VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • w25 marzo páh. 2-7
  • Aníkena rehaʼarõiterei rejevautisa hag̃ua

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • Aníkena rehaʼarõiterei rejevautisa hag̃ua
  • Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2025
  • Subtítulo
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • UMI SAMARITÁNO OJEVAUTISA
  • SAULO DE TARSO OJEVAUTISA
  • CORNELIO OJEVAUTISA
  • UMI HÉNTE CORINTOGUA OJEVAUTISA
  • REJEROVIÁRAMO IKATÚTA REMONGUʼE UMI MONTÁÑA JEPE
  • Emoirũ meme Jesúspe ejevautisa rire
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2024
  • ¿Ikatúmapa reñemeʼẽ Jehovápe?
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2024
  • Ñakonfia Jehováre jadesidíta jave
    Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã 2023
  • Ñarrekonosékena oĩha umi mbaʼe ndajaikuaáiva
    Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2025
Oĩve informasión
Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2025
w25 marzo páh. 2-7

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 9

PURAHÉI 51 ¡Vyʼápe jaju ñañemeʼẽ Jehovápe!

Aníkena rehaʼarõiterei rejevautisa hag̃ua

“¿Mbaʼépa rehaʼarõ hína? Epuʼã ejevautisa” (HECH. 22:16).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?

Ko artíkulope ñañeʼẽta umi samaritánore, Saulo de Társore, Cornelio ha umi Corintoguáre. Iñehemplokuéra tuicha ikatu nemokyreʼỹ ejedesidi hag̃ua ejevautisa.

1. ¿Mbaʼe mbaʼérepa jaʼekuaa iporãitereitaha rejevautisáramo?

¿NDÉPA rehayhu Jehovápe? Haʼe ningo omeʼẽ ñandéve hetaiterei rregálo iporãva, por ehémplo haʼe rupive jaikove. ¿Ndépa rehechaukase Jehovápe rehayhuha chupe? Oimérõ péicha, iporãta reñemeʼẽramo chupe ha rejevautisa. Ndaipóri ótra kósa iporãvéva ikatúva rejapo ehechauka hag̃ua rehayhuha chupe. Rejapóramo upéicha reĩtama Jehová família apytépe. Haʼe ningo nde Túa ha ne amigoite, ha rejevautisa rire siémpre ndegiáta ha oñangarekóta nderehe pórke nde imbaʼéma hína (Sal. 73:24; Is. 43:​1, 2). Avei reñemeʼẽramo Jehovápe ha rejevautisáramo ikatu hína reiko pára siémpre (1 Ped. 3:21).

2. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

2 ¿Oĩpa hína álgo ndejokóva rejevautisa hag̃ua? Oimérõ upéicha ani rejepyʼapy, ndahaʼéi nderehénte la oikóva upéva. Oĩma vaʼekue hetaiterei persóna tekotevẽva okambia oiko lája ha opensa lája ikatu hag̃uáicha okumpli umi rrekisíto ojevautisa hag̃ua. Koʼág̃a haʼekuéra oservi hína Jehovápe vyʼápe ha kyreʼỹme. Upévare jahechamína unos kuánto ehémplo yma guare. Ñaanalisáta mbaʼérepa algúnope ijetuʼu vaʼekue ojevautisa ha mbaʼépa ikatu ñaaprende iñehemplokuéragui.

UMI SAMARITÁNO OJEVAUTISA

3. ¿Mbaʼe mbaʼépa tekotevẽ vaʼekue ojapo umi samaritano ojevautisa hag̃ua?

3 Umi samaritano haʼe vaʼekue peteĩ grúpo rrelihióso Jesús tiémpope guare. Heta ijapyteguikuéra oiko vaʼekue pe siuda de Siquem jerére ha Samáriape, upéva opyta pe nórte gotyo Judéape. Umi samaritano ojevautisa hag̃ua tekotevẽ vaʼekue oikuaa porãve Ñandejára Ñeʼẽ kompletoite. Haʼekuéra oguerovia vaʼekue ouha Ñandejáragui sólamente umi 5 lívro omoñepyrũva la Biblia. Umíva hína Génesis guive Deuteronomio peve, ha provávlemente haʼekuéra opensa avei upéicha pe lívro de Josuére. Umi samaritano oguerovia vaʼekue pe Mesías outaha, haʼekuéra ohaʼarõ oñekumpli Ñandejára promésa oĩva Deuteronomio 18:18, 19-pe (Juan 4:25). Ikatu hag̃uáicha umi samaritano ojevautisa, oasepta vaʼerã kuri Jesús haʼeha pe Mesías oñepromete vaʼekue, ha upeichaite oiko. La Biblia heʼi: “Heta upe siudapegua ojerovia Jesús rehe” (Juan 4:39). Avei upe tiémpope heta kristiáno haʼe vaʼekue judío. Upévare umi samaritano tekotevẽ vaʼekue okambia la opensáva umi judíore, pórke upe tiémpope haʼekuéra ndojeheʼái vaʼekue ojuehe (Luc. 9:​52-54).

4. Ohechaukaháicha Hechos 8:​5, 6, 14, ¿mbaʼéichapa umi samaritano orreaksiona Felipe opredikárõ guare chupekuéra?

4 ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue umi samaritánope ojevautisa hag̃ua? Pe predikadór Felipe oho vaʼekue “oñeʼẽ umi héntepe Cristo rehe” ha oĩ vaʼekue algúno oñepyrũva ‘oguerovia Ñandejára Ñeʼẽ’ (elee Hechos 8:​5, 6, 14). Felipe ou vaʼekue peteĩ família judíagui, péro ndahaʼéi upe haguére umi samaritano nohenduséi mbaʼéva chupe. Ikatu oime haʼekuéra imanduʼa raʼe umi versíkulo bíblico heʼívare Ñandejára ndoikoiha ofavorese avavépe (Deut. 10:​17-19). Tahaʼe haʼeháicha, umi samaritano ‘oñatende porã la Felipe heʼívare’ pe Crístore. Avei haʼekuéra ontende Ñandejára haʼe hague la omondóva Felípepe hendapekuéra. Avei Felipe ojapo vaʼekue heta milágro, umíva apytépe omonguera vaʼekue umi hasývape ha omosẽ umi demóniope (Hech. 8:7).

5. ¿Mbaʼépa nde ikatu reaprende umi samaritánogui?

5 Umi samaritano ikatu kuri orrechasa la Felipe heʼíva pórke haʼe judío ha avei ipyahu chupekuéra umi mbaʼe Felipe omboʼéva. Péro haʼekuéra ndohejái upéva oiko hesekuéra. Umi samaritano oĩrõ guare segúro Felipe omboʼeha chupekuéra pe añetegua ndodudái ojevautisa hag̃ua. La Biblia heʼi: “Felipe omombeʼúrõ guare chupekuéra umi notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore ha Jesucristo rérare, haʼekuéra oguerovia chupe ha ojevautisa, tahaʼe kuimbaʼe térã kuña” (Hech. 8:12). Epensamíntena, ¿ndépa avei reguerovia Ñandejára Ñeʼẽ haʼeha pe añetegua? ¿Rehechakuaápa umi testígo de Jehová ojoayhu añeteha, Jesús heʼi haguéicha ojoayhutaha idisipulokuéra? (Juan 13:35). Oimérõ upéicha, ¡aníkena rekyhyje rejevautisa hag̃ua! Nde ikatu reĩ segúro Jehová katuete nevendesitaha.

6. ¿Mbaʼéichapa Rubén ehémplo ikatu nepytyvõ?

6 Rubén oikóva Alemániape okakuaa vaʼekue peteĩ família de Testígope, péro imitãme haʼe oduda vaʼekue Ñandejára añetehápepa oexisti. ¿Mbaʼépa haʼe ojapo anivéma hag̃ua oduda? Haʼe ohechakuaa tekotevẽ hague ostudia porãve. Haʼe heʼi vaʼekue: “Astudiárõ guare cheañoháme, añehaʼã ambohovaipaite umi mbaʼe adudáva. Tekotevẽ vaʼekue heta vése astudia pe téma oñeʼẽva pe evolusiónre”. Rubén olee vaʼekue pe lívro hérava “¿Existe un Creador que se interese por nosotros?”. Ko lívro tuicha oipytyvõ vaʼekue Rubénpe ojerovia mbareteve hag̃ua Ñandejárare. Upérõ haʼe opensa: “Aduda reiete raʼe, legálmente Ñandejára oexisti”. Upéi Rubén oho vaʼekue ovisita pe sentrál mundiál, ha upépe haʼe ohecharamoiterei pe unida oĩva ermanokuéra apytépe ko múndo tuichakuére. Upéi Rubén oho jeýrõ guare Alemániape ojevautisa orekópe 17 áño. ¿Mbaʼépa ñaaprende ko kásope? Nde avei redudáramo, ehekákena informasión ñane puvlikasionkuérape. Pórke ‘reikuaa porãramo’ umi téma, ikatúta hesakãve ndéve umi mbaʼe nembodudáva (Efes. 4:​13, 14). Katuete rehayhuvéta umi ermáno oparupiguápe amedída ke rehecha mbaʼeichaitépa Jehová puévlope oĩ unida ha mborayhu, ikatu hína rehecha upéva ne kongregasiónpe voi.

SAULO DE TARSO OJEVAUTISA

7. ¿Mbaʼe mbaʼépa Saulo tekotevẽ vaʼekue okambia?

7 Jahechamína Saulo de Tarso ehémplo. Haʼe ningo oñakarapuʼã vaʼekue umi judiokuéra rrelihiónpe. Hiʼarive haʼe iñimportánte vaʼekue umi judiokuéra apytépe (Gál. 1:​13, 14; Filip. 3:5). Upe tiémpope heta judío opensa vaʼekue umi kristiáno haʼeha apóstata, upévare Saulo pochykue reheve opersegi chupekuéra. Haʼe ojapo upéva openságui péicha okumpliha Ñandejára volunta (Hech. 8:3; 9:​1, 2; 26:​9-11). Upévare Pablo oikuaa porã vaʼekue ojepersegitaha avei chupe oñepyrũramo ojerovia Jesúsre ha ojevautisáramo peteĩ kristiánoicha.

8. a) ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Sáulope ojevautisa hag̃ua? b) Ohechaukaháicha Hechos 22:​12-16, ¿mbaʼéichapa Ananías oipytyvõ vaʼekue Sáulope? (Ehecha pe taʼanga).

8 ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Sáulope ojevautisa hag̃ua? Jesús oñeʼẽrõ guare Sáulope yvága guive, peteĩ lus omimbíva oheja chupe siegoite (Hech. 9:​3-9). Upe rire 3 día aja haʼe ndoʼúi mbaʼeve ha katuete oiméne ojepyʼamongeta raʼe la oiko vaʼekuére hese. Upérõ Saulo oĩma vaʼekue segúro Jesús haʼeha pe Mesías, ha umi kristiáno oĩha pe rrelihión verdadérape. Oiméne Saulo ombyasyeténe raʼe opartisipa haguére ojejukárõ guare Estébanpe (Hech. 22:20). Ohasa rire 3 día peteĩ disípulo hérava Ananías oho Pablo rendápe, omonguera chupe ohecha jey hag̃ua ha omokyreʼỹ chupe ojevautisa hag̃ua ohaʼarõʼỹre (elee Hechos 22:​12-16). Saulo iñumílde, ojapo la Ananías heʼi vaʼekue ha ojevautisa (Hech. 9:​17, 18).

Saulo oike ýpe ojevautisa hag̃ua. Ikupépe oĩ unos kuánto omañáva ha ovyʼáva heseve.

Sáulope oñemokyreʼỹ vaʼekue ojevautisa hag̃ua ohaʼarõʼỹre ha haʼe ojapo upéva. Ha nde, ¿mbaʼépa rejapóta? (Ehecha párrafo 8)


9. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Saulo ehémplogui?

9 Saulo ehémplo ñanemboʼe heta mbaʼe. Ikatu kuri oĩ algúna kósa ojokóva chupe ojevautisa hag̃ua. Por ehémplo haʼe ikatu kuri oñemombaʼeguasu térã okyhyje la héntegui, péro Saulo ndohejái upéva oiko hese. Upéva rangue haʼe iñumílde ha okambia oiko hag̃ua chugui Jesús disípulo (Hech. 26:​14, 19). Saulo oikuaa porã vaʼekue ojepersegitaha chupe, péro lomímonte odesidi oikotaha chugui kristiáno (Hech. 9:​15, 16; 20:​22, 23). Upéi ojevautisa rire osegi okonfia Jehová oipytyvõtaha chupe oaguanta hag̃ua umi pruéva ijetuʼúva (2 Cor. 4:​7-10). Rejevautisa ha oiko rire ndehegui Testígo, ikatu oĩ oñemoĩva nderehe térã rehasa umi pruéva ikatúva omokangy nde jerovia. Péro ani reduda Jehová ha Jesús siémpre nepytyvõtaha ha nemombaretetaha reaguanta ha resegi hag̃ua ndefiél (Filip. 4:13).

10. ¿Mbaʼéichapa ikatu nepytyvõ Anna ehémplo?

10 Anna okakuaa vaʼekue Europa del Éstepe peteĩ família oĩvape pe puévlo kúrdope. Anna sy ojevautisa vaʼekue, ha upe riremi haʼe avei oñepyrũ ostudia orekópe 9 áño. Itúa omeʼẽ vaʼekue chupe permíso ostudia hag̃ua, péro lomímonte Anna hentekuéra omoprovléma chupe. Haʼekuéra ningo oikopa vaʼekue oñondivepa peteĩ ógape. Anna parientekuéra opensa vaʼekue oĩrõ álgien ohejáva irrelihionkuéra, omotĩtaha ihentekuérape. Upéi Anna orekópe 12 áño ojerure permíso itúape ojevautisa hag̃ua. Itúa oikuaase kuri haʼe voípa la odesidíva upéva térã oĩpa hína álgien ojopýva chupe upearã. Anna heʼi itúape: “Che ahayhueterei Jehovápe”. Upémarõ itúa omeʼẽ chupe permíso ojevautisa hag̃ua. Anna ojevautisa rire ihentekuéra osegínte oñembohory hese ha omaltrata chupe. Peteĩva iparientekuéra heʼi voi chupe: “Ikuentave vaʼerãmoʼã nderekokyʼa ha repita ke la oiko ndehegui testígo de Jehová”. ¿Mbaʼéichapa Anna ogueropuʼaka upe situasión? Haʼe heʼi: “Jehová chepytyvõ chembarete hag̃ua. Avei che sy ha che túa cheapoja vaʼekue”. Anna oanotapaite mboy vésemapa Jehová oipytyvõ chupe, ha sapyʼa pyʼa haʼe omaña jey upe lístare imanduʼa hag̃ua mbaʼépa Jehová ojapóma hesehápe. Upéicha avei oimérõ nde ekyhyje hína oĩrõ g̃uarã oñemoĩva nderehe, nemanduʼákena Jehová nepytyvõtaha (Heb. 13:6).

CORNELIO OJEVAUTISA

11. ¿Mbaʼépa ikatu raʼe ojoko Cornéliope ojevautisa hag̃ua?

11 La Bíbliape avei jatopa Cornelio ehémplo. Haʼe ningo haʼe vaʼekue peteĩ ofisiál Roma ehersitopegua, ha ikárgope oĩ vaʼekue 100 soldádo (Hech. 10:​1, nóta). Upéicha rupi oiméne haʼe iñimportánte rakaʼe pe puévlope ha umi militár apytépe. Avei ojapo vaʼekue “heta mbaʼe porã umi imboriahúva rehehápe” (Hech. 10:2). Jehová omondo vaʼekue Pédrope omombeʼu hag̃ua chupe umi notísia porã. Jahechaháicha, Cornelio ohupyty vaʼekue heta mbaʼe iñimportánteva itiémpope, ¿péro ojokópa raʼe chupe umi mbaʼe ojevautisa hag̃ua?

12. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Cornéliope ojevautisa hag̃ua?

12 ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Cornéliope ojevautisa hag̃ua? La Biblia heʼi Cornelio haʼe hague “peteĩ kuimbaʼe okyhyjéva Ñandejáragui ha oadoráva chupe enterove umi hogayguándi”. Avei pyʼỹi oñemboʼe ojerure asy hag̃ua Ñandejárape (Hech. 10:2). Pedro omombeʼúrõ guare umi notísia porã Cornéliope, haʼe ha ifamília oñepyrũma ojerovia Jesúsre ha pyaʼe voi ojevautisa (Hech. 10:​47, 48). Ni michĩmi voi ndajadudái Cornelio ojapo hague umi kámbio tekotevẽva oservi hag̃ua Jehovápe ifamília ndive (Jos. 24:15; Hech. 10:​24, 33).

13. ¿Mbaʼépa ikatu reaprende Cornelio ehémplogui?

13 Oiko haguéicha avei Sáulore, Cornelio haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe iñimportánteva. Péro haʼe ndohejái upéva ojoko chupe oiko hag̃ua chugui kristiáno. Epensamína nde kásore, ¿tekotevẽpa avei rejapo peteĩ kámbio tuicháva rejevautisa hag̃ua? Oimérõ upéicha, nemanduʼákena Jehová nepytyvõtaha. Haʼe nevendesíta redesidíramo rejapotaha la Biblia heʼíva reservi hag̃ua chupe.

14. ¿Mbaʼéichapa ideprovécho ndéve Tsuyoshi ehémplo?

14 Tsuyoshi oikóva Japónpe, tekotevẽ vaʼekue ojapo peteĩ kámbio pe lugár ombaʼapohápe ikatu hag̃uáicha ojevautisa. Haʼe ombaʼapo vaʼekue peteĩ eskuéla iñimportántevape oñemboʼehápe la héntepe ojapo hag̃ua adórno porã porã umi yvotýgui. Tsuyoshi ombaʼapo vaʼekue de sekretário pe direktórpe g̃uarã. Pe direktór ojapómi vaʼerã umi adórno yvotýgui umi velóriope g̃uarã. Péro avei haʼe voi oho umi velóriope ha opartisipa umi kostúmbre orekóvape pe rrelihión budista. Pe direktór ndaikatúi jave oho, Tsuyoshi oho vaʼerã ivése ha opartisipa vaʼerã avei umi kostúmbrepe. Kon el tiémpo Tsuyoshi oaprende mbaʼépa la Biblia heʼi umi omano vaʼekuére, ha ohechakuaa ndaikatumoʼãiha ojevautisa osegíramo opartisipa umi kostúmbre budístape. Upévare haʼe odesidi núnka ndojapomoʼãveimaha upéva (2 Cor. 6:​15, 16). Tsuyoshi oho vaʼekue oñeʼẽ idirektórndi upe mbaʼe odesidi vaʼekuére. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue upéi? Tsuyoshi ikatu kuri osegi ombaʼapo upe lugárpe péro natekotevẽvéima oho ojejapohápe umi kostúmbre budista. Upéi haʼe ojevautisa un áño ostudia rire la Biblia.a Ha nde, ¿tekotevẽpa avei rejapo algún kámbio nde traváhope Ñandejára ndeguerohory hag̃ua? Oimérõ upéicha, ikatu reĩ segúro Jehová omeʼẽtaha ndéve ha ne famíliape umi mbaʼe peikotevẽva (Sal. 127:2; Mat. 6:33).

UMI HÉNTE CORINTOGUA OJEVAUTISA

15. ¿Mbaʼérepa ikatúne raʼe ijetuʼu umi Corintoguápe ojevautisa hag̃ua?

15 Yma umi hénte oikóva Coríntope hekokyʼa ha oiko vaʼekue pláta rapykuéri. Heta hénte oikóva upe siudápe ojapo umi mbaʼe Ñandejárape ndogustáiva. Upévare ikatu jaʼe ijetuʼuetereíne hague umi hénte oikóvape upépe oñepyrũ hag̃ua oservi Ñandejárape. Péro apóstol Pablo oho vaʼekue opredika pe siudápe umi notísia porã oñeʼẽva pe Cristo rehe. ¿Mbaʼéichapa orreaksiona raʼe la hénte? La Biblia heʼi “heta hénte Corintogua” ohendu hague umi notísia porã ha upéi “ojerovia avei ha ojevautisa” (Hech. 18:​7-11). Upéi ñande Ruvicha Jesucristo heʼi Páblope peteĩ visión rupive: “Ko siudápe ningo oĩ heta hénte ojeroviátava cherehe”. Upévare Pablo osegi opredika upe siudápe un áño imédio aja.

16. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue umi Corintoguápe ojevautisa hag̃ua? (2 Corintios 10:​4, 5).

16 ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue umi Corintoguápe ojevautisa hag̃ua? (Elee 2 Corintios 10:​4, 5). Ñandejára Ñeʼẽ ha pe espíritu sánto oipytyvõ vaʼekue chupekuéra okambiaite hag̃ua (Heb. 4:12). Umi Corintogua oñepyrũva ojerovia Crístore, ohejaite ikondúkta vai. Ijapytepekuéra oĩ vaʼekue okaʼúva, omondáva ha umi omosexuál. Péro upéi okambiaite hikuái (1 Cor. 6:​9-11).b

17. ¿Mbaʼépa ikatu reaprende umi Coríntogui?

17 Jahecha haguéicha, umi Corintogua tekotevẽ vaʼekue ojapo umi kámbio tuicháva, péro haʼekuéra nopensái vaʼekue ndaikatumoʼãiha okambia oiko hag̃ua chuguikuéra kristiáno. Upéva rangue haʼekuéra oñehaʼãmbaite oike hag̃ua pe tape ipoʼívare “oporogueraháva jeikove opaveʼỹvape” (Mat. 7:​13, 14). ¿Ndépa reñehaʼã avei rejapo peteĩ kámbio tuicháva térã reheja hag̃ua peteĩ kostúmbre vai rejevautisa hag̃ua? Oimérõ upéicha, ¡aníkena reñentrega! Ejerure asýkena Jehovápe ijespíritu sánto ikatu hag̃uáicha ndepuʼaka umi deséo vaíre.

18. ¿Mbaʼépa ikatu reaprende Mónica ehémplogui?

18 Mónica oikóva peteĩ país héravape Georgia, ojepokuaámi vaʼerã iñeʼẽ tieʼỹ ha oiporavo umi diversión naiporãiva. Upévare heta oñehaʼã vaʼekue oheja hag̃ua umi mbaʼe ojevautisa hag̃ua. Haʼe heʼi vaʼekue: “Chemitãvépe añemboʼe vaʼekue Jehovápe ikatu hag̃uáicha areko pe fuérsa aikotevẽva akambia hag̃ua. Jehová oikuaa vaʼekue ajaposeha la iporãva, upévare haʼe siémpre chepytyvõ ha chegia”. Upéi Mónica ojevautisa vaʼekue orekópe 16 áño. ¿Ndépa avei rejapo hína álgo tekotevẽva rehejaite reservi hag̃ua Jehovápe? Oimérõ upéicha, esegíkena ejerure Jehovápe tanemombarete ikatu hag̃uáicha rejapo umi kámbio. Jehová ningo pojerápe omeʼẽ ijespíritu sánto (Juan 3:34).

REJEROVIÁRAMO IKATÚTA REMONGUʼE UMI MONTÁÑA JEPE

19. ¿Mbaʼépa ikatu nepytyvõ rembohovái hag̃ua umi provléma tuicháva peteĩ montáñaicha? (Ehecha pe taʼanga).

19 Tahaʼe haʼéva pe rembohováiva rejevautisa hag̃ua, ikatu reĩ segúro Jehová nderayhuetereiha ha oipotaha reĩ ifamília apytépe. Jesús heʼi vaʼekue unos kuánto idisipulokuérape: “Pende jerovia ojoguáramo peteĩ mostása semíllape jepe, pejéta ko montáñape: ‘Tereho koʼágui amoite’, ha ohóta, ha ndaiporimoʼãi mbaʼeve ndaikatumoʼãiva pejapo” (Mat. 17:20). Upérõ guare neʼĩra kuri ojapo heta tiémpo umi disípulo omoirũ hague Jesúspe, upévare haʼekuéra osegi vaʼerã kuri omombarete ijerovia. Péro Jesús oasegura vaʼekue chupekuéra oñehaʼãramo ojerovia mbareteve, Jehová oipytyvõtaha chupekuéra ombohovái hag̃ua umi provléma tuicháva peteĩ montáñaicha. ¡Jehová katuete avei péicha nepytyvõta!

Unos kuánto ermáno ha ermána oĩva asambleahápe ovyʼa ha ojepopetepa umi ojevautisa ramóvape.

Jehová nderayhueterei ha oipota reĩ ifamília apytépe (Ehecha párrafo 19)c


20. ¿Mbaʼéichapa nepytyvõ umi ehémplo yma guare ha koʼag̃agua jahecha vaʼekue ko artíkulope?

20 ¿Rehechakuaápa oĩha álgo ikatúva ndejoko rejevautisa hag̃ua? Oimérõ upéicha, aníkena rehaʼarõ síno eñehaʼã pyaʼe embohovái umíva. Umi kristianokuéra yma guare ha koʼag̃agua ehémplo ikatu nekonsola ha nemombarete. Iñehemplokuéra avei ikatu nemokyreʼỹ ha nemomýi reñemeʼẽ hag̃ua Jehovápe ha rejevautisa. ¡Ndaipóri ningo ótra kósa iporãvéva ikatúva rejapo!

¿MBAʼÉPA IKATU REAPRENDE. . .

  • . . . umi samaritano ehémplogui?

  • . . . Saulo de Tarso ha Cornelio ehémplogui?

  • . . . umi Corinto ehémplogui?

PURAHÉI 38 Jehová nepytyvõ ha nemombarete

a Ermáno Tsuyoshi Fujii rembiasakue osẽ vaʼekue ¡Despertad! 8 de agosto de 2005, páhina 20-23-pe.

b Ehecha pe vidéo ¿Mbaʼépa ndejoko hína ejevautisa hag̃ua?, osẽ vaʼekue jw.org-pe.

c JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Unos kuánto ermáno ha ermána ohaʼarõ vyʼápe umi ojevautisa ramóvape.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti