52 MARCOS
‘Haʼe tuichaiterei chepytyvõ’
IMITÃ guivéma voi, Juan Marcos ipyʼaguasu vaʼekue. Umi hénte oúrõ guare espáda ha garróte reheve ojagarra hag̃ua Jesúspe, umi apóstol osẽ odiparapa ha ohejapa rei chupe. Péro la Biblia omombeʼu oĩ hague “peteĩ mitãkariaʼy” ipyʼaguasúva ndohejáiva Jesúspe. Haʼe osegi chupekuéra, péro umi soldádo opilla upéva ha ojagarrasemoʼã avei chupe. Ko mitãrusu ojetyvyro chuguikuéra, oheja ijao de líno ha osẽ odipara “opío lénto”. Heta oĩ okalkuláva ko mitãrusu haʼe hague Marcos, pórke haʼénte la omombeʼúva ilívrope ko oiko vaʼekue.
Marcos oiko vaʼekue Jerusalénpe, posívlemente isýndi. Ojekalkula Marcos sy ipláta hague. Jesús omano rire, pe kongregasión oñembyatými vaʼerã Marcos sy rógape. Upe ógape la apóstol Pedro oho vaʼekue peteĩ ánhel onohẽ rire chupe kárselgui. Katuete oiméne Marcos oikuaa raʼe unos kuánto Jesús apóstolpe ha disípulope. Chuguikuéra oiméne oaprende raʼe mbaʼéichapa ipyʼaguasu vaʼerã.
Áño 46-rupi, Marcos prímo hérava Bernabé ou Jerusalénpe apóstol Páblondi. Mokõivévante opensa vaʼekue iporãtaha ombokatupyrýramo Márcospe. Pablo ha Bernabé oho jeýrõ guare Antioquíape, Marcos ja ohóma hendivekuéra. Upéi, ohasa rire un áñorupi, Pablo ha Bernabé oinvita Juan Márcospe oho hag̃ua hendivekuéra opredika diferénte lugárpe. Haʼe pyʼaguasúpe oasepta ko invitasión oipytyvõ hag̃ua koʼã misionéro ikyreʼỹetévape. La Biblia heʼi Marcos haʼe hague “iñajudantekuéra”.
Upe tiémpope umichagua viáhe ijetuʼu ha ipeligróso vaʼekue. Tiémpo rire, Pablo heʼi vaʼekue voi heta ojapeligraha umichagua viáhepe. Haʼe heʼi vaʼekue ojapeligraha rríope, ojapeligra mondaha káusare, ojapeligra siudápe, ojapeligra desiértope ha ojapeligra márpe (2 Cor. 11:26). Marcos oĩ vaʼerã kuri ojapo hag̃uáicha oimeraẽ mbaʼe ojeruréva chupe koʼã kuimbaʼe ojerrespetaitéva kongregasiónpe. Upevarãma ningo haʼe oho iñajudantekuéraramo. ¿Noiméi piko upe asignasión oforsáma raʼe chupe? La Biblia nomombeʼúi, péro si omombeʼu ñandéve Marcos oheja rei hague Pablo ha Bernabépe og̃uahẽrõ guare hikuái Panfíliape. Upégui haʼe ojevy jeýnte hógape Jerusalénpe. Upéva oiméne odesepsionaite raʼe koʼã mokõi misionérope, koʼýte Páblope.
Opa rire pe primer viáhe de predikasión, Pablo ha Bernabé oplanea jeýma ojapo hag̃ua ótro viáhe. Bernabé orahase jey Márcospe omeʼẽ hag̃ua chupe ótra oportunida, péro Páblope ndogustái upéva. Posívlemente ijetuʼúma chupe ojerovia hag̃ua Marcos rehe. Pablo ha Bernabé nokambiaséi la opensáva, upévare “tuicha oiko vai” hikuái. Amo ipahápe, Bernabé lomímonte ogueraha Márcospe opredika hag̃ua hendive Chíprepe. Pablo katu ohónte opredika ótro ládo ha ogueraha hendive ótro ermánope.
Upéva oiméne ijetuʼueterei raʼe Márcospe. Haʼe ningo orrespetaiterei vaʼekue Páblope, péro koʼág̃a Marcos odesepsionaite chupe. Upéva ári jey, ikáusare mokõi oñoamigoitéva oiko vai ha ojesepara. ¿Oúpa raʼe Marcos oñamarga, ipyʼaro ha oñedesepsiona ijehegui voi? ¡Nahaniriete voi!
Marcos operde peteĩ priviléhio iporãitereíva, péro ndohejái upéva odesanimaite chupe
Marcos osegi vaʼekue oipytyvõ iñermáno ha iñermanakuérape. Por ehémplo, áño 60 térã 61-rupi Pablo oĩ vaʼekue préso Rómape. Peteĩva umi ikártape, Pablo heʼi Marcos oĩ hague hendive ha ‘tuichaiterei okonsola’ hague chupe. Upéi, éntre año 62 ha 64-rupi, apóstol Pedroháma imanduʼa hese ikártape. Por lo vísto Marcos oviaha vaʼekue mombyry Babilonia peve oipytyvõ hag̃ua Pédrope, ijedámava upérõ. Pedro heʼi voi hese: “Che raʼy Marcos”. ¡Hetaite oiméne Marcos okonsola raʼe Pédrope! Marcos oskrivírõ guare ilívro, posívlemente Rómape, omombeʼu vaʼekue heta mbaʼe Pedro voi ohasa vaʼekue. Oiméne oĩ tiémpope oñondive, Pedro omombeʼu raʼe chupe umi mbaʼe ohasa vaʼekue Jesús ndive.
Unas kuánta vése oñeñeʼẽ vaʼekue Marcos rehe la Bíbliape, péro última ves jatopa upéva Segunda a Timotéope. Upérõ guare Pablo oĩ hína kuri préso ha ojerure Timotéope toumi hendápe ha togueru hendive Márcospe. ¿Maʼerãpa oipota raʼe ou Marcos? Haʼe heʼi: “Haʼe tuichaiterei chepytyvõta aservi hag̃ua Ñandejárape”. Oiméne Marcos ha Timoteo ohoseterei raʼe oipytyvõ ha okonsola hag̃ua Páblope omano mboyve. Marcos ohasárõ jepe heta mbaʼe ijetuʼúva, osegi vaʼekue oipytyvõ iñermanokuérape. Ha Jehová ohayhu vaʼekue chupe ipyʼaguasu haguére ojapo hag̃ua upéva.
¿Moõpa oñeñeʼẽ hese la Bíbliape?
¿Mbaʼépa ere chupe?
¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Marcos ipyʼaguasu hague?
Einvestigamína
1. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Marcos hentekuéra ipláta hague? (w10 15/3 6, 7).
2. Bernabé ha Pablo ogueraha vaʼekue Márcospe iñajudánteramo. ¿Mbaʼe mbaʼépa oiméne otoka raʼe Márcospe ojapo? (Hech. 13:5; w10 15/3 7 párr. 5).
3. ¿Moõ moõrupipa Marcos oviaha vaʼekue? (w10 15/3 8 párr. 5-7). A
Taʼanga A: Moõ moõrupipa Marcos posívlemente oviaha vaʼekue
4. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Pedro voi omombeʼu hague Márcospe umi mbaʼe jatopáva ilívrope? (w08-S 1/2 26 párr. 1-wcgr).
Ejepyʼamongetamína ndejehe
Marcos ndahaʼéi vaʼekue apóstol ni proféta. Péro ndorekóiramo jepe umichagua nombramiénto, haʼe naiprovlémai vaʼekue oporoservi hag̃ua. ¿Mbaʼéichapa ñande avei ikatu japoroservi?
Marcos operde vaʼekue peteĩ tiémpore pe priviléhio orekóva oviaha hag̃ua Páblondi. Upéicharõ jepe haʼe osegi ideprovécho Jehovápe ha ermanokuérape. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende chugui oiméramo japerde raʼe peteĩ priviléhio? B
Taʼanga B
¿Mbaʼéichapa ikatu ndepyʼaguasu Marcos ipyʼaguasu haguéicha?
Ejepyʼamongetamína Jehováre
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehovágui?
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehová rembipotágui ha pe téma prinsipál orekóvagui la Biblia?
¿Mbaʼérepa reagradese Jehovápe oiporavo haguére Márcospe ogoverna hag̃ua Jesúsndi yvágape?
Reikuaave hag̃ua
¿Mbaʼépepa idiferénte pe lívro de Marcos ha umi ótro lívro oñeʼẽva avei Jesús rekovére?
Eipurumína Marcos ehémplo emboʼe hag̃ua ne famíliape osegi vaʼerãha oservi Jehovápe toiko la oikóva.