Epanọ Esẹro Enyawariẹ A Be Rọ Gọ Wọhọ Idibo Ẹrọwọ
“Wọhọ epanọ omomọvo o wo okẹ no, rehọ iẹ ru iruo kẹ ohwo ohwo, wọhọ [idibo] oghoghẹrẹ aruoriwo Ọghẹnẹ.”—1 PITA 4:10.
1, 2. (a) Ẹvẹ whọ rẹ fotọ ẹme na “odibo”? (b) Amono a kugbe idibo nọ Ọghẹnẹ o bi ro ruiruo?
JIHOVA ọ be rehọ Ileleikristi ẹrọwọ kpobi ruiruo wọhọ idibo. Odibo yọ ohwo nọ ọ rẹ rẹro te uviuwou. Ọ rẹ sae jẹ rẹro te iruo olori riẹ. (Luk 16:1-3; Ahwo Galesha 4:1, 2) Jesu o se ugboma ahwo omarokpotọ nọ a kẹ ẹzi evaọ otọakpọ na wọhọ “odibo oruọzewọ.” Ọ rehọ ‘eyero uwou riẹ kpobi’ họ odibo ọnana obọ, kugbe iruẹru usiuwoma ota Uvie na.—Luk 12:42-44; Matiu 24:14, 45.
2 Pita ukọ na ọ ta nọ Ileleikristi kpobi yọ idibo aruoriwo Ọghẹnẹ evaọ idhere sa-sa. Oleleikristi kpobi o wo oria nọ ọ rẹ jọ wha iruo odibọgba ẹrọwọ haro. (1 Pita 4:10) Ekpako ukoko Ileleikristi nọ a ro mu yọ idibo, yọ evaọ usu rai họ esẹro enyawariẹ. (Taitọs 1:7) Didi ubiẹro a re ro rri ekpako enyawariẹ enana? Ekwakwa gbe ẹjiroro vẹ a re wo? Kọ ẹvẹ a sae rọ jọ erere vọvọ kẹ amọfa?
A Wo Edẹro Iruo Rai
3. Fikieme a jẹ sai se esẹro enyawariẹ ‘emamọ idibo’?
3 Nọ a je kere se ọsẹro ọnyawariẹ jọ avọ aye riẹ, imava-orọo Ileleikristi jọ a tẹ ta nọ: “Ma gwọlọ dhesẹ uyere mai fiki oke gbe uyoyou nọ wha wo k’omai. Wọhọ uviuwou, ma wo erere gaga ro no uduotahawọ gbe ohrẹ rai ze. Ma riẹ nọ ma rẹ gbẹ nyaharo evaọ ẹroharo ẹzi, rekọ avọ obufihọ Jihova jegbe inievo emezae gbe emetẹ wọhọ owhai, ẹnyaharo mai o te mai lọhọ gaga.” Oghẹrẹ eme itiena e rọ odode keme esẹro enyawariẹ a wo ọdawẹ kẹ ibe enọ e rọwo na, wọhọ epanọ omamọ odibo ọ rẹ rẹro te ẹgwọlọ uviuwou ziezi na. Ejọ e rọ ahwo nọ e rẹ riẹ ẹme ru. Ibuobu a viodẹ gaga evaọ iruo usiuwoma ota na, yọ a riẹ efa kẹ omasasa gbe ọdawẹ rai. Ẹkwoma ewo gbe ero ruiruo ekẹ eyena evaọ odibọgba kẹ amọfa, a rẹ sae ghine se esẹro enyawariẹ ‘emamọ idibo.’
4. Didi enọ ma ti roro kpahe obọnana?
4 “Oware nọ a jọ oma odibo gwọlọ họ re a rueriẹ nọ o wo ẹrọwọ,” ere Pọl ukọ na o kere. (1 Ahwo Kọrint 4:2, NW ) Re a gbodibo kẹ ibe Ileleikristi evaọ ukoko ọfa koka koka yọ uvẹ gbe evawere obọdẹ. Ghele, o tẹ jẹ rọ owha-iruo ogbẹgbẹdẹ re. Kọ ẹvẹ esẹro enyawariẹ a sae rọ rehọ ẹrọwọ wha iruo odibọgba rai haro avọ obokparọ?
Ẹwhaharo Iruo Odibọgba Rai avọ Obokparọ
5, 6. Fikieme ẹrorọsuọ Jihova u je wuzou gaga evaọ uzuazọ ọsẹro ọnyawariẹ?
5 Re a rẹro so Jihova u wuzou otẹrọnọ esẹro enyawariẹ a rẹ jọ idibo obokparọ. Fiki oma-iruo gbe ewha-iruo rai, ẹsejọ oma o rẹ lọhọ ai. (Wawo 2 Ahwo Kọrint 5:4.) Fikiere u fo re a ru lele ole Devidi ọnọ ọ so ilezi na: “Gbolo owha ra kẹ ỌNOWO na, o re ti fiobọhọ kẹ owhẹ; ọ rẹ rọwa re okiẹrẹe na o kie he.” (Olezi 55:22) Jẹ rọ omosasọ re họ eme Devidi enana: “Oghale u te ỌNOWO ọnọ ọ be hae yọrọ omai kẹdẹ kẹdẹ.”—Olezi 68:19.
6 Diẹse Pọl o je wo ogaga nọ ọ jẹ rọ sẹro ewha-iruo ẹzi riẹ? O kere nọ: “Mẹ rẹ sai ru eware kpobi eva ọnọ ọbe kẹ omẹ eri.” (Ahwo Filipai 4:13) Ẹhẹ, Jihova Ọghẹnẹ ọ jọ Ehri ogaga Pọl. Epọvo na re, Pita ọ k’ohrẹ nọ: “Kohwo kohwo nọ o bi ru iruo, jọ ọ rehọ epaọ ogaga nọ Ọghẹnẹ [ọ] kẹ riẹ ru ei; re Ọghẹnẹ ọ ruẹse wo ajiri eva eware kpobi fiki Jesu Kristi.” (1 Pita 4:11) Oniọvo jọ nọ ọ jọ ọsẹro ọnyawariẹ evaọ ikpe buobu o fiẹgba họ ẹgwọlọ ẹruọrọsuọ Ọghẹnẹ, ta nọ: “Hai rri bru Jihova ẹsikpobi evaọ efurie ebẹbẹ, jẹ gwọlọ obufihọ ukoko riẹ.”
7. Fikieme re a jọ owowa u je wuzou evaọ iruo ọsẹro ọnyawariẹ?
7 O gwọlọ owowa evaọ oma ọsẹro ọnyawariẹ obokparọ. Wọhọ Ileleikristi edekọ, ọ rẹ daoma ‘riẹ eware nọ e mai wuzou.’ (Ahwo Filipai 1:10)a Nọ ekpako ukoko na a te wo onọ kpahe oghẹrẹ ẹme jọ, o rẹ jọ oware areghẹ kẹ ai re a nọ mi ọsẹro ọnyawariẹ nọ ọ nyaze na. (Itẹ 11:14; 15:22) Ẹsejọ, eware nọ o muẹrohọ gbe ohrẹ Ikereakere riẹ e te jọ obufihọ nọ ekpako na a tẹ be t’ẹme na okenọ o te no ukoko na no. Nwane wọhọ oghẹrẹ ẹme otiọna, Pọl ọ ta kẹ Timoti: “Mu eware nọ whọ jọ unu mẹ yo evaọ aro isẹri ibuobu na họ obọ ahwo nọ a fieva họ na, enọ ae omarai a rẹ te rehọ wuhrẹ amọfa re.”—2 Timoti 2:2.
8. Fikieme uwuhrẹ Ebaibol, ekiakiẹ, gbe eroro e jẹ rọ oja?
8 Ewuhrẹ Ikereakere na, ekiakiẹ, gbe eroro i wuzou kẹ ẹkẹ emamọ ohrẹ. (Itẹ 15:28) Ọsẹro ubrotọ jọ ọ ta nọ: “Nọ ma te wo ẹgwa kugbe ekpako na, ozọ u re mu omai hi re ma ta nọ ma riẹ uyo kẹ onọ jọ họ.” Re ma daoma wo “iroro Kristi” kpahe ẹme jọ u re ru ei lọhọ re ma kẹ ohrẹ nọ u no Ebaibol ze nọ u re fiobọhọ kẹ amọfa yoẹme kẹ oreva Ọghẹnẹ. (1 Ahwo Kọrint 2:16) Ẹsejọ u re fo re ọsẹro ọnyawariẹ o kere se Watch Tower Society kẹ ọkpọvio. Epanọ o rọ kpobi, ẹrọwọ fihọ Jihova gbe uyoyou kẹ uzẹme na e mae r’oja vi epanọ amọfa a re rri omai fihọ hayo ọriẹta-ẹme. Ikpenọ ọ nyaze avọ “omoro hayo areghẹ,” Pọl o mu odibọgba riẹ họ evaọ Kọrint avọ “okuako gbe eva ozọ gbe eva enuho.” Kọ onana u ru rie kare ẹgba? Wo ohẹriẹ, u fiobọhọ kẹ ahwo Kọrint na wo ẹrọwọ, ‘orọnikọ fihọ ereghẹ ahwo ho, rekọ ẹrọwọ fihọ ogaga Ọghẹnẹ.’—1 Ahwo Kọrint 2:1-5.
Obọdẹ Ekwakwa Efa
9. Fikieme ekpako enyawariẹ a jẹ gwọlọ ororokẹ?
9 Ororokẹ o re fiobọhọ kẹ esẹro enyawariẹ nyate ewoma. Pita ọ tudu họ Ileleikristi kpobi awọ re a ‘dhesẹ ọdawẹ,’ hayo “ohrọ.” (1 Pita 3:8) O jọ ẹgwọlọ ọsẹro ọnyawariẹ jọ re o he ‘wo isiuru kẹ ahwo nọ e rọ ukoko na kpobi jẹ gaviezọ kẹ ai ziezi.’ Avọ ẹzi ọvo ọyena re, Pọl o kere nọ: “Lele enọ e rẹ ghọghọ gbẹ ghọghọ, lele enọ e rẹ viẹ gbẹ viẹ.” (Ahwo Rom 12:15) Oghẹrẹ uruemu utioye na o rẹ wọ esẹro enyawariẹ daoma gaga re a riẹ ebẹbẹ gbe eyero ibe enọ e rọwo na. Kẹsena a vẹ kẹ ohrẹ Ikereakere ọbọga nọ o rẹ ghinẹ kẹ erere otẹrọnọ a fi rie họ iruo. Ileta nana o no obọ ukoko jọ ze nọ o kẹle Turin, Italy, bru ọsẹro ọnyawariẹ jọ ọnọ ọ viodẹ edhesẹ ororokẹ: “Whọ tẹ gwọlọ nọ a wo isiuru kpahe owhẹ, wo isiuru kpahe amọfa; whọ tẹ gwọlọ nọ a ru owhẹ eva were, ru amọfa eva were; whọ tẹ gwọlọ nọ a you owhẹ, you amọfa; whọ tẹ gwọlọ nọ a fiobọhọ k’owhẹ, fiobọhọ kẹ ahwo. Onana họ oware nọ ma wuhrẹ mi owhẹ!”
10. Eme esẹro okogho gbe ubrotọ a ta no kpahe omarokpotọ, kọ didi oriruo Jesu ọ kẹ evaọ abọ ọnana?
10 Re a wo omarokpotọ jẹ whẹtiẹ amọfa h’oma u re fiobọhọ kẹ esẹro enyawariẹ ru ewoma buobu. Ọsẹro ọnyawariẹ jọ o muẹrohọ nọ: “O r’oja gaga re ohwo o wo omarokpotọ.” Ọ jẹ hẹ tudu họ esẹro enyawariẹ ekpokpọ awọ nọ: “Wha kẹ oma rai uvẹ re inievo nọ i wo ugho a kpọ owhai thọ fiki oware nọ a rẹ sai ru kẹ owhai hi, hayo kọ ahwo itieye na ọvo wha rẹ nyusu kugbe he, rekọ wha rẹ daoma ẹsikpobi re wha yeri kugbe amọfa ababọ ọriẹwẹ.” (2 Iruẹru-Ivie 19:6, 7) Ọsẹro ọnyawariẹ nọ o ghine wo omarokpotọ o re rri oma riẹ kpehru wọhọ ọnọ o dikihẹ kẹ Ukoko-Ulogbo ho. Ọsẹro ubrotọ jọ ọ ta riẹ ziezi enẹ: “Wo omarokpotọ jẹ gwọlọ gaviezọ kẹ inievo na. Whẹtiẹ amọfa họ oma.” Wọhọ ọzae nọ ọ mae rro nọ o tu rria, Jesu Kristi ọ hae lẹliẹ udu bru ahwo, rekọ o wo omarokpotọ jẹ whẹtiẹ ahwo họ oma te epanọ emaha na a jẹ rọ jọ oma riẹ zaharo dede. (Matiu 18:5; Mak 10:13-16) Esẹro enyawariẹ a gwọlọ emọ, izoge, ekpako—evaọ uzẹme ohwo kpobi evaọ ukoko na—re a nya bru ai ze lọlọhọ.
11. Okenọ a tẹ gwọlọ iẹe, eme o re no unu nọ a re wou ze?
11 Ghele, “eva idhere buobu ma bi ro ru thọ,” yọ ọsẹro ọnyawariẹ ọvuọvo ọ riẹ nọ o re ru thọ họ họ. (Jemis 3:2) Nọ a te ruthọ, unuwou rai o rẹ kẹ ekpako edekọ na oriruo omarokpotọ. Wọhọ epanọ Itẹ 22:4 o ta, “osohwa omaurokpotọ avọ [uvi] ozodhẹ ỌNOWO na họ efe, adhẹẹ gbe uzuazọ.” Kọ o gbẹ rọ uzẹme inọ idibo Ọghẹnẹ kpobi a gwọlọ ‘omarokpotọ evaọ ẹnya kugbe Ọghẹnẹ rai’? (Maeka 6:8) Nọ a nọe kpahe ohrẹ nọ o wo kẹ ọkpako ọnyawariẹ ọkpokpọ, ọsẹro ọnyawariẹ jọ ọ tẹ ta nọ: “Rọ omamọ ẹro rri inievo na jẹ kẹ ai adhẹẹ je rri rai wọhọ nọ a woma vi owhẹ. Who ti wuhrẹ gaga mi inievo na. Wo omarokpotọ. Who ru ẹghẹ hẹ. Who fu igabọ họ.”—Ahwo Filipai 2:3.
12. Fikieme ọwhọ evaọ odibọgba Oleleikristi na u je wuzou?
12 Ajọwha evaọ odibọgba Oleleikristi na u re fi ẹgba họ eme ọsẹro ọnyawariẹ na. Evaọ uzẹme, nọ tei te aye riẹ a te fi oriruo ajọwha h’otọ evaọ usiuwoma ota na, ekpako, eyae rai, gbe ahwo nọ i kiọkọ evaọ ukoko na a re wo uduotahawọ re a wo ajọwha evaọ odibọgba rai. Ọsẹro ọnyawariẹ jọ ọ ta nọ: “Wo ajọwha evaọ iruo na.” O te fibae nọ: “Mẹ ruẹ no nọ, epanọ ukoko o wo ajọwha te evaọ odibọgba na, ere ebẹbẹ rai e rẹ kawo te.” Ọsẹro ọnyawariẹ ọfa ọ ta nọ: “Mẹ rọwo inọ otẹrọnọ ọsẹro ọnyawariẹ na o lele inievo na ruiruo evaọ usiuwoma ota na je fiobọhọ kẹ ai reawere odibọgba na, onana o rẹ wha udhedhẹ iroro ze gbe edẹro logbo evaọ ẹgọ Jihova.” Pọl ukọ na ọ ‘wharo ta usiuwoma Ọghẹnẹ kẹ ahwo Tẹsalonika avọ omodawọ ulogbo.’ Agbẹta nọ a jẹ rọ kareghẹhọ iweze gbe iruo usiuwoma ota riẹ ziezi na je je rẹro riẹ na!—1 Ahwo Tẹsalonika 2:1, 2; 3:6.
13. Eme ọsẹro ọnyawariẹ o re roro kpahe nọ o te bi ruiruo kugbe ibe Ileleikristi evaọ usiuwoma ota na?
13 Nọ a te bi ruiruo kugbe ibe Ileleikristi evaọ usiuwoma ota na, ọsẹro ọnyawariẹ ọ rẹ riẹ kpahe eyero gbe oyẹlẹ rai. Dede nọ ezọhọfihọ riẹ e rẹ sai fiobọhọ, ọ riẹ nọ udu u re bru ahwo jọ re a ta usiuwoma kugbe ọkpako nọ o wo eriariẹ. Ẹsejọ, uduotahawọ o rẹ sai woma vi ohrẹ. Nọ o te lele owhowho-uvie hayo ọkobaro kpohọ uwuhrẹ Ebaibol, a rẹ gwọlọ nọ o wuhrẹ ohwo na obe na. Onana o rẹ sae kẹ ai idhere nọ a re ro ru ẹnyaharo evaọ ona uwuhrẹ.
14. Fikieme a jẹ sae tae nọ esẹro enyawariẹ ajọwha a bi fi ọwhọ họ amọfa oma?
14 Esẹro enyawariẹ nọ i wo ajọwha a re fi ọwhọ họ amọfa oma. Ọsẹro ọnyawariẹ jọ evaọ Uganda o lele oniọvo jọ nya owhawho auwa ọvo re a wuhrẹ Ebaibol kugbe ohwo jọ nọ o bi ru emamọ ẹnyaharo ho. Okenọ a jọ edhere na oso o kpe rai gaga. Nọ uviuwou imazeza na a riẹ nọ ọrara na yọ ọsẹro ọnyawariẹ, u te gbe ai unu gaga. A riẹ nọ egbodibo ichọche rai a rẹ sai dhesẹ isiuru otiọye na kẹ uthuru rai hi. Ẹdoka nọ u lele i rie, a tẹ nyaze ewuhrẹ ọsosuọ rai je dhesẹ isiuru nọ a gwọlọ jọ Isẹri Jihova.
15. Didi uvi orimuo ọsẹro okogho ajọwha jọ ọ ruẹ evaọ Mexico?
15 Evaọ oria Mexico jọ nọ a re se Oaxaca, ọsẹro ọnyawariẹ jọ o ru omodawọ jọ nọ a rẹro riẹ hẹ. Ọ ruẹrẹ oma fihọ nọ ọ rẹ wezẹ uwou-odi aso ene re ọ ruẹse weze bru ẹko ahwo ihrẹ jọ nọ i zihe ruọ iwhowho Uvie no. Edẹ buobu o je lele inievo enana nọ e rọ uwou-odi na nyusu nọ a be ta usiuwoma no ubrukpe uwou-odi jọ ruọ ọfa je ru iwuhrẹ Ebaibol. Fiki isiuru nọ o dhesẹ, iwuhrẹ enana jọ a te ru ai te udevie-aso. Ọsẹro ọnyawariẹ ajọwha ọnana o te kere nọ: “Nọ iweze na i kuhọ no, te omẹ te inievo na ma tẹ ghọghọ thesiwa fiki uduotahawọ na.”
16. Fikieme o jẹ jọ oware erere nọ ọsẹro ọnyawariẹ avọ aye riẹ a tẹ kẹ uduotahawọ?
16 Esẹro enyawariẹ a rẹ daoma t’ahwo udu ga. Okenọ Pọl o weze bru ikoko obọ Masẹdonia, ọ ‘rehọ eme buobu tudu họ ai awọ.’ (Iruẹru 20:1, 2) Eme uduotahawọ i re fiobọhọ gaga kpọ te emaha te ekpako kpohọ ute ẹzi. Evaọ uwou ogha ologbo Watch Tower Society jọ, ọkiẹriwo jọ u dhesẹ via nọ esẹro enyawariẹ e tudu họ ahwo 20 awọ evaọ udhusoi enọ e fialoma via na re a ruọ iruo ọkobaro. Ẹkwoma oriruo ezi riẹ wọhọ ọkobaro owhowho Uvie, aye ọsẹro ọnyawariẹ ọ rẹ sae jọ ehri uduotahawọ ologbo re.
17. Ẹvẹ o jọ ọkpako ọsẹro okogho jọ oma kpahe uvẹ nọ o bi ro fiobọhọ kẹ amọfa?
17 Ahwo nọ e kpako no gbe enọ i bi weri a mai wo ẹgwọlọ uduotahawọ. Ọsẹro ọnyawariẹ jọ nọ ọ kpako no o kere nọ: “Abọ iruo mẹ nọ o be wha oghọghọ udidi ulogbo ze họ uvẹ nọ me bi ro fiobọhọ kẹ ahwo nọ a kie kpemu no gbe enọ e rọ deghedeghe evaọ udevie uthuru Ọghẹnẹ. Eme obe ọ Ahwo Rom 1:11, 12 na i wo uvi otofa k’omẹ, keme me bi wo uduotahawọ ologbo gbe ogaga nọ ‘mẹ be rehọ ekẹ ẹzi jọ kẹ ahwo eyena re a ruẹse dikihẹ ga.’ ”
Iyẹrẹ Iruo Evawere Rai
18. Didi ute Ikereakere na esẹro enyawariẹ a re wo?
18 Esẹro enyawariẹ a be ghinẹ gwọlọ ewoma ibe enọ e rọwo. A gwọlọ ru ukoko na ga jẹ bọ ai ga evaọ ẹzi. (Iruẹru 15:41) Ọsẹro ọnyawariẹ jọ o ruiruo gaga re “ọ kẹ uduotahawọ, kẹ omosasọ, jẹ wha isiuru orugba odibọgba na haro re a jẹ rria lele uzẹme na.” (3 Jọn 3) Ọfa jọ ọ gwọlọ nọ ọ rẹ bọ ibe enọ e rọwo ga evaọ ẹrọwọ na. (Ahwo Kọlọsi 2:6, 7) Kareghẹhọ nọ ọsẹro ọnyawariẹ na yọ “ogbiruo uzẹme” na, orọnikọ olori ẹrọwọ amọfa ha. (Ahwo Filipai 4:3; 2 Ahwo Kọrint 1:24) Iweze riẹ yọ oke uduotahawọ gbe iruo efa, jegbe uvẹ kẹ ugboma ekpako na re a kiẹ ẹnyaharo rai riwi jẹ moma ute kẹ obaro. Ẹkwoma eme gbe oriruo riẹ, iwhowho-uvie ukoko na, ekobaro, idibo iruiruo, gbe ekpako a re rẹro nọ a ti wo ọbọga je wo ọwhọ kẹ iruo nọ e rọ obaro. (Wawo 1 Ahwo Tẹsalonika 5:11.) Fikiere, rọ udu kpobi tha iweze ọsẹro ọnyawariẹ na uke, je wo ọjẹrehọ uvẹ iruo nọ ọsẹro ubrotọ na ọ be kẹ.
19, 20. Ẹvẹ esẹro enyawariẹ avọ eyae rai a ro wo erere no fiki iruo ẹrọwọ rai?
19 Esẹro enyawariẹ avọ eyae rai a wo osaohwa buobu fiki iruo ẹrọwọ rai, yọ a rẹ sai wo udu nọ Jihova ọ te ghale ai rọ kẹ ewoma nọ a bi ru. (Itẹ 19:17; Ahwo Ẹfẹsọs 6:8) Georg avọ Magdalena yọ imava-orọo nọ e kpako no nọ i ruiruo ọnyawariẹ na no evaọ ikpe buobu. Evaọ okokohọ jọ obọ Luxembourg, ohwo jọ nọ Magdalena o se isẹi kẹ evaọ ikpe nọ i bu vi 20 no ọ tẹ nya bru ei ze. Oware nọ o kpare isiuru aye ohwo Ju ọnana họ obe Ebaibol na jọ nọ Magdalena ọ nya seba kẹe, yọ u kri hi ọ tẹ họ-ame. Oniọvo-ọmọtẹ ẹzi jọ ọ tẹ jẹ nya bru Georg ze, ọnọ ọ kareghẹhọ iweze riẹ kpohọ uwou riẹ ole ikpe 40 nọ i kpemu no. Edhere ezi nọ ọ rọ ta usiuwoma na u te su ei nọ tei te ọzae riẹ a rọ jẹ uzẹme na rehọ. A gbe du tae he, Georg avọ Magdalena a vọ avọ oghọghọ.
20 Uvi odibọgba Pọl evaọ Ẹfẹsọs o wha oghọghọ sei yọ o sae jọ nọ onana o wọ riẹ wariẹ eme Jesu na: “Ẹkẹ oghale o mae rọ vi emio.” (Iruẹru 20:35) Nọ iruo ọnyawariẹ o gwọlọ ẹkẹ ẹsikpobi na, ahwo nọ a w’abọ kpahiẹe a rẹ ghọghọ ẹsikpobi, maero nọ a tẹ riẹ kpahe iyẹrẹ iwoma iruo rai. Ọsẹro ọnyawariẹ jọ nọ o fiobọhọ kẹ ọkpako jọ nọ udu u no awọ no ọ ta kẹe evaọ ileta nọ: “Whẹ yọ ‘obufihọ’ ologbo evaọ uzuazọ ẹzi mẹ—vi epanọ whọ riẹ. . . . Whọ rẹ sae riẹ oghẹrẹ obọ nọ who fihọ kẹ Esaf oke mai nana jọ họ ọnọ ‘awọ riẹ i jeti vru no edhere na.’ ”—Ahwo Kọlọsi 4:11; Olezi 73:2.
21. Fikieme whọ jẹ sae ta nọ 1 Ahwo Kọrint 15:58 o wo iruo kpahe iruẹru esẹro enyawariẹ?
21 Oleleikristi jọ nọ ọ kpako no nọ ọ jọ iruo okogho na evaọ ikpe buobu ọ jẹ hẹ gwọlọ roro kpahe 1 Ahwo Kọrint 15:58 (NW ), oria nọ Pọl ọ jẹ ta nọ: “Wha dikihẹ gaga, ababọ enuho, he wo iruo buobu nọ wha re ruẹ evaọ Olori na, keme wha riẹ nọ iruo rai kugbe Olori na e rọ ivrẹvru hu.” Ababọ avro esẹro enyawariẹ a wo iruo buobu nọ a bi ru evaọ iruo Olori na. Yọ ẹvẹ ma be ghọghọ te inọ a be gọ avọ oghọghọ wọhọ idibo ẹrọwọ aruoriwo Jihova!
[Footnotes]
a Rri uzoẹme na “Kọ Whọ Sae Wereva avọ Iruo Buobu Ruo?” evaọ Uwou-Eroro Na, May 15, 1991 (ọrọ Oyibo), ewẹ-obe 28-31.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
◻ Fikieme a jẹ sai rri esẹro enyawariẹ wọhọ ‘emamọ idibo’?
◻ Didi ekwakwa jọ i bi fiobọhọ kẹ esẹro ikogho gbe ibrotọ ru ewoma buobu?
◻ Fikieme omarokpotọ gbe ajọwha i je wuzou tere kẹ ahwo nọ e rọ iruo ọnyawariẹ na?
◻ Didi emamọ ute esẹro enyawariẹ a re wo?
[Picture on page 15]
Esẹro enyawariẹ a rẹ gwọlọ tuduhọ ibe enọ e rọwo awọ
[Pictures on page 16]
Te emaha te ekpako a rẹ sai wo erere no usu kugbe esẹro enyawariẹ avọ eyae rai ze
[Picture on page 17]
Ajọwha ọsẹro ọnyawariẹ evaọ odibọgba na o rẹ kẹ amọfa ọwhọ