VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • ¿Mbaʼe mbaʼémapa ohupyty pe siénsia?
    Ñemañaha 2015 | 1 de junio
    • Taʼanga ohechaukáva mbaʼémapa ohupyty pe siénsia: áuto, GPS, satélite, avión, ha teknolohía ojepurúva ospitalháre

      KO RREVÍSTAPE OÑEANALISA | MÁVAREPA JAJEROVIÁTA: ¿LA BÍBLIARE O PE SIÉNSIARE?

      ¿Mbaʼe mbaʼémapa ohupyty pe siénsia?

      Pe siénsia ningo oinvestiga ha ostudia umi mbaʼe oĩva ñande jerére ha oñehaʼã ontende la oikóva ko múndope, upéicha rupi ojeikuaa ha ojedeskuvríma heta mbaʼe. Umi sientífiko heta oñehaʼã okomprova hag̃ua umi mbaʼe oinvestigáva, sapyʼánte otarda heta semána, mése térã áño. Avése umi investigasión opa rei, péro ótra vése katu osẽ porã ha ideprovécho yvyporakuérape. Jahechamína mbaʼe mbaʼémapa okonsegi pe siénsia.

      Peteĩ emprésa européa ojapo peteĩ fíltro ombaʼapo porãitereíva ha areterei oikóva, upéva rupive ikatu oñemopotĩ pe y kontaminádo ojeʼu jey hag̃ua. Koʼãichagua fíltro ojepuru jepi oiko jave umi desástre naturál, por ehémplo pe terremóto oiko vaʼekue Haitípe áño 2010-pe.

      Umi sientífiko ojapo unos kuánto satélite oĩva yvágape ha ojeréva ko yvýre, umíva ombaʼapo oñondivepa ikatu hag̃uáicha peteĩ aparáto rupive reikuaa moõitépa reime. Ko sistémape oñehenói GPS ha oñeinventa vaʼekue umi militárpe g̃uarã. Péro koʼág̃a heta héntepema ideprovécho, por ehémplo, umi oviahávape áutope, várkope ha aviónpe. Avei umi ohóvape omarika térã de exkursión. Umi sientífiko oinventa rupi ko sistéma, koʼág̃a ifasilve ñag̃uahẽ hag̃ua jahasehápe.

      ¿Reguerekópa peteĩ selulár, komputadóra térã Internet? ¿Reviahámapa aviónpe? ¿Nepytyvõmapa umi teknolohía pyahu ojepurúva ospitalháre? Entéro koʼã mbaʼe ojapo vaʼekue umi sientífiko ha ideprovechoiterei ñandéve. Añetehápe heta mbaʼépema ñanepytyvõ pe siénsia.

      UMI MBAʼE PE SIÉNSIA NDAIKATÚIVA OJAPO

      Koʼág̃arupi umi sientífiko oikuaa hetaitereive mbaʼe ko univérsogui ha umi mbaʼe oĩvagui pype. Oĩ oinvestigáva umi mbaʼe michĩvéva jepe, por ehémplo mbaʼéichapa ombaʼapo umi átomo. Ótro katu oinvestiga umi mbaʼe tuichaitevéva, por ehémplo mbaʼéichapa oñepyrũ rakaʼe ko univérso. Heta hénte opensa oexistírire peteĩ dios, umi sientífiko okomprováma vaʼerãmoʼã upeichaha, pórke haʼekuéra odeskuvri umi mbaʼe jahechaʼỹva jepe.

      Oĩ voi katu filósofo ha sientífiko ndoikuaaséiva mbaʼeve Ñandejáragui. Por ehémplo, peteĩ eskritór hérava Amir Aczel omombeʼu mbaʼépa opensa peteĩ sientífiko. Heʼi hese: “Pe siénsia rupive haʼe ohechaukase ikatuha ñakomprova Ñandejára ndoexistiriha”. Peteĩ sientífiko iñimportánteva heʼi avei: “Ndaipóri pruéva ohechaukáva oĩha peteĩ dios ojapóva álgo ko univérso rehehápe, upévare jaikuaa porã upe dios ndoexistiriha”. Oĩ avei heʼíva ndaikatuiha jaguerovia umi milágro ojeʼéva upe dios ojapoha, pórke haʼetéta jagueroviáva pe máhia ha umi trukoʼi naisentídoiva.a

      Péro iporã ñañeporandumi: ¿Añetehápe piko umi sientífiko ontendepáma opa mbaʼe? ¿Ikatu piko oaseguraite hikuái Ñandejára ndoexistiriha? Nahániri. Heta mbaʼéma ningo añetehápe odeskuvri umi sientífiko, péro haʼekuéra jepe orrekonose oĩha gueteri heta mbaʼe ndoikuaáiva térã ndaikatumoʼãiva voi oikuaa. Steven Weinberg, peteĩ sientífiko ogana vaʼekue pe prémio Nobel de Física, heʼi: “Núnka ndajaikuaapamoʼãi opa mbaʼe”. Pe profesór Martin Rees, haʼéva Astrónomo Real de Gran Bretaña, oskrivi: “Oime vaʼerã oĩtante voi heta mbaʼe núnka nañantendemoʼãiva”. Jaʼe porãsérõ g̃uarã oĩ hetaiterei mbaʼe umi sientífiko neʼĩrava ontende porã. Por ehémplo:

      • ADN

        Umi viólogo koʼág̃a peve neʼĩra ontendepa mbaʼeichaitépa ombaʼapo umi sélula, por ehémplo mbaʼéichapa oipuru pe enerhía, mbaʼéichapa oprodusi proteinakuéra ha mbaʼéichapa oñembohetave.

      • Peteĩ mitã ombopopo hína peteĩ pelotaʼi

        Káda moménto jahecha mbaʼéichapa pe graveda ombaʼapo, por ehémplo, ñamombóramo álgo yvate hoʼa jey yvýpe. Avei pe graveda rupive pe jasy ojere ñane planétare ha ndojeíri hapégui. Upéicharõ jepe ni umi sientífiko ndopillaporãi mbaʼeichaitépa ombaʼapo pe graveda.

      • Pe univérso

        Umi sientífiko okalkula umi mbaʼe oĩvagui ko univérsope el 95% ndaikatuiha ojehecha ni oñemedi umi mákina rupive. Umi mbaʼe ndojehecháivape ohenói hikuái “matéria oskúra” ha “enerhía oskúra”. ¿Mbaʼépa koʼã mbaʼe? Avave ndoikuaái.

      Oĩ gueteri heta mbaʼe umi sientífiko nontendeporãiva. Peteĩ neurólogo ifamósova heʼi voi: “Jaikuaa ningo heta mbaʼe, péro oĩ hetaiteve mbaʼe ndajaikuaáiva. Chéverõ g̃uarã peteĩ sientífiko ndovaléi oimoʼã haʼe opensaháichante oĩ porãha, upéva rangue, tekotevẽ orrekonose ikatuha gueteri oaprende heta mbaʼe amáske oinvestiga”.

      Upéicharõ, ¿ikatúnepa ñamboykéntema Ñandejára ha la Bíbliape, ha jaguerovia umi sientífiko heʼívante? Umi opensáva upéicha, imanduʼa vaʼerã oĩha heta mbaʼe umi sientífiko jepe neʼĩrava oikuaa, orekóramo jepe umi mákina iñavansadovéva oinvestiga hag̃ua. Por ehémplo, peteĩ artíkulo oĩva pe Encyclopedia Británnicape heʼi umi Babiloniagua ostudiáma hague ymaiterei guive umi planéta ha estrellakuéra, péro opakuévo heʼi: “Haimetéma ningo ojapo 4 mil áño ojestudia hague ko univérsore, upéicharõ jepe heta mbaʼe ijetuʼu gueteri ñantende hag̃ua, ijetuʼu haguéicha avei umi Babiloniaguápe”. Upéicharõ, ¿mbaʼépa jajapóta? ¿Ñamboykétantemapa peteĩ mbaʼe umi sientífiko ndaikatúi haguére ontende?

      Ore testígo de Jehová rorrespeta pe derécho oguerekóva káda uno odesidi hag̃ua ko mbaʼére. Ha roñehaʼã rosegi ko konsého oĩva la Bíbliape: “Pehechauka napeñemohatãiha peẽ pejévapente” (Filipenses 4:5, nóta). Upévare roinvita rehechami hag̃ua mbaʼérepa jaʼekuaa la Biblia ha pe siénsia noñokontradesiriha.

      a Oĩ hénte ndojeroviáiva la Bíbliare pórke umi rrelihión omboʼe heta japu. Por ehémplo, yma omboʼe vaʼekue hikuái pe kuarahy ha umi estrélla ojereha ñane planétare, ha koʼág̃a peve oĩ omboʼéva Ñandejára ojapo hague ko univérso 6 día de 24 órape (ehecha pe rrekuádro heʼíva “La Biblia nokontradesíri umi mbaʼe pe siénsia okomprovámava”).

      La Biblia nokontradesíri umi mbaʼe pe siénsia okomprovámava

      La Biblia ndahaʼéi peteĩ lívro oñeʼẽva siénsiare. Péro oĩ heta mbaʼe jatopáva pype umi sientífiko koʼág̃a okomprovámava siertoha. Jahechamína algúno.

      • Pe univérso

        Arakaʼe guivépa oexisti ko yvy ha pe univérso

        Umi sientífiko okalkula ojapomaha 4 mil millón de áñorupi oñepyrũ hague oexisti ko yvy, ha pe univérso katu amo 13 térã 14 mil millón de áño. La Biblia nomombeʼúi arakaʼetépa Ñandejára ojapo vaʼekue ko univérso, ha ndeʼíri avei ojapoha amo 10 mil áñorupinte ojejapo hague ko yvy, algúno opensaháicha. Génesis 1:1 heʼi: “Iñepyrũmbýpe Ñandejára ojapo vaʼekue yvága ha yvy” (NM). Upéicharõ, umi sientífiko ikatu okalkula mas o ménos arakaʼe guivépa oexisti ko yvy ha pe univérso, ha la Biblia nokontradesíri upéva.

      • Sérro, plánta ha y

        Mboy tiémpopepa ojeprepara ko yvy ojeiko hag̃ua pype

        Génesis kapítulo 1 omombeʼu mbykymi mbaʼéichapa Ñandejára oprepara ko yvy ojeiko hag̃ua pype ha heʼi káda kósa ojejapo hague peteĩ “díape”. Omombeʼu avei mbaʼéichapa ultimoitépe Ñandejára ojapo yvyporakuérape. La Biblia ndeʼíri mboýpa odura káda “día”. Upévare, umi sientífiko ikatu ostudia mbaʼépa oiko káda uno umi “díape” ha okalkula mboy tiémpopa oduráne raʼe. Péro jaikuaa porã ndodurái hague 24 órante.

      • Ñane planéta

        Mbaʼe áripa oguapy ko yvy

        Heta hénte oguerovia vaʼekue oĩha peteĩ tortúga tuichaitereíva orekóva ijapére mbohapy elefánte, ha umíva ári oĩha ko yvy. Ótro katu opensa vaʼekue oĩha peteĩ higánte orekóva ijatiʼy ári ko planéta. Péro la Biblia heʼi ko yvy noñemboguapyiha mbaʼeve ári (Job 26:7). Umi sientífiko kárgopema opyta oinvestiga hag̃ua koʼã mbaʼe. ¿Ha mbaʼépa odeskuvri hikuái? Nicolás Copérnico ha Johannes Kepler, mokõi sientífiko yma guare, heʼi vaʼekue umi planéta ojereha pe kuarahýre. Ha kon el tiémpo, ótro sientífiko hérava Isaac Newton odeskuvri umi mbaʼe tuichavéva oĩva ko univérsope ostiraha umi mbaʼe michĩvévape. Upévare ko yvy ha umi ótro planéta ojere pe kuarahýre.

      • Vaktéria

        Mbaʼépa ikatu jajapo ñaneresãive hag̃ua

        La Bíbliape oĩ heta konsého Ñandejára omeʼẽ vaʼekue umi isrraelítape hesãive hag̃ua. Por ehémplo, lívro de Levíticope heʼi vaʼekue oñemohaʼeño vaʼerãha umi hasývape pono orova ótrore imbaʼasy. Deuteronomio 23:12, 13-pe katu heʼi vaʼekue osẽ vaʼerãha hikuái pe kampaméntogui ojapo hag̃ua inesesida ha upéi ojaty vaʼerãha. Péro ojapo amo 200 áñorupi ramo umi sientífiko ha doktór oñepyrũ hague ontende iñimportanteha koʼã mbaʼe ñaneresãive hag̃ua.

      Umi mbaʼe jahecha vaʼekue aretereíma ojeskrivi hague. Ha upérõ ni umi iñaranduvéva ndoikuaáiti vaʼekue koʼã mbaʼe. ¿Mbaʼéichapa upéicharõ umi oskrivíva la Biblia oikuaa vaʼekue? Ñandejára voi oikuaaukágui chupekuéra. Haʼe heʼi: “Pe yvága ijyvateveháicha ko yvýgui, upéicha hína che rapekuéra ijyvateve pende rapégui, ha che pensamiénto pene pensamiéntogui” (Isaías 55:9, ÑÑB).

  • Umi mbaʼe pe siénsia ndaikatúiva ohupyty
    Ñemañaha 2015 | 1 de junio
    • Peteĩ sientífiko peteĩ lavoratóriope

      KO RREVÍSTAPE OÑEANALISA | MÁVAREPA JAJEROVIÁTA: ¿LA BÍBLIARE O PE SIÉNSIARE?

      Umi mbaʼe pe siénsia ndaikatúiva ohupyty

      Koʼág̃arupi heta hénte ndojeroviái Ñandejárare, ha oĩ voi katu okonvenseséva ótrope pono ojerovia hese. Osẽma avei heta lívro odefendéva ko enseñánsa ha hetáma oĩ oleéva. Algúnope ogusta ha ótrope nahániri, ha oĩ avei ojodiskutíva umi mbaʼe heʼívare koʼã lívrope. Peteĩ neurólogo hérava David Eagleman heʼi: “Algúno olee rire koʼã lívro opensáma voi umi sientífiko oikuaapamaha opa mbaʼe”. Péro upéi haʼe heʼi avei: “Umi sientífiko ikatupyrýva ningo noñemohatãi haʼekuéra heʼívapente, ha ymaite guivénte voi ojavy mimi hikuái”.

      Peteĩ sientífiko oipurúva hína peteĩ teleskópio

      Ymaiterei guivéma umi sientífiko oinvestiga umi mbaʼe jaikuaaséva ko univérsogui, ha odeskuvri heta mbaʼe ñaimoʼãʼỹva jepe. Péro upéva paʼũme tuicha ojavy jepi avei hikuái. Por ehémplo, Isaac Newton haʼe vaʼekue peteĩ sientífiko ivaletereíva, ha ohechauka pe graveda rupive umi planéta, estrélla ha galaxiakuéra ndojoseparaiha ojuehegui. Haʼe avei oinventa peteĩ método de kálkulo ideprovechoitereíva koʼág̃a peve ha ojepurúva ojejapo hag̃ua komputadóra, ojeviaha hag̃ua espásiope ha ojestudia hag̃ua umi átomo. Péro upéicha avei haʼe oguerovia vaʼekue pe máhia ha astrolohía rupive ikatuha jajapo plómogui óro, upéva peteĩ siénsia japu hérava alkímia.

      Mas de 1.500 áño Newton onase mboyve, peteĩ ostudiáva ko univérsore hérava Tolomeo, odeskuvri mbaʼéichapa okuʼe hendápe porã umi planéta pe espásiore, hiʼarive upe tiémpope ndaipóri vaʼekue teleskópio. Haʼe ivaleterei vaʼekue avei ojapo hag̃ua mápa. Péro Tolomeo opensa vaʼekue umi estrélla ha planetakuéra ojereha ko yvýre. Peteĩ sientífiko ifamósova hérava Carl Sagan heʼi hese: “Umi hénte oguerovia Tolomeo heʼi vaʼekue. Ha 1.500 áño aja opensa avei hikuái opa mbaʼe ojereha ko planétare. Upéva ñanemomanduʼa ñaneakãporãitereíramo jepe, tuicha ikatuha jajavy”.

      Peteĩ sientífiko oleéva hína la Biblia

      Iporã ningo ñarrekonose umi mbaʼe porã ohupytýmava umi sientífiko, péro ñanemanduʼa vaʼerã avei haʼekuéra ikatuha ojavy ha ndoikuaapamoʼãiha voínte opa mbaʼe. Upéicha heʼi vaʼekue peteĩ sientífiko hérava Paul Davies. Haʼe heʼi: “Ndaiporimoʼãi voínte peteĩ teoría oexplikapáva opa mbaʼe oikóva ko univérsope, noñekontradesíriva mbaʼevépe ha ikatúva ojepuru opaichagua situasiónpe”. Siertoite la heʼíva ko sientífiko, núnka ndaikatumoʼãi ñantendepa ko univérso. Upévare ndaikatúi jagueroviántema oĩramo álgien heʼíva pe siénsia ikatuha orresponde ñandéve jaikuaaséva guive.

      Heta mbaʼépe pe siénsia ndaikatúi ñanepytyvõ, péro la Biblia si omeʼẽ ñandéve konsého ideprovechoitereíva

      La Biblia heʼi Ñandejára kreasiónre: “Ñande ijorillamínte la jahecháva, michĩmínte jaikuaa ha ñahendu umi hembiapokuégui” (Job 26:14, NM). Oĩ gueteri hetaiterei mbaʼe ndajaikuaáiva Ñandejára rembiapokuégui ha ijetuʼútava voi ñantendepa hag̃ua. Ojapóma 2.000 áñorupi apóstol Pablo oskrivi hague avei: “¡Ajépa ipypukuete Ñandejára mbaʼeta, arandu ha mbaʼekuaa! Avave ndaikatúi omyesakã umi mbaʼe haʼe ojapóva ni oikuaa umi hape” (Romanos 11:33).

      Mbaʼe mbaʼépepa pe siénsia ndaikatúi ñanepytyvõ

      Umi sientífiko ikatúramo jepe oexplika ñandéve mbaʼéichapa ombaʼapo ko univérso, oĩ heta mbaʼe ndaikatúiva ñanemboʼe hikuái. Por ehémplo, mbaʼéichapa ikatu jajogueraha porãve ñande rapichakuérandi ni mbaʼépa ikatu jajapo javyʼa hag̃ua. Péro la Biblia si ikatu ojapo upéva. Por ehémplo, omeʼẽ konsého ñanepytyvõva koʼã mbaʼépe:

      • Peteĩ po raʼanga

        Ani hag̃ua ojeiko vaipa

        Emombaʼe nde rapichakuérape

        “Ani reporojuka.” (Éxodo 20:13.)

        “Ndochaʼéiva iñermánore oporojuka hína.” (1 Juan 3:15.)

        Ejogueraha porã nde rapichándi

        “Ani ni mbaʼevéicharõ rejapo ivaíva, upéva rangue rejapo vaʼerã iporãva. Ejapo ikatúva guive oĩ hag̃ua pyʼaguapy, ha eñehaʼã siémpre ejogueraha porã nde rapichándi.” (Salmo 34:14, NM.)

        “Umi hénte ojogueraha porãva ótrondi oñehaʼã hína oĩ hag̃ua pyʼaguapy, ha upéicha rupi haʼekuéra ojapo iporãva.” (Santiago 3:18.)

        Emboyke pe violénsia

        “Jehová ohecha hína umi ivuénovape ha avei umi iñañávape. Oĩ persóna ogustáva chupe ñorairõ ha violénsia, ha Ñandejára ndochaʼeiete voi umívare.” (Salmo 11:5, NM.)

        “Ani reikose umi mbaretépe oikóvaicha, ani rejeheʼa hesekuéra. Iñañávape Ñandejára ndohayhúi.” (Proverbios 3:31, 32.)

      • Peteĩ família

        Ojeiko porã hag̃ua ogapýpe

        Ejapo nde tuvakuéra heʼíva

        “Taʼyrakuéra, peneñeʼẽrendúkena pende tuvakuérape ñande Ruvicha oipotaháicha, upéva ningo oĩ porã Ñandejára renondépe: ‘Emombaʼe nde ru ha nde sýpe’; péva hína pe primer mandamiénto oñemeʼẽ vaʼekue peteĩ promésa reheve: ‘Oho porã hag̃ua ndéve ha reikove puku hag̃ua ko yvy ape ári’.” (Efesios 6:1-3.)

        Ehekomboʼe porã ne família

        “Ani pembopochy rei pende raʼykuérape. Pemongakuaa ha pehekomboʼe uvei Ñandejára oipotaháicha.” (Efesios 6:4, SBP.)

        “Aníkena pejahéi pende raʼykuérare pembopochy hag̃uáicha chupekuéra, cháke ikatu oñeñandu vaieterei hikuái.” (Colosenses 3:21.)

        Ehayhu ha errespeta ne rembiayhúpe

        “Káda uno pehayhu vaʼerã pene rembirekópe peẽ voi pejehayhuháicha; pe tembireko katu orrespeta vaʼerã iménape ipyʼaite guive.” (Efesios 5:33.)

      • Peteĩ yvyramáta

        Oñeñangareko hag̃ua ko planétare

        La Biblia heʼi yvyporakuéra voi ‘omongyʼaha ko yvy tuichakue’, ha heʼi avei: “Umi ipype oikóva oñehundíta [...], ha mbovymi yvy arigua hembýta” (Isaías 24:5, 6, ÑÑB). Umi ombyaíva ko yvy ojecháta Ñandejárandi, la Biblia heʼi voi og̃uahẽtaha peteĩ tiémpo haʼe ‘ohunditaha umi ohundívape ko yvy’ (Apocalipsis 11:18). Ñandejára ndohejareimoʼãi umi mbaʼe vai ojapóva hikuái.

Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
Emboty sesión
Emoñepyrũ sesión
  • guarani
  • Ekomparti
  • Configuración
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
  • Política de privacidad
  • Privacidad
  • JW.ORG
  • Emoñepyrũ sesión
Ekomparti