Uzou Avọ Ezeza
Ẹme-Avro nọ Mai Kpobi A Rẹriẹ Ovao Ku
1, 2. (a) Didi ẹme-avro Setan ọ kpare ze evaọ Idẹn? (b) Ẹvẹ eme riẹ i ro dhesẹ ẹme-avro ọyena via?
WHỌ rẹriẹ ovao ku ẹme avro nọ ọ mai wuzou kpobi nọ ọ rẹriẹ ovao ku ohwo-akpọ. Abọ nọ whọ jariẹ dikihẹ u re kpomahọ obaro ebẹdẹ bẹdẹ ra. Ẹme-avro nana ọ roma via okenọ ọkparesuọ ọ rehọ oma via evaọ Idẹn. Eva oke yena, Setan ọ nọ Ivi inọ: “Kọ Ọghẹnẹ ọ ghinẹ ta nọ wha re ubi-urre ovuovo eva ogba na ha?” Ọ tẹ kẹ uyo nnọ kpahe urre ovo jọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Wha re ubi-urre . . . na ha, . . . ogbẹrọ erehe wha re ti whuẹ.” Setan ọ tẹ nwane bọo Jihova ota nnọ ọ be ta ọrue, ta nọ te uzuazọ Ivi gbe orọ Adamu e rehọ oma hwa ẹmeoyo kẹ Ọghẹnẹ hẹ. Setan o dhesẹ nnọ Ọghẹnẹ ọ be gbọ emama riẹ ogbọ oware ezi jọ—ẹgba nọ a re ro fi ute obọ rai họ evaọ uzuazọ. Setan ọ wharo ta nọ: “Ọghẹnẹ ọ riẹ nọ, ẹdẹ nọ wha re riẹ, ibiaro rai i re ti rovie, wha vẹ te jọ wọhọ Ọghẹnẹ, nọ ọ rẹ riẹ uwoma gbe uyoma.”—Emuhọ 3:1-5.
2 Koyehọ Setan ọ be ta nọ o te mai woma kẹ ahwo-akpọ a tẹ be jiroro obọ rai ukpenọ a re koko izi Ọghẹnẹ. Ọ tẹ rọ enẹ fi avro họ edhere esuo Ọghẹnẹ. Onana o tẹ kpare ẹme-avro nọ ọ mai wuzou ze kpahe esuo ehrugbakpọ Ọghẹnẹ, koyehọ, udu nọ o re ro su. Onọ na o tẹ roma via: Ovẹ u woma kẹ ahwo-akpọ, edhere esuo Jihova hayo esuo omobọ ohwo? Whaọ, Jihova ọ hẹ sai kpe Adamu avọ Ivi no ovavo, rekọ oyena o hai ku avro esuo na họ ziezi hi. Ẹkwoma oke ulele nọ ọ rẹ kẹ ukoko ohwo-akpọ, Ọghẹnẹ ọ sai dhesẹ iyẹrẹ nọ i re no oma nọ a re si noi gbe izi riẹ tha.
3. Didi ẹme-avro avivẹ Setan ọ kpare?
3 Ọwọsuọ Setan kpahe udu Jihova nọ o re ro su o jọ oware nọ o via evaọ Idẹn na kuhọ họ. O fi avro họ omarokpotọ amọfa kẹ Jihova. Onana u te zihe ruọ ẹme-avro avivẹ nọ u w’obọ kugbe orọ ọsosuọ na. Use-abọ riẹ u te wholo emọ Adamu avọ Ivi gbe emọ ẹzi Ọghẹnẹ kpobi, makọ Ọmọ ọtuyẹ oyoyou Jihova na. Wọhọ oriruo, evaọ edẹ Job, Setan o te si ikẹ nnọ enọ e be gọ Jihova a be gọe, orọnọ fikinọ a you Ọghẹnẹ gbe edhere esuo riẹ hẹ, rekọ fikiọ ẹjiroro oriobọ. Ọ vravro nọ, a tẹ rẹriẹ ovao ku ẹgaga, aikpobi a re kie kẹ isiuru oriobọ.—Job 2:1-6; Eviavia 12:10.
Oware nọ Ikuigbe I Dhesẹ Via No
4, 5. Eme ikuigbe i dhesẹ no kpahe ohwo nọ o re su oma riẹ?
4 Okpẹme jọ evaọ ẹme-avro esuo-ehrugbakpọ ona: Ọghẹnẹ ọ ma ahwo-akpọ re a jọ orọ obọ rai hẹrioma no esuo riẹ re a wo obokparọ họ. Rọ kẹ erere rai ọ ma rai re a roma hwa izi ikiẹrẹe riẹ. Jerimaya ọruẹaro na o vuhu onana mu: “O ỌNOWO mẹ riẹ nọ ohwo o wo iroro obọ riẹ hẹ, ohwo o wo ogaga nọ o ro su oma obọ riẹ hẹ. O ỌNOWO, . . . kpọ omẹ vi.” ( Jerimaya 10:23, 24) Fikiere Ẹme Ọghẹnẹ ọ tuduhọ omai awọ nọ: “Rehọ ẹroọrọsuọ ra kpobi kpahe ỌNOWO na whọ rehọ eva kpahe ẹriẹ omobọ ra ha.” (Itẹ 3:5) Wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ ma ahwo-akpọ re a koko izi ugboma re a sae rria na, ere ọvona o fi izi uruemu họ re, enọ e rẹ wha okugbe ze udevie ahwo otẹrọnọ a koko i rai.
5 U re vevẹ, Ọghẹnẹ ọ riẹ nnọ uviuwou ohwo-akpọ o sae kpọ oma rai ziezi hi ababọ esuo riẹ. Evaọ omodawọ ufofe re a wo obokparọ hẹrioma no esuo Ọghẹnẹ, ahwo-akpọ a rehọ oghoghẹrẹ esuo, eyero-ugho, gbe ikoko egagọ sa-sa mu no. Ohẹriẹ nana o wha ẹwhọ ziọ udevie ahwo no, onọ o wha ozighi, ẹmo, gbe uwhu ze no. ‘Ohwo ọ rehọ obọ ogaga su ọrivẹ riẹ kpohọ enwoma riẹ no.’ (Ọtausiwoma Na 8:9) Nwanọ oye họ oware nọ o romavia no evaọ ikuigbe ahwo-akpọ kpobi. Wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ evaọ Ẹme Ọghẹnẹ, ahwo muomu gbe otu igbulegbu a gbe bi “no eyoma ruọ onọ o mai yoma.” (2 Timoti 3:13) Yọ ikpe-udhusoi avọ 20 na, onọ ma jọ ruẹ ikpeware evaọ abọ ewuhrẹ otọkiẹ-eriariẹ gbe ikuẹku na, o ruẹ ikpẹtu nọ e mai yoma kpobi no. Uzẹme eme ọ Jerimaya 10:23 u dhesẹ oma via gaga no—a ma ahwo-akpọ re a su oma rai hi.
6. Ẹvẹ Ọghẹnẹ o ti ro ku ẹbẹbẹ oma nọ ahwo-akpọ a si noi họ kẹle?
6 Iyẹrẹ iyoma ikrẹkri nọ i no oma usino Ọghẹnẹ ze i dhesẹ vevẹ kpobi no inọ esuo ahwo-akpọ ọ rẹ sae kparobọ họ. Esuo Ọghẹnẹ ọvo họ edhere nọ o re su kpohọ evawere, okugbe, omokpokpọ, gbe uzuazọ. Yọ Ẹme Ọghẹnẹ o dhesẹ nnọ uvẹ nọ Jihova ọ kẹ esuo ohwo-akpọ u bi t’oba no. (Matiu 24:3-14; 2 Timoti 3:1-5) Kẹle na, ọ te j’owọ ruọ iruẹru ahwo-akpọ re o su otọakpọ na soso. Eruẹaruẹ Ebaibol na e ta nọ: “Evaọ ezi ivie eyena [isuẹsu ohwo-akpọ nọ e rrọ nẹnẹ na], Ọghẹnẹ obọ odhiwu na ọ rẹte rehọ uvie nọ a rẹ raha ha muẹ [evaọ obọ odhiwu], hayo a rẹte se isuẹsu riẹ ba kẹ amọfa ha [ahwo-akpọ a gbe ti su otọakpọ na ofa ha]. Ọ rẹte whọlọ ivie [inẹnẹ] na kpobi ọ vẹte rehọ ai ze oba, ọ vẹte jọ bẹdẹ.”—Daniẹl 2:44.
Ẹzọ Ruọ Akpọ Ọkpokpọ Ọghẹnẹ
7. Okenọ esuo Ọghẹnẹ o ti ku esuo ohwo-akpọ họ, ono ọ te zọ?
7 Okenọ esuo Ọghẹnẹ o ti ku esuo ohwo-akpọ họ, ono ọ te zọ? Ebaibol na ọ kuyo nọ: “Keme okiẹrẹe [enọ e rehọ uketha kẹ udu esuo Ọghẹnẹ] ọ rẹ te rria otọ na, ahwo oruọzewọ a rẹ te rria ae eva; rekọ a re ti kpe ahwo omuomu [enọ e rehọ uketha kẹ udu esuo Ọghẹnẹ hẹ] no otọ na.” (Itẹ 2:21, 22) Epọvo na re, ọso-ilezi na ọ ta nọ: “Omoke kakao, iru-umuomu e gbẹ te jọ họ . . . Ikiẹrẹe e rẹ te rehọ otọ na reuku, a vẹ jẹ ria ae bẹdẹ.”—Olezi 37:10, 29.
8. Ẹvẹ Ọghẹnẹ ọ te rọ kpare esuo riẹ kpehru vọvọ?
8 A tẹ raha uyero Setan no, Ọghẹnẹ ọ te rọ akpọ ọkpokpọ riẹ ze, onọ u ti si ọraha ozighi, ẹmo, uvuhu, uye-oruẹ, ẹyao, gbe uwhu no riẹriẹriẹ, enọ e lahiẹ ahwo te idu ikpe buobu no na. Ebaibol na o dhesẹ eghale nọ e be hẹrẹ ahwo-akpọ ẹmeoyo wowoma enẹ: “Ọghẹnẹ o ve ti ririe irui kpobi no aro rai; uwhu o gbẹte jọ ofa ha, hayo kọ uweri hi, hayo oviẹ hẹ, hayo edada ọvuọvo ho, keme eware anwae evrẹ no.” (Eviavia 21:3, 4) Ẹkwoma egọmeti Uvie obọ odhiwu riẹ evaọ otọ Kristi, Ọghẹnẹ ọ te kpare udu Riẹ nọ ọ rẹ rọ jọ Osu mai kpehru vọvọ.—Ahwo Rom 16:20; 2 Pita 3:10-13; Eviavia 20:1-6.
Epanọ A j’Owọ kẹ Ẹme-Avro Na
9. (a) Ẹvẹ enọ e romakpotọ kẹ Jihova evaọ oke nọ o vrẹ no a riwi ẹme riẹ? (b) Ẹvẹ Noa o ro dhesẹ omarokpotọ riẹ, kọ ẹvẹ ma sai ro wo erere no oriruo riẹ ze?
9 Evaọ ikuigbe kpobi, ezae gbe eyae ẹrọwọ nọ i dhesẹ omarokpotọ rai kẹ Jihova wọhọ Osu a rria no. A riẹ nọ izuazọ rai e roma hwa ezọgaviẹ gbe ẹme nọ a re yo kẹe. Noa yọ oghẹrẹ ohwo otiọye na jọ. Fikiere Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Noa nọ: “Onana họ urere ohwo kpobi . . . Kare okọ.” Noa ọ nya lele ọkpọvio Jihova. Dede nọ a kẹ rai unuovẹvẹ, amọfa evaọ edẹ eyena a ruabọhọ iruẹru uzuazọ rai wọhọ ẹsenọ okpoware ovuovo o be te via ha. Rekọ Noa o ku okọ ulogbo jẹ ruabọhọ usiuwoma ota kẹ ahwo na kpahọ idhere ikiẹrẹe Jihova. Ikere na e ta haro nọ: “Noa o te ru onana; jegbe eware kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ e.”—Emuhọ 6:13-22; Ahwo Hibru 11:7; 2 Pita 2:5.
10. (a) Ẹvẹ Abraham avọ Sera a rọ kpare esuo Jihova kpehru? (b) Didi edhere ma sai ro wo erere no iriruo Abraham avọ Sera ze?
10 Abraham avọ Sera a jọ emamọ iriruo evaọ ẹkpare kpehru esuo Jihova, je ru oware nọ o je kẹ ai kpobi. A jẹ rria Ọr ọrọ Kaldia, okpẹwho efe. Rekọ nọ Jihova ọ ta kẹ Abraham re ọ kwa kpohọ ẹkwotọ ọfa, onọ ọ riẹ hẹ, Abraham “ọ tẹ nya, wọhọ epanọ ỌNOWO na ọ ta kẹ e.” Ababọ avro, Sera ọ jẹ rria uzuazọ ọruẹriọ—avọ uwou, egbẹnyusu gbe imoni. Ghele na, o yoẹme kẹ Jihova gbe ọzae riẹ ọ tẹ kwa kpohọ ẹkwotọ Kenan, dede nọ ọ riẹ iyero nọ ọ te jọ obei nyaku hu.—Emuhọ 11:31–12:4; Iruẹru 7:2-4.
11. (a) Otọ uyero vẹ Mosis ọ jọ kru esuo Jihova kpehru? (b) Ẹvẹ oriruo Mosis ọ sai ro fiobọhọ k’omai?
11 Mosis yọ omọfa nọ ọ kpare esuo Jihova kpehru. Yọ o ru onana evaọ otọ iyero nọ e mae ga kpobi—evaọ aro-dhe-aro kugbe Fẹro ọ Ijipti. Orọnikọ Mosis ọ rọ udu so omobọ riẹ hẹ. Ukpoye, ọ vro nọ o wo ẹgba nọ ọ rẹ rọ t’ẹme ziezi. Rekọ o yoẹme kẹ Jihova. Avọ uketha Jihova gbe obufihọ oniọvo riẹ Erọn, Mosis ọ wha ẹme Jihova bru Fẹro nọ ọ g’udu na unuẹse buobu. Makọ emọ Izrẹl jọ dede a wo eva-iyoma kpahe Mosis. Ghele na, avọ omarokpotọ Mosis o ru eware nọ Jihova o je kẹe kpobi, yọ ẹkwoma riẹ a te siwi Izrẹl no Ijipti.—Ọnyano 7:6; 12:50, 51; Ahwo Hibru 11:24-27.
12. (a) Eme o dhesẹ nọ omarokpotọ kẹ Jihova u viọ eruo eware nọ Ọghẹnẹ o kere fihọ otọ dẹẹ ọvo? (b) Ẹvẹ ovuhumuo kẹ oghẹrẹ omarokpotọ utiona u re ro fiobọhọ k’omai fi 1 Jọn 2:15 h’iruo?
12 Enọ e rehọ omakpotọ kẹ Jihova na a roro ho inọ oware nọ a gwọlọ mi ai kpobi họ re a yoẹme kẹ oware nọ Ọghẹnẹ o kere fihọ otọ ọvo. Okenọ aye Potifa ọ jẹ lẹliẹ Josẹf re o bru ẹnwae kugbe ei, ujaje ovuovo o jariẹ nọ Ọghẹnẹ o kere fihọ otọ nọ o ghọ ẹnwae-obro ho. Rekọ Josẹf ọ riẹ kpahe ọruẹrẹfihotọ orọo nọ Jihova ọ to họ evaọ obọ Idẹn. Ọ riẹ vevẹ inọ re a lele aye omọfa wezẹ o rẹ dha Ọghẹnẹ eva. Josẹf ọ jẹ gwọlọ dawo epanọ Ọghẹnẹ ọ te kẹe uvẹ te re ọ jọ wọhọ ahwo Ijipti hi. O kru idhere Jihova kpehru ẹkwoma eroro kpahe oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o bi ro yeri kugbe ahwo akpọ, kẹsena avọ uvi iroro o te fi oware nọ o vuhumu nnọ o rrọ oreva Ọghẹnẹ họ iruo.—Emuhọ 39:7-12; Olezi 77:11, 12.
13. Ẹvẹ a ro dhesẹ Ẹdhọ fihọ ọtọrue evaọ oma (a) Job? (b) emọ Hibru esa na?
13 Odawọ ogaga o tẹ maki te ai oma, enọ e ghinẹ riẹ Jihova a re kiuke ku ei hi. Setan ọ ta riẹ nọ otẹrọnọ Job o ku eyero akpọ riẹ kpobi fiẹ hayo ẹyao o te kiei, makọ ọye na—nọ Jihova ọ be rọ s’udu na—ọ rẹ te se Ọghẹnẹ. Rekọ Job o dhesẹ Ẹdhọ fihọ ọtọrue, dede nọ Job omariẹ ọ riẹ kpahe oware nọ o wha uye na ze he. ( Job 2:9, 10) Ikpe-udhusoi buobu evaọ obaro, gbẹ be daoma dhesẹ ẹme riẹ fihọ uzẹme, Setan o te ru ovie Babilọn jọ nọ a ru eva dha rehọ uwhu ebrerae guegue emoha Hibru esa jọ otẹrọnọ a re ruwẹ gọ ẹmema nọ ovie na o ro vi hi. Avọ ọgbahọ re a salọ sọ ujaje ovie na a re yo hayo uzi Jihova nọ u mukpahe ẹdhọgọ, a te ru ei vevẹ nọ Jihova a be gọ gbe nnọ ọye họ Osu Okpehru rai. Ẹrọwọ kẹ Ọghẹnẹ ọ ghare kẹ ai viọ uzuazọ inẹnẹ rai!—Daniẹl 3:14-18.
14. Ẹvẹ o rọ lọhọ k’omai wọhọ enọ e gba ha re ma dhesẹ nọ ma be ghinẹ rọ oma kpotọ kẹ Jihova?
14 Kọ ma re ku ei họ no iriruo itieye na ze inọ re ohwo ọ ruẹse rehọ omakpotọ kẹ Jihova, ọ rẹ jọ gbagba hayo inọ ọnọ o ru thọ ọ nwani kie no riẹriẹriẹ? Kakaka! Ebaibol na ọ ta k’omai nnọ ẹsejọ Mosis o ru thọ. Dede nọ eva e dha Jihova, ọ siọ Mosis hi. Ikọ Jesu Kristi a wo ewhrehe rai re. Fiki ukuoriọ sebaẹgba mai, o rẹ were Jihova eva ma gbẹ rọ aro koko gbabọ kẹ oreva riẹ evaọ edhere jọ họ. Otẹrọnọ fikiọ oyẹlẹ, ma duoma họ eyoma oruo, u wuzou nọ ma re ghine kurẹriẹ no eva ze jẹ whaha oware utioye uruo. Enẹ oruo ma re ro dhesẹ nọ ma ghine you oware nọ Jihova ọ ta nọ u woma je mukpahe oware nọ o dhesẹ nọ u yoma. Fiki ẹrọwọ nọ ma fihọ aghare idhe ẹtanigbo Jesu, ma rẹ sae reawere edikihẹ ọfuafo evaọ aro Ọghẹnẹ.—Emọs 5:15; Iruẹru 3:19; Ahwo Hibru 9:14.
15. (a) Ono evaọ udevie ahwo-akpọ kpobi o kru ẹgbakiete ọgbagba kẹ Ọghẹnẹ, kọ eme onana u dhesẹ? (b) Ẹvẹ ma ro wo obufihọ no oware nọ Jesu o ru na ze?
15 Ghele na, kọ o sae jọ nọ omarọkẹ ogbagba kẹ Jihova o lọhọ vievie he kẹ ahwo-akpọ? Evaọ enwenọ ikpe 4,000, uyo onọ nana o jọ “oware udidi.” (1 Timoti 3:16) Adamu, dede nọ a ma riẹ gbagba, ọ kẹ oriruo ọgbagba ọrọ omarọkẹ Ọghẹnẹ hẹ. Ono ọ sai ru ei? O sae jọ ọmọ uzioraha riẹ ọvuọvo ho. Jesu Kristi ọvo họ ohwo nọ ọ sai ru ei. (Ahwo Hibru 4:15) Oware nọ Jesu o ru gba u dhesẹ nọ Adamu, ọnọ eware e lọhọ kẹ viere, ọ hẹ sai kru ẹgbakiete ọgbagba otẹrọnọ ọ gwọlọ. Orọnikọ iruo emama Ọghẹnẹ afuẹwẹ na ọ rrọ họ. Fikiere Jesu Kristi họ oriruo nọ ma rẹ gwọlọ lele orọnikọ evaọ edhesẹ ẹmeoyo rọkẹ uzi Ọghẹnẹ ọvo ho rekọ te evaọ omarọkẹ Jihova, Osu Ehrugbakpọ na.—Iziewariẹ 32:4, 5.
Eme Họ Uyo Obọ Mai?
16. Fikieme ma je muẹrohotọ ẹsikpobi kpahe uruemu mai kpahe esuo Jihova?
16 Mai omomọvo nẹnẹ ma rẹ rẹriẹ ovao ku avro esuo-okpehru ọ ehrugbakpọ na. Otẹrọnọ ma ta vevẹ no inọ abọ Jihova ma rrọ, Setan ọ rẹ t’ẹro vi omai. Ọ rẹ rehọ otunyẹ no k’abọ k’abọ ze yọ o ti gbe ru ere rite ekuhọ uyerakpọ omuomu nana. Ma re fi oma h’otọ vievie he. (1 Pita 5:8) Uruemu mai u re dhesẹ oria nọ ma dikihẹ evaọ ẹme-avro ologbo ọrọ esuo ehrugbakpọ Jihova gbe ẹme-avro avivẹ ọrọ ẹgbakiete kẹ Ọghẹnẹ evaọ otọ ẹdawọ na. Ma re rri uruemu uyoma eveve he fikinọ o rrọ odode evaọ akpọ na. Re ma kru ẹgbakiete, o gwọlọ nọ ma rẹ daoma fi izi ikiẹrẹe Jihova họ iruo evaọ k’abọ k’abọ uzuazọ.
17. Didi oware kpahe emuhọ ọrue gbe ujitho u re ru omai whaha ae?
17 Wọhọ oriruo, ma sae raro kele Setan vievie he, ọnọ ọ rrọ ‘ọsẹ ọrue na.’ ( Jọn 8:44) Ma rẹ ta uzẹme evaọ iruẹru mai kpobi. Evaọ uyero-akpọ Setan, emoha e rẹ ta uzẹme kẹ esẹgbini rai ẹsikpobi hi. Rekọ izoge Ileleikristi a rẹ whaha onana, a vẹ rọ enẹ dhesẹ use-abọ Setan inọ ahwo Ọghẹnẹ a ti kie no ẹgbakiete rai evaọ otọ ẹdawọ fihọ erue. ( Job 1:9-11; Itẹ 6:16-19) Eghẹrẹ ekiọthuọ jọ e riẹ nọ e rẹ sai dhesẹ ohwo fihọ abọ ‘ọsẹ ọrue na’ ukpenọ i re dhesẹ ohwo kugbe Ọghẹnẹ uzẹme na. Ma rẹ whaha enana. (Maeka 6:11, 12) A rẹ sae ta ewoma fihọ ujitho ho, o tẹ make rọnọ ọbẹwẹ ọ rrọ ohwo oma hayo o tẹ make rọnọ ọnọ a tho eware mi na o fe. (Itẹ 6:30, 31; 1 Pita 4:15) O tẹ make rrọ uruemu odode evaọ oria nọ ma be rria hayo o tẹ make rọnọ oware osese ma tọlọ, ujitho o wọso izi Ọghẹnẹ.—Luk 16:10; Ahwo Rom 12:2; Ahwo Ẹfẹsọs 4:28.
18. (a) Eva ekuhọ Esuo Odu Ikpe Kristi na, didi odawọ u ti bru ahwo-akpọ kpobi ze? (b) Didi uruemu ma re wo enẹna?
18 Evaọ etoke Esuo Odu Ikpe Kristi na, Setan gbe idhivẹri riẹ a te jọ ọgọdọ-odidi, a gbẹ te sai kpokpo ahwo akpọ họ. Ẹvẹ ufuoma oyena o te rro te! Rekọ odu ikpe na i te re no, a re ti siobọ no ai omoke kakao. Setan gbe enọ i bi lele iei a ti fi otunyẹ họ ahwo-akpọ nọ a zihe no nọ i bi kru ẹgbakiete rai kẹ Ọghẹnẹ na. (Eviavia 20:7-10) Ma te wo uvẹ-ọghọ re ma jọ uzuazọ evaọ oke oyena, didi owọ ma te jẹ kpahe ẹme-avro esuo ehrugbakpọ na? Nọ o rọnọ ahwo-akpọ kpobi a te jọ gbagba evaọ oke oyena, ohwo nọ o veghe uzou kpobi yọ o keke aro fihọ ru yọ o te wha ọraha ebẹdẹ bẹdẹ ze. Ẹvẹ u wuzou te inọ enẹna ma daoma wo uruemu nọ ma rẹ rọ j’owọ ziezi kẹ ọkpọvio nọ Jihova ọ k’omai kpobi, makọ ẹkwoma Ẹme riẹ hayo ẹkwoma ukoko riẹ! Ẹkwoma ere oruo, yọ ma bi dhesẹ uvi omarọkẹ mai rọ kẹe wọhọ Osu Ehrugbakpọ na.
Eme Ọkiẹkpemu
• Didi ẹme-avro ologbo mai kpobi ma rẹ rẹriẹ ovao ku? Ẹvẹ u ro t’omai?
• Eme ọ viodẹ kpahe idhere nọ ezae gbe eyae oke anwae a ro dhesẹ ẹgbakiete kẹ Jihova?
• Fikieme u je wuzou re ma rọ uruemu mai kẹ Jihova orro kẹdẹ kẹdẹ?