IBRUOZIẸ
1 Nọ Joshua o whu no,+ ahwo Izrẹl* a tẹ nekpẹ mi Jihova nọ:+ “Ono evaọ usu mai ọ rẹ kake nyae họre ahwo Kenan?” 2 Jihova ọ tẹ kẹ ae uyo nọ: “Juda ọ rẹ kake nya.+ Rri! Mẹ be rehọ ẹkwotọ na họ obọ riẹ.”* 3 Kẹsena Juda ọ tẹ ta kẹ Simiọn oniọvo riẹ nọ: “Lele omẹ kpobọ ẹkwotọ mẹ nọ a ghale kẹ omẹ+ re ma họre ahwo Kenan. Me ve ti lele owhẹ kpohọ ẹkwotọ nọ a ghale kẹ owhẹ.” Fikiere Simiọn o te lele iei nya.
4 Nọ ahwo Juda a nya, Jihova ọ tẹ rehọ ahwo Kenan gbe ahwo Pẹriz họ obọ rai,+ a te fi ezae idu ikpe (10,000) kparobọ evaọ Bizẹk. 5 A ruẹ Adonae-bizẹk evaọ Bizẹk, a tẹ jọ etẹe lele iei fi ẹmo, a te fi ahwo Kenan+ gbe ahwo Pẹriz+ kparobọ. 6 Nọ Adonae-bizẹk ọ jẹ dhẹ, a te mu ei họ ele, nọ a kru ei, a te bru iziabọ-uzou avọ iziawọ-uzou riẹ no. 7 Adonae-bizẹk ọ tẹ ta nọ: “Ivie udhosa-gbikpe jọ e riẹ nọ me bru iziabọ-uzou avọ iziawọ-uzou rai no nọ e be jọ otọ emẹjẹ mẹ tọlọ emu re. Nwane wọhọ epanọ me ru, ere Ọghẹnẹ ọ hwosa kẹ omẹ na.” Nọ oyena o vrẹ no, a tẹ rehọ iẹe ziọ Jerusalẹm,+ ọ tẹ jọ obei whu.
8 Ofariẹ, ezae Juda e nyae họre Jerusalẹm, a te fi ei kparobọ;+ a tẹ rehọ ọgbọdọ kpe ahwo nọ a riẹe eva je tu erae họ okpẹwho na. 9 Nọ oyena o vrẹ no, ezae Juda e tẹ nyae họre ahwo Kenan nọ a be rria ubrotọ igbehru na gbe Negẹb* na jegbe Shefila* na.+ 10 Juda ọ tẹ wọ ohọre bru ahwo Kenan nọ a be rria Hebrọn (odẹ Hebrọn vẹre họ Kiriat-aba), a te kpe Shishae, Ahaeman, gbe Talmae.*+
11 A te no etẹe nyae họre ahwo nọ a be rria Diba.+ (Odẹ Diba vẹre họ Kiriat-sifa.)+ 12 Kẹsena Kelẹb+ ọ tẹ ta nọ: “Ọzae nọ ọ họre Kiriat-sifa je fi ei kparobọ, mẹ te kẹe Aksa ọmọtẹ mẹ re ọ jọ aye riẹ.”+ 13 Otniẹl+ ọmọzae Kinaz,+ oniọvo ọmaha Kelẹb, o te fi ẹwho na kparobọ. Fikiere Kelẹb ọ tẹ kẹe Aksa ọmọtẹ riẹ re ọ jọ aye riẹ. 14 Nọ Aksa o je lele ọzae riẹ kpo, ọ tẹ jẹ tẹzẹ ọzae riẹ nọ ọ ta kẹ Kelẹb ọsẹ riẹ re ọ kẹ ae otọ jọ. Kẹsena Aksa o te no eketekete riẹ ruọ otọ.* Kelẹb ọ tẹ nọe nọ: “Eme whọ gwọlọ?” 15 Ọ tẹ ta kẹe nọ: “Ivie, kẹ omẹ okẹ rọ ghale omẹ, keme obọze ovatha-ọre* whọ jọ kẹ omẹ ẹwẹ otọ; rekọ kẹ omẹ Gọlọt-meyẹm* kugbe re.” Fikiere Kelẹb ọ tẹ kẹe Gọlọt Obehru gbe Gọlọt Obotọ.
16 Kẹsena ahwo uyẹ ohwo Kẹn na,+ ọgọ Mosis,+ a te lele ahwo Juda no okpẹwho iriẹ ze+ kpobọ udhude Juda nọ o rrọ obọze ovatha-ọre Erad.+ Nọ a nya kpohọ obei, a tẹ jẹ rria kugbe ahwo na.+ 17 Rekọ Juda avọ Simiọn oniọvo riẹ a tẹ wọ ẹmo bru ahwo Kenan nọ a be rria Zifat, a tẹ raha iẹe muotọ.+ Fikiere a te se okpẹwho na Họma.*+ 18 Juda o te fi Gaza+ avọ ẹkwotọ riẹ kparobọ, te Ashkelọn+ avọ ẹkwotọ riẹ, gbe Ekrọn+ avọ ẹkwotọ riẹ. 19 Jihova ọ jọ kugbe Juda, a tẹ rehọ ubrotọ igbehru na kẹ omarai, rekọ a sai le ahwo nọ a be rria otọ opraprara* na no ho, keme a wo ekẹkẹ ẹmo nọ etẹ rai i wo egbọdọ.*+ 20 A rehọ Hebrọn kẹ Kelẹb nwane wọhọ epanọ Mosis ọ ya eyaa kẹe,+ o te le emezae esa Anak no etẹe.+
21 Rekọ ahwo orua Bẹnjamin a le ahwo Jebus nọ a jẹ rria Jerusalẹm no ho, fikiere ahwo Jebus a be rria udevie ahwo orua Bẹnjamin evaọ Jerusalẹm rite ẹdẹ inẹnẹ na.+
22 Evaọ oke ovona, ahwo uwou Josẹf+ a wọ ẹmo kpohọ Bẹtẹl, yọ Jihova ọ jọ kugbe ai.+ 23 Ahwo uwou Josẹf a tẹ jẹ lẹlẹ no riwi Bẹtẹl (whaọ odẹ okpẹwho na vẹre họ Lọz),+ 24 ekiotọ na e tẹ ruẹ ọzae jọ nọ o bi no okpẹwho na ze. A tẹ ta kẹe nọ: “Ivie, dhesẹ oria nọ a rẹ rọ ruọ okpẹwho na kẹ omai, ma te re ohrọ ra.”* 25 Ọzae na o te dhesẹ oria nọ a rẹ rọ ruọ okpẹwho na kẹ ae, a tẹ rehọ ọgbọdọ kpe ahwo okpẹwho na, rekọ a kẹ ọzae na avọ ahwo uviuwou riẹ soso uvẹ nyavrẹ omakọkọ.+ 26 Ọzae na o te kpohọ ẹkwotọ ahwo Hit, ọ tẹ bọ okpẹwho jọ o te se odẹ riẹ Lọz, yọ oye họ odẹ okpẹwho na rite ẹdẹ inẹnẹ na.
27 Manasẹ ọ rehọ okpẹwho Bẹt-shian avọ ewho esese riẹ hẹ,* gbe Teanak+ avọ ewho esese riẹ. Ọ rehọ Dọr avọ ahwo nọ a be rriae eva gbe ewho esese riẹ hẹ, gbe Ibliẹm avọ ahwo nọ a be rriae eva gbe ewho esese riẹ. Yọ ọ rehọ Mẹgido avọ ahwo nọ a be rriae eva gbe ewho esese riẹ hẹ.+ Ahwo Kenan na a dadamu nọ a re no ẹkwotọ nana ha. 28 Nọ ahwo Izrẹl a dowọ muotọ ziezi no, a tẹ jẹ rehọ ahwo Kenan na ru iruo ọgbahọ,+ rekọ a le rai no ẹkwotọ na riẹriẹriẹ hẹ.+
29 Yọ Ifremu o le ahwo Kenan nọ a jẹ rria Gizẹ no ho. Ahwo Kenan a tẹ gbẹ jẹ rria udevie rai evaọ Gizẹ.+
30 Zẹbulọn o le ahwo nọ a jẹ rria Kitrọn avọ ahwo nọ a jẹ rria Nehelọl no ho.+ Ahwo Kenan a gbẹ jẹ rria udevie rai, a tẹ jẹ rehọ ahwo Kenan na ru iruo ọgbahọ.+
31 Asha o le ahwo nọ a jẹ rria Ako avọ ahwo nọ a jẹ rria Saedọn,+ Ọlab, Akzib,+ Hẹlba, Efik,+ gbe Rihọb+ no ho. 32 Fikiere ahwo orua Asha a tẹ gbẹ jẹ rria udevie ahwo Kenan nọ a be rria ẹkwotọ na, keme a le rai no ho.
33 Naftalae o le ahwo nọ a jẹ rria Bẹt-shimẹsh avọ ahwo nọ a jẹ rria Bẹt-enat no ho,+ rekọ a gbẹ jẹ rria udevie ahwo Kenan nọ a be rria ẹkwotọ na.+ Ahwo Bẹt-shimẹsh avọ Bẹt-enat a te zihe ruọ enọ a je ro ru iruo ọgbahọ.
34 Ahwo Amọ a keke ahwo orua Dan ba ubrotọ igbehru na, keme a jẹ kẹ ae uvẹ re a ziọ otọ opraprara* na ha.+ 35 Fikiere ahwo Amọ a dadamu nọ a re no ẹkwotọ na ha, a tẹ gbẹ jẹ rria Ugbehru Hirẹs, Aijalọn,+ gbe Shealbim.+ Rekọ nọ uwou Josẹf o goma gaga no,* a tẹ jẹ gba ae họ ru iruo egaga. 36 Ẹkwotọ ahwo Amọ o muhọ evaọ edhere-ukpehru Akrabim,+ je no Sila kpobọ igbehru na.
2 Kẹsena ukọ-odhiwu Jihova+ o te no Gilgal+ kpohọ Bokim, ọ tẹ ta nọ: “Mẹ rehọ owhai no Ijipti ziọ ẹkwotọ nọ me duwu iyei nọ mẹ te kẹ esẹ-esẹ rai.+ U te no ere no, mẹ ta nọ, ‘Mẹ te raha ọvọ nọ mẹ re kugbe owhai vievie he.+ 2 Rọkẹ owhai, wha rẹ re ọvọ kugbe ahwo nọ a be rria ẹkwotọ nana vievie he,+ yọ wha re kporo egbada-idhe rai fihọ otọ.’+ Rekọ wha yoẹme kẹ urru mẹ hẹ.+ Fikieme wha ro ru onana? 3 Oyejabọ nọ mẹ rọ ta re nọ, ‘Me ti le ai no aro rai hi,+ a te jọ agbefẹ kẹ owhai,+ yọ eghẹnẹ rai i ti su owhai thọ.’”+
4 Nọ ukọ-odhiwu Jihova ọ ta eme nana kẹ ahwo Izrẹl kpobi no, ahwo na a te mu enu oviẹ họ eku. 5 Fikiere a te se odẹ oria yena Bokim,* a tẹ jọ etẹe dhe idhe kẹ Jihova.
6 Nọ Joshua o siobọno ahwo na vrẹ no, omomọvo ahwo Izrẹl na a tẹ nya kpohọ ọvuọ oria ukuoriọ riẹ re a rehọ ẹkwotọ na.+ 7 Ahwo na a ruabọhọ jẹ gọ Jihova evaọ edẹ Joshua kpobi gbe evaọ edẹ ekpako kpobi nọ e gbẹ jọ uzuazọ okenọ Joshua o whu no, enọ e ruẹ eware ilogbo kpobi nọ Jihova o ru kẹ ahwo Izrẹl.+ 8 Kẹsena Joshua ọmọzae Nọn, odibo Jihova o te whu nọ ọ kpako te ikpe udhusoi-gbikpe (110) no.+ 9 A te ki ei fihọ ẹkwotọ ukuoriọ riẹ evaọ Timnat-hirẹs,+ nọ o rrọ ubrotọ igbehru Ifremu, evaọ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre Ugbehru Geash.+ 10 A te koko oge yena soso họ bru esẹ-esẹ rai,* oge ọfa o te ti mu ze, enọ e riẹ Jihova hayo eware nọ o ru kẹ Izrẹl he.
11 Fikiere ahwo Izrẹl a te je ru oware nọ u yoma evaọ aro Jihova, a tẹ jẹ gọ edhọ Bale.+ 12 Ere a rọ nyasiọ Jihova Ọghẹnẹ esẹ rai ba, ọnọ ọ rehọ e rai no ẹkwotọ Ijipti ze.+ A te mu eghẹnẹ efa họ elele, eghẹnẹ ahwo nọ a wariẹ e rai họ,+ a te je guzou kpotọ kẹ ai je ru eva dha Jihova.+ 13 A nyasiọ Jihova ba nyae gọ Bale gbe emema Ashtorẹt.+ 14 Fiki onana, Jihova o te mu ofu gaga kẹ ahwo Izrẹl, ọ tẹ rehọ ae họ obọ ahwo nọ a jẹ rọ ogaga kwa eware rai rehọ.+ Ọ zẹ rai họ obọ ewegrẹ nọ e wariẹ e rai họ,+ a gbẹ jẹ sai dikihẹ họre ewegrẹ rai hi.+ 15 Obọ Jihova o jẹ rọsuọ ae evaọ oria kpobi nọ a nya, okpẹtu o te je te ai+ nwane wọhọ epanọ Jihova ọ ta, gbe epanọ Jihova o duwu iyei kẹ ae,+ idhọvẹ egaga e tẹ jarai oma.+ 16 Fikiere Jihova ọ tẹ jẹ rehọ ibruoziẹ mu kẹ ae nọ i re siwi ai no obọ ahwo nọ a jẹ kwa eware rai rehọ.+
17 Rekọ a rọwo gaviezọ kẹ ibruoziẹ na dede he, a jẹ rehọ omarai kẹ eghẹnẹ efa wọhọ igberẹ, yọ a je guzou kpotọ kẹ ae. O raha oke he, a te kuomarẹriẹ no edhere nọ esẹ-esẹ rai e jẹ nya, enọ i je koko ijaje Jihova.+ Ae omarai a ru ere he. 18 Oke kpobi nọ Jihova ọ tẹ rehọ ibruoziẹ mu kẹ ae,+ Jihova ọ rẹ jọ kugbe obruoziẹ na je siwi ai no obọ ewegrẹ rai evaọ edẹ obruoziẹ na kpobi; keme ohrọ+ rai o jẹ re* Jihova fiki imẹ-idio nọ enọ i je kienyẹ ae+ gbe enọ i je gboja kẹ ae a jẹ wha se ai.
19 Rekọ nọ obruoziẹ na o te whu no, a vẹ wariẹ mu eware iyoma họ eru tube vi esẹ rai dede, ẹkwoma eghẹnẹ efa nọ a re lele, a vẹ be gọ ae je bi guzou kpotọ kẹ ae.+ A siobọno iruẹru rai gbe uruemu aghẹmeeyo rai hi. 20 Ukuhọ riẹ Jihova o te mu ofu gaga kẹ Izrẹl,+ ọ tẹ ta nọ: “Fikinọ orẹwho nana o raha ọvọ mẹ+ nọ me jie uzi riẹ kẹ esẹ-esẹ rai jẹ ghẹmeeyo kẹ omẹ na,+ 21 me ti le makọ orẹwho ovo dede no ho evaọ usu erẹwho nọ Joshua ọ seba evaọ okenọ o whu na.+ 22 Mẹ te rọ onana dawo ahwo Izrẹl sọ a te nya evaọ edhere Jihova+ wọhọ epanọ esẹ rai i ru.” 23 Fikiere Jihova ọ tẹ kẹ erẹwho nana uvẹ re e gbẹ jọ ẹkwotọ na. Ọ kaki le ai no ho, yọ ọ rehọ e rai họ obọ Joshua ha.
3 Enana họ erẹwho nọ Jihova ọ kuvẹ re e gbẹ jariẹ, re a ruẹse dawo ahwo Izrẹl kpobi nọ a ri ti lele ahwo Kenan fi ẹmo ẹdẹvo ho+ 2 (o ru onana re ige ahwo Izrẹl nọ i mu ze a ruẹse riẹ oghẹrẹ nọ ẹmo ọ rrọ, enọ e re rọ ẹro ruẹ eware itieye na vẹre he): 3 enọ ọ kuvẹ na họ, ilori isoi ahwo Filistia,+ gbe ahwo Kenan kpobi, ahwo Saedọn,+ gbe ahwo Hiv+ nọ a be rria Ugbehru Lebanọn,+ no obọ Ugbehru Bale-hamọn rite ugbo obọ Libo-hemat.*+ 4 A jọ odawọ kẹ ahwo Izrẹl sọ a ti koko ijaje Jihova nọ ọ rọ ẹkwoma Mosis kẹ esẹ rai.+ 5 Fikiere ahwo Izrẹl a tẹ jẹ rria udevie ahwo Kenan,+ ahwo Hit, ahwo Amọ, ahwo Pẹriz, ahwo Hiv, gbe ahwo Jebus. 6 Ahwo Izrẹl a tẹ jẹ rehọ emetẹ erẹwho nana re a jọ eyae rai, yọ a jẹ rehọ emetẹ rai kẹ emezae rai, a te mu eghẹnẹ rai họ ẹgọ.+
7 Fikiere ahwo Izrẹl a te je ru oware nọ u yoma evaọ aro Jihova, Jihova Ọghẹnẹ rai ọ tẹ thọrọ ae ẹro, a tẹ jẹ gọ edhọ Bale+ gbe ekpọ ọrẹri* na.+ 8 Fiki onana, Jihova o te mu ofu gaga kẹ ahwo Izrẹl, ọ tẹ zẹ ae họ obọ Kushan-rishateyẹm ovie Mẹsopotemia.* Ahwo Izrẹl a tẹ gbodibo kẹ Kushan-rishateyẹm evaọ ikpe eree. 9 Nọ ahwo Izrẹl a bo se Jihova kẹ obufihọ,+ Jihova ọ tẹ rọ osiwi jọ mu re o siwi ahwo Izrẹl,+ Otniẹl+ ọmọzae Kinaz, oniọvo ọmaha Kelẹb. 10 Ẹzi Jihova ọ tẹ ruọ ẹe oma,+ ọ tẹ jọ obruoziẹ Izrẹl. Nọ o kpohọ ẹmo, Jihova ọ tẹ rehọ Kushan-rishateyẹm ovie Mẹsopotemia* họ obọ riẹ, o te fi Kushan-rishateyẹm kparobọ. 11 Nọ oyena o vrẹ no, omofọwẹ* o tẹ jọ ẹkwotọ na evaọ ikpe udhuvẹ. Kẹsena Otniẹl ọmọzae Kinaz o te whu.
12 Ahwo Izrẹl a tẹ wariẹ mu oware nọ u yoma evaọ aro Jihova họ eru.+ Fikiere Jihova ọ tẹ kuvẹ re Ẹglọn ovie Moab+ o fi Izrẹl kparobọ, keme a je ru oware nọ u yoma evaọ aro Jihova. 13 U te no ere, o koko ahwo Ammọn,+ gbe ahwo Amalẹk+ họ rọsuọ ae. A họre Izrẹl, a tẹ rehọ okpẹwho iriẹ na.+ 14 Ahwo Izrẹl a gbodibo kẹ Ẹglọn ovie Moab ikpe ikpegberee.+ 15 Kẹsena ahwo Izrẹl a te bo se Jihova kẹ obufihọ,+ fikiere Jihova ọ tẹ rehọ osiwi mu kẹ ae,+ Ehud+ ọmọzae Gira nọ ọ rrọ ohwo orua Bẹnjamin,+ ọnọ ọ kpẹlobọ.+ Nọ oke jọ o vrẹ no, ahwo Izrẹl a te vi ei inọ ọ rehọ azọhọ rai se Ẹglọn ovie Moab. 16 Whaọ, Ehud o ru ọgbọdọ akọ-ava jọ kẹ omariẹ nọ u theri te ikiubiti* ọvo, ọ tẹ gbae siọ ekpokpowọ obọze riẹ evaọ otọ ewu nọ o kuhọ. 17 Kẹsena ọ tẹ rehọ azọhọ na kẹ Ẹglọn ovie Moab. Whaọ Ẹglọn ọ jọ fuẹfu gaga.
18 Nọ Ehud ọ rehọ azọhọ na kẹe no, ọyomariẹ avọ ahwo nọ a wọ eware azọhọ na ze a te muhọ ezihe kpo. 19 Rekọ nọ a te Gilgal no evaọ oria emema nọ a kare* na,+ o te kuomarẹriẹ zihe, ọ tẹ ta nọ: “O ovie, a vuẹ omẹ uwou idhere jọ se owhẹ.” Fikiere ovie na ọ tẹ ta nọ: “Wha fibo!” Idibo riẹ kpobi e tẹ ruọ otafe se iẹe ba. 20 Ehud ọ tẹ nyabru ei evaọ ubruwou obehru odhedhẹ riẹ nọ ọyeọvo ọ keria. Ehud ọ tẹ ta kẹe nọ: “Ọghẹnẹ ọ vuẹ omẹ uwou jọ se owhẹ.” Fikiere ọ tẹ kpama no agbara-uvie* riẹ. 21 Ehud ọ tẹ rọ obọ ẹkpẹlobọ riẹ yolo ọgbọdọ nọ ọ gba siọ ekpokpowọ obọze riẹ na, o te duwu iei họ eva riẹ. 22 Eriẹ ọgbọdọ na ọ tẹ ruọ eva riẹ, iwhri eva riẹ i te ruru ọgbọdọ na, keme o yolo ọgbọdọ na noi eva ha, isọ e tẹ lahwe. 23 Ehud ọ tẹ rọ orọ ogebara* na ruọ otafe, o te si ethẹ ubruwou obehru na họ jẹ kare ae. 24 Nọ ọ nyavrẹ no, idibo ovie na i te zihe ze, a tẹ ruẹ nọ a kare ethẹ ubruwou obehru na. A tẹ ta nọ: “Ẹsejọhọ o bi kuame* evaọ ubruwou obeva odhedhẹ na.” 25 A tẹ jẹ hẹrẹ bẹsenọ o rọ kẹ ae uye no, rekọ nọ a ruẹ nọ o bi rovie ethẹ ubruwou obehru na ghele he, a tẹ tọlọ usiavẹ na, a te rovie ethẹ na, a tẹ ruẹ olori rai nọ o whu fihọ otọ.*
26 Ehud ọ tẹ dhẹ vabọ evaọ okenọ a jẹ rọ hẹrẹ na, ọ tẹ dhẹ vrẹ oria emema nọ a kare*+ na kpobọ Seara omakọkọ. 27 Nọ o te obei, o te kporo onware+ evaọ ubrotọ igbehru Ifremu;+ ahwo Izrẹl a te no obọ ubrotọ igbehru na ze, yọ ọ karo kẹ ae. 28 Ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Wha lele omẹ keme Jihova ọ rehọ ewegrẹ rai, ahwo Moab na họ obọ rai no.” A te lele iei, a tẹ wariẹ eria ekpakpafua Ethẹ Jọdan na họ evaọ ofẹ nọ o rẹriẹ ovao dhe ahwo Moab, yọ a kẹ ohwo ọvo uvẹ re ọ fa ruọ abọdekọ họ. 29 Evaọ oke yena, a kpe ahwo Moab nọ a bu te oware wọhọ idu ikpe (10,000),+ aikpobi ezae egaga nọ e gudu; ọvuọvo rai ọ vabọ họ.+ 30 Ere ahwo Izrẹl a ro fi ahwo Moab kparobọ evaọ ẹdẹ yena; omofọwẹ* o tẹ jọ ẹkwotọ na evaọ ikpe udhone.+
31 Nọ u no Ehud no, u te te Shamga+ ọmọzae Enat, ọnọ ọ rehọ ọkpọ ọsiọsiọle nọ a re ro su iruẹ+ kpe ahwo Filistia egba ezeza (600);+ ọyomariẹ o siwi Izrẹl re.
4 Rekọ nọ Ehud o whu no, ahwo Izrẹl a tẹ wariẹ mu oware nọ u yoma evaọ aro Jihova họ eru.+ 2 Fikiere Jihova ọ tẹ zẹ ae họ obọ Jabin ovie Kenan,+ ọnọ o je su evaọ Hezọ. Sisera họ oletu ogbaẹmo riẹ, ọ jẹ rria Haroshẹt+ erẹwho na.* 3 Ahwo Izrẹl a te bo se Jihova,+ keme Jabin o wo ekẹkẹ ẹmo egba izii (900) nọ etẹ rai i wo egbọdọ,*+ yọ o kienyẹ ahwo Izrẹl yoyoma+ evaọ ikpe udhe soso.
4 Whaọ Debora, ọruẹaro-aye na,+ aye Lapidọt, o je bruoziẹ evaọ Izrẹl evaọ oke yena. 5 Ọ jẹ hae keria otọ oriẹ Debora nọ o rrọ udevie Rema+ avọ Bẹtẹl+ evaọ ubrotọ igbehru Ifremu; ahwo Izrẹl a jẹ hae nyabru ei re o bruoziẹ rai. 6 Ọ tẹ vuẹ uwou se Berak+ ọmọzae Abinoam nọ ọ jọ obọ Kidẹsh-naftalae,+ ọ tẹ ta kẹe nọ: “Kọ ogbẹrọnọ Jihova Ọghẹnẹ Izrẹl o jie uzi na? ‘Nya re who thihi kpobọ* Ugbehru Tebọ, jẹ rehọ ezae Naftalae avọ Zẹbulọn idu ikpe (10,000) kugbe oma. 7 Mẹ te rehọ Sisera, oletu ogbaẹmo Jabin, avọ ekẹkẹ ẹmo riẹ gbe egbaẹmo riẹ bru owhẹ ze oko-ame* Kaeshọn,+ mẹ vẹ te rehọ iẹe họ obọ ra.’”+
8 Nọ ọ ta ere, Berak ọ tẹ ta kẹe nọ: “Otẹrọnọ who ti lele omẹ nya, mẹ te nya, rekọ who gbe lele omẹ hẹ, mẹ te nya ha.” 9 Fikiere, Debora ọ tẹ ta kẹe nọ: “Mẹ te siọ owhẹ ba elele he. Rekọ ẹmo nọ who bi kpohọ na ọ te wha orro se owhẹ hẹ, keme Jihova ọ te rehọ Sisera họ obọ aye.”+ Kẹsena Debora ọ tẹ kpama, o te lele Berak kpohọ Kidẹsh.+ 10 Berak o te koko ahwo orua Zẹbulọn gbe orua Naftalae họ+ kpohọ Kidẹsh, ezae idu ikpe (10,000) a te lele iei. Debora o lele i rie nya re.
11 Whaọ evaọ oke nana yọ Hiba ohwo Kẹn na ọ hẹriẹ no ahwo Kẹn edekọ no,+ uyẹ Hobab, ọnọ ọ jọ ọgọ Mosis,+ yọ ọ rehọ uwou-udhu riẹ vi kẹle ure ulogbo nọ o rrọ Zeananim, evaọ Kidẹsh.
12 A tẹ vuẹ Sisera nọ Berak ọmọzae Abinoam o kpobọ Ugbehru Tebọ.+ 13 Sisera ọ tẹ nwani koko ekẹkẹ ẹmo riẹ kpobi họ—ekẹkẹ ẹmo egba izii (900) nọ etẹ rai i wo egbọdọ*—avọ egbaẹmo nọ e rrọ kugbei kpobi no obọ Haroshẹt erẹwho na ze re a kpobọ oko-ame* Kaeshọn.+ 14 Debora ọ tẹ ta kẹ Berak nọ: “Kparoma, keme nẹnẹ họ ẹdẹ nọ Jihova ọ te rehọ Sisera họ obọ ra. Kọ ogbẹrọnọ Jihova ọ be karo kẹ owhẹ?” Berak avọ ezae idu ikpe (10,000) nọ i bi lele iei na a te no Ugbehru Tebọ ziọ otọ. 15 Kẹsena Jihova ọ tẹ whẹ ozighi họ Sisera avọ ekẹkẹ ẹmo riẹ kpobi gbe egbaẹmo riẹ kpobi oma,+ yọ Berak ọ be rehọ ọgbọdọ kpe ai. Ukuhọ riẹ, Sisera o te nwrotọ no akẹkẹ riẹ, ọ tẹ rọ owotọ dhẹ. 16 Berak o te le ekẹkẹ ẹmo na avọ ogbaẹmo na rite ugbo obọ Haroshẹt erẹwho na. A tẹ rehọ ọgbọdọ kpe ogbaẹmo Sisera soso; makọ ọvo dede o kiọkọ họ.+
17 Rekọ Sisera ọ rọ owotọ dhẹ kpobọ uwou-udhu Jeẹl,+ aye Hiba+ ohwo Kẹn, keme udhedhẹ o jọ udevie Jabin+ ovie Hezọ avọ uwou Hiba ohwo Kẹn na. 18 Kẹsena Jeẹl ọ tẹ ruọ otafe bru Sisera ze, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Ruọ eva, olori mẹ, ruọ eva uwou. Jọ ozọ u mu owhẹ hẹ.” Fikiere ọ tẹ ruọ eva uwou-udhu aye na, ọ tẹ rọ ohọ ehwa ruru iei. 19 Kẹsena ọ tẹ ta kẹ aye na nọ: “Ivie, kẹ omẹ amame jọ re mẹ da, keme uruame u bi kpe omẹ.” Fikiere aye na o te rovie ukoko oviẹ-arao nọ ame-ivie eruẹ ọ rrọ eva, ọ tẹ jọ etẹe kẹe re ọ da,+ kẹsena ọ tẹ wariẹ rọ ohọ ehwa na ruru iei. 20 Sisera ọ tẹ ta kẹ aye na nọ: “Dikihẹ unu uwou-udhu na, ohwo jọ ọ tẹ nyaze jẹ nọ owhẹ nọ, ‘Kọ ọzae jọ ọ rrọ etenẹ?’ ta nọ, ‘Ijo!’”
21 Rekọ Jeẹl aye Hiba ọ tẹ tọlọ ughele nọ a rẹ rọ tehe uwou-udhu nyaotọ avọ ogbokọ. Kẹsena nọ Sisera ọ wezẹ diwi no avọ oma nọ o rrọ riẹ no, Jeẹl ọ tẹ lẹlẹ nya kẹle iẹe, ọ tẹ tehe ughele na fihọ abovao riẹ lafi duwu otọ, o te whu.+
22 Berak o te le Sisera te etẹe, Jeẹl ọ tẹ ruọ otafe bru ei ze, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nyaze re me dhesẹ ọzae nọ whọ be gwọlọ na kẹ owhẹ.” O te lele iei ruọ eva, ọ tẹ ruẹ Sisera nọ o whu fihọ otọ, avọ ughele na nọ u duwu abovao riẹ lafi.
23 Evaọ ẹdẹ yena, Ọghẹnẹ o te ru nọ ahwo Izrẹl a ro fi Jabin ovie Kenan kparobọ.+ 24 Obọ ahwo Izrẹl u te je dhe ẹgẹga vi Jabin ovie Kenan,+ bẹsenọ a ro kpe Jabin ovie Kenan no.+
5 Evaọ ẹdẹ yena Debora+ avọ Berak+ ọmọzae Abinoam a tẹ so ole nana:+
3 Wha gaviezọ, whai ivie! Wha kezọ, whai isu!
Mẹ rẹ so ole kẹ Jihova.
Mẹ rẹ so ile ujiro* kẹ Jihova,+ Ọghẹnẹ Izrẹl.+
4 Jihova, okenọ who no Siya vrẹ,+
Nọ who thihi no ẹkwotọ Edọm vrẹ,
Otọakpọ na u te nuhu, idhiwu na i te hwẹ ame ze,
Ame o te hwẹ no ẹgho na ze.
5 Igbehru e tẹ ghra* evaọ aro Jihova,+
Makọ ugbehru Saena dede o ghra evaọ aro Jihova,+ Ọghẹnẹ Izrẹl.+
6 Evaọ edẹ Shamga+ ọmọzae Enat,
Evaọ edẹ Jeẹl,+ idhere na e jọ fọfọ;
Idhere emu enọ i je kpohọ erẹ e jẹ nya.
7 Ahwo nọ a be rria iwhre evaọ Izrẹl a gbẹ rrọ họ;
A gbẹ jarai hi bẹsenọ mẹ, Debora,+ mẹ rọ kpama,
Bẹsenọ mẹ rọ kpama wọhọ oni evaọ Izrẹl.+
A sae ruẹ ojese hayo ozuẹ hẹ
Evaọ udevie ezae idu udhuvẹ (40,000) evaọ Izrẹl.
Wha jiri Jihova!
10 Whai enọ e be dhẹ eketekete eviẹviẹ,
Whai enọ e keria ehru ekapẹte iwowoma,
Jegbe enọ e be nya evaọ edhere,
Wha roro!
11 A yo edo uvo enọ i je vo ame evaọ eria nọ ame ọ rrọ;
A jẹ jọ etẹe ta kpahe iruẹru ikiẹrẹe Jihova,
Iruẹru ikiẹrẹe ahwo riẹ nọ a be rria iwhre evaọ Izrẹl.
Kẹsena ahwo Jihova a tẹ nya kpohọ inuethẹ ikpewho na.
12 Rọwo ze, rọwo ze, O Debora!+
Rọwo ze, rọwo ze, so ole!+
Kparoma, Berak!+ Su enọ who mu rehọ vrẹ, whẹ ọmọzae Abinoam!
13 Kẹsena enọ i kiọkọ e tẹ nyabru ikpahwo na ze;
Ahwo Jihova a tẹ nyabru omẹ ze re a họre egba na.
14 Obọ Ifremu a no ze, enọ e rrọ obọ ukiekpotọ* na;
A bi lele owhẹ avọ ahwo ra, O Bẹnjamin.
Obọ Meka+ enọ i wuzou egbaẹmo na i no vrẹ,
Enọ e wha ubiọkpọ ọnọ ọ rẹ rehọ ahwo fihọ ogbaẹmo na* a te no obọ Zẹbulọn vrẹ.
15 Ikpahwo-esuo orua Isaka e jọ kugbe Debora,
Epanọ Isaka ọ jọ kugbei na, ere Berak ọ jọ kugbei re.+
Ọ rehọ owotọ nyaziọ ukiekpotọ* na.+
Itu sa-sa nọ e rrọ orua Rubẹn e jẹ kiẹ udu rai riwi gaga.
16 Fikieme whọ rọ keria otọ evaọ udevie ekpa-owha ivẹ na,
Be gaviezọ kẹ ae nọ a bi kporo irete rai kẹ ithuru erao na?+
Itu sa-sa nọ e rrọ orua Rubẹn e jẹ kiẹ udu rai riwi gaga.
Asha ọ keria akotọ abade ababọ oware nọ o bi ru,
Yọ o no eria riẹ nọ a re bi ekọ kpahe na ha.+
18 Orua Zẹbulọn họ ahwo nọ a fi uzuazọ* rai họ ọza te epanọ a je ti ro whu;
A sae wha isiliva evuevo kpo ho.+
20 Isi na i fi ẹmo no obọ odhiwu ze;
Evaọ oria nọ a rrọ a jọ lele Sisera fi ẹmo.
Me te* thihi egba na nyaotọ.
22 Kẹsena ekothawọ enyenya i te bi thihi otọ
Nọ enyenya ẹmo riẹ e be dhẹ avọ ofu na.+
23 ‘Wha bọwo Mirọz ehao,’ ere ukọ-odhiwu Jihova ọ ta,
‘Ẹhẹ, wha bọwo enọ e be rria eva riẹ ehao,
Keme a nyaze ti fiobọhọ kẹ Jihova ha,
A nyaze ti fiobọhọ kẹ Jihova avọ egba na ha.’
24 Jeẹl họ ọnọ ọ mai wo oghale evaọ usu eyae kpobi,+
Aye Hiba+ ohwo Kẹn na;
Ọye ọ mai wo oghale evaọ usu eyae nọ e be rria iwou-udhu.
25 Ọ yare ame; ọ kẹ riẹ ame-ivie eruẹ da.
O ku ame-ivie eruẹ ọgbogbodo fihọ emamọ omodhe okokodo ologbo kẹe da.+
26 Ọ rọ obọ riẹ tọlọ ughele nọ a rẹ rọ tehe uwou-udhu nyaotọ,
Ọ rehọ obọze riẹ tọlọ ogbokọ oruiruo.
Ọ tẹ tehe Sisera, ọ pẹhẹ uzou riẹ,
Ọ tehe oware ruọ abovao riẹ.+
27 Ọ fia fihọ udevie awọ riẹ; o kie jẹ rriẹ fihọ otọ jọjọrọjọ;
Ọ fia fihọ udevie awọ riẹ, o kie;
Oria nọ ọ fia fihọ, etẹe o whu fihọ.
28 Aye jọ o rri no unwido ze,
Oni Sisera ọ jọ ighogho unwido na no rri otafe,
‘Fikieme akẹkẹ riẹ ọ gbẹ re dhẹ ze he?
Fikieme me gbe ri yo edo ekẹkẹ riẹ hẹ?’+
29 Enọ e mai wo areghẹ evaọ usu eyae nọ e rrọ ikpahwo riẹ a vẹ kẹe uyo;
Ẹhẹ, ọyomariẹ ọ vẹ be wariẹ kẹ omariẹ nọ,
30 ‘Ẹsejọhọ a be ghale egbo-ẹmo na enẹna,
A te rehọ ọmọtẹ,* emetẹ ivẹ,* rọkẹ ọgbaẹmo kpobi,
A te jọ usu egbo-ẹmo na kẹ Sisera ewu ekọlọ, ewu ekọlọ evaọ usu egbo-ẹmo na,
A te rehọ ewu nọ a zuo eware onaa họ, ohọ ekọlọ, iwu ivẹ nọ a zuo eware onaa họ
Kẹ egbaẹmo nọ e kwa eware na nọ a re fihọ uriohọ.’
31 Jọ ewegrẹ ra kpobi i whu no,+ O Jihova,
Rekọ, jọ ahwo nọ a you owhẹ a jọ wọhọ ọre nọ ọ be va ze evaọ oruaro riẹ.”
Omofọwẹ* o tẹ jọ ẹkwotọ na evaọ ikpe udhuvẹ.+
6 Rekọ ahwo Izrẹl a tẹ wariẹ mu oware nọ u yoma evaọ aro Jihova họ eru,+ fikiere Jihova ọ tẹ rehọ ae họ obọ ahwo Midian evaọ ikpe ihrẹ.+ 2 Obọ ahwo Midian o tẹ ga vi orọ ahwo Izrẹl.+ Fiki ahwo Midian, ahwo Izrẹl a te ru eria nọ a re dhere* kẹ omarai evaọ igbehru na, evaọ ighogho-itho, gbe evaọ eria nọ e rẹ bẹ ẹnyaruọ.+ 3 Nọ ahwo Izrẹl a tẹ kọ eware, ahwo Midian avọ Amalẹk+ gbe ahwo obọ Ovatha-Ọre+ a vẹ wọ ohọre bru ae. 4 A vẹ fa evuẹ re a họre Izrẹl jẹ raha eware nọ a kọ fihọ otọ na no rite ugbo obọ Gaza, a rẹ siọ uvumọ oware ba kẹ ahwo Izrẹl nọ a rẹ re he, makọ ogodẹ, eruẹ, hayo eketekete.+ 5 A rẹ wọ ze avọ erao gbe iwou-udhu rai nọ e rrọ buobu wọhọ ebaka-ẹkpẹ,+ yọ a rẹ sai kele ae avọ ekamẹle rai mu hu,+ a rẹ wọ ze ẹkwotọ na re a raha iẹe no. 6 Fikiere uvuhu ogaga o tẹ jọ ahwo Izrẹl oma fiki ahwo Midian; ahwo Izrẹl a te bo se Jihova kẹ obufihọ.+
7 Nọ ahwo Izrẹl a bo se Jihova kẹ obufihọ fiki ahwo Midian,+ 8 Jihova o te vi ọruẹaro jọ bru ahwo Izrẹl, ọnọ ọ ta kẹ ae nọ: “Enẹ Jihova Ọghẹnẹ Izrẹl ọ ta, ‘Mẹ rehọ owhai no Ijipti ze, mẹ tẹ rọ ere si owhai no obonọ wha jẹ jọ igbo ze.+ 9 Me te siwi owhai no obọ ahwo Ijipti je no obọ ahwo kpobi nọ a je kienyẹ owhai, me te le ai no kẹ owhai jẹ kẹ owhai ẹkwotọ rai.+ 10 Mẹ tẹ ta kẹ owhai nọ: “Mẹ họ Jihova Ọghẹnẹ rai.+ Wha rẹ dhozọ eghẹnẹ ahwo Amọ na vievie he, enọ wha be rria ẹkwotọ rai na.”+ Rekọ wha yoẹme kẹ omẹ hẹ.’”*+
11 Uwhremu na, ukọ-odhiwu Jihova ọ tẹ nyaze,+ ọ tẹ keria otọ ure ulogbo Joash ohwo uyẹ Abi-iza na, onọ o jọ Ọfra.+ Gidiọn, ọmọzae riẹ+ ọ jẹ tehe iwhiti no igbe rai evaọ oria udi-uruo, re ọ ruẹse ko ai dhere ahwo Midian. 12 Ukọ-odhiwu Jihova ọ tẹ romavia kẹe, ọ tẹ ta nọ: “Jihova ọ rrọ kugbe owhẹ,+ whẹ ọgbaẹmo ọgaga na.” 13 Gidiọn ọ tẹ ta kẹe nọ: “Jọ eva e dha owhẹ hẹ, olori mẹ, rekọ otẹrọnọ Jihova ọ rrọ kugbe omai, fikieme eware nana kpobi e be rọ via kẹ omai?+ Kọ iruo igbunu riẹ na kpobi e rrọ, enọ esẹ mai i gbiku rai kẹ omai+ inọ, ‘Kọ ogbẹrọnọ Jihova ọ rehọ omai no obọ Ijipti ze?’+ Whaọ, Jihova ọ nyasiọ omai ba no+ ọ tẹ rehọ omai họ obọ ahwo Midian.” 14 Jihova ọ tẹ rẹriẹ ovao ku ei, ọ tẹ ta nọ: “Nya avọ ogaga nọ o rrọ owhẹ oma na, who ti siwi ahwo Izrẹl no obọ ahwo Midian.+ Kọ ogbẹrọnọ mẹ o vi owhẹ?” 15 Gidiọn o te yo kẹe nọ: “Eva e dha owhẹ hẹ, Jihova, rekọ ẹvẹ mẹ te sai ro siwi Izrẹl? Rri! Unuwou* mẹ họ onọ o mae kawo evaọ orua Manasẹ, yọ mẹ họ ọnọ a mai rri nọ o fioka ha evaọ uwou ọsẹ mẹ.” 16 Rekọ Jihova ọ tẹ ta kẹe nọ: “Fikinọ mẹ te jọ kugbe owhẹ na,+ who ti kpe ahwo Midian wọhọ ẹsenọ a rrọ omọvo.”
17 Gidiọn ọ tẹ ta kẹe nọ: “Otẹrọnọ me wo aruoriwo evaọ aro ra, dhesẹ oka jọ kẹ omẹ re mẹ riẹ nọ whẹ họ ọnọ o bi lele omẹ ta ẹme na. 18 Ivie, who no etenẹ hẹ bẹsenọ mẹ rẹ rehọ okẹ mẹ ze jẹ rehọ iẹe kẹ owhẹ.”+ Ọ tẹ ta kẹe nọ: “Mẹ te jọ etenẹ bẹsenọ who re zihe ze.” 19 Gidiọn ọ tẹ ruọ eva uwou, o te kpe ọmọ ẹwe jọ jẹ rehọ owawọ ifa* orọ eflawa ro ru ebrẹdi nọ ọ kare ẹvi.+ O te fi arao na họ eva ekete je ku izuwo na họ uwho na; ọ tẹ wọ ae lahwe, ọ tẹ wọ ae kẹe evaọ otọ ure ulogbo na.
20 Ukọ-odhiwu Ọghẹnẹ uzẹme na ọ tẹ ta kẹe nọ: “Rehọ arao na avọ ebrẹdi nọ ọ kare ẹvi na re who fi ai họ ehru utho ulogbo nọ o rrọ etẹe na, re who ku izuwo na họ ehru riẹ.” O te ru ere. 21 Kẹsena ukọ-odhiwu Jihova ọ tẹ rriẹ ọkpọ nọ ọ jariẹ obọ, ọ tẹ rehọ ẹroro riẹ te arao na avọ ebrẹdi nọ ọ kare ẹvi na, utho na u te fru erae, o tẹ mahe arao na avọ ebrẹdi nọ ọ kare ẹvi na no.+ Ukọ-odhiwu Jihova ọ tẹ rayẹ se iẹe ba. 22 Gidiọn o te ti vuhumu nọ ukọ-odhiwu Jihova o je lele ta ẹme na.+
Gidiọn ọ tẹ ta nọ: “U re kẹ omẹ no, Jihova Olori nọ Ọ Mai Kpehru na, keme mẹ ruẹ ukọ-odhiwu Jihova ovao dhe ovao no!”+ 23 Rekọ Jihova ọ tẹ ta kẹe nọ: “Udhedhẹ u te owhẹ. Ozọ u mu owhẹ hẹ;+ who ti whu hu.” 24 Fikiere Gidiọn ọ tẹ bọ agbada-idhe kẹ Jihova evaọ etẹe, yọ a bi sei Jihova-shelọm*+ rite ẹdẹ inẹnẹ na. Agbada-idhe na ọ gbẹ rrọ Ọfra ọrọ ahwo uyẹ Abi-iza.
25 Aso yena, Jihova ọ tẹ ta kẹe nọ: “Rehọ eruẹ ọsese ọsẹ ra na, eruẹ ọsese avọ ivẹ na nọ ọ rrọ ikpe ihrẹ na re who kporo agbada-idhe Bale ọrọ ọsẹ ra na fihọ otọ, re who je ko ọkpọ ọrẹri* nọ ọ rrọ akotọ riẹ na fihọ otọ.+ 26 Nọ whọ tẹ nabe ruẹrẹ itho họ rọ bọ agbada-idhe kẹ Jihova Ọghẹnẹ ra evaọ ehru ukpehru nana no, whọ vẹ rehọ eruẹ ọsese avọ ivẹ na dhe idhe-emahọ evaọ ehru ire ọkpọ ọrẹri* nọ who ko fihọ otọ na.” 27 Fikiere Gidiọn ọ tẹ rehọ ezae ikpe evaọ usu idibo riẹ, o te ru epanọ Jihova ọ vuẹ riẹ na dẹẹ. Rekọ ọ sai ru ei evaọ oke uvo ho fiki ozọ ahwo uwou ọsẹ riẹ gbe ezae okpẹwho na nọ u je mu ei gaga, o te ru ei evaọ aso.
28 Nọ ezae okpẹwho na e kpama evaọ irioke okiokiọ riẹ, a tẹ ruẹ nọ a kporo agbada-idhe Bale fihọ otọ no, a te je ko ọkpọ ọrẹri* nọ ọ rrọ akotọ riẹ na fihọ otọ no, yọ a rehọ eruẹ ọsese avọ ivẹ na dhe idhe fihọ agbada-idhe nọ a bọ. 29 A tẹ be nọ ohwohwo nọ: “Ono o ru oware nana?” Nọ a kiẹ otọ oware na no, a tẹ ta nọ: “Gidiọn ọmọzae Joash o ru oware nana.” 30 Ezae okpẹwho na e tẹ ta kẹ Joash nọ: “Rehọ ọmọzae ra lahwe re ma kpei no, keme o kporo agbada-idhe Bale fihọ otọ, o te je ko ọkpọ ọrẹri* nọ ọ rrọ akotọ riẹ fihọ otọ.” 31 Joash+ ọ tẹ ta kẹ ahwo kpobi nọ a wọ bru ei ze na nọ: “Kọ whai wha rẹ thothọ Bale? Kọ whai wha re siwi ei? Ohwo kpobi nọ ọ thothọ riẹ, a re kpei no evaọ ohiohiẹ nana.+ Otẹrọnọ ọghẹnẹ ọ rrọ, jọ ọ họre kẹ omariẹ+ nọ orọnọ ohwo jọ o kporo agbada-idhe riẹ fihọ otọ na.” 32 O te se Gidiọn Jerubale* evaọ ẹdẹ yena, ọ tẹ ta nọ: “Jọ Bale ọ họre kẹ omariẹ keme ohwo jọ o kporo agbada-idhe riẹ fihọ otọ no.”
33 Egbaẹmo Midian+ avọ Amalẹk+ kpobi gbe erọ ahwo obọ Ovatha-Ọre na a te kuomagbe;+ a tẹ fa* ruọ abọ Ukiekpotọ* Jezrẹl, a tẹ fa evuẹ fihọ etẹe. 34 Kẹsena ẹzi Jihova ọ tẹ ruọ* Gidiọn oma,+ o te kporo onware,+ ahwo uyẹ Abi-iza+ a te kokohọ lele iei. 35 O te vi enyukọ nyae vuẹ ahwo orua Manasẹ soso, a te kokohọ lele iei re. O te je vi enyukọ nyae vuẹ ahwo orua Asha, Zẹbulọn, gbe Naftalae, a tẹ wọ lahwe bru ei ze.
36 Kẹsena Gidiọn ọ tẹ ta kẹ Ọghẹnẹ uzẹme na nọ: “Otẹrọnọ whọ te rọ ẹkwoma mẹ siwi Izrẹl nwane wọhọ epanọ whọ ya eyaa na,+ 37 me bi fi uvovo jọ họ oria nọ a rẹ jọ si ibi no igbe ekakọ na. Otẹrọnọ igrigri i kie fihọ uvovo na ọvo rekọ otọ na soso o rrọ yaya, ẹsiẹe mẹ te rọ riẹ nọ whọ te rọ ẹkwoma mẹ siwi Izrẹl nwane wọhọ epanọ whọ ya eyaa na.” 38 Yọ ere o ginẹ via. Nọ ọ kpama evaọ okiokiọ riẹ je mi uvovo na, ame nọ o mi no uvovo na ze ọ vọ omodhe ologbo nọ a rẹ rọ re emu. 39 Rekọ Gidiọn ọ tẹ ta kẹ Ọghẹnẹ uzẹme na nọ: “Who mu ofu kẹ omẹ hẹ, rekọ jomẹ gbẹ yare oware jọ. Ivie, jomẹ gbẹ rọ uvovo na dawo oware jọ. Ivie jọ uvovo na ọvo o jọ yaya re igrigri e vọ otọ na kpobi.” 40 Ere Ọghẹnẹ o gine ru aso yena; uvovo na ọvo o jọ yaya, yọ igrigri e vọ otọ na kpobi.
7 Kẹsena Jerubale, koyehọ Gidiọn,+ gbe ahwo kpobi nọ a jọ kugbei a tẹ wọ evaọ irioke, a tẹ fa evuẹ kẹle Eyeri-ame Herọd, yọ evuẹ ahwo Midian ọ rrọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre evuẹ Gidiọn evaọ ukpehru Morẹ nọ o rrọ ukiekpotọ opraprara na. 2 Jihova ọ tẹ ta kẹ Gidiọn nọ: “Ahwo nọ a rrọ kugbe owhẹ na a bu ga hrọ nọ mẹ rẹ rọ rehọ ahwo Midian họ obọ rai.+ Onana o sai ru Izrẹl ya-oma kẹ omẹ nọ, ‘Obọ obọmẹ u siwi omẹ.’+ 3 Ivie, jọ iraro ahwo na whowho nọ: ‘Jọ ohwo kpobi nọ ozọ u bi mu nọ o bi nuhu o zihe kpo.’”+ Fikiere Gidiọn ọ tẹ dawo ai. O tẹ whae ze nọ ahwo idu udhegbivẹ (22,000) a ro zihe kpo, ahwo idu ikpe (10,000) a te kiọkọ.
4 Ghele na, Jihova ọ tẹ ta kẹ Gidiọn nọ: “Ahwo na a gbe bu hrọ ghele. Ta kẹ ai re a nya kpohọ oria ame na re mẹ dawo ai kẹ owhẹ evaọ etẹe. Nọ mẹ tẹ ta kẹ owhẹ nọ, ‘Ohwo nana o ti lele owhẹ nya,’ o ti lele owhẹ nya, rekọ nọ mẹ tẹ ta kẹ owhẹ nọ, ‘Ohwo nana o ti lele owhẹ nya ha,’ o ti lele owhẹ hẹ.” 5 Fikiere ọ tẹ wha ahwo na kpohọ oria ame na.
Kẹsena Jihova ọ tẹ ta kẹ Gidiọn nọ: “Fi ohwo kpobi nọ ọ sẹrẹ ame da wọhọ epanọ arakọ o re ru na họ abọvo, re who fi ahwo nọ a kigwẹ totọ da ame họ abọ rai sa.” 6 Ahwo nọ a rọ obọ sẹrẹ ame da a bu te ezae egba esa (300). Ahwo nọ a kiọkọ a kigwẹ totọ da ame.
7 Jihova ọ tẹ ta kẹ Gidiọn nọ: “Mẹ te rehọ ezae egba esa (300) nọ e sẹrẹ ame da na siwi owhai, yọ mẹ te rehọ ahwo Midian họ obọ ra.+ Rekọ jọ ahwo nọ a kiọkọ na kpobi a zihe kpo.” 8 Nọ a mi ahwo na emu gbe enware nọ a wha no, o te vi ezae Izrẹl nọ i kiọkọ na kpobi kpo, ọ tẹ nyasiọ ezae egba esa (300) na ọvo ba. Oke yena yọ evuẹ ahwo Midian ọ rrọ ukiekpotọ opraprara nọ o jọ obotọ oria nọ Gidiọn ọ jọ na.+
9 Evaọ aso yena, Jihova ọ tẹ ta kẹe nọ: “Kpama, nyae họre ahwo nọ a rrọ evuẹ na, keme mẹ rehọ e rai họ obọ ra no.+ 10 Rekọ otẹrọnọ ozọ nọ whọ rẹ rọ nyae họre ai u bi mu owhẹ, whẹ avọ Pura odibo ra wha gbẹ nya kpobọ evuẹ na. 11 Whọ vẹ gaviezọ kẹ ẹme nọ a be ta, kẹsena who ve ti wo udu* nọ whọ rẹ rọ họre ahwo na.” Fikiere tei te Pura odibo riẹ a tẹ nya kpobọ akotọ oria nọ ogbaẹmo na o fa evuẹ fihọ na.
12 Whaọ egbaẹmo Midian avọ Amalẹk gbe erọ ahwo obọ Ovatha-Ọre na kpobi+ a vọ ukiekpotọ opraprara na wọhọ owa ebaka-ẹkpẹ, yọ a rẹ sai kele ekamẹle rai mu hu,+ e rrọ buobu wọhọ uwẹkpẹ nọ o rrọ akotọ abade. 13 Nọ Gidiọn o te etẹe, yọ ọzae jọ ọ be nwani gbiku ewezẹ nọ ọ wezẹ kẹ ọrivẹ riẹ, inọ: “Mẹ wezẹ ewezẹ jọ. Ukulu ebrẹdi ebali nọ o rrọ gheghelie u je ghelie ziọ evuẹ ahwo Midian. U te ghelie te uwou-udhu jọ, o tẹ tehe iẹe gaga, u te nwo.+ Ẹhẹ, u gele uwou-udhu na kie wariama, uwou-udhu na u te kie totọ.” 14 Ọrivẹ ọzae na ọ tẹ ta nọ: “Ababọ avro, onana yọ ọgbọdọ Gidiọn+ ọmọzae Joash, ohwo Izrẹl na. Ọghẹnẹ ọ rehọ Midian avọ ahwo kpobi nọ a rrọ evuẹ na họ obọ riẹ no.”+
15 Nọ Gidiọn ọ nwani yo iku ewezẹ nọ ọzae na o gbe na avọ otofa riẹ,+ o te guzou kpotọ gọ Ọghẹnẹ. Kẹsena o te zihe kpohọ evuẹ ahwo Izrẹl, ọ tẹ ta nọ: “Wha kpama, keme Jihova ọ rehọ evuẹ Midian họ obọ rai no.” 16 Ọ tẹ ghale ezae egba esa (300) na fihọ itu esa, ọ tẹ kẹ aikpobi enware+ gbe ithẹ-ame ilogbo ifofe, yọ ikpẹ e rrọ eva ithẹ-ame na. 17 Kẹsena ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Wha re rri omẹ re wha ru epanọ me ru. Nọ mẹ tẹ nyate akotọ evuẹ na, wha re ru epanọ me ru dẹẹ. 18 Nọ mẹ avọ ahwo kpobi nọ a rrọ kugbe omẹ ma te kporo enware mai, wha re kporo enware rai re evaọ eria nọ wha dikihẹ wariẹ evuẹ na họ, wha ve bo nọ, ‘Rọkẹ Jihova avọ Gidiọn!’”
19 Gidiọn avọ ezae udhusoi (100) nọ e jọ kugbei a te kpohọ akotọ evuẹ na taure udevie aso u te ti te,* nọ a nwani nwene isoja nọ i je rou* no. A te kporo enware na+ je kpe ithẹ-ame ilogbo nọ e jọ abọ rai na.+ 20 Itu esa na i te kporo enware na je kpe ithẹ ilogbo na. A te kru ikpẹ na họ ẹkpẹlobọ rai, a te kporo enware nọ e rrọ obọze rai na, a te bo nọ: “Ọgbọdọ Jihova avọ ọrọ Gidiọn!” 21 Evaọ oke yena yọ ezae na kpobi i dikihẹ ọvuọ oria riẹ wariẹ evuẹ na họ, egbaẹmo nọ e jọ evuẹ na soso a te muhọ ẹdhẹ, a be dhẹ na yọ a bi bo.+ 22 Ezae egba esa (300) na i te gbe je kporo enware na, Jihova o te ru nọ ahwo nọ a rrọ evuẹ na soso a ro mu omoma rai họ ekpe;+ ogbaẹmo na o tẹ dhẹ rite ugbo obọ Bẹt-shita, je rite Zẹrera evaọ ugbo obọ ughe Ebẹl-mẹhola+ kẹle Tabat.
23 A te se ezae Izrẹl kokohọ no Naftalae, Asha, gbe Manasẹ soso ze,+ a te mu ahwo Midian họ ele. 24 Gidiọn o te vi enyukọ kpohọ ubrotọ igbehru Ifremu soso, inọ: “Wha nyae họre Midian, re wha rehọ eria nọ a re ro kpobọ ithẹ na rite ugbo obọ Bẹt-bara gbe Jọdan.” Fikiere ezae Ifremu kpobi i te kokohọ, a tẹ rehọ ithẹ na rite ugbo obọ Bẹt-bara gbe Jọdan. 25 A te je mu ikpahwo-esuo Midian ivẹ, Orẹb avọ Ziyẹb; a te kpe Orẹb evaọ utho Orẹb,+ a te kpe Ziyẹb evaọ oria udi-uruo Ziyẹb. A te gbe je le ahwo Midian,+ a tẹ rehọ uzou Orẹb avọ Ziyẹb ro se Gidiọn evaọ ẹkwotọ Jọdan.
8 Kẹsena ezae Ifremu e tẹ ta kẹe nọ: “Nọ eme who ru omai na? Fikieme who gbe se omai hi okenọ whọ jẹ nyae họre ahwo Midian?”+ A te je doku ei gaga.+ 2 Rekọ ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Eme me ru nọ a sae rọ wawo onọ wha ru? Kọ isogẹ nọ Ifremu o si+ i gbe bu vi ibi-ire nọ Abi-iza ọ kọrọ evaọ ezi nọ a rẹ kọrọ ibi-ire?+ 3 Whai Ọghẹnẹ ọ rehọ ikpahwo-esuo Midian, Orẹb avọ Ziyẹb họ obọ,+ kọ eme me ru nọ a sae rọ wawo onọ wha ru?” Nọ ọ ta eme nana, ofu rai o te hrẹ kpotọ.*
4 Kẹsena Gidiọn ọ tẹ nya kpobọ Ethẹ Jọdan, ọ tẹ fae vrẹ. Evaọ oke yena yọ oma o rrọ riẹ avọ ezae egba esa (300) nọ e jọ kugbei na no, rekọ a gbe je le ahwo na. 5 Fikiere ọ tẹ ta kẹ ezae Sọkọt nọ: “Ivie wha kẹ ahwo nọ a bi lele omẹ na ebrẹdi, keme oma o rrọ rai no, yọ me bi le Ziba avọ Zalmuna, ivie Midian.” 6 Rekọ ikpahwo-esuo Sọkọt e tẹ nọe nọ: “Kọ who mu Ziba avọ Zalmuna tobọ no* nọ ma rẹ rọ kẹ ogbaẹmo ra ebrẹdi?” 7 Fikiere Gidiọn ọ tẹ ta nọ: “Fiki ẹme nọ wha ta na, nọ Jihova ọ tẹ rehọ Ziba avọ Zalmuna họ obọ mẹ no, mẹ te rehọ idhigbo gbe ekpajẹ udhude na fa owhai.”+ 8 O te no etẹe kpobọ Pẹnuẹl, ọ tẹ yare ai oware ovona, rekọ ezae Pẹnuẹl e tẹ kẹe uyo ovona nọ ezae Sọkọt e kẹ riẹ na. 9 Ọ tẹ ta kẹ ezae Pẹnuẹl re nọ: “Okenọ me te zihe ze omakọkọ, me ti kporo uwou ukpehru nana fihọ otọ.”+
10 Whaọ Ziba avọ Zalmuna a jọ obọ Karkọ kugbe egbaẹmo rai, ezae nọ i bu te oware wọhọ idu ikpegbisoi (15,000). Ezae nana ọvo i kiọkọ evaọ ogbaẹmo ahwo obọ Ovatha-Ọre na soso,+ keme egbaẹmo idu udhozeza (120,000) nọ e wha egbọdọ i whu no. 11 Gidiọn ọ tẹ rehọ edhere ahwo nọ a be rria iwou-udhu evaọ ofẹ ovatha-ọre Noba gbe Jọg-baha+ nyabru ai, ọ tẹ vẹruọ evuẹ na, keme a ruẹrẹ oma kpahe he. 12 Nọ Ziba avọ Zalmuna a jẹ dhẹ, o te mu ai họ ele, o te mu ivie ivẹ ahwo Midian na tobọ, Ziba avọ Zalmuna, o tẹ lẹliẹ egbaẹmo nọ e jọ evuẹ na soso je nuhu.
13 Gidiọn ọmọzae Joash ọ tẹ rehọ emedhere nọ o nya kpobọ Hirẹs no ẹmo na kpozi. 14 Ọ jọ edhere mu ọmoha Sọkọt jọ, ọ tẹ kiẹe riwi. Ọmoha na o te kere edẹ ikpahwo-esuo na avọ ekpako Sọkọt kẹe, ezae udhosa gbe ikpegbihrẹ. 15 Fikiere ọ tẹ nyabru ezae Sọkọt, ọ tẹ ta nọ: “Ziba avọ Zalmuna ena, enọ wha rọ fiki rai poviẹ omẹ ẹdẹ nọ, ‘Kọ who mu Ziba avọ Zalmuna tobọ no* nọ ma rẹ rọ kẹ ahwo ra nọ oma o rrọ no ebrẹdi?’”+ 16 O te kru ekpako okpẹwho na, ọ tẹ rehọ idhigbo gbe ekpajẹ udhude na dhesẹ akpọ* kẹ ezae Sọkọt.+ 17 O te kporo uwou ukpehru Pẹnuẹl+ fihọ otọ, o te kpe ezae okpẹwho na no.
18 Ọ tẹ nọ Ziba avọ Zalmuna nọ: “Oghẹrẹ ahwo vẹ wha kpe evaọ Tebọ?” A tẹ ta nọ: “A jọ wọhọ owhẹ na, aikpobi a jọ wọhọ emezae ovie.” 19 Fikiere ọ tẹ ta nọ: “Inievo mẹ wha kpe na, emọ oni mẹ. Nọ Jihova ọ rrọ uzuazọ na, mẹ hai ti kpe owhai hi, orọnọ wha vu ai wa.” 20 Ọ tẹ ta kẹ Jita ọmọ ọsosuọ riẹ nọ: “Kpama re who kpe ai no.” Rekọ ọmoha na o yolo ọgbọdọ riẹ hẹ; ozọ u je mu ei, keme ọmoha ọ gbẹ jọ. 21 Ziba avọ Zalmuna a tẹ ta nọ: “Kpama re whẹ ọvo o kpe omai, keme ogaga ohwo a rẹ rọ riẹ sọ o te ọzae.”* Fikiere Gidiọn ọ tẹ kpama o te kpe Ziba avọ Zalmuna no,+ ọ tẹ rehọ ifiare nọ a ru wọhọ ọvẹre nọ ọ kpahe obọ nọ e jọ uriohọ ekamẹle rai.
22 Nọ onana o vrẹ no, ezae Izrẹl e tẹ ta kẹ Gidiọn nọ: “Whẹ avọ ọmọzae ra gbe ọmọ-uruọmọ* ra wha su omai, keme who siwi omai no obọ Midian.”+ 23 Rekọ Gidiọn ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Me ti su owhai hi, yọ ọmọzae mẹ o ti su owhai gbe he. Jihova họ ọnọ o ti su owhai.”+ 24 Gidiọn o te fibae nọ: “Jọ mẹ yare oware ọvo jọ mi owhai: whai omomọvo ọ jọ usu egbo-ẹmo riẹ kẹ omẹ ẹmẹro unwe.” (Keme ahwo nọ a fi kparobọ na a wo emero unwe igoru fikinọ ahwo Ishmẹl a jọ.)+ 25 A tẹ kẹ uyo nọ: “Ma te rehọ ae kẹ owhẹ hrọ.” Fikiere a tẹ rriẹ ewu othethei fihọ otọ, omomọvo ọ tẹ jọ usu egbo-ẹmo riẹ tọlọ ẹmẹro unwe gbolo fihọ iẹe. 26 Emero unwe igoru nọ ọ yare e gbẹdẹ te shẹkẹl* igoru odu ọvo gbe egba ihrẹ (1,700). A du kele ifiare nọ a ru wọhọ ọvẹre nọ ọ kpahe obọ na kugbe he, te ibi ifiare, iwu iwhulu ogorurẹ nọ ivie Midian e wha gbe ifiare nọ e jọ ekamẹle na.+
27 Gidiọn ọ tẹ rehọ igoru na ru ẹfọd,*+ ọ tẹ wọe fihọ oria nọ a rẹ jọ ruẹ e riẹ evaọ Ọfra,+ ẹwho riẹ, ahwo Izrẹl kpobi a te mu ei họ ẹgọ wọhọ ẹdhọ* evaọ etẹe,+ yọ o jọ agbefẹ kẹ Gidiọn avọ ahwo uwou riẹ re.+
28 Ere ahwo Izrẹl a ro fi Midian+ kparobọ, a gbẹ wọso ae* ofa ha; ẹkwotọ na o te wo omofọwẹ* ikpe udhuvẹ evaọ edẹ Gidiọn.+
29 Fikiere Jerubale+ ọmọzae Joash o te zihe kpobọ uwou riẹ, ọ tẹ jẹ rria etẹe.
30 Gidiọn o yẹ emezae udhosa-gbikpe,* keme o wo eyae buobu. 31 Ọse riẹ nọ ọ jọ Shẹkẹm o yẹ ọmọzae jọ kẹe re, yọ o se rie Abimẹlẹk.+ 32 Gidiọn ọmọzae Joash o te ti whu nọ ọ who gaga no, a te ki ei fihọ uki Joash ọsẹ riẹ evaọ Ọfra ọrọ ahwo uyẹ Abi-iza.+
33 Nọ Gidiọn ọ nwani whu no, ahwo Izrẹl a tẹ wariẹ mu edhọ Bale họ ẹgọ,*+ a tẹ rehọ Bale-birit mu nọ ọye họ ọghẹnẹ rai.+ 34 Ahwo Izrẹl a gbẹ kareghẹhọ Jihova Ọghẹnẹ rai hi,+ ọnọ o siwi rai no obọ ewegrẹ rai kpobi nọ e wariẹ e rai họ;+ 35 yọ a dhesẹ uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ kẹ ahwo uwou Jerubale he, koyehọ Gidiọn, fiki eware iwoma kpobi nọ o ru kẹ Izrẹl.+
9 Nọ u te oke jọ, Abimẹlẹk+ ọmọzae Jerubale ọ tẹ nyabru inievo oni riẹ evaọ Shẹkẹm, ọ tẹ ta kẹ ae avọ unuwou ọsẹ-ologbo riẹ* soso nọ: 2 “Ivie wha nọ isu* Shẹkẹm kpobi nọ, ‘Ovẹ o mai woma kẹ owhai, re emezae udhosa-gbikpe Jerubale+ i su owhai hayo re ọzae ọvo o su owhai? Wha kareghẹhọ nọ mẹ yọ ugbonwa gbe uwo obọrai.’”*
3 Fikiere inievo oni riẹ a tẹ rehọ odẹ riẹ nyae ta ere kẹ isu Shẹkẹm kpobi, o tẹ were ai* nọ a re lele Abimẹlẹk, keme a ta nọ: “Oniọvo obọmai ọ rrọ.” 4 Kẹsena a tẹ jọ uwou* Bale-birit+ tọlọ ewẹ isiliva udhosa-gbikpe kẹ Abimẹlẹk, ọ tẹ rehọ ai zizie ezae nọ i wo okọ họ, nọ uzou rai o rrọ uwou hu re a lele iei. 5 Nọ o ru ere no, o te kpobọ uwou ọsẹ riẹ evaọ Ọfra,+ o te kpe emesẹ riẹ,+ emezae Jerubale nọ i bu te udhosa-gbikpe evaọ ehru utho ovo. Jotam nọ ọ jọ ubreyẹ Jerubale ọvo ọ zọ, keme o dhere.
6 Kẹsena isu Shẹkẹm kpobi avọ ahwo Bẹt-milo kpobi a te kokohọ, a tẹ rehọ Abimẹlẹk mu ovie,+ evaọ oria nọ o kẹle ure ulogbo na, evaọ akotọ ipila nọ o jọ Shẹkẹm.
7 Nọ a vuẹ Jotam kpahe iẹe, ọ tẹ nwane nyai dikihẹ ehru Ugbehru Gẹrizim,+ ọ tẹ rehọ urru oruarua se ai inọ: “Wha gaviezọ kẹ omẹ whai isu Shẹkẹm, kẹsena Ọghẹnẹ ọ vẹ te gaviezọ kẹ owhai.
8 “Oke jọ o jariẹ nọ ire e rọ nyae rehọ ovie mu kẹ omarai. A tẹ ta kẹ ure olivi nọ, ‘Su omai.’+ 9 Rekọ ure olivi na o tẹ ta kẹ ae nọ, ‘Kọ mẹ rẹ siọ ewhri nọ o bi no omẹ oma ze ba,* onọ a be rọ kẹ Ọghẹnẹ gbe ahwo orro, re mẹ jọ ehru ire efa fou wọhọ osu?’ 10 Kẹsena ire na e tẹ ta kẹ ure ifigi nọ, ‘Nyaze re who su omai.’ 11 Rekọ ure ifigi na o tẹ ta kẹ ae nọ, ‘Kọ mẹ siọ awere mẹ gbe emamọ ibi nọ i bi no omẹ oma ze ba re mẹ jọ ehru ire efa fou wọhọ osu?’ 12 Kẹsena ire na e tẹ ta kẹ ure evaene nọ, ‘Nyaze re who su omai.’ 13 Ure evaene na o tẹ kpahe kẹ ae nọ, ‘Kọ mẹ rẹ siọ enwaene ọkpokpọ nọ o bi no omẹ oma ze ba, onọ u re ru Ọghẹnẹ avọ ahwo wo evawere, re mẹ jọ ehru ire efa fou wọhọ osu?’ 14 Ukuhọ riẹ, ire nọ i kiọkọ na kpobi e tẹ ta kẹ ure-inwe nọ, ‘Nyaze re who su omai.’+ 15 Fikiere ure-inwe na o tẹ ta kẹ ire na nọ, ‘O tẹ ginẹ rọnọ wha be rehọ omẹ mu ovie rai, wha dhẹ ziọ otọ edhedhẹ mẹ. Rekọ o gbẹ rrọ ere he, jọ erae i no ure-inwe na ze, re e mahe ire sida Lebanọn no.’
16 “Kọ u kiehọ je dhesẹ adhẹẹ nọ wha rọ rehọ Abimẹlẹk mu ovie,+ kọ oyena họ ewoma nọ wha ru kẹ Jerubale avọ ahwo uwou riẹ, kọ epanọ u gine fo nọ wha re ru kẹe wha ru na? 17 Nọ ọsẹ mẹ ọ họre kẹ owhai,+ o fi uzuazọ* riẹ họ ọza re o siwi owhai no obọ Midian.+ 18 Rekọ nẹnẹ na wha wọso ahwo uwou ọsẹ mẹ, wha te kpe emezae riẹ no, ezae udhosa-gbikpe evaọ ehru utho ovo.+ Kẹsena wha tẹ rehọ Abimẹlẹk, ọmọzae ọrigbo ọmọtẹ riẹ+ mu ovie re o su isu Shẹkẹm fikinọ omoni rai ọ rrọ. 19 Evaọ uzẹme, otẹrọnọ oware nọ wha bi ru Jerubale avọ ahwo uwou riẹ nẹnẹ na u kiehọ je dhesẹ adhẹẹ, wha ghọghọ kẹ Abimẹlẹk, re ọyomariẹ ọ jẹ ghọghọ kẹ owhai re. 20 Rekọ o gbẹ rrọ ere he, jọ erae i no Abimẹlẹk oma ze re e mahe isu Shẹkẹm avọ ahwo Bẹt-milo no,+ re erae i je no isu Shẹkẹm avọ ahwo Bẹt-milo oma ze re e mahe Abimẹlẹk no.”+
21 Kẹsena Jotam+ ọ tẹ dhẹ vabọ kpohọ Biẹ, ọ tẹ jẹ rria obei fiki Abimẹlẹk ọmọsẹ riẹ.
22 Abimẹlẹk o su Izrẹl ikpe esa. 23 Ọghẹnẹ ọ tẹ kuvẹ re egrẹ ọ ruọ* udevie Abimẹlẹk avọ isu Shẹkẹm, a tẹ jẹ rọ ẹghẹ lele Abimẹlẹk yeri. 24 O via enẹ re Ọghẹnẹ ọ kioja emezae udhosa-gbikpe Jerubale nọ a kpe, re azẹ rai ọ jọ uzou Abimẹlẹk ọmọsẹ rai, ọnọ o kpe rai+ gbe uzou isu Shẹkẹm nọ i fiobọhọ kẹe kpe emesẹ riẹ. 25 Fikiere isu Shẹkẹm i te vi ezae nyai dhere hẹrẹ iẹe evaọ obọ ehru igbehru na, yọ a je tho eware mi ohwo kpobi nọ ọ be nya edhere na vrẹ. Nọ u te oke jọ no a tẹ vuẹ Abimẹlẹk.
26 Kẹsena Geal ọmọzae Ibẹd avọ inievo riẹ a tẹ fa vrẹ kpohọ Shẹkẹm,+ isu Shẹkẹm a te fievahọ iẹe. 27 A te kpobọ idhu rai, a tẹ kwa ibi evaene nọ e rrọ egbọ rai kokohọ je thihi ai ro ru udi, a te ru ehaa. Nọ a ru ere no, a te kpobọ uwou ọghẹnẹ rai,+ a tẹ re emu jẹ da, yọ a be bọwo Abimẹlẹk ehao. 28 Geal ọmọzae Ibẹd ọ tẹ ta nọ: “Ono họ Abimẹlẹk, kọ ono họ Shẹkẹm,* nọ ma rẹ rọ gbodibo kẹe? Kọ ogbẹrọnọ ọmọzae Jerubale ọ rrọ,+ yọ ogbẹrọnọ Zibọl họ ethabọ riẹ? Wha gbodibo kẹ ezae Hemọ, ọsẹ Shẹkẹm! Fikieme ma rẹ rọ gbodibo kẹ Abimẹlẹk? 29 O hae jọ nọ ahwo nana a rrọ otọ mẹ, mẹ hai ti si Abimẹlẹk no ovie.” Fikiere o te se Abimẹlẹk abọ nọ: “Fiba ogbaẹmo ra re whọ wọ lahwe.”
30 Nọ Zibọl okpohwo-esuo okpẹwho na o yo eme nọ Geal ọmọzae Ibẹd ọ ta, eva e tẹ dhae gaga. 31 Fikiere ọ tẹ lẹlẹ* vi enyukọ bru Abimẹlẹk, inọ: “Rri! Geal ọmọzae Ibẹd avọ inievo riẹ a rrọ Shẹkẹm obọnana, yọ a be bẹbẹ ahwo okpẹwho na họ re a wọso owhẹ. 32 Fikiere whẹ avọ ahwo ra wha nyaze evaọ aso re wha dhere hẹrẹ ai evaọ obọ otafe okpẹwho na. 33 Nọ ọre ọ tẹ nwane va ze no evaọ ohiohiẹ, whọ rẹ kake kpama re whọ vẹruọ okpẹwho na; nọ tei te ahwo riẹ a tẹ wọ bru owhẹ ze, ru oware kpobi nọ whọ sai ru ro fi ei kparobọ.”*
34 Fikiere Abimẹlẹk avọ ahwo kpobi nọ a rrọ kugbei a tẹ kpama evaọ aso, a tẹ ghale oma fihọ itu ene, a te dhere be hẹrẹ ahwo Shẹkẹm. 35 Nọ Geal ọmọzae Ibẹd ọ nya lahwe je dikihẹ obọ aro unuẹthẹ okpẹwho na, Abimẹlẹk avọ ahwo nọ a rrọ kugbei a te no eria nọ a dhere ze. 36 Nọ Geal ọ ruẹ ahwo na, ọ tẹ ta kẹ Zibọl nọ: “Rri! Ahwo jọ a bi no obọ ehru igbehru na ze.” Rekọ Zibọl ọ tẹ ta kẹe nọ: “Uwoho igbehru na whọ be ruẹ wọhọ ahwo na.”
37 Geal ọ tẹ ta kẹe uwhremu na nọ: “Rri! Ahwo a bi no udevie ẹkwotọ na ze, yọ utu jọ o be rọ edhere obọ ure ulogbo Mẹ-ọnẹnim nyaze.” 38 Zibọl ọ tẹ kpahe kẹe nọ: “Kọ eha nọ who je se na e rrọ, inọ, ‘Ono họ Abimẹlẹk nọ ma rẹ rọ gbodibo kẹe?’+ Kọ ogbẹrọnọ ahwo nana who rri vo na? Nya enẹna re whọ họre ae.”
39 Fikiere Geal ọ tẹ karo kẹ isu Shẹkẹm, a tẹ họre Abimẹlẹk. 40 Abimẹlẹk o te mu ei họ ele, Geal ọ tẹ dhẹ, a te kpe ahwo vọ otọ rite ugbo obọ unuẹthẹ okpẹwho na.
41 Abimẹlẹk ọ tẹ gbẹ jẹ rria Aruma. Zibọl+ o te le Geal avọ inievo riẹ no Shẹkẹm. 42 Okiokiọ riẹ ahwo na a tẹ wọ kpobọ otafe okpẹwho na, a tẹ vuẹ Abimẹlẹk kpahe iẹe. 43 Fikiere Abimẹlẹk o te se ahwo riẹ, ọ tẹ ghale ai kpohọ itu esa, a te dhere be hẹrẹ ai evaọ otafe okpẹwho na. Nọ ọ ruẹ ahwo na nọ a bi no okpẹwho na ze, ọ tẹ vẹruọ ai, o te kpe ai no. 44 Abimẹlẹk avọ itu nọ e rrọ kugbei a tẹ họrọ kpobọ aro, a tẹ jọ obọ unuẹthẹ okpẹwho na, evaọ oke yena itu ivẹ e tẹ họrọ mu ahwo kpobi nọ a jọ otafe okpẹwho na, a te kpe ai no. 45 Abimẹlẹk ọ tẹ họre okpẹwho na ẹdẹ yena soso, o te fi ei kparobọ. Nọ o kpe ahwo nọ a rrọ eva riẹ no, o te kporo okpẹwho na fihọ otọ+ jẹ vravra uwhei fihọ iẹe.
46 Nọ isu uwou ukpehru Shẹkẹm kpobi a yo onana, a tẹ nwane dhẹ kpohọ ubruwou nọ a re dhere* evaọ uwou* Ẹl-birit.+ 47 Nọ a nwane vuẹ Abimẹlẹk nọ isu uwou ukpehru Shẹkẹm kpobi a kokohọ oria ovo, 48 Abimẹlẹk avọ ahwo nọ a jọ kugbei kpobi a te kpobọ Ugbehru Zalmọn. Abimẹlẹk ọ tẹ tọlọ ewhe họ obọ, o te ko ogha ure, ọ tẹ wọe fihọ ẹkoko, ọ tẹ ta kẹ ahwo nọ a rrọ kugbei nọ: “Wha ru oware nọ wha ruẹ nọ me ru na ovovẹrẹ!” 49 Fikiere ahwo na kpobi a te ko egha ire a te lele Abimẹlẹk. Kẹsena a tẹ rehọ egha ire na rẹrẹ ubruwou nọ a re dhere na, a te tu erae họ iẹe. Fikiere ahwo kpobi nọ a jọ uwou ukpehru Shẹkẹm na a te whu re, a bu te oware wọhọ odu ọvo (1,000), te ezae te eyae.
50 Kẹsena Abimẹlẹk o te kpobọ Tibẹz; ọ tẹ họre Tibẹz je fi ei kparobọ. 51 Whaọ, uwou ukpehru ogaga jọ o jọ udevie okpẹwho na, te ezae te eyae kpobi gbe isu okpẹwho na kpobi a tẹ dhẹ kpohọ etẹe. A tẹ kare ethẹ na dhe oma jẹ gadiẹ kpobọ ehru uwou na. 52 Abimẹlẹk ọ tẹ nya kpobọ uwou ukpehru na re ọ raha iẹe. Ọ nya kẹle unuẹthẹ uwou ukpehru na re o tu erae họ iẹe. 53 Kẹsena aye jọ o te siobọno utho nọ a re ro wuhu eware kie fihọ uzou Abimẹlẹk, o tẹ bẹre ukolo-uzou riẹ.+ 54 O te se odibo nọ ọ wha ekwakwa ẹmo riẹ vẹrẹ vẹrẹ, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Yolo ọgbọdọ ra re who kpe omẹ, re ahwo a gbẹ ta kpahe omẹ hẹ inọ, ‘Binọ aye o kpe rie.’” Fikiere odibo riẹ o te duwu iei lafi, o te whu.
55 Nọ ezae Izrẹl a ruẹ nọ Abimẹlẹk o whu no, aikpobi a te zihe kpo. 56 Ere Ọghẹnẹ ọ rọ hwa Abimẹlẹk osa oware uyoma nọ o ru ọsẹ riẹ, nọ o ro kpe emesẹ udhosa-gbikpe obọriẹ.+ 57 Ọghẹnẹ o te je ru nọ umuomu kpobi nọ ahwo Shẹkẹm a ru u ro zihe ziọ uzou obọrai. Ere ehao nọ Jotam+ ọmọzae Jerubale+ ọ bọwo e rai e rọ via kẹ ae.
10 Nọ u no Abimẹlẹk no, Tola ọmọzae Pua, ọmọzae Dodo, ohwo orua Isaka, o te mu ze re o siwi Izrẹl.+ Ọ jẹ rria Shemẹ evaọ ubrotọ igbehru Ifremu. 2 Ọ jọ obruoziẹ Izrẹl ikpe udhegbesa. Kẹsena o te whu, a te ki ei fihọ Shemẹ.
3 Nọ u noi no, Jeya ohwo Giliad na o te mu ze, ọ tẹ jọ obruoziẹ Izrẹl ikpe udhegbivẹ. 4 O yẹ emezae ọgba nọ e jẹ dhẹ eketekete ọgba, a te je wo ikpewho ọgba, enọ a bi se Havọt-jeya rite inẹnẹ na;+ ikpewho na e rrọ ẹkwotọ Giliad. 5 Kẹsena Jeya o te whu, a te ki ei fihọ Kemọn.
6 Ahwo Izrẹl a tẹ wariẹ mu oware nọ u yoma evaọ aro Jihova họ eru,+ a tẹ wariẹ mu edhọ Bale,+ emema Ashtorẹt, eghẹnẹ Eram,* eghẹnẹ Saedọn, eghẹnẹ Moab,+ eghẹnẹ ahwo Ammọn,+ gbe eghẹnẹ ahwo Filistia họ ẹgọ.+ A nyasiọ Jihova ba, a gbẹ jẹ gọe he. 7 Fikiere Jihova o te mu ofu gaga kẹ Izrẹl, ọ tẹ zẹ ae họ obọ ahwo Filistia gbe ahwo Ammọn.+ 8 A te je gboja kẹ ahwo Izrẹl je kienyẹ ai gaga evaọ ukpe yena—ikpe ikpegberee soso a kienyẹ ahwo Izrẹl nọ a jọ ofẹ Jọdan na, onọ o jọ ẹkwotọ ahwo Amọ evaọ Giliad. 9 Ahwo Ammọn omarai a jẹ hae fa Jọdan na vrẹ nyae họre Juda avọ Bẹnjamin gbe uwou Ifremu; ahwo Izrẹl a tẹ jọ awawa gaga. 10 Kẹsena ahwo Izrẹl a te bo se Jihova kẹ obufihọ,+ inọ: “Ma thọ uzi ra no, keme ma nyasiọ Ọghẹnẹ mai ba, ma tẹ be gọ edhọ Bale.”+
11 Rekọ Jihova ọ tẹ ta kẹ ahwo Izrẹl nọ: “Kọ ogbẹrọnọ mẹ o siwi owhai no obọ Ijipti,+ je no obọ ahwo Amọ,+ ahwo Ammọn, ahwo Filistia,+ 12 ahwo Saedọn, Amalẹk, gbe Midian nọ a je kienyẹ owhai? Nọ wha bo se omẹ, me siwi owhai no obọ rai. 13 Rekọ wha tẹ nyasiọ omẹ ba, wha tẹ be gọ eghẹnẹ efa.+ Oyejabọ nọ mẹ te gbẹ rọ wariẹ siwi owhai hi na.+ 14 Wha nyabru eghẹnẹ nọ wha salọ na re wha bo se ai kẹ obufihọ.+ Jọ a siwi owhai no uye nọ wha rrọ na.”+ 15 Rekọ ahwo Izrẹl a tẹ ta kẹ Jihova nọ: “Ma thọ uzi no. Ru omai oware kpobi nọ u kiehọ evaọ aro ra. Ivie, thakpi siwi omai ẹdẹ inẹnẹ na ọvo.” 16 A te si eghẹnẹ erẹwho efa na no udevie rai, a te mu Jihova họ ẹgọ,+ fikiere ọ gbẹ sai vu Izrẹl wa re a ruẹ uye he.*+
17 Nọ u te oke jọ no, a te se ahwo Ammọn+ na kokohọ, a tẹ fa evuẹ fihọ Giliad. Ahwo Izrẹl a te kokohọ re jẹ fa evuẹ fihọ Mizpa. 18 Ahwo Giliad avọ ikpahwo-esuo rai a tẹ ta kẹ ohwohwo nọ: “Kọ ono ọ te kobaro nyae họre ahwo Ammọn?+ Jọ ohwo na ọ jọ ọnọ o re wuzou ahwo kpobi nọ a be rria Giliad.”
11 Whaọ Jẹfta+ ohwo Giliad na ọ jọ ọgbaẹmo ọgaga; aye nọ ọ jọ ogberẹ o yẹ riẹ, yọ Giliad họ ọsẹ Jẹfta. 2 Rekọ aye Giliad o yẹ emezae kẹe re. Nọ emezae aye riẹ na i te ahwo no, a te le Jẹfta no uwou, a tẹ ta kẹe nọ: “Ukuoriọ ovo u ti te owhẹ evaọ uwou ọsẹ mai hi, keme whẹ yọ ọmọzae aye ọfa.” 3 Fikiere Jẹfta ọ tẹ dhẹ siọ emesẹ riẹ ba, ọ tẹ nyae rria obọ ẹkwotọ Tob. Ezae nọ i wo okọ họ i te mu usu kugbe Jẹfta, a te je lele iei.
4 Nọ oke jọ o vrẹ no, ahwo Ammọn a tẹ jẹ họre ahwo Izrẹl.+ 5 Nọ ahwo Ammọn a jẹ họre ahwo Izrẹl, ekpako ahwo Giliad a tẹ nwane nya kpobọ ẹkwotọ Tob re a rehọ Jẹfta zihe ze. 6 A tẹ ta kẹ Jẹfta nọ: “Nyaze re whọ jọ ọnọ o wuzou egbaẹmo mai, re ma sae họre ahwo Ammọn.” 7 Rekọ Jẹfta ọ tẹ ta kẹ ekpako Giliad nọ: “Ogbẹrọnọ whai họ ahwo nọ a mukpahe omẹ te epanọ wha ro le omẹ no uwou ọsẹ mẹ?+ Kọ fikieme wha be rọ nyabru omẹ ze enẹna nọ wha rrọ uye na?” 8 Fikiere ekpako Giliad a tẹ ta kẹ Jẹfta nọ: “Oyejabọ nọ ma rọ nyabru owhẹ ze na. Who te lele omai nyae họre ahwo Ammọn, whọ te jọ osu mai nọ o ti su ahwo kpobi nọ a be rria Giliad.”+ 9 Jẹfta ọ tẹ ta kẹ ekpako Giliad na nọ: “Wha tẹ rehọ omẹ zihe re mẹ họre ahwo Ammọn, mẹ te ginẹ jọ osu rai nọ Jihova o te fi ai kparobọ kẹ omẹ!” 10 Ekpako Giliad na e tẹ ta kẹ Jẹfta nọ: “Jọ Jihova ọ jọ isẹi* kẹ omai avọ owhẹ otẹrọnọ ma gbe ru epanọ whọ ta na ha.” 11 Fikiere Jẹfta o te lele ekpako Giliad na zihe, ahwo na a tẹ rehọ iẹe mu osu gbe ọnọ o wuzou egbaẹmo rai. Jẹfta ọ tẹ jọ Mizpa+ wariẹ eme nọ ọ ta kpobi evaọ aro Jihova.
12 Jẹfta o te vi enyukọ bru ovie ahwo Ammọn,+ inọ: “Eme me ru owhẹ thọ* nọ whọ rọ wọ ohọre ziọ ẹkwotọ mẹ?” 13 Fikiere ovie ahwo Ammọn na ọ tẹ ta kẹ enyukọ Jẹfta na nọ: “Fikinọ ahwo Izrẹl a rehọ ẹkwotọ mẹ okenọ a no Ijipti ze,+ a rehọ no umuo Anọn+ rite Jabọk je rite ugbo obọ Jọdan.+ Fikiere zihe ai ze dhedhẹ enẹna.” 14 Rekọ Jẹfta ọ tẹ wariẹ vi enyukọ bru ovie ahwo Ammọn na 15 re a ta kẹe nọ:
“Enẹ Jẹfta ọ ta: ‘Izrẹl ọ rehọ ẹkwotọ ahwo Moab+ gbe ẹkwotọ ahwo Ammọn ho,+ 16 keme nọ ahwo Izrẹl a no Ijipti ze, udhude na a nya rite ugbo obọ Abade Ọwawae na,+ a tẹ rọ Kedẹsh kiotọ.+ 17 Kẹsena ahwo Izrẹl a te vi enyukọ nyae ta kẹ ovie Edọm+ nọ: “Ivie kẹ omai uvẹ re ma nya ẹkwotọ ra vrẹ,” rekọ ovie Edọm ọ kezọ họ. A te je vi uwou se ovie Moab,+ rekọ ọ rọwo ho. Fikiere ahwo Izrẹl a tẹ gbẹ jẹ rria Kedẹsh.+ 18 Nọ a jẹ nya udhude na vrẹ, a nyaruọ ẹkwotọ Edọm+ gbe ẹkwotọ Moab ho. Orọ ofẹ ovatha-ọre ẹkwotọ Moab+ a nya, a tẹ fa evuẹ họ ubrotọ Anọn; a fa uwhru Moab+ vrẹ hẹ, keme Anọn ọ jọ uwhru Moab.
19 “‘Nọ u no oyena no, ahwo Izrẹl a te vi enyukọ bru Saehọn ovie ahwo Amọ, ọnọ ọ jọ ovie Hẹshbọn, ahwo Izrẹl a tẹ ta kẹe nọ: “Ivie kẹ omai uvẹ re ma nya ẹkwotọ ra vrẹ kpohọ obonọ ma be nya.”+ 20 Rekọ Saehọn o fievahọ ahwo Izrẹl he re a nya ẹkwotọ riẹ vrẹ, fikiere Saehọn o te koko ahwo riẹ kpobi họ a tẹ fa evuẹ fihọ Jehaz, ọ tẹ họre ahwo Izrẹl.+ 21 Fiki onana, Jihova, Ọghẹnẹ ahwo Izrẹl ọ tẹ rehọ Saehọn avọ ahwo riẹ kpobi họ obọ ahwo Izrẹl, a te fi ai kparobọ jẹ rehọ ẹkwotọ ahwo Amọ soso, enọ e jẹ rria ẹkwotọ yena.+ 22 Ere a rọ rehọ ẹkwotọ ahwo Amọ soso, no Anọn rite Jabọk, je no obọ udhude na rite obọ Jọdan.+
23 “‘Jihova, Ọghẹnẹ ahwo Izrẹl họ ọnọ o le ahwo Amọ no rọkẹ Izrẹl ahwo riẹ,+ kọ whọ gwọlọ le ai no? 24 Kọ whọ gbẹ be hae rehọ oware kpobi nọ Kimọsh+ ọghẹnẹ ra ọ kẹ owhẹ? Fikiere ohwo kpobi nọ Jihova Ọghẹnẹ mai o le no kẹ omai, ọye ma ti le no.+ 25 Kọ who woma vi Belak,+ ọmọzae Zipọ, ovie Moab? Kọ o lele ahwo Izrẹl whọ ẹdẹ jọ, manikọ ọ họre rai ẹdẹ jọ? 26 Evaọ ikpe egba esa (300) nọ ahwo Izrẹl a rria Hẹshbọn avọ ewho esese riẹ*+ gbe Aroa avọ ewho esese riẹ jegbe ikpewho kpobi nọ e rrọ akotọ Anọn na, fikieme whọ gbẹ jọ oke yena ru epanọ whọ rẹ rọ rehọ etọ na mi ai hi?+ 27 Me ru owhẹ oware ovo thọ họ, ekpehre oware who bi ru na nọ whọ be rọ họre omẹ. Jọ Jihova Obruoziẹ na+ o bruoziẹ ahwo Izrẹl avọ ahwo Ammọn nẹnẹ na.’”
28 Rekọ ovie ahwo Ammọn ọ gaviezọ kẹ uwou nọ Jẹfta o vi sei hi.
29 Ẹzi Jihova ọ tẹ ruọ Jẹfta oma,+ ọ tẹ nya Giliad avọ Manasẹ duwu, o te kpobọ Mizpẹ ọrọ Giliad,+ o te no Mizpẹ ọrọ Giliad nyabru ahwo Ammọn.
30 Kẹsena Jẹfta ọ tẹ ya eyaa+ kẹ Jihova, inọ: “Whọ tẹ rehọ ahwo Ammọn na họ omẹ obọ, 31 ohwo kpobi nọ o ti no uwou mẹ ze ti dede omẹ okenọ me te zihe no obọ ahwo Ammọn na ze avọ obokparọ, ọ rẹ te jọ ọrọ Jihova,+ mẹ te rehọ ohwo yena dhe idhe emahọ.”+
32 Jẹfta ọ tẹ nyai lele ahwo Ammọn fi ẹmo, Jihova ọ tẹ rehọ ai họ obọ riẹ. 33 O te kpe ai kuku otọ no Aroa rite ugbo obọ Minit—ikpewho udhe—je rite ugbo obọ Ebẹl-keramim. Ahwo Izrẹl a tẹ rọ ere fi ahwo Ammọn kparobọ.
34 Uwhremu na, Jẹfta o te zihe ziọ uwou riẹ evaọ Mizpa.+ Nọ o rri, ọ tẹ ruẹ ọmọtẹ riẹ nọ ọ be nyaze ti dede iei, yọ o bi kporo ojẹjẹ je bi gbile! Whaọ, ọye ọvo họ ọmọ nọ o yẹ. U te noi no, o wo ọmọzae hayo ọmọtẹ ọfa ha. 35 Nọ ọ ruẹ ọmọtẹ riẹ na, ọ tẹ bẹre iwu riẹ, ọ tẹ ta nọ: “O ọmọtẹ mẹ! Who kpe omẹ fihọ akpọ no,* keme whẹ họ ọnọ me le vrẹ no na. Whaọ me rovie unu mẹ ya eyaa kẹ Jihova no, mẹ gbẹ sae wariẹ unu hu.”+
36 Rekọ ọmọtẹ na ọ tẹ ta kẹ ọsẹ riẹ nọ: “Ọsẹ mẹ, otẹrọnọ who rovie unu ra ya eyaa kẹ Jihova no, ru omẹ epanọ whọ ya na,+ nọ orọnọ Jihova o ru ahwo Ammọn nọ a rrọ ewegrẹ ra kele kẹ owhẹ no na.” 37 Kẹsena ọ tẹ ta kẹ ọsẹ riẹ nọ: “Ru onana kẹ omẹ: Jomẹ nya kpobọ igbehru na evaọ emerae ivẹ, re mẹ avọ egbẹnyusu emetẹ mẹ ma nyae viẹ fikinọ mẹ te riẹ ọzae he.”*
38 Ọsẹ riẹ ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nya!” O te siobọnoi vrẹ emerae ivẹ, tei te egbẹnyusu emetẹ riẹ a te kpobọ igbehru na re a viẹ fikinọ ọ te riẹ ọzae he. 39 Nọ emerae ivẹ e gba no, o te zihe bru ọsẹ riẹ ze, ọsẹ riẹ o te ru epanọ ọ ya eyaa kpahe iẹe na gba.+ O lele ọzae wezẹ ẹdẹvo ho. O tẹ jọ uruemu* evaọ Izrẹl: 40 Kukpe kukpe, emetẹ Izrẹl a rẹ nyai yere ọmọtẹ Jẹfta, ohwo Giliad na edẹ ene evaọ ẹgbukpe.
12 Kẹsena a te se ezae Ifremu kokohọ, a tẹ fa vrẹ kpohọ Zefọn,* a tẹ ta kẹ Jẹfta nọ: “Fikieme who gbe se omai hi nọ whọ fa vrẹ nyae họre ahwo Ammọn?+ Ma te mahe uwou ra dhe owhẹ.” 2 Rekọ Jẹfta ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Mẹ avọ ahwo mẹ ma lele ahwo Ammọn fi ẹmo ọgaga jọ. Me bo se owhai kẹ obufihọ, rekọ wha nyaze ti siwi omẹ no obọ rai hi. 3 Nọ mẹ ruẹ nọ wha be nyaze ti siwi omẹ hẹ, mẹ tẹ jiroro nọ me re fi uzuazọ* mẹ họ ọza,* mẹ tẹ nyae họre ahwo Ammọn,+ Jihova ọ tẹ rehọ ae họ obọ mẹ. Kọ fikieme wha rọ wọ ohọre bru omẹ ze nẹnẹ na?”
4 Kẹsena Jẹfta o te koko ezae Giliad soso họ,+ a tẹ họre Ifremu; ezae Giliad i te fi Ifremu kparobọ, enọ e ta kẹ ae vẹre na nọ: “Whai ahwo Giliad nọ a rrọ Ifremu gbe Manasẹ, whai yọ ahwo nọ a dhẹ no Ifremu.” 5 Ahwo Giliad a te ko eria ekpakpafua Ethẹ Jọdan na họ+ taure ahwo Ifremu a te ti te obei; nọ ezae Ifremu e jẹ gwọlọ epanọ a rẹ rọ dhẹ vabọ, a jẹ ta nọ, “Kẹ omẹ uvẹ re mẹ fa vrẹ”; ezae Giliad e vẹ nọ omomọvo rai nọ, “Kọ whẹ yọ ohwo orua Ifremu?” Nọ o te yo nọ, “Ijo!” 6 a vẹ ta kẹe nọ, “Ivie ta nọ Shibolẹt.” Rekọ ọ vẹ ta nọ, “Sibolẹt,” keme ọ jẹ sae ta ẹme na gba ha. A ve kru ei, a vẹ jọ eria ekpakpafua Ethẹ Jọdan na kpei no. Ere ahwo orua Ifremu nọ a bu te idu udhuvẹ-gbivẹ (42,000) a ro whu evaọ oke yena.
7 Jẹfta ọ jọ obruoziẹ Izrẹl ikpe ezeza, kẹsena Jẹfta ohwo Giliad na o te whu, a te ki ei fihọ okpẹwho riẹ evaọ Giliad.
8 Nọ u noi no, Ibzan nọ o no Bẹtlẹhẹm ze ọ tẹ jọ obruoziẹ Izrẹl.+ 9 O yẹ emezae ọgba gbe emetẹ ọgba. Ọ rehọ emetẹ riẹ kẹ ezae nọ e rrọ ahwo unuwou riẹ hẹ, o te wo eyae ọgba no obọfa ze kẹ emezae riẹ. Ọ jọ obruoziẹ Izrẹl ikpe ihrẹ. 10 Kẹsena Ibzan o te whu, a te ki ei fihọ Bẹtlẹhẹm.
11 Nọ u noi no, Ilọn ohwo orua Zẹbulọn na ọ tẹ jọ obruoziẹ Izrẹl; ọ jọ obruoziẹ Izrẹl ikpe ikpe. 12 Kẹsena Ilọn ohwo orua Zẹbulọn na o te whu, a te ki ei fihọ Aijalọn evaọ ẹkwotọ Zẹbulọn.
13 Nọ u noi no, Abdọn ọmọzae Hilẹl ohwo Piratọn na ọ tẹ jọ obruoziẹ Izrẹl. 14 O wo emezae udhuvẹ gbe emọ-iruọmọ-emezae ọgba nọ e jẹ dhẹ eketekete udhosa-gbikpe. Ọ jọ obruoziẹ Izrẹl ikpe eree. 15 Kẹsena Abdọn ọmọzae Hilẹl ohwo Piratọn na o te whu, a te ki ei fihọ Piratọn nọ o rrọ ẹkwotọ Ifremu evaọ ugbehru ahwo Amalẹk.+
13 Ahwo Izrẹl a tẹ wariẹ mu oware nọ u yoma evaọ aro Jihova họ eru,+ Jihova ọ tẹ rehọ ae họ obọ ahwo Filistia+ evaọ ikpe udhuvẹ.
2 Evaọ oke nana, ọzae jọ ọ jariẹ nọ ọ rrọ ohwo Zora+ evaọ orua Dan,+ odẹ riẹ Manoa.+ Aye riẹ ọ jọ ọga, yọ o wo ọmọ họ.+ 3 Nọ u te oke jọ, ukọ-odhiwu Jihova ọ tẹ romavia kẹ aye na, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Rri, whẹ yọ ọga, yọ who wo ọmọ họ. Rekọ who ti dihọ, who ve ti yẹ ọmọzae.+ 4 Whọ rẹ yọroma re whọ siọ enwaene hayo oware kpobi nọ u re mu ba ẹda,+ yọ whọ rẹ re oware ugbegbe ovo ho.+ 5 Rri! Who ti dihọ, who ve ti yẹ ọmọzae, yọ a rẹ rehọ erezọbledi te uzou riẹ hẹ,+ keme ọmọ na ọ te jọ Nazaraet* kẹ Ọghẹnẹ no oke eyẹ riẹ ze,* yọ ọye ọ te kobaro siwi Izrẹl no obọ ahwo Filistia.”+
6 Kẹsena aye na ọ tẹ nyae ta kẹ ọzae riẹ nọ: “Ọzae jọ nọ ọ rrọ ohwo Ọghẹnẹ uzẹme na ọ nyabru omẹ ze, yọ oma riẹ o wọhọ orọ ukọ-odhiwu Ọghẹnẹ uzẹme na, o re mu ọwhewhe gaga. Mẹ nọ riẹ obonọ o no ze he, yọ o se odẹ riẹ kẹ omẹ hẹ.+ 7 Rekọ ọ ta kẹ omẹ nọ, ‘Rri! Who ti dihọ, who ve ti yẹ ọmọzae. Whọ rẹ da enwaene hayo uvumọ oware nọ u re mu hu, yọ whọ rẹ re oware ugbegbe ovo ho, keme ọmọ na ọ te jọ Nazaraet* kẹ Ọghẹnẹ no oke eyẹ riẹ ze* rite ẹdẹ uwhu riẹ.’”
8 Manoa ọ tẹ lẹ Jihova nọ: “Eva e dha owhẹ hẹ Jihova. Ivie jọ ọzae nọ ọ rrọ ohwo Ọghẹnẹ uzẹme na nọ who vi ze obọnana ọ wariẹ nyaze re ọ vuẹ omai epanọ ma ti ru ọmọ nọ ma ti yẹ na.” 9 Ọghẹnẹ uzẹme na ọ tẹ gaviezọ kẹ Manoa, ukọ-odhiwu Ọghẹnẹ uzẹme na ọ tẹ wariẹ nyabru aye na ze evaọ okenọ ọ keria obọ otafe; yọ Manoa ọzae riẹ ọ jọ kugbei hi. 10 Aye na ọ tẹ nwane dhẹ nyae vuẹ ọzae riẹ nọ: “Rri! Ọzae nọ ọ nyabru omẹ ze ẹdẹdekọ na ọ wariẹ romavia kẹ omẹ no.”+
11 Manoa ọ tẹ kpama, o te lele aye riẹ nya. Nọ ọ nyate ọzae na oma, ọ tẹ nọe nọ: “Kọ whẹ họ ọzae nọ ọ ta ẹme kẹ aye mẹ na?” Ọzae na o te yo nọ: “Ee.” 12 Manoa ọ tẹ ta nọ: “Jọ eme ra i rugba! Kọ oghẹrẹ uzuazọ vẹ ọmọ na o ti yeri, kọ iruo vẹ o ti ru?”+ 13 Ukọ-odhiwu Jihova na ọ tẹ ta kẹ Manoa nọ: “Aye ra o re siomano eware kpobi nọ mẹ fodẹ kẹe na.+ 14 Ọ rẹ re uvumọ oware nọ u no ure evaene ze he, ọ rẹ da enwaene hayo uvumọ oware nọ u re mu hu,+ yọ ọ rẹ re oware ugbegbe ovo gbe he.+ Jọ o ru eware kpobi nọ me jie uzi rai kẹe na.”
15 Manoa ọ tẹ ta kẹ ukọ-odhiwu Jihova na nọ: “Ivie hẹrẹ re ma rehọ ọmọ ẹwe there emu kẹ owhẹ.”+ 16 Rekọ ukọ-odhiwu Jihova na ọ tẹ ta kẹ Manoa nọ: “Mẹ tẹ hẹrẹ, mẹ te re emu ra ha; rekọ whọ tẹ gwọlọ nọ who re dhe idhe emahọ kẹ Jihova, whọ sai ru ere.” Manoa ọ riẹ nọ ọzae na yọ ukọ-odhiwu Jihova ha. 17 Manoa ọ tẹ ta kẹ ukọ-odhiwu Jihova na nọ: “Didi odẹ ra,+ re ma kẹ owhẹ orro okenọ ẹme ra o te rugba no?” 18 Rekọ ukọ-odhiwu Jihova na ọ tẹ ta kẹe nọ: “Fikieme whọ be rọ nọ onọ odẹ mẹ, kpakiyọ odẹ igbunu o rrọ?”
19 Kẹsena Manoa ọ tẹ rehọ ọmọ ẹwe na gbe idhe ibi ekakọ na, ọ tẹ rehọ ai dhe idhe kẹ Jihova evaọ ehru utho na. O je ru oware igbunu jọ, yọ Manoa avọ aye riẹ a bi rri ọvo. 20 Nọ iwiri na i bi kuye no agbada-idhe na kpobọ ehru na, ukọ-odhiwu Jihova na o te lele iwiri agbada-idhe na muvrẹ kpobọ ehru, yọ Manoa avọ aye riẹ a bi rri ọvo. A tẹ nwani kie vovao tuotọ. 21 Ukọ-odhiwu Jihova ọ gbẹ wariẹ romavia kẹ Manoa avọ aye riẹ hẹ. Ẹsiẹe Manoa ọ rọ riẹ nọ ọzae na yọ ukọ-odhiwu Jihova.+ 22 Manoa ọ tẹ ta kẹ aye riẹ nọ: “Ma te seba ewhu hu, keme Ọghẹnẹ ma ruẹ no na.”+ 23 Rekọ aye riẹ ọ tẹ ta kẹe nọ: “Otẹrọnọ Jihova ọ gwọlọ kpe omai, ọ hae rehọ idhe emahọ+ gbe idhe ibi ekakọ na mi omai hi, ọ hai dhesẹ eware nana kpobi kẹ omai hi, yọ ọ hae te vuẹ omai eware nana ọvuọvo gbe he.”
24 Uwhremu na, aye na o te yẹ ọmọzae, o te se odẹ riẹ Samsin;+ nọ ọmọ na ọ be rro na, yọ Jihova ọ be ghale iẹe. 25 Nọ u te oke jọ, ẹzi Jihova o te mu ei họ eroruiruo+ evaọ Mehane-dan+ nọ o rrọ udevie Zora avọ Ẹshtaọl.+
14 Kẹsena Samsin o te kpobọ Timnah, ọ tẹ jọ Timnah ruẹ ọmọtẹ Filistia jọ.* 2 Fikiere o te kpo, ọ tẹ vuẹ ọsẹ gbe oni riẹ nọ: “Mẹ jọ Timnah ruẹ ọmọtẹ Filistia jọ nọ ọ dhẹ ruọ omẹ oma, yọ mẹ gwọlọ nọ wha rehọ iẹe kẹ omẹ re ọ jọ aye mẹ.” 3 Rekọ ọsẹ gbe oni riẹ a tẹ ta kẹe nọ: “Kọ whọ gbẹ sae jọ udevie imoni ra gbe ahwo mai kpobi gwọlọ aye?+ Kọ o gbahọ nọ whọ rẹ jọ udevie ahwo Filistia nọ a yawo ho na rehọ aye?” Rekọ Samsin ọ tẹ ta kẹ ọsẹ riẹ nọ: “Wha rehọ iẹe kẹ omẹ, keme ọye o kiehọ omẹ oma.”* 4 Ọsẹ gbe oni riẹ a riẹ nọ obọ Jihova onana u no ze he, keme Ọ jẹ gwọlọ uvẹ nọ ọ rẹ rọ họre ahwo Filistia, nọ orọnọ ahwo Filistia a je su ahwo Izrẹl evaọ oke yena.+
5 Fikiere Samsin avọ ọsẹ gbe oni riẹ a te kpobọ Timnah. Nọ o te egbọ evaene Timnah, ẹsiẹvo na, okpohrokpo jọ* o te du lahwe bi do enu ku ei. 6 Ẹzi Jihova ọ tẹ kẹe ogaga,+ ọ tẹ za okpohrokpo na ekẹ ivẹ, nwane wọhọ epanọ ohwo ọ rẹ rọ abọ gheghe za ọmọ ẹwe ekẹ ivẹ. Rekọ ọ vuẹ ọsẹ riẹ hayo oni riẹ oware nọ o ru na ha. 7 Kẹsena ọ tẹ nyae ta ẹme kẹ ọmọtẹ na, yọ ọmọtẹ na o gbe kiehọ Samsin oma.+
8 Uwhremu na nọ o je zihe re ọ rehọ ọmọtẹ na kpo,+ ọ tẹ wẹriẹ nyai rri okpohrokpo nọ o kpe na, ọ tẹ ruẹ ibi-enyọ nọ i su kuku oma okpohrokpo na avọ ọnyọ nọ ọ vọ riẹ. 9 Ọ tẹ yẹ ọnyọ na fihọ abọ riẹ, ọ tẹ be lalọ iẹe nọ ọ be nya na. Nọ ọ nyate ọsẹ gbe oni riẹ oma, ọ tẹ kẹ ae omojọ re a lalọ. Rekọ ọ vuẹ rai nọ oma okpohrokpo nọ o whu no ọ jọ yẹ ọnyọ na ha.
10 Ọsẹ riẹ ọ tẹ nyae ruẹ ọmọtẹ na, Samsin ọ tẹ jọ obei ru ehaa, keme ere emoha na a jẹ hai ru. 11 Nọ a ruẹ e riẹ, a tẹ rọ emoha ọgba ze re a lele iei. 12 Kẹsena Samsin ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Ivie, jomẹ ta oze jọ kẹ owhai. Wha tẹ sai roro iei jẹ fa otọ riẹ kẹ omẹ evaọ edẹ ihrẹ nọ ma ti ru ehaa na, mẹ te kẹ owhai iwu elọlọhọ ọgba gbe iwu-osẹ ọgba. 13 Rekọ wha gbẹ sae fa otọ riẹ kẹ omẹ hẹ, wha rẹ kẹ omẹ iwu elọlọhọ ọgba gbe iwu-osẹ ọgba.” A tẹ ta kẹe nọ: “Ta oze ra na kẹ omai, ma gwọlọ yoi.” 14 Fikiere ọ tẹ ta kẹ ae nọ:
“Evaọ oma ọnọ ọ rẹ re na, oware nọ a rẹ lalọ u no ze,
Yọ oma ọnọ ọ rrọ gaga na, oware omemere u no ze.”+
A sae riẹ otọ oze na evaọ edẹ esa ha. 15 Evaọ ẹdẹ avọ ene, a tẹ ta kẹ aye Samsin nọ: “Viẹ ọzae ra họ+ re ọ fa otọ oze na kẹ omai. O gbẹ rrọ ere he, ma te mahe owhẹ avọ uwou ọsẹ ra no. Kọ who zizie omai ziọ etenẹ re who gboro eware mai rehọ?” 16 Fikiere aye Samsin ọ tẹ be viẹ kẹe, be ta nọ: “Mẹ riẹ nọ who mukpahe omẹ; who you omẹ hẹ.+ Whọ ta oze jọ kẹ ahwo mẹ rekọ whọ re fa otọ riẹ kẹ omẹ hẹ.” Samsin ọ tẹ ta kẹe nọ: “Emejọ, mẹ re tubẹ fa otọ riẹ kẹ ọsẹ gbe oni obọmẹ hẹ! Kọ whẹ mẹ rẹ fae kẹ?” 17 Rekọ ọ tẹ gbẹ jẹ viẹ kẹe evaọ edẹ nọ i kiọkọ evaọ ehaa edẹ ihrẹ na. Fikinọ o kpokpo i rie gaga no, ọ tẹ vuẹe evaọ ẹdẹ avọ ihrẹ na. Ọmọtẹ na ọ tẹ fa otọ oze na kẹ ahwo riẹ.+ 18 Fikiere taure ọre o te ti kiediwi* evaọ ẹdẹ avọ ihrẹ na, ezae ẹwho na e tẹ ta kẹ Samsin nọ:
“Eme ọ rẹ mere vi ọnyọ,
Kọ eme ọ ga vi okpohrokpo?”+
O te yo kẹ ae nọ:
“Wha gbẹ rọ eruẹ mẹ kporo udhu hu,+
Wha hẹ sae fa otọ oze mẹ na ha.”
19 Kẹsena ẹzi Jihova ọ tẹ kẹe ogaga,+ o te kpobọ Ashkelọn,+ o te kpe ezae ọgba fihọ otọ jẹ rehọ iwu rai, ọ tẹ rehọ iwu na kẹ ahwo nọ a fa otọ oze na.+ Ofu o je mu ei gaga nọ o je zihe kpobọ uwou ọsẹ riẹ.
20 A tẹ rehọ aye Samsin+ kẹ ọmoha jọ evaọ usu emoha nọ i lele i rie na.+
15 Nọ oke jọ o vrẹ no, evaọ ezi nọ a re bru iwhiti, Samsin ọ tẹ nyae ruẹ aye riẹ avọ ọmọ ẹwe nọ ọ wha lele oma. Ọ ta nọ: “Mẹ gwọlọ ruọ obọ ukpẹ bru aye mẹ.” Rekọ ọsẹ ọmọtẹ na ọ kẹ riẹ uvẹ ruọ eva ha. 2 Ọsẹ ọmọtẹ na ọ ta nọ: “Me roro nọ, ‘Who mukpahe iẹe!’+ Fikiere mẹ tẹ rehọ iẹe kẹ ọmoha jọ evaọ usu emoha nọ i lele owhẹ evaọ oke ehaa na.+ Kọ oniọvo-ọmọtẹ ọmaha riẹ o gbe wo erru vi ei? Ivie, tubẹ rehọ ọyena.” 3 Rekọ Samsin ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Evaọ onana, ahwo Filistia a sae fo omẹ hẹ nọ mẹ tẹ nwa ae oma.”
4 Samsin ọ tẹ nyai mu iruakọ egba esa (300). Ọ tẹ tọlọ imire-erae, o te thuru iweli iruakọ na ivivẹ kugbe, o te fi umure-erae ovo họ udevie iweli ivivẹ nọ o thuru kugbe na. 5 O te tu erae họ imire-erae na, o te siobọno iruakọ na ruọ idhu iwhiti ahwo Filistia. Ere o ro tu erae họ eware kpobi nọ e jọ idhu na, te iwhiti nọ a bru jẹ gba fihọ ekru no gbe enọ i gbe dikihẹ, jegbe egbọ evaene gbe erọ olivi.
6 Ahwo Filistia a tẹ nọ nọ: “Ono o ru oware nana?” A tẹ ta kẹ ae nọ: “Samsin, ọgọ ohwo Timnah na, fikinọ ọ rehọ aye riẹ kẹ ọmoha jọ evaọ usu emoha nọ i lele i rie evaọ oke ehaa na.”+ Fiki onana ahwo Filistia a tẹ nya, a tẹ mahe ọmọtẹ na avọ ọsẹ riẹ kpe.+ 7 Samsin ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Nọ orọnọ enẹ wha ru na, me ti serihọ họ bẹsenọ me re ru owhai kele no.”+ 8 Kẹsena o te kpe ai buobu gaga unọjọ utọjọ,* ọ tẹ nya kpo, ọ tẹ jẹ rria eghogho-utho orọ ugbehru-utho Itam.
9 Uwhremu na, ahwo Filistia a tẹ wọ ze a tẹ fa evuẹ fihọ Juda, yọ a bi thihi kpenẹ avọ enẹ evaọ Lihae.+ 10 Ahwo Juda a tẹ nọ ae nọ: “Fikieme wha rọ wọ ohọre bru omai ze?” a tẹ kpahe kẹ ae nọ: “Samsin ma nyaze ti mu,* re ma ru ei nwane wọhọ epanọ o ru omai.” 11 Fikiere ezae Juda nọ i bu te idu esa (3,000) e tẹ nya kpobọ eghogho-utho orọ ugbehru-utho Itam na, a tẹ ta kẹ Samsin nọ: “Kọ whọ gbẹ riẹ nọ ahwo Filistia na a bi su omai?+ Fikieme who ro ru omai oware utionana?” Ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Epanọ a ru omẹ, me ru rai kele na.” 12 Rekọ a tẹ ta kẹe nọ: “Ma nyaze ti mu* owhẹ re ma rehọ owhẹ kẹ ahwo Filistia.” Samsin ọ tẹ ta nọ: “Wha duwu iyei kẹ omẹ nọ whai omarai wha te họre omẹ hẹ.” 13 A tẹ ta kẹe nọ: “Ma te họre owhẹ hẹ, ma te gba owhẹ ọvo, ma vẹ rehọ owhẹ kẹ ae, ma ti kpe owhẹ no ho.”
Fikiere a tẹ rehọ ifi ekpokpọ ivẹ gbae, a tẹ rehọ iẹe no ugbehru-utho na ze. 14 Nọ o te Lihae, ahwo Filistia a te bo ubo obokparọ fiki riẹ. Kẹsena ẹzi Jihova ọ tẹ kẹe ogaga,+ ifi nọ a rọ gba abọ riẹ na e tẹ wọhọ ilulu nọ erae i vo mu, ifi na e tẹ ghra noi abọ.+ 15 Ọ tẹ jọ etẹe ruẹ onwa-agba okpokpọ orọ eketekete ọzae; o te gbobọ họ iẹe, ọ tẹ rehọ iẹe kpe ezae odu ọvo (1,000) fihọ otọ.+ 16 Samsin ọ tẹ ta nọ:
“Mẹ rehọ onwa-agba eketekete kpe ahwo fihọ otọ ẹkuẹko!
Mẹ rehọ onwa-agba eketekete kpe ezae odu ọvo (1,000) fihọ otọ.”+
17 Nọ ọ ta ẹme na no, o te gbolo onwa-agba na kufiẹ, o te se oria yena Remat-lihae.*+ 18 Kẹsena uruame u te je kpei gaga, o te bo se Jihova nọ: “Whẹ họ ọnọ o ru odibo ra wo obokparọ ulogbo nana. Kọ whọ te kuvẹ re uruame u kpe omẹ whu, hayo re me kie fihọ abọ ahwo nọ a yawo ho na?” 19 Fikiere Ọghẹnẹ o te rovie eghogho jọ nọ o jọ Lihae, ame o te hwẹ noi ze.+ Nọ ọ da ame no, ẹgba* ọ tẹ ruọ ẹe oma, aro riẹ o te dhidhivi. Fikioye o ro se odẹ oria na Ẹn-hakore,* onọ o rrọ Lihae rite ẹdẹ inẹnẹ na.
20 Samsin ọ jọ obruoziẹ Izrẹl ikpe udhe evaọ oke ahwo Filistia na.+
16 Evaọ oke jọ, Samsin ọ tẹ nya kpobọ Gaza, ọ tẹ jọ obei ruẹ ogberẹ jọ, ọ tẹ ruọ eva uwou bru ogberẹ na. 2 A tẹ vuẹ ahwo Gaza nọ: “Samsin ọ nyaze obonẹ no.” Fikiere a tẹ wariẹ oria nọ ọ jọ na họ, a te dhere be hẹrẹ iẹe aso na soso evaọ unuẹthẹ okpẹwho na. A ru edo ọvo evaọ aso na soso ho, yọ a be ta kẹ omarai nọ: “Ma ti kpei no nọ oke o tẹ ke no.”
3 Rekọ Samsin o te gbe kiẹzẹ etẹe rite udevie aso. Kẹsena ọ tẹ kpama evaọ udevie aso, ọ tẹ tatabọ họ ethẹ unuẹthẹ okpẹwho na avọ ekpọ ivẹ nọ i kru ethẹ na evaọ tabọ tabọ, o te wolo ai no otọ kugbe ọkpọ nọ a ro where ethẹ na. Ọ tẹ wọ ai fihọ ikoko riẹ, ọ tẹ rehọ ae nya kpobọ ehru ugbehru nọ o rẹriẹ ovao ku Hebrọn.
4 Nọ oyena o vrẹ no, ọ tẹ ruẹ ọmọtẹ jọ nọ ọ dhẹ ruọ ẹe oma gaga evaọ Ukiekpotọ* Sorẹk, odẹ riẹ Dilaela.+ 5 Fikiere ilori ahwo Filistia a tẹ nyabru ọmọtẹ na, a tẹ ta kẹe nọ: “Viẹe họ*+ re ọ vuẹ owhẹ oware nọ o be kẹe ogaga ulogbo utioye gbe epanọ ma sae rọ ga obọ vi ei, gbae, je mu ei rehọ. Who te ru ere, mai omomọvo ọ te kẹ owhẹ ewẹ isiliva odu ọvo gbe ẹgba ọvo (1,100).”
6 Uwhremu na, Dilaela ọ tẹ ta kẹ Samsin nọ: “Ivie, vuẹ omẹ obonọ ogaga ulogbo ra u bi no ze, gbe oware nọ a sae rọ gba owhẹ a ve mu owhẹ.” 7 Samsin ọ tẹ ta kẹe nọ: “A tẹ rehọ ifi-uze* ekpokpọ ihrẹ nọ e re te ya ha gba omẹ, me gbe ti wo ẹgba ha, mẹ vẹ te jọ wọhọ ohwo gheghe.” 8 Fikiere ilori ahwo Filistia na a tẹ rehọ ifi-uze ekpokpọ ihrẹ nọ e re te ya ha se ọmọtẹ na, ọ tẹ rehọ ae gba Samsin. 9 Evaọ oke yena yọ a dhere ubruwou obeva na be hẹrẹ, ọmọtẹ na o te sei nọ: “Samsin, ahwo Filistia a wọ bru owhẹ ze no!” Ọ tẹ sawo ifi-uze na, nwane wọhọ epanọ olulu eflase* ọ rẹ sawo lọlọhọ nọ erae i te tei na.+ A gbẹ riẹ oware nọ o be kẹe ogaga ha.
10 Kẹsena Dilaela ọ tẹ ta kẹ Samsin nọ: “Rri! Whọ viẹ omẹ họ* jẹ ta erue kẹ omẹ no. Ivie, vuẹ omẹ oware nọ a sae rọ gba owhẹ.” 11 Fikiere ọ tẹ ta kẹe nọ: “A tẹ rehọ ifi ekpokpọ nọ a ri ro ru iruo ho gba omẹ, me gbe ti wo ẹgba ha, mẹ vẹ te jọ wọhọ ohwo gheghe.” 12 Fikiere Dilaela ọ tẹ rehọ ifi ekpokpọ, ọ tẹ rehọ ae gba Samsin, o te bo nọ: “Samsin, ahwo Filistia a wọ bru owhẹ ze no!” (Evaọ oke nana kpobi yọ ahwo Filistia na a dhere ubruwou obeva na be hẹrẹ.) Ọ tẹ sawo ifi na no abọ riẹ wọhọ ilulu.+
13 Nọ oyena o vrẹ no, Dilaela ọ tẹ ta kẹ Samsin nọ: “Whọ gbẹ be viẹ omẹ họ jẹ be ta erue kẹ omẹ rite enẹna.+ Vuẹ omẹ oware nọ a sae rọ gba owhẹ.” Samsin ọ tẹ ta kẹe nọ: “Whọ tẹ rehọ olulu nọ a re ro zuo ehọ zuo igbeto ihrẹ nọ e rrọ uzou mẹ na kugbe, me gbe ti wo ẹgba ha.” 14 Fikiere ọ tẹ rehọ ẹguede* zuo ai kugbe, o te sei nọ: “Samsin, ahwo Filistia a wọ bru owhẹ ze no!” O te jojo no owezẹ ze, o te wolo ẹguede* na jẹ fariẹ olulu na no.
15 Dilaela ọ tẹ ta kẹe nọ: “Ẹvẹ whọ rẹ ta nọ who you omẹ,+ kpakiyọ udu ra o rrọ kugbe omẹ hẹ? Whọ viẹ omẹ họ isiasa soso no, yọ whọ re vuẹ omẹ oware nọ o be kẹ owhẹ ogaga ulogbo ra na ha.”+ 16 Fikinọ kẹdẹ kẹdẹ ọ jẹ hae nọe yọ o bi kpokpo iei, o tẹ te vẹso Samsin te epanọ ọ* gbẹ jẹ sai thihakọ riẹ hẹ.+ 17 Ukuhọ riẹ o te rovie eva kẹe, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Erezọbledi o ri te uzou mẹ vievie he, keme mẹ yọ Nazaraet* kẹ Ọghẹnẹ no oke nọ a ro yẹ omẹ ze.*+ A tẹ nware eto mẹ, ogaga mẹ u ti no omẹ oma, oma o vẹ te lọhọ omẹ, mẹ vẹ te jọ wọhọ ezae efa kpobi.”
18 Nọ Dilaela ọ ruẹ nọ o rovie eva kẹe no, ọ tẹ nwani se ilori ahwo Filistia+ na ze, inọ: “Wha nyaze keme o rovie eva kẹ omẹ no evaọ onana.” Fikiere ilori ahwo Filistia na a tẹ nyaze avọ igho na nọ a wha lele oma. 19 O te ru Samsin wezẹ fihọ awọ riẹ; kẹsena o te se ọzae jọ ze, ọzae na ọ tẹ nware igbeto ihrẹ nọ e rrọ uzou riẹ na no. Nọ oyena o vrẹ no, Dilaela o te mu ei họ eru epanọ u je rie, keme ogaga riẹ u bi noi oma no. 20 O te sei nọ: “Samsin, ahwo Filistia a wọ bru owhẹ ze no!” O te jojo no owezẹ ze, ọ tẹ ta nọ: “Mẹ te nya lahwe wọhọ epaọ anwẹdẹ,+ mẹ vẹ te vabọ.” Rekọ ọ riẹ nọ Jihova ọ nyase iẹe ba no ho. 21 Fikiere ahwo Filistia a te mu ei, a te vre ibiaro riẹ no. A tẹ rehọ iẹe kpobọ Gaza, a tẹ rehọ egbregba ekọpa ivẹ gbae, o te zihe ruọ ọnọ o re wuhu eka evaọ uwou-odi. 22 Rekọ eto uzou riẹ nọ a nware no na e tẹ te wariẹ muhọ edi ze.+
23 Ilori ahwo Filistia i te kokohọ re a dhe idhe ilogbo kẹ Degọn,+ ọghẹnẹ rai, re a je ru ehaa, keme a jẹ ta nọ: “Ọghẹnẹ mai ọ rehọ Samsin ọwegrẹ mai họ obọ mai no!” 24 Nọ ahwo na a ruẹ e riẹ, a te bi jiri ọghẹnẹ rai inọ: “Ọghẹnẹ mai ọ rehọ ọwegrẹ mai họ obọ mai no, ọnọ ọ raha ẹkwotọ mai+ je kpe ahwo mai buobu.”+
25 Fikinọ eva e jẹ were ae gaga, a tẹ ta nọ: “Wha se Samsin ze re o fou omai họ ehwẹ omojọ.” Fikiere a te se Samsin no uwou-odi ze re o ru eware ehwẹ kẹ ae; a tẹ rehọ iẹe dikihẹ udevie ipila uwou na. 26 Kẹsena Samsin ọ tẹ ta kẹ ọmọzae nọ o kru obọ riẹ na nọ: “Fi abọ mẹ họ ipila nọ i kru uwou na dikihẹ na, re mẹ rọ oma rẹrẹ ae.” 27 (Whaọ, te ezae te eyae e vọ uwou na. Ilori ahwo Filistia na kpobi e jọ etẹe, yọ ahwo nọ a jọ obọ ehru uwou na a bu te idu esa [3,000], te ezae te eyae nọ i je rri Samsin nọ o je ru eware ehwẹ na.)
28 Samsin+ o te bo se Jihova nọ: “Jihova Olori nọ Ọ Mai Kpehru na, ivie, kareghẹhọ omẹ re whọ kẹ omẹ ogaga,+ ivie, ẹsiẹvo nana ọvo, O Ọghẹnẹ, re me ru ahwo Filistia na kele fiki ubiẹro ovo mẹ jọ evaọ usu ibiaro ivẹ mẹ nọ a vre na.”+
29 Kẹsena Samsin ọ tẹ dada abọ riẹ mu ipila ivẹ nọ e rrọ udevie nọ i kru uwou na, ọ rehọ obọze riẹ kpahe ọjọ, ọ tẹ rọ ẹkpẹlobọ riẹ kpahe ọdekọ. 30 Samsin o te bo nọ: “Jọ mẹ* avọ ahwo Filistia na a gbe whu!” Ọ tẹ rehọ ẹgba riẹ kpobi tu ipila na, uwou na u te kie ruru ilori na gbe ahwo kpobi nọ a rrọ eva uwou na.+ Fikiere ahwo nọ o kpe evaọ oke uwhu riẹ a bu vi ahwo nọ o kpe evaọ oke uzuazọ riẹ.+
31 Uwhremu na, inievo-emezae riẹ gbe ahwo uwou ọsẹ riẹ kpobi a tẹ nyaze te wọe kpo. A tẹ wọe ze, a te ki ei fihọ uki Manoa+ ọsẹ riẹ nọ o rrọ udevie Zora+ avọ Ẹshtaọl. Ikpe udhe ọ jọ obruoziẹ Izrẹl.+
17 Ọzae jọ ọ jariẹ nọ ọ jọ ohwo ubrotọ igbehru Ifremu,+ odẹ riẹ Maeka. 2 Ọ ta kẹ oni riẹ nọ: “Ewẹ isiliva odu ọvo gbe ẹgba ọvo (1,100) nọ a tọlọ mi owhẹ nọ whọ bọwo ehao fihọ nọ mẹ rọ ezọ mẹ yo na e rrọ omẹ obọ. Mẹ họ ohwo nọ ọ tọlọ e rai.” Oni riẹ ọ tẹ ta nọ: “Jọ Jihova ọ ghale ọmọzae mẹ.” 3 Fikiere o te zihe ewẹ isiliva odu ọvo gbe ẹgba ọvo (1,100) na kẹ oni riẹ, rekọ oni riẹ ọ tẹ ta nọ: “Mẹ te siọ isiliva na ba ẹrehọ* kẹ Jihova ha, re ọmọzae mẹ ọ rehọ ai ru ẹmema nọ a kare gbe ẹmema ayọno.*+ Fikiere me ti zihe ai kẹ owhẹ.”
4 Nọ o zihe ewẹ isiliva na kẹ oni riẹ no, oni riẹ ọ tẹ tọlọ ewẹ isiliva egba ivẹ (200), ọ tẹ rehọ ai kẹ odhogu-isiliva. O te ru ẹmema nọ a kare gbe ẹmema ayọno;* a te fi ai họ uwou Maeka. 5 Ọzae nana nọ a re se Maeka na o wo uwou eghẹnẹ, o ru ẹfọd,*+ ọ tẹ jẹ ma emema tẹrafim,*+ ọ tẹ rehọ ọmọzae riẹ jọ mu* re ọ jọ ozerẹ kẹe.+ 6 Evaọ oke yena, ovie ọ jọ Izrẹl he.+ Ohwo kpobi o je ru oware nọ u kiehọ evaọ aro obọriẹ.*+
7 Whaọ ọmoha jọ ọ jariẹ nọ ọ jẹ rria Bẹtlẹhẹm+ evaọ Juda. Ọ jọ ohwo Livae+ nọ ọ rria kugbe ahwo orua Juda evaọ omoke jọ. 8 Ọzae na o te no okpẹwho Bẹtlẹhẹm evaọ Juda re ọ gwọlọ oria nọ ọ rẹ rria. Nọ ọ be nya na, o te te ubrotọ igbehru Ifremu, o te kpohọ uwou Maeka.+ 9 Maeka ọ tẹ nọe nọ: “Bovẹ who no ze?” O te yo kẹe nọ: “Mẹ yọ ohwo Livae nọ o no Bẹtlẹhẹm evaọ Juda ze, mẹ be nyae gwọlọ oria nọ mẹ rẹ rria.” 10 Fikiere Maeka ọ tẹ ta kẹe nọ: “Lele omẹ rria re whọ jọ ọsẹ* gbe ozerẹ kẹ omẹ. Mẹ te kẹ owhẹ ewẹ isiliva ikpe evaọ ẹgbukpe, gbe ẹko iwu jegbe emu nọ whọ rẹ re.” Fikiere ohwo Livae na ọ tẹ ruọ eva uwou. 11 Ohwo Livae na ọ tẹ rọwo nọ o re lele Maeka rria, ọ tẹ rehọ ọmoha na wọhọ omọvo emezae riẹ. 12 U no ere no, Maeka ọ tẹ rehọ ohwo Livae na mu* re ọ jọ ozerẹ kẹe,+ ọ tẹ jẹ rria uwou Maeka. 13 Kẹsena Maeka ọ tẹ ta nọ: “Enẹna, mẹ riẹ nọ Jihova ọ te ghale omẹ, keme ohwo Livae na o zihe ruọ ozerẹ mẹ no.”
18 Evaọ oke yena, ovie ọ jọ Izrẹl he.+ Yọ evaọ oke yena ahwo orua Dan+ a jẹ gwọlọ oria* nọ a rẹ rria, keme rite oke yena yọ a ri wo ukuoriọ evaọ udevie erua Izrẹl he.+
2 Ahwo orua Dan a tẹ jọ orua rai salọ ezae isoi, ezae nọ i te ziezi evaọ Zora gbe Ẹshtaọl,+ a te vi ai re a nyae kiẹ ẹkwotọ na riwi jẹ nyae duwu. A ta kẹ ae nọ: “Wha nya otọ na duwu.” Nọ a nyate ubrotọ igbehru Ifremu, a te te uwou Maeka,+ a tẹ wezẹ etẹe asohẹrioke. 3 Okenọ a jọ kẹle uwou Maeka, a te vuhu uvou* ọmoha Livae na, a tẹ nyabru ei jẹ nọe nọ: “Ono ọ rehọ owhẹ ziọ etenẹ? Eme whọ rrọ etenẹ ru? Eme o kru owhẹ fihọ etenẹ?” 4 O te yo kẹ ae nọ: “Enẹ gbe enẹ Maeka o ru kẹ omẹ, ọ tẹ rehọ omẹ re mẹ jọ ozerẹ kẹe.”+ 5 A tẹ ta kẹe nọ: “Ivie nekpẹ mi Ọghẹnẹ sọ onya mai na u ti kiehọ.” 6 Ozerẹ na ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Wha nya tou. Jihova ọ rrọ kugbe owhai evaọ onya rai na.”
7 Ezae isoi na e tẹ ruabọhọ onya rai, a te te Leish.+ A tẹ ruẹ nọ ahwo nọ a be rria ẹwho na omobọ rai a rẹroso wọhọ ahwo Saedọn, a rẹroso ohwo ọvo ho. A jẹ rria dhedhẹ, a je viẹro ku oware uyoma ovo ho,+ yọ uvumọ ohwo ọwọsuọ ọ jọ ẹkwotọ na nọ o je kpokpo ai hi. A thabọ no ahwo Saedọn, yọ a je ru oware ovo kugbe amọfa ha.
8 Nọ a zihe bru imoni rai evaọ obọ Zora gbe Ẹshtaọl,+ a tẹ nọ ae nọ: “Ẹvẹ onya na o jọ?” 9 A tẹ kẹ uyo nọ: “Wha joma wọ bru ai, keme ma ruẹ nọ ẹkwotọ na o woma gaga. Wha sienẹ họ emu hu. Wha nyae rehọ ẹkwotọ na, wha raha oke he. 10 Nọ wha te te obei, wha te ruẹ ahwo nọ a bi viẹro ku oware uyoma ovo ho,+ yọ ẹkwotọ na ọ rrọ ruaro. Ọghẹnẹ ọ rehọ e riẹ họ obọ rai no, oria nọ oware ovo o kare he evaọ otọakpọ na.”+
11 Kẹsena ezae egba ezeza (600) nọ e ruẹrẹ oma kpahe kẹ ẹmo, nọ e rrọ ahwo orua Dan a tẹ wọ no Zora gbe Ẹshtaọl+ vrẹ. 12 A tẹ nyae fa evuẹ họ Kiriat-jierim+ evaọ Juda. Oyejabọ nọ a ro se oria yena nọ o rrọ ofẹ ukiediwo-ọre Kiriat-jierim na Mehane-dan*+ rite ẹdẹ inẹnẹ na. 13 A te no etẹe kpohọ ubrotọ igbehru Ifremu, a te te uwou Maeka.+
14 Ezae isoi nọ e nyae kiẹ ẹkwotọ Leish+ riwi na a tẹ ta kẹ imoni rai nọ: “Kọ wha riẹ nọ ẹfọd,* emema tẹrafim,* ẹmema nọ a kare, gbe ẹmema ayọno e rrọ iwou nana?+ Wha roro oware nọ wha ti ru kpahe onana.” 15 Fikiere a tẹ wẹriẹ etẹe, a tẹ ruọ uwou ọmoha Livae+ na evaọ uwou Maeka, a tẹ nọe epanọ eware e rrọ. 16 Evaọ oke yena kpobi yọ ezae egba ezeza (600) nọ e ruẹrẹ oma kpahe kẹ ẹmo, nọ e rrọ ahwo orua Dan+ na a dikihẹ obọ unuighẹ na. 17 Ezae isoi nọ e nyae kiẹ ẹkwotọ na riwi+ na e tẹ ruọ eva re a tọlọ ẹmema nọ a kare na, ẹfọd* na,+ emema tẹrafim* na,+ gbe ẹmema ayọno* na.+ (Oke yena yọ ozerẹ na+ o dikihẹ obọ unuighẹ na kugbe ezae egba ezeza [600] nọ e ruẹrẹ oma kpahe kẹ ẹmo na.) 18 A tẹ ruọ eva uwou Maeka, a tẹ tọlọ ẹmema nọ a kare na, ẹfọd* na, emema tẹrafim* na, gbe ẹmema ayọno* na. Ozerẹ na ọ tẹ nọ ae nọ: “Kinọ eme wha bi ru na?” 19 Rekọ a tẹ ta kẹe nọ: “Fibo. Rọ obọ ruru unu ra, re who lele omai, re whọ jọ ọsẹ* gbe ozerẹ kẹ omai. Ovẹ o mai woma—re whọ jọ ozerẹ kẹ uviuwou omọvo+ jọ hayo re whọ jọ ozerẹ kẹ orua gbe unuwou soso evaọ Izrẹl?”+ 20 Ẹme na ọ tẹ were ozerẹ na, ọ tẹ tọlọ ẹfọd* na, emema tẹrafim* na, gbe ẹmema nọ a kare na,+ o te lele ahwo na nyavrẹ.
21 Kẹsena a te kuomarẹriẹ re a ruabọhọ onya rai, yọ a fi emọ na, erao na, gbe ekwakwa eghaghae na họ obaro rai. 22 Nọ a nya thabọ no uwou Maeka no omojọ, ezae nọ e be rria iwou nọ e kẹle uwou Maeka a te kokohọ, a te le ahwo Dan na mu. 23 Nọ a bo kẹ ahwo orua Dan na, ahwo Dan na a te kuomarẹriẹ rri rai, a tẹ nọ Maeka nọ: “Eme ọ via? Eme ọ lẹliẹ owhai kokohọ ze?” 24 Ọ tẹ ta nọ: “Wha tọlọ edhọ mẹ nọ me ru, wha tẹ jẹ rehọ ozerẹ na lele oma. Kọ eme o gbe kiọkọ kẹ omẹ? Kọ ẹvẹ wha rẹ rọ nọ omẹ nọ, ‘Eme ọ via?’” 25 Ahwo orua Dan na a tẹ kẹe uyo nọ: “Who doku omai hi; o gbẹ rrọ ere he, ezae nọ eva e be dha* e te họre owhẹ, yọ onana o sae wha uwhu se owhẹ* avọ ahwo* uwou ra.” 26 Ahwo orua Dan na a tẹ nyavrẹ; nọ Maeka ọ ruẹ nọ ahwo na a ga vi ei, o te kuomarẹriẹ zihe kpobọ uwou riẹ.
27 Nọ a tọlọ eware Maeka jẹ rehọ ozerẹ riẹ no, a te kpohọ Leish+ bru ahwo nọ a jẹ rria dhedhẹ, nọ a je viẹro ku oware uyoma ovo ho.+ A tẹ rehọ ọgbọdọ kpe aikpobi no jẹ rehọ erae mahe okpẹwho na. 28 Ohwo ọvo ọ jariẹ nọ o re siwi okpẹwho na ha, keme u thabọ no Saedọn, yọ a je ru oware ovo kugbe amọfa ha. Okpẹwho na ọ jọ ukiekpotọ opraprara Bẹt-rihọb.+ Kẹsena a tẹ wariẹ bọ okpẹwho na, a te mu ei họ ẹria. 29 U no ere no, a tẹ rehọ odẹ ọsẹ rai, Dan+ nọ a yẹ kẹ Izrẹl,+ se okpẹwho na. Rekọ Leish họ odẹ okpẹwho na vẹre.+ 30 Nọ oyena o vrẹ no, ahwo orua Dan na a tẹ rọ ẹmema nọ a kare na+ vi kẹ omarai, Jonatan+ nọ o no unuwou Gẹshọm,+ ọmọzae Mosis ze, avọ emezae riẹ a tẹ jọ izerẹ kẹ orua Dan rite ẹdẹ nọ ahwo nọ a jẹ rria otọ na a ro kpohọ igbo. 31 A tẹ rọ ẹmema nọ Maeka ọ kare na vi, o tẹ jọ etẹe evaọ oke na kpobi nọ uwou Ọghẹnẹ uzẹme na o rọ jọ Shailo.+
19 Evaọ oke yena nọ ovie ọ jọ Izrẹl he+ na, ohwo Livae jọ nọ ọ jẹ rria oria uthethabọ jọ evaọ ubrotọ igbehru Ifremu+ ọ jọ Bẹtlẹhẹm+ evaọ Juda mu ọse jọ nọ ọ jọ aye riẹ. 2 Rekọ ọse riẹ na o je gbe-ọfariẹ, ọ tẹ dhẹ siọ ọzae na ba kpobọ uwou ọsẹ riẹ nọ ọ rrọ Bẹtlẹhẹm evaọ Juda. Ọ tẹ jọ obei emerae ene. 3 Kẹsena ọzae riẹ ọ tẹ nyabru ei re ọ tẹzẹ iẹe zihe ze; ọ wha odibo-ọmọzae riẹ gbe eketekete ivẹ lele oma. Aye na ọ tẹ rehọ iẹe ziọ uwou ọsẹ riẹ. Nọ ọsẹ riẹ ọ ruẹ ọzae na, eva e tẹ were iẹe gaga. 4 Ọgọ riẹ, koyehọ ọsẹ aye na, ọ tẹ ta kẹe nọ ọ rria kugbei edẹ esa, ọ tẹ rọwo; a tẹ jẹ re jẹ da, nọ oke u te kpo no, ọ vẹ wezẹ etẹe.
5 Evaọ ẹdẹ avọ ene nọ a kpama evaọ irioke frifri re a kpo, ọsẹ aye na ọ tẹ ta kẹ ọgọ riẹ nọ: “Re omoware jọ re who wo ẹgba,* kẹsena whọ vẹ ruọ edhere.” 6 Fikiere a tẹ keria, aimava a tẹ jẹ re jẹ da kugbe; kẹsena ọsẹ aye na ọ tẹ ta kẹ ọzae na nọ: “Ivie, wezẹ etenẹ asohẹrioke re whọ reakpọ kuoma.”* 7 Nọ ọzae na ọ kpama re o kpo, ọgọ riẹ ọ tẹ jẹ lẹe, fikiere ọ tẹ wariẹ wezẹ asohẹrioke.
8 Nọ ọ kpama evaọ irioke frifri re o kpo evaọ ẹdẹ avọ isoi, ọsẹ aye na ọ tẹ ta kẹe nọ: “Ivie, re omoware jọ re who wo ẹgba.”* A tẹ raha oke bẹsenọ oke u ro thabọ no, yọ aimava a gbẹ jẹ re ọvo. 9 Nọ ọzae na ọ kpama re avọ ọse riẹ gbe odibo riẹ a kpo, ọgọ riẹ, koyehọ ọsẹ aye na, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Rri! Owọwọ o joma te no. Ivie, wezẹ asohẹrioke. Oke u muhọ ekpo no. Wezẹ etenẹ asohẹrioke re whọ reakpọ kuoma. Odẹnotha whọ sae kpama irioke re whọ ruọ edhere kpobọ uwou* ra.” 10 Rekọ ọzae na ọ gbẹ gwọlọ jọ etẹe aso ọfa ha, fikiere ọ tẹ kpama ruọ edhere, ọ tẹ nyate ugbo obọ Jebus, koyehọ Jerusalẹm.+ Ọyomariẹ avọ eketekete ivẹ nọ a ruẹrẹ kpahe na, ọse riẹ, gbe odibo riẹ a gbẹ jọ usu.
11 Okenọ a nya kẹle Jebus yọ oke u thabọ gaga no. Fikiere odibo na ọ tẹ ta kẹ olori riẹ nọ: “Kọ ma gbẹ wẹriẹ okpẹwho ahwo Jebus nana re ma jọ etenẹ asohẹrioke?” 12 Rekọ olori riẹ ọ tẹ ta kẹe nọ: “Ma rẹ wẹriẹ okpẹwho ahwo orẹwho ọfa ha, enọ e rrọ ahwo Izrẹl he. Ma te nyate ugbo obọ Gibiah.”+ 13 Kẹsena ọ tẹ ta kẹ odibo riẹ nọ: “Nyaze re ma daoma nyate ẹwho jọ evaọ usu ewho yena; ma te jọ Gibiah hayo Rema+ asohẹrioke.” 14 Fikiere a tẹ ruabọhọ onya rai. Okenọ a rọ nya kẹle Gibiah ọrọ Bẹnjamin, yọ ọre o muhọ ekiediwi no.
15 A tẹ wẹriẹ etẹe, a tẹ ruọ eva re a jọ Gibiah asohẹrioke. Nọ a ruọ eva ẹwho na no, a tẹ keria oko-ore okpẹwho na, rekọ ohwo ọvo ọ rehọ e rai fihọ uwou riẹ re a jọ etẹe asohẹrioke he.+ 16 Ukuhọ riẹ evaọ owọwọ yena, ọkpọkuọzae jọ o te je no obọ ẹwọ kpozi. Ọkpọkuọzae na ohwo obọ ubrotọ igbehru Ifremu,+ yọ ọ jẹ rria Gibiah omoke jọ; rekọ ahwo nọ a jẹ rria okpẹwho na yọ ahwo orua Bẹnjamin.+ 17 Nọ ọkpọkuọzae na ọ kpare ovao jẹ ruẹ ọzae nọ o bi kpohọ erẹ na evaọ oko-ore okpẹwho na, ọ tẹ nọe nọ: “Bovẹ whọ be nya, kọ diẹse who bi no ze?” 18 O te yo kẹe nọ: “Obọ Bẹtlẹhẹm evaọ Juda ma bi no ze kpohọ oria uthethabọ jọ nọ o rrọ ubrotọ igbehru Ifremu, oria nọ me no ze. Me kpobọ Bẹtlẹhẹm evaọ Juda+ vẹre, yọ me bi kpobọ uwou Jihova,* rekọ ohwo ọvo ọ be rehọ omẹ fihọ uwou riẹ hẹ. 19 Ma wo ẹbe ọyaya avọ emu-erao nọ i re te eketekete mai re,+ ma te je wo ebrẹdi+ avọ udi nọ mẹ avọ aye na gbe odibo mai ma rẹ re jẹ da. Oware ovo o kare omai hi.” 20 Rekọ ọkpọkuọzae na ọ tẹ ta nọ: “Jọ udhedhẹ u te owhẹ! Mẹ te kẹ owhẹ oware kpobi nọ whọ gwọlọ. Whọ thakpe jọ oko-ore na asohẹrioke he.” 21 Fikiere ọ tẹ rehọ iẹe kpobọ uwou riẹ, ọ tẹ kẹ eketekete ivẹ riẹ na emu.* A tẹ wozẹ awọ rai, a tẹ re jẹ da.
22 Epanọ a jẹ rọ reakpọ kuoma na, ezae okpẹwho na jọ nọ i fioka ha a tẹ wariẹ uwou na họ, a tẹ be tehe ẹthẹ na gbigbigbi, yọ a be ta kẹ ọkpọkuọzae na nọ: “Rehọ ọzae nọ ọ nyaziọ uwou ra na lahwe, re ma lele iei wezẹ.”+ 23 Fikiere ọnọ o wo uwou na ọ tẹ nya lahwe, ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Ijo, imoni mẹ, wha ru oware uyoma utiona ha. Ivie! Ọzae nana yọ ọrara nọ ọ rrọ uwou mẹ. Wha ru oware omovuọ nana ha. 24 Ọmọtẹ-kọkọ mẹ gbe ọse ọzae na a rrọ uwou na. Mẹ rehọ ae lahwe, wha sai lele ai wezẹ otẹrọnọ ere wha ginẹ gwọlọ ru.*+ Rekọ wha ru oware omovuọ nana kẹ ọzae nana vievie he.”
25 Rekọ ezae na a rọwo kezọ kẹe he, fikiere ohwo Livae na o te kru ọse riẹ na,+ o te si rie ruọ otafe kẹ ae. A tẹ gbae du jẹ lahiẹe evaọ aso na soso rite irioke. Kẹsena a te siobọnoi vrẹ nọ oke o be ke no. 26 Evaọ irioke frifri, aye na ọ tẹ nyaze, o te kie fihọ otọ evaọ aro unuẹthẹ uwou ọzae nọ olori riẹ ọ jọ na, ọ tẹ jọ etẹe bẹsenọ oke u ro rie. 27 Nọ olori riẹ ọ kpama evaọ ohiohiẹ je rovie ethẹ uwou na re ọ ruabọhọ erẹ riẹ, ọ tẹ ruẹ aye na, koyehọ ọse riẹ na nọ ọ rrọ otọ evaọ aro unuẹthẹ uwou na, yọ o fi abọ họ unuwou na. 28 Ọ tẹ ta kẹe nọ: “Kpama re ma nyavrẹ.” Rekọ ọ kpọ riẹ unu hu. Ọzae na ọ tẹ wọe fihọ ehru eketekete na, o te muhọ ekpo.
29 Nọ ọzae na o te uwou no, ọ tẹ tọlọ amagha nọ a rẹ rọ va erao, o te kru ori ọse riẹ na, o te bru abọ gbe awọ riẹ kpohọ ekẹ ikpegbivẹ, o te vi ẹkẹ ọvuọvo kpohọ ẹkwotọ Izrẹl kpobi. 30 Ahwo kpobi nọ a ruẹ e riẹ a tẹ ta nọ: “Oware utiona o re via ẹdẹvo ho, yọ a re ruẹ oware utiona ẹdẹvo ho anwẹnọ ahwo Izrẹl a ro no ẹkwotọ Ijipti ze rite ẹdẹ inẹnẹ na. Wha roro kpahe iẹe,* wha jiroro na,+ re wha vuẹ omai oware nọ ma re ru.”
20 Fikiere, ahwo Izrẹl kpobi nọ a rrọ Dan+ rite Biẹ-shiba a tẹ wọ ze, a te je no ẹkwotọ Giliad+ ze, ogbotu na soso a tẹ rọ eva evo kokohọ* aro Jihova evaọ Mizpa.+ 2 Iletu ahwo na gbe erua Izrẹl kpobi a te dikihẹ ọvuọ oria riẹ evaọ udevie ukoko ahwo Ọghẹnẹ. Isoja owotọ nọ e wha egbọdọ i bu te idu egba ene (400,000).+
3 Ahwo orua Bẹnjamin a te yo nọ ezae Izrẹl a nya kpobọ Mizpa.
Kẹsena ezae Izrẹl a tẹ ta nọ: “Ta kẹ omai, ẹvẹ oware uyoma nana o rọ via?”+ 4 Ohwo Livae na,+ koyehọ ọzae aye nọ a kpe na ọ tẹ kẹ ae uyo nọ: “Mẹ avọ ọse mẹ ma wẹriẹ Gibiah+ ọrọ Bẹnjamin re ma wezẹ etẹe asohẹrioke. 5 Ahwo nọ a be rria* Gibiah a tẹ wọ bru omẹ ze, a tẹ wariẹ uwou nọ mẹ jọ na họ evaọ aso. A jẹ gwọlọ nọ a re kpe omẹ no, rekọ a tẹ gba ọse mẹ du, o te whu.+ 6 Mẹ tẹ rehọ ori ọse mẹ, mẹ tẹ vae ekekẹ, me te vi ekẹ na kpohọ abọ kpobi ọrọ ukuoriọ Izrẹl,+ keme a jọ Izrẹl ru oware omovuọ nọ o rẹ vuoma gaga. 7 Fikiere whai ahwo Izrẹl kpobi, wha jọ etenẹ ta oware nọ a re ru kpahe onana.”+
8 Kẹsena ahwo na kpobi a tẹ kpama ẹsiẹvo* a tẹ ta nọ: “Mai ọvuọvo o ti kpobọ uwou-udhu riẹ hayo zihe kpobọ uwou riẹ hẹ. 9 Enẹ ma ti ru Gibiah: Ma te ma ẹta re ma salọ ahwo nọ a te nyae họre iẹe.+ 10 Ma te jọ erua Izrẹl kpobi rehọ ezae ikpe evaọ udevie ezae udhusoi (100), gbe ezae udhusoi (100) evaọ udevie ezae odu ọvo (1,000), gbe ezae odu ọvo (1,000) evaọ udevie ezae idu ikpe (10,000) re a koko emu họ kẹ ogbaẹmo na, re ogbaẹmo na o wọ ohọre bru Gibiah ọrọ Bẹnjamin, fiki oware omovuọ nọ a ru evaọ Izrẹl na.” 11 Ere ezae Izrẹl kpobi a ro kuomagbe* re a wọ ohọre bru okpẹwho na.
12 Kẹsena erua Izrẹl i te vi ezae bru ahwo orua Bẹnjamin soso, inọ: “Nọ ekpehre oware vẹ o jọ udevie rai via na? 13 Wha rehọ ezae Gibiah nọ i fioka ha na ze,+ re ma kpe ai no je voro oware uyoma no Izrẹl.”+ Rekọ ahwo orua Bẹnjamin a rọwo kezọ kẹ ahwo Izrẹl, imoni rai hi.
14 Kẹsena ahwo orua Bẹnjamin a te kokohọ no ikpewho na ze kpohọ Gibiah re a lele ezae Izrẹl fi ẹmo. 15 Evaọ ẹdẹ yena, ahwo orua Bẹnjamin a tẹ jọ ikpewho rai koko ezae idu udhegbezeza (26,000) họ, enọ e wha egbọdọ, u te no ezae Gibiah egba ihrẹ (700) nọ e riẹ ẹmo efi ziezi no. 16 Ezae egba ihrẹ (700) nọ e riẹ ẹmo efi ziezi nọ e kpẹlobọ e jọ usu ogbaẹmo na. Ezae nana kpobi e rẹ sai fi ubiutho họ udeme veghe ro fi ubioto, yọ a re fi thọ họ.
17 Ahwo Izrẹl a te koko ezae idu egba ene (400,000) họ, enọ e wha egbọdọ,+ aikpobi yọ egbaẹmo nọ e riẹ ẹmo efi ziezi, rekọ ahwo orua Bẹnjamin a jọ usu ahwo na ha. 18 A tẹ wọ, a tẹ nya kpobọ Bẹtẹl re a nekpẹ mi Ọghẹnẹ.+ Ahwo Izrẹl a tẹ nọ nọ: “Ono evaọ usu mai ọ rẹ kobaro nyai lele ahwo orua Bẹnjamin fi ẹmo?” Jihova o te yo kẹ ai nọ: “Juda ọ rẹ kobaro.”
19 Nọ oyena o vrẹ no, ahwo Izrẹl a tẹ kpama evaọ ohiohiẹ, a tẹ fa evuẹ kẹle Gibiah re a họre iẹe.
20 Ezae Izrẹl e tẹ wọ lahwe re a lele ahwo orua Bẹnjamin fi ẹmo; a te dhe uhie ẹmo họ evaọ Gibiah re a họre ai. 21 Fikiere ahwo orua Bẹnjamin a tẹ wọ no Gibiah ze, a te kpe ezae Izrẹl idu udhegbivẹ (22,000) evaọ ẹdẹ yena. 22 Rekọ ogbaẹmo ahwo Izrẹl a te kru udu ga, a tẹ wariẹ dhe uhie ẹmo họ evaọ oria ovona wọhọ epanọ a ru ẹdẹ ọsosuọ na. 23 Kẹsena ahwo Izrẹl a tẹ nya kpobọ Bẹtẹl, a te muhọ ẹviẹ evaọ aro Jihova rite owọwọ, a tẹ nekpẹ mi Jihova nọ: “Kọ ma wariẹ nyai lele imoni mai, ahwo orua Bẹnjamin fi ẹmo?”+ Jihova ọ tẹ ta nọ: “Wha nyai lele ai fi ẹmo.”
24 Fikiere ahwo Izrẹl a tẹ wọ ẹmo bru ahwo orua Bẹnjamin evaọ ẹdẹ avọ ivẹ. 25 Ahwo orua Bẹnjamin omarai a tẹ wọ no Gibiah ze bru ai evaọ ẹdẹ avọ ivẹ na, a tẹ wariẹ kpe ahwo Izrẹl nọ a bu te idu ikpegberee (18,000),+ aikpobi yọ ahwo nọ a wha egbọdọ. 26 Fikiere ezae Izrẹl kpobi a te kpobọ Bẹtẹl. A tẹ keria aro Jihova be viẹ,+ yọ a siọ emuọriọ ba+ evaọ ẹdẹ yena rite owọwọ, a te je dhe idhe emahọ+ gbe idhe ọriẹyeri+ kẹ Jihova. 27 Nọ a ru ere no, ezae Izrẹl e tẹ nekpẹ mi Jihova,+ keme etẹe etehe ọvọ Ọghẹnẹ uzẹme na ọ jọ evaọ oke yena. 28 Whaọ, Finihas+ ọmọzae Ẹlieza, ọmọzae Erọn ọ jẹ gbodibo* evaọ aro etehe ọvọ na evaọ oke yena. A tẹ nọ nọ: “Kọ ma wariẹ nyai lele imoni mai, ahwo orua Bẹnjamin fi ẹmo, manikọ ma seba?”+ Jihova ọ tẹ kẹ uyo nọ: “Wha nya, keme mẹ te rehọ ai họ obọ rai odẹnotha.” 29 Kẹsena ahwo Izrẹl a te vi ahwo nyai dhere+ wariẹ Gibiah họ.
30 Ahwo Izrẹl na a tẹ wọ ẹmo bru ahwo orua Bẹnjamin evaọ ẹdẹ avọ esa, a te dhe uhie ẹmo họ re a họre Gibiah wọhọ epanọ a be hai ru vẹre.+ 31 Nọ ahwo orua Bẹnjamin a wọ bru ogbaẹmo na, egbaẹmo na e tẹ bẹbẹ ai no okpẹwho na.+ Kẹsena ahwo orua Bẹnjamin a te mu ai họ ẹhọre wọhọ epanọ a be hai ru vẹre, a te kpe ezae rai jọ evaọ idhere ilogbo na, edhere jọ o kpobọ Bẹtẹl, ọdekọ o te kpobọ Gibiah, enwenọ ezae Izrẹl ọgba a kpe fihọ otọ evaọ eria yena.+ 32 Fikiere ahwo orua Bẹnjamin na a tẹ ta nọ: “Ma bi fi ae kparobọ wọhọ epaọ anwẹdẹ.”+ Rekọ ahwo Izrẹl a ta nọ: “Ma te dhẹ kẹ ae, ma vẹ bẹbẹ ai no okpẹwho na ruọ idhere ilogbo na.” 33 Fikiere ezae Izrẹl kpobi a tẹ kpama no eria nọ a rrọ ze, a te dhe uhie ẹmo họ evaọ Bale-tama, ahwo Izrẹl nọ a dhere kẹle Gibiah na a tẹ họrọ no eria nọ a dhere ze. 34 Ezae idu ikpe (10,000) ahwo Izrẹl nọ e riẹ ẹmo efi ziezi e tẹ ziọ aro Gibiah, ẹmo na ọ tẹ jọ gaga. Rekọ ahwo orua Bẹnjamin a riẹ nọ okpẹtu o te rai oma no ho.
35 Jihova o te fi Bẹnjamin kparobọ+ kẹ Izrẹl, evaọ ẹdẹ yena ahwo Izrẹl a te kpe ezae Bẹnjamin nọ i bu te idu udhegbisoi gbe ẹgba ọvo (25,100), aikpobi yọ ahwo nọ a wha egbọdọ.+
36 Rekọ, ahwo orua Bẹnjamin a je roro nọ a ti fi ezae Izrẹl kparobọ okenọ a jẹ dhẹ kẹ ai na,+ rekọ a jẹ dhẹ keme a rẹroso ahwo nọ a dhere wariẹ Gibiah họ na.+ 37 Ahwo nọ a dhere na a tẹ kpama vẹrẹ vẹrẹ, a tẹ họrọ ruọ Gibiah. A tẹ vaha ruọ okpẹwho na, a tẹ rehọ ọgbọdọ kpe ahwo na kpobi no.
38 Whaọ ezae Izrẹl e ta fihọ no inọ ezae nọ i dhere wariẹ okpẹwho na họ na a re ru iwiri kuye kpehru evaọ etẹe rọ kẹ ae oka.
39 Nọ ahwo Izrẹl a kuomarẹriẹ jẹ dhẹ evaọ ẹmo na, ezae Bẹnjamin a te mu ai họ ẹhọre, a te kpe enwenọ ezae Izrẹl ọgba,+ a tẹ ta nọ: “Ma je mu ai họ efikparobọ no nwane wọhọ epanọ o jọ evaọ ẹmo nọ ọ vrẹ na.”+ 40 Rekọ iwiri nọ a ta nọ a te rọ kẹ ae oka na i te muhọ ekuye kpehru dududu evaọ okpẹwho na. Nọ ezae Bẹnjamin a kuomarẹriẹ re a rri oware nọ o be via, a tẹ ruẹ iwiri nọ i bi kuye kpehru evaọ okpẹwho na soso. 41 Kẹsena ezae Izrẹl i te kuomarẹriẹ ẹsiẹvo, ozọ u te mu ezae Bẹnjamin keme a ruẹ nọ okpẹtu o te rai oma no. 42 Fikiere a tẹ dhẹ fiki ezae Izrẹl na rọ ovao rri ofẹ udhude na, rekọ egbaẹmo na e tẹ rọ tua ae, enọ i bi no ikpewho na ze a te kuomagbe ai bi kpe ai. 43 A te ko ahwo orua Bẹnjamin na họ je le ai ababọ eriosehọ. A te le ai mu evaọ aro Gibiah evaọ ofẹ ovatha-ọre. 44 Ukuhọ riẹ, a te kpe ezae Bẹnjamin nọ i bu te idu ikpegberee (18,000), aikpobi yọ egbaẹmo egaga.+
45 Ezae Bẹnjamin a te kuomarẹriẹ, a tẹ dhẹ kpobọ udhude na kpohọ ugbehru-utho Rimọn,+ ahwo Izrẹl a tẹ jọ idhere ilogbo na kpe* ahwo idu isoi (5,000) evaọ usu rai, a te gbe je le ai rite ugbo obọ Gaedọm; a te kpe ezae idu ivẹ (2,000) efa. 46 Ahwo orua Bẹnjamin kpobi nọ a whu evaọ ẹdẹ yena a bu te idu udhegbisoi (25,000), ezae nọ e wha egbọdọ,+ aikpobi yọ egbaẹmo egaga. 47 Rekọ ezae egba ezeza (600) e tẹ dhẹ kpobọ udhude na kpohọ ugbehru-utho Rimọn, a tẹ jọ ugbehru-utho Rimọn na emerae ene.
48 Ezae Izrẹl i te kuomarẹriẹ bru ahwo orua Bẹnjamin, a tẹ rọ ọgbọdọ kpe enọ e be rria okpẹwho na, te ahwo te erao nọ i kiọkọ kpobi. A te je tu erae họ ikpewho kpobi nọ a nyate.
21 Whaọ ezae Izrẹl a jọ Mizpa+ duwu iyei nọ: “Mai ọvuọvo ọ rẹ rehọ ọmọtẹ riẹ kẹ ọzae nọ o no orua Bẹnjamin ze re ọ jọ aye riẹ hẹ.”+ 2 Fikiere, ahwo na a te kpobọ Bẹtẹl+ a tẹ keria etẹe evaọ aro Ọghẹnẹ uzẹme na rite owọwọ, yọ a bi bo je bi kuenu oviẹ. 3 Yọ a be ta nọ: “O Jihova, Ọghẹnẹ Izrẹl, fikieme oware utiona o rọ via evaọ Izrẹl? Fikieme orua ovo jọ u re ro vru no Izrẹl nẹnẹ?” 4 Okiokiọ riẹ ahwo na a tẹ kpama evaọ irioke, a tẹ bọ agbada-idhe fihọ etẹe re a dhe idhe emahọ avọ idhe ọriẹyeri.+
5 Kẹsena ahwo Izrẹl a tẹ ta nọ: “Orua vẹ evaọ usu erua Izrẹl kpobi ọ nyaze ti kokohọ aro Jihova ha?” keme a duwu iyei egaga inọ ohwo kpobi nọ ọ nyaze aro Jihova evaọ Mizpa ha, a te se iẹe ba ekpe no ho. 6 Ahwo Izrẹl a te je weri fiki oware nọ o via kẹ Bẹnjamin, oniọvo rai na. A ta nọ: “A bru orua jọ kufiẹ no Izrẹl no nẹnẹ na. 7 Eme ma re ru re ma wo eyae kẹ ezae nọ i kiọkọ na, nọ orọnọ ma jọ aro Jihova duwu iyei+ nọ ma rẹ jọ usu emetẹ mai kẹ ae ọmọtẹ ọvo re ọ jọ aye rai hi na?”+
8 A tẹ nọ nọ: “Orua vẹ evaọ usu erua Izrẹl o nyaze aro Jihova evaọ Mizpa ha?”+ A tẹ ruẹ nọ ohwo ọvo o no Jebẹsh-giliad ziọ evuẹ nọ ogbotu na o kokohọ na ha. 9 Nọ a kele ahwo na, a tẹ ruẹ nọ uvumọ ohwo evaọ ahwo nọ a be rria Jebẹsh-giliad ọ rrọ etẹe he. 10 Fikiere ahwo Izrẹl a te vi ezae idu ikpegbivẹ (12,000) nọ e mae goma kpohọ obei. A jie uzi kẹ ae nọ: “Wha nya, re wha rọ ọgbọdọ kpe ahwo nọ a be rria Jebẹsh-giliad, makọ te eyae te emọ dede.+ 11 Enẹ wha re ru: Wha re kpe ọzae kpobi gbe aye kpobi nọ o lele ọzae wezẹ no.” 12 A tẹ jọ udevie ahwo nọ a be rria Jebẹsh-giliad ruẹ emetẹ-kọkọ egba ene (400), enọ i ri lele ọzae wezẹ ẹdẹvo ho. A tẹ rehọ ae ziọ evuẹ nọ ọ jọ Shailo na,+ onọ o rrọ ẹkwotọ Kenan.
13 Kẹsena ogbotu na soso o te vi uwou se ahwo orua Bẹnjamin nọ a jọ ugbehru-utho Rimọn na,+ a tẹ vuẹ ae nọ a gwọlọ ru udhedhẹ kugbe ae. 14 Fikiere ahwo orua Bẹnjamin a te zihe ze oke yena. A tẹ rehọ emetẹ nọ a kpe he evaọ usu eyae Jebẹsh-giliad+ na kẹ ae, rekọ emetẹ na i te rai kpobi hi. 15 Ahwo na a te je weri fiki oware nọ o via kẹ Bẹnjamin na,+ keme Jihova ọ hẹriẹ e riẹ no erua Izrẹl edekọ no. 16 Ekpako ogbotu ahwo Izrẹl na a tẹ ta nọ: “Eme ma re ru re ma wo eyae kẹ ezae nọ i kiọkọ na, nọ orọnọ a kpe eyae nọ e jọ Bẹnjamin kpobi no na?” 17 Ahwo na a tẹ kẹ uyo nọ: “U fo re ahwo orua Bẹnjamin nọ a zọ na a gbe wo ukuoriọ, re orua jọ u gbe voro no Izrẹl he. 18 Rekọ a kẹ omai uvẹ re ma rehọ emetẹ mai kẹ ae re e jọ eyae rai hi, keme ahwo Izrẹl a duwu iyei nọ: ‘Uye u re te ohwo nọ ọ kẹ ahwo orua Bẹnjamin aye.’”+
19 Kẹsena a tẹ ta nọ: “Whaọ, a be hai ru ehaa kẹ Jihova kukpe kukpe evaọ Shailo,+ onọ o rrọ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre Bẹtẹl gbe ofẹ ovatha-ọre edhere ologbo nọ o no Bẹtẹl kpohọ Shẹkẹm, jẹ rrọ obọze ovatha-ọre Lẹbona.” 20 Fikiere a tẹ ta kẹ ezae Bẹnjamin na nọ: “Wha nya re wha dhere egbọ evaene na. 21 Nọ wha tẹ ruẹ emetẹ Shailo nọ e nya lahwe re a gbile rai nọ a re dikihẹ wariẹ họ gbe na, wha ve no egbọ evaene na ze re wha jọ usu emetẹ Shailo na mu aye rehọ, wha ve zihe kpohọ ẹkwotọ Bẹnjamin. 22 Yọ otẹrọnọ esẹ rai hayo inievo-emezae rai a wọ ẹwhọ bru omai ze, ma te ta kẹ ae nọ, ‘Wha rri omai aro fiki rai, keme ma sae jọ ẹmo mu eyae kẹ aikpobi hi,+ yọ whai ọvo wha tẹ rehọ emetẹ rai kẹ ae, yọ wha reabe no.’”+
23 Fikiere ezae Bẹnjamin na i te ru ere, a tẹ jọ usu emetẹ nọ i je gbile na mu ọvuọ aye riẹ kpo. Kẹsena a te zihe kpobọ ẹkwotọ ukuoriọ rai, a tẹ wariẹ bọ ikpewho rai+ je mu ae họ ẹria.
24 Ahwo Izrẹl a te no etẹe evaọ oke yena, omomọvo o te kpohọ ọvuọ orua riẹ gbe unuwou riẹ, a te no etẹe, a te kpohọ ọvuọ ukuoriọ riẹ.
25 Evaọ edẹ yena, ovie ọ jọ Izrẹl he.+ Ohwo kpobi o je ru oware nọ u kiehọ evaọ aro obọriẹ.*
Evaọ Hibru, “emezae Izrẹl.”
Hayo “Mẹ rehọ ẹkwotọ na họ obọ riẹ no.”
Hayo “obọze ovatha-ọre.”
Hayo “otọ ukpokpotọ.”
O sae jọ nọ “Shishae, Ahaeman, gbe Talmae” a dikihẹ kẹ inuwou rai.
Hayo o sae jọ nọ, “ọ tẹ tehe abọ evaọ ehru eketekete na.”
Hayo “Negẹb.”
Otofa riẹ họ “Idhe (Hayo Imidhe Ikokodo) Ame.”
Otofa riẹ họ “Ẹraha Muotọ.”
Hayo “ukiekpotọ opraprara.”
Evaọ Hibru, “ekẹkẹ ẹmo ayọno.”
Evaọ Hibru, “ma ti dhesẹ uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ kẹ owhẹ.”
Hayo “ewho nọ e wariẹ e riẹ họ họ.”
Hayo “ukiekpotọ opraprara.”
Evaọ Hibru, “nọ obọ uwou Josẹf o gbẹdẹ no.”
Otofa riẹ họ “Enọ E be Viẹ.”
Onana nọ odẹme nọ a jẹ hae rọ ta ẹme kpahe uwhu.
Hayo “keme o da.”
Hayo “oria nọ a rẹ rọ ruọ Hemat.”
Rri oria Otofa Eme.
Evaọ Hibru, “Eram-nahareyẹm.”
Evaọ Hibru, “Eram.”
Hayo “udhedhẹ.”
Ẹsejọhọ ikiubiti ọkpẹkpẹe nọ o theri te oware wọhọ 38 cm (15 in.). Rri Ẹme-Ofiba B14.
Hayo o sae jọ nọ, “eria nọ a rẹ jọ bru itho.”
Hayo “agbara.”
Hayo o sae jọ nọ, “oria nọ ofou ọ rẹ rọ ruọ ubruwou.”
Evaọ Hibru, “o bi ruru awọ riẹ.”
Evaọ Hibru, “otọakpọ.”
Hayo o sae jọ nọ, “eria nọ a rẹ jọ bru itho.”
Hayo “udhedhẹ.”
Hayo “Haroshẹt-ha-goyẹm.”
Evaọ Hibru, “ekẹkẹ ẹmo ayọno egba izii.”
Hayo “Ruẹrẹ ezae ra họ evaọ ehru.”
Hayo “uto.”
Evaọ Hibru, “ekẹkẹ ẹmo ayọno egba izii.”
Hayo “uto.”
Hayo “Fiki egbaẹmo nọ e gba eto uzou rai kugbe he.”
Hayo “Me re kporo ile.”
Hayo o sae jọ nọ, “i te nuhu.”
Hayo “ukiekpotọ opraprara.”
Hayo o sae jọ nọ, “Enọ ekwakwa nọ okere-obe o re ro ruiruo e rrọ obọ na.”
Hayo “ukiekpotọ opraprara.”
Evaọ Hibru, “nifẹsh.” Rri oria Otofa Eme.
Hayo “Oko-ame.”
Hayo “Oko-ame.”
Hayo “oko-ame.”
Evaọ Hibru, “Nifẹsh mẹ o.” Rri oria Otofa Eme.
Evaọ Hibru, “edhede ọvo.”
Evaọ Hibru, “edhede ivẹ.”
Hayo “Udhedhẹ.”
Hayo o sae jọ nọ, “eria nọ a tọ nọ a rẹ jọ sẹro eware.”
Evaọ Hibru, “wha kezọ kẹ urru mẹ hẹ.”
Evaọ Hibru, “Odu.”
Oware wọhọ ilita 22 (20 dry qt). Rri Ẹme-Ofiba B14.
Otofa riẹ họ “Jihova Họ Udhedhẹ.”
Rri oria Otofa Eme.
Rri oria Otofa Eme.
Rri oria Otofa Eme.
Rri oria Otofa Eme.
Otofa riẹ họ “Jọ Bale Ọ Rehọ Unu Riẹ Gu (Ọ Họre).”
Hayo “fa ethẹ na.”
Hayo “Ukiekpotọ Opraprara.”
Evaọ Hibru, “o te ruru.”
Evaọ Hibru, “abọ ra e vẹ te ga.”
No oware wọhọ ighọjọ ikpe aso rite oware wọhọ ighọjọ ivẹ aso.
Hayo “rroro.”
Evaọ Hibru, “ẹzi rai ọ gbẹ wọso ẹe he.”
Evaọ Hibru, “Kọ evabọ Ziba avọ Zalmuna i te owhẹ obọ no.”
Evaọ Hibru, “Kọ evabọ Ziba avọ Zalmuna i te owhẹ obọ no.”
Hayo “oware.”
Hayo “keme epanọ ọzae ọ rrọ, ere ẹgba riẹ ọ rẹ jọ re.”
Nọ ọmọzae.
Shẹkẹl ọvo ọ gbẹdẹ te egramo 11.4 (0.367 oz t). Rri Ẹme-Ofiba B14.
Rri oria Otofa Eme.
Hayo “a te bi lele iei gbe-ọfariẹ.”
Evaọ Hibru, “a gbẹ kpare uzou rai.”
Hayo “udhedhẹ.”
Evaọ Hibru, “o wo emezae udhosa-gbikpe nọ i no ekpokpowọ riẹ ze.”
Hayo “a tẹ wariẹ mu edhọ Bale họ elele gbe-ọfariẹ.”
Evaọ Hibru, “uviuwou ọrọ uwou ọsẹ oni riẹ.”
Hayo o sae jọ nọ, “enọ i wo otọ.”
Hayo “omoni obọrai.”
Evaọ Hibru, “o tẹ were udu rai.”
Hayo “etẹmpol.”
Hayo “siọ ibi ba ẹmọ.”
Evaọ Hibru, “nifẹsh.” Rri oria Otofa Eme.
Evaọ Hibru, “o te vi ẹzi oyoma fihọ.”
O sae jọ nọ o be ta kpahe Zibọl, ọnọ ọ rrọ ethabọ osu evaọ Shẹkẹm.
Hayo “rọ ẹghẹ.”
Hayo “ru ei oware kpobi nọ obọ ra o sai ru ei.”
Hayo “oria omofọwẹ.”
Hayo “etẹmpol.”
Hayo “Siria.”
Hayo “ọ gbẹ sai thihakọ fiki uye-oruẹ Izrẹl he.”
Evaọ Hibru, “ọnọ o bi yo.”
Evaọ Hibru, “Eme o te omẹ je te owhẹ?”
Hayo “ewho nọ e wariẹ e riẹ họ.”
Evaọ Hibru, “Whọ rehọ omẹ ziọ otọ gaga.”
Hayo “mẹ te rọo vievie he.”
Hayo “uzi.”
Hayo o sae jọ nọ, “fa vrẹ kpohọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre.”
Evaọ Hibru, “nifẹsh.” Rri oria Otofa Eme.
Hayo “me te fi uzuazọ mẹ họ obọ mẹ.”
Otofa riẹ họ “ọnọ a ro mudhe; ọnọ a hẹriẹ no.”
Evaọ Hibru, “no obọ edhede ze.”
Otofa riẹ họ “ọnọ a ro mudhe; ọnọ a hẹriẹ no.”
Evaọ Hibru, “no obọ edhede ze.”
Evaọ Hibru, “aye jọ evaọ usu emetẹ ahwo Filistia.”
Evaọ Hibru, “ọye o kiehọ omẹ ẹro.”
Hayo “okpohrokpo jọ nọ ọ rrọ whẹvu.”
Hayo o sae jọ nọ, “taure ọ tẹ te ruọ obọ ukpẹ.”
Hayo “o te kpe ai wọ owọ fihọ ehru ekpokpowọ.”
Hayo “te gba.”
Hayo “te gba.”
Otofa riẹ họ “Oria Ukpekpehru Onwa-Agba.”
Evaọ Hibru, “ẹzi.”
Otofa riẹ họ “Ẹtẹre-Ame Ọnọ O bi Se.”
Hayo “Uto.”
Hayo “Tẹzẹ iẹe.”
Hayo “iriẹ oma arao.”
Nọ ẹbe nọ a kọ no oke anwae ze. A rẹ rehọ igbe riẹ ru emehọ iwu elọlọhọ.
Hayo “Whọ rehọ omẹ zaharo.”
Hayo “umure nọ a re ro zuo eware.”
Hayo “umure nọ a re ro zuo eware.”
Evaọ Hibru, “nifẹsh riẹ ọ.” Rri oria Otofa Eme.
Otofa riẹ họ “ọnọ a ro mudhe; ọnọ a hẹriẹ no.”
Evaọ Hibru, “no obọ edhede oni mẹ ze.”
Evaọ Hibru, “nifẹsh mẹ.” Rri oria Otofa Eme.
Evaọ Hibru, “eru fo.”
Hayo “ẹmema nọ a ghra ayọno ro ru.”
Hayo “ẹmema nọ a ghra ayọno ro ru.”
Rri oria Otofa Eme.
Hayo “edhọ uviuwou; emedhọ.” Rri oria Otofa Eme.
Evaọ Hibru, “ọ tẹ kwa obọ ọmọzae riẹ jọ vọ.”
Hayo “oware nọ o roro nọ u kiehọ.”
Hayo “ọkiroro.”
Evaọ Hibru, “o te ru obọ ohwo Livae na vọ.”
Evaọ Hibru, “ukuoriọ.”
Hayo “ẹrọunu.”
Otofa riẹ “Evuẹ Dan.”
Rri oria Otofa Eme.
Hayo “edhọ uviuwou; emedhọ.” Rri oria Otofa Eme.
Rri oria Otofa Eme.
Hayo “edhọ uviuwou; emedhọ.” Rri oria Otofa Eme.
Hayo “ẹmema nọ a ghra ayọno ro ru.”
Rri oria Otofa Eme.
Hayo “edhọ uviuwou; emedhọ.” Rri oria Otofa Eme.
Hayo “ẹmema nọ a ghra ayọno ro ru.”
Hayo “ọkiroro.”
Rri oria Otofa Eme.
Hayo “edhọ uviuwou; emedhọ.” Rri oria Otofa Eme.
Evaọ Hibru, “ezae nọ eva e be were nifẹsh rai hi.”
Evaọ Hibru, “nifẹsh ra.” Rri oria Otofa Eme.
Evaọ Hibru, “nifẹsh ahwo.” Rri oria Otofa Eme.
Hayo “re udu o jọ owhẹ awọ.”
Hayo “re who ru udu ra ghọghọ.”
Hayo “re udu o jọ owhẹ awọ.”
Evaọ Hibru, “uwou-udhu.”
Hayo o sae jọ nọ, “yọ mẹ be jọ uwou Jihova ru iruo.”
Hayo “emu erao nọ a guakugbe.”
Hayo “re wha lele ai wezẹ je ru ai epanọ u kiehọ owhai oma.”
Hayo “Wha fi ei họ udu rai.”
Evaọ Hibru, “a te kokohọ wọhọ omọvo evaọ.”
Hayo o sae jọ nọ, “Enọ i wo otọ.”
Evaọ Hibru, “wọhọ omọvo.”
Evaọ Hibru, “kokohọ wọhọ omọvo.”
Evaọ Hibru, “o je dikihẹ.”
Evaọ Hibru, “si isogẹ.”
Hayo “oware nọ o roro nọ u kiehọ.”