Phau Tsom Faj LUB VEJ XAIJ TSHAWB NRHIAV VAJLUGKUB
Phau Tsom Faj
LUB VEJ XAIJ TSHAWB NRHIAV VAJLUGKUB
Hmoob Dawb
  • VAJLUGKUB
  • NTAUB NTAWV
  • TEJ KEV SIB TXOOS
  • w25 Lub 7 Hli Ntuj sab 26-30
  • Yehauvas Yog Tus Saib Xyuas Ntsuj Rog No

Tsis muaj yeeb yaj kiab rau yam uas koj xaiv.

Thov txim, muaj teeb meem li cas thiaj tso tsis tau tawm.

  • Yehauvas Yog Tus Saib Xyuas Ntsuj Rog No
  • Phau Tsom Faj (Rau Lub Koom Txoos)—2025
  • Ntsiab Me
  • Ntaub Ntawv Sib Xws
  • KUV NIAM THIAB KUV TXIV KUB SIAB TEEV TIAM YEHAUVAS
  • MUS UA HAUJ LWM RAU LUB HAUV PAUS KOOM HAUM LOJ
  • KAWM UA KWS LIJ CHOJ
  • TIV THAIV TXOJ KEV TSHAJ TAWM TXOJ XOV ZOO
  • UA TSAUG YEHAUVAS!
  • Kuv Tsuas Ua Raws Li Kuv Tes Haujlwm
    Phau Tsom Faj (Rau Lub Koom Txoos)—2020
Phau Tsom Faj (Rau Lub Koom Txoos)—2025
w25 Lub 7 Hli Ntuj sab 26-30
Filis Nplalis.

KUV LUB NEEJ

Yehauvas Yog Tus Saib Xyuas Ntsuj Rog No

FILIS NPLALIS (PHILIP BRUMLEY) PIAV NWS LUB NEEJ

THAUM lub 1 Hlis tim 28 xyoo 2010, kuv tab tom nyob rau ntawm lub nroog Xanpaws (Strasbourg) hauv Fab Kis teb. Kuv tsis yog mus ncig teb chaws tiam sis kuv yog ib tug kws lij choj uas mus thaiv plaub ntug rau Yehauvas Cov Tim Khawv ntawm lub rooj tu plaub uas nyob sab Yus Luv. Cov nom tswv nyob hauv Fab Kis teb hais tias Yehauvas Cov Tim Khawv tshuav lawv nqi se muaj kwv lam li 64 plhom yulaus (euros) uas yog 89 plhom nyiaj mekas. Peb mus hais tshaj plaub no tsis yog tshuav lawv nqi xwb tiam sis qhov tseem ceeb tshaj yog mus daws Yehauvas lub koob lub npe, daws nws cov tib neeg lub npe, thiab kom nws cov tib neeg muaj kev ywj pheej teev tiam nws. Tej yam uas muaj tshwm sim rau ntawm tshaj plaub no qhia tau tias Yehauvas yog tus saib xyuas ntsuj rog no. (1 Xamuyees 17:47) Cia kuv mam li muab ua tib zoo qhia rau nej.

Nyob rau xyoo 1999, Fab Kis tej nom tswv hais tias ceg Npe-ee nyob rau Fab Kis yuav tsum tau them nqi se rau tej dej siab uas sawv daws pub txij xyoo 1993 mus txog rau xyoo 1996. Peb thiaj tau nrhiav kev ruaj ntseg tiam sis lawv yeej tsis yib li. Peb sau ntawv mus hais dua tiam sis cov nom tswv hais tib yam nkaus thiab lawv haj tseem txeeb tau tshaj li 4 plhom yulaus uas yog $6,300,000 nyiaj mekas ntawm ceg Npe-ee lub tuam txhab rau nyiaj. Yuav kom peb tau cov nyiaj ntawd rov qab los peb yuav tau mus hais rau ntawm lub rooj tu plaub uas nyob sab Yus Luv. Ua ntej tus txiav txim yuav mloog peb tshaj plaub, ib tug ntawm lub rooj tu plaub yuav tau ntsib nrog cov nom tswv tej kws lij choj thiab peb seb sawv daws puas hais sib haum li cas ua ntej yuav xa tshaj plaub no mus sib kom.

Peb xav tias tus sawv cev lub rooj tu plaub yuav nyom kom peb them tsawg zog rau Fab Kis tej nom tswv. Tiam sis peb paub tias them ib nyuag qhov nyiaj me me xwb ces cuag li peb hla Yexus cov lus uas hais nyob rau hauv Mathais 22:21. Cov kwv tij nkauj muam yog cov muab tej nyiaj no los mus pab txhawb nqa Yehauvas tes hauj lwm. Yog li ntawd, cov nyiaj ntawd tsis yog tej nom tswv li. Qhov uas peb mus nrog lawv sib ntsib li no qhia tau tias peb saib taus lub rooj tu plaub tej kab lig kev cai.

Peb pab uas hais plaub ntug xyoo 2010

Tam sim ntawd tus sawv cev lub rooj tu plaub hais tias kom Yehauvas Cov Tim Khawv them ib txhia nqi se uas nom tswv Fab Kis kom lawv them. Ces peb txawm nug nws tias, “Koj puas paub tias cov nom tswv twb muab tau tshaj li plaub plhom nyiaj yulaus ntawm peb lub tuam txhab rau nyiaj lawm?”

Nws lub ntsej muag yeej qhia tau tias nws tsis paub txog tej nom tswv Fab Kis tau ua. Thaum cov nom tswv tej kws lij choj qhia rau nws paub tias lawv yeej tau muab lawm tiag ces nws tus yam ntxwv txawm hloov kiag lawm. Nws thiaj li cem lawv thiab muab lawv qhov kev sib ntsib ntawd tso tseg. Kuv xam pom tias Yehauvas yog tus pab peb vim lawv tej kev iab liam cia li hloov tas lawm. Peb zoo siab kawg li thaum peb ncaim ntawm qhov chaw ntawd mus thiab peb ntseeg tsis taus tias yuav mus zoo li ntawd.

Thaum lub 6 Hli tim 30 xyoo 2011, lub rooj tu plaub uas nyob sab Yus Luv txawm txiav txim peb yeej thiab txawm hais kom cov nom tswv thim peb cov nyiaj nrog rau paj laum huv tib si rov rau peb! Qhov kev yeej zaum no kuj tiv thaiv tau peb txoj kev teev tiam nyob rau teb chaws Fab Kis. Peb qhov lus nug ntawd zoo yam nkaus li lub pob zeb uas mus ntob nkaus Nkauli-am hauv pliaj. Zoo ib yam li Daviv hais rau Nkauli-am, peb tsuas yeej tshaj plaub ntawd vim Yehauvas yog tus saib xyuas ntsuj rog no.​—1 Xamuyees 17:45-47.

Qhov no tsis yog thawj zaug uas peb yeej plaub ntug. Txawm tej nom tswv uas muaj zog heev thiab tej kev ntseeg tawm tsam peb los peb twb kov yeej li 1,225 tshaj plaub ntawm 70 lub teb chaws. Tej plaub ntug uas peb yeej ntawd kuj pab tiv thaiv tau peb kom muaj xiv xws li muaj cai tsim tsa kev ntseeg, mus tshaj tawm txoj xov zoo, tsis tas mus koom lub teb chaws ntawd tej koob tsheej, thiab muaj cai tsis siv ntshav.

Vim li cas kuv ua hauj lwm hauv Yehauvas Cov Tim Khawv lub hauv paus koom haum loj ntawm teb chaws Yunaithim Xatej (United States) hauv lub xeev Nus Yauj (New York) es kuv ho tau mus nrog lawv hais tshaj plaub nyob rau sab Yus Luv?

KUV NIAM THIAB KUV TXIV KUB SIAB TEEV TIAM YEHAUVAS

Kuv txiv lub npe hu ua Ntsauj (George) hos kuv niam hu ua Luxaus (Lucille). Ob tug yog pab 12 uas tau mus kawm Kile-a thiab kuj tau xa mus tshaj tawm nyob rau teb chaws Ethi-aupias (Ethiopia) ces xyoo 1956 kuv mam li yug. Nkawd muab kuv tis npe raws Filis tus uas kub siab lug tshaj tawm txoj xov zoo nyob rau thawj 100 xyoo. (Tes Hauj Lwm 21:8) Xyoo tom qab ntawd, nom tswv txawm txwv peb txoj kev teev tiam Yehauvas. Txawm kuv tseem yau yau los kuv nco ntsoov peb nyiag kawm Yehauvas xwb. Thaum yau kuv tseem tsis paub dab tsi ces kuv xav tias lom zem heev! Xyoo 1960, cov nom tswv txawm muab peb ntiab tawm ntawm lub teb chaws ntawd mus.

Nathas Nuas (sab laug) tuaj xyuas peb tsev neeg hauv Ethi-aupias xyoo 1959

Thaum peb tsev neeg tsiv los nyob rau teb chaws Yunaithim Xatej ntawm lub xeev Kheexav (Kansas) hauv lub nroog Vitsitas (Wichita), kuv niam thiab kuv txiv nkawd los haj tseem kub siab lug tshaj tawm txoj xov zoo ib yam li thaum nkawd tseem yog ob tug tub txib tshaj tawm txawv teb chaws. Nkawd qhia kuv, kuv tus muam Ntsudim (Judy) thiab kuv tus kwv Lelis (Leslie) uas yug hauv teb chaws Ethi-aupias kom hlub Yehauvas thiab teev tiam nws tag nrho peb lub siab lub ntsws. Kuv ua kev cai raus dej thaum kuv muaj 13 xyoos. Peb xyoos tom qab ntawd, peb tsev neeg txawm tsiv mus pab qhia Vajlugkub hauv teb chaws Pelus (Peru) ntawm lub nroog Alikhipas (Arequipa).

Xyoo 1974 thaum kuv muaj 18 xyoo, ceg Npe-ee nyob rau Pelus xa kuv thiab plaub tug kwv tij mus tho kev tshwj xeeb rau saum tej roob Anris (Andes) uas tsis tau muaj neeg mus tshaj tawm ib zaug li. Peb yuav tau mus qhia rau cov tib neeg uas hais lus Khetshuas (Quechua) thiab Emalas (Aymara). Peb caij ib lub tsheb ua tsev. Peb muab tis npe hu ua lub nkoj vim nws zoo yam li ib lub thawv loj loj. Kuv cim ntsoov tej uas siv hauv phau Vajlugkub los mus qhia cov tib neeg toj siab tias Yehauvas yuav muab tej kev txom nyem, kev mob kev nkeeg thiab kev ploj kev tuag tshem tawm mus. (Tshwmsim 21:3, 4) Muaj coob leej ntau tus kuj tau los teev tiam Yehauvas.

Peb tsav tsheb hla dej.

“Lub Nkoj,” xyoo 1974

MUS UA HAUJ LWM RAU LUB HAUV PAUS KOOM HAUM LOJ

Xyoo 1977, Alanpaw Saudaws (Albert Schroeder) uas yog ib tug ntawm Pab Uas Ntaus Thawj tuaj xyuas Pelus thiab nws txhawb kom kuv rau npe ua hauj lwm rau Npe-ee ntawm lub hauv paus koom haum loj. Kuv thiaj li rau npe ces tsis ntev tom qab ntawd thaum lub 6 Hli tim 17 xyoo 1977, kuv thiaj mus ua hauj lwm ntawm lub Npe-ee hauv Npluavlees (Brooklyn). Kuv thawj plaub xyoos, kuv ua hauj lwm nyob rau ntawm chav tu tsev thiab kho vaj kho tsev.

Hnub wb sib yuav xyoo 1979

Thaum lub 6 Hli xyoo 1978, kuv ntsib Elixanpes Avaloos (Elizabeth Avallone) ntawm lub rooj sib txoos rau ntau teb chaws hauv lub xeev Lu-ixianas (Louisiana) ntawm lub nroog Nus Aulis (New Orleans). Nws niam thiab nws txiv nkawd kub siab lug teev tiam Yehauvas ib yam li kuv niam thiab kuv txiv nkawd. Elixanpes uas ib tug tho kev tau plaub lub xyoos lawm thiab nws nyiam ua hauj lwm puv ntoob rau Yehauvas. Wb thiaj li sib nug moo. Tsis ntev tom qab ntawd, wb txawm sib muaj siab ces thaum lub 10 Hli tim 20 xyoo 1979, wb thiaj li sib sau los ua neej thiab ua hauj lwm hauv Npe-ee ua ke.

Cov kwv tij nkauj muam uas hais lus Xapee nyob hauv thawj lub koom txoos uas wb mus kuj hlub wb kawg li. Wb kuj tau mus rau peb lub koom txoos ntxiv uas txhawb wb lub zog kawg thaum wb ua hauj lwm nyob hauv Npe-ee. Wb ris lawv txiaj ntsig kawg li. Tsis tas li ntawd, wb kuj ris txiaj ntsig rau wb cov phooj ywg thiab nruab ze uas pab saib xyuas wb niam thiab wb txiv thaum lawv laus lawm.

Filis nrog cov kwv tij nkauj muam hauv Npe-ee mus kev sib txoos.

Cov ua hauj lwm hauv Npe-ee mus koom lub koom txoos uas hais lus Xapee xyoo 1986

KAWM UA KWS LIJ CHOJ

Nyob rau lub 1 Hlis xyoo 1982, kuv tau mus ua hauj lwm rau chav uas hais plaub ntug rau cov Tim Khawv hauv Npe-ee mas ua rau kuv ntseeg tsis taus li. Peb xyoos tom qab ntawd, kuv tau mus kawm ntawv qeb siab kom tau daim ntawv los mus ua ib tug kws lij choj. Kuv hnov tias nyob rau hauv teb chaws Yunaithim Xatej thiab lwm lub teb chaws tau kev tso cai ua ntau ntau yam, yeeb vim yog tej tshaj plaub uas Yehauvas Cov Tim Khawv yeej. Thaum peb kawm txog tej tshaj plaub no mas sawv daws muab tham mus tham los ntev kawg li.

Xyoo 1986 thaum kuv muaj 30 xyoo, Npe-ee kuj muab kuv tsa ua ib tug saib xyuas chav uas hais plaub ntug rau cov Tim Khawv. Kuv yeej zoo siab kawg li uas kuv tseem hluas hluas los lawv muab kuv tsa ua tes dej num no tiam sis vim kuv haj tseem tsis tau paub tes hauj lwm no tshab tshab mas yeej nyuaj rau kuv kawg li.

Xyoo 1988, kuv tau los ua ib tug kws lij choj tiam sis kuv tsis nco qab xav hais tias mus kawm ntawv qeb siab li no yuav ua rau kuv txoj kev sib raug zoo nrog Yehauvas tsuag. Mus kawm li no ua rau yus muaj lub siab ntshaw ua tus loj thiab ua rau yus xav hais tias yus muaj hwj chim dua lwm leej lwm tus. Kuv poj niam pab kom kuv ua tej yam uas kuv tau ua yav tag los lawm xwv thiaj pab tau kuv txoj kev sib raug zoo nrog Yehauvas. Ntev mus ntev tuaj kuv txoj kev sib raug zoo nrog Yehauvas mam li loj zuj zus ntxiv rov tuaj. Kuv kawm tau tias qhov uas yus paub ntau yam tsis yog yam uas tseem ceeb tshaj rau hauv yus lub neej. Tiam sis yam uas tseem ceeb tshaj rau hauv yus lub neej yog nrog Yehauvas sib raug zoo thiab hlub nws thiab nws cov tib neeg tawm plaws hauv nruab siab tuaj.

TIV THAIV TXOJ KEV TSHAJ TAWM TXOJ XOV ZOO

Tom qab kuv kawm ntawv qeb siab tas, kuv thiaj li pab tej plaub ntug nyob rau hauv Npe-ee thiab tiv thaiv txoj kev tshaj tawm txoj xov zoo. Kuv nyiam kuv tes hauj lwm heev tiam sis tej thaud kuj muaj tej yam nyuaj kawg li vim muaj tej ub tej no hloov hauv Yehauvas lub koom haum. Xws li yav thaum ub peb sau nyiaj rau tej ntaub ntawv tiam sis txij xyoo 1990 los, peb tsis kam sau nyiaj li ntawd ntxiv lawm. Ces lub koom haum hais kom chav uas hais plaub ntug rau cov Tim Khawv saib seb qhov twg thiaj li zoo yog lawv ho tsis sau nyiaj lawm. Qhov uas tsis sau li no ces hauj lwm kuj sib lawm ntau hauv Npe-ee thiab kuj tsis txhawj tias yuav them se li cas rau li cas. Ib txhia Tim Khawv xav hais tias qhov kev hloov li no yuav ua rau lub koom haum tsis muaj nyiaj thiab yuav tsis muaj ntaub ntawv txaus coj mus faib rau tib neeg nyeem. Tiam sis kuj tsis muaj li ntawd. Txij xyoo 1990, Yehauvas cov tib neeg haj tseem coob tshaj li yav tas los thiab tib neeg haj tseem tau ntaub ntawv nyeem es tsis them dab tsi. Kuv pom tias txhua yam uas hloov hauv Yehauvas lub koom haum ntws tau zoo zoo vim muaj Yehauvas ua tus pab thiab muaj tus qhev ncaj thiab ntse coj seb yuav ua li cas rau li cas.​—Khiav Dim 15:2; Mathais 24:45.

Qhov uas peb yeej ntau tshaj plaub tsis yog muaj kws lij choj keej keej tiam sis yog vim Yehauvas cov tib neeg txawj coj heev. Xws li xyoo 1988, muaj peb tug ntawm Pab Uas Ntaus Thawj thiab lawv cov poj niam mus rau lub rooj sib txoos tshwj xeeb nyob rau hauv Khunpas (Cuba). Lawv muaj siab dawb siab zoo, coj tus tus mas qhia rau tej nom tswv tias lawv tsis tuaj ib roog nom tswv twg tog.

Thaum hais ib tshaj plaub twg tsis mus tsis los, peb yuav tau mus hais plaub ntug kom thiaj li muaj cai mus tshaj tawm txoj xov zoo. (Filipis 1:7) Xws li tau ntau ntau xyoo cov nom tswv nyob rau Yus Luv thiab Kaus Lim Qab Teb (South Korea) tsis pub Yehauvas Cov Tim Khawv ua lwm yam li tiam sis tseev kom mus ua tub rog xwb. Yog li ntawd, kwv lam li 18,000 leej kwv tij hauv Yus Luv thiab tshaj li 19,000 tus kwv tij hauv Kaus Lim Qab Teb thiaj yuav tau mus raug kaw vim lawv tsis kam mus ua tub rog.

Thaum lub 7 Hli tim 7 xyoo 2011, lub rooj tu plaub uas nyob sab Yus Luv thiaj tso cai rau cov pej xeem mus ua lwm yam hauj lwm yog tias lawv txoj kev ntseeg tsis pub lawv ua tub rog. Thaum lub 6 Hli tim 28 xyoo 2018, lub rooj tu plaub nyob rau Kaus Lim Qab Teb kuj tso cai tib yam nkaus lawm thiab. Qhov no qhia tau tias peb cov kwv tij yeej tuav rawv lawv txoj kev ntseeg peb thiaj li yeej cov plaub uas tau mus hais no.

Chav uas hais plaub ntug rau cov Tim Khawv nyob rau ntawm lub hauv paus koom haum loj thiab lwm ceg Npe-ee kuj phwb tes tsog pab kom peb muaj cai teev tiam Yehauvas thiab tshaj tawm txoj xov zoo. Tag nrho cov kws lij choj yeej zoo siab los mus sawv cev cov kwv tij nkauj muam thaum raug tej nom tswv tawm tsam. Txawm muaj tej tshaj plaub peb tsis yeej los peb yeej ua tau tim khawv rau tej nom tswv, tej vaj ntxwv, thiab lwm haiv neeg. (Mathais 10:18) Cov txiav txim, cov sawv cev tej nom tswv, cov neeg tshaj tawm xov xwm, thiab tej neeg zej zog yeej hnov cov nqe Vajlugkub uas peb muab coj los hais thaum peb hais plaub. Cov uas muaj lub siab mos siab muag yeej xam pom tias Yehauvas Cov Tim Khawv yog leej twg thiab tej peb qhia puav leej yog los hauv phau Vajlugkub los xwb. Ib txhia uas pom tej no kuj los ntseeg Yehauvas lawm thiab.

UA TSAUG YEHAUVAS!

Tshaj li 40 lub xyoos, kuv zoo siab kawg nkaus li uas kuv tau ua hauj lwm nrog cov uas hais plaub ntug nyob rau ntau ceg Npe-ee thoob ntiaj teb. Kuv kuj tau mus hais tej tshaj plaub nyob rau tej tsev tu plaub ntug uas loj heev. Kuv yeej hlub thiab qhuas cov uas kuv tau ua hauj lwm nrog hauv chav uas hais plaub ntug rau cov Tim Khawv. Yehauvas kuj foom koob hmoov ntau kawg li rau kuv lub neej.

Filis thiab Elixanpes Nplalis.

Tau 45 lub xyoos no kuv poj niam yeej txhawb kuv kawg nkaus li. Kuv qhuas nws vim nws muaj tus mob ua rau nws tsis muaj zog ua ub ua no los nws tseem pab kuv kawg nkaus li.

Wb xam pom tias qhov peb yuav muaj zog thiab peb yuav yeej tsis yog nyob ntawm peb rab peev xwm. Yeej muaj tseeb ib yam li Daviv hais tias Yehauvas yog Nws cov tib neeg lub dag zog. (Phau Ntawv Nkauj 28:8) Yog li ntawd, Yehauvas yog tus saib xyuas ntsuj rog no.

    Ntaub Ntawv Ua Lus Hmoob Dawb (1988-2026)
    Tawm Mus
    Nkag Mus
    • Hmoob Dawb
    • Xa Rau Lwm Tus
    • Nyiam Zoo Li Cas
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Tso Cai Siv Li Cas
    • Ntsig Txog Koj
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Nkag Mus
    Xa Rau Lwm Tus