Abọ 7
Amono A Be Gọ Egagọ Uzẹme Na?
1. Eme ma re ru hrọ re ma ru Ọghẹnẹ eva were?
RE MA reawere emamọ usu uyoyou kugbe Ọghẹnẹ, ma re si oma kpobi no egagọ erue. Ma rẹ jọ egagọ uzẹme hrọ. Nẹnẹ ima ahwo buobu nya akpọ na wariẹ a bi ru ere.
2. Diẹse a sae jọ ruẹ Isẹri Jihova, kọ eme họ iruo rai?
2 Wọhọ epanọ Ebaibol na ọ ruẹaro, ahwo nọ a ru egagọ uzẹme na via họ “otu obuobu,” enọ “i no erẹwho kpobi ze, erua gbe ahwo gbe erọo-unu.” (Eviavia 7:9) Evaọ ekwotọ 235, ima Isẹri Jihova buobu a be rọ ọwhọ fiobọhọ kẹ amọfa wuhrẹ kpahe idhere gbe itee iyoyou erọ Jihova.
3. Ono Isẹri na e be kpọ egagọ rai bru, kọ didi oghẹrẹ egagọ a rẹ whaha?
3 Isẹri na a vuhumu inọ Jihova ọvo họ ọnọ o fo ẹgọ. A se inọ a rẹ gọ emema hayo iwoho egagọ. (1 Jọn 5:21) A rẹ gọ iwhuowhu na ha ẹkwoma ehaa uwhori asohẹrioke nọ a re ru hayo ehaa efa nọ e be wha erọwọ egagọ erue gbe ‘iwuhrẹ idhivẹri’ haro. (1 Timoti 4:1) Dede na, a rẹ sasa enọ e rrọ uweri oma ẹkwoma eyaa Ọghẹnẹ nọ a re dhesẹ kẹ ae inọ ẹkparomatha iwhuowhu ziọ otọakpọ aparadase o te jariẹ.—Jọn 5:28, 29; Iruẹru 24:15.
4. Didi edikihẹ ahwo Ọghẹnẹ a wo kpahe emajiki?
4 Isẹri na i wo uvumọ obọ kpahe emajiki hi, ẹva-ọgba, hayo eda, keme a riẹ nọ obọ Ẹdhọ eware enana i no ze. A re fievahọ nnọ emajiki e rẹ thọ ae he—Jihova a fievahọ.—Itẹ 18:10.
5. Edhere vẹ Isẹri Jihova a rọ rrọ “e rọ akpọ na ha”?
5 Jesu ọ ta nnọ ilele riẹ e te jọ “e rọ akpọ na ha.” (Jọn 17:16) Jesu omariẹ ọ rọwo duomahọ esuo-ohrowo edẹ riẹ hẹ. (Jọn 6:15) Epọvo na re, Isẹri na i re duomahọ esuo-ohrowo ho, ethathọ orẹwho, gbe ohọre ọkwa ọ akpọ nana. Ghele na, a rẹ hwa esa-uzou rai je yoẹme kẹ izi ẹkwotọ nọ a be rria.—Jọn 15:19; Ahwo Rom 13:1, 7.
6. Didi ekpọvio idibo Ọghẹnẹ a bi lele kpahe orọo gbe orọo-ofa?
6 Fikinọ a bi yoẹme kẹ ọkpọvio egọmeti, Isẹri na e rẹ ruẹ nọ a kere obe orọo rai. (Taitọs 3:1) A re yoẹme kẹ ọkpọvio Ọghẹnẹ, fikiere aye ọvo a re wo. (1 Timoti 3:2) Ofariẹ, fikinọ a bi fi ehri-izi Ebaibol h’iruo evaọ uzuazọ rai, erọo idibo Ọghẹnẹ e rẹ fa vẹrẹ tere he.
7. Ẹvẹ Isẹri na i bi ro dhesẹ uyoyou kẹ ohwohwo?
7 Isẹri na a you ohwohwo. Uyoyou onana, kugbe uyoyou rai kẹ Ọghẹnẹ, u ku rai kugbe evaọ uvi okugbe-inievo, dede nọ a no uyẹ gbe erẹwho sa-sa ze. Okenọ eware okpẹtu e tẹ via hayo evaọ oke ẹgwọlọ, Isẹri na a rẹ j’owọ vẹrẹ vẹrẹ re a fiobọhọ kẹ ohwohwo. Isẹri na i re dhesẹ uyoyou evaọ oghẹrẹ uzuazọ uyero rai.—Jọn 13:35.
8. Didi iruemu iyoma ahwo Ọghẹnẹ a rẹ whaha?
8 Ahwo Jihova a rẹ daoma gaga re a rria uzuazọ oruọzewọ, onọ u kiete. A rẹ whaha ujitho, erueta, ọfariẹ-ogbe, ọgba-idieda, gbe iruemu ekọ ewhariọ. Ezae i re kpe eyae rai hi. Taure a te ti zihe ruọ Isẹri, ahwo jọ a wo iruemu enana, rekọ ẹkwoma obufihọ Jihova, a siobọno ai no. A te ‘ru ae fo’ evaọ aro Ọghẹnẹ.—1 Ahwo Kọrint 6:9-11.
Enọ I bi Ru Oreva Ọghẹnẹ
9. Eme obe jọ o ta kpahe ichọche ẹzi ọ Africa?
9 Uzẹme, egagọ buobu e be ta nọ a wo uzẹme na. A sae riobọhọ iruo ilogbo rai ro dhesẹ ẹme rai na. Wọhọ oriruo, kpahe enọ a bi se ichọche ẹzi evaọ Africa, obe jọ o ta nọ: “[Ẹko Ileleikristi ekpokpọ] i mi ahwo nọ i re kporo ẹbo otọ no. . . . A ta nọ a rẹ ruẹ ude je ru eware igbunu. Eruẹaro nọ e rrọ udevie rai a rẹ ruẹaro jẹ f’otọ ewezẹ. A rẹ rehọ ame-ọfuafo, ewhri ọrẹri, enwo, ekandoro, gbe insẹnse ro siwi jẹ whaha eyao.”
10, 11. Fikieme eware igbunu inẹnẹ i gbe dhesẹ nnọ obọ Ọghẹnẹ egagọ na i no ze he?
10 Ahwo egagọ enana a rẹ ta nọ eware igbunu yọ imuẹro inọ Ọghẹnẹ ọ be ghale egagọ rai. Rekọ eware igbunu itieye e rrọ imuẹro ho inọ Jihova ọ jẹ egagọ jọ rehọ. Setan ọ rẹ rehọ ẹgba kẹ egegagọ erue jọ ro ru “iruo igbunu.” (2 Ahwo Tẹsalonika 2:9) Ofariẹ, Ebaibol na ọ ruẹaro nnọ ekẹ igbunu nọ i re no obọ Ọghẹnẹ ze, wọhọ aroọruẹ, evẹravẹrẹ, gbe obọdẹ eriariẹ, “e rẹte vrẹ.”—1 Ahwo Kọrint 13:8.
11 Jesu ọ vẹvẹ unu nọ: “Orọnọ kohwo kohwo nọ ọ ta kẹ omẹ nọ, ‘Olori, Olori’, ọ rẹ sae ruọ eva uvie odhiwu hu, rekọ ọnọ o ru oreva Ọsẹ mẹ nọ ọ rọ obọ odhiwu. Ibuobu e rẹ te ta kẹ omẹ ẹdẹ ọyena nọ, ‘Olori, Olori, ma jẹ rehọ odẹ ra ruẹaro, ma rehọ odẹ ra le izi-iyoma no, ma rehọ odẹ ra ru iruo ilogbo buobu’? Kẹsena mẹ vẹ te ta kẹ ae nọ, ‘Mẹ riẹ owhai vievie he; wha nya no omẹ no, whai irumuomu.’ ”—Matiu 7:21-23.
12. Amono a te ruọ Uvie odhiwu?
12 Kọ amono a te ruọ Uvie odhiwu? Ahwo nọ i bi ru oreva Jihova.
Etausiuwoma Uvie Ọghẹnẹ
13. Eme họ iruo nọ Ọghẹnẹ ọ kpọ ahwo riẹ nọ a ru nẹnẹ, kọ amono a bi ru ei?
13 Eme họ oreva Ọghẹnẹ kẹ ahwo riẹ nẹnẹ? Jesu ọ ta nọ: “A rẹ te vuẹ ovuẹ usiuwoma uvie na kẹ akpọ na kpobi, re o jọ isẹi kẹ erẹwho akpọ na kpobi.” (Matiu 24:14) Onana họ iruo nọ Isẹri Jihova a be rọ ọwhọ ru.
14. Eme họ Uvie Ọghẹnẹ, kọ amono a ti su evaọ Uvie na?
14 Evaọ “akpọ na kpobi,” Isẹri Jihova a bi whowho Uvie Ọghẹnẹ wọhọ egọmeti obọ odhiwu onọ o te rọ ẹrẹreokie su otọakpọ na soso. A bi wuhrẹ nnọ Jihova ọ rehọ Kristi Jesu mu no wọhọ Ovie Uvie yena, avọ ibe isu 144,000 nọ a salọ no udevie ahwo-akpọ ze.—Daniẹl 7:14, 18; Eviavia 14:1, 4.
15. Eme Uvie na o te raha?
15 Ẹkwoma Ebaibol na, Isẹri na i bi dhesẹ kẹ ahwo nnọ Uvie Ọghẹnẹ o te raha uyerakpọ Setan soso no. Egagọ erue gbe iwuhrẹ riẹ nọ i bi si adhẹẹ no Ọghẹnẹ je bi jiri Ẹdhọ e rẹ te vrẹ! (Eviavia 18:8) Egọmeti ahwo kpobi e te vrẹ re, enọ e wọso Ọghẹnẹ na!—Daniẹl 2:44.
16. Amono a te jọ otọ esuo Kristi Jesu, kọ diẹse a te rria?
16 Ofariẹ, Isẹri Jihova i bi dhesẹ via inọ Kristi Jesu ọ te rehọ irere igbunu se enọ i ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ kpobi. A te jọ otọ esuo riẹ evaọ otọakpọ. Ebaibol na ọ yeyaa nọ: “Okenọ oruori o se rie, o re si yei, ere re, o re siwi oyogbere gbe ọnọ o wo ọthuke he. Ọ be re ohrọ eyẹlẹ gbe iruori, o te bi siwi uzuazọ iruori.”—Olezi 72:12, 13.
17. Amono ọvo a bi whowho Uvie Ọghẹnẹ?
17 Uvumọ utu ahwo ofa o riẹ hẹ nọ a bi ru oreva Ọghẹnẹ ẹkwoma ewhowho emamọ usi Uvie na. Isẹri Jihova ọvo họ enọ i bi whowho Uvie Ọghẹnẹ evaọ otọakpọ na soso.
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 23]
Isẹri Jihova a wo okugbe evaọ usu-inievo akpọ-soso