32 ELISEO
“Jehová, ehesapeʼamína chupe”
DOTÁN haʼe vaʼekue peteĩ siuda imurallapáva oĩva peteĩ sérro ári Israélpe. Ijerére katu oĩ vaʼekue heta montáña ijyvatevéva chugui. Upe siudápe oiko vaʼekue proféta Eliseo. Peteĩ pyhareve, iñajudánte osẽ omaña pe siuda jerére ha la ohecháva tuichaiterei omondýi chupe. Haʼe ohecha hetaiterei kavaju ha kárro de gérra. Avía sído pe pyhare guivéma pe ehérsito sirio tuichaitéva ou omongora upe siuda. ¿Maʼerã la peichaite voi ojeprepara hikuái? Oraha hag̃ua proféta Eliséope. Iñajudánte opyta oryrýi osusũ, upévare vevépe oho oavisa chupe tuichaiterei ojapeligraha.
Eliseo ojepokuaáma voi koʼãichagua situasiónre. Heta áño upe mboyve, Jehová omondo vaʼekue Elíaspe onombra hag̃ua Eliséope proféta. Péicha Elías ombokatupyrýta chupe opyta hag̃ua ivése upe rire. Koʼã kuimbaʼe oservi vaʼekue oñondive oĩha tiémpope pe rréi Acab iñañaitéva, hembireko Jezabel ha itaʼýra Ocozías. Koʼãva oipota vaʼekue voi Jehová profetakuéra oñehundipa. Tiémpo rire, Elías ha Eliseo oguata aja hína ohóvo, derrepentete osepara chupekuéra peteĩ kárro de gérra hendypáva ha Elías ojupi yvágape peteĩ yvytu atãme. Upérõ guare Eliseo última ves ohecha Elíaspe. Upéicharõ jepe haʼe osegi ojapo pe tembiapo ojapo vaʼekue oikóvo Elías. Upéicha rupi, koʼág̃a haʼéma oñepyrũ ogia ‘umi proféta raʼýpe’ oñemoĩ hag̃ua umi oadorávare Baálpe (2 Rey. 2:15).
Jehová oipytyvõ vaʼekue Eliséope ojapo hag̃ua heta milágro. Por ehémplo, pe ehérsito sirio ou mboyve, haʼe omonguera vaʼekue peteĩ militár omanda guasúvape Síriape, hérava Naamán. Pe rréi de Siria hérava Ben-Hadad, oguerohoryeterei vaʼekue Naamánpe. Péro oagradese rangue oñemonguera haguére chupe, ko rréi lomímonte osegi oataka Israélpe. Péro Jehová oprotehe ipuévlope. Upearã haʼe omombeʼupaite Eliséope moõpa Ben-Hadad ohose hína oataka, ikatu hag̃uáicha haʼe oho oavisa pe rréi de Israélpe. Pe rréi de Siria ipochyeterei ha opensáma voi isiervokuéra otraisionaha chupe. Upévare oporandu mávapa la omombeʼúva hína pe rréi de Israélpe moõpa ohóta oataka hikuái. Péro peteĩ isiérvo heʼi chupe: “Pe proféta Eliseo oĩva Israélpe ningo la omombeʼupáva rréi de Israélpe umi mbaʼe eréva nde koty ryepýpe jepe”. Ben-Hadad oikuaárõ guare Eliseo oĩha Dotánpe, omondo peteĩ ehérsito ojagarra hag̃ua chupe.
Peteĩ ehérsito tuichaitereíva omongora Eliseo ha iñajudántepe, péro Eliseo oikuaa peteĩ mbaʼe iñajudánte ndoikuaáiva
Eliseo ajudánte raẽve la ohecha vaʼekue pe ehérsito omongoramaha chupekuéra. Upévare haʼe odipara ha oho heʼi Eliséope: “¡Anínati che ruvicha! ¿Mbaʼe piko jajapóta koʼág̃a?”. Eliseo ohechakuaa hese okyhyjetereiha, upévare heʼi chupe: “¡Ani rekyhyje!”. Ha upéi heʼi chupe peteĩ mbaʼe koʼag̃aite peve ñanemokyreʼỹva: “Hetave hína umi oĩva ñanendive umi oĩvagui hendivekuéra”. Iñajudánte oiméne nontendéi raʼe mbaʼépa la Eliseo heʼise vaʼekue. ¡Haʼekuérango mokõinte oĩ! ¿Mbaʼéicha piko hetavéta peteĩ ehérsitogui? Upémarõ Eliseo oñemboʼe ha heʼi: “Jehová, ehesapeʼamína chupe ohecha hag̃ua opa mbaʼe”.
Upepete Jehová oipytyvõ Eliseo ajudántepe ohecha hag̃ua peteĩ ehérsito tuichaitereíva ijererekuéra, oĩháme Jehová anhelkuéra. Ko ehérsito tuichaitereive oimeraẽ ótro ehérsito oĩvagui ko yvy ape ári. Pe rreláto heʼi voi: “Haʼe ohecha oĩha pe montáñare hetaiterei kavaju ha kárro de gérra hendypáva, kompletoite Eliseo jerére”.
Péro pe ehérsito sirio ndaikatúi kuri ohecha Jehová ehérsito tuichaitéva. Haʼekuéra oñemoag̃uimbaite pe siudáre oike hag̃uáicha ojagarra Eliséope. Péro haʼe ojerure Jehovápe omohesatũmbaite hag̃ua chupekuéra. Posívlemente Jehová ndahaʼéi vaʼekue la ombosiegoitéva chupekuéra. Ojapónte peteĩ mbaʼe ani hag̃ua haʼekuéra ontende ni opilla la ohecháva. Upémarõ Eliseo heʼi pe ehérsitope orahataha chupekuéra oikohápe pe kuimbaʼe ohekáva hína hikuái. Haʼe omboguata chupekuéra 16 kilómetrorupi, og̃uahẽ meve hikuái Samáriape ha upépe ojerure Jehovápe ohesapeʼa hag̃ua chupekuéra. Upepete opilla sapyʼa hikuái oĩha Israel kapitálpe ha ndorekoiha mbaʼéichapa osẽta upégui. Pe rréi de Israel ojukapase kuri chupekuéra. Péro Eliseo heʼi chupe omongaru hag̃ua umi soldádope ha topoipa jeýnte chuguikuéra. “Ha upéi ni una ves ndoikevéima ni peteĩ ehérsito sirio Israel territóriope”.
Eliseo oikuaa vaʼekue umi anhelkuéra oĩha upépe hendivekuéra. Oservíma rupi heta áñore Jehovápe, haʼe oikuaa vaʼekue Jehová ha hiʼanhelkuéra siémpre voínte oĩha oipytyvõ hag̃uáicha umi ifiélvape ha ojaposeterei voi hikuái upéva. Katuete upévare la Eliseo ipyʼaguasu vaʼekue. Jajeroviáramo haʼéicha, katuete ñandepyʼaguasúta avei.
¿Moõpa oñeñeʼẽ hese la Bíbliape?
¿Mbaʼépa ere chupe?
¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Eliseo ipyʼaguasu hague?
Einvestigamína
1. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Eliseo ojeelehírõ guare chupe profétaramo ha mbaʼépa ohechauka ñandéve upéva? (1 Rey. 19:19-21; it “Eliseo” párr. 2-wcgr). A
Taʼanga A
Taʼanga A
2. ¿Mbaʼérepa Eliseo ojerure vaʼekue “el dóvle pe espíritu” Ñandejára omeʼẽ vaʼekuégui Elíaspe? (2 Rey. 2:9; w03 1/11 31-wcgr).
3. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi sirio ndopytái hague isiegoite? (it “Siégo” párr. 6-wcgr).
4. ¿Mbaʼe mbaʼépa ojapo vaʼekue Eliseo oservi aja de proféta? (it “Eliseo” párr. 27, 28-wcgr).
Ejepyʼamongetamína ndejehe
¿Mbaʼéichapa ñanembopyʼaguasu jaikuaávo umi anhelkuéra siémpre oĩha ñanepytyvõ hag̃ua? B
Taʼanga B
¿Mbaʼéichapa Eliseo omokyreʼỹ vaʼekue iñajudántepe? ¿Mbaʼéichapa ansianokuéra ha enterovéva ikatu osegi iñehémplo?
¿Mbaʼéichapa ikatu ndepyʼaguasu Eliseo ipyʼaguasu haguéicha?
Ejepyʼamongetamína Jehováre
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehovágui?
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehová rembipotágui ha pe téma prinsipál orekóvagui la Biblia?
¿Mbaʼépa aporandúne Eliséope Jehová omoingove jey vove chupe?
Reikuaave hag̃ua
¿Mbaʼépa ikatu oaprende Eliséogui umi ermáno orresivíva peteĩ asignasión pyahu?
Ehechamína mbaʼépa ikatu ñaaprendeve la Eliseo ohasa vaʼekuégui.
Eliseo ohecha heta kárro hendypáva. ¿Rehechápa nde avei umíva? (w13 15/8 28-30).