Yọrọ Okugbe Evaọ Edẹ Urere Enana
“Wha jọ uruemu uzuazọ rai ute kẹ usiuwoma [na], . . . dikihẹ ga eva ẹzi ọvo, avọ iroro evo nọ a re ro kuomagbe họre kẹ orọwọ usiuwoma na.”—AHWO FILIPAI 1:27.
1. Didi ẹhẹriẹ ọ rọ udevie Isẹri Jihova gbe akpọ na?
ENANA họ “edẹ urere” na. Ababọ avro, ‘oke ebẹbẹ’ e rọ etenẹ. (2 Timoti 3:1-5) Evaọ “oke urere” nana, avọ ẹvohẹ riẹ evaọ okegbe ohwo-akpọ, Isẹri Jihova a wo ohẹriẹ gaga fiki udhedhẹ gbe okugbe rai. (Daniẹl 12:4) Rekọ omomọvo nọ ọ rọ abọ uviuwou akpọ soso erọ enọ e be gọ Jihova a bo sei re ọ daoma yọrọ okugbe ọnana.
2. Eme Pọl ọ ta kpahe ẹyọrọ okugbe, kọ didi enọ ma te t’ẹme kpahe?
2 Pọl ukọ na ọ hrẹ ibe Ileleikristi nọ a jọ okugbe. O kere nọ: “Wha jọ uruemu uzuazọ rai ute kẹ usiuwoma Kristi, re otẹrọnọ mẹ nyaze te ruẹ owhai hayo obemu mẹ, me ve yo kpahọ owhai nọ wha dikihẹ ga eva ẹzi ọvo, avọ iroro evo nọ a re ro kuomagbe họre kẹ orọwọ usiuwoma na, wha jọ ewegrẹ rai i ru oware ovuovo nọ o rẹ jẹ idudu họ owhai ẹro ho. Onana oka imuẹro ẹraha rai, rekọ yọ o rọ usiwo rai, nọ uno obọ Ọghẹnẹ ze.” (Ahwo Filipai 1:27, 28) Eme ọ Pọl i dhesẹ vevẹ inọ ma re ruiruo kugbe wọhọ Ileleikristi hrọ. Fikiere, eme u re fiobọhọ k’omai yọrọ okugbe Ileleikristi mai evaọ oke ebẹbẹ enana?
Romakpotọ kẹ Oreva Ọghẹnẹ
3. Okevẹ gbe ẹvẹ ahwo erẹwho Egedhọ ọsosuọ nọ e yawo ho a rọ ziọ ilele Kristi?
3 Edhere jọ nọ ma rẹ rọ yọrọ okugbe mai họ omarokpotọ kẹ oreva Ọghẹnẹ evaọ oke kpobi. Onana o gwọlọ enwene evaọ iroro mai. Dai roro kpahe ilele ọsosuọ Jesu Kristi nọ e jọ ahwo Ju. Nọ Pita ukọ na ọ kake ta usiuwoma kẹ ahwo erẹwho Egedhọ nọ e yawo ho evaọ 36 C.E., Ọghẹnẹ o te ku ẹzi ọfuafo ku ahwo erẹwho enana, a tẹ họ-ame. (Iruẹru, uzou 10) Bọo okioye, ahwo Ju, erara nọ i kurẹriẹ ruọ egagọ Ju, gbe ahwo Sameria ọvo họ enọ e jọ ilele Jesu Kristi.—Iruẹru 8:4-8, 26-38.
4. Nọ o dhesẹ oware nọ o via no kpahe Kọniliọs, eme Pita ọ ta, kọ didi odawọ onana o jọ kẹ ilele Jesu nọ e jọ ahwo Ju?
4 Nọ ikọ gbe inievo na evaọ Jerusalẹm a yo kpahe ekurẹriẹ Kọniliọs gbe ahwo erẹwho Egedhọ efa, a tẹ gwọlọ yo iyẹrẹ Pita. Nọ ọ ta oware nọ o via no kpahe Kọniliọs gbe ahwo erẹwho Egedhọ efa nọ e rọwo, ukọ na ọ tẹ rọ eme enana ku ẹme riẹ họ: “Whaọ re Ọghẹnẹ ọ tẹ kẹ ae [ahwo erẹwho Egedhọ nọ e rọwo] okẹ [ẹzi ọfuafo] wọhọ epanọ ọ kẹ omai [ahwo Ju] okenọ ma rọwo Jesu Kristi Ọnowo na, kọ mẹ o no re, nọ mẹ jẹ za Ọghẹnẹ họ?” (Iruẹru 11:1-17) Onana o tẹ jọ ẹdawọ kẹ ilele Jesu Kristi nọ e rọ ahwo Ju. Kọ a te romakpotọ kẹ oreva Ọghẹnẹ re a jẹ ahwo erẹwho Egedhọ nọ i kurẹriẹ na rehọ wọhọ ibe egegagọ rai? Hayo kọ okugbe idibo otọakpọ Jihova ọ te raha?
5. Ẹvẹ ikọ gbe inievo edekọ na a dede uzẹme na rehọ inọ Ọghẹnẹ ọ kuvẹ ekurẹriẹ kẹ ahwo erẹwho Egedhọ no, kọ eme ma wuhrẹ no uruemu onana ze?
5 Ekere na o ta nọ: “Nọ [ikọ gbe inievo edekọ na] a jeti yo ẹme eware enana no, a tẹ fọ rirẹ. A tẹ kẹ Ọghẹnẹ oro, a nọ, ‘Koyehọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ahwo Egedhọ ekurẹriẹ nọ a re ro wo uzuazọ no re.’ ” (Iruẹru 11:18) A yọrọ uruemu oyena o tẹ jẹ wha okugbe ilele Jesu haro. U kri hi, iruo usiuwoma ota na o tẹ kẹre haro evaọ udevie Egedhọ, hayo ahwo erẹwho na, avọ oghale Jihova nọ o jọ iruẹru itieye na. U re fo re ma fọ rirẹ re okenọ a tẹ gwọlọ ẹmeoyo mai evaọ eromuo ukoko okpokpọ hayo nọ enwene esuo Ọghẹnẹ jọ ọ tẹ roma via evaọ ẹkpọ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ. Ẹmeoyo mai u re ti ru Jihova eva were je fiobọhọ k’omai yọrọ okugbe mai evaọ edẹ urere enana.
Gbalọ Uzẹme Na
6. Didi obọ uzẹme na u wo kpahe okugbe enọ e be gọ Jihova?
6 Wọhọ abọ uviuwou enọ e be gọ Jihova, ma be yọrọ okugbe keme ‘Jihova o bi wuhrẹ’ omai je kru uzẹme riẹ nọ a fere via no gaga. (Jọn 6:45; Olezi 43:3) Nọ iwuhrẹ mai i wo ehri no Ẹme Ọghẹnẹ ze na, mai kpobi a rẹ t’ẹme evaọ okugbe. Ma rẹ rọ oghọghọ dede emu ẹzi nọ Jihova o bi ru rehọ ẹkwoma ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na.’ (Matiu 24:45-47) Ewuhrẹ okugbe otiọye na u re fiobọhọ k’omai yọrọ okugbe mai evaọ akpọ na soso.
7. Otẹrọnọ ma wo ẹbẹbẹ evaọ otoriẹ ẹme jọ, eme ma re ru, kọ eme ma re ru hu?
7 Kọ ẹvẹ otẹrọnọ mai ọjọ o wo ẹbẹbẹ evaọ otoriẹ gbe ẹjẹrehọ ẹme jọ? Ma rẹ lẹ kẹ areghẹ jẹ kiẹ Ikereakere na riwi ziezi gbe ebe Ukoko na. (Itẹ 2:4, 5; Jemis 1:5-8) Ẹmeọta kugbe ọkpako o rẹ sai fiobọhọ. Whọ gbẹ te maki wo otoriẹ ẹme na ha, o rẹ mai woma re whọ nya siọ ẹme na ba erei. Ẹsejọ a te wariẹ kporo eme efa kpahe ẹme na, yọ evaọ okioye otoriẹ mai u ve ti vẹ viere. O rẹ jọ thọthọ re ma daoma ta amọfa kurẹriẹ evaọ ukoko na re a jẹ oghẹrẹ iroro sa mai rehọ. Onana o rẹ wha ozighi ze, orọnikọ ẹyọrọ okugbe he. Kọ ẹvẹ u re woma te re ma ‘gbẹ hẹ nya evaọ uzẹme na’ jẹ tudu họ amọfa awọ re a ru ere!—3 Jọn 4.
8. Didi uruemu kpahe uzẹme na u fo?
8 Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, Pọl ọ ta nọ: “Keme ri fienẹna ma gbe bi riwẹ ughẹgbe ẹvẹvoro, rekọ okeoyena ma te ruẹro. Whaọ enẹna abọvo rai mẹ riẹ; rekọ okeoyena mẹ rẹte riẹ e ziezi wọhọ epanọ ọ riẹ omẹ re.” (1 Ahwo Kọrint 13:12) Dede nọ Ileleikristi ọsosuọ a ruẹ eme na kpobi re he, a gbẹ jọ evaọ okugbe ghele. Enẹna ma wo otoriẹ ẹjiroro Jihova gbe Ẹme uzẹme riẹ vi anwẹdẹ no. Fikiere joma ghọghọ fiki uzẹme nọ u te omai obọ ẹkwoma ‘ọrigbo ẹrọwọ’ na. Yọ joma wereva inọ Jihova ọ be kpọ omai ẹkwoma ukoko riẹ. Dede nọ ma re wo oghẹrẹ eriariẹ evo na ẹsikpobi hi, ohọo gbe uruame ẹzi i re ti kpe omai ẹdọvo ho. Ukpoye, Othuru mai, Jihova, o si oma uzou koko no evaọ okugbe jẹ be sẹro mai ziezi.—Olezi 23:1-3.
Rọ Ẹrọo na Ruiruo Liọliọ!
9. Ẹvẹ a sae rọ rehọ ẹrọo na wha okugbe haro?
9 Re ma rọ ẹrọo na bọ amọfa ga yọ emamọ edhere nọ ma rẹ rọ wha okugbe gbe ẹzi okugbe-inievo haro. Ileta nọ a ro ku ẹwhọ oyawo na họ, onọ ugboma esuo ikpe-udhusoi ọsosuọ na a vi, o jọ ehri uduotahawọ. Nọ a sei no, ilele ahwo erẹwho Egedhọ evaọ obọ Antiọk “a tẹ ghọghọ fiki oma-osasọ [na].” Judas avọ Sailas, enọ e rehọ ileta na ro vi no Jerusalẹm na, “a tẹ rọ eme buobu ta udu họ ahwo na awọ re a ruẹse dikihẹ whawha.” Ababọ avro, ẹnyaze Pọl avọ Banabas o kẹ ibe enọ e rọwo evaọ obọ Antiọk uduotahawọ gbe ọbọga. (Iruẹru 15:1-3, 23-32) Ma rẹ sai ru oware ovo na nọ ma te kokohọ eva iwuhrẹ Ileleikristi jẹ ‘tudu họ ohwohwo’ awọ ẹkwoma ẹnyaze gbe eme ọbọga mai.—Ahwo Hibru 10:24, 25.
10. Re a yọrọ okugbe, eme a re ru otẹrọnọ ekela e roma via?
10 Ghele, ẹrọo na o ro ruiruo thọthọ o rẹ sae raha okugbe mai. Jemis olele na o kere nọ: “Ẹrọo [na] ọrẹ kakao eva oma, yọ o re seha eware ilogbo. Ri epanọ emerae esese e rẹ maha okegbe ọsoso!” (Jemis 3:5) Jihova o mukpahe ahwo nọ e rẹ wha ẹwhọ ze. (Itẹ 6:16-19) Eme itieye na e rẹ sae wha ababọ okugbe ze. Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ekela e riẹ, koyehọ, eka nọ a re kuhọ ohwo oma hayo whọ tẹ be rọ unu fọriẹe? Ekpako na a rẹ daoma fiobọhọ kẹ ọnọ o ru thọ na. Ghele, ọleka nọ o re kurẹriẹ hẹ a re siei no ukoko no re a ruẹse yọrọ udhedhẹ, ẹkpatiẹ, gbe okugbe ukoko na. Nwanọ ere, keme Pọl o kere nọ: ‘Sioma no ahwo nọ a se oma rai ahwo Kristi nọ e rọ . . . eleka . . . , wha lele ahwo itieye na re-emu dede he.’—1 Ahwo Kọrint 5:11.
11. Fikieme omarokpotọ u je wuzou otẹrọnọ ma ta ẹme jọ nọ o wha ẹwhọ ziọ udevie mai avọ ọnọ ma gbẹ rọ egagọ?
11 Re a kpọ ẹrọo na u re fiobọhọ k’omai yọrọ okugbe. (Jemis 3:10-18) Rekọ dae rehiẹe nọ ẹme jọ nọ ma ta o wha ẹwhọ ziọ udevie mai avọ ibe Oleleikristi. Kọ u gbe fo re ma jowọ evaọ eruo udhedhẹ kugbe oniọvo mai, re ma wounu otẹrọnọ oyena o rọ oja? (Matiu 5:23, 24) Uzẹme, onana o gwọlọ omarokpotọ, hayo udu uwowolẹ, rekọ Pita o te kere nọ: “Whai kpobi [wha] rehọ oma-urokpotọ gọẹgọ kẹ ohwo ohwo; keme ‘Ọghẹnẹ o re hrẹ obroma-oro, rekọ ọ vẹ rọ aruoriwo kẹ enọ e roma-kpotọ.’ ” (1 Pita 5:5) Omarokpotọ o rẹ wọ omai ‘le udhedhẹ’ kugbe inievo mai, rọwo iruthọ mai je wounu. Onana u re fiobọhọ yọrọ okugbe evaọ uviuwou Jihova.—1 Pita 3:10, 11.
12. Ẹvẹ ma sae rọ rehọ ẹrọo na wha okugbe ahwo Jihova haro jẹ yọrọ iẹe?
12 Ma rẹ sai ru ẹzi uviuwou na jaja viere evaọ udevie ukoko Jihova otẹrọnọ ma rọ ẹrọo na ruiruo liọliọ. Nọ orọnọ oyehọ oware nọ Pọl o ru na, ọ tẹ sae kareghẹhọ ahwo Tẹsalọnika nọ: “Keme wha riẹ epanọ ma jọ evie rai je ru wọhọ epanọ ọsẹ o re ruẹ emọ riẹ: jẹ sasa owhai omomọvo oma, jẹ ta udu họ owhai awọ, vẹvẹ owhai unu. Je yeri uzuazọ nọ ohwo Ọghẹnẹ o re yerẹ.” (1 Ahwo Tẹsalọnika 2:11, 12) Nọ o fi emamọ oriruo hotọ no evaọ abọ ọnana, Pọl ọ tẹ sae tudu họ ibe Ileleikristi riẹ awọ re a “ta udu họ enọ udu u re bro awọ.” (1 Ahwo Tẹsalọnika 5:14) Dai roro kpahe unu ewoma nọ ma rẹ sai ru nọ ma tẹ be rọ ẹrọo na ruiruo rọ sasa ahwo oma, rọ kẹ uduotahawọ, jẹ bọ amọfa ga. Ẹhẹ, “ẹvẹ u woma te rọkẹ ẹme nọ a rẹ ta evaọ ẹruoke!” (Itẹ 15:23) Ofariẹ, ẹme-unu otiọye na o re fiobọhọ yọrọ okugbe ahwo Jihova jẹ whae haro.
Wo Erọvrẹ!
13. Fikieme ma je wo erọvrẹ?
13 Ẹrọvrẹ ohwo nọ o ru omai thọ nọ o wounu o r’oja evaọ ẹyọrọ okugbe Ileleikristi. Bro ẹse ma rẹ rọ vrẹ? Jesu ọ ta kẹ Pita nọ: ‘Mẹ ta kẹ owhẹ nọ, asiahrẹ hẹ, rekọ ri te asia udhẹse-osa gbe ikpegbihrẹ.’ (Matiu 18:22) Ma gbe wo erọvrẹ hẹ, yọ ma bi ru omobọ mai yoma. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Keme, ẹwhọ gbe egrẹ-ọjẹ o re mi omai udhedhẹ udu no. Yọ a tẹ riẹ omai no wọhọ ohwo nọ ọ rọ eva gaga nọ ọ rẹ rọ vrẹ hẹ, yọ mai ọvo wha okpẹtu se omobọ mai no. (Itẹ 11:17) Egrẹ-ọjẹ ọ rẹ dha Ọghẹnẹ eva je su kpohọ emuemu ologbo. (Iruo-Izerẹ 19:18) Kareghẹhọ nọ a bru uzou Jọn Ọhọahwo-Ame na fiki ẹgua oyoma Herọdias ọgeva na, ọnọ o je “mukpahe iẹ.”—Mak 6:19-28.
14. (a) Eme Matiu 6:14, 15 o wuhrẹ omai kpahe erọvrẹ? (b) Kọ ogbahọ nọ ẹsikpobi ma rẹ hẹrẹ unu-wou tao re ma tẹ rọ vrẹ ohwo?
14 Olẹ oriruo Jesu u kugbe eme enana: “Rehọ izieraha mai vrẹ omai, keme mai Oma mai ma be rọ vrẹ ohwo kpobi nọ o ru omai thọ.” (Luk 11:4) Ma tẹ kare erọvrẹ, ma rọ awae nọ ẹdẹjọ Jihova Ọghẹnẹ ọ gbẹ te rọ izieraha mai vrẹ omai hi, keme Jesu ọ ta nọ: “Rekọ wha tẹ rọ vrẹ e nọ iru owhai thọ, Ọsẹ rai nọ ọ rọ obọ odhiwu ọ rẹ rọ iruthọ rai vrẹ owhai re; rekọ wha gbẹ rọ iruthọ ahwo vrẹ ae he, Ọsẹ rai ọ rẹ rọ iruthọ rai vrẹ owhai gbe he.” (Matiu 6:14, 15) Fikiere otẹrọnọ ma ghinẹ gwọlọ ru ẹkẹ abọ mai evaọ ẹyọrọ udhedhẹ evaọ uviuwou enọ e be gọ Jihova, ma rẹ rọ vrẹ, ẹsejọ makọ iroro kpare vrẹ oruthọ nọ a rọ ababọ aro koko ru hayo nọ ohwo na o gbe wo oware uyoma ovo họ eva ha. Pọl ọ ta nọ: “Whai ohwo o thi-akọ kẹ ohwo, re ohwo jọ o te wo eguago kpahe ọrivẹ riẹ, jọ ọrọ vrẹe; wọhọ epanọ Ọnowo na ọ rọ vrẹ owhai na ere wha rẹ rọ vrẹ re.” (Ahwo Kọlọsi 3:13) Nọ ma te wo erọvrẹ, ma re fiobọhọ yọrọ okugbe ọghaghae ukoko Jihova.
Okugbe Jegbe Ẹjiroro Obọ Ohwo
15. Eme u re fiobọhọ kẹ ahwo Jihova yọrọ okugbe nọ a tẹ be jiroro omobọ rai jọ?
15 Ọghẹnẹ ọ m’omai avọ ọghọ gbe owha-iruo nọ ma rẹ rọ jiroro kẹ omobọ mai. (Iziewariẹ 30:19, 20; Ahwo Galesha 6:5) Ghele, ma be sae yọrọ okugbe mai fikinọ ma bi yoẹme kẹ izi gbe ijaje Ebaibol. Ma re roro kpahe ai okenọ ma tẹ be jiroro obọ mai. (Iruẹru 5:29; 1 Jọn 5:3) Dae rehiẹe nọ avro jọ ọ roma via kpahe seomaba-edhehọ. Ma rẹ sae jiroro areghẹ kẹ omobọ mai nọ ma tẹ kareghẹhọ inọ ma “rọ e rọ akpọ na ha” jegbe nọ ‘ma duwu egbọdọ mai zihe ruọ etọẹkpẹ no.’ (Jọn 17:16; Aizaya 2:2-4) Epọvo na re, otẹrọnọ ma rẹ jiroro omobọ mai kpahe usu mai kugbe Udu-Esuo na, ma re roro kpahe oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe ẹhwosa “eware Ọghẹnẹ kẹ Ọghẹnẹ,” jẹ roma mai kpotọ kẹ “enọ a kẹ udu na” evaọ eme egọmeti. (Luk 20:25; Ahwo Rom 13:1-7; Taitọs 3:1, 2) Ẹhẹ, re ma se izi gbe ijaje Ebaibol gboja okenọ ma tẹ be jiroro omobọ mai u re fiobọhọ yọrọ okugbe Ileleikristi mai.
16. Ẹvẹ ma sai ro fiobọhọ yọrọ okugbe okenọ ma tẹ be jiroro nọ uwoma hayo uyoma ha evaọ Ikereakere na? Dhesiẹe.
16 Ma rẹ sai fiobọhọ yọrọ okugbe Ileleikristi makọ okenọ ma tẹ be jiroro oware obọ mai nọ izi Ikereakere na e t’ẹme te he. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Ẹkwoma edhesẹ ọdawẹ oyoyou kẹ amọfa nọ ẹjiroro mai ọ rẹ sai kpomahọ. Re a dhesiẹe: Evaọ ukoko Kọrint anwae, onọ jọ o roma via kpahe arao nọ a ro dhidhe kẹ emedhọ. O rọ uzẹme nọ, Oleleikristi o re wo abọ evaọ ehaa edhọgọ họ. Ghele, o jọ oware uyoma ha re a re arao otiọye nọ u kiọkọ nọ a wọ kpohọ eki nyae zẹ. (Iruẹru 15:28, 29; 1 Ahwo Kọrint 10:25) Ghele, udu u je kpoho Ileleikristi jọ kpahe ẹriọ arao itieye na. Fikiere Pọl ọ tẹ hrẹ Ileleikristi edekọ re a siọ amọfa ba ezoruẹ. Eva uzẹme, o kere nọ: “Otẹrọnọ emu-ore ọ rẹ wha ezoruẹ se oniọvo mẹ gbẹ sae re emu ofa ha, re mẹ se [oniọvo] mẹ ba e ru zoruẹ.” (1 Ahwo Kọrint 8:13) Fikiere o tẹ make rọnọ u kpomahọ uzi hayo ujaje Ebaibol ovo ho, ẹvẹ o rẹ jọ oware uyoyou te re ma roro kpahe amọfa nọ ma tẹ be jẹ iroro omobọ mai nọ o rẹ sae kpomahọ okugbe uviuwou Ọghẹnẹ!
17. Eme u fo nọ ma re ru otẹrọnọ ma rẹ jiroro omobọ mai?
17 Otẹrọnọ oware nọ ma re ru u mu omai ẹro ho, o rẹ jọ oware areghẹ re ma jiroro evaọ edhere nọ o rẹ k’omai udu ofuafo, yọ amọfa a rẹ kẹ ẹjiroro mai adhẹẹ. (Ahwo Rom 14:10-12) Dede, otẹrọnọ ma gwọlọ jiroro omobọ mai, u re fo re ma gwọlọ ọkpọvio Jihova evaọ olẹ. Wọhọ ọnọ ọ so ilezi na, ma rẹ sae lẹ ududu nọ: “Gaviezọ ra kẹ omẹ, . . . whẹ họ utho ogaga usiwo mẹ; su omẹ re whọ thọ omẹ fiki odẹ ra.”—Olezi 31:2, 3.
Hae Yọrọ Okugbe Ileleikristi Ẹsikpobi
18. Ẹvẹ Pọl o dhesẹ okugbe ukoko Ileleikristi na?
18 Evaọ 1 Ahwo Kọrint uzou 12, Pọl ọ rọ ugboma ohwo-akpọ ro dhesẹ okugbe ukoko Ileleikristi. O fiẹgba họ epanọ abọ ọvuọvo o wuzou te jẹ rọ oma hwa ohwohwo te. Pọl ọ nọ inọ: “Re ekuakua oma na kpobi e tẹ rọ ọvo, diẹse oma na o rẹ jọ? Rekọ epanọ o rọ enẹna, abọ buobu e rọ, rekọ oma ovo na. Ubiẹro o sae ta kẹ obọ nọ, ‘Me wo abọ ọvo kpahe owhẹ hẹ hẹ’, dazigbe re nọ, uzou o sae ta kẹ awọ nọ, ‘Me wo abọ ọvo kpahe owhẹ hẹ hẹ.’ ” (1 Ahwo Kọrint 12:19-21) Epọvo na re, orọnikọ mai kpobi evaọ uviuwou Jihova a bi ru oghẹrẹ iruo evo na ha. Ghele, ma rọ okugbe, yọ ma gwọlọ ohwohwo.
19. Ẹvẹ ma sai ro wo erere no eruẹrẹfihotọ ẹzi Ọghẹnẹ ze, kọ eme oniọvo ọkpako jọ ọ ta kpahe onana?
19 Epanọ oma na o gwọlọ emuore, ẹruọsa, gbe ọkpọvio na, ere ma gwọlọ eruẹrẹfihotọ ẹzi nọ Ọghẹnẹ ọ be rọ k’omai ẹkwoma Ẹme riẹ, ẹzi riẹ, gbe ukoko riẹ. Re ma ruẹse wo erere no eruẹrẹfihotọ enana ze, ma rẹ jọ abọ uviuwou otọakpọ Jihova hrọ. Nọ ọ raha ikpe buobu evaọ iruo Ọghẹnẹ no, oniọvo jọ o te kere nọ: “Mẹ ghọghọ inọ mẹ rria lele eriariẹ ẹjiroro Jihova no edẹ emuhọ eyena ze taure 1914 ọ tẹ nwani te nọ eware i vẹ tere he . . . rite ẹdẹ ọnana nọ uzẹme na u bi lo wọhọ ọre oke-uvo na. Otẹrọnọ me se oware jọ gboja, oyehọ esikẹle ukoko Jihova nọ a rẹ ruẹ. Oware nọ mẹ rọ ẹro ruẹ no u wuhrẹ omẹ epanọ o thọ te re a rẹro so iroro ohwo-akpọ. Nọ mẹ nwane jiroro yena no, me te ru ọtamuo re mẹ jọ kugbe ukoko ẹrọwọ na. Edhere ọfa vẹ ohwo ọ sae ro wo aruoriwo gbe oghale Jihova?”
20. Eme o rẹ jọ ọtamuo mai kpahe okugbe mai wọhọ ahwo Jihova?
20 Jihova o se ahwo riẹ no ebi gbe ozighi akpọ na ze no. (1 Pita 2:9) Ọ rehọ omai ziọ okugbe oghale no kugbe omobọ riẹ je kugbe ibe enọ ma gbẹ be gọ. Okugbe ọnana ọ rẹ te jọ eyero eware ekpokpọ nọ o kẹle gaga no na. Evaọ edẹ urere ebẹbẹ enana, joma gbẹ ‘whẹ uyoyou họ oma’ je ru utho ẹgba mai kpobi evaọ ẹwhaharo gbe ẹyọrọ okugbe ọghaghae mai.—Ahwo Kọlọsi 3:14.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
◻ Ẹvẹ eruo oreva Ọghẹnẹ gbe ẹtalamu uzẹme na u re ro fiobọhọ yọrọ okugbe?
◻ Ẹvẹ okugbe o ro wo obọ kpahe ẹrọo na o ro ruiruo gbagba?
◻ Eme u kugbe re a wo erọvrẹ?
◻ Ẹvẹ ma sae rọ yọrọ okugbe okenọ ma tẹ be jiroro omobọ mai?
◻ Fikieme ma jẹ yọrọ okugbe Ileleikristi?
[Picture on page 15]
Wọhọ epanọ othuru-igodẹ ọnana o si uthuru riẹ uzou koko na, ere Jihova o ru ahwo riẹ wo okugbe
[Pictures on page 17]
Ẹkwoma unu nọ ma re wou nọ ma te ru ohwo thọ, ma re fiobọhọ wha okugbe haro