Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
2-8 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 41, 42
“Ani rekyhyje”
w25.05 12 párr. 13
Jehová katuete ñanekonsoláta
13 Jehová opromete vaʼekue umi judío oikóvape Babilóniape osẽtaha lívre. Péro haʼe oikuaa vaʼekue amáske hiʼag̃ui upe día, ijetuʼutaha hendivekuéra. Jehová heʼi vaʼekue oĩta hague peteĩ rréi poderóso oñepyrũtava oataka umi siuda oĩva Babilonia jerére, ha upéi oatakataha Babilóniape (Is. 41:2-5). ¿Tekotevẽpa raʼe umi judío okyhyje? Ojapóma kuri unos kuánto áño Jehová okonsola hague chupekuéra, ha heʼíma vaʼekue voi ipuévlope: “Ani rekyhyje pórke che aĩ nde ykére. Che ningo nde Jára, upévare ani rejepyʼapy” (elee Isaías 41:10-13). ¿Mbaʼérepa Jehová heʼi vaʼekue ipuévlope: “Che ningo nde Jára”? Ndahaʼéi omomanduʼa hag̃ua umi judíope oadora vaʼerãha chupe, pórke upéva haʼekuéra oikuaáma voi ojapo vaʼerãha. Upéva rangue, Jehová ontendekase vaʼekue chupekuéra haʼe oĩha ijykerekuéra oipytyvõ hag̃ua ipuévlope (Sal. 118:6).
w24.01 20 párr. 2
Jehová ñanepytyvõta ijetuʼu jave
2 Jaservíramo jepe fiélmente Jehovápe lomímonte ikatu ñaneprovléma ha ñanderasy, oikoháicha umi hénte ndoservírivare Jehovápe. Ha hiʼarive sapyʼánte umi ndochaʼéiva Jehová puévlore oñemoĩ ñanderehe ha ñandepersegi. Jehová ndojokóiramo jepe koʼã provléma, haʼe si opromete ñanepytyvõtaha (Is. 41:10). Jehová oĩ rupi ñande ykére, ñande ikatu javyʼa, jadesidi porã ha jasegi jaservi chupe fiélmente hendýramo jepe ñanendive. Ko artíkulope jahecháta 4 mbaʼe Jehová ojapóva ñanepytyvõ hag̃ua jahasa jave umi situasión ivaietereíva. Ha jahecháta avei mbaʼépa ñande jajapo vaʼerã Jehová ñanepytyvõ hag̃ua.
w16.07 18 párr. 4, 5
“Ani rekyhyje, che roipytyvõta”
Jehová ningo tuicha ñanekonsola. Epensamíntena mbaʼépa la Jehová oprometéva ndéve. Pe versíkulo ningo ndeʼíri nde reguataha Jehová ykére ha haʼe ndeguerahaha ipógui. Oimérire upéicha, Jehová oñakaramáta kuri ipo deréchape nde po iskiérdagui. Péro pe téxtope heʼi Jehová oñakaramaha ipo deréchape “nde po deréchagui”, ku nenohẽserõguáicha peteĩ situasión ijetuʼúvagui. Jehová oñakarama jave nde po deréchagui, nemombarete ha heʼi ndéve: “Ani rekyhyje, che roipytyvõta”.
¿Reguerekópa Jehovápe nde Túa ha ne Amígoramo, ha rekonfia haʼe ikatuha nepytyvõ reikotevẽ jave? Jehová añetehápe oñangareko nderehe ha nepytyvõse. Neprovléma jave, térã rehasa peteĩ mbaʼe ijetuʼuetereíva, haʼe ndoipotái rekyhyje. ¿Mbaʼérepa? Pórke nderayhueterei. La Biblia heʼi hese: “Haʼe pyaʼe ñanepytyvõ jahasa asy jave” (Sal. 46:1, TNM).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w01 1/10 20 párr. 3
¿Mbaʼépa heʼise ñakumpli entéro mbaʼe ótrondi?
Jehová heʼi iñamígo Abrahánpe: “Che roprotehéta peteĩ eskúdoicha” (Génesis 15:1; Isaías 41:8). Ko mbaʼe ndahaʼéi heʼínte vaʼekue chupe. Haʼe oprotehe ha osalva vaʼekue Abrahán ha ifamíliape pe Faraón ha Abimélecgui. Oipytyvõ chupe orreskata hag̃ua Lótpe umi 4 rréi oñeuni vaʼekuégui ikóntrape. Ha Abrahán orekómaramo jepe 100 áño ha Sara 90 áño, Jehová oipytyvõ chupekuéra ifamília hag̃ua, ha péicha ifamiliarekuéragui osẽ hag̃ua pe Mesías. Jehová pyʼỹinte oñeʼẽ vaʼekue Abrahán ndive tahaʼe umi visión, suéño ha umi ánhel rupive. Añetehápe Jehová okumpli vaʼekue entéro mbaʼépe Abrahán ndive oikove aja ha omano rire jepe. Hetaiterei áño upe rire, Jehová okumpli ipromésa Abrahán familiare ndive, pe nasión de Israel, irrevélderamo jepe hikuái. Pe amista Jehová oreko vaʼekue Abrahán ndive ohechauka mbaʼépa heʼise ñakumpli entéro mbaʼe ótrondi, térã jahechauka japorohayhuha umi mbaʼe jajapóva rupive (Génesis, kapítulo 12 guive 25 peve).
9-15 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ISAÍAS 43, 44
Peteĩ profesía ojeskrivi vaʼekue 200 áño oñekumpli mboyve
bhs kap. 2 párr. 13-15
La Biblia, peteĩ lívro oúva Ñandejáragui
13 Heta profesía oĩva la Bíbliape oñekumplíma. Por ehémplo, proféta Isaías heʼi vaʼekue pe siuda de Babilonia ojedestruitaha (Isaías 13:19). Ha omombeʼu voi mbaʼéichapa oikóta upéva. Babilonia ningo oreko vaʼekue peteĩ okẽ guasu ijyvatetereíva ha ojere voi hese peteĩ rrío, upéicha rupi hasy ojeikénte hag̃ua upépe. Péro Isaías oprofetisa térã heʼíma vaʼekue voi pe rrío isekotaha, pe okẽ opytataha nandi ha umi iñenemigokuéra ni noñorairõmoʼãiha ogana hag̃ua chupekuéra. Ha ndahaʼéi upévante, Isaías oprofetisa vaʼekue avei pe kuimbaʼe ojagarrátava upe siuda herataha Ciro (elee Isaías 44:27–45:2; ehecha nóta 4).
14 Doscientos áño Isaías oprofetisa rire umi mbaʼe oikótava Babilóniare, peteĩ ehérsito oúma preparádo ojagarra hag̃ua upe siuda. ¿Ha mávapa omoakã upe ehérsito? Ciro, pe rréi de Persia. Jahechaháicha, Isaías oprofetisa hagueichaite oiko. Péicha oñekumpli kuri ohóvo entéro mbaʼe heʼi vaʼekue oikotaha Babilonia rehe.
15 Pe pyhare Ciro ehérsito oatakárõ guare Babilonia, umi hénte upepegua ofarrea joa hína kuri. Haʼekuéra ni michĩmi ndokyhyjéi, pórke pe siudáre ojere voi peteĩ murálla yvate ha avei pe rrío. Péro ndoikuaaiete hikuái Ciro ha ijehérsito ombodesviamaha hína pe rrío, ha pe y oguejypávo umi soldádo ohasa upérupi. Péro, ¿mbaʼéichapa ohasáta hikuái pe murálla? Proféta Isaías heʼi haguéicha, pe siuda rokẽ opyta nandi ha umi soldádo oike upérupi ha oñorairõʼỹetére ojagarra pe siuda.
it “Ciro” párr. 7
Ciro
Ojejagarra Babilonia. Hasypeve Ciro ojeprepara ombohovái hag̃ua Babilonia ipoderosoitévape, ha ojapo guive péicha oipytyvõ oñekumpli hag̃ua pe profesía bíblica. Isaías oprofetisa vaʼekue oñemopuʼã jeytaha Jerusalén ha itémplo. Upérõ imanduʼa ko governánte persa rehe ha heʼi hese Ñandejára Jehová oiporavo hague chupe ogana hag̃ua Babilóniape ha olivera hag̃ua umi judío ojegueraha vaʼekue upe paíspe (Is 44:26–45:7). Ko profesía ojeskrivi vaʼekue haimete 200 áño Ciro ogoverna mboyve, ha Judá opyta vaʼekue nandi onase mboyve jepe Ciro. Upéicharõ jepe Jehová heʼi Ciro haʼetaha “ipastór” ipuévlope g̃uarã (Is 44:28; ekompara Ro 4:17 heʼíva rehe). Péicha oñenombra rupi hetaite tiémpo oiko mboyve, Ciro rehe ojeʼe haʼeha Jehová unhído (hebréope mesías ikatu ojeʼe péicha: ma·schí·aj, ha griégope cristo: kjri·stós) (Is 45:1). Ñandejára ‘ohenói chupe héra rupi’ hetaite tiémpo ántema (Is 45:4). Upéva ndeʼiséi ombohéra hague chupe Ciro onasérõ guare, síno heʼise haʼe oikuaáma hague peteĩ kuimbaʼe hérava péicha opuʼãtaha ha Haʼe ohenoitaha chupe heraite rupi.
w22.03 14 párr. 1
¿Mbaʼépa ñanemboʼe peteĩ visión ohecha vaʼekue Zacarías?
1 ¡MBAʼEICHAITÉPA oiméne ovyʼa raʼe umi israelita Zacarías tiémpope! ¿Mbaʼérepa? Pórke Jehová opoko Ciro korasõre, haʼéva pe rréi de Persia, ha upéicha rupi haʼe olivera umi israelita oĩ vaʼekuépe prisionéro Babilóniape. Haʼe onohẽ avei peteĩ dekréto heʼíva ikatuha oho jey hikuái hetãme ha ‘omopuʼã jey Jehová Israel Jára róga’ (Esd. 1:1, 3). ¡Oiménengo ovyʼaite raʼe umi judío orresivírõ guare ko notísia iporãitéva! Pe rréi omeʼẽ rupi chupekuéra ko permíso, haʼekuéra ikatu jeýta kuri oho ivállepe ha oadora jey Jehovápe haʼe oipotahaichaite.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w24.02 30 párr. 8
Oñeporandúva jepi
Pe segundo ehémplope ñañeʼẽta Ciro rehe. Haʼe olivera vaʼerã kuri umi judíope ha omanda oñemopuʼã jey hag̃ua Jehová témplo (Is. 44:26–45:4). Ko profesía ningo okumpli vaʼekue pe rréi Ciro de Persia (Esd. 1:1-4). Péro haʼe ndoadorái vaʼekue Jehovápe. Péicha jahecha Jehová ojevale hague hese okumpli hag̃ua pe profesía, péro ndoovligái Círope oservi hag̃ua chupe (Prov. 21:1).
16-22 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 45-47
“Che hína pende Jára ha ndaipóri cheichagua”
w20.06 5 párr. 14
“Toñesantifika nde réra”
14 Satanás ojapo opa ikatúva ojoko hag̃ua Jehovápe pono okumpli ivolunta. Péro Satanás osẽ vai jey jey. La Biblia omombeʼu mbaʼépa Jehová ojapóma, ha upéva ohechauka ndaiporiha ótro haʼeichagua. Añetehápe ningo Jehová oñeñandu vaieterei ohechávo Satanás opuʼãha hese, ha mbaʼéichapa heta oĩ oapojáva chupe (Sal. 78:40). Upéicharõ jepe, Haʼe ohechauka iñaranduha, ipasiénsia ha ihustoha ombohováivo ko situasión. Avei haʼe ohechaukáma heta hendáicha ipoderosoitereiha, ha iñimportanteveha ikatu jahecha haʼe oporohayhuha entéro mbaʼe ojapóva rupive (1 Juan 4:8). Jehová ningo núnka noñentregái, síno osegi ombaʼapo osantifika hag̃ua héra.
w25.06 17 párr. 15
Ñarrekonosékena oĩha umi mbaʼe ndajaikuaáiva
15 Ndajaikuaái mbaʼépa ikatu oiko káda día, péro si jaikuaa Jehová oprometeha ñandéve jaikovetaha pára siémpre tahaʼe ko yvy ape ári térã yvágape. Avei ñaĩ segúro haʼe ndaijapuiha ha ndaiporiha mbaʼeve ikatúva ojoko chupe okumpli hag̃ua ipromesakuéra (Tito 1:2). Jehová añoite ‘omombeʼúma mbaʼéichapa opáta peteĩ mbaʼe ha ymaite guive oprofetisa vaʼekue umi mbaʼe neʼĩrava oiko’. Entéro umi mbaʼe haʼe heʼi vaʼekue oikotaha yma, oñekumplipaitéma ha upeichaite avei oñekumplíta umi mbaʼe heʼíva oikotaha amo gotyove (Is. 46:10). Avei jaikuaa ndaiporiha mbaʼeve ojokótava Jehovápe osegi hag̃ua ñanderayhu (Rom. 8:35-39). Haʼe ñanemoarandúta, ñanekonsoláta ha ñanemombaretéta ñaikotevẽhaichaite tahaʼe haʼéva la oikóva ñanderehe. Jehová katuete ñanepytyvõta ha ñanevendesíta (Jer. 17:7, 8).
w24.09 11 párr. 13, 14
Peteĩ kárta ñanepytyvõtava ñaaguanta hag̃ua ipahaite peve
13 Umi kristiáno hebreo ohaʼarõ aja pe tiémpo osẽ hag̃ua pe siudágui, tekotevẽ kuri oiko sensillomi ha ndoikói vaʼerã ‘iplatarayhu’ (elee Hebreos 13:5). Algúno ijapytepekuéra ohasa vaʼekue heta mbaʼe ijetuʼúva, por ehémplo oĩ imboriahúva ha ndorekói vaʼekue mbaʼépa hoʼu vaʼerã peteĩ tiémpore (Heb. 10:32-34). Haʼekuéra oaguantáma vaʼekue heta mbaʼe umi notísia porã rehehápe. Upéicharõ jepe, ikatu vaʼekue oĩ algúno ijapytepekuéra oñehaʼãva iplatave openságui upéva oprotehetaha chupekuéra. Péro ndaipóri pláta ikatu vaʼerã kuri osalva chupekuéra Jerusalén oñehundítarõ guare (Sant. 5:3). Ñapensa porãramo, umi iplatarayhúvape ijetuʼuvéta kuri osẽ hag̃ua Jerusaléngui, pórke ndohejasemoʼãi hogakuéra ni umi mbaʼerepy orekóva.
14 Ndajadudáiramo Jehová koʼẽrõitéma ohunditaha ko múndo aña, nañapensamoʼãi pe pláta ha umi mbaʼerepy haʼeha la iñimportantevéva. Pe jehasa asy guasu aja pe pláta ndovalemoʼãi mbaʼeverã. La Biblia heʼi umi hénte ‘omombotaha ipláta kállepe’, pórke ohechakuaáta ‘ni pe pláta ni pe óro ndosalvamoʼãiha chupekuéra Jehová ipochyha díape’ (Ezeq. 7:19). Upévare ñañehaʼã vaʼerã jaiko sensillomínte. Iporã ñambaʼapo ñamantene hag̃ua ñane famíliape, péro ndovaléi jaiko tarovaite pláta rapykuéri ha upéva káusare ñamboykéma Jehovápe. Upearã ndajaikói vaʼerã jadeveparei térã jaipurupa ñane tiémpo jakuidaiterei rupi ñane mbaʼerepýre. Avei ñañatendéta ani hag̃ua ñamombaʼeterei umi mbaʼe jaguerekóva, pono umívantema la iñimportánteva ñandéve g̃uarã (Mat. 6:19, 24). Ko múndo aña oñehundi potaitéma, ha amáske hiʼag̃ui upe día, tekotevẽta jadesidi jajeroviátapa Jehováre térã umi mbaʼerepýre.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w17.02 30 párr. 2
Oñeporandúva jepi
Cuarto, Jehová odesidi ndoikuaamoʼãiha mbaʼépa oikóta ñanderehe amo gotyove. Añetehápe, Jehová oikuaaséramo ikatu oikuaa opa mbaʼe oikótava tenonde gotyove (Is. 46:10). Péro la Biblia ohechauka haʼe oelehiha mbaʼépa oikuaáta (Gén. 18:20, 21; 22:12). Jehová oporohayhu ha ihústo, upévare orrespeta pe derécho jarekóva jadesidi hag̃ua (Deut. 32:4; 2 Cor. 3:17).
23-29 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 48, 49
Ideprovechoiterei ñandéve ñaaprende ha jajapóramo umi mbaʼe Jehová ñanemboʼéva
it “Mboʼehára, Enseñánsa” párr. 2
Mboʼehára, Enseñánsa
Ñandejára Jehová, pe okrea vaʼekue opa mbaʼe ningo pe Mboʼehára Ijojahaʼỹva térã pe omboʼéva isiervokuérape (1Re 8:36; Sl 27:11; 86:11; 119:102; Is 30:20; 54:13). Umi mbaʼe Ñandejára okrea vaʼekue ohechauka oexistiha peteĩ Dios oikuaáva opaite mbaʼe. Avei umi mbaʼe okrea vaʼekue ikatu ojestudia ha oñeaprende, péro saʼi gueteri ojeaprovecha umíva (Job 12:7-9). Jehová oikuaauka avei ñandéve héra, mbaʼépa hembipota ha ileikuéra umi visión ha suéño rupive (ekompara Éx 4:12, 15; 24:12; 34:5-7 heʼívare). Umíva jatopa Ñandejára Ñeʼẽ la Bíbliape, ha ikatu jaipuru ñamboʼe hag̃ua ñande rapichakuérape mbaʼépa Jehová rembipota (Ro 15:4; 2Ti 3:14-17). Ñandejára espíritu sánto ikatu avei ñanemboʼe (Jn 14:26).
w25.04 2 párr. 1
‘Peelehi mávapepa peservise’
1 ÑANDE Ru yvagapegua ñanderayhueterei ha oipota javyʼa koʼág̃ama voi ha amo gotyove avei (Ecl. 3:12, 13). Haʼe ñandeapo vaʼekue ikatu hag̃uáicha jajapo heta mbaʼe ndaijojaháiva. Upéicharõ jepe nañandeapói jadirihikuaa hag̃ua ñande rekove ñandejehegui reínte, ni jadesidi hag̃ua ñandénte mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai (Ecl. 8:9; Jer. 10:23). Ñandejára oikuaa javyʼa añete hag̃ua jaservi ha ñaneñeʼẽrendu vaʼerãha chupe (elee Isaías 48:17, 18).
lv kap. 17 párr. 8
‘Ñamombaretéke ñande jerovia’
8 Jehová opromete ñaneñeʼẽrendúramo chupe jarekotaha mokõi mbaʼe porã. Primero, ñande pyʼaguapy ojoguáta peteĩ ysyry térã rríope osyry meméva ha ndopamoʼãiva. Segundo katu ñande hustísia ojoguáta umi oláda marpeguáicha. Mbaʼéichatapa upéva? Ñaiméramo y rembeʼýpe ha ñamañávo mbaʼéichapa umi oláda ou ha oho haʼete voi ku arakaʼeve ndopamoʼãiva. Upévare ko téysto ohechauka ikatuha jajapo meme Jehová oipotáva opa árare. Ñañehaʼãramo akóinte ñaneñeʼẽrendu Jehovápe, haʼe ndohejamoʼãi jaha tape vaíre (Salmo 55:22). Jahechávo koʼã promésa iporãitéva jajeroviave Jehová ha iléi rehe.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w19.01 9 párr. 7
Ñamombaʼeguasu Jehovápe ñane komentário rupive
7 Ñandéve voi ou porã ñakomenta jave (Is. 48:17). ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upeichaha? Primero, jadesidíramo ñakomentataha, ñanekyreʼỹta jajeprepara porãve hag̃ua rreunionrã. Jajeprepara porãvo katu, ñantende porãve Ñandejára Ñeʼẽ, ha hesakãvévo ñandéve umi mbaʼe jastudiáva, jajapo porãvéta la ñaaprendéva. Segundo, igustovéta ñandéve umi rreunión pórke ikatúta japartisipa porãve. Ha tercero, ñañehaʼã rupi ñakomenta hag̃ua, upe rire ñanemanduʼa areve umi mbaʼe jaʼe vaʼekuégui.
6-12 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ISAÍAS 50, 51
Ehendu pe persóna Ñandejára omboʼe vaʼekuépe
kr kap. 17 párr. 5
Oñehekomboʼe umi opredikátavape pe Rréino
5 Og̃uahẽvo pe tiémpo, Jehová oñepyrũ ombokatupyry itaʼýrape ou hag̃ua opredika ko yvy ape ári. Jahechamína peteĩ profesía omombeʼúva mbaʼéichapa pe Mboʼehára ndaijojaháiva omboʼe itaʼýrape (elee Isaías 50:4, 5). Upépe heʼi Jehová omombayha itaʼýrape káda “pyhareve”. Haʼete peteĩ profesór omboʼéva iñalúmnope káda pyhareve voi porã. Peteĩ lívro oñeʼẽva la Bíbliare heʼi ko téxtore: “Haʼete ku Jehová ogueraháva eskuélape Jesúspe ha omboʼe chupe mbaʼépa opredika vaʼerã ha mbaʼéichapa ojapo vaʼerã”. Ikatu jaʼe upe eskuélape, oĩva yvágape, Jehová omboʼe hague Jesúspe ‘mbaʼépa heʼíta ha omboʼéta’ (Juan 12:49). Jehová heʼi avei itaʼýrape mbaʼéichapa oporomboʼe vaʼerã. Oĩ aja ko yvy ape ári Jesús ojapopaite umi mbaʼe oaprende vaʼekue ha ndahaʼéi haʼénte okumplíva hembiapo. Síno ohechauka idisipulokuérape mbaʼéichapa haʼekuéra avei ikatu opredika ha oporomboʼe hekoitépe.
cf kap. 13 párr. 13
‘Che ahayhu pe Túape’
13 Ou mboyve ko yvy ape ári Jesús oipurupaite vaʼekue pe tiémpo ijáva chupe oikuaave hag̃ua Itúape. Pe profesía oĩva Isaías 50:4-6-pe ohechauka Jehová omboʼe porã hague Jesúspe ou mboyve omosãso yvyporakuérape. Upévare oikuaáma vaʼekue heta ohasa asytaha; upéicharamo jepe haʼe oipota Ñandejára ohekomboʼe chupe. Upéi oúvo ko yvy ape ári ha ikariaʼy riréma, Jesús akóinte ohose Itúa rógape omombaʼeguasu hag̃ua chupe ha avei omboʼe hag̃ua umi héntepe Jehová rembipota. Upévare la Bíbliape heta vése jatopa Jesús oho hague témplo ha sinagogahápe (Lucas 4:16; 19:47). Ha ñande avei jaha meme vaʼerã rreunionhápe jahayhuve hag̃ua Jehovápe. Upépe ningo jaha ñamombaʼeguasu, jaikuaave ha jahayhuve hag̃ua chupe.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w22.12 28, 29 párr. 2, 3
¿Reimépa preparádo reiko hag̃ua pe múndo pyahúpe?
Upéva ñanemomanduʼa umi israelítare osẽ jeýrõ guare Babilóniagui oho jey hag̃ua hetãme. Haʼekuéra ningo la ijyvy opyta rei vaʼekue 70 áñore ha avave ndoikói upépe. Péro Isaías oprofetisa vaʼekue Jehová vendisión rupive ikatutaha omyatyrõ jey hikuái upe lugár. Upe profesía heʼi: “Pe desiértogui oikóta peteĩ hardín neporãva, Edén iporã haguéicha. Umi ñu perõ iporãta Jehová hardín iporãháicha” (Is. 51:3). Ha upeichaite oiko, Jehová oipytyvõ umi israelítape omoporã jey hag̃ua pe ijyvy. Upéicha avei umi oikótava pe múndo pyahúpe oguerekóta Jehová vendisión, ha oñangarekóta ko yvýre ha omoporã jeýta. Péro koʼág̃ama voi ningo ikatu rehechauka rejaposeha koʼã traváho.
Por ehémplo ikatu eñehaʼã emantene potĩ ha ordenádo nde róga ha nde korapy. Upéva ikatu rejapo jepe ne vesinokuéra ndojapói upéicha. Ikatu avei rejeofrese remopotĩ hag̃ua pe Salón del Reino térã pe Salón de Asambléa. Ha ikatúramo rejeofresekuaa reservi hag̃ua kómo voluntário reipytyvõ hag̃ua oĩ jave umi desástre naturál. Rejapóvo koʼã mbaʼe rehechaukáta reipytyvõseha ne ermanokuérape. Upévare eñeporandumína: “¿Ikatúnepa koʼág̃ama voi aaprende peteĩ avilida ideprovéchotava chéve pe múndo pyahúpe?”.
13-19 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 52, 53
Jesús ohechauka vaʼekue oporohayhuetereiha
w10 15/11 7 párr. 2
Mitãrusu, aníkena reheja ndegueraha vai ne irũnguéra
2 Oguapýpa nderehe umi mbaʼe heʼíva térã ojapóva umi mitãrusu nde javegua? Oiméramo upéicha, mbaʼérepa ojehu ndéve upéva? Noiméipa reipota haʼekuéra ndeguerohory? Upéva ndaivaíri katuete. Umi kakuaa jepe oipota hapichakuéra omombaʼe chupe. Tahaʼe mitã térã kakuaa ndajaipotái avave ñanemboyke. Péro oĩ peteĩ mbaʼe oikótava katuete: rejaposéramo pe iporãva, naentéroi ndeguerohorýta. Jesús rehe oikovaʼekue upéva: oĩ omoirũva chupe, ha avei heta oĩ ndaijaʼéiva hese ha orekóva chupe “mbaʼevérõ” (Isa. 53:3). Upéicharamo jepe haʼe akóinte ojapo iporãva.
w19.02 11 párr. 15
Ñañehaʼãkena ñanevuéno ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe
15 Unos kuánto mése Jesús omano mboyve, oĩma vaʼekue heta mbaʼe okevrantaitereíva chupe. Por ehémplo, oikuaa kuri ojejukataha chupe ha avei hetaiterei osufritaha upe mboyve (Juan 3:14, 15; Gál. 3:13). Upe tiémpope haʼe heʼíma kuri ojepyʼapyetereiha (Luc. 12:50). Ha unos kuánto día omano mboyve, haʼe heʼi: “Che álma ruguaite guive ajepyʼapy”. Péro omombeʼúrõ guare Itúape mbaʼéichapa oñeñandu, ohechauka porã iñumílde ha iñeʼẽrendu hague. Jesús heʼi: “Che Ru chesalvamína ko oikótavagui. Upéicharõ jepe, upearã voi che aju vaʼekue ko órape. Che Ru, embotuicha nde réra” (Juan 12:27, 28). Og̃uahẽrõ guare pe moménto iñimportantetéva, Jesús pyʼaguasúpe oheja oraha chupe Ñandejára enemigokuéra, ha haʼekuéra oñembohory vaieterei hese ha heta ombosufri chupe omanoite peve. Péro Jesús oñekevranta ha osufrietereíramo jepe, osegi iñumílde ha okumpli Jehová rembipota. Añetehápe Jesús oheja pe ehémplo iporãvéva ohechaukávo ipyʼaporãha oĩramo jepe hetaiterei mbaʼe okevrantáva chupe (elee Isaías 53:7, 10).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w09 15/6 14 párr. 14
Ñandejára siervokuéra ‘ikyreʼỹ ojapo hag̃ua iporãva’
14 Jehová rembiguaikuéra hekomarangatuvaʼerã haʼe oguerohory hag̃ua chupekuéra. Isaías heʼi porã voi: ‘Neike, pesẽ katu upégui. Ani pepoko mbaʼeve ipotĩʼỹva rehe, pesẽ katu Babilóniagui. Penepotĩke peẽ pegueraháva Jehová rembiporu’ (Isa. 52:11). Isaías ohai mboyvete koʼã mbaʼe, rréi Asá ombaʼapo mbarete vaʼekue omopotĩ hag̃ua Judá umi mbaʼe tieʼỹ ojejapóvagui (jaleemína 1 Reyes 15:11-13). Upéi, heta áño rire apóstol Pablo heʼi Títope Jesús omano hague ikatu hag̃uáicha omopotĩ hemimboʼekuérape opa mbaʼe vaígui. Ha ojapo chuguikuéra ‘peteĩ tetã imbaʼerãva, ikyreʼỹva ojapo hag̃ua iporãva’ (Tito 2:14). Péro koʼág̃a ningo ko múndope henyhẽ la hekovaíva ha upéicha rupi ijetuʼueterei ñandéve ñanderekopotĩ hag̃ua, ha koʼýte umi imitãvape. Upévare, opavave jaservíva Jehovápe tahaʼe kakuaa térã imitãva, ñañehaʼãkena ani ñanemongyʼa ko múndo aña. Aníkena ñamaña umi taʼanga tieʼỹ oñemoĩvare propagandarã térã umi ojehechaukávare télepe ha Internétpe.
20-26 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 54, 55
¿Eimépa dispuésto ejesakrifikávo Jehová nemboʼe hag̃ua?
w09 15/9 21 párr. 3
Jahejákena Jehová tañanerekomboʼe
3 Jehová ningo imbaʼeporãiterei rupi omboʼese yvyporakuéra imperféktope. Isaías 54:13-pe ningo heʼi voi umi ungídore: ‘Ñandejára ohekomboʼéta ifamiliakuérape. Opavave oiko porãitereíta’. Péicha avei oikóta umi ambue ‘ovechakuérare’ (Juan 10:16). Ha mbaʼéichapa jaikuaa upéva? Jahecha rupi oñekumpliha peteĩ profesía Isaías ohaivaʼekue. Haʼe ningo peteĩ visión rupive ohecha hetaiterei hénte oúva opa tetãgui omombaʼeguasu hag̃ua Ñandejárape. Ha heʼi hikuái: ‘Jajupi Ñandejára montáñape, Jacob Jára róga guasúpe. Ñandejára ñanerekomboʼéta ha jaguatáta avei hapére’ (Isa. 2:1-3, ÑÑB). Ajépa tuichaite mbaʼe, Jehová voi ohekomboʼéta chupekuéra!
w18.11 4 párr. 6, 7
“Ejogua pe añetegua ha ani núnka evende upéva”
6 (Elee Isaías 55:1-3). Ko téxto rupive, Jehová ñanepytyvõ ñantende hag̃ua mbaʼépa heʼise “ejogua pe añetegua”. Koʼã versíkulope, Jehová ombojoja pe añetegua y, kamby ha vínore. Pe y roʼysã ombopiroʼyháicha peteĩ persóna ijuhéivape, pe añetegua ñanembopiroʼy avei. Pe kamby oipytyvõháicha peteĩ mitãme okakuaa ha imbarete hag̃ua, la Biblia heʼíva ñanepytyvõ ñamombarete hag̃ua ñane amista Jehovándi. Péro Jehová ombojoja avei Iñeʼẽ pe vínore. ¿Mbaʼérepa? La Biblia ningo heʼi pe víno ombovyʼaha umi héntepe (Sal. 104:15). Upévare, Jehová heʼi jave ‘jagueraha’ hag̃ua víno gratiete, ohechauka hína jasegíramo ikonsého javyʼataha (Sal. 19:8). Jehová oipuru koʼã ehémplo ñantende hag̃ua mbaʼeichaitépa ideprovécho ñandéve ñaaprende ha jajapo la Biblia heʼíva. Koʼág̃a jahechami 5 fórma ikatuháicha jajogua pe añetegua.
¿MBAʼÉPA ÑAMBOYKE VAʼEKUE JAJOGUA HAG̃UA PE AÑETEGUA?
7 Tiémpo. Ñaikotevẽ tiémpo ikatu hag̃uáicha ñahendu pe marandu porã, jalee la Biblia ha umi puvlikasión bíblica, jastudia peteĩ testígo de Jehovándi, jajapo hag̃ua ñande estúdio personál, ñaanalisa hag̃ua umi mbaʼe oñehesaʼỹijótava rreunionhápe ha ñaime hag̃ua upépe. Ikatu hag̃uáicha jajapo koʼã mbaʼe tekotevẽ ñanohẽ tiémpo umi mbaʼe menove iñimportántevagui (elee Efesios 5:15, 16 ha pe nóta). ¿Mboy tiémpopa ñaikotevẽ ñaaprende hag̃ua umi enseñánsa bíblica iñimportantetéva? Upéva odependéma káda persónare ha isituasiónre. Péro ndaikatúi voi jaikuaapa Jehová arandu, ikonsehokuéra ha entéro mbaʼe ojapóva (Rom. 11:33). Pe primera rrevísta Ñemañaha okompara vaʼekue pe añetegua “peteĩ yvotyʼi kaʼaguýre”, ha heʼi: “Nañañekontentái vaʼerã peteĩ yvotyʼírente, pórke ndahaʼéi peteĩnte la oĩva síno heta. Péicha avei nañañekontentái vaʼerã jaikuaa haguére peteĩ mbaʼénte, síno jasegi vaʼerã jaheka pe añetegua”. Upévare iporã ñañeporandu: “¿Mboy mbaʼémapa aaprende Jehovágui?”. Jaiko vove opa árare, siémpre oĩta hetave mbaʼe ikatútava ñaaprende chugui. Upéicharõ jepe, iñimportánte koʼág̃ama voi jaipuru pe tiémpo jarekóva ñaaprende hag̃ua ikatúva guive. Jahechamína mbaʼéichapa peteĩ ermána ojapo kuri upéva.
be 14 párr. 3-5
Mbaʼéichapa ikatu ‘rejapysaka porã’
Heta mbaʼére sapyʼánte ndaikatúi ñañekonsentra porã rreunionhápe. Ikatu jajepyʼapyeterei peteĩ mbaʼére, oĩ ijayvúva okápe térã salónpe voi, térã ñanderasy rupi ndaikatúi ñañatende porã. Tuvakuéra katu oñatende vaʼerã ifamília michĩvare. Upéicharõ, ¿mbaʼépa ñanepytyvõta ñañatende porã hag̃ua?
Tekotevẽ ñamaña pe diskursántere ñañekonsentra hag̃ua. Avei iporãta jaheka ha jaleéramo umi téxto heʼíva pe ermáno, jepe ikonosidoiterei lomímonte jalee vaʼerã. Sapyʼánte ñandekurióso rupi jajerese ñamaña oimeraẽ mbaʼére, péro upéicha jajapóramo nañañatendeporãmoʼãi ha hetaiterei mbaʼe ojeʼéva ojehasáta ñandehegui.
Oimérõ reñekevrantaiterei peteĩ mbaʼére ha ndaikatúi reñatende porã, rejerure vaʼerã Jehovápe tomeʼẽ ndéve pyʼaguapy (Sal. 94:19; Filip. 4:6, 7). Tekotevẽramo, ejerure jey jey chupe tanepytyvõ (Mat. 7:7, 8). Umi rreunión ningo peteĩ rregálo omeʼẽva ñandéve Jehová, upévare ikatu rejerovia haʼe oipotaha ideprovécho ndéve (1 Juan 5:14, 15).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w19.01 6 párr. 14, 15
“Che ningo nde Jára, upévare ani rejepyʼapy”
14 Primero, ñande jaikuaa oĩtanteha voi ndochaʼéiva ñanderehe haʼe haguére Cristo disípulo (Mat. 10:22). Jesús heʼi vaʼekue voi idisipulokuéra ojepersegi vaietereitaha koʼã ára pahápe (Mat. 24:9; Juan 15:20). Segundo, proféta Isaías heʼíva ohechauka porã ñane kontrariokuéra ndahaʼemoʼãi ndochaʼéinteva ñanderehe, síno oipurutaha voi hikuái heta árma ñane kóntrape. Por ehémplo, otaky vaieterei ñanderehe, oiko omosarambi hikuái umi mbaʼe haʼetévaicha la siértova péro amo ipahápe japúnteva avei, térã oñehaʼã voi ñanerundi hikuái (Mat. 5:11). Jehová ningo opermitíta haʼekuéra oipuru umi árma ñane kóntrape (Efes. 6:12; Apoc. 12:17). Upéicharõ jepe ñande ndajakyhyjéi vaʼerã. ¿Mbaʼérepa?
15 Oĩ avei ótra kósa iñimportánteva ñanemanduʼa. Tercero, Jehová heʼi vaʼekue umi ‘árma oñemoĩva ñane kóntrape núnka nosẽporãmoʼãiha’. Peteĩ murálla ñandeproteheháicha yvytu atãgui torménta jave, péicha avei Jehová ñandeprotehéta “umi iñañáva oataka jave” (elee Isaías 25:4, 5). Ñane enemigokuéra ndaikatumoʼãi ojapo ñanderehe peteĩ mbaʼe Jehová ndaikatumoʼãiva osolusiona (Is. 65:17).
27 DE ABRIL AL 3 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 56, 57
Javyʼa jareko haguére Jehovápe ñande Diósramo
w08 1/4 10 párr. 6, 7
Ñamboykékena umi mbaʼe vyroreíva
6 Ñamañávo ñande jerére, jahecha hetaiterei mbaʼe omombaʼeguasúva Jehovápe, heʼihaguéicha David (Salmo 139:14; 148:1-10). Tuichaite mbaʼe ningo pe pákto térã kompromíso ojapovaʼekue Jehová umi Israelgua ndive! Ha ivyroitépa hikuái ohejávo chupe ha oñesũ umi taʼangakuéra renondépe! Ojejopy vaírõ guare hikuái, ojehecha umi ñandejára guaʼu ndovaleiha mbaʼeverã. Koʼã taʼanga ndaikatúiramo ojesalva ijupekuéra voi, mbaʼéicha piko osalváta umi chupekuéra omombaʼévape? (Jueces 10:14, 15; Isaías 46:5-7.)
7 Heta tetãme, umi hénte oñesũ gueteri umi taʼangakuéra renondépe. Péro koʼág̃a peve umi taʼanga ndovaléi mbaʼeverã (1 Juan 5:21). Upéicha avei, la Biblia oñeʼẽ hetave mbaʼére oñemombaʼéva ñandejáraramo. Ñanemanduʼami Jesús heʼivaʼekuére: “Avave ndikatúi oservi mokõi járape; upéicharamo ndaijaʼemoʼãi peteĩva rehe, ha ohayhuvéta ambuépe, térã oñembojáta peteĩre ha oñemboykéta ambuégui. Ndikatúi peẽ peiko [Ñandejára] rembiguái ha avei pirapire rembiguáiramo” (Mateo 6:24, ÑÑB).
w18.06 7 párr. 16
“Che Rréino ndahaʼéi ko mundopegua”
16 Iñimportanteterei avei ñande ñakambia koʼã mbaʼépe. La Biblia okompara yvyporakuérape pe mar pochýre, núnka noĩriva trankílo (Is. 17:12; 57:20, 21; Apoc. 13:1). Pe polítika káusare umi hénte ojedividipa, oiko vaipa ha iviolénto. Péro ñande katu jaiko pyʼaguapýpe ha peteĩ ñeʼẽme. Jehová ohecha mbaʼeichaitépa umi hénte oiko vaipa, péro oime vaʼerã ovyʼaite ohecha jave ipuévlo oĩha unído (elee Sofonías 3:17).
w07 1/2 9 párr. 13
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Isaías (párte 2)
48:17, 18; 57:19-21. Iporã jajerovia Jehová ñandesalvataha, ñañemoag̃ui hese ha jajapo haʼe heʼíva. Upéicharõ ñande pyʼaguapy tuicháta ysyry guasúicha, ha umi mbaʼe porã jajapóva hetáta marpegua oládaicha. Ndojapóiva Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva katu ojogua “yguasu pochýpe”, arakaʼeve ndaipyʼaguapýi.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w07 1/2 9 párr. 5
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Isaías (párte 2)
56:6. Mávapa “umi mombyrygua”, ha mbaʼéichapa ovenefisia chupekuéra Jehová pákto? “Umi mombyrygua” niko hína umi “ambue ovecha” (Juan 10:16). Haʼekuéra oñevenefisia Jehová pákto pyahúgui iñeʼẽrendúvo chupe ha ojapóvo opa mbaʼe ojeruréva. Avei Jehová omboʼe chupekuéra ha umi ohótava yvágape, ha oipytyvõ hikuái ojepredika hag̃ua.
w06 1/11 27 párr. 1
Jarrespetákena umi ñane rreunión sagráda
JEHOVÁ ombyaty isiervokuérape, tahaʼe umi unhído térã umi iñirũnguérape, oadora hag̃ua chupe pe “montáña sagrádape” ha ovyʼa hag̃ua ‘hógape, upe lugár ojejapohápe orasión’ (térã pe témplo espirituálpe), haʼéva pe lugár oñehenóiva “umi hénte ojapo hag̃ua orasión” (Isaías 56:7; Marcos 11:17). Péva ohechauka pe adorasión oñemeʼẽva Jehovápe sagradoha, ndaijojahái ha ipotĩha. Jahechauka vaʼerã jarrespetaha umi ñane rreunionkuéra pórke ojejapo ojestudia ha ojeadora hag̃ua. Péicha jahechaukáta Jehováicha ñamombaʼeha avei umi mbaʼe sagrádova.