Oware Nọ O Soriẹ Nọ Egagọ Akpọ I Je Ti Kuhọ
“Ahwo mẹ, wha nya siẹ e ba, ogbẹrọ ere he, wha ti lele iei ru umuemu riẹ je lele iei ruẹ uye riẹ.”—EVIAVIA 18:4.
1. (a) Evaọ edhere ọ vẹ Babilọn Ologbo na o ro kie no? (b) Ẹvẹ oware onana nọ o via na u ro kpoma họ Isẹri Jihova no?
“BABILỌN OLOGBO NA o kie no!” Ẹhẹ, evaọ eriwo Jihova isuẹsu egagọ erue akpọ na soso i kie no. Onana o rọ uzẹme anwọ 1919 ze, okenọ ikiọkotọ inievo Kristi a ro no otọ okpomahọ Kristẹndọm no, ọnọ abọ ologbo riẹ ọrọ Babilọn ogbunu na. Wọhọ oware nọ u no rie ze, a te wo uvẹ nọ a rọ fere egagọ erue via je whowho esuo okiẹrẹe Ọghẹnẹ ẹkwoma Uvie Mesaya na. Evaọ ikpe udhusoi ọnana kpobi Isẹri omarokpotọ Jihova a bae egagọ nọ Setan ọ be rọ “viẹ akpọ kpobi họ” fihọ no.—Eviavia 12:9; 14:8; 18:2, NW.
Ẹvẹ Babilọn Ologbo na O ro Kie No?
2. Ẹvẹ egagọ akpọ e rọ nẹnẹ?
2 Dede, ohwo jọ ọ sae nọ inọ, ‘Eme whọ jẹ be ta nọ Babilọn o kie no, kpakiyọ o wọhọ nọ egagọ e be vọ munu evaọ ekuotọ buobu?’ Te Kathọlik gbe Islam i wo ọvuọ ahwo riẹ nọ i bu vi ima-odu. Protẹstant o gbe bi vihọ evaọ ofẹ Amerika, oria nọ ichọche ekpokpọ gbe ekueko rai e be jọ du lahwe kẹse kẹse. Ima egba buobu i bi lele iruemu egagọ Buddha gbe Hindu. Ghele, ẹvẹ egagọ enana i bi kpomahọ ima-idu ahwo enana woma te? Kọ o whaha ahwo Kathọlik gbe Protẹstant no re a siọ omomarai ba ekpe evaọ Ẹkpẹlobọ-Ọre Ireland? Kọ o wha uvi udhedhẹ ro se ahwo Ju gbe Muslim no evaọ abọ Udevie Ovatha-Ọre? Kọ u su kpohọ okugbe no evaọ udevie ahwo egagọ Hindu gbe Muslim evaọ India? Yọ, kẹle na dede, kọ o whaha ahwo ichọche Orthodox obọ Serbia, erọ Kathọlik obọ Croatia, gbe Muslim obọ Bosnia re a sioma no “okpemuotọ uyẹ,” egboro-eware, ọgbaduo, gbe ekpe omobọ rai no? Ẹsibuobu egagọ o wọhọ odẹ-ova gheghe, ururo ovẹvẹ nọ a re dhere nọ o rẹ sae bẹre nọ a tẹ dina dhobọ tei.—Ahwo Galesha 5:19-21; wawo Jemis 2:10, 11.
3. Fikieme egagọ e jẹ rọ ẹdhoguo evaọ aro Ọghẹnẹ?
3 Eva aro Ọghẹnẹ, ogbotu ahwo nọ e be tha egagọ uke e rẹ sai nwene uzẹme na ha—egagọ kpobi e rọ otọ ẹdhoguo evaọ aro Ọghẹnẹ. Babilọn Ologbo na, wọhọ epanọ ikuigbe riẹ i dhesẹ via, u fo re a bruoziẹ kpei keme “izieraha riẹ i kpehru te obọ odhiwu, Ọghẹnẹ ọ kareghẹhọ umuemu riẹ” no. (Eviavia 18:5) Evaọ ẹvẹrẹ aruọruẹ Hosia o kere nọ: “Keme ofou ọye a kọ, a teje vu ofou-owhre.” Egagọ erue akpọ Setan soso a te hwa ai osa araha fikinọ a vivie Ọghẹnẹ, uyoyou riẹ, odẹ riẹ, gbe Ọmọ riẹ.—Hosia 8:7; Ahwo Galesha 6:7; 1 Jọn 2:22, 23.
Whọ rẹ Salọ Hrọ
4, 5. (a) Evaọ otọ iyero vẹ ma be rria nẹnẹ? (b) Didi enọ ma rẹ kẹ iyo rai hrọ?
4 Ma be rria abọ ukuhọ “edẹ urere” na, yọ wọhọ Ileleikristi uzẹme ma be daoma re ma zọ no “oke ẹbẹbẹ” na. (2 Timoti 3:1-5) Ileleikristi uzẹme a rọ enọ e be rria akpọ Setan eva ubroke, onọ u bi ghine dhesẹ ekpehre uruemu riẹ wọhọ okpikpakpe, ọtọrue, gbe ọtaraha. (Jọn 8:44; 1 Pita 2:11; Eviavia 12:10) Ozighi, eviẹhọ, iwhayo, ofruriọ, gbe ọfariẹ-ogbe e wariẹ omai họ. A kiuke ku izi no. Omawere gbe ababọ omolahiẹ họ uzedhe eme na. Yọ evaọ abọ buobu isu-egagọ na a jẹ ekpehre uruemu rehọ ẹkwoma abọgbekẹ uzi Ebaibol ovevẹ nọ o ghọ uruemu ezae-n’ire-duezae, igberedha, gbe ẹnwae-obro. Fikiere onọ na họ, Kọ whọ be tha egagọ erue uke jẹ jẹ ai rehọ, hayo kọ who bi w’abọ vọvọ evaọ egagọ uzẹme?—Iruo-Izerẹ 18:22; 20:13; Ahwo Rom 1:26, 27; 1 Ahwo Kọrint 6:9-11.
5 Oke onana yọ oke ẹhẹriẹ. Fikiere, o tẹ mai fo re ohwo ọ riẹ ohẹriẹ nọ o rọ udevie egagọ erue gbe uzẹme. Eme ọfa egagọ Kristẹndọm a ru no nọ o lẹlie rai riabe?—Malakae 3:18; Jọn 4:23, 24.
A Poviẹ Egagọ Erue
6. Edhere vẹ Kristẹndọm o ro vivie Uvie Ọghẹnẹ no?
6 Dede nọ ima ahwo evaọ Kristẹndọm a rẹ lẹ Olẹ Olori na, onọ a rẹ jọ lẹ se Uvie Ọghẹnẹ re o nyaze na, a rọ oma totọ tha oghoghẹrẹ esuo kpobi uke no, a te no ere nyase esuo Ọghẹnẹ ọyena ba. Ikpe udhusoi buobu nọ i kpemu “emọ-ivie” Ichọche Kathọlik, wọhọ Ikọ-Ọghẹnẹ Richelieu, Mazarin, gbe Wolsey, a ruiruo no wọhọ isu, ahwo-ẹro egọmeti.
7. Ẹvẹ Isẹri Jihova a rọ fere isu-egagọ Kristẹndọm via eva ikpe 50 nọ e vrẹ?
7 Bu viọ ikpe 50 nọ i kpemu, evaọ omobe nọ uzoẹme riẹ o rọ Religion Reaps the Whirlwind, Isẹri Jihova a tẹ fere abọ nọ Kristẹndọm o wo evaọ isuẹsu via.a Oware nọ a ta okioye na u wo oghẹrẹ ẹgba ovo na re nẹnẹ: “Ma tẹ rẹro totọ kiẹ uruemu isu-ichọche egagọ na kpobi riwi ziezi ma rẹ ruẹ nọ isu egagọ ‘Kristẹndọm’ kpobi a be rọ isiuru wo abọ kugbe isuẹsu ‘akpọ omuemu ọnana je bi dhomahọ iruẹru akpọ ọnana.’ ” Evaọ okioye Isẹri na a rẹ rọ eme fa ova ọ Pope Pius ọrọ avọ Ikpegbivẹ fiki ọvọ riẹ nọ ọ re kugbe esuo Nazi ọ Hitler (1933) gbe esuo Fascist ọ Franco (1941), jegbe egbẹnyusu enyukọ nọ ipopu o nwene kugbe Japan orẹwho eva-gaga na evaọ March 1942, emera kakao nọ ohọre Pearl Harbor nọ o viodẹ na o nwane via no. Ipopu na ọ gaviezọ kẹ unuovẹvẹ Jemis hi: “Whai nọ a re fievahọ họ! Wha gbẹ riẹ nọ ohwo nọ ọrọ ogbẹnyusu akpọ na yọ avọ Ọghẹnẹ a rọ egrẹ? Fikiere kohwo kohwo nọ ọ guọlọ nọ o re mu akpọ na ogbẹnyusu, ọye ọvo o ru oma riẹ ọwegrẹ Ọghẹnẹ.”—Jemis 4:4.
8. Ẹvẹ Ichọche Roman Kathọlik a ro dhomahọ esuo no nẹnẹ?
8 Ẹvẹ eyero na ọ rọ nẹnẹ? Uyẹ ipopu na u gbe bi dhomahọ esuo, te ẹkwoma isu-ichọche riẹ gbe ẹkwoma ahwo ẹro riẹ. Ipopu ọgbọ na a jẹ Okugbe Erẹwho na rehọ no ẹkwoma ukoko ohwo akpọ ọrue ọyena nọ a be ta nọ ọye ọ te wha udhedhẹ akpọ ze. Ukere jọ kẹle ọrọ L’Osservatore Romano, obeusi ologbo Vatican, o whowho nọ imahrẹ nọ a ro mu erọ, “enyuwou ipopu na,” a tẹ rọ ebe-udu rai kẹ “Ọsẹ Ọrẹri” na. Kọ who roro nọ Jesu hayo Pita ọ sai wo obọ evaọ ọguakugbe esuo otiọye na? Jesu ọ se nọ ahwo Ju a rẹ rehọ iẹe mu ovie he ọ tẹ jẹ ta nọ Uvie riẹ o rọ orọ akpọ ọnana ha.—Jọn 6:15; 18:36.
9. Fikieme ma jẹ sae ta nọ egagọ Protẹstant a rọ edhere ọvo woma vi ibe Kathọlik rai hi?
9 Kọ isu Protẹstant ae a mai woma vi erọ erivẹ Kathọlik rai? Evaọ United States, egagọ Protẹstant anwae buobu, jegbe Mormon, a re riwi ai kugbe oghẹrẹ isuẹsu jọ. Ukuko ọ Ọguakugbe Ileleikristi a dhoma rai kpobi họ esuo obọ United States. Isu-ichọche Protẹstant efa a wo abọ evaọ edikihẹ esuo efa. O rẹ thọrọ ẹro ẹsejọ inọ evaọ United States, etota isuẹsu wọhọ Pat Robertson gbe Jesse Jackson a jọ “Irikogho,” wọhọ epanọ Ian Paisley, ohwo Ẹkpẹlobọ-Ọre Ireland nọ ọ jọ Ogbẹgua esuo obọ Britain, ọ jọ. Kọ unu vẹ a sae rọ fodẹ ọkwa aghẹmeeyo Ileleikristi rai?—Iruẹru 10:34, 35; Ahwo Galesha 2:6.
10. Didi ẹme ovevẹ a ta evaọ 1944?
10 Wọhọ epanọ omobe Religion Reaps the Whirlwind o nonọ evaọ 1944, ere ma be nọ nẹnẹ re: “Kọ ukoko kpobi nọ o riọvọ kugbe ogaga akpọ jọ ọ tẹ jẹ rọ ẹghẹ vivi ruọ iruẹru esuo akpọ ọnana, be gwọlọ wo erere gbe uketha akpọ ọnana . . . ọ sae jọ ichọche Ọghẹnẹ hayo jọ ahwo ẹro Kristi Jesu evaọ otọakpọ? . . . O rọ vevẹ, egagọ kpobi nọ e be nyusu kugbe ivie akpọ ọnana a sae jọ ahwo ẹro uvie Ọghẹnẹ nọ Kristi Jesu o bi su na vievie he.”
Ẹzi Keni nọ Egagọ Erue A Wo
11. Ẹvẹ egagọ ọrue o ro lele oriruo Keni?
11 Notọ avọ otọ ze, egagọ erue a dhesẹ ẹzi ogbimaza Keni via no, ọnọ o kpe oniọvo riẹ Ebẹle. “Fiki onana a te rọ ruẹ enọ e rọ emọ Ọghẹnẹ gbe enọ e rọ ukumuomu na: kohwo kohwo nọ o bi ruẹ oware nọ u kiẹrẹe he, ọ rọ ọmọ Ọghẹnẹ hẹ; ọnọ o you omoni riẹ hẹ, ọ rọ ọmọ Ọghẹnẹ gbe he. Keme onana họ ovuẹ nọ owha yo vẹre i no nọ emuhọ ze, nnọ ufore mai ohwo o you ohwo, ma jọ wọhọ Keni hi, ọnọ ọ jọ ọ rọ oyoma na, nọ o je kpe oniọvo riẹ. Kọ tobọ fiki eme o je kpei? Keme iruo riẹ i yoma erọ oniọvo riẹ i te woma.” Fikinọ ọ sae thihakọ egagọ ọfuafo oniọvo riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ jẹrehọ họ, Keni o te dhugbe kie ro ozighi—oware urere nọ ahwo nọ a kare uvi uyo a rẹ s’obọ mu.—1 Jọn 3:10-12.
12. Didi imuẹro e riẹ orọ omaduhọ egagọ evaọ emo gbe ozighi?
12 Kọ izẹme na e ghinẹ rọwo kugbe edhesẹ ọnana kpahe egagọ erue? Evaọ obe na Preachers Present Arms, ọnoweme na ọ ta nọ: “Evaọ ikuigbe aruorovie, . . . egaga ivẹ i kugbe no evaọ okuomagbe agbava. Eye họ ẹmo gbe egagọ. Yọ, evaọ usu egagọ ilogbo akpọ na kpobi, . . . ọvuọvo rai nọ ọ rehọ oma kẹ [ẹmo] no viọ [Kristẹndọm] ọ riẹ hẹ.” Evaọ ikpe jọ nọ i kpemu, obeusi The Sun ọrọ Vancouver, Canada, o ta nọ: “O rọ oyẹlẹ ẹsejọ kẹ egagọ kpobi nọ i kuomagbe inọ ichọche na a be họre kẹ orẹwho rai . . . Didi ẹmo a fi no nọ a re jọ ta nọ Ọghẹnẹ ọ rọ abọivẹ na ha?” Ẹsejọ whọ ruẹ imuẹro onana no evaọ ichọche jọ. Kẹse kẹse, a rẹ rọ eflage orẹwho whẹ erru họ aruẹri. Otọ eflage ono who roro nọ Jesu ọ rẹ jọ wọhọ isoja? Eme riẹ i gbe bi do ruarua evaọ ikpe udhusoi enana kpobi: “Uvie mẹ orọ akpọ na ha”!—Jọn 18:36.
13. (a) Ẹvẹ egagọ erue i ro kie no evaọ Africa? (b) Didi oka ovuhumuo Egagọ-Ahwo-Ikristi Jesu ọ kẹ?
13 Egagọ Kristẹndọm a ri ti wuhrẹ ithuru rai uzẹme kpahe uvi uyoyou inievo ho. Ukpoye, a kuvẹ no re ẹwhọ orẹwho, uyẹ, gbe ovioma o hẹriẹ ahwo rai. Iyẹrẹ i dhesẹ inọ isu-ichọche Kathọlik gbe Anglikan a wo abọ ologbo evaọ ẹwhọ nọ u su kpohọ ikpakpe uyẹ evaọ Rwanda. The New York Times ọ niyẹrẹ nọ: “Ikpakpe obọ Rwanda na o so riẹ ze no nọ ahwo Roman Kathọlik a ro roro nọ isu ichọche na a vivie rai. Ẹsibuobu a rehọ eme uyẹ hẹriẹ ichọche na, evaọ udevie Hutu avọ Tutsi.” Obeusi ovo oyena o tẹ fodẹ ẹme ozerẹ Maryknoll jọ nọ ọ ta nọ: “Ichọche na i kie wariama no evaọ Rwanda evaọ 1994. Ahwo Rwanda buobu a si oma rai no ichọche na no. O gbe wo ọghọ ọvo ho.” Ẹvẹ onana u wo ohẹriẹ no eme Jesu te: “Fiki onana ahwo kpobi a jẹ riẹ nọ whai ilele mẹ re whai ohwo o te you ohwo.”—Jọn 13:35.
14. Didi okerefihotọ uruemu egagọ nọ e rọ Ileleikristi hi a kẹ no?
14 Egagọ ilogbo efa erọ Babilọn Ologbo na a ri fi emamọ oriruo ọvo họ otọ họ. Ikpakpe ologbo na evaọ 1947, okenọ a ghale India, u dhesẹ nọ egagọ ilogbo na evaọ obei a sai thihakọ họ. Ozighi okegbe nọ o gbẹ be nyaharo evaọ obọ India u dhesẹ nọ ahwo na buobu a ri nwene he. Agbẹta nọ emagazini nọ a re se India Today o ro ku ei họ nọ: “Egagọ yọ odẹ gheghe nọ ahwo a ro ruru ova be rọ raha izi nọ e mai yoma kpobi. . . . O be wha ozighi ologbo haro ọ tẹ jẹ rọ ogaga ọraha ologbo.”
“Eviẹhọ Ologbo”
15. Eme họ eyero egagọ evaọ akpọ obọ ukiediwo-ọre?
15 Makọ ahwo gheghe nọ e rẹ tẹme dede a muẹrohọ ekie egagọ no nọ a be sai ro ru ahwo rọwo ho, be sae rọ kọ uruemu ezi hi, jẹ be sae za idhere ohọre omoma dhe he. Evaọ obe na Out of Control, ọkohrẹ ufuoma orẹwho United States vẹre, Zbigniew Brzezinski, o kere nọ: “O rọ eviẹhọ ologbo inọ obokparọ nọ omae rro kpobi evaọ eriwo nọ ‘Ọghẹnẹ o whu no’ o roma via orọnikọ evaọ erẹwho esuo Ọgbahọ họ . . . rekọ evaọ ikoko esuo ufuoma obọ Ukiediwo-Ọre, onọ a riẹ nọ o kare uruemu ẹfuọ. Evaọ ikoko Ukiediwo-Ọre na, uzẹme na họ egagọ i gbe wo ẹgba kẹ uyerakpọ họ.” Ọ tẹ gbẹ ta haro nọ: “Obọ nọ egagọ o wo evaọ uruemu Europe u kie kpobi no, yọ Europe nẹnẹ—mai tube je yoma vi Amerika—ọ mae rọ ukoko egọmeti.”
16, 17. (a) Didi ohrẹ Jesu ọ kẹ kpahe isu-egagọ oke riẹ? (b) Didi uzi uwoma Jesu ọ kẹ kpahe ubi?
16 Eme Jesu ọ ta kpahe isu-egagọ ahwo Ju oke riẹ? “Otu ikere-obe gbe otu Farisi a keria akaba Mosis [re a wuhrẹ Torah, Uzi na]; fikiere wha ru oware nọ a ta kẹ owhai, wha gaviezọ kẹ eme rai; rekọ wha ru eruo rai hi, keme a re ru epanọ a ta ha.” Ẹhẹ, eviẹhọ egagọ e rọ oware okpokpọ họ.—Matiu 23:2, 3.
17 Ibi egagọ erue i bru kpei. Uzi nọ Jesu ọ kẹ na o nwani kiehọ kẹhẹ. “Kure kure nọ u woma o rẹ mọ ibi iwoma, rekọ ure umuomu o rẹ mọ ibi iyoma. Ure uwoma o rẹ sae mọ ibi iyoma ha, gbe ure umuomu o sae mọ ibi iwoma gbe he. Kure kure nọ o mọ ubi uwoma ha a re kie i fihọ otọ a ve fi ei họ erae. Fikiere ibi rai wha re ro vu hu ai.”—Matiu 7:17-20.
18. Ẹvẹ Kristẹndọm ọ hai ro ru oma riẹ fo?
18 Otẹrọnọ egagọ Kristẹndọm a rẹ roma totọ nya lele ọwhọkuo Oleleikristi o rọ ohwo o si no ukoko, hayo ẹwhaha ẹme ta kugbei, re a si ahwo nọ i bi ru uruemu ọ siọ uzi ba ekoko na kpobi no eva riẹ, eme ọ rẹ via? Eme ọ rẹ via kẹ eterue na kpobi, igberedha na, ibruẹnwae na, ezae nọ i re duezae na, erọ iwhayo, igbulegbu, enọ e be zẹ imu egaga gbe enọ e be lọ ai, gbe ogbẹguae igbulegbu? Ababọ avro, ibi igbogbo Kristẹndọm i ru riei fo kẹ ọraha no evaọ obọ Ọghẹnẹ.—1 Ahwo Kọrint 5:9-13; 2 Jọn 10, 11.
19. Didi eva a fa no kpahe isuẹsu egagọ?
19 A jọ ẹguae Ichọche Presbyterian evaọ obọ United States feva nọ: “Ma be rẹriẹ ova ku ozighi nọ o yoma gaga evaọ ubu gbe okpomahọ riẹ. . . . Udevie 10 gbe 23 evaọ udhusoi isu-egagọ evaọ orẹwho na soso a dhomahọ uruemu ọfariẹ-ogbe no hayo a tube lele ilele rai, enọ e ro otọ rai, hayo enọ a fihọ iruo, gbe efa bruẹnwae no.” Ọthueki United States jọ ọ tẹ gb’ẹme na ekru ziezi enẹ: “Ikoko egagọ i kie no eva ẹwha haro uruemu ezi, yọ evaọ ẹsibuobu, a rọ abọ ẹbẹbẹ na.”
20, 21. (a) Ẹvẹ Jesu gbe Pọl a ro brukpe uruemu eviẹhọ? (b) Didi enọ i kiọkọ nọ a te k’iyo rai?
20 Ọwhọkuo nọ Jesu ọ whọ ku eviẹhọ egagọ e rọ uzẹme nẹnẹ wọhọ epanọ o jọ evaọ oke riẹ: “Whai eviẹwẹ! Aizaya ọ ta uzẹme kpahọ owhai nọ, ‘Ahwo ọnana igbenu rai a be rọ dhẹ omẹ, a be gọ omẹ gheghe, uwuhrẹ rai epa orọ ijaje ahwo.’” (Matiu 15:7-9) Eme ọ Pọl ro se Taitọs i te je dhesẹ eyero ọgbọ na mai: “A re dhesẹ oma nọ ae a riẹ Ọghẹnẹ, rekọ yọ a be rọ uruemu rai vro ẹe; a fioka ahwo ho, a re yo ẹme he, a fo kẹ uruemu uwoma ovo ho.”—Taitọs 1:16.
21 Jesu ọ ta nọ otẹrọnọ ohwo otuaro o te bi su ohwo otuaro, aimava a re kie fihọ ọgọdọ. (Matiu 15:14) Kọ whọ gwọlọ whu kugbe Babilọn Ologbo na? Hayo kọ whọ gwọlọ nya edhere ọliọliọ avọ ibiaro ra nọ i rovie fihọ re whọ reawere oghale Jihova? Enọ nọ e rẹriẹ ova ku omai obọ nana họ: Egagọ vẹ, otẹrọnọ ọjọ ọ tubẹ riẹ, ọ be mọ ibi Ọghẹnẹ? Ẹvẹ ma sai ro vuhu egagọ uzẹme nọ Ọghẹnẹ ọ jẹrehọ?—Olezi 119:105.
[Footnotes]
a Onọ Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc., a kporo evaọ 1944; a gbe bi kporo iei hi.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
◻ Eme họ edikihẹ Babilọn Ologbo na nẹnẹ eva aro Ọghẹnẹ?
◻ Fikieme a ti ro brukpe egagọ erue?
◻ Ẹvẹ egagọ erue a ro dhesẹ ẹzi Keni via no?
◻ Didi uzi Jesu ọ kẹ nọ a re ro bruoziẹ egagọ kpobi?
[Picture on page 7]
Notọ avọ otọ ze isu egagọ a ro dhomahọ esuo
[Pictures on page 9]
Isu-egagọ enana a jọ ahwo esuo ilogbo re
Ukọ-Ọghẹnẹ Mazarin
Ukọ-Ọghẹnẹ Richelieu
Ukọ-Ọghẹnẹ Wolsey
[Credit Line]
Ukọ-Ọghẹnẹ Mazarin gbe Ukọ-Ọghẹnẹ Richelieu: No obe na Ridpath’s History of the World (Vol. VI je kugbe Vol. V). Ukọ-Ọghẹnẹ Wolsey: No obe na The History of Protestantism (Vol. I).