Abọ 2
Ono Ọ Rẹ Sae ta k’Omai?
1, 2. Edhere ọvo jọ vẹ ọ mai woma nọ a ro duku ẹjiroro nọ a ro ru oware jọ?
1 Ono ọ rẹ sae ta k’omai oware nọ ẹjiroro uzuazọ o ghinẹ rọ? Whaọ, otẹrọnọ who weze bru ọwena ijini whọ jẹ rueriẹ nọ o bi ruiruo eva okwakwa ona ijini jọ nọ who vuhu hu, ẹvẹ whọ sae rọ riẹ oware nọ a be te rehọ iẹe ruẹ? Edhere nọ ọ mai woma họ whọ rẹ nọ ọwena na.
2 Kọ ẹvẹ, kpahe ona urirẹ nọ ma be ruẹ wariẹ omai họ eva otọakpọ na, wọhọ onọ o rọ eva emama kpobi nọ erọ uzuazọ, rite ogẹgẹ-uzuazọ nọ ọ mae kao kpobi? Tobọ ẹko-egẹ emama gbe egẹ emama nọ e kao vi eyena nọ e rọ eva ogẹgẹ-uzuazọ, a rehọ edhere ogbunu ro ku ai jẹ rọ kpatiẹ. Kọ ẹvẹ re, kpahe ogaga iroro ohwo nọ a ku gbunu thesiwa? Kọ ẹvẹ kpahe okogho-ọre mai na, ẹko-isi Milky Way mai, gbe ehrugbakpọ na? Kọ ekwakwa-ona idudu enana i gbe wo Ọwena nọ o ru rai? U muẹro nọ ọ sae ta k’omai oware nọ o soriẹ nọ o je ru ona eware itieye na.
Kọ Uzuazọ o Rehọ Odode Muhọ?
3, 4. Ẹvẹ o lọhọ te re uzuazọ u muhọ eva odode?
3 The Encyclopedia Americana o muẹro họ “epanọ emama nọ erọ uzuazọ i bu ona gbe ọruẹrẹfihotọ ekpatiẹ te” ọ tẹ ta nọ: “Ẹro ọ nabi muhọ idodo, emera esese, hayo erao ilogbo o re dhesẹ ọruẹrẹfihotọ ekwakwa oma rai nọ ọ kpatiẹ je gbunu thesiwa.” Ọkiẹ-otọ ehrugbakpọ obọ Britain, Sir Bernard Lovell, nọ ọ jẹ t’ẹme kpahe ekwakwa egẹ-imu nọ erọ eva emama nọ erọ uzuazọ, o te kere nọ: “Uvẹ ọ . . . eriariẹ odode nọ u re su kpohọ eruo ọ ẹko egẹgẹ-emama nọ o mae kao kpobi, o kao thesiwa. . . . A te duotọ riẹ kọ ufofe.”
4 Erere, ọkiẹ-otọ ehrugbakpọ Fred Hoyle ọ ta nọ: “Oma ebabọ ewuhrẹ kpahe eware nọ i wo uzuazọ o gbe kru nnọ uzuazọ u muhọ odode. Dede, wọhọ epanọ ekiẹ-otọ egẹ-imu uzuazọ i bi duku haro kpahọ epanọ uzuazọ u bu ona je wo idudu te, u re vevẹ no nnọ uvẹ nọ u re ro muhọ kpregede o kao te epanọ a re ru ku ei kufiẹ riẹriẹriẹ. Uzuazọ o hẹ sae rehọ odode muhọ họ.”
5-7. Ẹvẹ otọ-okiẹ eware nọ e rọ uzuazọ eva abọ ẹko egẹgẹ-emama u ro dhesẹ vevẹ nọ eware nọ e rọ uzuazọ e sai mu jọ odode he?
5 Ewuhrẹ otọ-okiẹ kpahe ẹko egẹgẹ-emama nọ erọ uzuazọ, omọvo abọ ọkpokpọ otọ-okiẹ, yọ ewuhrẹ kpahe eware nọ e be rria eva abọ egẹgẹ-ukuoriọ uzuazọ, eko-egẹgẹ-emama, gbe egẹgẹ-emama. Ọkiẹ-otọ eware nọ erọ uzuazọ eva abọ ẹko egẹgẹ-emama Michael Denton, ọ ta ẹme kpahe oware nọ a duku: “Epanọ ogẹgẹ-uzuazọ nọ o mae kao kpobi nọ ma riẹ u bu ona te, o rẹ bẹbẹ re a rọwo nọ oware utioye o rọ oma via ẹsiẹvo ẹkwoma eviavia odede jọ nọ i wo oka ha.” “Rekọ orọnọ ona nọ orọ ọruẹrẹfihọ eware nọ erọ uzuazọ oye ọvo ebẹ otọ ẹriẹ hẹ, rekọ areghẹ okokodo nọ ọrọ oma via eva oghẹrẹ nọ a ru ọwena rai ọ riẹ re.” “Eva abọ ẹko egẹgẹ-emama . . . ọriẹ-kodo ọrọ ọwena eware nọ erọ uzuazọ gbe ẹgbagba orute rai e jẹ mae rehọ oma via.”
6 Denton ọ tẹ gbẹ ta nọ: “Oria kpobi nọ ma rri, epanọ ma rri kodo te kpobi, ma rẹ ruẹ erru gbe ọriẹ-kodo nọ aghare riẹ o vi ofa, nọ i ru iroro eware erọ oma via odode nọ e gbẹ ga ha. Kọ a ghinẹ sae rọwo iẹe nnọ eva idhere odode oware uvi o vẹ rehọ oma via, nọ okakao riẹ kpobi—ogẹgẹ-ukuoriọ uzuazọ—u ve wo ona vi oware kpobi nọ ma rẹ sai kuẹ, oware uvi nọ u dhesẹ nọ eware e rehọ odode rọ oma via ha, nọ o rehọ kabọ kabọ kpehru vi onọ eriariẹ ohwo akpọ e sai ruẹ?” Ọ tẹ ta re nọ: “Udevie ogẹgẹ-uzuazọ nọ o be rria avọ oware nọ o mai wo ona kpobi nọ uwo uzuazọ họ, wọhọ ubi-utho onwranwra hayo ẹvovo-ame, ọgọdọ ọ riẹ nọ ọ kẹre je muẹro te epanọ ohwo ọ sai roro kpobi.” Yọ owuhrẹ ologbo ọrọ izi-emama, Chet Raymo, ọ ta nọ: “O domẹro fia . . . Kọ ẹko-ogẹgẹ-emama kọ ẹko-ogẹgẹ-emama owọhọ nọ a nabi ru ei avọ ona gbe igbunu re o ro ru ẹkẹ iruo riẹ.”
7 Ọkiẹ-otọ eva abọ ẹko egẹgẹ-uzuazọ Denton o te ku ei họ nọ “enọ e gbẹ be dadamu uwuhrẹ nọ oware uvi okpokpọ onana kpobi u no odode gheghe ze” esia gheghe a rẹ zọhọ. Uzẹme, o se ẹrọwọ Darwin kpahe nnọ eware nọ e be rria na erọ oma via odode gheghe “osia ehrugbakpọ ulogbo eva ikpe udhusoi avọ udhe na.”
Ona o Gwọlọ Ọwena
8, 9. Kẹ oriruo ro dhesẹ nọ oware kpobi nọ a ru ona fihọ u re wo ọwena.
8 Iroro nnọ eware nọ i wo uzuazọ họ esai mu wo uzuazọ eva odode gheghe, ẹkwoma ogbẹvia uzizighi jọ, i thabọ vi epanọ e sae rọ via. Ijo, eware kpobi nọ e rọ uzuazọ eva otọakpọ na nọ a nabi ru ona fihọ kpatiẹ na, e sai mu jọ kpregede he, keme oware kpobi nọ u wo ona u re wo ọwena hrọ. Kọ whọ sae riẹ eware jọ nọ e rọ ere he? Evuevo e riẹ hẹ. Yọ epanọ ona na u bu eghrẹghrẹ te, ere ọwena na ọ rẹ rro te re.
9 Ma jẹ sae rehọ edhere otiọna dhese ẹme na: Ma tẹ ruẹ uwoho-ọda, ma rẹ rọwo iẹe nọ yọ imuẹro nnọ ọnọ ọ rẹ ralọ iwoho-ọda ọ riẹ. Okenọ ma bi se obe, ma rẹ rọwo iẹe nọ okere-obe ọ rọ. Okenọ ma ruẹ uwou, ma rẹ rọwo nọ ọbọ-uwou ọ rọ. Okenọ ma tẹ ruẹ ukpẹ nọ u re dhesẹ edhere, ma rẹ riẹ nọ ogaga nọ u re jie izi o rọ. Eware eyena kpobi, enọ i ru rai i ru ai fiki ẹjiroro jọ. Yọ otẹrọnọ ma sai wo otọ-oriẹ i k’oware k’oware kpahe ahwo nọ a ru ona na ha, ma sae vravro nnọ ahwo na a rọ họ họ.
10. Didi imuẹro ma sae ruẹ nnọ Ọwena nọ o Kpehru-Kpobi ọ rọ?
10 Erere, imuẹro nọ Ọwena nọ o Kpehru-Kpobi ọ rọ ma sae rue riẹ eva ona, irurẹ, gbe ona nọ e rọ eware nọ i wo uzuazọ eva otọakpọ na. Oma rai kpobi i dhesẹ nọ Eriariẹ nọ i Kpehru-Kpobi e rọ. Onana u kie kpahe ona, irurẹ, gbe ona ọ ehrugbakpọ avọ ima-idu eko-isi riẹ, nọ ọvuọvo rai o wo ima-idu isi re. Yọ ekwakwa obọ ehru na kpobi izi ọmate i bi su ai, wọhọ erọ edhadhẹ, ẹroro, elo, edo, oma-toma ọ ẹlẹtriki, gbe ikiakie. Kọ izi e sae jọ ababọ oruizi? Ọkiẹ-otọ egbaudu-enua Dr. Wernher von Braun ọ ta nọ: “Izi emama nọ e rọ ehrugbakpọ i wo ọmate te epanọ ma gbe wo ẹbẹbẹ ọvuọvo ho re ma bọ okọ-ehru nọ o rẹ ra kpohọ ọvẹre ma jẹ sai fi oke erara na họ avọ ọmate ọ ẹmẹwẹ kakao abọvo emaharo. Ogbahọ nnọ ohwo jọ o fi izi enana họ.”
11. Fikieme ma gbẹ vravro kpahe sọ Ọwena nọ o Kpehru-Kpobi ọ rọ fiki nnọ ma sae rue riẹ hẹ?
11 Uzẹme, ma sae rehọ ibiaro mai gheghe ruẹ Ọwena nọ o Kpehru-Kpobi gbe Ọkizi na ha. Rekọ kọ ma sae vro nnọ eware wọhọ ikiakie, osirehọ, ẹlẹtriki, hayo ẹkporo iredio e rọ họ fiki nnọ ma sae ruerẹ ae he? Ijo, ma rẹ vro ho keme ma sae ruẹ iruo nọ i bi ruẹ. Orere kọ fikieme ma jẹ vravro kpahe sọ Ọwena nọ o Kpehru-Kpobi gbe Ọkizi ọ rọ fikinọ ma be rue riẹ hẹ, nọ ma be ruẹ iyẹrẹ iruo-abọ igbunu riẹ?
12, 13. Eme eware imuẹro e ta kpahe sọ Ọnọma na ọrọ?
12 Paul Davies, owuhrẹ-ologbo ọ izi-emama, o kuhọ nnọ ẹrria ohwo o rọ nọ yọ oware nọ u mu via ha. Ọ tẹ ta nọ: “A ghine ru omai re ma jọ etenẹ.” Ọ tẹ jẹ ta kpahe ehrugbakpọ na nọ: “Eva iruẹru otọ-okiẹ mẹ kpobi, mẹ te rọwo ga haro no nnọ ehrugbakpọ nọ ma be ruẹ na eriariẹ ididi nọ a ro ru ei i gbunu te epanọ mẹ sae rọwo ho nnọ yọ oware ogberuo gheghe. O gbahọ nọ, eva iroro mẹ, otọ-ofa jọ o rẹ jariẹ.”
13 Fikiere, eware imuẹro e ta k’omai nọ ehrugbakpọ na, otọakpọ na, gbe eware nọ i wo uzuazọ evaọ otọakpọ na e hẹ sae rehọ odode gheghe mu rọ họ. Oma rai kpobi i se osẹri wowolẹ kpahe Ọnọma nọ o wo eriariẹ ikpehru gbe ogaga.
Onọ Ebaibol e Ta
14. Eme Ebaibol na o kuhọ kpahe Ọnọma na?
14 Ebaibol na, obe ohwo akpọ nọ ọ mae kpako, u ku ẹme na họ epavo na re. Wọhọ oriruo, eva obe Ebaibol nọ a re se Ahwo Hibru, nọ Pọl ukọ na o kere, a ta k’omai nọ: “Kuwou kuwou kpobi u re wo ohwo nọ ọ bọ riẹ, rekọ Ọghẹnẹ họ ọ nọ o ru eware na kpobi.” (Ahwo Hibru 3:4) Obe urere Ebaibol na, nọ Jọn ukọ na o kere, o ta re nọ: “Who teri, eyo [Jihova, NW ] nọ o re miẹ orro gbe adhẹẹ gbe ogaga, keme whẹ ọ ma eware na kpobi, jegbe fiki awere ra a rọ rọ, a rọ mae na.”—Eviavia 4:11.
15. Ẹvẹ ma sai ro vuhu ekwakwa-oma Ọghẹnẹ jọ?
15 Ebaibol na i dhesẹ nọ dede nọ a sae ruẹ Ọghẹnẹ hẹ, ma sae riẹ oghẹrẹ Ọghẹnẹ nọ ọ rọ ẹkwoma eware nọ ma be ruẹ nọ o ru. O ta nọ: “Keme eware [Ọnọma na] nọ a te ruẹ no emuhọ akpọ na ze he a be rue rẹ ai vevẹ enẹna, a tẹ rehọ eware nọ ọ ma na bi ro riwi ai muẹ.”—Ahwo Rom 1:20.
16. Fikieme u je fo re ma ghọghọ nnọ ahwo akpọ a sae ruẹ Ọghẹnẹ hẹ?
16 Koyehọ Ebaibol e rehọ omai no onọ-oru kpahọ onọ-aru. Onọ-aru—eware igbunu nọ a ru na—orọ imuẹro nọ Ọnọ-oru nọ o wo eriariẹ gbe ogaga ọ rọ: Ọghẹnẹ. Ofariẹ, ma sae kuyere nnọ a rẹ rueriẹ hẹ keme, wọhọ Ọnọma ehrugbakpọ soso, avro ọ riẹ hẹ, o wo ogaga nọ o rro te epanọ ahwo akpọ iwo gbe azẹ a sai rẹro nọ a sae rueriẹ a gbẹ jọ uzuazọ họ. Yọ nwanọ ere Ebaibol na ọ ta: “Ohwo ọvo ọ rẹ sae ruẹ [Ọghẹnẹ] no re ọ zọ họ.”—Ọnyano 33:20.
17, 18. Fikieme u je fo re ẹme Ọnọma na o wouzou k’omai?
17 Ẹme Ọwena Ologbo, Ọnọ Ọmaikpehru—Ọghẹnẹ—u fo re o wouzou gaga k’omai. Otẹrọnọ Ọnọma ọ ma omai, kọ u muẹro nọ o re wo oware nọ o soriẹ, ẹjiroro nọ ọ rọ ma omai. Otẹrọnọ a ma omai re ma wo ẹjiroro eva uzuazọ, kọ yọ oware o riẹ nọ ma sai ro rẹro nnọ eware i ti woma k’omai evaọ obaro. Ogbẹrọ ere he, kọ ma re je yerẹ je whu ababọ ẹruore. Fikiere, u wouzou gaga re ma duku ẹjiroro Ọghẹnẹ rọ k’omai. Kẹsena ma vẹ rrọ sọ ma gwọlọ yeri lele ẹjiroro ọyena hayo ijo.
18 Ofariẹ, Ebaibol e ta nọ Ọnọma na yọ Ọghẹnẹ uyoyou nọ ọ be sẹro mai. Pita ukọ na ọ ta nọ: “Keme ọ be sẹro ra.” (1 Pita 5:7; je riwi Jọn 3:16 gbe 1 Jọn 4:8, 16.) Edhere ọvo jọ nọ ma sae rọ ruẹ epanọ Ọghẹnẹ ọ be sẹro mai te kọ ẹkwoma eroro kpahe edhere ogbunu nọ ọ rọ ma omai, eva iroro gbe ugboma.
“Rehọ Igbunu Ru”
19. Didi uzẹme jọ okere-ilezi na Devidi o se iroro mai kpohọ?
19 Eva Ebaibol na, okere-ilezi na Devidi ọ fa via nọ: “Eva edhere nọ o muozọ whọ rọ rehọ igbunu ru omẹ.” (Olezi 139:14, NW ) Umuẹro nọ oye họ uzẹme na, keme ẹvori gbe oma ohwo edhere igbunu Ọwena nọ o Kpehru-Kpobi na o ro ru ai.
20. Ẹvẹ ofeme-ulogbo jọ u dhesẹ ẹvori ohwo akpọ?
20 Wọhọ oriruo, ẹvori ra o bu ona vi kọmputa kpobi. The New Encyclopædia Britannica o muẹro họ nọ: “Evuẹ ewha nya eva ọruẹrẹhọ ifi-oma na o bu ona vi ọwhẹgbe ifi-evuẹ etẹlifonu nọ ọ mae rro kpobi; idhọvẹ i fikparobọ nọ ẹvori ohwo o re ruẹ o wo ẹgba-iruo thethabọ vi kọmputa nọ e mai wo ogaga kpobi.”
21. Okenọ ma ruẹ oware nọ ẹvori na o re ruẹ, eme u fo nọ ma re kuhọ?
21 A fi egba ima evuẹ gbe iwoho-iroro họ ẹvori ra, rekọ orọ orria nọ a kwa evuẹ fihọ ọvo ho. Whọ sae rehọ ẹvori na wuhrẹ epanọ a rẹ viọlọ oviọlọ, mahe ibrẹdi, ta ẹvẹrẹ ẹwho ọfa, rọ kọmputa ruiruo, hayo ra okọ-ehru. Whọ sai roro kpahe epanọ erẹ-erisehọ ọ sae jọ hayo epanọ ubi-ure jọ o rẹ were i te. Whọ sae yẹyẹ je ru eware. Whọ jẹ sae ma-oma, vuhu aghare, you, je fi iroro ra kpohọ oke nọ ovrẹ no, oke onana, gbe obaro. Nọ orọ nọ mai ahwo akpọ a sai ru ona oware utioye wọhọ ẹvori ohwo avọ idudu itieye he na, Ọnọ o ru ona riẹ o wo areghẹ gbe ẹgba nọ e rro thethabọ vi enọ ohwo akpọ ọ sai wo.
22. Eme ekiẹ-otọ eriariẹ e ta kpahe ẹvori ohwo-akpọ?
22 Kpahe ẹvori na, ekiẹ-otọ e rọwo nọ: “Oghẹrẹ nọ okwakwa onana nọ o vọ avọ ona kpatiẹ, irurẹ gbe ona nọ igbunu thesiwa na u bi ro ru iruo riẹ, o rọ oware udidi. . . . Ahwo akpọ a sae te fere ifi ọvuọvo eware igbunu nọ e rọ ẹvori na ha.” (Scientific American) Yọ owuhrẹ-ologbo ọ izi-emama Raymo ọ ta nọ: “A tẹ ta nọ a ta uzẹme, ma ri wo emamọ eriariẹ kpahe epanọ ẹvori ohwo o bi ro kru eriariẹ hẹ, hayo epanọ ọ rẹ sae rọ kareghẹhọ eware oke kpobi. . . . Egẹgẹ-uzuazọ ifi-oma nọ e rọ ẹvori na i bu te ima-idu udhusoi. Kọ ogẹgẹ-uzuazọ kọ ogẹgẹ-uzuazọ u wo ejẹhọ kugbe idu egẹgẹ-uzuazọ efa ẹkwoma ifi-ozuẹ nọ a ruẹrẹ họ wọhọ ure. Uvẹ nọ e rọ jẹhọ kugbe ohwohwo u bu ona thesiwa.”
23, 24. Fodẹ abọ jọ oma na nọ a ru ona rai gbunu gaga, kọ didi ẹme okweware jọ ọ ta?
23 Ibiaro ra i wo ọmate gbe enwene vi ekamẹra kpobi; uzẹme nnọ ẹro ekamẹra nọ eyevo i re ruiruo, kpomavi, fi iwoho nọ i bi no’rria ruo’rria eva eriwo-ovioma oghoghẹrẹ. Ezọ ra i re vuhu eghẹrẹ edo buobu, i ve je fiobọhọ k’owhẹ riẹ orria nọ whọ rọ je dikihẹ kpọvi. Ubiudu ra yọ use-ofu nọ u wo ẹgba-iruo nọ okweware nọ e mae riẹ a rẹ te sae rehọ aro kele he. Erere abọ jọ efa ugboma na erọ avọ urirẹ-igbunu re: unwe ra, ẹrọo-unu, ọruẹrẹhọ ivu-eva ra, gbe abọ, re a fodẹ emejọ ọvo.
24 O soriẹ ze nọ okweware nọ a zizie re o ru ona je ku kọmputa ologbo jọ o te roro enẹ: “Otẹrọnọ kọmputa mẹ na ọ gwọlọ ọwena, k’ẹvẹ okwakwa na nọ o vọ avọ ona eva iruo egẹgẹ-imu gbe uzuazọ na o gwọlọ ọwena te, koyehọ ugboma mẹ—yọ oye oma riẹ orọ amabọ ọkakao ọ ehrugbakpọ nọ o tube wo oka ha?”
25, 26. Eme Ọwena Ologbo na ọ rẹ sae ta k’omai?
25 Wọhọ epanọ ahwo a re wo ẹjiroro h’eva eva okenọ a bi ku ekọ-ehru, kọmputa, ẹdhighere, gbe ekwakwa-ona efa na, ere Ọwena ọ ẹvori gbe ugboma ahwo o wo ẹjiroro nọ o ro ru ona fihọ oma mai. Yọ Ọwena ọnana o re wo areghẹ nọ o kpehru vi orọ ohwo akpọ, fiki nnọ ọvuọvo mai ọ sae rehọ aro kele eware-ona riẹ hẹ. U te dhesẹ avọ iroro nọ, ọye họ Ọnọ ọ rẹ ta k’omai oware nọ o soriẹ ze nọ o je ru-ona họ omai, oware nọ o soriẹ ze nọ o je fi omai họ otọakpọ, gbe obonọ ma bi kpohọ.
26 Ma te wuhrẹ eware eyena riẹ, kẹsena ma jẹ sae rehọ ẹvori gbe ugboma igbunu nọ Ọghẹnẹ ọ k’omai na ruiruo lele orugba ẹjiroro mai eva uzuazọ. Rekọ diẹse ma jẹ sai wuhrẹ riẹ kpahe ijiroro riẹe? Diẹse ọ jẹ k’omai ovuẹ oyena?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
Edhere nọ ọ mai woma nọ a ro duku oware nọ o soriẹ ze nọ a je ru ona oware jọ kọ a rẹ nọ ọwena na
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 8]
Eghrẹghrẹ gbe ona nọ e rọ eware nọ e rọ uzuazọ a rẹ sae ruerai evaọ ẹko-egẹgẹ-emama ọ DNA
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 9]
“Idhọvẹ i fikparobọ nọ ẹvori ohwo o re ruẹ o wo ẹgba-iruo thethabọ vi kọmputa nọ e mai wo ogaga kpobi”2