ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke Jehová ningo iperfékto ha ihústo rupi ndaikatúi ombohasa reínte umi ñande pekadokuéra. La Biblia heʼi Jehováre: “Ñandejára, nde ningo nepotĩeterei ha ni peteĩ defékto ndereguerekói, upévare ndaikatúi voi ni rehecha la ivaíva” (Hab. 1:13). Pe pekádo ñanemomombyry Jehovágui, upévare ñaikotevẽ kuri ajúda jareko jey hag̃ua peteĩ amista hendive, ha pe rreskáte ñanepytyvõ jahupyty hag̃ua upéva.
15. ¿Mbaʼéichapa Jesús sakrifísio ñanepytyvõ ñañemoag̃ui jey hag̃ua Jehováre?
15 La Biblia heʼi Jesús ‘oñemeʼẽ hague sakrifísioramo ñande pekadokuérare jaiko porã jey hag̃ua Ñandejárandi’ (1 Juan 2:2). ¿Péro mbaʼéichapa Jesús sakrifísio ñanepytyvõ ñañemoag̃ui jey hag̃ua Jehováre? Upe sakrifísio rupive Jehová ikatúma kuri oiko pyʼaguapýpe ñanendive, ha ñande avei ikatúma jareko jey hendive peteĩ amista iporãva (Rom. 3:23-26). Avei pe rreskáte rupive Jehová heʼi ihustoha entéro umi isiérvo oadoráma vaʼekue chupe fiélmente Jesús omano mboyve (Gén. 15:1, 6). ¿Mbaʼéicha rupípa Jehová heʼíma vaʼekue haʼekuéra ihustoha? Pórke haʼe ndodudái kuri Itaʼýra omeʼẽtaha hekove sakrifísioramo ha upéicha ojepagataha pe rreskáte (Is. 46:10). Jahechaháicha enterovéva ikatu ñañemoag̃ui jey Jehováre pe rreskáte rupive.
16. ¿Mbaʼe ótra kósarepa ikatu avei ejepyʼamongeta amedída ke og̃uahẽ pe konmemorasión día? (Ehecha pe taʼanga).
16 Epensamíntena umi mbaʼe porã rehupytývare reguereko rupi peteĩ amista Jehová ndive. Por ehémplo Jesús ñanemboʼe haguéicha ikatu jaʼe Jehová haʼeha “ñande Ru” (Mat. 6:9). Sapyʼánte ikatu voi jaʼe Jehová haʼeha “ñane amigoite”. Ñaneimperfékto rupi ñandejehegui reínte ndaikatúi kuri ñañemoag̃ui Jehováre, pe rreskáte rupive añoite ikatu kuri jareko jey Jehová ndive peteĩ amista iporãva. Upévare jaʼe jave Jehová haʼeha “ñande Ru” térã “ñane amígo” jaʼe upéva jahechaukávo jarrespetaha chupe ha ñaneumílde. Jehová ‘odesidi vaʼekue omoingo porã jey hendive entéro mbaʼe Cristo rupive. Ko pyʼaguapy ikatu ojehupyty Itaʼýra oñohẽ rupi huguy pe yvyráre’ (Col. 1:19, 20). Jesús omeʼẽ rupi hekove ñande rehehápe koʼág̃ama voi ikatu jareko peteĩ amista iporãva Jehová ndive ñaneimperféktoramo jepe.
Ñande ikatu jareko jey peteĩ amista iporãva Jehová ndive pe rreskáte rupive añoite (Ehecha párrafo 16)
PE RRESKÁTE OHECHAUKA JEHOVÁ ÑANDEPORIAHUVEREKOHA
17. ¿Mbaʼéichapa pe rreskáte ohechauka Jehová ñandeporiahuverekoitereiha? (Efesios 2:4, 5).
17 Pe rreskáte ohechauka Ñandejára ñandeporiahuverekoitereiha. Haʼe ñanemoingove, “jepe ñande ñamanóma kuri ñane rembiapo vaikuépe” (elee Efesios 2:4, 5). Umi persóna ‘ipyʼaporãva ohupytyséva jeikove opaveʼỹva’ ohechakuaa oĩha hikuái pekádo poguýpe ha ojerure asy voi hikuái ajúda osẽ hag̃ua upégui (Hech. 13:48). Jehová oipytyvõseterei umi persónape, upévare oikuaauka chupekuéra umi notísia porã ikatu hag̃uáicha umi hénte oikuaa porã chupe ha Itaʼýrape (Juan 17:3). Oiméne Satanás opensa raʼe Jehová volunta noñekumplimoʼãveimaha Adán ha Eva naiñeʼẽrendúirõ guare, péro ajépa tuichaite ojavy rakaʼe.
18. Rejepyʼamongetávo pe rreskátere, ¿mbaʼe rehepa avei nemanduʼa vaʼerã?
18 Jajepyʼamongetávo entéro umi mbaʼe porã jahupytývare pe rreskáte rupive, ndovaléi ñanderesarái oĩha peteĩ mbaʼe iñimportantevéva upévagui. Jehová omeʼẽ upe rregálo ndahaʼéi ñandesalva hag̃uánte, síno ohechauka hag̃ua japuha la Satanás heʼi vaʼekue ikóntrape hardín de Edénpe (Gén. 3:1-5, 15). Jesús sakrifísio rupive Jehová ombotuicha ha omopotĩ héra. Avei ohechauka ñanderayhuetereiha ñandepeʼávo pe pekádo ha ñemano poguýgui. ¿Mbaʼéichapa avei Jehová ohechauka imbaʼeporãitereiha ñanendive ñaneimperféktoramo jepe? Haʼe omeʼẽ ñandéve oportunida jahechauka hag̃ua japuha la Satanás heʼi vaʼekue ikóntrape (Prov. 27:11). ¿Mbaʼéichapa nde ikatu rehechauka remombaʼetereiha pe rreskáte? Upéva ñambohováita pe artíkulo oúvape.
PURAHÉI 19 Jagueromanduʼa Jesús omano hague ára
a MBAʼÉPA HEʼISE: Pe rreskáte haʼe peteĩ présio tekotevẽva ojepaga ojelivera hag̃ua peteĩ persónape, upévare ikatu jaʼe Jesús sakrifísio haʼe hague pe rreskáte oipytyvõva entéro umi persónape ojei hag̃ua pe pekádo ha ñemano poguýgui.