Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Ẹvẹ Job ọ ruẹ-uye kri te?
Ahwo jọ a roro nọ edawọ Job i lehie te ikpe buobu, rekọ obe Job o ta kpahe uye-oruẹ oke krẹkri utioye na ha.
Abọ ọsosuọ ọrọ edawọ Job, uwhu emọ gbe uvru ekwakwa riẹ, o wọhọ nọ o via evaọ omoke kpẹkpẹe. Ma se nọ: “Whaọ ẹdẹ jọ nọ emezae gbe emetẹ [Job] a jẹ re, yọ a [be] da idi evaọ uwou oniọvo ọkpako rai.” (Ẹjẹlẹ ibiẹme na ọmai.) Iyẹrẹ ọ unọjọ utọjọ i te Job obọ inọ eware riẹ e va riẹ abọ no—iruẹ riẹ, ekẹtẹkẹtẹ riẹ, igodẹ riẹ, ekamẹle riẹ, gbe idibo riẹ nọ e jẹ rẹrote erae eyena. O rọ vevẹ inọ, nọ oyena o nwane via no Job ọ tẹ riẹ kpahe uwhu emezae gbe emetẹ riẹ, enọ e “jẹ re, yọ a [be] da idi evaọ uwou oniọvo ọkpako rai.” O wọhọ nọ enana kpobi e via evaọ ẹdẹ ọvo.—Job 1:13-19.
O wọhọ nọ abọ avivẹ ọrọ edawọ Job ọ rehọ oke vi ere. Setan ọ nyabru Jihova ọ tẹ ta nọ Job o ti kie otẹrọnọ uye-oruẹ na u te ugboma riẹ dẹẹ. Kẹsena ẹyao “ela ipepehe [ọ tẹ ruọ] Job oma nọ obọ evawọ ri te obọ oko-uzou riẹ.” Re ẹyao ọnana ọ vaha ruọ oma riẹ kpobi o sae rehọ omoke jọ. Yọ ẹsejọhọ o rehọ omoke re iyẹrẹ “eware iyoma kpobi nọ i ru rie” na e tẹ te nyate obọ ahwo ero na, enọ e nyaze te sasa iẹe oma.—Job 2:3-11.
Elifaz o no Teman ze evaọ obọ ẹkwotọ Edọm, yọ Zofa o no ẹkwotọ jọ evaọ ẹkpẹlobọ ukiediwo-ọre Arebia ze, fikiere ewho rai i thabọ no oria Job hu nọ o jọ Ọz, onọ o wọhọ nọ o jọ ofẹ ẹkpẹlobọ-ọre Arebia. Rekọ, Bildad yọ ohwo Shu, yọ ma riẹ nọ ahwo riẹ a jẹ rria kẹle ethẹ Yufretis na. Otẹrọnọ Bildad ọ jọ otẹwho riẹ evaọ oke yena, o rẹ sae rehọ eka hayo emerae jọ re o te yo kpahe uyero Job jẹ nyaziọ Ọz. Dede na, o sae jẹ jọ nọ aimasa a jọ okogho-ẹria Job evaọ okenọ uye-oruẹ riẹ u ro muhọ. Epanọ o rọ kpobi, okenọ egbẹnyusu esa Job e nyaze, a tẹ “keria otọ gba ae edẹ ihrẹ gbe eso ihrẹ” ababọ ẹmeọta.—Job 2:12, 13.
Abọ urere ọrọ edawọ Job o te lele iei, onọ ikuigbe riẹ e rehọ izou buobu obe na. Ahwo omosasọ ero na a ta eme buobu jẹ rehọ avro buobu via, yọ ẹsibuobu Job ọ kuyo. Nọ oyena u kuhọ no, ọmoha na Elaihu ọ tẹ kẹ ọwhọkuo, kẹsena Jihova ọ tẹ kpọ Job vi n’obọ odhiwu ze.—Job 32:1-6; 38:1; 40:1-6; 42:1.
Fikiere, o sae jọ nọ uye-oruẹ Job gbe ekuhọ riẹ e romavia evaọ utho emerae jọ, ẹsejọhọ kao vi ukpe ovo. Ẹsejọhọ rono oware nọ o via k’owhẹ no o rẹ wọhọ nọ edawọ ebẹbẹ i re siotọ bẹdẹ bẹdẹ. Ghele na, o rẹ thọrọ omai ẹro ho inọ i re kuhọ, wọhọ epanọ o jọ kẹ Job na. Makọ oghẹrẹ nọ edawọ nọ ma rẹriẹ ovao ku i kri te kpobi, joma wo uketha Ọghẹnẹ fihọ iroro, nọ ma bi roro kpahe eme nana nọ a kẹ ẹgba na: “Keme umuye nọ u bi te omai, nọ orọ omoke krẹ, u bi ru omai gahọ wo oruaro nọ ojaetaha.” (2 Ahwo Kọrint 4:17) Pita ukọ na o kere nọ: “Nọ owha jẹ te ruẹ uye umutho oke jọ no, Ọghẹnẹ aruoriwo kpobi na, ọnọ ọjọ eva Kristi se owhai ze oruaro ebẹdẹ riẹ na, ọye ọvo o re ti zihe owhai tha, rehọ owhai muẹ, jẹ kẹ owhai eri.”—1 Pita 5:10.