-
¿Añetehápepa oikove jey raʼe Jesús?Ñemañaha púvlika 2016 | Núm. 2
-
-
KO RREVÍSTAPE OÑEANALISA | ¿MBAʼÉREPA JESÚS OHASA ASY HA OMANO?
¿Añetehápepa oikove jey raʼe Jesús?
Jesús de Nazarétpe ojejuka áño 33-pe. Ojeakusa chupe omboligaha umi héntepe opuʼã hag̃ua pe goviérno kóntrape. Upéi ojehuga vaipa hese ha oñemosaingo chupe peteĩ yvyráre. Hetaiterei ohasa asy omano meve. Péro Ñandejára omoingove jey chupe, ha 40 día haguépe, Jesús oho jey yvágape.
Ko istória oĩ umi cuatro Evanhéliope, oĩva umi Escrituras Griegas Cristianas apytépe, oñehenóiva jepi avei Nuevo Testamento. Péro, ¿añetehápe piko oiko raʼe koʼã mbaʼe? Iñimportánte jaikuaa upéva, pórke oimérõ koʼã mbaʼe kuénto reínte, ndaideprovechomoʼãi ñandéve jajerovia Jesúsre ha ñapensa reíta ikatuha jaiko pára siémpre peteĩ paraísope (1 Corintios 15:14). Péro oiméramo koʼã mbaʼe añetehápe oiko raʼe, jaguereko peteĩ esperánsa iporãitereíva ñane renonderãme g̃uarã. Upéicharõ, ¿siérto piko la heʼíva umi Evanhélio térãpa nahániri?
¿MBAʼE PRUÉVAPA OĨ?
Umi Evanhéliope ojeskrivi umi mbaʼe oiko hagueichaite ha ndojavýi ni umi detállepe, upévare jaʼekuaa ndahaʼeiha peteĩ kuénto reínte. Por ehémplo, umi lugár oñemensionáva pype añetehápe oexisti vaʼekue, ha heta umíva apytépe koʼág̃a peve voi ikatu ojevisita. Umi istoriadór avei okomprováma umi hénte oñemensionáva pype oexisti hague (Lucas 3:1, 2, 23).
Heta eskritór upe tiémpope guare omensiona avei Jesúspe.a Avei umi Evanhéliope oñemombeʼu oñemosaingo hague Jesúspe peteĩ yvyráre ojejuka hag̃ua chupe, ha umi rrománo upe tiémpope guare péicha voi ojuka vaʼekue umi mbaʼe vai apohápe. Hiʼarive, umi oskrivíva umi Evanhélio isinséro vaʼekue, upévare omombeʼu avei mbaʼépepa ojavy vaʼekue umi disípulo (Mateo 26:56; Lucas 22:24-26; Juan 18:10, 11). Opa koʼã mbaʼe ohechauka umi oskrivi vaʼekue umi Evanhélio añetehápe omombeʼu porã hague Jesús rekovekue ha omoĩ hague upépe umi mbaʼe oiko hagueichaite.
¿OIKOVE JEÝPA RAʼE JESÚS?
La majoría ningo oguerovia Jesús oiko hague ko yvy ape ári, péro oĩ ndogueroviáiva oikove jey hague omano rire. Umi ijapóstol jepe ndogueroviaséi vaʼekue upéva ñepyrũrã (Lucas 24:11). Péro upéi Jesús ojeaparesérõ guare chupekuéra ha hetave disípulope, oñekonvenséma hikuái. Peteĩ vuéltape mas de 500 persóna voi ohecha chupe oikove jey rire (1 Corintios 15:6).
Umi disípulo pyʼaguasúpe omombeʼu Jesús oikove jey hague, ikatúramo jepe oho préso térã ojejuka chupekuéra upe haguére. Haʼekuéra ndokyhyjéi vaʼekue omombeʼu hag̃ua upéva ni umi ojuka vaʼekuépe Jesúspe (Hechos 4:1-3, 10, 19, 20; 5:27-32). ¿Ojapeligra vaʼerãmoʼãpa peichaite peve umi disípulo noĩriramo segúro Jesús oikove jey hague? Nahániri. Añetehápe, Jesús oikove jey rupínte hetaiterei hénte upe tiémpope guare ha koʼag̃agua ojerovia hese.
Umi mbaʼe jahecha vaʼekue ohechauka porã añetehápe Jesús oikove jey hague, oñemombeʼuháicha umi Evanhéliope. Ha releéramo umíva katuete rekomprováta upeichaha. ¿Mbaʼépa ikatu avei nepytyvõ reñekonvense hag̃ua Jesús oikove jey hague? Upearã rentende vaʼerã mbaʼérepa haʼe omano. Pe ótro artíkulope oñeñeʼẽvéta upévare.
a Tácito, peteĩ istoriadór onase vaʼekue áño 55 rupi, oskrivi vaʼekue: “Cristo segidorkuérape oñehenói [kristiáno], chupe ningo Poncio Pilato okondena vaʼekue orresivi hag̃ua pe kastígo tuichavéva. Koʼã mbaʼe oiko ogovernárõ guare Tiberio”. Oĩ hetave eskritór upe tiémpope guare omensiona vaʼekue avei Jesúspe, umíva apytépe pe istoriadór rrománo Suetonio (onaséva áño 69-pe), pe istoriadór hudío Josefo (onaséva áño 37 térã 38-pe), ha Plinio el Joven, ogoverna vaʼekue Bitíniape (onaséva áño 61 térã 62-pe).
-
-
¿Mbaʼérepa Jesús ohasa asy ha omano?Ñemañaha púvlika 2016 | Núm. 2
-
-
KO RREVÍSTAPE OÑEANALISA
¿Mbaʼérepa Jesús ohasa asy ha omano?
“Peteĩ kuimbaʼe rupive pe pekádo oike ko múndope, ha pe ñemano oike pekádo rupive.” (Romanos 5:12)
Mbaʼépa eréne oñeporandúramo ndéve: “¿Reikosépa pára siémpre?”. Opavave lénto heʼíne oikoseha, péro okalkula ndaikatumoʼãiha oiko upéva. La majoría opensa ñande ñamanónte vaʼerãha voi, ha ndaikatúi ñakambia upéva.
Péro epensamína koʼág̃a oñeporanduha ndéve: “¿Ha reime piko preparádo remano hag̃ua?”. Upépe katu la majoría heʼíne nahaniriha. Jahasáramo jepe heta provléma ijetuʼúva, entéronte jaikovese. Ha la Biblia voi heʼi Ñandejára omoĩ hague upéva ñane korasõme ñandeapórõ guare (Eclesiastés 3:11).
¿Mbaʼére piko upéicharõ ndaipóri ni peteĩ yvypóra oikóva pára siémpre? ¿Mbaʼépa osẽ vai raʼe? ¿Ojapómapa álgo Ñandejára okambia hag̃ua ko situasión? La Biblia okontesta ñandéve koʼã porandu ha tuicha ñanemokyreʼỹ. Ha jahechávo koʼã mbaʼe ñantendéta avei mbaʼérepa tekotevẽ raʼe Jesús ohasa asy ha omano.
MBAʼÉPA OSẼ VAI RAʼE
Umi 3 kapítulo omoñepyrũva pe lívro de Génesis omombeʼu Ñandejára ojapo hague Adán ha Évape oiko hag̃ua pára siémpre. Ha Ñandejára heʼi chupekuéra mbaʼépa ojapo vaʼerã pono operde upéva. Péro haʼekuéra nohendúi chupe ha upévare oñekondena omano hag̃ua. Oĩ opensáva ko istória kuénto reinteha, pórke isensilloiterei la omombeʼu lája umi mbaʼe oiko vaʼekue. Péro oĩ heta pruéva ohechaukáva pe lívro de Génesis omombeʼuha umi mbaʼe oiko hagueichaite, ojapo haguéicha avei umi oskrivíva umi Evanhélio.a
¿Mbaʼépa oiko Adán nohendúi haguére Ñandejárape? La Biblia heʼi: “Peteĩ kuimbaʼe rupive pe pekádo oike ko múndope, ha pe ñemano oike pekádo rupive. Upéicha pe ñemano ohupyty entéro kuimbaʼépe, enterovéva opeka rupi” (Romanos 5:12). Adán ou opeka naiñeʼẽrendúirõ guare Ñandejárape, ha upéicha rupi ndaikatuvéima oiko pára siémpre. Ha ñande haʼégui ifamiliare, ñanaséma avei pekadór. Péicha rupi ñanderasy, ñandetuja ha ñamano. Umi sientífiko odeskuvri oĩha heta mbaʼe peteĩ túa ombohasáva ifamíliape, ha péicha Adán ombohasa entéro ifamiliarépe pe pekádo. Péro, ¿ojapópa álgo Ñandejára okambia hag̃ua ko situasión?
MBAʼÉPA OJAPO ÑANDEJÁRA
Adán opeka rupi haʼe ha ifamiliare ndaikatuvéima oiko pára siémpre. Péro Ñandejára ojapo álgo omeʼẽ jey hag̃ua yvyporakuérape upe oportunida. ¿Mbaʼépa hína upéva?
La Biblia heʼi Romanos 6:23-pe: “Pekádo káusare ñamano”. Adán opeka vaʼekue, upévare omano. Ñande avei japeka, ha upévare ñamerese ñamano. Péro ñande ñanaséma voi pekadór, ndahaʼéi jadesidíva upéva ñandejehegui. Ha Ñandejára ñanderayhueterei rupi ombou Itaʼýra Jesúspe opaga hag̃ua ñande vése pe kastígo ñamereséva japeka rupi. ¿Mbaʼérepa Jesús ikatu vaʼekue opaga ñande pekádore?
Jesús omano rupi jareko oportunida jaiko hag̃ua vyʼápe pára siémpre
Adán ningo perfékto vaʼekue, péro naiñeʼẽrendúi rupi Ñandejárape ifamiliare kompletoite onase pekadór ha oñekondena omano hag̃ua. Upévare oñekotevẽ kuri peteĩ kuimbaʼe perfékto, iñeʼẽrendúva omano meve, ñandesalva hag̃ua pe pekádogui. La Biblia heʼi: “Peteĩ kuimbaʼe naiñeʼẽrendúi rupi heta héntegui oiko pekadór, upéicha avei peteĩ kuimbaʼe iñeʼẽrendúgui heta héntere ojeʼéta hekojojaha” (Romanos 5:19). Jesús haʼe vaʼekue pe kuimbaʼe iñeʼẽrendúva. Haʼe oheja pe yvága onase hag̃ua peteĩ kuimbaʼe perféktoicha ha omano ñanderehehápe.b Péicha rupi, umi hénte hekojojáva ikatu oĩ porã jey Ñandejárandi ha oreko oportunida oikóvo pára siémpre.
MBAʼÉREPA JESÚS OHASA ASY HA OMANO
Péro, ¿mbaʼére piko tekotevẽ raʼe Jesús omano? ¿Ndaikatúi piko Ñandejára ojapónte raʼe peteĩ dekréto ha heʼi Adán familiarekuéra ikatutaha oiko pára siémpre? Añetehápe Ñandejára oreko kuri autorida upearã. Péro ojapórire upéicha opyrũta kuri iñeʼẽre, pórke haʼe omoĩma peteĩ léi heʼíva umi opekáva omano vaʼerãha. Upe léi ndahaʼéi peteĩ vyrorei ikatúnteva oñekambia nokonveníri jave. Pe léi iñimportanteterei oĩ hag̃ua hustísia (Salmo 37:28).
Ñandejára omboykérire pe hustísia ko situasiónpe, umi hénte ikatu vaʼerãmoʼã oduda chugui ha okyhyjétama haʼe ojapórõ g̃uarã avei upéva hetave situasiónpe. Por ehémplo, ¿ihústotapa haʼe odesidi jave máva mávapa Adán familiare apytégui ikatúta oiko pára siémpre? ¿Ikatútapa oñekonfia okumplitaha ipromesakuéra? Péro Ñandejára nomboykéi pe hustísia, síno ojapo hekopete umi mbaʼe tekotevẽva ñandesalva hag̃ua, upévare ikatu ñakonfia hese ihustotaha opa mbaʼépe.
Jesús sakrifísio rupive, Ñandejára omeʼẽ yvyporakuérape oportunida oiko hag̃ua pára siémpre peteĩ paraísope. Juan 3:16 omombeʼu Jesús heʼi hague: “Ñandejára ohayhuetereígui pe múndo omeʼẽ Itaʼýra peteĩete, ani hag̃ua oñehundi opaite umi hese ojeroviáva, ohupyty hag̃ua guei jeikove opaveʼỹva”. Upéicharõ, Jesús sakrifísio ndahaʼéi ohechaukánteva Ñandejára ihustoha opa mbaʼépe, síno avei ohechauka mbaʼeichaitépa ñanderayhu.
¿Ha mbaʼére piko tekotevẽ raʼe Jesús hetaite ohasa asy? Satanás heʼi vaʼekue ni peteĩ yvypóra naiñeʼẽrendumoʼãiha Ñandejárape ojecha vai jave. Péro Jesús ojapo upéva hetaiterei ohasa asýramo jepe, ha péicha ohechauka Satanás ijapuha (Job 2:4, 5). Adán perfékto vaʼekue, péro Satanás omboliga chupe opeka hag̃ua, upévare ikatúta kuri oñepensa siertoha la Satanás heʼi vaʼekue. Péro Jesús perfékto vaʼekue avei ha iñeʼẽrendu omano meve (1 Corintios 15:45). Péicha ohechauka Adán ikatúnte hague avei iñeʼẽrendu Ñandejárape odesidírire ojapo upéicha. Oaguantapávo umi mbaʼe vai, Jesús oheja ñandéve peteĩ ehémplo iporãitereíva jasegi hag̃ua (1 Pedro 2:21). Ha haʼe iñeʼẽrendu rupi ipahaite peve, Ñandejára omeʼẽ chupe inmortalida, upéva heʼise nomanomoʼãveimaha arakaʼeve.
MBAʼÉPA NDE IKATU REHUPYTY UPE HAGUÉRE
Jesús añetehápe ou vaʼekue omano ñanderehehápe. Péicha rupi jareko oportunida jaiko hag̃ua pára siémpre. ¿Rehupytysépa nde upéva? Jesús ohechauka vaʼekue mbaʼépa tekotevẽ jajapo upearã heʼírõ guare: “Umi hénte ohupyty hag̃ua jeikove opaveʼỹva, tekotevẽ ndekuaa porãve ohóvo, nde Ñandejára teete ha peteĩetévape ha Jesucrístope, upe nde rembou vaʼekue” (Juan 17:3).
Umi ojapóva ko rrevísta nemokyreʼỹ reaprendeve hag̃ua Ñandejára Jehovágui ha Itaʼýra Jesucrístogui. Umi testígo de Jehová oĩva ne komunidápe ovyʼáta ikatu haguére nepytyvõ upearã. Retopáta avei heta informasión ideprovéchotava ndéve ore páhina de Internétpe, www.jw.org/gug.
a Ehecha pe artíkulo “Oĩpa rakaʼe peteĩ lugár hérava Edén?”, osẽ vaʼekue Ñemañaha Abril-Junio de 2011, páhina 4-pe.
b María hyeguasu Ñandejára oguerova rupi Itaʼýra rekove yvágagui hetepýpe, ha pe espíritu sánto oprotehe Jesúspe ani hag̃ua María ombohasa chupe pe pekádo (Lucas 1:31, 35).
-