¿Mbaʼépa hína pe vautísmo?
Mbaʼépa omboʼe la Biblia
Peteĩ persóna ojevautisa hag̃ua oikepaite vaʼerã pe ýpe.a La Bíbliape oñemombeʼu mbaʼéichapa ojevautisa vaʼekue heta persóna (Hechos 2:41). Umíva apytépe, omombeʼu ñandéve Jesús ojevautisa hag̃ua oike hague pe Rrío Jordánpe (Mateo 3:13, 16). Unos kuánto áño upe rire katu, peteĩ karai etíope ojevautisa vaʼekue oviaha aja, ha pe rreláto omombeʼu ojapo hague upéva otopa rupi pe tapére “peteĩ y guasu” (Hechos 8:36-40).
Jesús heʼi porã vaʼekue isegidorkuéra si o si ojevautisa vaʼerãha (Mateo 28:19, 20). Ha tiémpo rire, apóstol Pedro okonfirma jey vaʼekue upeichaha (1 Pedro 3:21).
Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope:
¿Heʼípa la Biblia ojevautisa térã oñemongarai vaʼerãha umi veveʼi?
¿Mbaʼépa heʼise peteĩ persóna ojevautisaha pe Túa, pe Taʼýra ha pe espíritu sánto rérape?
¿Siérto piko peteĩ persóna ojevautisa jeýva opekaha ojapóramo upéva?
¿Mbaʼépa orrepresenta pe vautísmo?
Peteĩ persóna ojevautisa vove, ohechauka hína enterove renondépe haʼe oñarrepentíma hague umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuégui, ha oprometéma hague Ñandejárape siémpre ojapotaha ivolunta toiko la oikóva. Haʼe oprometéma iñeʼẽrendutaha Ñandejárape ha Itaʼýra Jesúspe. Umi persóna ojevautisáva ikatu hína ohupyty pe vída etérna.
Peteĩ persóna oikepávo pe ýpe ojevautisa hag̃ua, ohechauka hína haʼe okambiaite hague la hekove. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke la Biblia heʼi pe vautísmo ojoguaha la ojejapóvape oñeñotỹ jave peteĩ persóna omano vaʼekuépe (Romanos 6:4; Colosenses 2:12). Pe persóna oikévo pe ýpe, haʼete hína ku omano ha oñotỹva umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue. Ha upéi osẽ jeývo pe ýgui haʼete ku oikove jeýva, ha upe guive oñepyrũtamaha oiko Ñandejára heʼiháicha.
¿Heʼípa la Biblia ojevautisa térã oñemongarai vaʼerãha umi veveʼi?
La Bíbliape moõvete ndojepurúi pe palávra “oñemongarai”.b Ha nomboʼéi avei ojevautisa vaʼerãha umi veveʼi.
Péva pe kostúmbre ndojoguerahaiete la omboʼévare Ñandejára Ñeʼẽ. La Biblia heʼi peteĩ persóna ojapo vaʼerãha unas kuánta kósa ojevautisa mboyve. Por ehémplo, haʼe ontende porã vaʼerã umi enseñánsa iñimportantevéva oĩva Ñandejára Ñeʼẽme, ha oiko vaʼerã upépe heʼiháicha. Avei oñarrepenti vaʼerã umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuégui. Ha oñemboʼe vaʼerã Ñandejárape opromete hag̃ua chupe siémpre oikotaha haʼe oipotaháicha (Hechos 2:38, 41; 8:12). Ha umi veveʼi ningo ndaikatúi ojapo ni peteĩva koʼã mbaʼe.
¿Mbaʼépa heʼise peteĩ persóna ojevautisaha pe Túa, pe Taʼýra ha pe espíritu sánto rérape?
Jesús heʼírõ guare isegidorkuérape oipytyvõ hag̃ua la héntepe oiko hag̃ua chuguikuéra idisípulo, omanda vaʼekue: “Pevautisa chupekuéra pe Túa, pe Taʼýra ha pe espíritu sánto rérape. Ha pemboʼe chupekuéra ojapo hag̃ua entéro mbaʼe amanda vaʼekue peẽme” (Mateo 28:19, 20). Upéva heʼise pe persóna ojevautisáva orrekonoseha pe autorida orekóva pe Túa ha pe Taʼýra, ha avei orrekonoseha mbaʼéichapa Ñandejára oipuru ijespíritu sánto. Ñantende hag̃ua upéva, ikatu ñanemanduʼami la apóstol Pedro heʼi vaʼekuére una ves omonguerárõ guare peteĩ karaípe, haʼe heʼi vaʼekue: “¡Jesucristo pe Nazareno rérape haʼe ndéve, eguata!” (Hechos 3:6). La Pedro heʼíva ohechauka porã haʼe orrespetaha pe autorida orekóva Jesús, ha orrekonoseha upe milágro ojejapo hague Cristo rupive.
“Pe Túa” haʼe hína Ñandejára Jehová.c Haʼe ningo pe Kreadór, haʼe omeʼẽ ñandéve la vída ha haʼe pe Dios Todopoderóso. Upévare haʼe hína pe orekóva tuichave autorida ko univérsope (Génesis 17:1; Apocalipsis 4:11).
“Pe Taʼýra” haʼe hína Jesucristo, ha haʼe omano vaʼekue ñanderehehápe (Romanos 6:23). Ñande ndaikatumoʼãi jajesalva nañarrekonoséi ha nañamombaʼéiramo la Jesús ojapo vaʼekue oñekumpli hag̃ua Ñandejára volunta (Juan 14:6; 20:31; Hechos 4:8-12).
“Pe espíritu sánto” haʼe pe fuérsa Ñandejára oipurúva ojapo hag̃ua la kósa.d Haʼe oipuru vaʼekue ijespíritu okrea hag̃ua entéro mbaʼe, omeʼẽ hag̃ua ñandéve la vída, omeʼẽ hag̃ua isiervokuérape la fuérsa okumpli hag̃ua ivolunta, ha ojevale hag̃ua umi profétare heʼi hag̃ua mbaʼépa oikóta amo gotyove (Génesis 1:2; Job 33:4; Romanos 15:18, 19). Ñandejára oipuru vaʼekue avei ijespíritu omomýi hag̃ua umi oskrivi vaʼekuépe la Biblia oikuaa hag̃ua mbaʼépa Haʼe opensa, ha oskrivi hag̃ua upéva (2 Pedro 1:21).
¿Siérto piko peteĩ persóna ojevautisa jeýva opekaha ojapóramo upéva?
Heta hénte ningo okambia jepi la irrelihión. Péro oiméramo peteĩ persóna ojevautisa jepéma raʼe peteĩvape, ¿siérto piko opekaha hína ojevautisa jeýramo pe irrelihión pyahúpe? Algúno heʼi jepi ke si, pórke oreko enkuénta la heʼíva Efesios 4:5: “Peteĩnte ñande Ruvicha, peteĩnte ñande jerovia, ha peteĩnte pe vautísmo”. Péro ko téxto ndeʼiséi peteĩ persóna ndaikatuiha ojevautisa jey. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva?
Mbaʼe rehepa oñeñeʼẽ Efesios kapítulo 4-pe. Péva pe pártepe, Pablo omokyreʼỹ hína kuri umi kristiánope oĩ hag̃ua unído, ha ani hag̃ua ojoavypa umi mbaʼe ogueroviávape ha omboʼévape (Efesios 4:1-3, 16). Upearã peteĩnte vaʼerã la Huvichakuéra, upéva heʼise enterovéva osegi vaʼerãha peteĩ Líderpe añónte, haʼéva Jesús. Avei peteĩnte vaʼerã la ijerovia, pórke ontende vaʼerã kuri hikuái peteĩchapa umi mbaʼe la Biblia omboʼéva. Ha peteĩnte vaʼerã pe vautísmo, pórke haʼekuéra ontende ha osegi vaʼerã kuri peteĩchapa umi mbaʼe heʼíva la Biblia pe vautísmo rehe.
Apóstol Pablo voi omokyreʼỹ vaʼekue algúno ojevautisáma vaʼekuépe ojevautisa jey hag̃ua. Haʼe heʼi kuri upéva koʼã persónape pórke ojevautisa ypýrõ guare, haʼekuéra nontendeporãiti kuri umi mbaʼe Jesús omboʼe vaʼekue (Hechos 19:1-5).
Mbaʼeichagua vautísmopa oguerohory Ñandejára. Haʼe oasepta hag̃ua peteĩ persóna vautísmo, upe persóna odesidi vaʼerã ojapotaha upéva ontende porã rire umi enseñánsa oĩva la Bíbliape (1 Timoteo 2:3, 4). Oiméramo peteĩ persóna oĩ raʼe peteĩ rrelihión nomboʼéivape la Biblia heʼíva ha oguerovia kuri koʼã enseñánsa, Ñandejára ndoaseptáinte voi kuri la ivautísmo (Juan 4:23, 24). Ikatu oime pe persóna isinséro kuri, péro la legálmente ndoikuaaporãiti kuri Ñandejárape (Romanos 10:2). Ñandejára oguerohory hag̃ua chupe, haʼe oaprende vaʼerã la verda oĩva la Bíbliape, ojapo la oaprendéva, opromete Ñandejárape oservitaha chupe pára siémpre, ha ojevautisa jey upe rire. Péva pe kásope, pe persóna ndopekái la ojevautisa jeýrõ. Al kontrário, si o si katu ojapo jey vaʼerã upéva.
Ótra kláse de vautísmo oñemensionáva la Bíbliape
Jahecháma haguéicha, la Biblia heʼi umi kristiáno oikepa vaʼerãha pe ýpe ojevautisa hag̃ua. Péro la Biblia omensiona avei ótra kláse de vautísmo orrepresentáva ótra kósa. Jahechamína algúno ehémplo.
Pe vautísmo ojapo vaʼekue Juan el Bautista.e Juan ovautisa vaʼekue umi judíope ha umi oike vaʼekuépe umi judío rrelihiónpe. Haʼekuéra ojapo vaʼekue upéva ohechauka hag̃ua oñarrepentiha nokumpliporãi haguére pe léi Ñandejára omeʼẽ vaʼekue umi israelítape Moisés rupive. Juan ovautisávo umi héntepe, oprepara hína kuri chupekuéra opilla ha oasepta hag̃ua Jesús de Nazaret haʼeha pe Mesías oñepromete vaʼekue (Lucas 1:13-17; 3:2, 3; Hechos 19:4).
Jesús ojevautisárõ guare. Juan el Bautista ovautisa vaʼekue heta héntepe, péro ovautisávo Jesúspe ojapo kuri álgo núnka ndojejapóitiva. Jesús ningo perfékto vaʼekue ha núnka ndopekái (1 Pedro 2:21, 22). Upévare haʼe ojevautisávo, ndahaʼéi kuri ku ohechaukáva oñarrepentiha umi mbaʼe vai ojapóvagui ha ojerureha Ñandejárape ikonsiénsiapotĩ hag̃ua (1 Pedro 3:21). Upéva rangue, haʼe ojevautisárõ guare ohechauka kuri oñepresentaha Ñandejára renondépe okumpli hag̃ua entéro mbaʼe ojeprofetisa vaʼekue ojapotaha pe Mesías. Umíva apytépe omano vaʼerãha ñanderehehápe (Hebreos 10:7-10).
Ojevautisáva espíritu sántope. Juan el Bautista ha Jesús heʼi vaʼekue oĩtaha ojevautisáva pe espíritu sántope (Mateo 3:11; Lucas 3:16; Hechos 1:1-5). Yvate gotyove ojeexplikáma kuri mbaʼépa heʼise peteĩ persóna ojevautisaha pe espíritu sánto rérape. Péro peteĩ persóna ojevautisáramo espíritu sántope, upéva orrepresenta ótra kosaite hína (Mateo 28:19) ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva?
Oĩ unos kuántonte umi Jesús segidorkuéra apytépe ojevautisáva espíritu sántope. Chupekuéra ojeporavo espíritu sánto rupive, ha oñeinvita chupekuéra oho hag̃ua yvágape haʼe hag̃ua saserdóte Jesús ndive ha ogoverna hag̃ua hendive ko yvy (1 Pedro 1:3, 4; Apocalipsis 5:9, 10).f Oĩ hetaiterei millones orekóva la esperánsa oikóvo ipoguypekuéra pára siémpre peteĩ paraísope ko yvy ape ári (Mateo 5:5; Lucas 23:43).
Umi ojevautisáva omoirũ hag̃ua Crístope ha omano hag̃ua haʼéicha. Umi ojevautisáva espíritu sántope, ojevautisa avei omoirũ hag̃ua Crístope, térã oĩ hag̃ua hendive voi (Romanos 6:3). Upévare sólamente umi ojeporavo vaʼekue espíritu sánto rupive ha ogovernátava Jesúsndi yvágape la ojevautisáva péicha. Péva pe vautísmo rupive, haʼekuéra oike Jesús kongregasiónpe, ojoguáva ikuérpope, ha haʼéma omoakã chupekuéra (1 Corintios 12:12, 13, 27; Colosenses 1:18).
Koʼã kristiánope ojevautisa avei ‘omano hag̃ua Jesús omano haguéicha’ (Romanos 6:3, 4). Haʼekuéra osegi Jesús ehémplo, ojapo oimeraẽ mbaʼe tekotevẽva iñeʼẽrendu hag̃ua Ñandejárape, ha oĩ oheja hag̃uáicha ko múndo oho hag̃ua oiko yvágape. Haʼekuéra okompleta péva pe vautísmo omano vove, ha Ñandejára omoingove jey chupekuéra haʼe hag̃ua ánhel amo yvágape (Romanos 6:5; 1 Corintios 15:42-44).
Umi ojevautisáva tatápe. Juan el Bautista heʼi vaʼekue Jesús rehe: “Haʼe pendevautisáta espíritu sánto ha tatápe. Ipópe oreko pe erramiénta ojepurúva oñemboveve hag̃ua pe trígo. Haʼe omopotĩmbaitéta pe lugár ojepurúva oñemopotĩ hag̃ua pe trígo, ha avei oñongatúta pe trígo galpónpe. Ha umi hakãngue katu ohapýta tata ikatuʼỹvape oñembogue” (Mateo 3:11, 12). La heʼívare Juan ojekuaa porã pe vautísmo ojejapóva espíritu sántope ha pe ojapóva tatápe idiferenteha ojuehegui. ¿Mbaʼépa la heʼise vaʼekue Juan?
Pe trígo orrepresenta umi ohendúvape Jesúspe ha iñeʼẽrendúva chupe, haʼekuéra oreko hína la posivilida ojevautisávo chupekuéra espíritu sántope. Péro umi hakãngue katu orrepresenta umi ndojaposéivape la Jesús heʼíva. Haʼekuéra ojevautisáta tatápe, ha upéva heʼise hína haʼekuéra oñehunditaha pára siémpre (Mateo 3:7-12; Lucas 3:16, 17).
a Según peteĩ diksionário, pe palávra griega ojetradusíva “vautísmo” heʼise peteĩ persóna “oñapymiha térã oikepaiteha pe ýpe, ha upéi osẽ jey chugui” (Diccionario expositivo de palabras del Antiguo y del Nuevo Testamento exhaustivo, de W. E. Vine).
b “Oñemongarai” peteĩ mitã heʼise ojejapoha peteĩ seremónia “ojevautisa” hag̃ua chupe. Upearã, algúno rrelihión ohypýi pe mitãme térã oñohẽ iñakãre y, ha avése avei upépe oñembohéra pe mitã.
c Ñandejára héra Jehová (Salmo 83:18). Ehecha pe artíkulo hérava “¿Mávapa Jehová?”.
d Ehecha pe artíkulo hérava “¿Mbaʼépa pe espíritu sánto?”.
e Ehecha pe artíkulo hérava “¿Quién fue Juan el Bautista?”.
f Ehecha pe artíkulo hérava “¿Máva mávapa ohóta yvágape?”.
g Oĩ avei umi seremónia ojejapómi vaʼekue oñemopotĩ hag̃ua ýpe umi tembiporu, ha la Bíbliape ojepuru jepi avei pe palávra “vautísmo” oñeñeʼẽ hag̃ua upévare (Marcos 7:4; Hebreos 9:10). Péro peichagua seremónia ótra kosaite, ha ndahaʼéi upévare la oñeñeʼẽ ojeʼe jave umi kristiáno ojevautisa hag̃ua oikepa vaʼerãha pe ýpe.