Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
6-12 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | DEUTERONOMIO 33, 34
“Jehová ñandeapoja ‘ijyva opa ára g̃uarã’ rupive”
it-2-S 99
Jesurún
Peteĩ título oñemoĩva Israélpe oñemombaʼe hag̃ua chupe. Pe Versión de los Setenta oĩva griégope, ojepuru pe téra “Jesurún” ojehechauka hag̃ua ojehayhuha álgienpe, ha ojetradusi voi “ojehayhúva”. Oñehenóivo péicha pe puévlope, omomanduʼa vaʼerã kuri umi israelítape Jehová oiporavo hague chupekuéra ipuevlorã ha ojapo hague hendivekuéra peteĩ kompromíso. Upévare haʼekuéra iñeʼẽrendu vaʼerã (Dt 33:5, 26; Is 44:2). Deuteronomio 32:15-pe ojepuru ko téra ótro sentídope. Upérõ ndopytaporãvéima kuri pe puévlore upe téra, pórke umi israelita oñepyrũ irrevélde, oheja Ijapoharépe ha oapoʼi Isalvadórpe.
rr 120, rrekuádro
Ñanepytyvõ ñapuʼã hag̃ua
Ikatu ñanemanduʼami jey umi mbaʼe heʼi vaʼekuére Moisés heta áño Ezequiel oiko mboyve. Moisés heʼi vaʼekue Jehová orekoha podér péro ndahaʼéi upévante, síno haʼe oipuruseha voi upe podér omombarete hag̃ua ipuévlope. Haʼe oskrivi: “Ñandejára hína pe lugár oñekañyha ymaite guive, ijyva opa ára g̃uarãva ndejoko hína” (Deut. 33:27). Jahekáramo Jehovápe jahasa jave umi mbaʼe ijetuʼúva, ikatu jajerovia haʼe mborayhúpe omoĩtaha ijyva ñandejoko hag̃ua ha ñanepytyvõtaha ñapuʼã jey hag̃ua (Ezeq. 37:10).
‘Ñañani kaneʼõʼỹre pe karréra’
16 Abrahán rehe oiko haguéicha, Moisés ndohechajepéi mbaʼéichapa Jehová okumpli ipromésa. Umi israelita oike potaitérõ guare pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe, Jehová heʼi chupe: “Mombyrýguinte rehecháta ha ndereikemoʼãi pe yvýpe ameʼẽtava Israelguápe”. ¿Mbaʼére piko okastiga peichaite Moisés ha Aarónpe? Peteĩ jey umi israelita ojeplagea jeýma chupekuéra, ha pochy reheve haʼekuéra ojapo peteĩ mbaʼe ohechaukáva ndorrespetaiha Jehovápe. Upévare haʼe heʼi chupekuéra: ‘Meribápe [...] peẽ ndapehechaukái che rekomarangatu Israelguápe’ (Deut. 32:51, 52). ¿Oúpa ikangy ha oñamarga Moisés upe haguére? Nahániri. Oguerohory katu umi israelítape ha ovendesívo chupekuéra heʼi: “Evyʼa nde Israel, mávapa ndeichagua, nde ningo peteĩ tetã [Ñandejára] osalva vaʼekue, haʼe nemoʼãha, haʼe nde kyse puku ombopuʼakapáva” (Deut. 33:29, ÑÑB).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Ñaneumílde ha jaiporiahuvereko vaʼerã umi héntepe Jesús ojapo haguéicha
6 Opensa lájare. Judas ohai vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽme peteĩ mbaʼe oiko vaʼekue yvágape Jesús ou mboyve ko yvy ape ári (elee Judas 9). Haʼe omombeʼu arkánhel Miguel, térã Jesús, ‘oiko vai hague pe Aña ndive Moisés retekuére’. La Biblia heʼi Jehová voi oñotỹ hague Moisés retekue ha nomombeʼúi avavetépe moõpa omoĩ (Deut. 34:5, 6). Ikatu oime ojapo raʼe upéicha oikuaágui Satanás oipotaha umi israelita oadora Moisés retekue. Péro Jesús pyʼaguasúpe voi oñemoĩ Satanás rehe ojoko hag̃ua chupe. Peteĩ lívro heʼi pe palávra griega ojetradusíva ‘oiko vai’, ojepuruha avei ojeʼe hag̃ua “pléito”. Upévare ikatu jaʼe upe okasiónpe arkánhel Miguel oakusa hague Satanáspe oĩrõguáicha peteĩ trivunálpe, ohechauka hag̃ua chupe ndorekoiha derécho opytávo Moisés retekuére. Péro Jesús orrekonose iposisión, ha haʼéramo jepe umi anhelkuéra ruvicha, ndohusgái Satanáspe oikuaágui nokorrespondeiha chupe upéva. Upéicha rupi, Satanás ojururekárõ jepe chupe, haʼe ohejánte pe Hués omanda guasuvéva, Jehová, ohusga ko tekove añáme. ¡Ajépa iñumildete raʼe!
13-19 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JOSUÉ 1, 2
“Mbaʼépa jajapo vaʼerã oho porã hag̃ua ñandéve”
Aníke rekyhyje, Jehová oĩ nendive
7 Ikatu hag̃uáicha ñandepyʼaguasu jajapo hag̃ua Jehová rembipota, jalee vaʼerã Iñeʼẽ ha jajapo upépe heʼíva. Moisés omano rire Jehová heʼi vaʼekue Josuépe: “Nembarete ha ndepyʼaguasúke. Ejapopaitéke che rembiapoukapy heʼiháicha, che rembiguái Moisés oheja vaʼekue ndéve. [...] Aníke remboyke ndejehegui [Ñandejára Léi]. Ára ha pyhare ejepyʼamongeta hese ha ejapóke heʼihaichaite, upéicharamo osẽ porãta ndéve opa mbaʼe rejapóva” (Jos. 1:7, 8). Josué ohendu Jehová heʼíva ha osẽ porãmbaite chupe hembiapo. Ñande avei jajapóramo upéicha, ñandepyʼaguasuvéta ha jajapo porãvéta Jehová rembipota.
Aníke rekyhyje, Jehová oĩ nendive
20 Ko múndo henyhẽ provlémagui ha oĩ heta hénte iñañáva, upévare hasy jepi ñaneñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe. Péro nañaneʼañói, Jehová oĩ ñanendive. Oĩ avei Itaʼýra, omoakãva kongregasión. Hiʼarive, ko yvy tuichakuére oĩ 7 millón rasa testígo de Jehová. Upévare, akóintekena jajerovia, ñandepyʼaguasu ha japredika pe marandu porã. Ani ñanderesarái pe téxto ojepurúvagui ko áño 2013-pe: “Ndepyʼaguasu ha nembaretéke. [...] Jehová nde Jára oĩ nendive” (Jos. 1:9).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w04-S 1/12 9 párr. 1
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Josué
2:4, 5. ¿Mbaʼérepa Rahab ombotavy kuri umi kuimbaʼe ohekávape umi espíape? Rahab ojapeligra kuri omokañývo umi espíape, péro haʼe oprotehe chupekuéra ojerovia rupi Jehováre. Natekotevẽi kuri haʼe omombeʼu moõpa oĩ umi espía umi hénte operhudikasévape Ñandejára puévlope (Mateo 7:6; 21:23-27; Juan 7:3-10). Ñandejára heʼi vaʼekue Rahab rehe “ihustaha ojapo haguére umi mbaʼe iporãva”, por ehémplo omondo haguére ótro tapérupi umi mensahéro omondo vaʼekuépe pe rréi (Santiago 2:24-26).
20-26 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JOSUÉ 3-5
“Jehová ovendesi umi ohechaukávape ojeroviaha hese”
it-2-S 121
Jordán
Pe rrío Jordán, oĩva mar de Galilea sur gotyo, normálmente ipypuku de 1 a 3 métro ha ipe de 27 a 30 métro. Péro primavéra tiémpope pe rrío tuicha ojupi ha orrevosapa, upéicha rupi ipeve ha ipypukuve (Jos 3:15). Umi israelita apytépe ningo oĩ vaʼekue kuimbaʼe, kuña ha mitã, upévare pe tiémpo ojupihápe pe rrío ipeligrósota kuri okrusa hag̃ua hikuái, espesiálmente Jericó ypýrupi. Upépe pe y osyry hatãiterei, upévare ndaʼareguasúi peve pe korriénte ogueraha gueteri umi héntepe oikéva pe ýpe. Péro peteĩ milágro rupive Jehová ojoko pe y ha ndosyryvéi, ha umi israelita ohasa kuri isekohárupi pe ótro ládo (Jos 3:14-17). Heta tiémpo rire oiko vaʼekue ótro milágro peichagua. Peteĩ vuéltape Elías kásope, omoirũrõ guare chupe Eliseo, ha ótra vuéltape katu Eliseo oĩrõ guare haʼeño (2Re 2:7, 8, 13, 14).
Jehová ñeʼẽ ñanembopyʼarory
17 ¿Mbaʼéichapa jajerovia mbareteve Jehováre ñambaʼapo memérõ chupe g̃uarã? Ñapensamína umi israelita ohasa vaʼekuére oikérõ guare pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe. Jehová omanda kuri umi saserdóte oguerahávape pe karameg̃ua marangatu oike hag̃ua pe rrío Jordánpe. Péro og̃uahẽvo upépe, otopa hikuái pe rrío osẽmbaha okyeterei haguére pe primavérape. ¿Mbaʼépa ojapo upémarõ umi Israelgua? ¿Odesidípa opyta ohaʼarõ heta semána oguejy peve pe y? Nahániri. Haʼekuéra ojerovia Jehováre ha ojapo heʼíva guive chupekuéra. ¿Mbaʼépa ohupyty hikuái upe haguére? La Biblia omombeʼu: “Umi saserdóte oraháva pe karameg̃ua, oikére pe ýpe, pe rrío ndosyryvéi ha opyta iséko. [...] Umi saserdóte [...] oñemboʼy pe Jordán mbytépe ikãháme, ha upe aja maymáva Israelgua ohasa mboypýri” (Jos. 3:12-17, NM). ¡Mbaʼeichaitépa oiméne ovyʼa raʼe umi israelita ohechávo pe y osyry hatãitéva opytaiteha! Upeichaite, umi israelita ojerovia mbareteve Jehováre iñeʼẽrendu rupi chupe.
Jehová ñeʼẽ ñanembopyʼarory
18 Añetehápe ningo Jehová ndojapói umichagua milágro ñanderehehápe koʼág̃arupi, péro haʼe ñanevendesi jahechaukáramo jajeroviaha hese. Ijespíritu rupive ñanembokatupyry japredika hag̃ua pe marandu porã opárupi ko yvy ape ári. Ha Jesucristo, pe testígo de Jehová tuichavéva, opromete idisipulokuérape oipytyvõtaha chupekuéra okumpli hag̃ua ko tembiapo iñimportantetéva. Oñemoingove jey rire, haʼe heʼi: “Tapeho pemboʼe umi hénte opa tetãyguápe oiko hag̃ua chuguikuéra che disípulo [...] Ha ¡péina!, aiméta penendive opa ára, og̃uahẽ meve huʼãme ko múndo ára paha” (Mat. 28:19, 20, NM). Heta Testígo hiʼotĩva ohechakuaa mbaʼéichapa Ñandejára espíritu ombopyʼaguasu chupekuéra opredika hag̃ua oimehaichagua tapichápe (elee Salmo 119:46 ha 2 Corintios 4:7).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w04-S 1/12 9 párr. 2
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Josué
5:14, 15. ¿Mávapa hína pe prínsipe Jehová ehersitopegua? Pe prínsipe ohóva omokyreʼỹ Josuépe oñepyrũrõ guare ojagarra pe Tiérra Prometída, haʼéne rakaʼe “pe Ñeʼẽ”. Upéva hína Jesucristo ou mboyve oiko ko yvy ape ári (Juan 1:1; Daniel 10:13). Ñanemokyreʼỹete ningo jaikuaávo koʼág̃a avei Jesucristo oapojaha Ñandejára puévlope ojepytaso mbarete hag̃ua.
27 DE SEPTIEMBRE AL 3 DE OCTUBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JOSUÉ 6, 7
“Ani ñamaña umi mbaʼe ndovaléivare mbaʼeverã”
Ani ñamaña umi mbaʼe ndovaléivare
5 Tiémpo rire peteĩ kuimbaʼe hérava Acán oheja avei ogueraha vai chupe umi mbaʼe ohecháva. Ñandejára heʼi porã vaʼekue umi Israelguápe ojagarra vove táva Jericó ohundipaite hag̃ua opa mbaʼe ojuhúva upépe. Péro heʼi avei chupekuéra mbaʼe mbaʼépa ogueraha vaʼerã Jehová rógape. Ñandejára heʼi voi chupekuéra: ‘Peñangarekóke pendejehe ha ani pepoko mbaʼeve Ñandejára rérape oñehundítava rehe, ani ág̃a peipotágui umi mbaʼe pegueru’. Péro Acán naiñeʼẽrendúi ha ogueru heta mbaʼerepy iporãva imbaʼerã, upévare umi Israelgua operde oñorairõramo guare táva Háipe. Upérõ ningo hetaiterei Israelgua omano. Ha Acán ojepilla rire ae omombeʼu la ojapo vaʼekue ha heʼi: ‘Ahechávo umi mbaʼe porã, aipota ha agueraha chembaʼerã’. Péicha umi mbaʼe ohecháva ohundi Acánpe ha ‘opaite mbaʼe oguerekóva’ (Jos. 6:18, 19; 7:1-26). Haʼe ningo hoʼa ko mbaʼe vaípe omaña rupi umi mbaʼe “ndovaléivare” ha oipota umi mbaʼe Ñandejára ndoipotái vaʼekue ogueraha imbaʼerã.
w97-S 15/8 28 párr. 2
¿Mbaʼére ñamombeʼu vaʼerã oĩrõ hembiapo vaíva?
Tekotevẽ oñemombeʼu oĩrõ hembiapo vaíva, pórke péicha pe kongregasión osegíta ipotĩ. Jehová ningo peteĩ Dios ipotĩva entéro mbaʼépe. Upévare haʼe oipota umi oadoráva chupe hekopotĩ ha omboyke oimeraẽ mbaʼe oúva pe rrelihión japúgui. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi voi: “Peẽ ningo koʼág̃a Ñandejára raʼy iñeʼẽrendúva chupe. Upévare anive pejapo umi mbaʼe vai pejapose vaʼekue yma ndapeikuaáirõ guare chupe. Upéva rangue, peẽ penepotĩ vaʼerã entéro mbaʼe pejapóvape, ipotĩháicha upe penerenói vaʼekue. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi voi: ‘Peẽ penepotĩ vaʼerã, pórke che sánto hína’” (1 Pedro 1:14-16). Ndojekorrehíriramo térã noñemosẽiramo umi hekokyʼáva ha hembiapo vaívape, ikatu oñemongyʼa pe kongregasión ha upevakuére Jehová ou ndoguerohoryvéi pe kongregasiónpe (ekompara Josué kapítulo 7 heʼívare).
Ani ñamaña umi mbaʼe ndovaléivare
8 Ñande kristianokuérape jepe ikatu ñandestira umi mbaʼe vai jahecháva ha jajapose. Upévare Ñandejára Ñeʼẽ heʼi ñandéve ñañatende hag̃ua mbaʼépa la jahecháva ha jajaposéva (1 Cor. 9:25, 27; jaleemína 1 Juan 2:15-17). Job ohechakuaa vaʼekue avei ñande resa ojapokaseha ñandéve umi mbaʼe jahecháva. Upévare haʼe heʼi: “Che añemoĩ peteĩ ñeʼẽme che resakuéra ndive, ani hag̃ua amaʼẽ kuñataĩ rehe aiko hag̃ua hendive” (Job 31:1). Job ningo ndahaʼéi vaʼekue ndopokoséinteva peteĩ kuñataĩ ahénore. Haʼe ni nopensaséi vaʼekue voi ojapóvo upe mbaʼe. Upe rire Jesús heʼi vaʼekue avei ndovaleiha ni ñapensa mbaʼe tieʼỹre. Haʼe heʼi: ‘Oimeraẽ omañáva peteĩ kuñáre ha oguerekoséva chupe, upéva oikóma hendive ipyʼapýpe ha péicha oporomoakãratĩ’ (Mat. 5:28, BNP).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Oñeporandúva jepi
Umi ehérsito yma guare omongorámi umi siuda orekóva murálla ohundi mboyve. Avése omongora heta tiémpore ha avése katu sapyʼaiténte, péro tahaʼe haʼeháicha oganávo pe ehérsito orahapaite jepi la oĩmíva guive pe siudápe, umíva apytépe, umi provísta hembýva. Péro umi arkeólogo ojoʼóramo guare pe lugár oĩ haguépe Jericó, otopa hetaiterei hiʼupy oñeñongatu vaʼekue. Peteĩ rrevísta oñeʼẽva pe arkeolohíare heʼi: “Upe siudápe ojetopa hetaiterei semílla [...] Naiñextrañomoʼãi kuri ojetopárire uno térã dos hárra de semílla, péro hetaiteve upévagui ojetopa. Ndaipóri ótro siuda Palestínape ojetopa haguépe semílla peichaite peve” (Biblical Archaeology Review).
La Biblia omombeʼu Jehová voi omanda hague umi israelítape ani hag̃ua oraha umi semílla oĩva Jericópe (Jos. 6:17, 18). Haʼekuéra oataka pe siuda primavéra aja, kavalete pe kosécha tiémpo riremi. Upévare oĩ kuri hetaiterei semílla pe siudápe upérõ guare (Jos. 3:15-17; 5:10). Umi israelita omongorárire heta tiémpore pe siuda, umi hénte oipurupa jepe vaʼerãmoʼã umi semílla. Péro ndoikói upéicha, upéva ohechauka siertoha la Biblia heʼíva ha sapyʼaiténte oñemongora hague Jericó.
4-10 DE OCTUBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JOSUÉ 8, 9
“¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi gabaonítagui?”
it-1-S 977 párr. 1
Gabaón
Pe tráto ojejapo vaʼekue Josuéndi. Josué tiémpope, Gabaónpe oiko vaʼekue umi heveo, haʼéva peteĩva umi 7 nasión cananea oñehundi vaʼerã (Dt 7:1, 2; Jos 9:3-7). Umi gabaonítape oñehenói vaʼekue avei amorreo, ha amalisia oñeñeʼẽ jave umi cananeo kompletoitére oñehenói chupekuéra amorreo (2Sa 21:2; ekompara Gé 10:15-18; 15:16 heʼívare). Umi gabaonita idiferénte kuri umi ótro cananéogui peteĩ mbaʼépe: haʼekuéra ohechakuaa orekóramo jepe peteĩ ehérsito militár ha tuicháramo jepe isiudakuéra, oñemoĩ reitaha Israel kóntrape, pórke Jehová voi la oñorairõva hesehapekuéra. Upévare, Jericó ha Háipe oñehundi rire, umi gabaonita omondo unos kuánto kuimbaʼépe Josué rendápe Guilgálpe. Koʼã gabaonita ojerure umi israelítape ojapo hag̃ua peteĩ tráto oiko hag̃ua pyʼaguapýpe oñondive. Umi Gabaongua orrepresentáne avei umi ótra siuda oĩháme umi heveo: Kefirá, Beerot ha Quiryat-Jearim (Jos 9:17). Umi mensahéro gabaonita ohóva Josué rendápe ogueraha ipýre sandália ojegastapámava ha omonde ao tujakue, ogueraha avei víno ryru okapupámava, vosa tujakue ha pan havẽmbáva ha ikuʼipáva. Haʼekuéra oipota ojeguerovia mombyryetereígui ohoha hikuái, upéicha noñepensamoʼãi haʼeha peteĩ siuda Israel ojagarra vaʼerã. Umi gabaonita heʼi Jehová oĩ hague umi israelítandi ha upévare ipuʼaka hague Egíptore ha umi rréi amorreo Sehón ha Og rehe. Péro iñarandu ha iletrádo rupi ni nomensionái hikuái la oikóva Jericó ha Hai rehe, pórke mombyryeterei guaʼu oiko ha umi notísia nog̃uahẽi gueteri upépe oñepyrũrõ guare la iviahekuéra. Umi orrepresentáva Israel puévlope orrevisa umi pruéva ha oguerovia hikuái, upéi ojapo peteĩ tráto umi gabaonita ndive oiko porã hag̃ua hikuái oñondive (Jos 9:3-15).
Aníkena rejerovia “ndejehe añónte”
14 Opavave ñaneimperfékto, upévare jahecha vaʼerã mbaʼépa heʼi Jehová jadesidi mboyve peteĩ mbaʼe. Umi ansiáno ikatupyrýva jepe ojapo vaʼerã upéicha. Ñanemanduʼamína Josué ha umi ansiáno Israelgua ojapo vaʼekuére umi gabaonita oúrõ guare ojerure chupekuéra ani hag̃ua oñorairõ hetãyguakuérandi. Koʼã kuimbaʼe omonde ao ha sandália tuja ogueroviaka hag̃ua chupekuéra ouha mombyrýgui. Josué ha umi ansiáno oporanduʼỹre Jehovápe oprometéntema noñorairõmoʼãiha hendivekuéra. Jaikuaaháicha, Ñandejára oheja chupekuéra okumpli heʼi vaʼekue, péro omoĩka avei la Bíbliape Josué ha umi ansiáno ojapo vaʼekue jahechakuaa hag̃ua ojavy hague hikuái noporandúivo Jehovápe mbaʼépa ojapóta (Jos. 9:3-6, 14, 15).
w04-S 15/10 18 párr. 14
“Tereho ekorre ha ehecha ko lugár tuichakue”
14 Umi gabaonita heʼi vaʼekue: “Ore ne rembiguaikuéra ningo roju mombyryetereígui, ha romombaʼe nde Jára Jehová réra” (Josué 9:3-9). Umi ao ha hiʼupy oraháva haʼetévaicha la ohechaukáva mombyry oviaha hague, péro añetehápe Gabaón opyta kuri 30 kilometrorupínte Guilgálgui. Josué ha umi omoakãva pe puévlo oguerovia umi gabaonítape ha ojapo peteĩ tráto Gabaón ndive ha umi ótra siuda oĩvandi ag̃ui Gabaóngui. ¿Opreparápa rakaʼe umi gabaonita pe plan ndoipotáiguinte oñehundi chupekuéra? Nahániri, la ojapo vaʼekue ohechauka haʼekuéra oipotaha Israel Jára oguerohory chupekuéra. Upéi Jehová opermiti umi gabaonita oñenkarga ‘ombyaty jepeʼa ha oguenohẽ y pe puévlo kompletoitépe g̃uarã ha Jehová altárpe g̃uarã’, péicha ombyaty pe jepeʼa oñekotevẽva ojejapo hag̃ua umi sakrifísio (Josué 9:11-27). Tiémpo rire, umi gabaonita osegi ohechauka ikyreʼỹ ha iñumildeha ojapo hag̃ua oimeraẽ traváho Jehovápe g̃uarã. Provávlemente, oĩne raʼe unos kuánto gabaonita umi netineo apytépe ou jey vaʼekue Babilóniagui oservi hag̃ua pe témplo oñemopuʼã jey vaʼekuépe (Esdras 2:1, 2, 43-54; 8:20). Iporãta jasegíramo iñehemplokuéra ha ñañehaʼã ñaĩ porã Ñandejárandi, ha ñanekyreʼỹ jajapo hag̃ua umi traváho isensillovéva jepe Ñandejárape g̃uarã.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-1-S 506
Oñemosaingo
Pe léi Jehová omeʼẽva umi israelítape heʼi algúno hembiapo vaívape ojejuka ha upéi oñemosaingo vaʼerãha peteĩ yvyráre. “Ñandejára omaldesi pe oñemosaingóvape peteĩ yvyráre” ha ojehechauka la oikóva enterove rovake, umi hénte oaprende hag̃ua upévagui. Péro pe teʼongue ndojehejái vaʼerã pe pyhare pukukue, síno oñeñotỹ vaʼerã upe diaitépe pórke opytárõ pe yvyráre, oñemongyʼáta kuri pe yvy Ñandejára omeʼẽva umi israelítape (Dt 21:22, 23). Sapyʼánte ojejuka vaʼerã kuri peteĩ ndahaʼéivape israelita, péro upe kásope avei pe puévlo de Israel iñeʼẽrendu ko léipe (Jos 8:29; 10:26, 27).
11-17 DE OCTUBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JOSUÉ 10, 11
“Jehová oñorairõ Israel rehehápe”
it-1-S 55
Adoni-Zédec
Haʼe vaʼekue pe rréi de Jerusalén Israel ojagarrárõ guare pe Yvy Oñepromete vaʼekue chupekuéra. Adoni-Zédec oñomoirũ unos kuánto goviérno michĩvandi oĩva oéste gotyo pe Jordángui oñemoĩ hag̃ua Josué kóntrape, oganáva oúvo ótro tetãme (Jos 9:1-3). Umi heveokuéra oikóva Gabaónpe katu oho ojapo peteĩ tráto Josué ndive. Adoni-Zédec oñevengase ha ndoipotái kuri ótro puévlo oheja chupekuéra, upévare ombyaty ijehérsito ha 4 rréi amorreo ehérsito ha oho omongora Gabaón ha oñorairõ ikóntrape. Josué oho oipytyvõ umi gabaonítape, osalva chupekuéra ha ogana umi 5 rréi ehérsitope. Upémarõ umi 5 rréi odiparapa okañy Maquedá kuévape. Upéi ojejagarra koʼã rréipe, ha ijehérsito renondépe Josué voi ojuka Adoni-Zédecpe ha umi ótro 4 rréipe. Upéi oñemosaingo heʼonguekuéra yvyráre ha oñemombo hetekue pe kuéva okañy haguépe hikuái (Jos 10:1-27).
it-1-S 1038
Amandáu
Jehová oipuru pe amandáu. Jehová ojevale jepi pe amandáure okumpli hag̃ua la heʼíva ha ohechauka hag̃ua ipoderosoitereiha (Sl 148:1, 8; Is 30:30). Por ehémplo oñemombeʼu oiko hague upéva oúrõ guare pe séptima plága Egipto ári. Upérõ pe amandáu ohundipaite umi plantasión, yvyramáta ha ojuka umi hénte ha animál oĩvape okápe. Péro ndoʼái amandáu Gosénpe, oikohápe umi israelitakuéra (Éx 9:18-26; Sl 78:47, 48; 105:32, 33). Tiémpo rire, pe Tiérra Prometídape Josué oipytyvõ vaʼekue umi gabaonítape pórke 5 rréi amorreo oho oataka hag̃ua chupekuéra. Upérõ Jehová ombou amandáu umi enemígo ári, umi israelita hetápe ojuka espádape, péro umi amandáu guasu hetaitereivépe ojuka (Jos 10:3-7, 11).
w04-S 1/12 11 párr. 1
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Josué
10:13. ¿Mbaʼéicha piko ikatu oiko upéva? Jehová ningo pe yvága ha ko yvy Apohare, upéicharõ, “¿oĩ mbaʼe piko álgo Jehová ndaikatúiva ojapo?” (Génesis 18:14). Haʼe ojaposérõ, ikatu hína okambia ñane planéta okuʼe lája, ha upevakuére peteĩ persónape g̃uarã haʼetévaicha pe kuarahy ha pe jasy ndokuʼéiva. Térã ikatúnte Jehová oheja ñane planéta Tiérra ha pe jasy osegi okuʼe ojapoháicha jepi voi, ha okambiánte moõ gotyo ohesape pe kuarahy ha pe jasy, ha pe lus okambiávo de direksión, osegi ohesape el mísmo lugárpe ha naiñypytũi upépe. Tahaʼe haʼéva la Jehová ojapo vaʼekue, “upe díape oiko haguéicha núnka ndoikóiva gueteri” (Josué 10:14).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Oñeporandúva jepi
Oñeñeʼẽ haguére la Bíbliape ambue lívrore ha ojepuru haguére umi informasión oĩva pype, ndeʼiséi Ñandejára ohaika hague ijespíritu rupive. Péro Jehová oñangareko umi lívro oĩvare la Bíbliape ‘oiko hag̃ua opa ára g̃uarã’ (Is. 40:8). Upeichaite, Jehová ningo omoĩka la Bíbliape 66 lívro, ha umívare ñande ñaikotevẽ ‘ñandekatupyry hag̃ua opaichagua tembiapo porãme’ (2 Tim. 3:16, 17, ÑÑB).
18-24 DE OCTUBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JOSUÉ 12-14
“Ñaneñeʼẽrendu Jehovápe ñande pyʼaite guive”
w04-S 1/12 12 párr. 2
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Josué
14:10-13. Orekómarõ jepe 85 áño, Caleb ojerure ojapo hag̃ua peteĩ asignasión ijetuʼúva. Haʼe omosẽse umi oikóvape Hebrón territóriope, upe lugárpe oĩ kuri umi anaquim tuichaicháva. Caleb ningo peteĩ gerréro iñexperiénsia hetáva ha Jehová oipytyvõ chupe, upévare ojagarra kuri upe siuda ha Hebróngui oiko peteĩ siuda de rrefúhio (Josué 15:13-19; 21:11-13). Caleb ehémplo ñanemboʼe ani hag̃ua ñamboyke umi asignasión ijetuʼúva Ñandejára servísiope.
w06-S 1/10 18 párr. 11
Jajeroviárõ ha jarrespetárõ Ñandejárape ñandepyʼaguasúta
11 Ñande jerovia ningo imbareteve ohóvo jajapóvo la Biblia omboʼéva, pórke ‘ñatantea’ jaiko porãveha jasegívo umi konsého, ‘jahechávo’ mbaʼéichapa oñekontesta ñane ñemboʼe ha ñañandúvo Jehová ñandegiaha (Salmo 34:8; 1 Juan 5:14, 15). Katuete ningo Josué ha Caleb jerovia imbareteve rakaʼe ohechárõ guare Ñandejára imbaʼeporãha (Josué 23:14). Ñapensamíntena koʼã mbaʼére: Ñandejára opromete haguéicha, Josué ha Caleb noñehundíri pe desiértope, oiko haguépe hikuái 40 áñore (Números 14:27-30; 32:11, 12). Upéi oñemeʼẽ chupekuéra heta traváho ojejagarrávo ohóvo Canaán yvy 6 áñore. Upe rire oñemeʼẽ chupekuéra iñerensiarã, oikove puku, ovyʼa ha hesãi. ¡Ajépa imbaʼeporãite Jehová! Haʼe katuete ovendesi umi oservívape chupe pyʼaguasúpe ha akóinte iñeʼẽrendúva (Josué 14:6, 9-14; 19:49, 50; 24:29).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-1-S 1054
Guebal, guebalita
Jehová heʼi vaʼekue umi israelítape ofaltaha gueteri ojagarra “umi guebalita yvy” Josué tiémpope (Jos 13:1-5). Oĩ komentarísta bíblico heʼíva upéva naisentidoiha, pórke pe siuda de Guebal oĩ vaʼekue nórte gotyo, mombyry Israélgui (100 kilómetrorupi Dángui, nórte gotyo) ha amalisia ndopytái vaʼekue núnka umi israelita poguýpe. Oĩ expérto opensáva pe téxto hebreo oñembyaíne hague ko pártepe, ha provávlemente heʼínte hague: ‘pe yvy oĩva Líbano kóstape’, térã ‘umi guebalita frontéra peve’. Péro ñanemanduʼa vaʼerã avei oñekumpli hag̃ua umi promésa Jehová ojapóva oĩva Josué 13:2-7-pe odepende hague la umi israelita ojapóvare. Upéicharõ ikatu oime Israel núnka ndojagarrái raʼe Guebal yvy naiñeʼẽrenduvéi rupi hikuái (ekompara Jos 23:12, 13 heʼívare).
25-31 DE OCTUBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JOSUÉ 15-17
“Jakuida ñane erénsia porãitére”
it-1-S 1112
Hebrón
Umi israelita ohórõ guare ojagarra umi yvy oĩva sur gotyo Canaánpe, ohundipaite vaʼekue umi oikóvape Hebrónpe ha pe rréipe (provávlemente pe rréi haʼéne raʼe pe opytáva Hoham vése) (Jos 10:36, 37). Josué odirihi kuri umi israelítape ha ogana ohóvo umi cananéope, péro umi israelita ndohejáine raʼe ensegída umi isoldádo oprotehe hag̃ua umi yvy. Upéicha rupi umi israelita oñorairõ aja ótro lugárpe, umi anaquim ohopa jey oiko Hebrónpe. Upévare tiémpo rire tekotevẽ jey kuri Caleb (térã Judá familiakuéra odirihíva Caleb) oipeʼa jey chuguikuéra pe yvy (Jos 11:21-23; 14:12-15; 15:13, 14; Jue 1:10). Ñepyrũrã Hebrón oñemeʼẽ vaʼekue Calébpe, Judá trivupegua, péro upéi oñesantifika ko território ha opyta siuda de rrefuhiorã. Avei oñemeʼẽ vaʼekue umi saserdótepe. Péro “umi ñu oĩva upe siuda territóriope ha umi ipuevloʼi” oñemeʼẽ vaʼekue Calébpe iñerensiarã (Jos 14:13, 14; 20:7; 21:9-13).
it-2-S 1148
Traváho pohýi
Yma ningo ojejagarrávo peteĩ puévlo, umi hénte upepegua opytámi de esklávo ha “oñemombaʼapo pohýi chupekuéra” (hebréope mas) (Dt 20:11; Jos 16:10; 17:13; Est 10:1; Is 31:8; Lam 1:1). Umi israelita ningo esklávo vaʼekue Egíptope, ha upépe umi kapatás ipyʼahatãva omombaʼapo pohýi chupekuéra. Upe tiémpope omopuʼãka umi israelítape umi depósito tuicháva oñeñongatuhápe hiʼupyrã oĩva umi siuda héravape Pitom ha Raamsés (Éx 1:11-14). Og̃uahẽ rire pe Tiérra Prometídape umi israelita omosẽmbaite vaʼerã kuri umi cananéope, upéi oñehundi hag̃ua chupekuéra. Péro ojapo rangue upéva, umi israelita omombaʼapo pohýi chupekuéra ijesklávoramo. Péicha umi israelita tuicha ojeperhudika pórke upéi oñepyrũ oadora hikuái umi dios japúpe (Jos 16:10; Jue 1:28; 2:3, 11, 12). Rréi Salomón osegi vaʼekue omombaʼapo pohýi esklávoicha umi cananeo hembývape, umíva apytépe umi amorreo, umi hitita, umi perizita, umi heveo ha umi jebuseo (1Re 9:20, 21).
it-1-S 408 párr. 4
Canaán
Heta cananéope noñehundíri kuri ha ndopytái umi israelita poguýpe ojejagarrárõ guare pe yvy. Upéicharamo jepe ikatu ojeʼe Jehová omeʼẽ hague “umi israelítape kompletoite pe yvy ohura vaʼekue omeʼẽtaha ituakuéra ypykuépe”, “omombytuʼu chupekuéra umi iñenemígo oikóvagui ijerére”, ha “ni peteĩ umi promésa porãite Jehová ojapo vaʼekue umi israelítape ndofallái, enterovéva oñekumplipaite” (Jos 21:43-45). Umi puévlo oĩva ijererekuéra oñemoĩva Israel kóntrape okyhyje chuguikuéra, ha upévare añetehápe ndoapeligrái vaʼekue umi israelítape. Ñandejára heʼi vaʼekue nomosẽmoʼãiha umi cananéope “una vetépe”, ani hag̃ua opyta nandi pe yvy ha ojerreprodusi heta animál ñarõ (Éx 23:29, 30; Dt 7:22). Umi cananeo oreko vaʼekue heta armaménto oñorairõ hag̃ua, por ehémplo umi kárro de gérra orekóva kyse puku de iérro irruédare. Ha sapyʼánte ogana vaʼekue hikuái umi israelítape, péro ndahaʼéi Jehová noipytyvõi rupi chupekuéra opromete haguéicha (Jos 17:16-18; Jue 4:13). La Biblia omombeʼu avésente umi israelita operde hague umi gérrape, ha upéva oiko naiñeʼẽrendúi jave (Nú 14:44, 45; Jos 7:1-12).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jaikuaave hag̃ua
¿Oĩpa raʼe heta kaʼaguy Israélpe omombeʼuháicha la Biblia?
LA Biblia heʼi pe Tiérra Prometídape oĩ hague “heta” kaʼaguy (1 Rey. 10:27; Jos. 17:15, 18). Péro koʼág̃a umi sónare ndaiporiguasuvéima yvyramáta, upévare oĩ oñeporandúva siértopa la Biblia heʼíva.
Pe lívro Life in Biblical Israel (Mbaʼéichapa ojeiko vaʼekue Israélpe) heʼi: “Israel yma guarépe oĩ vaʼekue heta kaʼaguy”. Añetehápe ningo yma Israélpe, umi sérrore okakuaa umi yvyramáta hérava pino de Alepo (Pinus halepensis), encina de Palestina (Quercus calliprinos), ha terebinto (Pistacia palaestina). Ha pe sóna de Sefelárupi, opytáva pe kordilléra sentrál ha mar Mediterráneo mbytépe, oĩ vaʼekue hetaiterei sicómoro (Ficus sycomorus).
Pe lívro Plants of the Bible (Umi plánta oñeñeʼẽha la Bíbliape) omombeʼu Israélpe oĩha sóna koʼág̃a ndaiporiveimahápe yvyramáta. ¿Mbaʼérepa oiko upéva? Pe lívro heʼi: “Umi hénte saʼi saʼípe oitypáma ohóvo umi kaʼaguy ikatu hag̃uáicha ojogapo, oñemitỹ ha oñotỹ pásto. Avei oipuru umi yvyramáta ojapo hag̃ua chugui jepeʼa, karvón ha umícha”.