Ẹme Ọghẹnẹ Ọ Rẹ Jọ Bẹdẹ Bẹdẹ
“Ẹme Ọghẹnẹ mai ọ rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.”—AIZAYA 40:8.
1. (a) Eme họ “ẹme Ọghẹnẹ mai” nọ a jọ etenẹ fodẹ na? (b) Ẹvẹ a rẹ rọ rehọ eyaa ahwo-akpọ rọ wawo ẹme Ọghẹnẹ?
O RỌ uruemu ohwo-akpọ re ọ rẹro so eyaa ikpahwo. Rekọ epanọ eyaa enana i re siuru te kẹhẹ rọ kẹ ahwo nọ e be gwọlọ ru uzuazọ rai woma, e wọhọ idodo nọ i bi lo no nọ a tẹ rehọ ai wawo ẹme Ọghẹnẹ mai. (Olezi 146:3, 4) Bu vi ikpe 2,700 nọ i kpemu, Jihova Ọghẹnẹ ọ kẹ Aizaya ọruẹaro na ẹzi kere nọ: “Keme ahwo kpobi ẹbe, gbe eru ohwo kpobi ọ wọhọ ododo ẹwọ. Ẹbe o re yolo, ododo ọ vẹ hiẹ, rekọ ẹme Ọghẹnẹ mai ọ rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.” (Aizaya 40:6, 8) Eme họ “ẹme” na nọ ọ rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ na? Oye họ ẹme Ọghẹnẹ ọrọ ẹjiroro riẹ. Nẹnẹ na ma wo “ẹme” ọyena nọ a kere fihọ Ebaibol na.—1 Pita 1:24, 25.
2. Evaọ aro uruemu gbe owojẹ vẹ Jihova o je ru ẹme riẹ gba kpahe Izrẹl gbe Juda anwae?
2 Ahwo nọ a jẹ rria Izrẹl anwae a ruẹ uzẹme ẹme nọ Aizaya o kere na. Ẹkwoma eruẹaro riẹ Jihova ọ ruẹaro nọ, fikinọ a kie no abọ riẹ no, a te kaki mu uvie orua-ikpe Izrẹl na kpohọ igbo, kẹsena uvie erua-ivẹ Juda i ve ti lele iei. (Jerimaya 20:4; Emọs 5:2, 27) Dede nọ a kpokpo tube kpe eruẹaro Jihova, mahe uko-obe nọ ovuẹ Ọghẹnẹ kpahe egagọ o rọ, a te je bo bru Ijipti kẹ obufihọ egbaẹmo re a whaha orugba riẹ, ẹme Jihova o kie he. (Jerimaya 36:1, 2, 21-24; 37:5-10; Luk 13:34) Ofariẹ, eyaa Ọghẹnẹ re o zihe ikiọkotọ ahwo Ju nọ a kurẹriẹ ziọ ẹkuotọ rai o rọ edhere igbunu rugba.—Aizaya, uzou 35.
3. (a) Didi eyaa nọ Aizaya o kere e rọ isiuru obọdẹ k’omai? (b) Fikieme u je mu owhẹ ẹro inọ eware enana i ti rugba?
3 Ẹkwoma Aizaya, Jihova ọ tẹ jẹ ruẹaro esuo okiẹrẹe nọ o ti su ohwo-akpọ ẹkwoma Mesaya na, esiwo no uzioraha gbe uwhu, gbe ẹrẹriẹ otọakpọ na fihọ aparadase. (Aizaya 9:6, 7; 11:1-9; 25:6-8; 35:5-7; 65:17-25) Kọ eware enana i ti rugba re? Ababọ avro i ti rugba! ‘Ọghẹnẹ ọ rẹ ta erue he.’ O ru re a kere eme eruẹaruẹ riẹ kẹ erere mai, u te je mu ei ẹro nọ a sẹro riẹ.—Taitọs 1:2; Ahwo Rom 15:4.
4. Dede nọ a sẹro ikulu-ebe Ebaibol anwae he, ẹvẹ o rọ rọ uzẹme inọ ẹme Ọghẹnẹ ọ rọ ‘uzuazọ’?
4 Orọnikọ Jihova ọ sẹro ewẹ-ebe anwae nọ ikere-ebe anwae riẹ a kere eruẹaruẹ enana fihọ họ. Rekọ “eme” riẹ, ẹjiroro riẹ, u dhesẹ oma via no wọhọ eme uzuazọ. Ẹjiroro ọyena ọ be nyaharo, yọ nọ ọ be nyaharo na, iroro gbe ọwhọ izuazọ ahwo nọ ẹme na u duobọ te i ve dhesẹ oma via. (Ahwo Hibru 4:12) Ofariẹ, imuẹro ikuigbe i dhesẹ nọ Ọghẹnẹ họ ohwo nọ ọ kpọ ẹruọsa gbe efafa Ikereakere efuafo na.
Okenọ O Rẹriẹ Ova ku Omodawọ re A Duẹe Nyaotọ
5. (a) Didi omodawọ ovie Siria o ru re ọ raha Ikereakere Hibru nọ a rọ ẹzi kpọ na? (b) Fikieme ọ gbẹ sai ru ei hi?
5 Ẹsibuobu, isu a daoma no re a raha ikere efuafo na. Evaọ 168 B.C.E., Antiochus Epiphanes Ovie Siria (ọnọ a dhesẹ eva ẹwẹ-obe avọ 20 na) ọ tẹ rehọ agbada-idhe Zeus ro vi evaọ etẹmpol nọ a ro mudhe kẹ Jihova no. Ọ tẹ jẹ gwọlọ ‘ebe Uzi na’ via, re ọ mahe ai, je whowho nọ ohwo nọ o wo Ikereakere eyena kpobi o re whuẹ. Makọ unu rai nọ ọ jọ Jerusalẹm gbe Judia mahe kpobi na, ọ sae do Ikereakere na nyaotọ họ. Ewho ahwo Ju e vaha kpohọ ekuotọ buobu no evaọ okioye, yọ uwou-egagọ kpobi o wo iko-ebe enana.—Wawo Iruẹru 13:14, 15.
6. (a) Didi omodawọ a ru re a raha Ikereakere nọ Ileleikristi ọsosuọ a je ro ruiruo no? (b) Eme u no rie ze?
6 Evaọ 303 C.E., Diocletian Osu ahwo Rom o te je juzi nọ a raha eria nọ Ileleikristi a bi jo kokohọ no re a jẹ ‘rọ erae mahe Ikereakere rai.’ Araha otiọye na o nyaharo te ikpe ikpe. Epanọ ukpokpoma na u yoma te na, Diocletian ọ sai si Egagọ-Ileleikristi no ho, yọ Ọghẹnẹ ọ kuvẹ re isu na jọ a raha abọ jọ Ẹme ọfuafo Riẹ riẹriẹriẹ hẹ. Rekọ ẹkwoma owọ nọ a jẹ kpahe ẹvaha gbe usiuwoma ota Ẹme Ọghẹnẹ, isu na a te dhesẹ oware nọ o rọ idu rai via. A dhesẹ oma rai via wọhọ ahwo nọ Setan o tuaro no jẹ be wha oreva riẹ haro.—Jọn 8:44; 1 Jọn 3:10-12.
7. (a) Didi omodawọ a ru re a whaha ẹvaha eriariẹ Ebaibol na evaọ ukiediwo-ọre Europe? (b) Eme a ru gba evaọ efafa gbe ekporo Ebaibol na?
7 Omodawọ re a whaha ẹvaha eriariẹ Ebaibol e jọ oghoghẹrẹ re. Okenọ Latin o fu no wọhọ ẹvẹrẹ, orọnikọ isu egedhọ họ rekọ ahwo nọ a se oma rai Ileleikristi—Pope Gregory VII (1073-1085) gbe Pope Innocent III (1198-1216)—họ enọ e wọso efafa Ebaibol na fihọ evẹrẹ nọ ahwo kpobi a be ta. Evaọ omodawọ re a whaha ẹwọso udu-esuo ichọche na, Ogbẹguae Roman Kathọlik ọrọ Toulouse, France, evaọ 1229, o te juzi nnọ imiwhrori a re wo ebe Ebaibol na ha evaọ ẹvẹrẹ nọ ọ rọ odode na. A rehọ Otokiẹ-Okienyẹ na rọ wha uzi onana haro. Ghele na, nọ Otokiẹ-Okienyẹ na u te ikpe 400 no, ahwo nọ i you Ẹme Ọghẹnẹ a tẹ fa Ebaibol na soso a tẹ jẹ be vaha enọ a fa na evaọ evẹrẹ 20, kugbe evẹrẹ esese efa, gbe abọ ologbo riẹ evaọ evẹrẹ 16 efa.
8. Evaọ etoke ikpe-udhusoi avọ 19 na, eme ọ jẹ via kẹ efafa gbe ẹvaha Ebaibol evaọ Russia?
8 Orọnikọ Ichọche Kathọlik na ọvo ọ daoma jẹ gbọ imiwhrori na Ebaibol na ha. Evaọ emuhọ ikpe-udhusoi avọ 19, Pavsky, owuhrẹ isukulu okpehru eva St. Pitersburg Academy of Divinity, ọ tẹ fa obe Usiuwoma Matiu no Griki fihọ ẹvẹrẹ Russia. A fa ebe Ikereakere Griki Ileleikristi efa fihọ ẹvẹrẹ Russia, yọ Pavsky họ ọnọ o kere i rai. A tẹ vaha enana kẹre gaga bẹsenọ, fiki ẹghẹ ilori ichọche na, evaọ 1826 a tẹ viẹ osu na họ re o fi Ukoko Ebaibol Russia họ otọ ẹruọsa “Ogbẹguae-Esuo Erezi” na erọ Ichọche Ọtọdọs ọrọ Russia, ọnọ ọ do iruo riẹ nyaotọ gaga. Uwhremu na, Pavsky ọ tẹ fa Ikereakere Hibru na no Hibru fihọ ẹvẹrẹ Russia. Enwene okiọvo na, Makarios, imishọnare Ichọche Ọtọdọs na, ọ tẹ jẹ fa Ikereakere Hibru na no Hibru fihọ ẹvẹrẹ Russia. A kẹ aimava na uye fiki omodawọ rai, a te fi efafa rai họ oria eware anwae ichọche na. Ichọche na o juzi nnọ a rẹ nyasiọ Ebaibol na ba ẹvẹrẹ Slavonia, ẹvẹrẹ nọ imiwhrori na a jẹ sai se hayo wo otọ riẹ hẹ. Okenọ “Ogbẹguae-Esuo Erezi” na a ruẹ nọ a gbẹ be sae do omodawọ ahwo na kẹ eriariẹ Ebaibol nyaotọ họ ọvo a ro muọ ẹkẹ efafa rai họ, evaọ 1856, avọ oma nọ a ro totọ ruẹ nnọ efafa na e rẹ rọwo kugbe eriwo ichọche na. Fikiere, kiekpahe ẹvaha Ẹme Ọghẹnẹ, ẹhẹriẹ nọ ọ rọ uruemu nọ isu ichọche na a be jọ okafe dhesẹ via gbe oware nọ o rọ eva rai u te dhesẹ oma via, evaọ eme gbe owojẹ rai.—2 Ahwo Tẹsalonika 2:3, 4.
Ẹruọsa Ẹme na No Ogbekuo
9. Ẹvẹ efefafa Ebaibol jọ a ro dhesẹ uyoyou rai kẹ Ẹme Ọghẹnẹ?
9 Usu ahwo nọ e fa jẹ rehọ obọ kere Ikereakere na họ ezae nọ i ghine you Ẹme Ọghẹnẹ a tẹ jẹ daoma gaga re a ru ei via kẹ ahwo kpobi. A kpe William Tyndale (evaọ 1536) fiki oware nọ o ru re ọ fa Ebaibol na fihọ ẹvẹrẹ Oyibo. Otokiẹ-Okienyẹ Kathọlik o fi Francisco de Enzinas họ uwou-odi (nọ 1544 o vrẹ no) fikinọ ọ fa je kporo Ikereakere Griki Ileleikristi na fihọ ẹvẹrẹ Spen. Evaọ awa uzuazọ riẹ, Robert Morrison (no 1807 rite 1818) ọ rọ fa Ebaibol na fihọ ẹvẹrẹ China.
10. Didi iriruo i dhesẹ inọ oware ofa o jẹ wọ efefafa jọ viukpọ uyoyou kẹ Ẹme Ọghẹnẹ?
10 Rekọ, ẹsejọ, orọnikọ uyoyou nọ a wo kẹ Ẹme Ọghẹnẹ họ oware nọ u je kpomahọ ikere-ebe gbe ahwo nọ e be fae he. Dai roro kpahe iriruo ene jọ: (1) Ahwo Sameria a bọ etẹmpol jọ fihọ Ugbehru Gẹrizim wọhọ ọkparesuọ kẹ etẹmpol nọ ọ jọ Jerusalẹm. Re a thọ owojẹ rai na uke, a te fi eme efa ba Ebe-Isoi Ọsosuọ Ikereakere na ọrọ ahwo Sameria eva Ọnyano 20:17. A fi ujaje jọ bae, epaọ ẹsenọ o rọ abọ Ikere na, re a bọ agbada-idhe itho fihọ Ugbehru Gẹrizim re a jẹ jọ etẹe dhidhe. (2) Ohwo nọ ọ kake fa obe Daniẹl fihọ Grik Septuagint ọ fa ogbẹfa. O fi eme nọ o roro nọ e te fotọ ikere Hibru na bae. Eme nọ o roro nọ isisase riẹ jọ a te rọwo kugbe he o si rai no. Okenọ ọ fa eruẹaruẹ kpahe ẹtha Mesaya na, onọ o rọ Daniẹl 9:24-27, o nwene ẹruoke nọ a fihọ na o te fiba, nwene, jẹ rẹriẹ eme, ẹsejọhọ avọ irẹro nọ ọ rẹ rọ rọwo kugbe otu ọ Maccabees. (3) Evaọ ikpe-udhusoi avọ ene C.E., evaọ ekere Latin jọ, ohwo jọ nọ o wo ọwhọ hrọ kpahe ewuhrẹ Esanerọvo o te fi eme enana bae, “evaọ odhiwu, Ọsẹ na, Ẹme na, gbe ẹzi ọfuafo na; yọ esa enana ọvo” epaọ ẹsenọ eme enana i no 1 Jọn 5:7 ze. Uwhremu na a tẹ kpọ eme eyena vi evaọ iko Ebaibol Latin. (4) Louis XIII (1610-1643), evaọ France, ọ kẹ Jacques Corbin udu re ọ fa Ebaibol na fihọ French re ọ ruẹsi bru omodawọ ahwo Protẹstant dhe. Avọ ẹjiroro ọyena, Corbin o te fi eme ekpokpọ jọ bae, kugbe eme nọ a kere kpahe “idhe efuafo ọ Mas” eva Iruẹru 13:2.
11. (a) Ẹvẹ Ẹme Ọghẹnẹ ọ rọ zọ ghelọ iwhayo efefafa jọ? (b) Bro imuẹro ikulu-ebe anwae e riẹ nọ i dhesẹ oware nọ Ebaibol na ọ kake ta? (Rri ẹkpẹti.)
11 Jihova ọ whaha obọ nọ a duhọ Ẹme riẹ hẹ, hayo kọ u nwene ẹjiroro riẹ hẹ. Didi okpomahọ onana u wo? Fikinọ a kpọ iroro bru Ugbehru Gẹrizim u zihe egagọ ahwo Sameria ruọ onọ Ọghẹnẹ o bi ro ruiruo rọ ghale ahwo-akpọ họ. Ukpoye, o kẹ imuẹro nnọ, dede nọ egagọ ahwo Sameria e ta nnọ a rọwo Ebe-Isoi Ọsosuọ Ikereakere na, a rẹ sai fievahọ iẹe he evaọ ewuhrẹ uzẹme. (Jọn 4:20-24) Ẹgẹle eme Septuagint na e whaha ẹnyaze Mesaya na ha evaọ etoke nọ Daniẹl ọruẹaro na ọ ruẹaro riẹ. Ofariẹ, dede nọ a jẹ rehọ Septuagint na ruiruo evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, o reria ahwo Ju na oma no re a yo isase Ikereakere na evaọ Hibru evaọ iwou-egagọ rai. Fikiere, ahwo na a “gbeje re ẹro” okenọ oke orugba eruẹaruẹ na u si kẹle no. (Luk 3:15) Rọ kẹ otofa 1 Jọn 5:7 rọ thọ ewuhrẹ Esanerọvo na uke gbe eva Iruẹru 13:2 kpahe ẹthọ ewuhrẹ Mas, enana i nwene uzẹme na ha. Yọ u kri hi a tẹ fere ahwo iwhayo na via. Iko ebe ẹvẹrẹ ọsosuọ Ebaibol na nọ e jariẹ e k’uvẹ kẹ ẹkiẹ kpahe ẹgbagba efafa nọ e jariẹ kpobi.
12. (a) Didi inwene ilogbo jọ efefafa Ebaibol a ru? (b) Ẹvẹ enana e nya kẹre te?
12 Omodawọ efa re a nwene Ikereakere na o rro vi enwene awọ Ebaibol na jọ ọvo. Onana u kugbe ẹhọre re a vuhu Ọghẹnẹ uzẹme na omariẹ mu. Oghẹrẹ nọ inwene na e rọ gbe epanọ e kẹre te e kẹ imuẹro ivevẹ ọrọ okpomahọ nọ u no ehri nọ o ga vi ohwo-akpọ ze hayo ukoko ahwo-akpọ jọ—ẹhẹ, okpomahọ no obọ ọwegrẹ ologbo Jihova ze, Setan Ẹdhọ na. Avọ ẹmeoyo kẹ okpomahọ otiọye na, efefafa gbe ikere-ebe—ejọ avọ ọwhọ, efa avọ eheho—a te muọ odẹ oma Ọghẹnẹ, Jihova, họ esino Ẹme ọfuafo riẹ evaọ eria idu buobu nọ o jẹ roma via. Kpemu gaga, efafa jọ nọ a fa no Hibru ziọ Grik, Latin, German, Oyibo, Itali, gbe Dutch, kugbe efa, a te si odẹ Ọghẹnẹ no riẹriẹriẹ hayo a te vu ei wa umutho eria jọ ọvo. A si rie no Ikereakere Griki Ileleikristi na no re.
13. Ẹvẹ omodawọ ologbo re a nwene Ebaibol na o gbẹ whae ze re a voho odẹ Ọghẹnẹ no ẹvori ahwo ho?
13 Ghele na, a sai voro odẹ oruaro yena no ẹvori ohwo-akpọ họ. Efafa Ikereakere Hibru na kpohọ ẹvẹrẹ Spen, Portuguese, German, Oyibo, French, gbe efa buobu, e rehọ oruọzewọ fi odẹ oma Ọghẹnẹ họ oria rai. Evaọ etoke ikpe-udhusoi avọ 16, odẹ oma Ọghẹnẹ u te mu oma họ ẹrọ via evaọ efafa ẹvẹrẹ Hibru buobu ọrọ Ikereakere Griki Ileleikristi; evaọ etoke ikpe-udhusoi avọ 18, evaọ German; etoke ikpe-udhusoi avọ 19, evaọ Croat gbe Oyibo. Dede nọ ahwo a rẹ make daoma tunye odẹ Ọghẹnẹ họ ubiozọ, okenọ ‘ẹdẹ Jihova’ o te te, wọhọ epanọ Ọghẹnẹ o whowho, ‘Erẹwho na a vẹ te riẹ nnọ mẹ họ Jihova.’ Ẹjiroro Ọghẹnẹ ọyena nọ o whowho via na o re kie he.—2 Pita 3:10; Izikiẹl 38:23; Aizaya 11:9; 55:11.
Ovuẹ na U te Akpọ na Kpobi
14. (a) Evaọ ikpe-udhusoi avọ 20 na, bro evẹrẹ Europe a ro kporo Ebaibol na no, kọ avọ okpomahọ vẹ? (b) Evaọ ekuhọ 1914, bro evẹrẹ Africa a fa Ebaibol na fihọ no?
14 Taure emuhọ ikpe-udhusoi avọ 20 na o tẹ te roma via, a kporo Ebaibol na evaọ evẹrẹ 94 erọ Europe no. O lẹliẹ emọ-iwuhrẹ Ebaibol evaọ abọ akpọ ọyena jaja aro vi kẹ uzẹme na nnọ ikpeware e rẹ te via evaọ ekuhọ Oke Egedhọ na evaọ 1914, yọ ere e ghinẹ via! (Luk 21:24) Taure ukpe idudu 1914 na u te zi kuhọ, Ebaibol na, oma riẹ kpobi hayo abọ riẹ jọ, yọ a kporo i rie no evaọ evẹrẹ 157 erọ Africa, kugbe erọ Oyibo, French gbe Portuguese nọ a je ro ruiruo gaga. Kọ enẹ a rọ wọ otọhotọ na họ nọ a rẹ rọ rehọ uzẹme Ebaibol nọ e rẹ kẹ ufuoma ẹzi ro wuhrẹ ahwo oruọzewọ gbe uyẹ erẹwho sa-sa nọ e jẹ rria obei.
15. Nọ edẹ urere na i muhọ, ẹvẹ Ebaibol na o bu te no evaọ evẹrẹ ahwo obọ America?
15 Okenọ akpọ na ọ ruọ edẹ urere nọ a ruẹaro riẹ na, yọ Ebaibol na o vọ oria kpobi no evaọ America. Ahwo nọ i no obọ Europe ze a wha riẹ lele oma ze evaọ evẹrẹ sa-sa. Ọruẹrẹfihotọ ewuhrẹ ọkẹkẹre Ebaibol na o te muhọ, avọ evuẹ ogbotu gbe ẹvaha ọkẹkẹre ebe Ebaibol nọ Emọ-Iwuhrẹ Ebaibol Akpọ-Soso, wọhọ epanọ a riẹ Isẹri Jihova evaọ okioye, a je kporo. Ofariẹ, oke oyena yọ ikoko Ebaibol a muọ Ebaibol họ ekporo no evaọ evẹrẹ 57 efa re e nyate ẹgwọlọ emotọ Abọ Ukiediwo-Ọre Akpọ na.
16, 17. (a) Okenọ oke usiuwoma ota akpọ-soso o kẹle no, ẹvẹ Ebaibol na o bu te no? (b) Ẹvẹ Ebaibol na o ro dhesẹ nọ o ghinẹ rọ obe ithihakọ nọ u re kpomahọ izuazọ ahwo?
16 Okenọ usiuwoma ota akpọ na soso u ro te taure ‘urere na o tẹ te ze,’ Ebaibol na ọ gbẹ jọ oware ọrara kẹ erẹwho Esia gbe ikoliko Pasifik hi. (Matiu 24:14) Yọ a mu rie họ ekporo no evaọ evẹrẹ 232 nọ e viodẹ evaọ abọ akpọ ọyena. Ejọ oma Ebaibol na soso; ibuobu efafa eyena e jọ Ikereakere Griki Ileleikristi na; efa ejọ obe ọvuọvo ọrọ Ikereakere Ọfuafo na.
17 O rọ vevẹ, orọnikọ Ebaibol na o jọ oria eware anwae ọvo ho. Evaọ usu ebe nọ e rọ uzuazọ nẹnẹ, oye họ obe nọ a mae fa jẹ vaha bu kpobi. Nya lele imuẹro aruoriwo Ọghẹnẹ, eware nọ a kere fihọ obe na i rugba no. Iwuhrẹ gbe ẹzi nọ ọ rọ emu riẹ i bi kpomahọ izuazọ ahwo evaọ ekuotọ buobu. (1 Pita 1:24, 25) Rekọ eware efa e gbẹ rọ obaro—efa buobu.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
◻ Eme họ “ẹme Ọghẹnẹ mai” nọ ọ rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ na?
◻ Didi omodawọ a ru no re a do Ebaibol na nyaotọ, kọ eme o no rie ze?
◻ Ẹvẹ a rọ thọ ẹgbakiete Ebaibol na no?
◻ Ẹvẹ ẹme ẹjiroro Ọghẹnẹ o ro dhesẹ oma via no wọhọ ẹme uzuazọ?
[Box on page 22]
Kọ Ma Ghinẹ riẹ Oware nọ Ebaibol na Ọ Kake Ta?
Ole ikulu-ebe 6,000 Hibru nọ a rọ obọ kere e kẹ imuẹro kpahe eme ọ Ikereakere Hibru na. Enana jọ i muhọ taure oke Ileleikristi o te ti te. O tẹ kawo ikulu-ebe 19 ọrọ Ikereakere Hibru na soso i kpemu kpohọ oke nọ a ti ro ru ebe-ikporo nọ a re go ibieme rai hi. Fiba onana, no etoke ọvo ọyena ze, efafa efa e jariẹ nọ a jẹ fa fihọ evẹrẹ 28 efa.
Rọ kẹ Ikereakere Griki Ileleikristi na, ole ikulu-ebe 5,000 evaọ Grik a ruẹrẹ họ no. Ọvo enana jọ u kpemu kpohọ 125 C.E., koyehọ umutho ikpe jọ ikere ọsosuọ na i ro kpemu viei. Yọ ejọ dede i kpemu gaga no oke oyena. Rọ kẹ ebe 22 erọ 27 na nọ a rọ ẹzi kpọ, ikulu-ebe nọ i bu te 10 rite 19 nọ a kere ibieme rai jẹlẹ e riẹ. Obe Eviavia họ onọ u wo ikulu-ebe nọ a kere ibieme riẹ jẹlẹ nọ e mae kawo kpobi—esa rai ọvo. Ikulu-ebe jọ evaọ oma Ikereakere Griki Ileleikristi na kpobi u kpemu kpohọ ikpe-udhusoi avọ ene C.E.
Obe anwae ọfa nọ okerefihotọ anwae ọ kẹ imuẹro riẹ t’enẹ o riẹ hẹ.