Jaikuaave hag̃ua
Yma Jerusalén témplope, ¿mbaʼépa ojapómi vaʼerã umi saserdóte umi animál ojesakrifika vaʼekue ruguykuégui?
YMA Israélpe káda áño umi saserdóte osakrifika vaʼekue hetaiterei animál pe témplo altárpe. Peteĩ istoriadór judío hérava Josefo oskrivi vaʼekue ojejukámi hague mas de 250.000 ovecha pe Páskua díape. Upévare ikatu jaʼe hetaiterei tuguy oñeñohémi hague pe altárpe (Lev. 1:10, 11; Núm. 28:16, 19). ¿Moõpa ohopa vaʼekue pe tuguy?
Umi arkeólogo ojoʼo vaʼekue pe témplo jerére. Upe témplo Herodes omopuʼã vaʼekue ha osegi vaʼekue oĩ Jesús tiémpope. Umi arkeólogo otopa oĩ hague peteĩ sistéma de deságue, ha provávlemente upérupi okorre vaʼekue pe tuguy osẽ peve pe témplogui.
Jahechamína mokõi mbaʼe oreko vaʼekue ko sistéma oipytyvõva pe altár siémpre ipotĩ hag̃ua:
Umi kuára oĩva pe altár guýpe: Peteĩ lívro yma guare hérava Misná omombeʼu oĩ hague peteĩ sistéma de deságue pe altárpe g̃uarã. Upe lívro ojeskrivi vaʼekue áño 200 rire ha ipype oĩ umi léi ha kostúmbre oreko vaʼekue umi judío. Pe lívro heʼi oĩ hague mokõi kuára pe altár eskínape, ha pe tuguy oñehẽva umi sakrifísiogui ha pe y ojepurúva oñemopotĩ hag̃ua pe altár oñehẽ vaʼekue umi kuárape, ha okorre pe sistéma de deságuerupi og̃uahẽ meve Cedrón Ñúme.
Umi arkeólogo heʼi siertoha la omombeʼúva pe lívro. Peteĩ lívro oñeʼẽva umi judío istóriare heʼi umi arkeólogo otopa hague umi kanál pe témplo ypýpe provávlemente okorre hag̃ua upérupi pe tuguy ha pe y.
Ojepuru vaʼekue hetaiterei y: Umi saserdóte oikotevẽ vaʼekue hetaiterei y ikatu hag̃uáicha siémpre ipotĩ pe altár váse ha pe sistéma de deságue. ¿Moõguipa oñekonsegi vaʼekue pe y? Pe y ojegueru vaʼekue upe siudágui ha upearã ojepuru vaʼekue umi kanál, yvykua oñembyatyhápe y ha umícha. Pe arkeólogo hérava Joseph Patrich heʼi: “Upe tiémpope ndaipóri vaʼekue otro témplo peichaite peve orresivíva y ha orekóva isistéma de deságue”.