VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • Pe esperánsa: ¿añete piko ikatu ñanepytyvõ?
    ¡Despertad! 2004 | abril 22
    • Pe esperánsa: ¿añete piko ikatu ñanepytyvõ?

      Daniel oreko vaʼekue 10 áñonte ha un áñorema oiko asy pe kánser káusare. Umi doktór oñatendéva hese ha ihentekuéra jepe operdéma kuri la esperánsa, péro Daniel noñentregái. Haʼe oreko la esperánsa okakuaapa rire oikotaha chugui peteĩ investigadór ikatu hag̃uáicha otopa peteĩ pohã omongueráva pe kánser. Daniel ohaʼarõiterei kuri ou hendápe peteĩ doktór otratáva jepi voi pe kánser haʼe orekóva. Hasypeve og̃uahẽ pe día, péro pe doktór ndaikatúi oho hendápe tiémpo vaieterei rupi. Upérõ guare Daniel por primera ves oñedesanimaite ha noñeinteresavéi mbaʼevére. Dos día pe doktór okansela haguépe la ikonsúlta, Daniel omano.

      Ko káso omombeʼu vaʼekue peteĩ doktór ostudiáva mbaʼéichapa ñandeafekta jarekóramo esperánsa térã jajúramo ñañentrega. Ikatu oime rehendúma voi peichagua istória. Por ehémplo, jarekomi enkuénta la oikóva umi hénte ijedáva ha omano mbotávare. Heta vése ohaʼarõiterei hikuái álgo, ikatu oime peteĩ ihénte ovisitáta chupe térã ofestehase peteĩ aniversário. Péro oiko rire la ohaʼarõ vaʼekue, pe persóna omano. ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupe oikove hag̃ua upe día peve? ¿Ideprovéchopa añete jareko esperánsa heʼiháicha heta hénte?

      Hetavéma umi doktór heʼíva tuichaiterei ñanepytyvõha ñaneresãi hag̃ua ñandepositívoramo, jarekóramo esperánsa ha ñapensáramo iporãvare meme. Péro naentéroi opensa upéicha. Oĩ heta investigadór heʼíva ojeʼe reinteha upéva ha ndaiporiha peteĩ pruéva sientífika ohechaukáva siertoha. Haʼekuéra heʼi ñanderasýramo, upéva oikoha pórke ñande retépe noĩporãmbái álgo.

      Ymaiterei guivéma oĩ ndogueroviáiva iñimportanteha jareko esperánsa. Por ehémplo, ojapo 2.000 áño ojejerure hague peteĩ filósofo griégope hérava Aristóteles oexplika hag̃ua mbaʼépa heʼise pe esperánsa. Haʼe heʼi: “Upéva ningo peteĩ suéñonte orekóva peteĩ persóna”. Ha tiémpo rire pe polítiko Estados Unidosgua Benjamin Franklin heʼi vaʼekue: “Umi orekóva esperánsa omanóta mbaʼeveʼỹre”.

      Upéicharõ, ¿mbaʼépa añetehápe heʼise jareko esperánsa? ¿Heʼisépa ñañeilusiona reinteha ñañekonsola hag̃ua ñandejupe? ¿Ovalépa la péna jareko esperánsa? ¿Ñanepytyvõpa ñaneresãi ha javyʼa hag̃ua, térãpa nañanepytyvõi mbaʼevépe opensaháicha algúno?

  • ¿Mbaʼérepa tekotevẽ jareko esperánsa?
    ¡Despertad! 2004 | abril 22
    • ¿Mbaʼérepa tekotevẽ jareko esperánsa?

      ¿Mbaʼépa oiko vaʼerãmoʼã Daniélgui, pe mitãkuimbaʼe ñañeʼẽ hague pe ótro artíkulope, ndoperdéirire la esperánsa? ¿Oipytyvõnepa raʼe chupe upéva ogueropuʼaka hag̃ua pe kánser ha osegi hag̃ua oikove koʼág̃a peve? Añetehápe, ni umi persóna ogueroviáva ipyʼaite guive pe esperánsa ikatuha ñanepytyvõ, noñanimaichéne heʼi Daniel ikatúne hague osegi oikove. Iñimportánte jaraha en kuénta peteĩ mbaʼe: ndahaʼéi jareko rupi esperánsa jakueratamaha entéro mbaʼasýgui.

      Peteĩ kanál de notísia hérava CBS News oentrevista pe doktór héravape Nathan Cherney. Ko doktór heʼi ñañatende vaʼerãha ani hag̃ua ñantendeka peteĩ persóna hasy vaívape okuerataha katuete orekóramo esperánsa. Haʼe heʼi: “Rorekóma heta káso pe ména heʼi hague hembireko hasývape tekotevẽha kuri ojepyʼamongetave térã ipositivave. Péicha oñentendeka pe hasývape ikatuha ojoko pe mbaʼasy ha nomehoráirõ haʼete ojeʼéva chupe ikulpareha. Añetehápe upéva ndovaléi ojejapo”.

      Añetehápe umi orekóva peteĩ mbaʼasy inkurávle olucha káda día osegi hag̃ua oikove, ha heta vése ikaneʼõma. Upévare ekapáde umi ihénte ndojapói ni ndeʼíri mbaʼeve omoñeñandútava chupekuéra kulpávle. Péro, ¿ikatúpa jaʼe upéicharõ ndaideprovechoiha jareko esperánsa?

      Nahániri. Por ehémplo, pe doktór Cherney ningo peteĩ espesialísta okuidáva umi orekóvare peteĩ mbaʼasy ndokueramoʼãvéimava. Haʼe oipytyvõ chupekuéra ogueropuʼaka hag̃ua imbaʼasy ha omoĩ chupekuéra pohã ani hag̃ua oñandueterei pe dolór. Heta doktór haʼeichagua avei oguerovia tuicha oipytyvõha peteĩ hasývape osegíramo umi tratamiénto ombohetiaʼevéva chupekuéra, jepe oreko peteĩ mbaʼasy igravetereíva. Añetehápe oĩ heta pruéva ohechaukáva ikatuha jahupyty heta mbaʼe porã jarekóramo esperánsa.

      ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ jarekóramo esperánsa?

      Peteĩ doktór hérava W. Gifford-Jones heʼi vaʼekue: “Pe esperánsa haʼete voi peteĩ tratamiénto iporãitereíva”. Haʼe opensa upéicha pórke ohechakuaa unos kuánto estúdio rupive ojehupytyha heta mbaʼe porã ojeapojáramo emosionálmente umi orekóvape peteĩ mbaʼasy inkurávle. Por ehémplo, oipytyvõ chupekuéra ipositivove hag̃ua ha pono operde la esperánsa. Áño 1989-pe ojejapo peteĩ estúdio umi pasiénte orresivívape ajúda emosionál. Umi rresultádo ohechauka haʼekuéra oikoveha hetave tiémpo orresivi rupi upe ajúda, péro upéi ojejapo jey ótra investigasión ohechaukáva ndaupeichaiha siémpre. Upéicharõ jepe, umi estúdio heʼi porã umi pasiénte oñepytyvõvape emosionálmente saʼive oñedeprimiha ha menove oñandu pe dolór.

      Jahechamína avei mbaʼépa osẽ peteĩ estúdio ojejapóvape ojehecha hag̃ua ikatúpa ñanemoprovléma ñane korasõme ñanenegatívoramo. Oñeanalisa mas de 1.300 kuimbaʼépe ojehecha hag̃ua inegatívo térã ipositívopa hikuái. Ohasa rire 10 áño ojehecha jey mbaʼéichapa oĩ hikuái ha ojetopa 160 kuimbaʼérupi orekoha peteĩ provléma ikorasõme. Koʼãvagui haimete la majoría inegatívo. Peteĩ profesóra de Salud y Conducta Social, Facultad de Salud Pública Harvardpegua heʼi: “Ndaipóri kuri ni peteĩ pruéva sientífika ohechaukáva ñandepositívorõ ñanepytyvõha ñaneresãi hag̃ua. Péro pe estúdio ojejapóva umi kuimbaʼépe haʼe hína peteĩva umi pruéva sientífika osẽva por primera ves ha ohechaukáva mbaʼéichapa ñanenegatívoramo ikatu ñanemoprovléma ñane korasõme”.

      Oĩ estúdio ohechaukáva umi opensáva hesãi porãitereiha pyaʼeve ojerrekuperaha peteĩ siruhía rire, péro umi opensáva ijehe nahesãiriha voi otardave ojerrekupera hag̃ua. Ojehecháma avei umi ijedávape ideprovechoitereiha ipositívoramo. Por ehémplo oñeinvestiga mbaʼéichapa oafekta umi ijedávape la opensáva ijedave haguére. Oñemoĩ unos kuántope peteĩ huégo komputadórape ha upe aja sapyʼaite osẽ pe pantállape umi palávra ohechaukáva ñandeedavévo jahávo ñanearanduveha ha ñaneexperiensiaveha. Upéi ojehecha oñepyrũha oguata pyaʼeve ha hetiaʼeveha hikuái. Umi rresultádo ikatu voi oñekompara ojaporamoguáicha hikuái 12 semána de ehersísio.

      ¿Mbaʼére haʼetévaicha la ñanepytyvõva ñaneresãi hag̃ua jarekóramo esperánsa ha ñandepositívoramo? Ikatu oime umi sientífiko neʼĩrante ontendepa la ñane ménte ha ñande rete, upévare ndaikatúi okontesta pe pregúnta. Péro umi investigadór ostudiáva ko téma orekóma unas kuánta informasión. Por ehémplo peteĩ profesór de neurolohía heʼi: “Igústo ningo jaiko vyʼápe ha jareko esperánsa. Javyʼáramo ndajaikói ñañekevrantaiterei ha upéva ou porãiterei ñande retépe. Enterovéva ikatu ojapo upéva hesãive hag̃ua”.

      Koʼã mbaʼe ikatu ipyahu algúno doktór, sikólogo ha sientífikope g̃uarã péro ndahaʼéi upéicha umi ostudiávape g̃uarã la Biblia. Ojapótama 3.000 áño pe rréi iñaranduetéva Salomón oskrivi hague peteĩ mbaʼe iñinteresánteva Ñandejára espíritu sánto rupive. Pe rréi oskrivi: “Peteĩ korasõ ovyʼáva, peteĩ pohã ñanemongueráva hína” (Proverbios 17:22). Jahechaháicha ndeʼíri peteĩ korasõ ovyʼáva okuerataha entéro mbaʼasýgui, péro heʼi haʼeteha peteĩ pohã oikoitéva.

      Añetehápe pe esperánsa haʼérire peteĩ pohã, entéro doktór orresetáta kuri ipasientekuérape. Hiʼarive pe esperánsa ikatu hína ñanepytyvõ hetave mbaʼépe.

      Mbaʼéichapa ideprovécho ñandepositívoramo

      Umi investigadór ohechakuaa umi persóna ipositívova oho porãveha chupekuéra ijestúdiope, itraváhope ha umi depórtepe jepe. Por ehémplo ojejapo peteĩ pruéva unos kuánto kuñándi oĩva peteĩ ekípo de depórtepe. Umi entrenadór ostudia káda kuñáme ha heʼi hikuái mbaʼépepa ivale ha mbaʼépa ojapóta okompeti vove. Péro avei oñeporandu umi kuñáme mbaʼépa opensa la ikatúvare ojapo pe kompeténsiape. ¿Ha la rresultádo? Okompeti rire ojehecha haʼekuéra ojapo hague la ogueroviáva ikatuha ojapo, ha ndahaʼéi la umi entrenadór opensa vaʼekue hesekuéra. ¿Mbaʼéicha rupípa tuichaite ikatu ñanepytyvõ pe esperánsa?

      Hetáma oñeaprende ojestudiávo mbaʼépa ojapo ñanderehe ñanenegatívoramo. Áño 1960 rire ojehechakuaa umi animál rehe peteĩ mbaʼe oporosorprendéva, upévare oñepyrũ ojepuru pe fráse “oaprendéva oñerresigna”. Umi investigadór ohechakuaa umi umáno avei ikatuha oaprende ndorekovéima vaʼerãha esperánsa. Por ehémplo oñemoinge unas kuánta persónape peteĩ kotýpe ha oñepyrũ ipu peteĩ rruído ndaigústoiva. Umi investigadór heʼi umi héntepe ikatuha ombogue pe rruído ojopy porãramo unos kuánto votón en órden. Enterovéva ojapo upéva ha opaite la rruído.

      Upe rire ojeʼe la mísma kósa ótro grúpope, péro ikasopekuéra pe rruído ndopái ha osegi ojopýramo jepe hikuái umi votón. Heta oĩva ko grúpope operde la esperánsa ha opensa ndaikatumoʼãiha ombopara pe rruído. Ha ojejapo jeýrõ guare pe pruéva oĩ umi ni noñehaʼãvéiva voi ojapo mbaʼeve, pórke oasegura hikuái oñehaʼã reitaha. Péro umi hénte ipositívova oĩva ko segundo grúpope noñentregái ha osegi oñehaʼã.

      Pe doktór Martin Seligman oipytyvõ vaʼekue ojeprepara hag̃ua umi estúdio, haʼe odesidi ostudia mbaʼéichapa umi persóna ipositívo ha umi inegatívova. Haʼe ostudia espesífikamente mbaʼéichapa oafekta peteĩ persónape oúramo oñerresigna. Ha ohechakuaa ijetuʼuveha chupekuéra ojapo umi kósa isensillovéva jepe, térã ndaikatúi voi ojapo. Seligman omombeʼu mbaʼéichapa peteĩ persóna negatíva opensa. Haʼe heʼi: “Ojapóma 25 áño astudia hague ko téma, ha ahechakuaa umi inegativoitereíva ogueroviaha umi desgrásia oikóva hese haʼeha ikúlpa, umíva ndopamoʼãiha voi, ha avei oguerovia umi desgrásia siémpre oafektataha entéro mbaʼe haʼe ojapóva. Ñande ñapensáramo avei upéicha, ipeligromi jaju jasufri hetave desgrásia umi nopensáivagui péicha”.

      Jaʼéma haguéicha, koʼã mbaʼe ikatu ipyahu heta persónape g̃uarã péro umi ostudiávape g̃uarã la Biblia nahániri. ¿Mbaʼérepa? La Biblia heʼi voi: “Rejúramo reñedesanima neprovléma heta jave, ndereguerekomoʼãi fuérsa” (Proverbios 24:10). Ko téxto ohechauka porã jarekóramo umi pensamiénto negatívo jajutaha ñañedesanima. Ha oikóramo ñanderehe upéva, ndajarekomoʼãi fuérsa jajapo hag̃ua heta mbaʼe. Upéicharõ, ¿mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua ñanenegatívo? ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta pono japerde la esperánsa?

      [Taʼanga]

      Pe esperánsa tuichaiterei ikatu ñanepytyvõ

  • Ikatu hína ñamboyke umi pensamiénto negatívo
    ¡Despertad! 2004 | abril 22
    • Ikatu hína ñamboyke umi pensamiénto negatívo

      ¿Mbaʼéichapa rehecha umi provléma oñepresentáva ndéve? Heta expérto heʼi asegún mbaʼéichapa ñarresponde ko pregúnta, ohechaukaha ñandepositívo térãpa ñanenegativoha. Añetehápe entéronte ñaneprovléma, algúno hetave ha ótro katu saʼive. Péro, ¿mbaʼérepa algúno haʼetévaicha osupera pyaʼevéva umi provléma ha noñedesanimái? ¿Ha mbaʼérepa oĩ umi oñentregántemava oñepresentáramo chupe peteĩ provléma michĩva jepe?

      Por ehémplo, epensami rehekaha hína nde travahorã. Upéi eho eñeentrevista hag̃ua, péro ipahápe noñemeʼẽi ndéve la traváho. ¿Mbaʼéichapa reñeñandúta upéi? Ikatu reju repensa nde voi haʼeha la provléma ha ndaiporiha mbaʼeve ikatúva rejapo, upévare ere: “Avave voi ningo nokontratasemoʼãi peteĩ persóna cheichaguápe. Chéngo núnka nakonsegimoʼãi che travahorã”. Térã ivaiveha, nosẽi rupi ndéve ko traváho eju epensa: “Chévengo mbaʼeve voi nosẽporãi. Ndavaléi voi mbaʼeverã”. Ñapensáramo péicha jahechauka hína ñanenegativoha.

      Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua ñanenegatívo

      ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ñakambia hag̃ua ñapensa lája ha ñandepositívo hag̃ua? Primeroite voi tekotevẽ jahechakuaa mbaʼe pensamiénto negatívopa jareko jepi. Upéi katu ñañehaʼã vaʼerã ñamboykete umíva. Iñimportanteterei ñakambia ñapensa lája. Por ehémplo, eñeporandumi: ¿Añetehápe piko pe emprésa nachekontratái pórke ndoipotái peteĩ persóna cheichaguápe? ¿Térãpa ohekánte hikuái peteĩ persóna orekóva ótra profesión ha estúdio?

      Eñehaʼã epensa umi mbaʼe añetehápe oikóvare, péicha rehechakuaáta umi pensamiénto negatívo oúva ndéve ne akãme naisentidoiha. Epensami: ¿Añetehápe piko nerekonsegíri rupi pe traváho heʼiséma nosẽporãiha voi ndéve mbaʼeve ha nderevaleiha mbaʼeverã? Ikatu añete nerekonsegíri ko traváho, péro ikatu hína oĩ heta mbaʼe rejapo porãva. Por ehémplo ejapo heta mbaʼe Ñandejára servísiope ha ejegueraha porã nde rogayguakuérandi ha ne amigokuérandi. Upévare ani ejapura ere hag̃ua ndaikatumoʼãiha voi osẽ porã ndéve mbaʼeve. Eñeporandumína: ¿Ikatu piko che aasegura ndatopamoʼãiha moõve che travahorã? Jahechamína koʼág̃a mbaʼe mbaʼépa ikatu avei ñanepytyvõ ani hag̃ua jaiko ñanenegatívo.

      Jajeroviákena jahupytytaha umi méta jarekóva

      Umi áño ohasa vaʼekuépe umi investigadór heʼi pe esperánsare: “Pe esperánsa heʼise jagueroviaha jahupytytaha umi méta jarekóva”. Pe artíkulo oúvape jahecháta pe esperánsa heʼiseha hetave mbaʼe. Péro pe heʼíva umi investigadór ñanepytyvõ jahechakuaa hag̃ua ñaĩramo konvensído ñakumplitaha umi méta jarekóva, ñandepositivovéta ñañehaʼãvo jahupyty umíva.

      Tekotevẽterei ningo jajepokuaa ñamoĩ méta ha ñañehaʼã jahupyty umíva, péicha ndajakyhyjemoʼãi ñamoĩve hag̃ua méta. Oiméramo jahechakuaa ndajajepokuaaiha ñamoĩ méta, tekotevẽ ñapensa porã mbaʼe mbaʼépa añetehápe jahupytyse. Káda día ningo jareko heta mbaʼe jajapo vaʼerã, ha upévare pyaʼeterei ohasa pe tiémpo. Upéicharõ jepe, japytaʼimímante vaʼerã ñapensa hag̃ua mbaʼépa añetehápe iñimportanteve ñandéve g̃uarã. La Biblia ymaiterei guivéma heʼi voi tekotevẽha ‘jahechakuaa mbaʼépa hína umi mbaʼe iñimportantevéva’ (Filipenses 1:10).

      ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñamoĩ hag̃ua méta tahaʼe ñande servísiope, ñande rogapýpe téra ambue mbaʼépe? Upearã jahechakuaa vaʼerã mbaʼépa la iñimportantevéva. Péro ñanemanduʼa vaʼerã ñepyrũrã nañamoĩri vaʼerãha hetaiterei méta. Avei nañamoĩri vaʼerã umi ijetuʼuetereítava jahupyty hag̃ua. ¿Mbaʼérepa? Pórke jajúta ñañedesanima ha ñañentrega. Upévare heta vése iporãve jajapo ko mbaʼe: ñamoĩ raẽ umi méta ndaijetuʼuguasúiva ñakumpli ha ikatútava pyaʼe jahupyty, ha péicha kon el tiémpo jahupytýta jahávo umi méta hasyvéva.

      Ojeʼe ningo jaipotáramo peteĩ mbaʼe, katuete ñañehaʼãtaha jahupyty hag̃ua. Ha upéva ningo siérto. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe upéva? Pórke ñamoĩ rire umi méta, tekotevẽ jajedesidi jakuʼetaha ikatu hag̃uáicha jahupyty. Upearã tuichaiterei ñanepytyvõta jajepyʼamongetáramo mbaʼeichaitépa ivalióso umi ñane méta, ha mbaʼéichapa ideprovéchota ñandéve ñakumpli vove umíva. Jaikuaaháicha oñepresentakuaa heta mbaʼe ikatúva ombojetuʼu ñandéve ñakumpli hag̃ua umi ñane méta. Péro ani jaheja umíva ñanemokangy ha upévare jaju nañañehaʼãvéi. Síno jajapo opa ikatúva jasupera hag̃ua umíva.

      Avei iporãta ñaplanea porãramo mbaʼépa ikatu jajapo jahupyty hag̃ua umi méta. Peteĩ karai iñarandúva hérava Rick Snyder ojapóma heta investigasión ohechaukáva iñimportantetereiha jareko esperánsa. Haʼe heʼi iporãha jareko unos kuánto plan ñanepytyvõtava ñakumpli hag̃ua umi méta ñamoĩva. Upéicha jajapóramo, ikatútante ñakambia ñane plan oiméramo pe ótro nañanepytyvõi hína jahupyty hag̃ua pe méta jarekóva.

      Snyder avei heʼi iñimportanteha jaikuaa arakaʼépa iporãve ñakambia peteĩ méta jarekóva ótrore. Sapyʼánte ikatu ñañehaʼãmbaite ñakumpli hag̃ua peteĩ méta, péro lomímonte ndajahupytýi. Oikóramo upéva, nañamboguapýi vaʼerã ñandejehe ni ndajasegíri vaʼerã ñapensa hese tódo el tiémpo, pórke ikatu jaju ñañedesanima. Síno ñakambiánte vaʼerã pe méta peteĩ ikatútavare jahupyty. Péicha jajapóramo, ndajaperdemoʼãi la esperánsa.

      La Bíbliape jatopa peteĩ Ñandejára siérvo yma guare ehémplo. Rréi David omopuʼãseterei vaʼekue peteĩ témplo Ijára Jehovápe g̃uarã. Péro Ñandejára heʼi chupe itaʼýra Salomón ojapotaha upéva. David ombyasýramo jepe, haʼe ndoúi ipochy, ni noñehaʼãi opáguio ládo okambia jey hag̃ua la ojeʼéva chupe. Síno haʼe okambiánte pe méta orekóva ha ombyaty entéro umi materiál ha opa mbaʼe oikotevẽtava itaʼýra omopuʼã hag̃ua pe témplo (1 Reyes 8:17-19; 1 Crónicas 29:3-7).

      Ñañehaʼãramo jepe ñandepositívo ñakumplívo umi méta jarekóva, lomímonte ikatu jaju ñañedesanimaʼimi ha japerde lénto la esperánsa. ¿Mbaʼérepa? Pórke sapyʼánte oĩ algúna kósa ikatúva ñandeafekta ha ndaikatúi jajapo mbaʼeve ñasolusiona hag̃ua upéva. Opárupi jahecha oĩha hetaiterei provléma oafektáva ko múndo kompletoitépe, por ehémplo, pe povrésa, gérra, inhustísia, mbaʼasy ha ñemano. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua japerde la esperánsa oikóramo jepe koʼã mbaʼe?

      [Taʼanga]

      Noñemeʼẽiramo jepe ndéve upe traváho, ¿heʼisépa upéva núnka nerekonsegimoʼãiha ótro?

      [Taʼanga]

      Rréi David ndaikatúirõ guare ohupyty peteĩ méta orekóva, okambiánte ótrore

  • ¿Moõpa ikatu retopa esperánsa?
    ¡Despertad! 2004 | abril 22
    • ¿Moõpa ikatu retopa esperánsa?

      EPENSAMÍNA nde rrelój oñembyaiha ha eñepyrũ eheka mávapa ikatu oarregla ndéve. Oĩ heta rrelohéro heʼíva ikatuha omyatyrõ nde rrelój, algúno katu naisentídoi la heʼíva. Péro upeichahágui reikuaa peteĩ ne vesíno la ojapo vaʼekue pe rrelój yma. Haʼe ivale ha hiʼarive nepytyvõse ha nandekovramoʼãi. Ni michĩmi nderedudamoʼãvéima mávapepa eraháta la nde rrelój, ¿ajépa?

      Péicha avei ikatu jaʼe rehekaha esperánsa. Ikatu oime rehechakuaa reperdemaha reikóvo la esperánsa, oikoháicha heta héntere koʼág̃a rupi. Péro ¿moõiko ikatu rejuhu esperánsa añetetéva? Oiméne rehendu oĩha heta hénte heʼíva ikatuha osolusiona ne provlemakuéra péro nekonfundipa hikuái. ¿Péro naikuentavéipa jaheka pe esperánsa Ñandejára omeʼẽva? Amo ipahápe haʼe ningo la ñande Apoháre ha pe omeʼẽkuaáva esperánsa añetetéva. La Biblia heʼi Ñandejára ‘noĩriha voi mombyry ñandehegui’ ha ñanepytyvõsetereiha (Hechos 17:27; 1 Pedro 5:7).

      Mbaʼépa heʼise pe esperánsa

      La Biblia oexplika porãve umi doktór, sientífiko ha sikólogui mbaʼépa heʼise pe esperánsa. Umi idióma ojeskrivi haguépe la Biblia umi palávra ojetradusíva “esperánsa” heʼise ñahaʼarõ kyreʼỹme oikotaha álgo iporãva. Ikatu jaʼe pe esperánsa heʼiseha jaipotaha oiko iporãva ha jarekoha pruéva jaguerovia hag̃ua oikotaha katuete upéva. Pe esperánsa omeʼẽva la Biblia ndahaʼéi peteĩ suéño térã deséo reínte, síno oĩ pruéva ohechaukáva ikatuha jarovia oikotaha la ñahaʼarõva.

      Pe esperánsa ojogua pe jeroviápe pórke jajerovia hag̃ua álgore jareko vaʼerã pruéva, ndahaʼéi jajerovia reínte vaʼerã (Hebreos 11:1). Péro la Biblia ohechauka mbaʼépepa idiferénte ojuehegui pe esperánsa ha pe jerovia (1 Corintios 13:13).

      Ñapensami ko ehémplore: ñamoĩ chupe jajerureha peteĩ ñane amígo de konfiánsape ojapo hag̃ua ñandéve peteĩ favór. Ñande jareko la esperánsa haʼe ñanepytyvõtaha pórke jajerovia hese. Jaikuaa porã chupe ha jahecháma kuri mbaʼéichapa haʼe imbaʼeporã ha ipojera ótra situasiónpe. Péicha jahecha pe esperánsa ha pe jerovia ojojoguaha ha odependeha ojuehe, péro ndahaʼéi la mísma kosaite. ¿Mbaʼéichapa ikatu avei jareko esperánsa Ñandejárare?

      ¿Mbaʼérepa ikatu jareko esperánsa?

      Ñandejára omeʼẽ esperánsa añetetéva. La Biblia ojeskrivírõ guare ojeʼe vaʼekue voi Ñandejára haʼeha “Israel esperánsa” (Jeremías 14:8). Pe esperánsa añetete orekóva pe puévlo ou vaʼekue Ñandejáragui upévare ojeʼe vaʼekue voi haʼeha umi israelita esperánsa. Ha ndahaʼéi ku ohaʼarõ reínteva hikuái álgo iporãva. Ñandejára ohechauka chupekuéra ikatuha okonfia la ohaʼarõvare hikuái. Hetaiterei tiémpore otrata hendivekuéra ha ohechauka siémpre okumpliha ipromésa. Josué, pe omoakãva pe puévlo heʼi vaʼekue: “Peẽ peikuaa porã [...] entéro umi promésa porãite pende Jára Jehová ojapo vaʼekue umi israelítape oñekumplipaite hague” (Josué 23:14).

      Ñande avei ikatu péicha jajerovia Ñandejára promesakuérare. La Bíbliape jatopa heta promésa haʼe ojapo vaʼekue ha mbaʼéichapa oñekumpli umíva. Heta promésa ojapóva Ñandejára ojeskrivíma voi kuri oikomarõguáicha, pórke ojekuaa porã oñekumplitaha katuete.

      Upévare ikatu jaʼe la Biblia haʼeha peteĩ lívro de esperánsa. Restudiávo rehóvo rehecháta mbaʼéichapa Ñandejára otrata yvyporakuérape ha upéva nepytyvõta rejeroviave hag̃ua ipromesakuérare. Apóstol Pablo oskrivi vaʼekue: “Entéro mbaʼe ojeskrivi vaʼekue yma Ñandejára Ñeʼẽme, ojeskrivi ñanerekomboʼe hag̃ua. Ñandejára Ñeʼẽ ñanekonsola ha ñanepytyvõ ñaaguanta hag̃ua, ha upéva omeʼẽ ñandéve esperánsa” (Romanos 15:4).

      ¿Mbaʼe esperánsapa omeʼẽ ñandéve Ñandejára?

      Ñande ningo ñaikotevẽvéntema esperánsa oĩ jave omanóva. Hetápe g̃uarã upe moméntope ndaiporivéima ni michĩmi esperánsa. Jajedesespera ningo ha hasyeterei ñandéve omano jave ñandehegui peteĩ jahayhúva. Añetehápe, avave ndaikatúi ojei pe ñemanógui ha ndaikatuvéima ojejapo mbaʼeve oĩramo omanóva. Ajeve ningo la Biblia heʼi pe ñemano haʼeha “ñane enemígo” (1 Corintios 15:26).

      ¿Péro oĩpa esperánsa peteĩ persóna omanóramo? Pe versíkulo de la Biblia heʼíva pe ñemano haʼeha ñane enemígo, heʼi avei pe ñemano oñehunditaha. Jehová ningo ohechaukáma heta vése ipoderosoveha pe ñemanógui. ¿Mbaʼéichapa ojapo upéva? Omoingove jeývo umi omano vaʼekuépe. La Biblia omombeʼu 9 káso Ñandejára oipuru haguépe ipodér oporomoingove hag̃ua.

      Peteĩ vuéltape Jehová omeʼẽ podér Itaʼýra Jesúspe omoingove jey hag̃ua Lázarope. Lázaro ningo Jesús amigoite vaʼekue ha ojapóma kuri 4 día omano hague. Jesús omoingove jey vaʼekue Lázarope heta hénte rovake, ndahaʼéi kañyháme (Juan 11:38-48, 53; 12:9, 10).

      Péro ikatu ere: “¿Maʼerã piko oñemoingove jey rakaʼe umi persónape, si upéi ijedavéta ha omano jeýtante voi kuri?”. Ha siérto upéa, umi hénte upéi omano jey. Péro la Biblia heʼíva koʼã rresurreksiónre omeʼẽ ñandéve heta pruéva jajerovia hag̃ua umi omanóva oikove jeytaha. Jaikuaa ndahaʼeiha peteĩ suéño reínte, síno jareko peteĩ esperánsa añetetéva.

      Jesús heʼi vaʼekue: “Che hína pe omoingove jeýva umi héntepe ha pe omeʼẽva vída chupekuéra” (Juan 11:25). Jehová omeʼẽta podér Jesúspe oporomoingove hag̃ua ko yvy tuichakuére. Jesús heʼi vaʼekue: “Og̃uahẽta pe tiémpo enterove umi oĩva pe sepultúrape ohendutaha [Cristo ñeʼẽ] ha osẽta pe sepultúragui” (Juan 5:28, 29). Upéicharõ oñemoingove jeýta umi oĩva pe sepultúrape ha ikatúta oiko hikuái peteĩ paraísope ko yvy ape ári.

      Iporãiterei ningo la heʼíva proféta Isaías pe rresurreksiónre. Haʼe heʼi: “Umi che puévlo apytégui omano vaʼekue oikove jeýta, umi teʼongue chembaʼéva opuʼã jeýta. ¡Peẽ peiméva pe yvýpe, pepáykena ha pesapukái vyʼápe!, pórke nde ysapy ojoguáta pe ysapy hoʼávape pyharevete, pe yvy ontregáta umi omanóvape ikatu hag̃uáicha oikove jey” (Isaías 26:19).

      ¡Ajépa iporãite ko promésa! Ñandejára oreko iñakãme enterove umi omano vaʼekuépe upévare ikatu jaʼe umi omanóva oĩha segúro porã, umi mitã oĩ porãháicha isy retepýpe. Ñandejára imanduʼa umi omano vaʼekuére ha ni peteĩvagui ndahesaraimoʼãi oporomoingove jey vove (Lucas 20:37, 38). Koʼẽrõitéma oikove jeýta hikuái ha ojerresivíta chupekuéra ojerresiviháicha umi mitã onase ramóvape. Umi ihénte ohaʼarõta chupekuéra oiko hag̃ua vyʼápe peteĩ múndo iporãvape. Upéicharõ ikatu jareko esperánsa oĩramo jepe omanóva.

      Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ pe esperánsa

      Apóstol Pablo ñanemboʼe mbaʼeichaite pevépa ñanepytyvõkuaa pe esperánsa. Haʼe oñeʼẽ vaʼekue pe ekípo Ñandejára omeʼẽvare ñañorairõ hag̃ua ñande jeroviáre ha upérõ haʼe heʼi pe esperánsa ñandeproteheha peteĩ káskoicha (1 Tesalonicenses 5:8). ¿Mbaʼérepa okompara vaʼekue pe esperánsa peteĩ káskore? Yma umi soldádo oipurúmi peteĩ kásko de metál, ha iguýpe omoĩ peteĩ górra de lána térã de kuéro. Pe kásko oprotehe vaʼekue umi soldádope ani hag̃ua omano orresivi jave gólpe iñakãme. ¿Mbaʼépa ñanemboʼese Pablo? Pe kásko oprotehe haguéicha umi soldádo akã, pe esperánsa oprotehe umi mbaʼe ñapensáva. Ne esperánsa imbarete porãrõ ha rekonfia umi promésa ojapóvare Ñandejára, upéva nepytyvõta reñeñandu hag̃ua pyʼaguapýpe rehasáramo jepe umi situasión ijetuʼúva. Enterovéva ningo ñaikotevẽ peichagua proteksión.

      Pablo omoĩ avei ótro ehémplo omboʼe hag̃ua iñimportanteha jareko esperánsa. Haʼe heʼi: “Ñane esperánsa ningo peteĩ ánkla ñande rekovépe g̃uarã, ha ñanepytyvõ jajepytaso mbarete hag̃ua ha ani hag̃ua ni michĩmi jaduda” (Hebreos 6:19). Pablo oviahárõ guare várkope, heta vése oñehundi pe várko pe mar mbytépe péro haʼe nomanói. Upéicha rupi Pablo oikuaa porã mbaʼeichaitépa ideprovécho peteĩ ánkla. Oñepyrũrõ peteĩ torménta vai, umi oviaháva opoími vaʼerã pe ánkla pe márpe. Pe ánkla oñakarama hatãrõ, pe várko ikatúta kuri oaguanta pe torménta ha ndojehumoʼãi chupe mbaʼeve guasu, péicha pe ánkla oipytyvõ pe várkope ani hag̃ua oho ochoka umi itáre.

      Upeichaite avei oiko jarekóramo esperánsa Ñandejára promésare. Pe esperánsa ‘ñanepytyvõ jajepytaso mbarete hag̃ua ha ani hag̃ua ni michĩmi jaduda’. Péicha ikatúta ñaaguanta koʼã tiémpo ijetuʼuetéva. Jehová opromete koʼẽrõitéma ndaiporimoʼãveimaha gérra, violénsia, hénte oñembyasýva ni omanóva (ehecha pe rrekuádro oĩva páhina 10-pe). Upe esperánsa ikatu ñandeprotehe ha ñanemombarete ñaneñeʼẽrendu hag̃ua Ñandejárape ha pono jajapo umi mbaʼe vai ko múndope ojejapóva.

      Jehová oipota nde avei ereko esperánsa ha reiko haʼe oipota haguéicha iñepyrũme. Ñandejára “oipota opaichagua persóna ojesalva”. ¿Péro mbaʼépa ikatu rejapo rejesalva hag̃ua? Primero tekotevẽ ‘reikuaa porã pe añetegua’ (1 Timoteo 2:4). Umi ojapóva ko rrevísta nemokyreʼỹ reaprende hag̃ua umi mbaʼe omboʼéva Ñandejára Ñeʼẽ ha ikatúva ndesalva. Nderetopamoʼãi mamove ko múndope pe esperánsa porãite omeʼẽva Ñandejára.

      Erekóramo peichagua esperánsa nereñentregamoʼãi, pórke Ñandejára omeʼẽta ndéve pe fuérsa reikotevẽva rejapo hag̃ua ivolunta (2 Corintios 4:7; Filipenses 4:13). ¡Ajépa enterovéva ñaikotevẽ pe esperánsa porãite! Upéicharõ oimérõ rehechakuaa ikangyha ohóvo ne esperánsa, ani reñentrega pórke añetehápe ikatu ereko esperánsa teete.

      [Taʼanga ha rrekuádro]

      Mbaʼére ikatu jareko esperánsa

      Koʼã versíkulo oĩva la Bíbliape ikatu nepytyvõ imbareteve hag̃ua ne esperánsa:

      ◼ Ñandejára opromete koʼẽrõitéma jaikotaha vyʼápe.

      Iñeʼẽme opromete ko yvýgui oikotaha peteĩ paraíso ha umi hénte oikóta pyʼaguapýpe ha vyʼápe (Salmo 37:11, 29; Isaías 25:8; Apocalipsis 21:3, 4).

      ◼ Ñandejára ndaikatúi ijapu.

      Chupe ndogustái ni michĩmi pe japu. Jehová ndorekói defékto, haʼe ipotĩ entéro mbaʼépe upévare ndaikatúi ni mbaʼevéicharõ ijapu (Proverbios 6:16-19; Isaías 6:2, 3; Tito 1:2; Hebreos 6:18).

      ◼ Ñandejára ipoderosoiterei.

      Jehová añoite ningo pe Todopoderóso. Ndaipóri mbaʼeve ikatúva ojoko chupe okumpli hag̃ua ipromesakuéra (Éxodo 15:11; Isaías 40:25, 26).

      ◼ Ñandejára oipota reiko pára siémpre.

      ​(Juan 3:16; 1 Timoteo 2:3, 4).

      ◼ Ñandejára oreko esperánsa ñanderehe.

      Haʼe odesidi ojesareko umi mbaʼe porã jajapóvare, ha ndahaʼéi ñande fállare ha ñande deféktore (Salmo 103:12-14; 130:3; Hebreos 6:10). Haʼe oreko esperánsa jajapotaha iporãva ha ovyʼa ohechávo jadesidi porãha (Proverbios 27:11).

      ◼ Ñandejára opromete ñanepytyvõtaha jahupyty hag̃ua umi mbaʼe porã.

      Ñande jaadoráva Ñandejárape nañapensái vaʼerã ñaimeha ñaneaño. Ñandejára omeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto, pe fuérsa tuichaitéva ha ñanepytyvõva (Filipenses 4:13).

      ◼ Ñandejára omerese jareko esperánsa hese.

      Haʼe ningo de konfiánsa ha ikatu jajerovia hese, ni mbaʼevéicharõ nañanderejamoʼãi (Salmo 25:3).

      [Taʼanga]

      Pe kásko oprotehe vaʼekue umi soldádo akã, péicha avei pe esperánsa oprotehe umi mbaʼe ñapensáva

      [Taʼanga]

      Pe ánkla ideprovechoháicha umi várkope, ñane esperánsa imbarete porãrõ ñanepytyvõ ñandepyʼaguapy hag̃ua

      [Roagradese]

      Omeʼẽ René Seindal/Su concessione del Museo Archeologico Regionale A. Salinas di Palermo

Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
Emboty sesión
Emoñepyrũ sesión
  • guarani
  • Ekomparti
  • Configuración
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
  • Política de privacidad
  • Privacidad
  • JW.ORG
  • Emoñepyrũ sesión
Ekomparti