Ọ́bá Akwụkwọ Anyị NKE DỊ N'ỊNTANET
Ọ́bá Akwụkwọ Anyị
NKE DỊ N'ỊNTANET
Igbo
Ọ
  • Á
  • á
  • À
  • à
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ì
  • ì
  • Í
  • í
  • Ị
  • ị
  • Ị̀
  • ị̀
  • Ị́
  • ị́
  • Ḿ
  • ḿ
  • M̀
  • m̀
  • Ṅ
  • ṅ
  • Ò
  • ò
  • Ó
  • ó
  • Ọ
  • ọ
  • Ọ̀
  • ọ̀
  • Ọ́
  • ọ́
  • Ù
  • ù
  • Ú
  • ú
  • Ụ
  • ụ
  • Ụ̀
  • ụ̀
  • Ụ́
  • ụ́
  • BAỊBỤL
  • AKWỤKWỌ NDỊ ANYỊ NWERE
  • ỌMỤMỤ IHE
  • w92 11/1 p. 21-22
  • Nwoke nke Gụrụ Akwụkwọ

O nweghị vidio dị maka ihe a ị họọrọ.

Ewela iwe, o nwetụrụ nsogbu gbochiri vidio a ịkpọ.

  • Nwoke nke Gụrụ Akwụkwọ
  • Ụlọ Nche Ikwupụta Alaeze Jehova—1992
  • Isiokwu Nta
  • Isiokwu Ndị Ọzọ Yiri Nke A
  • Onye Tasọs
  • Nwa Amaala Rom
  • Echiche Ziri Ezi
  • Ngọzi Alaeze Pụrụ Ịbụ nke Gị
    Ụlọ Nche Ikwupụta Alaeze Jehova—2001
  • “Geenụ M Ntị Ka M Gwa Unu Ihe Merenụ”
    ‘Ịgba Àmà nke Ọma Banyere Alaeze Chineke’
  • Ịgbachitere Ozi Ọma n’Ihu Ndị Ọchịchị
    Ụlọ Nche Nke Na-ekwusa Alaeze Jehova (Nke A Na-amụ Amụ)—2016
  • Ajụjụ Ndị Na-agụ Akwụkwọ Anyị Na-ajụ
    Ụlọ Nche Ikwupụta Alaeze Jehova—1996
Lee Ihe Ndị Ọzọ
Ụlọ Nche Ikwupụta Alaeze Jehova—1992
w92 11/1 p. 21-22

Nwoke nke Gụrụ Akwụkwọ

“LEENỤ ọkpụkpọ unu, ụmụnna m, na ọ dịghị ọtụtụ ndị maara ihe dị ka anụ ahụ si mara ihe, ọ dịghị ọtụtụ ndị ike, ọ dịghị ọtụtụ ndị a mazuuru aha ha, ka a kpọrọ.” (1 Ndị Kọrint 1:26) Dị ka okwu ndị a na-egosi, e nwere ihe ize ndụ dị n’ịbami abami n’amamihe ụwa ma ọ bụ inwe ọkwá dị elu n’etiti ọha mmadụ. Ihe ndị dị otú ahụ pụrụ ịbụ ihe ndọghachi azụ ná mmadụ ịnakwere ozi ọma.—Ilu 16:5; Mak 10:25.

Ka o sina dị, n’ụbọchị Pọl, ụfọdụ ndị maara ihe n’ụzọ anụ ahụ nakweere eziokwu, otu n’ime ha bụkwa Pọl n’onwe ya. Dị ka onye gụrụ akwụkwọ nke ọma na onye o yiri ka o si n’ezinụlọ a ma ama, Pọl bụ onye nkwusa ozi ọma na-anụ ọkụ n’obi. O si otú a gosi na ndị ihe gaziiri n’ụwa nke a pụrụ ijere Jehova ozi ma ọ bụrụ na obi ha ziri ezi. Ha pụrụ ọbụna iji ikike ụwa ndị ha nwere mee ihe n’ozi Jehova.—Luk 16:9.

Onye Tasọs

A mụrụ Pọl na Tasọs, ‘obodo a maara aha ya,’ dị ka o mesịrị kọwaa ya. (Ọrụ 21:39) Ma eleghị anya ọ bụ n’ebe ahụ ka ọ nọ mụta asụsụ dị iche iche—karịsịa bụrụ ọkà na Grik—bụ́ nke bara oké uru n’ọrụ ije ozi ala ọzọ ya. Ndụ na Tasọs gaara ekpughewo Pọl ọ bụghị nye nanị ụzọ ndị Juu kamakwa nye ọdịnala ndị Jentaịl, ahụmahụ nke o jiri mee ihe n’afọ ndị sochiri dị ka onyeozi nke mba ndị ọzọ. Ọ maara otú e si akọwapụta eziokwu ahụ n’ụzọ ha pụrụ ịghọta. (1 Ndị Kọrint 9:21) Dị ka ihe atụ, tụlee okwu ọ gwara ndị Atens nke a kọrọ n’Ọrụ Ndị Ozi, isi nke 17. N’ebe ahụ, o jiri nkà zoo aka n’okwu dị iche iche banyere okpukpe ndị Atens na ọbụna otu nhota okwu site n’otu onye ọbụ abụ ha ná nkwusa ya nke eziokwu.

Nwa Amaala Rom

Pọl nwere ihe ụwa ọzọ bara uru. Ọ bụ nwa amaala Rom, o jikwara nke a mee ihe iji gbasakwuo ozi ọma ahụ. Na Filipaị, e tiri ya na ndị so ya ihe ma tụọ ha mkpọrọ n’ekpeghị ha ikpe. Imeso nwa amaala Rom nke a megidere iwu, mgbe Pọl mekwara ka ndị isi mara eziokwu nke a, ha nyere ya ohere ịnọgide ma jeere ọgbakọ dị ebe ahụ ozi tupu ọ hapụ maka ebe ọzọ ọ na-aga.—Ọrụ 16:37-40.

E mesịa, mgbe o guzo n’ihu Gọvanọ Festus, Pọl jiri ịbụ nwa amaala Rom ya mee ihe bara uru iji kpọkuo Siza. Otú a, o mere ngọpụ maka ozi ọma ahụ n’ihu onye ọchịchị kasị elu n’Alaeze Ukwu Rom.—Ọrụ 25:11, 12; Ndị Filipaị 1:7.

Pọl nwetara ọzụzụ n’ụzọ ime ihe eme, bụ́ nke mesịrị baa uru. A kụziiri ya ịkpa ákwà ụlọikwuu, ma eleghị anya n’aka nna ya. N’ihi nke a, ọ pụrụ ịkwado onwe ya n’ije ozi ahụ mgbe ọ na-enweghị ego. (Ọrụ 18:1-3) O nwetakwara agụmakwụkwọ siri ike n’okpukpe. A zụlitere ya dị ka “onye Farisii, nwa ndị Farisii.” (Ọrụ 23:6) N’ezie, ọ mụrụ ihe n’ụkwụ Gameliel, otu n’ime ndị a kasị na-akwanyere ùgwù n’etiti ndị nkụzi ndị Juu. (Ọrụ 22:3) Agụmakwụkwọ dị otú ahụ, ma eleghị anya, nke a pụrụ iji tụnyere ezigbo agụmakwụkwọ mahadum n’oge a, na-enye echiche nke na ezinụlọ ya bụ nnọọ ndị a ma ama.

Echiche Ziri Ezi

Ntolite na ọzụzụ Pọl nwetara nyere ọdịnihu mara mma n’okpukpe ndị Juu. Ọ gaara enwewo ihe ịga nke ọma n’okpukpe ndị Juu. Otú ọ dị, ozugbo ọ nakweere na Jisọs bụ Mesaịa ahụ, ihe mgbaru ọsọ ndị Pọl nwere gbanwere. Mgbe ọ na-edegara ndị Filipaị akwụkwọ, o depụtara ihe ụwa ndị o ritere na mbụ wee sị: “Ihe ọ bụla nke baara m uru, ihe ndị a ka m gụrụ n’ihe iyi n’ihi Kraịst anyị. Ee, tụkwasịkwa, ana m agụkwa ihe nile n’ihe iyi n’ihi ọkịka nke ọmụma Kraịst Jisọs, bụ́ Onyenwe m.”—Ndị Filipaị 3:7, 8.

Nwoke nke a gụrụ akwụkwọ eleghị anya n’azụ n’ụzọ inwe akpịrị maka ihe ọ gaara enwe ike iji agụmakwụkwọ ụwa ya mee; o jighịkwa “oké mmụta akwụkwọ” ya emere ndị ọzọ nganga. (Ọrụ 26:24; 1 Ndị Kọrint 2:1-4) Kama nke ahụ, site n’itinye okwukwe zuru ezu na Jehova Chineke, o zoro aka n’olileanya ndị o nwere na mbụ, sị: “Ebe m na-echezọ ihe nile dị n’azụ, na-esetịpụkwa aka n’ebe ihe nile dị n’ihu dị, ana m agbakwuru oké ịgba ọsọ ka m wee nata ihe mgbata n’ọsọ nke ọkpụkpọ dị elu nke Chineke n’ime Kraịst Jisọs.” (Ndị Filipaị 3:13, 14) Pọl jiri ihe ime mmụọ kpọrọ ihe.

Ka o sina dị, Pọl jiri ọzụzụ mbụ ahụ o nwetara mee ihe n’ozi Jehova. Mgbe o kwuru banyere ndị Juu sị, “Ana m agbara ha àmà na ha na-anụ ọkụ n’obi n’ebe Chineke nọ,” o kwuru okwu site n’ahụmahụ onwe ya. (Ndị Rom 10:2) Dị ka onye Farisii n’ezie, o nwere ịnụ ọkụ n’obi n’ezie maka Chineke na maka Akwụkwọ Nsọ. Mgbe Pọl ghọsịrị onye Kraịst, a gwakọtara ịnụ ọkụ n’obi ya na ezi ihe ọmụma, ọ pụkwara iji agụmakwụkwọ o nwetara ná mmalite mee ihe maka nzube nke dị n’ezi omume. N’akwụkwọ Ndị Hibru, dị ka ihe atụ, o jiri oké ihe ọmụma ya nke akụkọ ihe mere eme ndị Israel na ofufe ụlọ nsọ gosipụta ọkaaka nke usoro ndị Kraịst.

Taa ụfọdụ ndị maara ihe n’ụzọ anụ ahụ anarawokwa ozi ọma ahụ. Ndị nwere ụdị iru eru nile nke agụmakwụkwọ, nakwa ndị nọ n’ụdị ọrụ na nkà nile, anakwerewo eziokwu ahụ ma jiri ọzụzụ ha nwere na mbụ mee ihe n’ozi Jehova. Ka o sina dị, n’agbanyeghị ókè agụmakwụkwọ ụwa ha nwere na mbụ, ndị Kraịst adịghị echefu ma ọlị eziokwu ahụ bụ na iru eru ndị dị mkpa bụ ndị nke ime mmụọ. Ndị a bụ “ihe ndị ka mkpa” n’ihi na ha pụrụ iduga anyị ná ndụ ebighị ebi.—Ndị Filipaị 1:10.

    Akwukwo Igbo (1984-2025)
    Pụọ
    Banye
    • Igbo
    • Ziga ya
    • Ịgbanwe Ihe
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ihe Ị Ga-eme na Ihe Ị Na-agaghị Eme
    • Ihe Anyị Ji Ihe Ị Gwara Anyị Eme
    • Kpebie Ihe Ị Ga-agwa Anyị
    • JW.ORG
    • Banye
    Ziga ya