-
¿Mbaʼe mbaʼémapa ohupyty pe siénsia?Ñemañaha 2015 | 1 de junio
-
-
KO RREVÍSTAPE OÑEANALISA | MÁVAREPA JAJEROVIÁTA: ¿LA BÍBLIARE O PE SIÉNSIARE?
¿Mbaʼe mbaʼémapa ohupyty pe siénsia?
Pe siénsia ningo oinvestiga ha ostudia umi mbaʼe oĩva ñande jerére ha oñehaʼã ontende la oikóva ko múndope, upéicha rupi ojeikuaa ha ojedeskuvríma heta mbaʼe. Umi sientífiko heta oñehaʼã okomprova hag̃ua umi mbaʼe oinvestigáva, sapyʼánte otarda heta semána, mése térã áño. Avése umi investigasión opa rei, péro ótra vése katu osẽ porã ha ideprovécho yvyporakuérape. Jahechamína mbaʼe mbaʼémapa okonsegi pe siénsia.
Peteĩ emprésa européa ojapo peteĩ fíltro ombaʼapo porãitereíva ha areterei oikóva, upéva rupive ikatu oñemopotĩ pe y kontaminádo ojeʼu jey hag̃ua. Koʼãichagua fíltro ojepuru jepi oiko jave umi desástre naturál, por ehémplo pe terremóto oiko vaʼekue Haitípe áño 2010-pe.
Umi sientífiko ojapo unos kuánto satélite oĩva yvágape ha ojeréva ko yvýre, umíva ombaʼapo oñondivepa ikatu hag̃uáicha peteĩ aparáto rupive reikuaa moõitépa reime. Ko sistémape oñehenói GPS ha oñeinventa vaʼekue umi militárpe g̃uarã. Péro koʼág̃a heta héntepema ideprovécho, por ehémplo, umi oviahávape áutope, várkope ha aviónpe. Avei umi ohóvape omarika térã de exkursión. Umi sientífiko oinventa rupi ko sistéma, koʼág̃a ifasilve ñag̃uahẽ hag̃ua jahasehápe.
¿Reguerekópa peteĩ selulár, komputadóra térã Internet? ¿Reviahámapa aviónpe? ¿Nepytyvõmapa umi teknolohía pyahu ojepurúva ospitalháre? Entéro koʼã mbaʼe ojapo vaʼekue umi sientífiko ha ideprovechoiterei ñandéve. Añetehápe heta mbaʼépema ñanepytyvõ pe siénsia.
UMI MBAʼE PE SIÉNSIA NDAIKATÚIVA OJAPO
Koʼág̃arupi umi sientífiko oikuaa hetaitereive mbaʼe ko univérsogui ha umi mbaʼe oĩvagui pype. Oĩ oinvestigáva umi mbaʼe michĩvéva jepe, por ehémplo mbaʼéichapa ombaʼapo umi átomo. Ótro katu oinvestiga umi mbaʼe tuichaitevéva, por ehémplo mbaʼéichapa oñepyrũ rakaʼe ko univérso. Heta hénte opensa oexistírire peteĩ dios, umi sientífiko okomprováma vaʼerãmoʼã upeichaha, pórke haʼekuéra odeskuvri umi mbaʼe jahechaʼỹva jepe.
Oĩ voi katu filósofo ha sientífiko ndoikuaaséiva mbaʼeve Ñandejáragui. Por ehémplo, peteĩ eskritór hérava Amir Aczel omombeʼu mbaʼépa opensa peteĩ sientífiko. Heʼi hese: “Pe siénsia rupive haʼe ohechaukase ikatuha ñakomprova Ñandejára ndoexistiriha”. Peteĩ sientífiko iñimportánteva heʼi avei: “Ndaipóri pruéva ohechaukáva oĩha peteĩ dios ojapóva álgo ko univérso rehehápe, upévare jaikuaa porã upe dios ndoexistiriha”. Oĩ avei heʼíva ndaikatuiha jaguerovia umi milágro ojeʼéva upe dios ojapoha, pórke haʼetéta jagueroviáva pe máhia ha umi trukoʼi naisentídoiva.a
Péro iporã ñañeporandumi: ¿Añetehápe piko umi sientífiko ontendepáma opa mbaʼe? ¿Ikatu piko oaseguraite hikuái Ñandejára ndoexistiriha? Nahániri. Heta mbaʼéma ningo añetehápe odeskuvri umi sientífiko, péro haʼekuéra jepe orrekonose oĩha gueteri heta mbaʼe ndoikuaáiva térã ndaikatumoʼãiva voi oikuaa. Steven Weinberg, peteĩ sientífiko ogana vaʼekue pe prémio Nobel de Física, heʼi: “Núnka ndajaikuaapamoʼãi opa mbaʼe”. Pe profesór Martin Rees, haʼéva Astrónomo Real de Gran Bretaña, oskrivi: “Oime vaʼerã oĩtante voi heta mbaʼe núnka nañantendemoʼãiva”. Jaʼe porãsérõ g̃uarã oĩ hetaiterei mbaʼe umi sientífiko neʼĩrava ontende porã. Por ehémplo:
Umi viólogo koʼág̃a peve neʼĩra ontendepa mbaʼeichaitépa ombaʼapo umi sélula, por ehémplo mbaʼéichapa oipuru pe enerhía, mbaʼéichapa oprodusi proteinakuéra ha mbaʼéichapa oñembohetave.
Káda moménto jahecha mbaʼéichapa pe graveda ombaʼapo, por ehémplo, ñamombóramo álgo yvate hoʼa jey yvýpe. Avei pe graveda rupive pe jasy ojere ñane planétare ha ndojeíri hapégui. Upéicharõ jepe ni umi sientífiko ndopillaporãi mbaʼeichaitépa ombaʼapo pe graveda.
Umi sientífiko okalkula umi mbaʼe oĩvagui ko univérsope el 95% ndaikatuiha ojehecha ni oñemedi umi mákina rupive. Umi mbaʼe ndojehecháivape ohenói hikuái “matéria oskúra” ha “enerhía oskúra”. ¿Mbaʼépa koʼã mbaʼe? Avave ndoikuaái.
Oĩ gueteri heta mbaʼe umi sientífiko nontendeporãiva. Peteĩ neurólogo ifamósova heʼi voi: “Jaikuaa ningo heta mbaʼe, péro oĩ hetaiteve mbaʼe ndajaikuaáiva. Chéverõ g̃uarã peteĩ sientífiko ndovaléi oimoʼã haʼe opensaháichante oĩ porãha, upéva rangue, tekotevẽ orrekonose ikatuha gueteri oaprende heta mbaʼe amáske oinvestiga”.
Upéicharõ, ¿ikatúnepa ñamboykéntema Ñandejára ha la Bíbliape, ha jaguerovia umi sientífiko heʼívante? Umi opensáva upéicha, imanduʼa vaʼerã oĩha heta mbaʼe umi sientífiko jepe neʼĩrava oikuaa, orekóramo jepe umi mákina iñavansadovéva oinvestiga hag̃ua. Por ehémplo, peteĩ artíkulo oĩva pe Encyclopedia Británnicape heʼi umi Babiloniagua ostudiáma hague ymaiterei guive umi planéta ha estrellakuéra, péro opakuévo heʼi: “Haimetéma ningo ojapo 4 mil áño ojestudia hague ko univérsore, upéicharõ jepe heta mbaʼe ijetuʼu gueteri ñantende hag̃ua, ijetuʼu haguéicha avei umi Babiloniaguápe”. Upéicharõ, ¿mbaʼépa jajapóta? ¿Ñamboykétantemapa peteĩ mbaʼe umi sientífiko ndaikatúi haguére ontende?
Ore testígo de Jehová rorrespeta pe derécho oguerekóva káda uno odesidi hag̃ua ko mbaʼére. Ha roñehaʼã rosegi ko konsého oĩva la Bíbliape: “Pehechauka napeñemohatãiha peẽ pejévapente” (Filipenses 4:5, nóta). Upévare roinvita rehechami hag̃ua mbaʼérepa jaʼekuaa la Biblia ha pe siénsia noñokontradesiriha.
a Oĩ hénte ndojeroviáiva la Bíbliare pórke umi rrelihión omboʼe heta japu. Por ehémplo, yma omboʼe vaʼekue hikuái pe kuarahy ha umi estrélla ojereha ñane planétare, ha koʼág̃a peve oĩ omboʼéva Ñandejára ojapo hague ko univérso 6 día de 24 órape (ehecha pe rrekuádro heʼíva “La Biblia nokontradesíri umi mbaʼe pe siénsia okomprovámava”).
-
-
Umi mbaʼe pe siénsia ndaikatúiva ohupytyÑemañaha 2015 | 1 de junio
-
-
KO RREVÍSTAPE OÑEANALISA | MÁVAREPA JAJEROVIÁTA: ¿LA BÍBLIARE O PE SIÉNSIARE?
Umi mbaʼe pe siénsia ndaikatúiva ohupyty
Koʼág̃arupi heta hénte ndojeroviái Ñandejárare, ha oĩ voi katu okonvenseséva ótrope pono ojerovia hese. Osẽma avei heta lívro odefendéva ko enseñánsa ha hetáma oĩ oleéva. Algúnope ogusta ha ótrope nahániri, ha oĩ avei ojodiskutíva umi mbaʼe heʼívare koʼã lívrope. Peteĩ neurólogo hérava David Eagleman heʼi: “Algúno olee rire koʼã lívro opensáma voi umi sientífiko oikuaapamaha opa mbaʼe”. Péro upéi haʼe heʼi avei: “Umi sientífiko ikatupyrýva ningo noñemohatãi haʼekuéra heʼívapente, ha ymaite guivénte voi ojavy mimi hikuái”.
Ymaiterei guivéma umi sientífiko oinvestiga umi mbaʼe jaikuaaséva ko univérsogui, ha odeskuvri heta mbaʼe ñaimoʼãʼỹva jepe. Péro upéva paʼũme tuicha ojavy jepi avei hikuái. Por ehémplo, Isaac Newton haʼe vaʼekue peteĩ sientífiko ivaletereíva, ha ohechauka pe graveda rupive umi planéta, estrélla ha galaxiakuéra ndojoseparaiha ojuehegui. Haʼe avei oinventa peteĩ método de kálkulo ideprovechoitereíva koʼág̃a peve ha ojepurúva ojejapo hag̃ua komputadóra, ojeviaha hag̃ua espásiope ha ojestudia hag̃ua umi átomo. Péro upéicha avei haʼe oguerovia vaʼekue pe máhia ha astrolohía rupive ikatuha jajapo plómogui óro, upéva peteĩ siénsia japu hérava alkímia.
Mas de 1.500 áño Newton onase mboyve, peteĩ ostudiáva ko univérsore hérava Tolomeo, odeskuvri mbaʼéichapa okuʼe hendápe porã umi planéta pe espásiore, hiʼarive upe tiémpope ndaipóri vaʼekue teleskópio. Haʼe ivaleterei vaʼekue avei ojapo hag̃ua mápa. Péro Tolomeo opensa vaʼekue umi estrélla ha planetakuéra ojereha ko yvýre. Peteĩ sientífiko ifamósova hérava Carl Sagan heʼi hese: “Umi hénte oguerovia Tolomeo heʼi vaʼekue. Ha 1.500 áño aja opensa avei hikuái opa mbaʼe ojereha ko planétare. Upéva ñanemomanduʼa ñaneakãporãitereíramo jepe, tuicha ikatuha jajavy”.
Iporã ningo ñarrekonose umi mbaʼe porã ohupytýmava umi sientífiko, péro ñanemanduʼa vaʼerã avei haʼekuéra ikatuha ojavy ha ndoikuaapamoʼãiha voínte opa mbaʼe. Upéicha heʼi vaʼekue peteĩ sientífiko hérava Paul Davies. Haʼe heʼi: “Ndaiporimoʼãi voínte peteĩ teoría oexplikapáva opa mbaʼe oikóva ko univérsope, noñekontradesíriva mbaʼevépe ha ikatúva ojepuru opaichagua situasiónpe”. Siertoite la heʼíva ko sientífiko, núnka ndaikatumoʼãi ñantendepa ko univérso. Upévare ndaikatúi jagueroviántema oĩramo álgien heʼíva pe siénsia ikatuha orresponde ñandéve jaikuaaséva guive.
Heta mbaʼépe pe siénsia ndaikatúi ñanepytyvõ, péro la Biblia si omeʼẽ ñandéve konsého ideprovechoitereíva
La Biblia heʼi Ñandejára kreasiónre: “Ñande ijorillamínte la jahecháva, michĩmínte jaikuaa ha ñahendu umi hembiapokuégui” (Job 26:14, NM). Oĩ gueteri hetaiterei mbaʼe ndajaikuaáiva Ñandejára rembiapokuégui ha ijetuʼútava voi ñantendepa hag̃ua. Ojapóma 2.000 áñorupi apóstol Pablo oskrivi hague avei: “¡Ajépa ipypukuete Ñandejára mbaʼeta, arandu ha mbaʼekuaa! Avave ndaikatúi omyesakã umi mbaʼe haʼe ojapóva ni oikuaa umi hape” (Romanos 11:33).
-