VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • ¿Máva mávaguipa oiko pe “rréi del nórte” umi ára pahápe?
    Ñemañaha ojestudiáva 2020 | mayo
    • ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 19

      ¿Máva mávaguipa oiko pe “rréi del nórte” umi ára pahápe?

      “Umi ára pahápe pe rréi del sur ha pe rréi del nórte ojoatakáta” (DAN. 11:40).

      PURAHÉI 150 Eñemoĩ Jehová ykére, haʼe ndesalváta

      ¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA?a

      1. ¿Mbaʼéichapa umi profesía oĩva la Bíbliape ñanepytyvõ?

      ¿MBAʼÉPA oikóta Jehová puévlore koʼẽrõitéma? Ñande ningo ikatu jaikuaa upéva. La Biblia omombeʼu ñandéve umi mbaʼe iñimportánteva oikótava koʼẽrõite, ha ñanderupytýtava káda únope. Por ehémplo, oĩ peteĩ profesía omombeʼúva ñandéve mbaʼépa ojapóta umi goviérno ipoderosovéva oĩva ko yvy ape ári. Ko profesía oĩ hína Daniel kapítulo 11-pe ha omombeʼu ñandéve oĩha mokõi rréi oñemoĩva ojuehe, ha umívape oñehenói pe rréi del nórte ha pe rréi del sur. Heta mbaʼe oĩva ko profesíape oikóma, upévare ikatu jajerovia pe párte ofaltáva gueteri oñekumpli ko profesíagui katuete oñekumplitaha.

      2. Ohechaukaháicha Génesis 3:15 ha Apocalipsis 11:7 ha 12:17, ¿mbaʼe rehepa ñanemanduʼa vaʼerã jastudia aja Daniel profesía?

      2 Ñantende hag̃ua pe profesía oĩva Daniel kapítulo 11-pe, tekotevẽ ñanemanduʼa upépe sólamente oñeñeʼẽha umi governánte ha umi goviérno oafektávare Ñandejára puévlope. Jaikuaa ningo ndahetaiha oĩ umi oservíva Ñandejárape ñakomparátaramo entéro umi hénte oĩvare ko múndope. ¿Mbaʼérepa upéicharõ koʼã goviérno oatakáta Ñandejára puévlope? Pórke Satanás ha imúndo ohundiseterei umi oservívape Jehovápe ha Jesúspe (elee Génesis 3:15 ha Apocalipsis 11:7; 12:17). Avei pe profesía oĩva Daniélpe nokontradesíri vaʼerã umi ótro profesía oĩva Ñandejára Ñeʼẽme. Añetehápe ñantende porã hag̃ua Daniel profesía tekotevẽtante voi jahecha umi ótro téxto oĩva la Bíbliape.

      3. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope ha pe ótro oúvape?

      3 Upéicharõ koʼág̃a ñaanalisáta Daniel 11:25-39. Jahecháta mávapa rakaʼe pe rréi del nórte ha pe rréi del sur 1870 guive 1991 peve, ha jahecháta avei mbaʼérepa iporã ñakambia ñantende lája peteĩ párte oĩva ko profesíape. Pe ótro artíkulope ñaanalisáta Daniel 11:40–12:1, ha ñantende porãvéta avei ko párte oĩva ko profesíape, oñeʼẽva pe tiémpo ohóvare 1991 guive pe gérra de Armagedón peve. Jastudia aja koʼã mokõi artíkulo iporãta jahecháramo jepi pe rrekuádro “Umi rréi opuʼãva ojuehe umi ára pahápe”. Péro primero tekotevẽ jaikuaa mávapa hína umi mokõi rréi oñeñeʼẽvare ko profesíape.

      ¿MBAʼÉICHAPA IKATU JAIKUAA MÁVAPA PE RRÉI DEL NÓRTE HA PE RRÉI DEL SUR?

      4. ¿Mbaʼépa hína umi mbohapy mbaʼe ñanepytyvõtava jaikuaa hag̃ua mávapa pe rréi del nórte ha pe rréi del sur?

      4 Yma pe título rréi del nórte ojepuru oñeñeʼẽ hag̃ua pe governánte oĩvare nórte gotyo Israélgui, ha pe título rréi del sur oñeñeʼẽ hag̃ua pe governánte oĩvare sur gotyo Israélgui. ¿Mbaʼéichapa jaikuaa upéva? Pórke peteĩ ánhel heʼi vaʼekue Daniélpe: “Che aju amombeʼu hag̃ua ndéve umi mbaʼe oikótava nde puévlore umi ára pahápe” (Dan. 10:14). Pentekostés 33 peve umi israelita haʼe vaʼekue Ñandejára puévlo. Péro upe tiémpo guive Jehová ohechauka porã Jesús disipulokuéra haʼeha ipuévlo. Upéicharõ hetave mbaʼe heʼíva pe profesía oĩva Daniel kapítulo 11-pe oñeʼẽ hína Jesús disipulokuérare ha ndahaʼéi umi israelitakuérare (Hech. 2:1-4; Rom. 9:6-8; Gál. 6:15, 16). Ha ohasávo pe tiémpo, okambia ohóvo mávapa pe rréi del nórte ha mávapa pe rréi del sur. Péro koʼã rréi ojojogua mbohapy mbaʼépe. Primero, koʼã rréi ogoverna umi lugár Ñandejára puévlo oikoha, térã opersegi chupekuéra. Segundo, haʼekuéra ohechauka otrata lájare Ñandejára puévlope ndaijaʼeieteha Ñandejára Jehováre. Ha tercero, umi mokõi rréi opuʼã ojuehe orekosevégui podér.

      5. ¿Oĩpa rakaʼe peteĩ rréi del nórte ha peteĩ rréi del sur éntre pe áño 100 ha pe áño 1870? Emyesakã.

      5 Ohasa rire pe áño 100, pe kongregasiónpe heta hetavéma oĩ umi kristiáno guaʼu. Haʼekuéra omboʼe umi rrelihión japu omboʼéva ha oñomi pe añetegua oĩva Ñandejára Ñeʼẽme. Upe tiémpo guive 1870 peve, Ñandejára ndorekói vaʼekue peteĩ organisasión ko yvy ape ári. Umi kristiáno japu okakuaa ñanáicha, ha upévare ndaikatúi ojekuaa mávapa umi kristiáno tee (Mat. 13:36-43). ¿Mbaʼérepa iñimportánte jaikuaa upéva? Pórke upéva ohechauka umi rréi oĩ vaʼekue éntre pe áño 100 ha 1870 ndahaʼeiha pe rréi del nórte ha pe rréi del sur. Upe tiémpope Ñandejára puévlo ndorekói vaʼekue peteĩ organisasión oataka hag̃ua hikuái.b Péro ohasa riremi áño 1870, ikatúma kuri jaikuaa jey mávapa pe rréi del nórte ha pe rréi del sur. ¿Mbaʼéichapa ñande jaikuaa upéva?

      6. ¿Mbaʼe tiémpo guivépa Ñandejára puévlo oñepyrũ jey oñeorganisa? Emyesakã.

      6 Áño 1870 guive, Ñandejára puévlo oñepyrũ oreko peteĩ organisasión. Upe áñope, Charles Russell ha iñirũnguéra oñembyaty ostudia hag̃ua la Biblia. Upéicha ermáno Russell ha iñirũnguéragui oiko pe “mensahéro”, ha haʼekuéra oprepara pe tape Jesucristo oñepyrũ mboyve ogoverna yvágape (Mal. 3:1). Upe guive, Ñandejára oreko jeýma peteĩ puévlo oservíva chupe haʼe oipotaháicha. ¿Oĩpa raʼe upérõ peteĩ goviérno imbaretéva ikatúva oataka Ñandejára siervokuérape? Jahechamína mbaʼépa oiko vaʼekue.

      ¿MÁVAPA PE RRÉI DEL SUR?

      7. ¿Mávapa rakaʼe pe rréi del sur 1917 peve?

      7 Áño 1870 rupi, Gran Bretaña ogoverna vaʼekue hetave lugár umi ótro paísgui, ha oreko vaʼekue pe ehérsito tuichavéva ko múndope. Daniel profesíape oñeñeʼẽ peteĩ animál ratĩ michĩvare oitýva mbohapy hatĩme osẽ hag̃ua. Pe animál ratĩ michĩva orrepresenta Gran Bretáñape, ha umi ótro mbohapy hoʼáva orrepresenta Francia, España ha Países Bájospe (Dan. 7:7, 8). Gran Bretaña haʼe vaʼekue pe rréi del sur 1917 peve. Upe tiémpope, Estados Unídosgui oiko pe país irrikovéva ko múndope, ha oñomoirũ Gran Bretaña ndive ombaʼapo hag̃ua oñondive.

      8. ¿Mávapa hína pe rréi del sur koʼã ára pahápe?

      8 Pe primera gérra mundiál aja, Estados Unidos ha Gran Bretaña oñomoirũ oñorairõ hag̃ua, ha oiko chuguikuéra peteĩ ehérsito ipoderosoitereíva. Péicha Gran Bretaña ha Estados Unídosgui oiko umi nasión ipoderosovéva ko múndope. Daniel oprofetisa haguéicha, ko rréi ombyaty “peteĩ ehérsito tuichaitereíva ha ipoderósova” (Dan. 11:25). Koʼã ára paha aja, pe rréi del sur haʼe hína Gran Bretaña ha Estados Unidos.c ¿Péro mávaguipa oiko rakaʼe pe rréi del nórte?

      Mbaʼépa heʼi la Biblia umi goviérno ipoderosoitéva rehe: Gran Bretaña ha Estados Unidos

      La Bíbliape oñeñeʼẽ heta profesíape pe rréi del sur rehe, haʼéva umi goviérno ipoderosoitéva Gran Bretaña ha Estados Unidos. Upépe ojeʼe hese kóicha:

      • Pe py ojejapóva en párte iérrogui ha en párte ñaiʼũgui.

        Peteĩ py ojejapóva en párte iérrogui ha en párte ñaiʼũgui (Dan. 2:41-43).

      • Peteĩ animál salváhe akã ha heta hatĩva. Ijapyteguikuéra osẽ peteĩ hatĩ michĩva hesa ha ijurúva.

        Pe ótro hatĩ osẽvape pe animál oporomongyhyjévape (Dan. 7:7, 8).

      • Peteĩ animál salváhe 10 hatĩva ha 7 iñakãva.

        Pe akã sieteha orekóva pe animál salváhe (Apoc. 13:1).

      • Peteĩ animál salváhe mokõi hatĩva.

        Pe animál mokõi hatĩva (Apoc. 13:11-15).

      • Umi edifísio orrepresentáva Gran Bretaña ha Estados Unidos goviérnope.

        “Pe proféta japu” (Apoc. 19:20).

      ¿MÁVAPA HÍNA PE RRÉI DEL NÓRTE?

      9. a) ¿Mbaʼe tiémpopepa oaparese jey raʼe pe rréi del nórte? b) ¿Mbaʼéichapa oñekumpli vaʼekue Daniel 11:25?

      9 Áño 1871-pe, un áño Russell ha iñirũnguéra oñembyaty haguépe ostudia hag̃ua la Biblia, oaparese jeýma pe rréi del nórte. Upe áñope Otto von Bismarck rupive Alemániagui oiko peteĩ nasión ipoderosoitereíva. Pe rréi Guillermo Primero de Prúsiagui oiko pe primer emperadór ha omoĩ Bismárckpe omanda hag̃ua entéro mbaʼe oĩvare upe paíspe.d Tiémpo rire, Alemania orekóma ipoguýpe unos kuánto país oĩva Áfricape ha pe Oséano Pacíficope, ha oñepyrũma odesafia Gran Bretáñape ipoderososevégui chugui (elee Daniel 11:25). Alemania ombyaty peteĩ ehérsito tuichaitereíva ha ipoderósova, pe ehérsito de marína haimete voi ipoderóso Gran Bretaña ehérsitoicha. Pe primera gérra mundiálpe Alemania oipuru upe ehérsito kompletoite oñorairõ hag̃ua iñenemigokuéra kóntrape.

      10. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli raʼe Daniel 11:25b, 26?

      10 Daniel oprofetisa vaʼekue avei mbaʼépa oikóta Alemániagui ha pe ehérsito tuichaitéva orekóvagui. Pe profesía heʼi pe rréi del nórte ‘sapyʼaiténte opytataha’. ¿Mbaʼérepa? “Pórke oñeplaneáta mbaʼe vai ikóntrape. Umi hoʼu vaʼekue hendive umi tembiʼu neporãva, haʼekuéra la ohundítava chupe” (Dan. 11:25b, 26a). Daniel tiémpope oĩ vaʼekue umi hoʼúva “umi tembiʼu hepa jepéva oĩva pe rréi rógape”, umíva apytépe oĩ vaʼekue umi ofisiál oservíva “pe rréi renondépe” (Dan. 1:5). ¿Máva rehepa oñeʼẽ hína koʼápe pe profesía? Oñeʼẽ hína umi hénte ipoderósovare oĩ vaʼekue Alemania goviérnope, umíva apytépe umi henerál ha militár ombaʼapóva pe rréi ndive. Koʼã hénte ipoderósova ojapo vaʼekue káusare pe rréi operde ipodér, ha peteĩ goviérno pyahu oñepyrũ Alemániape.e Pe profesía ndahaʼéi heʼínteva hoʼataha pe goviérno, síno omombeʼu avei mbaʼéichapa osẽta pe gérra orekóvape pe rréi del sur ndive. Oñeʼẽvo pe rréi del nórte rehe, pe profesía heʼi: “Pe ijehérsito katu operdéta ha heta oĩta la omanóva” (Dan. 11:26b). Ojeprofetisa haguéicha, pe primera gérra mundiálpe Alemania ehérsito operde ha hetaiterei oĩ la omanóva. Upe tiémpo peve ndoikóiva gueteri peteĩ gérra oĩháme hetaiterei hénte omanóva.

      11. ¿Mbaʼépa ojapo raʼe pe rréi del nórte ha pe rréi del sur?

      11 Daniel 11:27, 28 omombeʼu mbaʼépa ojapóta pe rréi del nórte ha pe rréi del sur pe primera gérra mundiál mboyve. Upépe heʼi: “Haʼekuéra oguapýta peteĩ mesápe oñemongeta ha ijapúta ojupe”. Heʼi avei pe rréi del nórte ombyatytaha “hetaiterei rrikésa”. Ha peichaite ningo oñekumpli. Alemania ha Gran Bretaña heʼi ojupe oikoseha pyʼaguapýpe, péro ohechauka hikuái ijapuha, pórke 1914-pe oñepyrũ oñorairõ oñondive. Ha 1914-pe g̃uarã Alemániagui oiko pe segundo país irrikovéva ko múndope. Upéi Alemania oñorairõ pe rréi del sur ndive ha operde. Ha péicha oñekumpli heʼíva Daniel 11:29 ha pe primera párte oĩva versíkulo 30-pe.

      UMI RRÉI OPUʼÃ ÑANDEJÁRA PUÉVLO KÓNTRAPE

      12. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue pe rréi del nórte ha pe rréi del sur pe primera gérra mundiálpe?

      12 Áño 1914 guive, umi mokõi rréi tuichave oñorairõ oñondive ha opuʼã mbareteve Ñandejára puévlo kóntrape. Por ehémplo, pe primera gérra mundiálpe, Alemania ha Gran Bretaña goviérno opersegi vaʼekue Ñandejára siervokuérape ndoporojukaséi haguére gerrahápe. Estados Unidos goviérno katu ogueraha kárselpe umi odirihívape pe predikasión. Péicha ojepersegi haguére chupekuéra, oñekumpli pe profesía oĩva Apocalipsis 11:7-10-pe.

      13. ¿Mbaʼépa ojapo raʼe pe rréi del nórte 1933 guive ha pe segunda gérra mundiál aja?

      13 Upéi 1933 guive ha koʼýte pe segunda gérra mundiál aja, pe rréi del nórte oataka vaivéntema Ñandejára puévlope. Umi nazi oñepyrũrõ guare omanda Alemániape, Hitler ha iñirũnguéra oproivi Ñandejára puévlo rembiapo. Koʼã enemígo ojuka vaʼekue oiméne 1.500 rupi Jehová siervokuérape ha hetaitereivépe omondo umi kámpo de konsentrasiónpe. Umi mbaʼe oiko vaʼekue Daniel oprofetisáma vaʼekue voi. Haʼe oskrivi vaʼekue: “Umi ijehérsito opuʼãta ha omongyʼáta pe lugár sánto [...]. Ha ikáusare ndojejapomoʼãvéima umi sakrifísio siémpre ojejapóva” (Dan. 11:30b, 31a). Pe rréi del nórte ‘omongyʼa vaʼekue pe lugár sánto’ opersegi mbaretérõ guare umi unhído ha iñirũnguérape. Pe rréi del nórte oproivi avei pe predikasión ha upéicha rupi ‘ndojejapovéima umi sakrifísio siémpre ojejapóva’. Ha hiʼarive Hitler, pe omandáva Alemániape, ohura vaʼekue ohundipaitetaha Ñandejára siervokuéra oĩva Alemániape.

      OPUʼÃ PETEĨ RRÉI DEL NÓRTE PYAHU

      14. ¿Mávaguipa oiko pe rréi del nórte segunda gérra mundiál rire? Emyesakã.

      14 Pe segunda gérra mundiál rire, pe Unión Soviéticaf oñepyrũ omanda heta lugár oĩ vaʼekuére Alemania poguýpe, ha oiko chugui pe rréi del nórte. Umi nazi ojapo haguéicha, pe Unión Soviética opersegi mbarete vaʼekue avei Ñandejára puévlope, pórke haʼekuéra oipota la hénte iñeʼẽrendu igoviernokuérapente, péro Ñandejára siervokuérape g̃uarã iñimportanteve vaʼekue iñeʼẽrendu ha oadora Ñandejárape.

      15. ¿Mbaʼépa ojapo raʼe pe rréi del nórte opa rire pe segunda gérra mundiál?

      15 Opa riremi pe segunda gérra mundiál, pe rréi del nórte pyahu haʼéva pe Unión Soviética ha iñirũnguéra, opersegi Ñandejára puévlope. Apocalipsis 12:15-17-pe oñemombeʼu ojepersegitaha Ñandejára puévlope ha oñekompara upéva peteĩ rríore. Ko profesía oñekumpli pe rréi del nórte oproivírõ guare pe predikasión, ha hetaiterei Ñandejára siervokuérape omondo prisionéroramo Sibériape, oiko asy hag̃uáme hikuái. Péicha jahecha koʼã ára paha oñepyrũ guive, pe rréi del nórte amás día opersegi mbareteveha Ñandejára puévlope. Péro ni mbaʼevéicharõ ndaikatúi ojoko pe traváho ojapóva hikuái.g

      16. ¿Mbaʼéichapa pe Unión Soviética okumpli heʼíva Daniel 11:37-39-pe?

      16 (Elee Daniel 11:37-39). ¿Mbaʼéichapa pe rréi del nórte ohechauka ‘nohenduiha ituakuéra Dióspe’? Pe Unión Soviética ohundipase umi rrelihionkuéra, ha upearã oipeʼase chuguikuéra ipodér. ¿Mbaʼépa ojapo hikuái upearã? Áño 1918-pema voi pe Unión Soviética goviérno onohẽ peteĩ dekréto omoĩva pe váse upéi oñemboʼe hag̃ua umi eskuelakuérape Ñandejára ndoexistiriha. ¿Mbaʼéichapa ko rréi del nórte ‘omombaʼeguasu pe dios ojeadorávape umi lugár isegurohápe’? Pe Unión Soviética ogasta hetaiterei pláta oreko hag̃ua peteĩ ehérsito ha ojapoka hag̃ua hetaiterei árma nukleár ikatu hag̃uáicha ipoderosove. Tiémpo rire, pe rréi del nórte ha pe rréi del sur ombyatýma umi árma ipoderosoitereíva ikatúva ojuka hetaiterei héntepe.

      MOKÕI RRÉI OÑOKONTRÁRIOVA OMBAʼAPO OÑONDIVE

      17. ¿Mbaʼépa hína “pe mbaʼe ñanembojeguarúva ha oporohundíva”?

      17 Pe rréi del nórte ha pe rréi del sur heta tiémporema oñokontrário. Upéicharõ jepe, pe rréi del nórte oapoja pe rréi del súrpe ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe iñimportánteva: Haʼekuéra omoĩ “pe mbaʼe ñanembojeguarúva ha oporohundíva” (Dan. 11:31). “Pe mbaʼe ñanembojeguarúva” ningo haʼe hína pe ONU, térã pe Organización de las Naciones Unidas.

      18. ¿Mbaʼérepa ojeʼe pe ONU rehe haʼeha “pe mbaʼe ñanembojeguarúva ha oporohundíva”?

      18 Pe ONU rehe ojeʼe haʼeha “pe mbaʼe ñanembojeguarúva” pórke heʼi ikatuha ogueru pyʼaguapy ko múndope, péro upéva Ñandejára Rréino añoite ikatu ogueru. Pe profesía heʼi avei pe mbaʼe ñanembojeguarúva ‘oporohundiha’, pórke pe ONU oataka ha ohundíta entéro umi rrelihión fálsape (ehecha pe rrekuádro “Umi rréi opuʼãva ojuehe umi ára pahápe”).

      ¿MBAʼÉREPA TEKOTEVẼ JAIKUAA KOʼÃ MBAʼE?

      19, 20. a) ¿Mbaʼérepa tekotevẽ jaikuaa koʼã mbaʼe? b) ¿Mbaʼe porandúpa ñambohováita pe artíkulo oúvape?

      19 Koʼã mbaʼe tekotevẽ jaikuaa, pórke ohechauka mbaʼéichapa 1870 guive 1991 peve oñekumpli Daniel profesía oñeʼẽva pe rréi del nórte ha pe rréi del sur rehe. Upévare ikatu jajerovia pe párte ofaltáva gueteri oñekumpli ko profesíagui, katuete oñekumplitaha.

      20 Áño 1991-pe opa pe Unión Soviética. ¿Mávapa hína upéicharõ koʼág̃arupi pe rréi del nórte? Pe artíkulo oúvape ñambohováita ko porandu.

      ¿MBAʼÉICHAPA RERRESPONDÉTA?

      • ¿Mbaʼépa hína umi mbohapy mbaʼe ñanepytyvõva jaikuaa hag̃ua mávapa pe rréi del nórte ha pe rréi del sur?

      • ¿Mávapa raʼe pe rréi del nórte ha pe rréi del sur áño 1870 guive 1991 peve?

      • ¿Mbaʼérepa tekotevẽ jaikuaa koʼã mbaʼe?

      PURAHÉI 128 Ñaaguantákena ipahaite peve

      a Koʼág̃arupi jahecha umi pruéva ohechaukáva Daniel profesía oñeʼẽva pe “rréi del nórte” ha pe “rréi del sur” rehe, osegiha oñekumpli. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe upéva? ¿Ha mbaʼérepa tekotevẽ ñantende umi mbaʼe heʼíva ko profesía?

      b Upévare ñande ndajaʼemoʼãvéima pe emperadór rrománo Aureliano, ogoverna vaʼekue éntre umi áño 270 ha 275 d.C. haʼe hague pe rréi del nórte, ha pe rréina Zenobia, ogoverna vaʼekue éntre umi áño 267 ha 272 d.C. haʼe hague pe rréi del sur. Kóva okambia upe osẽ vaʼekue pe lívro Prestemos atención a las profecías de Daniel, kapítulo 13 ha 14-pe.

      c Ehecha pe rrekuádro “Mbaʼépa heʼi la Biblia umi goviérno ipoderosoitéva rehe: Gran Bretaña ha Estados Unidos”.

      d Áño 1890-pe, pe emperadór alemán Guillermo Segundo oovliga Bismárckpe oheja hag̃ua ikárgo.

      e Haʼekuéra ojapo heta mbaʼe upe goviérno pyaʼe hoʼa hag̃ua. Por ehémplo, noipytyvõvéi pe rréipe, omombeʼu ótrope umi informasión sekréta pe gérra rehegua ha oovliga pe rréipe orrenunsia hag̃ua.

      f Pe Unión Soviética haʼe vaʼekue peteĩ império oĩháme heta país oĩva Europa ha Ásiape, ha ikapitál haʼe vaʼekue Moscú.

      g Heʼiháicha Daniel 11:34-pe peteĩ tiémpore pe rréi del nórte ndopersegíri kuri Ñandejára puévlope. Por ehémplo, upéva oiko vaʼekue pe Unión Soviética okúirõ guare 1991-pe.

  • ¿Mávapa hína koʼág̃arupi pe “rréi del nórte”?
    Ñemañaha ojestudiáva 2020 | mayo
    • ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 20

      ¿Mávapa hína koʼág̃arupi pe “rréi del nórte”?

      “Pe rréi oñehundíta ha ndaiporimoʼãi avave ikatútava oipytyvõ chupe” (DAN. 11:45).

      PURAHÉI 95 Ñande rape hesakãve

      ¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA?a

      1, 2. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

      KOʼÁG̃ARUPI koʼytevéntema jahecha umi pruéva ohechaukáva jaikomaha ko múndo ára pahápe, ha upéva opa potaitemaha. Koʼẽrõitéma Jehová ha Jesucristo ohundíta entéro umi goviérno oñemoĩvape Ñandejára Rréinore. Upéva oiko mboyve, pe rréi del nórte ha pe rréi del sur osegíta opuʼã ojuehe ha Ñandejára puévlo kóntrape.

      2 Ko artíkulope ñaanalisáta pe profesía oĩva Daniel 11:40–12:1-pe. Jahecháta mávapa hína koʼág̃arupi pe rréi del nórte, ha mbaʼérepa ikatu japyta trankílo ha jajerovia Jehová ñandesalvataha toiko la oikóva.

      PETEĨ RRÉI DEL NÓRTE PYAHU

      3, 4. ¿Mávapa hína koʼág̃arupi pe rréi del nórte? Emyesakã.

      3 Pe Unión Soviética ningo opa kuri áño 1991-pe. Péicha Ñandejára puévlo oĩ vaʼekue ipoguýpe oreko liverta peteĩ tiémpore. Daniel oñeʼẽrõ guare upe liverta rehe, heʼi ‘oñepytyvõʼimíta hague chupekuéra’ (Dan. 11:34). Upéicha rupi, haʼekuéra ikatúma kuri opredika lívremente, ha sapyʼaitérõ g̃uarã oĩma hetaiterei puvlikadór umi país oĩ vaʼekuépe Unión Soviéticape. Péro unos kuánto áño haguépe, Rusia ha iñirũnguéragui oiko pe rréi del nórte. Jahecháma haguéicha pe artíkulo ohasa vaʼekuépe, peteĩ goviérnogui oiko hag̃ua pe rréi del nórte térã pe rréi del sur ojapo vaʼerã mbohapy mbaʼe: 1) Koʼã rréi ogoverna umi lugár Ñandejára puévlo oikoha térã opersegi chupekuéra, 2) umi mbaʼe ojapóvare ohechauka haʼeha Jehová ha ipuévlo enemígo, ha 3) umi mokõi rréi opuʼã ojuehe orekosevégui podér.

      4 Jahechami mbaʼérepa ikatu jaʼe koʼág̃arupi Rusia ha iñirũnguéra haʼeha pe rréi del nórte. 1) Haʼekuéra oataka Ñandejára puévlope oproivívo pe predikasión ha opersegívo hetaiterei ermáno ha ermanakuérape oĩva igoviérno poguýpe. 2) Umi mbaʼe ojapóva hikuái ohechauka ndaijaʼeiha Jehováre ha ipuévlore. 3) Haʼekuéra ipoderososevégui opuʼã pe rréi del sur kóntrape, haʼéva Gran Bretaña ha Estados Unidos. Jahechamína koʼág̃a mbaʼépa Rusia ha iñirũnguéra ojapo, ha mbaʼéichapa upéva ohechauka haʼekuéra haʼeha pe rréi del nórte.

      PE RRÉI DEL NÓRTE HA PE RRÉI DEL SUR OSEGI OPUʼÃ OJUEHE

      5. ¿Mbaʼe rehepa oñeʼẽ Daniel 11:40-43, ha mbaʼépa oiko upe tiémpope?

      5 (Elee Daniel 11:40-43). Ko pártepe, pe profesíape oñeñeʼẽ umi mbaʼe oikóvare umi ára pahápe. Koʼã versíkulo ohechauka mbaʼéichapa pe rréi del nórte ha pe rréi del sur opuʼã ojuehe. Daniel oprofetisa vaʼekue umi ára pahápe pe rréi del nórte ha pe rréi del sur ojoatakataha (Dan. 11:40).

      6. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe koʼã mokõi rréi osegiha opuʼã ojuehe?

      6 Pe rréi del nórte ha pe rréi del sur osegi opuʼã ojuehe, pórke káda únonte orekose pe goviérno ipoderosovéva ko múndope. Por ehémplo jahechami mbaʼépa oiko vaʼekue pe segunda gérra mundiál rire, pe Unión Soviética oñepyrũrõ guare omanda heta pártepe oĩva Európape. Oiko rupi koʼã mbaʼe, pe rréi del sur oñomoirũ umi ótro país ndive ha ouni ijehérsito pe rréi del nórte kóntrape. Koʼã país oñeuni vaʼekuépe oñehenói la OTAN, térã Organización del Tratado del Atlántico Norte. Pe rréi del nórte ha pe rréi del sur ogasta avei hetaiterei pláta orekoségui pe ehérsito ipoderosovéva. Oiko jave gérra África, Asia ha Latinoaméricape, pe rréi del nórte oapoja pe rréi del sur enemigokuérape. Ramoiténte umi áño ohasa vaʼekuépe, Rusia ha iñirũnguéra ipoderosoiterei ohóvo ko múndope. Haʼekuéra avei oñorairõ pe rréi del sur kóntrape oipurúvo umi komputadóra. Koʼã rréi omboja ojuehe oipuruha umi prográma de komputadóra omboperde hag̃ua ojupe pláta ha operhudika hag̃ua ojuehegui igoviernokuéra. Ha Daniel oprofetisa haguéicha, pe rréi del nórte osegi oataka Ñandejára puévlope (Dan. 11:41).

      PE RRÉI DEL NÓRTE OIKE “PE YVY IPORÃITÉVAPE”

      7. ¿Mbaʼépa hína “pe Yvy iporãitéva”?

      7 Daniel 11:41 heʼi pe rréi del nórte oiketaha “pe Yvy iporãitévape”. ¿Mbaʼépa hína upe Yvy? Yma ningo Israel yvy “iporãiteve vaʼekue entéro umi ótro yvýgui” (Ezeq. 20:6). Péro upe yvy iporãiterei vaʼekue pórke upe lugárpe ojeadora vaʼekue Jehovápe. Pentekostés áño 33 guive “pe Yvy iporãitéva” noĩvéima peteĩ lugárpe ko yvy ápe ári. ¿Mbaʼérepa? Pórke Jehová puévlo oĩ ko yvy tuichakuére. Upéva rangue “pe Yvy iporãitéva” haʼe hína Jehová organisasión, pe párte oĩva ko yvy ápe ári. Umi mbaʼe ojapóva apytépe ko organisasión oike pe adorasión ñameʼẽva Jehovápe umi rreunión ha predikasión rupive.

      8. ¿Mbaʼéichapa pe rréi del nórte oike vaʼekue “pe Yvy iporãitévape”?

      8 Umi ára pahápe pe rréi del nórte heta vése oike “pe Yvy iporãitévape”. Por ehémplo, pe Alemania nazi haʼérõ guare pe rréi del nórte, koʼýte pe segunda gérra mundiál aja, oike “pe Yvy iporãitévape” opersegi ha ojukárõ guare Ñandejára puévlope. Pe segunda gérra mundiál rire, pe Unión Soviéticagui oiko pe rréi del nórte ha haʼe oike “pe Yvy iporãitévape” opersegírõ guare Ñandejára puévlope ha omondo chupekuéra mombyry hogakuéragui.

      9. ¿Mbaʼéichapa Rusia ha iñirũnguéra oike “pe Yvy iporãitévape” umi áño ohasa vaʼekuépe?

      9 Ramoiténte umi áño ohasa vaʼekuépe, Rusia ha umi iñirũnguéra avei oike “pe Yvy iporãitévape”. ¿Mbaʼéichapa? Áño 2017-pe, ko rréi del nórte oproivi Jehová puévlo rembiapo ha ogueraha kárselpe unos kuánto ñane ermáno ha ermanakuérape. Haʼe oproivi avei ñane puvlikasionkuéra, umíva apytépe pe Traducción del Nuevo Mundo, avei oipeʼa ñandehegui pe Betel oĩva Rúsiape, heta Salón del Reino ha Salón de Asamblea. Oiko rire koʼã mbaʼe, áño 2018-pe pe Kuérpo Governánte heʼi Rusia ha iñirũnguéra rehe haʼeha pe rréi del nórte. Péro Jehová puévlo noñehaʼãmoʼãi okambia umi goviérno ni nopuʼãmoʼãi hesekuéra, opersegíramo jepe chupekuéra. Upéva rangue, haʼekuéra osegi pe konsého oĩva la Bíbliape ha oñemboʼe “enterove umi governántere”, koʼýte oĩramo umi goviérno odesidítava ikatúpa jaadora Jehovápe lívremente térã nahániri (1 Tim. 2:1, 2).

      ¿PE RRÉI DEL NÓRTE PIKO OHUNDÍTA HÍNA PE RRÉI DEL SÚRPE?

      10. ¿Pe rréi del nórte piko ohundíta hína pe rréi del súrpe? Emyesakã.

      10 Pe profesía oĩva Daniel 11:40-45-pe oñeʼẽve umi mbaʼe ojapóvare pe rréi del nórte. ¿Heʼisépa upéva haʼe ohunditaha pe rréi del súrpe? Nahániri. Pe rréi del sur ningo ‘oikovéta gueteri’ ág̃a Jehová ha Jesús ohundi vove Armagedónpe entéro yvyporakuéra goviérno (Apoc. 19:20). ¿Mbaʼéichapa jaikuaa upéva? Jahechamína mbaʼépa heʼi umi profesía oĩva Daniel ha Apocalípsispe.

      Peteĩ ita osẽva peteĩ montáñagui ochoka pe estátua tuichaitéva pýre.

      Armagedónpe Ñandejára Rréino oñekomparáva peteĩ itáre, ohundíta umi yvypóra goviérno oñekomparáva peteĩ estátua guasúre (Ehecha párrafo 11)

      11. ¿Mbaʼépa ohechauka Daniel 2:43-45? (Ehecha pe taʼanga oĩva ko rrevísta apére).

      11 (Elee Daniel 2:43-45). Proféta Daniel oñeʼẽ peteĩ estátua tuichaitereívare ojejapóva de diferénte metál. Káda párte orrepresenta peteĩ goviérno tuicha omanda vaʼekue peteĩ lugár oĩháme heta Ñandejára siervokuéra. Koʼã goviérno omanda vaʼekue diferénte tiémpope. Pe estátua py ojejapo vaʼekue iérro ha ñaiʼũgui orrepresenta hína pe último goviérno oĩtavape, haʼéva Gran Bretaña ha Estados Unidos. Upe profesía ohechauka Gran Bretaña ha Estados Unidos osegitaha gueteri ogoverna Ñandejára Rréino ohundi vove entéro yvyporakuéra goviérno.

      12. ¿Mávapepa orrepresenta pe animál akã sieteha, ha mbaʼérepa iñimportantete jaikuaa upéva?

      12 Apóstol Juan oñeʼẽ avei umi goviérno omandátavare umi lugár oĩháme Ñandejára puévlo. Juan profesíape oñeñeʼẽ peteĩ animál salváhe 7 iñakãva rehe oñerrepresenta hag̃ua koʼã goviérnope. Ha pe iñakã sieteha orrepresenta Gran Bretaña ha Estados Unídospe. Upe mbaʼe ningo iñimportanteterei, pórke kóva rire ndojeʼéi pe animál salváhere orekovetaha ótro iñakã. Pe iñakã sieteha osegíta gueteri ogoverna ág̃a Jesús ha ijehérsito yvagapegua ohundi vove chupe, ha avei kompletoite pe animál salváhepeb (Apoc. 13:1, 2; 17:13, 14).

      ¿MBAʼÉPA KOʼẼRÕITÉMA OJAPÓTA PE RRÉI DEL NÓRTE?

      13, 14. ¿Mávapa hína “Gog haʼéva Magog territoriopegua”, ha mbaʼépa ikatu hína ombopochy chupe oataka hag̃ua Ñandejára puévlope?

      13 Ezequiel oskrivi vaʼekue peteĩ profesía omombeʼúva ñandéve mbaʼépa oikóta oñehundi mboyve pe rréi del nórte ha pe rréi del sur. Amalisia umi profesía oĩva Ezequiel 38:10-23; Daniel 2:43-45; 11:44–12:1 ha Apocalipsis 16:13-16, 21-pe oñeñeʼẽ hína la mísma kósare. Oiméramo upéicha, ikatu ñahaʼarõ oiko koʼã mbaʼe.

      14 Oñepyrũ rire pe jehasa asy guasu, “entéro umi rréi ko yvy arigua” oñembyatýta ha oformáta peteĩ grúpo (Apoc. 16:13, 14; 19:19). La Biblia ohenói ko grúpope “Gog haʼéva Magog territoriopegua” (Ezeq. 38:2). Umi nasionkuéra grúpo oatakáta entéro Jehová siervokuérape ha oñehaʼãta ohundiete chupekuéra. ¿Mbaʼérepa oatakáta chupekuéra? Apóstol Juan oprofetisa vaʼekue ko tiémpore, ha heʼi amandáu guasu hoʼataha Ñandejára enemigokuéra ári. Umi amandáu guasu orrepresenta umi mensáhe ipohýiva Jehová puévlo omombeʼútava. Ikatu hína ko mensáhe voi la ombopochýva Gog de Magógpe oataka hag̃ua Ñandejára puévlope ha oñehaʼã ohundipaite chupekuéra (Apoc. 16:21).

      15, 16. a) ¿Mbaʼe rehepa oiméne oñeʼẽ Daniel 11:44, 45? b) ¿Mbaʼépa oikóta pe rréi del nórte ha umi oformávagui Gog de Magog?

      15 Amalisia Daniel 11:44, 45-pe oñeñeʼẽ avei ko mensáhe ipohýivare, ha pe último atáke ojapótavare Ñandejára enemigokuéra (elee). Upépe Daniel omombeʼu oĩtaha “notísia oúva pe ésteguio ha nórteguio”, ha umíva ndogustamoʼãieteha pe rréi del nórtepe ha upévare haʼe “ipochyetereíta”. Pe rréi del nórte ‘ojukaséta hetaitereípe’, ha heʼívo ‘hetaiterei’ oiméne oñeʼẽ hína Jehová puévlore. Koʼápe Daniel oiméne oñeʼẽ hína pe último atáke ojejapótavare Ñandejára puévlo kóntrape.c

      16 Pe rréi del nórte ha umi ótro goviérno oataka vove Ñandejára puévlope, upéva ombopochyetereíta Ñandejára Todopoderósope, ha upépe oñepyrũta pe gérra de Armagedón (Apoc. 16:14, 16). Upe tiémpope pe rréi del nórte ha umi nasión oformáva avei Gog de Magog oñehundietéta, “ha ndaiporimoʼãi avave ikatútava oipytyvõ chupe” (Dan. 11:45).

      Jesús oĩ peteĩ kavaju morotĩ ári ha oĩ opoi hag̃uáicha peteĩ flécha. Umi ótro ánhel oĩ avei kavaju morotĩ ári ha oreko hikuái espáda ipópe.

      Pe gérra de Armagedónpe, Jesucristo ha ijehérsito yvagapegua ohundíta Satanás múndo añáme ha osalváta Ñandejára puévlope (Ehecha párrafo 17)

      17. a) ¿Mávapa hína Miguel, “pe prínsipe iñimportantevéva” oñeñeʼẽha Daniel 12:1-pe? b) ¿Mbaʼépa Miguel ojapo hína koʼág̃arupi, ha mbaʼépa koʼẽrõitéma ojapóta?

      17 (Elee Daniel 12:1). Ko téxto omombeʼu ñandéve hetave mbaʼe ohechaukáva mbaʼéichapa oñehundíta pe rréi del nórte ha umi ótro goviérno, ha mbaʼéichapa ñande jajesalváta. ¿Mbaʼe rehepa oñeʼẽ hína pe téxto? Miguel haʼe hína ótro téra orekóva Jesucristo, ñande rréi ogovernámava hína. Haʼe ‘oipytyvõ oikóvo Ñandejára puévlope’ 1914 guive, oiko rire chugui rréi yvágape Ñandejára Rréinope. Ha koʼẽrõitéma haʼe “opuʼãta oñemboʼy”, upéva heʼise ohunditaha iñenemigokuérape pe gérra de Armagedónpe. Daniel omombeʼu vaʼekue oĩtaha “peteĩ tiémpo ojeiko asytahápe” ha peichaite peve núnka ndoikóiva gueteri, péro ko tiémpo opáta hína upe gérrape. Juan profesíape ko tiémpope oñehenói ‘pe jehasa asy guasu’ (Apoc. 6:2; 7:14).

      ¿OĨTAPA ÑANDE RÉRA ÑANDEJÁRA LÍVROPE?

      18. ¿Mbaʼérepa koʼág̃ama voi ikatu ñaime trankílo oikótaramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva?

      18 Daniel ha Juan heʼi Jehová ha Jesús osalvataha isiervokuérape pe jehasa asy guasu aja. Upévare ijetuʼútaramo jepe upe tiémpope, ñande koʼág̃ama voi ikatu ñaime trankílo. Daniel heʼi umi ohasátava pe jehasa asy guasu haʼetaha umi hénte orekóva “héra Ñandejára lívrope” (Dan. 12:1). ¿Mbaʼépa ñande jajapo vaʼerã oñemoĩ hag̃ua avei ñande réra upe lívrope? Jahechauka vaʼerã jajeroviaha Jesús rehe, haʼéva Ñandejára Ovecha Raʼy (Juan 1:29). Tekotevẽ ningo ñañemeʼẽ Jehovápe ha jajevautisa (1 Ped. 3:21). Avei jahechauka vaʼerã jaapojaha Ñandejára Rréino ñaipytyvõvo opa ikatúvape oikuaa hag̃ua Jehovápe.

      19. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã koʼág̃ama voi, ha mbaʼérepa?

      19 Koʼág̃ama voi ñamombareteve vaʼerã ñande jerovia Jehová ha iñorganisasión rehe, oĩháme isiervokuéra ifiélva. Koʼág̃ama voi jaapoja vaʼerã Ñandejára Rréino. Jajapóramo upéicha, jajesalváta ág̃a Ñandejára Rréino ohundi vove pe rréi del nórte ha pe rréi del súrpe.

      ¿MBAʼÉICHAPA RERRESPONDÉTA?

      • ¿Mávapa hína koʼág̃arupi pe “rréi del nórte”?

      • ¿Mbaʼéichapa pe rréi del nórte oikéma “pe Yvy iporãitévape”?

      • ¿Mbaʼépa oikóta pe rréi del nórte ha pe rréi del sur rehe?

      PURAHÉI 149 Jehová oganáta iñenemigokuérape

      a ¿Mávapa hína koʼág̃arupi pe “rréi del nórte”, ha mbaʼéichapa oñehundíta chupe? Ñambohováiramo koʼã porandu ñanepytyvõta ñamombareteve hag̃ua ñande jerovia, ha jajeprepara ikatu hag̃uáicha ñambohovái porã umi mbaʼe jahasátava koʼẽrõitéma pe jehasa asy aja.

      b Rentende porãve hag̃ua Daniel 2:36-45 ha Apocalipsis 13:1, 2, ehecha Ñemañaha 15 de junio de 2012, páhina 7-19.

      c Reikuaave hag̃ua ko mbaʼégui, ehecha Ñemañaha 15 de mayo de 2015, páhina 29, 30.

  • Umi rréi opuʼãva ojuehe umi ára pahápe
    Ñemañaha ojestudiáva 2020 | mayo
    • Umi rréi opuʼãva ojuehe umi ára pahápe

      Umi profesía oĩva ko rrekuádrope oñeʼẽ hína umi mbaʼe oikóvare al mísmo tiémpo. Enterove ohechauka porã jaikomaha umi ára pahápe (Dan. 12:4).

      Rrekuádro ohechaukáva umi profesía oñeʼẽva pe rréi del nórte ha pe rréi del sur rehe, ha mávapa umíva 1870 guive koʼág̃a peve.
      • Rrekuádro 1, ohechaukáva umi profesía oñekumplíva al mísmo tiémpo koʼã ára pahápe, áño 1870 guive 1918 peve. Pe tiémpo oñepyrũva áño 1914 guive oñehenói umi ára paha. Profesía 1: Pe rrekuádrope ojekuaa pe animál salváhe 7 iñakãva oĩma hague 1870 mboyve. Pe primera gérra mundiál aja pe animál akã sieteha ojegolpea vaieterei. Áño 1917 guive pe akã sieteha okuera ha pe animál salváhe imbarete jey. Profesía 2: 1871-pe ojekuaa mávapa pe rréi del nórte ha 1870-pe ojekuaa mávapa pe rréi del sur. Áño 1871-pe Alemániagui oiko pe rréi del nórte. Ñepyrũrã Gran Bretáñagui oiko pe rréi del sur, péro 1917-pe opyta hekovia umi goviérno ipoderosoitéva Gran Bretaña ha Estados Unidos. Profesía 3: 1870 guive Russell ha iñirũnguéragui oiko “pe mensahéro”. Áño 1881 guive La Torre del Vigía de Sion omokyreʼỹ umi oleévape jepi ko rrevísta opredika hag̃ua umi notísia porã. Profesía 4: Áño  1914 guive oñepyrũ pe kosécha. Ojesepara pe ñana pe trígogui. Profesía 5: Áño 1917 guive ojekuaa mávapa pe py ojejapóva en párte iérrogui ha en párte ñaiʼũgui. Avei ojekuaa umi mbaʼe oikóva ko múndope 1914 guive 1918 peve: Primera gérra mundiál. Umi mbaʼe oikóva Jehová puévlore: 1914 guive 1918 peve, ojegueraha kárselpe umi Estudiánte de la Bíbliape oĩva gran Bretaña ha Alemániape. Áño 1918-pe ojegueraha kárselpe umi ermáno oĩva pe Sentrál Mundiálpe Estados Unídospe.
        Profesía 1.

        Téxto: Apoc. 11:7; 12:13, 17; 13:1-8, 12

        Profesía: “Pe animál salváhe” ogovernáma umi oĩvape ko yvy ape ári mas de 3.000 áñore. Umi ára pahápe, pe animál salváhe akã sieteha ojegolpea vaieterei. Upéi pe iñakã okuera jey “ha enterove umi hénte oĩva ko yvy ape ári osegi pe animál salváhepe”. Satanás oipuru pe animál salváhepe ‘oñorairõ hag̃ua pe kuña familiare hembývandi’.

        Kumplimiénto: Pe dilúvio rire, umi goviérno oñemoĩva Jehováre omanda umi héntere. Mas de 3.000 áño haguépe, Gran Bretaña operde ipodér pe primera gérra mundiál aja, ha imbarete jey oñomoirũrõ guare Estados Unídosndi. Koʼýte umi ára pahápe, Satanás oipuru entéro umi goviérno oĩva ko múndope opersegi hag̃ua Ñandejára puévlope.

      • Profesía 2.

        Téxto: Dan. 11:25-45

        Profesía: Umi ára pahápe pe rréi del nórte ha pe rréi del sur oñorairõ oñondive orekoségui podér.

        Kumplimiénto: Alemania oñorairõ Gran Bretaña ha Estados Unidos kóntrape. Áño 1945-pe, pe Unión Soviética ha iñirũnguéragui oiko pe rréi del nórte. Áño 1991-pe, opa pe Unión Soviética, ha tiémpo rire Rusia ha iñirũnguéragui oiko pe rréi del nórte.

      • Profesía 3.

        Téxto: Is. 61:1; Mal. 3:1; Luc. 4:18

        Profesía: Jehová omondo ‘imensahéro oprepara hag̃ua pe tape’ Jesús oñepyrũ mboyve ogoverna yvágape. Pe mensahéro oñepyrũ ‘omombeʼu umi notísia porã umi hénte ivuénovape’.

        Kumplimiénto: Áño 1870 guive, ermáno Russell ha iñirũnguéra heta ostudia la Biblia oikuaa hag̃ua mbaʼépa añetehápe omboʼe Ñandejára Ñeʼẽ. Áño 1881-pe, haʼekuéra ohechakuaa iñimportantetereiha Ñandejára siervokuéra opredika. Oguenohẽ hikuái umi artíkulo “Oñekotevẽ 1.000 opredika vaʼerã” ha “Umi ojeporavóva opredika hag̃ua”.

      • Profesía 4.

        Téxto: Mat. 13:24-30, 36-43

        Profesía: Peteĩ kuimbaʼe oñotỹ trígo ikokuépe, upéi iñenemígo ou oñotỹ ñana pe trígo apytépe. Pe ñana okakuaa ha ojahoʼipa pe trígo. Upéi pe kosécha tiémpope ojesepara pe trígo umi ñanágui.

        Kumplimiénto: Áño 1870 guive oñepyrũma ojekuaa porãve umi kristiáno tee idiferenteha umi kristiáno guaʼúgui. Umi ára pahápe oñembyaty umi kristiáno teépe ha ojesepara chupekuéra umi kristiáno guaʼúgui.

      • Profesía 5.

        Téxto: Dan. 2:31-33, 41-43

        Profesía: Peteĩ estátua ojejapóva de diferénte metál, ipy ojejapo en párte iérrogui ha en párte ñaiʼũgui.

        Kumplimiénto: Pe ñaiʼũ orrepresenta umi hénte oĩvape Gran Bretaña ha Estados Unidos poguýpe, ha ojapóva manifestasión ikontrapekuéra. Umi hénte omokangy koʼã goviérnope ha ndaikatúi imbarete iérroicha.

      • Rrekuádro 2, ohechaukáva umi profesía oñekumplíva al mísmo tiémpo koʼã ára pahápe, amo áño 1919 guive 1945 peve. Alemániagui oiko pe rréi del nórte 1945 peve. Umi goviérno ipoderosoitéva Gran Bretaña ha Estados Unídosgui oiko pe rréi del sur. Profesía 6: Áño 1919-pe, pe kongregasión ipotĩma ha oñembyaty upépe umi unhídope. Áño 1919 guive, ojepredika heta hetave ha ojesegi péicha. Profesía 7: Áño 1920-pe, oñepyrũ pe Sociedad de Naciones ha osegi pe segunda gérra mundiál oñepyrũ meve. Avei ojekuaa: Profesía 1: Pe animál akã sieteha osegi gueteri oĩ. Profesía 5: Pe py ojejapóva en párte iérrogui ha en párte ñaiʼũgui osegi gueteri oĩ. Umi mbaʼe oikóva ko múndope 1939 guive 1945 peve: Segunda gérra mundiál. Umi mbaʼe oikóva Jehová puévlore: Alemániape 1933 guive 1945 peve, mas de 11.000 Testígope ojegueraha kárselpe. Gran Bretáñape 1939 guive 1945 peve, haimete 1.600 Testígope ojegueraha kárselpe. Estados Unídospe 1940 guive 1944 peve, mas de 2.500 vése umi hénte aty ipochyetereíva oataka Testigokuérape.
        Profesía 6.

        Téxto: Mat. 13:30; 24:14, 45; 28:19, 20

        Profesía: “Pe trígo” oñembyaty pe “galpónpe”, ha “pe esklávo de konfiánsa ha iñarandúva” oñenombra ‘oñangareko hag̃ua umi ótro siérvore’. “Umi notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore” oñepyrũ ojepredika “oparupiete ko yvy ape ári”.

        Kumplimiénto: Áño 1919-pe oñenombra pe esklávo de konfiánsape oñangareko hag̃ua Ñandejára puévlore. Upe tiémpo guive umi Estudiánte de la Biblia opredika heta hetave. Koʼág̃arupi, testígo de Jehová opredika mas de 200 lugárpe ha oguenohẽ umi informasión oñeʼẽva la Bíbliare mas de 1.000 idiómape.

      • Profesía 7.

        Téxto: Dan. 12:11; Apoc. 13:11, 14, 15

        Profesía: Pe animál salváhe mokõi hatĩva ‘heʼi umi héntepe ojapo hag̃ua peteĩ animál salváhe raʼanga’, ha haʼe ‘omeʼẽ chupe vída’.

        Kumplimiénto: Gran Bretaña ha Estados Unidos omoñepyrũ pe Sociedad de Naciones. Ko organisasiónpe oike avei umi ótro país. Áño 1926 guive 1933 peve, pe rréi del nórte oĩ vaʼekue avei pe Sociedad de Naciónespe. Umi hénte ojerovia pe Sociedad de Naciones ikatuha ogueru pyʼaguapy ko múndope, péro upéva Ñandejára Rréino añoite ikatu ojapo. Umi hénte oguerovia avei ojapotaha upéva pe ONU térã Naciones Unidas.

      • Rrekuádro 3, ohechaukáva umi profesía oñekumplíva al mísmo tiémpo koʼã ára pahápe, áño 1945 guive 1991 peve. Pe Unión Soviética ha iñirũnguéragui oiko pe rréi del nórte áño 1991 peve, ha upe rire opyta hekovia Rusia ha iñirũnguéra. Umi goviérno ipoderosoitéva Gran Bretaña ha Estados Unídosgui oiko pe rréi del sur. Profesía 8: Tatatĩ opuʼãva oñembokapu rire peteĩ vómba atómika, upéva ohechauka umi goviérno ipoderosoitéva Gran Bretaña ha Estados Unidos ojapoha heta sarambi. Profesía 9: 1945-pe oñepyrũ pe Naciones Unidas ha opyta pe Sociedad de Naciones rekovia. Avei ojekuaa: Profesía 1: Pe animál akã sieteha osegi gueteri oĩ. Profesía 5: Pe py ojejapóva en párte iérrogui ha en párte ñaiʼũgui osegi gueteri oĩ. Profesía 6: 1945-pe oĩma mas de 156.000 puvlikadór. Áño 1991-pe oĩma mas de 4.278.000 puvlikadór. Umi mbaʼe oikóva Jehová puévlore: Unión Soviéticape 1945 guive 1951 peve, hetaiterei Testígope ojegueraha Sibériape.
        Profesía 8.

        Téxto: Dan. 8:23, 24

        Profesía: Peteĩ rréi iñaña ha ipyʼahatãva “tuichaiterei ñehundi oguerúta”.

        Kumplimiénto: Gran Bretaña ha Estados Unidos ojukáma hetaiterei héntepe ha ojapóma hetaiterei sarambi. Por ehémplo, pe segunda gérra mundiál aja, Estados Unidos opoi mokõi vómba atómika peteĩ nasión ári, haʼéva Gran Bretaña ha Estados Unidos kontrário. Upe tiémpo peve ndaipóri vaʼekue ótro vómba peichaite peve ohundíva hetaiterei mbaʼe.

      • Profesía 9.

        Téxto: Dan. 11:31; Apoc. 17:3, 7-11

        Profesía: “Peteĩ animál salváhe pytãitéva” 10 hatĩva ojupi pe yvykua pypukúgui, haʼe hína pe rréi ochoha. Pe lívro de Daniel heʼi ko rréi haʼeha “pe mbaʼe ñanembojeguarúva ha oporohundíva”.

        Kumplimiénto: Pe segunda gérra mundiál aja opa pe Sociedad de Naciones. Ha opa rire upe gérra oñemoñepyrũ pe ONU. Pe Sociedad de Naciones ojapo haguéicha, pe ONU avei heʼi ojapotaha umi mbaʼe Ñandejára Rréino ojapótava. Pe ONU oatakáta hína umi rrelihionkuérape.

      • Rrekuádro 4, ohechaukáva umi profesía oñekumplíva al mísmo tiémpo koʼã ára pahápe Armagedón peve. Rusia ha iñirũnguéragui oiko pe rréi del nórte. Umi goviérno ipoderosoitéva Gran Bretaña ha Estados Unídosgui oiko pe rréi del sur. Profesía 10: Umi governánte oĩva ko múndope heʼi ‘jaikomaha pyʼaguapýpe ha segúro porã’. Upe rire oñepyrũ pe jehasa asy guasu. Profesía 11: Umi nasión oataka umi rrelihión japúpe. Profesía 12: Umi goviérno oĩva ko múndope oataka Ñandejára puévlope. Oñembyaty yvágape umi unhído hembývape gueteri ko yvy ape ári. Profesía 13: Armagedón. Pe oguapýva pe kavaju morotĩ ári okompleta iñorairõ. Oñehundi pe animál salváhe 7 iñakãvape, ojejapi pe estátua tuichaitévape, pe oĩháme ipy ojejapóva en párte iérrogui ha en párte ñaiʼũgui ha oñehundiete. Avei ojekuaa: Profesía 1: Pe animál salváhe 7 iñakãva osegi gueteri oĩ Armagedón peve. Profesía 5: Pe py ojejapóva en párte iérrogui ha en párte ñaiʼũgui osegi gueteri oĩ Armagedón peve. Profesía 6: Koʼág̃a ñaiméma mas de 8.680.000 puvlikadór. Umi mbaʼe oikóva Jehová puévlore: 2017 Rúsiape, umi autorida ogueraha kárselpe umi Testígope ha oipeʼa chuguikuéra pe sukursál propiedakuéra.
        Profesía 10 ha 11.

        Téxto: 1 Tes. 5:3; Apoc. 17:16

        Profesía: Umi nasión heʼíta ‘jaikomaha pyʼaguapýpe ha segúro porã’, umi “10 hatĩ” ha “pe animál salváhe” oatakáta ‘pe kuña rekovaípe’ ha ohundíta chupe. Upe rire oñehundíta umi nasionkuérape.

        Kumplimiénto: Umi nasión heʼíta haʼekuéra oguerumaha pyʼaguapy ha ojeikomaha segúro porã ko múndope. Upéi umi nasión oapojáva pe ONU ohundíta umi rrelihión japu. Upéva oiko vove, oñepyrũtama pe jehasa asy guasu. Upe jehasa asy guasu opáta Jesús ohundi vove Armagedónpe pe párte hembýva Satanás múndogui.

      • Profesía 12.

        Téxto: Ezeq. 38:11, 14-17; Mat. 24:31

        Profesía: Gog ojagarráta Ñandejára puévlo yvy. Upéi umi ánhel ombyatýta “umi Ñandejára oiporavo vaʼekuépe”.

        Kumplimiénto: Pe rréi del nórte ha umi ótro goviérno oatakáta Ñandejára puévlope. Ko atáke oñepyrũ rire, oñembyatýtama yvágape umi unhído hembývape gueteri ko yvy ape ári.

      • Profesía 13.

        Téxto: Ezeq. 38:18-23; Dan. 2:34, 35, 44, 45; Apoc. 6:2; 16:14, 16; 17:14; 19:20

        Profesía: ‘Pe oguapýva pe kavaju morotĩ ári okompleta iñorairõ’ ohundívo Gog ha ijehérsitope. Ha opoi “pe animál salváhepe” “pe lágo oĩháme tatarendy” ha peteĩ ita ohundi pe estátua tuichaitévape.

        Kumplimiénto: Jesús, pe rréi Ñandejára Rreinopegua, oúta osalva Ñandejára puévlope. Jesús, umi 144.000 ha umi ánhel ohundíta entéro umi nasión oatakávape Ñandejára puévlope ha upépe oñehundietétama Satanás múndo.

Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
Emboty sesión
Emoñepyrũ sesión
  • guarani
  • Ekomparti
  • Configuración
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
  • Política de privacidad
  • Privacidad
  • JW.ORG
  • Emoñepyrũ sesión
Ekomparti