VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
Guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • ijwbq artíkulo 158
  • ¡Amanose! ¿Ikatúpa la Biblia chepytyvõ?

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • ¡Amanose! ¿Ikatúpa la Biblia chepytyvõ?
  • La Biblia okontesta koʼã porandu
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • Mbaʼépa heʼi la Biblia
  • ¿Mbaʼe konséhopa omeʼẽ la Biblia?
  • ¿Oñeʼẽpa la Biblia umi persóna omanose vaʼekuére?
  • Mbaʼére piko namanói mbaʼe apytuʼu hag̃ua?
    Mitãrusukuéra oñeporandúva jepi. Konsého peẽme g̃uarã Volúmen 1
  • Mbaʼépa ikatu rejapo reñeñandu vai jave?
    Ñemañaha. Oikuaauka Jehová Sãmbyhy 2011
  • Ñakonfiákena Jehováre jajepyʼapyeterei jave
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2019
  • Ñaipytyvõkena umi orekóvape provléma emosionál
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová goviérno púvlika 2023
Oĩve informasión
La Biblia okontesta koʼã porandu
ijwbq artíkulo 158
Peteĩ karai ojesuisidaséva.

¡Amanose! ¿Ikatúpa la Biblia chepytyvõ?

Mbaʼépa heʼi la Biblia

Si ikatu nepytyvõ, pórke la Biblia ou Ñandejáragui ha “Ñandejára siémpre okonsola umi oñedeprimívape” (2 Corintios 7:6). La Biblia ningo ndahaʼéi katuete peteĩ lívro de sikolohía, péro si oipytyvõma heta persóna ojesuisidase vaʼekuépe ani hag̃ua ojapo upéva. Ha koʼã konsého katuete nepytyvõta avei ndéve.

  • ¿Mbaʼe konséhopa omeʼẽ la Biblia?

  • ¿Oñeʼẽpa la Biblia umi persóna omanose vaʼekuére?

  • ¿Mbaʼe téxto bíblicopa ikatu nepytyvõ?

  • ¿Mbaʼépa ikatu ejapo peteĩ ne amígo heʼíramo ndéve omanoseha?

  • ¿Ha oiméramo atanteáma voi kuri ajesuisida?

¿Mbaʼe konséhopa omeʼẽ la Biblia?

  • ● Emombeʼu la reñandúva.

    Mbaʼépa heʼi la Biblia: “Peteĩ amígo verdadéro nderayhúta tódo el tiémpo, haʼe ningo ne ermáno oĩva nde ykére rehasa asy jave” (Proverbios 17:17).

    Mbaʼépa heʼise: Ñañeñandu vaieterei jave ñaikotevẽ ótro ñanepytyvõ.

    Neremombeʼúiramo avavépe umi mbaʼe eñandúva, upéva oñepyrũta okaru nderehe ha haʼetéta peteĩ kárga ipohyietereíva ndéve g̃uarã. Péro emombeʼúramo la reñandúva, upe kárga haʼetéta ivevyivéva ndéve. Ha inklúso ikatu hína eñemeʼẽ enkuénta la rehasáva ndahaʼeiha la ivaietereíva ha orekoha solusión.

    Peteĩ karai ojesuisidaséva oñeʼẽ hína peteĩ iñamígondi.

    Mbaʼéichapa ikatu esegi ko konsého: Etanteamína koestedía voi eñeʼẽ álgiendi, ikatu por ehémplo peteĩ ne pariénte térã ne amígondi.a Osino ikatu reskrivi avei umi mbaʼe reñandúva.

  • ● Eho doktórpe.

    Mbaʼépa heʼi la Biblia: “Umi hesãiva noikotevẽi doktór, péro umi hasýva si oikotevẽ” (Mateo 9:12).

    Mbaʼépa heʼise: Oiméramo ñanderasy jaha vaʼerã doktórpe.

    Sapyʼánte ningo umi persóna ojesuisidaséva ikatu hína oreko peteĩ provléma emosionál térã mentál, ha upévarente ojapose upéva. Umichagua provléma ningo peteĩ mbaʼasy avei, ¿ha mbaʼépa jajapo jepi ñanderasy jave? Ndahaʼéi jaikóva ñatĩ ñanderasy haguére, síno jaha doktórpe ha jasegi peteĩ tratamiénto.

    Mbaʼéichapa ikatu esegi ko konsého: Pyaʼe porãkena eho doktórpe, ikatu hag̃uáicha haʼe nepytyvõ.

  • ● Nemanduʼa Ñandejára nderayhuha.

    Mbaʼépa heʼi la Biblia: “Cinco gorrión oñevende mokõi monéda saʼieterei ovalévare, ¿ajépa? Upéicharõ jepe Ñandejára ndahesaráiri ni peteĩvagui. [...] Upévare, ani pekyhyje, peẽ ningo pevaleve heta gorrióngui” (Lucas 12:6, 7).

    Mbaʼépa heʼise: Ñandejára ningo hakateʼỹeterei nderehe.

    Sapyʼánte oime vaʼerã reñeñandu neaño peteĩ ha epensa voi avave nanderayhuiha, péro umícha jave nemanduʼákena Ñandejára ohechapaiteha hína la rehasáva ha oñekevrantaitereiha nderehe. Salmo 34:18 heʼi voi: “Jehová ag̃ui oĩ umi osufrívagui, haʼe osalva umi oñekevrantávape ha oñeñandúvape yvýre”. Asíke iporãta siémpre nemanduʼa Ñandejára hakateʼỹetereiha nderehe ha ndoipotaiha remano.

    Mbaʼéichapa ikatu esegi ko konsého: Ehekamína la Bíbliape umi pruéva ohechaukáva Ñandejára nderayhuha. Por ehémplo, ehecha pe rrevísta Ñemañaha número 3 de 2018.

  • ● Eñemboʼe Ñandejárape.

    Mbaʼépa heʼi la Biblia: “Pemoĩ ipópe entéro mbaʼe pendepyʼapýva, pórke haʼe ojepyʼapy penderehe” (1 Pedro 5:7).

    Mbaʼépa heʼise: Ñandejára oipota emombeʼupaite chupe la repensáva, reñandúva ha umi mbaʼe nekevrantáva.

    Reñemboʼéramo Ñandejárape ha rejerure chupe ajúda, haʼe ikatu nepytyvõ reime hag̃ua trankílo ha reaguanta hag̃ua umi mbaʼe rehasáva hína (Salmo 55:22; Filipenses 4:6, 7, 13).

    Peteĩ karai ojesuisidaséva oĩ hína peteĩ plásape, olee la Biblia ha opensa hese.

    Mbaʼéichapa ikatu esegi ko konsého: Eñemboʼemína koestedía voi Ñandejárape ha eipuru la héra, Jehová (Salmo 83:18). Emombeʼupaite chupe la reñandúva ha ejerure chupe tanepytyvõ esegi hag̃ua adelánte.

  • ● Epensa pe esperánsa porãite oĩvare la Bíbliape.

    Mbaʼépa heʼi la Biblia: “Ñane esperánsa ningo peteĩ ánkla ñande rekovépe g̃uarã, ha ñanepytyvõ jajepytaso mbarete hag̃ua ha ani hag̃ua ni michĩmi jaduda” (Hebreos 6:19).

    Mbaʼépa heʼise: Oúramo peteĩ torménta ndevaipa jepéva, upéva ikatu ombokacha vaipa peteĩ yvyramátape, péro pe yvyramáta hapo pypukúramo ndoʼamoʼãi la oimeháicha rei. Upéicha avei umi mbaʼe reñandúva sapyʼánte ikatu nembokacha vaipa peteĩ torméntaicha, péro pe esperánsa omeʼẽva la Biblia nepytyvõta reaguanta hag̃ua ha ani hag̃ua reʼa oimeháicha rei.

    Upe esperánsa ningo ndahaʼéi peteĩ suéño reínte. Ñandejára voi opromete opataha umi mbaʼe ñandereko asýva koʼág̃a (Apocalipsis 21:4).

    Mbaʼéichapa ikatu esegi ko konsého: Eleemína pe artíkulo hérava “La esperanza real de un mañana mejor”, upépe retopáta hetaiterei promésa porã porã oĩva la Bíbliape.

  • ● Ejapo umi mbaʼe ndegustáva.

    Mbaʼépa heʼi la Biblia: “Peteĩ korasõ ovyʼáva, peteĩ pohã ñanemongueráva hína” (Proverbios 17:22).

    Mbaʼépa heʼise: Jajapo jave umi mbaʼe ñandegustáva ñañeñandu porãve ha ñaneresãive.

    Peteĩ karai ojesuisidaséva opukavy hína oipytyvõ aja ótro karaípe orrastrilla hag̃ua ikorapy.

    Mbaʼéichapa ikatu esegi ko konsého: Ejapo álgo eikuaa porãva ndegustaha, por ehémplo ehendu músika, elee álgo neanimátava térã ejapo algúna ótra kósa nemoñeñandu porãtava. Avei tuicha ojapo porãta nderehe eipytyvõramo ótrope, haʼetéramo jepe ndahaʼeiha la gran kósa la rejapóva (Hechos 20:35).

  • ● Eñehaʼã ejekuida.

    Mbaʼépa heʼi la Biblia: “Pe ehersísio ojapóva peteĩ persóna, [...] ideprovécho” (1 Timoteo 4:8).

    Mbaʼépa heʼise: Ojapo porãitereíta nderehe ejapóramo ehersísio, eke porãramo ha reñalimenta porãramo.

    Mbaʼéichapa ikatu esegi ko konsého: Etanteamína ejapo kamináta aunkeséa 15 minúto.

  • ● Nemanduʼa umi mbaʼe reñandúva ha umi mbaʼe rehasáva ikatuha okambia.

    Mbaʼépa heʼi la Biblia: “Peẽ ndapeikuaái mbaʼépa oikóta pendehegui koʼẽrõ” (Santiago 4:14).

    Mbaʼépa heʼise: Inklúso umi provléma reimoʼãva ndorekoiha solusión opáta katuete.

    Oiméramo jepe ijetuʼueterei la ne situasión koʼág̃a, upéva ikatu okambia kon el tiémpo. Upévare, ¡aníkena eñentrega! (2 Corintios 4:8). Nemanduʼákena umi mbaʼe rehasáva koʼág̃a ikatuha oñesolusiona, péro rejesuisidáramo, upéva ndorekovéima solusión.

    Mbaʼéichapa ikatu esegi ko konsého: La Bíbliapengo oĩ heta rreláto ohechaukáva oĩ hague persóna opensáva mehorvetaha la omanórõ. Eleemína ijistoriakuéra ha ehecha mbaʼéichapa la isituasionkuéra tuicha okambia kuri kon el tiémpo, sapyʼánte haʼekuéra oimoʼãʼỹháicha jepe. Jahechamína unos kuánto ehémplo.

¿Oñeʼẽpa la Biblia umi persóna omanose vaʼekuére?

Si, la Biblia heʼi oĩ hague persóna heʼi vaʼekue omanosentemaha. Péro Ñandejára ndaipochýi kuri hendivekuéra, al kontrário oipytyvõ katu chupekuéra. Ha haʼe ikatu avei nepytyvõ ndéve.

Elías

  • ● ¿Mávapa raʼe haʼe? Elíasngo haʼe vaʼekue peteĩ proféta ipyʼaguasúva, péro sapyʼánte haʼe tuicha oñedesanima vaʼekue avei. Santiago 5:17 heʼi voi Elías haʼe hague peteĩ persóna “ñandeichaguánte avei”, upévare ikatu jaʼe Elías sapyʼánte oñeñandu hague avei nde reñeñanduháicha.

  • ● ¿Mbaʼérepa haʼe omanose raʼe? Peteĩ moméntope Elías oñeñandu haʼeñoite, okyhyje ha oñandu vaʼekue avei ndovaleiha mbaʼeverã. Upévare heʼi jepe voi Jehovápe: “¡Ovalémante Jehová! Eipeʼántemana chehegui che rekove” (1 Reyes 19:4).

  • ● ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupe? Elías omombeʼupaite Ñandejárape mbaʼéichapa oñeñandu. ¿Ha mbaʼépa ojapo Ñandejára? Ohechauka chupe haʼe ipoderosoha ha avei ojepyʼapyha hese. Ñandejára oasegura avei Elíaspe omombaʼeha chupe ha omeʼẽ chupe álgien okuida vaʼerã hese.

  • ▸ Eleemína Elías istória: 1 Reyes 19:2-18.

Job

  • ● ¿Mávapa raʼe haʼe? Job ipláta heta vaʼekue, oreko vaʼekue peteĩ família tuicháva ha siémpre ifiél vaʼekue Ñandejárape.

  • ● ¿Mbaʼérepa haʼe omanose raʼe? Degolpete ojoapykuéri oñepyrũ oiko Job rehe hetaiterei mbaʼe vai. Por ehémplo, operdepaite la ikosakuéra, un díapente omanombaite chugui la ifamiliakuéra ha haʼe ou hasy vaiete. Hiʼarive iñamigokuéra oñepyrũ okulpa chupe ha heʼi ikáusare voi oikoha hese umichagua mbaʼe. Upévare Job heʼi vaʼekue: “Chekueráima che rekovégui, amanoséntema voi” (Job 7:16).

  • ● ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupe? Job oñemboʼe Ñandejárape ha avei ojedesaoga ótrondi (Job 10:1-3). Tuicha avei oipytyvõ chupe peteĩ iñamígo hérava Elihú, haʼe oipytyvõ Jóbpe okambia hag̃ua opensa lája ha ani hag̃ua omboguapyeterei ijehe la isituasión. Péro iñimportanteveha Job oasepta vaʼekue Ñandejára konsého ha igía.

  • ▸ Eleemína Job istória: Job 1:1-3, 13-22; 2:7; 3:1-13; 36:1-7; 38:1-3; 42:1, 2, 10-13.

Moisés

  • ● ¿Mávapa raʼe haʼe? Moisés haʼe vaʼekue peteĩ proféta ha odirihi vaʼekue umi israelítape.

  • ● ¿Mbaʼérepa haʼe omanose raʼe? Moisés hetaiterei itraváho vaʼekue, pyʼỹinte oñeñeʼẽ vai hese ha oñandu voi nomeʼẽveimaha. Upévare ojerure asy vaʼekue Ñandejárape: “Chejukántemana koʼag̃aite” (Números 11:11, 15).

  • ● ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupe? Moisés omombeʼupaite Ñandejárape mbaʼéichapa oñeñandu. ¿Ha mbaʼépa ojapo Ñandejára? Omeʼẽ chupe umi persóna ikatu vaʼerã oipytyvõ chupe la itraváhope, anivéma hag̃ua haʼe ojestresaiterei.

  • ▸ Eleemína Moisés istória: Números 11:4-6, 10-17.

¿Mbaʼe téxto bíblicopa ikatu nepytyvõ?

Koʼã téxto bíblico ohechauka Ñandejára nderayhuha:

  • “Jehová ag̃ui oĩ umi osufrívagui, haʼe osalva umi oñekevrantávape ha oñeñandúvape yvýre” (Salmo 34:18).

  • “Añekevrantaitereírõ guare ha pe kevránto cheahoʼipa, nde chekonsola ha chembopyʼaguapy” (Salmo 94:19).

    (Ehecha avei Salmo 27:10; 103:12-14; 2 Corintios 1:3, 4).

Koʼã téxto bíblico ohechauka Ñandejára ontendeha la reñandúva:

  • “Ñandejára, nde rehecha mbaʼeichaitépa ahasa asy, ha mbaʼéichapa aiko añelamenta” (Salmo 31:7).

  • ‘Haʼekuéra ohasa asýrõ guare, haʼete voi haʼe la osufríva. [...] Haʼe ohayhu ha ombyasýgui ipuévlope ohupi ha ogueraha chupekuéra ijyva ári’ (Isaías 63:9).

Koʼã téxto bíblico ohechauka Ñandejára oipotaha eñemoag̃ui hese ha emombeʼu chupe mbaʼéichapa eñeñandu:

  • “Ani pejepyʼapyeterei mbaʼevére, síno oimeraẽ situasiónpe pejerure Ñandejárape penepytyvõ hag̃ua [...]. Ha Ñandejára pyʼaguapy tuichavéva entéro mbaʼe yvyporakuéra ikatúvagui ontende, oñangarekóta pene korasõre ha umi mbaʼe pepensávare” (Filipenses 4:6, 7).

  • “Peñemoag̃uíkena Ñandejárare, ha haʼe oñemoag̃uíta penderehe” (Santiago 4:8).

    (Ehecha avei Salmo 34:4, 15; 55:22).

Koʼã téxto bíblico ohechauka Ñandejára ikatuha nemombarete:

  • “Che chembarete ambohovái hag̃ua entéro mbaʼe Ñandejára omeʼẽgui chéve podér” (Filipenses 4:13).

  • “Ani rekyhyje pórke che aĩ nde ykére. Che ningo nde Jára, upévare ani rejepyʼapy. Che romombaretéta ha roipytyvõta” (Isaías 41:10).

    (Ehecha avei Salmo 138:3; Isaías 40:29-31).

¿Mbaʼépa ikatu ejapo peteĩ ne amígo heʼíramo ndéve omanoseha?

  • Ejagarra ensério, ani reimoʼã heʼi reinteha ndéve. Emokyreʼỹ ne amígope heʼipaite hag̃ua ndéve mbaʼépa opensa ha mbaʼéichapa oñeñandu (Proverbios 20:5). Amáske peteĩ persóna heʼi mbaʼérepa ojesuisidase, provávlemente menove ojaposéta hína upéva.

  • Ehendu porãnte chupe ha eñemoĩ ilugárpe. La Biblia heʼi voi: ‘Enterovéva oĩ vaʼerã preparádo ohendu hag̃ua, péro ndojapurái vaʼerã oñeʼẽ hag̃ua’ (Santiago 1:19). Nemanduʼákena peteĩ persóna oñeñandu vaietereíva ha oñedeprimíva ikatuha heʼi hína algúna kósa ‘opensa porãʼỹre’ (Job 6:2, 3). Upévare la ne amígo heʼíramo álgo naisentídoiva térã heʼi vai guasu ndéve algúna kósa, aníkena ndepochy ni erreaksiona vai.

  • Ere umi mbaʼe okonsolátava chupe. La Biblia heʼi: “Peñeʼẽkena pekonsola hag̃uáicha umi oñedeprimívape” (1 Tesalonicenses 5:14). Ani repensa ni ere vyroreinteha la ne amígo oñandúva. Upéva rangue ere chupe rentendeha la haʼe oñandúva ha mbaʼérepa oñeñandu upéicha. Ha ere avei la ne amígope nde rehayhuetereiha chupe.

  • Emokyreʼỹ chupe oho hag̃ua doktórpe. La Biblia heʼi umi iñarandúva ojerureha konsého (Proverbios 13:10). Ñamoĩ chupe ne amígo hasyha, ¿mbaʼépa ejapóta upéicha jave? Katueténgo emokyreʼỹta chupe oho hag̃ua doktórpe. Ha umi persóna ojesuisidaséva ningo ikatúnte avei jaʼe hasyha, pórke posívlemente oreko algún provléma emosionál térã mentál. Upévare emokyreʼỹkena chupe oho hag̃ua doktórpe ha ikatu voi ejeofrese eho hag̃ua hendive.

  • Ehechauka ehayhuha chupe. La Biblia heʼi: “Peteĩ amígo verdadéro nderayhúta tódo el tiémpo, haʼe ningo ne ermáno oĩva nde ykére rehasa asy jave” (Proverbios 17:17). Nde ningo ndaikatumoʼãi esolusiona entéro umi provléma ne amígo orekóva ni eovliga chupe ani hag̃ua opensa ojesuisidávo. Péro eréramo chupe nde rehayhu ha reipytyvõseha chupe, upéva ikatu oipytyvõ ne amígope ani hag̃ua oñentrega ha osegi hag̃ua adelánte.

¿Ha oiméramo atanteáma voi kuri ajesuisida?

Oiméramo retanteáma voi kuri rejapo upéva, posívlemente ikatu hína eñeñandu kulpávle o ikatu voi etĩ upe haguére. Oiméne repensa avave nontendeiha mbaʼérepa rejapose raʼe upéva, ni mbaʼéichapa upéva nembosufri hína koʼag̃aite.

La Biblia heʼi porã voi avave ndaikatuiha ontendepa la oñandúva ótra persóna. Upévare heʼi: “Tahaʼe javyʼa térã jahasa asy jave, ñane korasõmante ontende pe ñañandúva” (Proverbios 14:10; 1 Reyes 8:38). Umi ne amígo ha ne hentekuérango ikatu añete nekonsolaʼimi, péro ndaikatumoʼãi okambia hikuái la reñandúva. Upéicharõ jepe, eimékena segúro nereimeiha neaño.

Ñandejára oikuaa la oĩva ñane korasõme (2 Crónicas 6:30). Jehová ningo ontende porãiterei la rehasáva, ha oikuaa mbaʼérepa repensa raʼe pe suisídio haʼéta hague pe únika solusión. Haʼe ontende avei mbaʼéichapa reñeñandu koʼág̃a, por ehémplo ikatuha reñeñandu kulpávle térã retĩha la rejapo vaʼekuére (Salmo 139:1).

Ñandejárape g̃uarã ningo ivaliosoiterei la ñande rekove, péro haʼe lomímonte operdonase umi otantea vaʼekuépe ojesuisida (Salmo 86:5). Haʼe oikuaa porã heta persóna ojapo hague upéva, ndahaʼéi omanoségui katuete, síno opytuʼuséguinte umi provlémagui. Jehová ningo ikatu ñanepytyvõ “ñane korasõ ñanekondenáramo jepe”, pórke ñanemanduʼa vaʼerã “Ñandejára tuichaveha ñane korasõgui ha oikuaaha entéro mbaʼe” (1 Juan 3:19, 20). Upévare siémprekena nemanduʼa Ñandejára haʼeha nde Túa, nderayhuha ndéve ha nekonsolaseha rehasa jave álgo ijetuʼúva (2 Corintios 1:3).

a Oiméramo rejesuisidase ha reñandu ndaikatuveimaha ejejoko, péro hústo upe moméntope ni peteĩ ne pariénte ni ne amígo ndaikatúi nepytyvõ, ehenói peteĩ número de prevensión de suisídiope térã algún número de emerhénsiape.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • Guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti