Ẹhẹrẹ Evaọ “Ọwhọ Ẹruore”
“Ọwhọ ẹruore enama ọ be hẹrẹ odhesẹvia emọ Ọghẹnẹ.”—AHWO ROM 8:19.
1. Ithatho vẹ e rọ uyero Ileleikristi nẹnẹ avọ orọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ?
UYERO Ileleikristi nẹnẹ o wọhọ orọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ. Eruẹaruẹ jọ i fiobọhọ kẹ idibo Jihova evaọ edẹ eyena vuhu okenọ Mesaya na ọ te rọ roma via. (Daniẹl 9:24-26) Eruẹaruẹ evo yena e ruẹaro kpahe ọraha Jerusalẹm rekọ e fodẹ eware nọ e rẹ lẹliẹ Ileleikristi riẹ haro kpahe okenọ a te raha okpẹwho oyena ha. (Daniẹl 9:26b, 27) Epọvo na, eruẹaruẹ e lẹliẹ emọ-uwuhrẹ Ebaibol ikpe-udhusoi avọ 19 wo irẹro. Ẹkwoma ẹjẹhọ ‘eke ihrẹ’ na ọrọ Daniẹl 4:25 kugbe “oke ahwo Egedhọ” na, a rẹro nọ Kristi o ti wo ogaga Uvie evaọ 1914. (Luk 21:24; Izikiẹl 21:25-27) Nọ obe Daniẹl o vọ avọ eruẹaruẹ buobu na, ọvuọvo rai ọ rẹ sae lẹliẹ emọ-uwuhrẹ Ebaibol kele ẹdẹ nọ a te rọ raha uyero-akpọ Setan he. (Daniẹl 2:31-44; 8:23-25; 11:36, 44, 45) Dede na, onana o te via kẹle, keme ma be rria “oke urere” na.—Daniẹl 12:4.a
Ẹromuhotọ Evaọ Etoke Ọzino Kristi
2, 3. (a) Didi imuẹro e mae rro inọ ma be rria etoke ọzino Kristi evaọ ogaga uvie? (b) Eme o dhesẹ nọ Ileleikristi a re gbe roro evaọ etoke ọzino Jesu Kristi?
2 Uzẹme, eruẹaruẹ e lẹliẹ Ileleikristi wo irẹro taure a te ti mu ogaga Uvie họ Kristi obọ evaọ 1914. Rekọ “oka” nọ Kristi ọ kẹ kpahe ọzino riẹ gbe ekuhọ eyero eware enana i dhesẹ eviavia sa-sa. Yọ a te ruẹ ibuobu enana nọ ọzino riẹ o te muhọ no. Eviavia buobu—emo, odubẹ emuore, etọ nọ i re nuhẹ, eyao, evihọ emuemu, ekpokpo Ileleikristi, gbe usiuwoma ota Uvie akpọ soso—e jọ imuẹro ilogbo inọ ma be rria etoke ọzino Kristi evaọ ogaga uvie.—Matiu 24:3-14; Luk 21:10, 11.
3 Ghele na, ehri ohrẹ urere nọ Jesu ọ kẹ ilele riẹ na họ: “Wha yọrọ oma, wha roro.” (Mak 13:33, 37; Luk 21:36) A tẹ roma totọ se uduotahawọ enana kpahe ẹromuhotọ i re dhesẹ nọ orọnikọ Kristi ọ jẹ mae ta kpahe ẹromuhotọ kẹ oka emuhọ ọzino riẹ hẹ. Ukpoye, ọ jẹ ta kẹ ilele uzẹme riẹ re a muẹrohọ otọ evaọ etoke ọzino riẹ. Eme Ileleikristi uzẹme a re muẹrohọ otọ kẹ?
4. Didi iruo oka nọ Jesu ọ kẹ na o rọ kẹ?
4 Jesu ọ kẹ eruẹaruẹ ilogbo riẹ evaọ uyo kẹ onọ na: “Oke ovẹ eware nana ete via [eviavia nọ i ti su kpohọ ọraha eyero eware ahwo Ju], gbe eme ọ rẹ te jọ oka ẹtha ra gbe urere akpọ na?” (Matiu 24:3) Oka nọ a ruẹaro riẹ na o te lẹliẹ omai vuhu, orọnikọ ọzino Kristi ọvo ho rekọ te eviavia nọ i ti su kpohọ urere uyerakpọ omuomu ọnana.
5. Ẹvẹ Jesu o ro dhesẹ nọ dede nọ ọ zino evaọ abọ-ẹzi, ọ te gbẹ ‘tha’ ghele?
5 Jesu o dhesẹ nnọ evaọ etoke ‘ọzino’ riẹ (Grik, pa·rou·siʹa) ọ te nyaze avọ ogaga gbe oruaro. Kpahe “ẹtha” otiọye na (onọ a fa no ubiẹme Grik erʹkho·mai ze), o whowho nọ: “Kẹsena oka Ọmọ ohwo o tẹ te via eva obọ ehru, kẹsena evẹrẹ akpọ na kpobi a ve ti bruenu, a rẹ te ruẹ Ọmọ ohwo nọ ọ te tha eva ehru igho obọ ehru avọ ogaga gbe oruaro ulogbo; . . . Wha jọ ure ojo rehọ uwuhrẹ riẹ: nọ egha riẹ e be nwane lọhọ, jẹ be ta ebe, wha vẹ riẹ nọ uvewhru o kẹle ino. Whaọ ere, nọ wha ruẹ eware enana kpobi, wha riẹ nọ [Kristi ọ] kẹle ino, makọ unuẹthẹ. . . . Fikiere wha roro, keme wha riẹ ẹdẹ nọ Ọnowo ọ rẹ tha ha. . . . Fikiere wha [ruẹrẹ oma kpahe]; keme okenọ wha roro ho Ọmọ ohwo ọ rẹ tha.”—Matiu 24:30, 32, 33, 42, 44.
Fikieme Jesu Kristi Ọ te rọ Nyaze?
6. Ẹvẹ ọraha “Babilọn ologbo na” ọ te rọ via?
6 Dede nọ ọ zino wọhọ Ovie anwọ 1914, Jesu Kristi o ti guẹdhọ uyero onana gbe omomọvo taure o te ti kpe otu emuemu na no. (Wawo 2 Ahwo Kọrint 5:10.) Kẹle na Jihova o ti fi ei họ udu egọmeti re a raha “Babilọn ologbo na,” isuẹsu egagọ ọrue akpọ. (Eviavia 17:4, 5, 16, 17) Pọl ukọ na ọ ta riẹ vevẹ inọ Jesu Kristi ọ te raha “ohwo uzioraha” na no—osu-egagọ Kristẹndọm ukọ-ọrue, abọ ologbo ọrọ “Babilọn ologbo na.” Pọl o kere nọ: “Kọ oke oye a ti dhesẹ [orumuomu] na via, Ọnowo Jesu ọ vẹ te rehọ ẹwẹokuo unu riẹ kpei, jẹ raha iẹ eva oke ẹtha riẹ.”—2 Ahwo Tẹsalonika 2:3, 8.
7. Okenọ Ọmọ ohwo ọ tẹ ze evaọ oruaro riẹ, didi ẹdhọ o ti gu?
7 Kẹle na, Kristi o ti gu ahwo erẹwho na ẹdhọ kpahe uruemu nọ a dhesẹ kẹ inievo riẹ nọ i kiọkọ otọakpọ. Ma se nọ: “Rekọ nọ Ọmọ ohwo ọ te tha eva oruaro riẹ, gbe ikọ-odhiwu kpobi a viẹ, kẹsena ọvẹ te keria ehru akaba oruaro riẹ. Erẹwho kpobi i re ti kuku aro riẹ ọ vẹ te hẹriẹ ae ọjọ nọ ọjọ wọhọ epanọ othuru-igodẹ ọ rẹ hẹriẹ igodẹ no ewe, ọ vẹ te rehọ igodẹ fihọ obọze riẹ, rekọ ewe kọ ẹkpẹlobọ. . . . Ovie na o re ti yo kẹ [igodẹ na] nọ, ‘Uzẹme mẹ ta kẹ owhai, fiki epanọ wha ru kẹ imoni mẹ enana ọjọ, makọ ekakao rai kpobi, wha ru kẹ omẹ.’ . . . [Ewe na] e rẹ nya kpo obọ eva uye bẹdẹ bẹdẹ, rekọ ikiẹrẹe i re kpo obọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.”—Matiu 25:31-46.
8. Ẹvẹ Pọl o dhesẹ ẹtha Kristi re ọ raha enọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ no?
8 Wọhọ epanọ a dhesẹ evaọ ọtadhesẹ igodẹ gbe ewe na, Jesu ọ raha enọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ no. Pọl ọ kẹ ibe enọ e rọwo nọ e be ruẹ uye imuẹro “eri-osehọ, okenọ Ọnowo mai Jesu Kristi ọte via no odhiwu tha avọ otu ikọ-odhiwu iride riẹ avọ ebruerae. Ọ vẹ te rehọ uye hwa osa kẹ enọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ, gbe enọ e kezọ usiuwoma Jesu Ọnowo mai hi. A vẹ te re oja ọraha ibẹdẹ bẹdẹ, gbe ele no aro Ọnowo na avọ ogaga oruaro riẹ; oke nọ ọ te tha ẹdẹ ọ yena o re ti wo oro thesiwa eva evie erezi riẹ.” (2 Ahwo Tẹsalonika 1:7-10) Avọ eviavia ejaja enana kpobi evaọ aro mai, kọ ma gbe wo ẹrọwọ je muẹrohọ otọ kẹ ẹtha Kristi?
Ẹhẹrẹ Ẹvia Kristi avọ Ọwhọ
9, 10. Fikieme enọ a wholo nọ e gbẹ rọ otọakpọ a be rọ hẹrẹ ẹromavia Jesu Kristi avọ ọwhọ?
9 ‘Ẹromavia Olori mai Jesu no odhiwu ze’ orọnikọ o te wha ọraha se irumuomu na ọvo ho rekọ te osohwa kẹ ikiẹrẹe. Inievo Kristi nọ a wholo nọ i kiọkọ otọakpọ a te gbẹ ruẹ uye taure Kristi ọ tẹ te via, rekọ a be ghọghọ evaọ ẹruore oruaro odhiwu rai. Rọ kẹ Ileleikristi nọ a wholo, Pita ukọ na o kere nọ: “Rekọ ghọghọ fiki epanọ who wo ẹkẹ eva uye Kristi, re whọ te ghọghọ re, je wo evawere okenọ oruaro riẹ o te via.”—1 Pita 4:13.
10 O rọ ọtamuo enọ a wholo na re a kru ẹrọwọ rai bẹsenọ Kristi ‘o ti koko ai họ bru ei’ re uvi ẹrọwọ rai nọ a “dawo” no na o “rẹriẹ ruọ ajiri gbe oro gbe adhẹẹ oke ezihetha Jesu Kristi.” (2 Ahwo Tẹsalonika 2:1; 1 Pita 1:7) Kpahe Ileleikristi ẹrọwọ itieye nọ ẹzi o yẹ na, a rẹ sae ta nọ: “A ru isẹi Kristi ga eva udevie rai—re okẹ ẹzi ovo o se owhai ba ẹ karọ, epanọ wha be rọ hẹrẹ odhesẹ via Ọnowo mai Jesu Kristi.”—1 Ahwo Kọrint 1:6, 7.
11. Nọ a be hẹrẹ ẹvia Jesu Kristi na, eme Ileleikristi nọ a wholo a bi ru?
11 Okiọkotọ nọ a wholo na o wo iroro Pọl, ọnọ o kere nọ: “Me kele nọ uye oruẹ oke onana u te nọ a [rẹ sai kele] dhe oruaro nọ o te via eva mai hi.” (Ahwo Rom 8:18) Orọnikọ ekele oke o re fi ẹgba họ ẹrọwọ rai hi. A bi ruiruo buobu evaọ ẹgọ Jihova, bi fi oriruo ogbunu h’otọ kẹ egbẹnyusu rai, “igodẹ efa” na. (Jọn 10:16) Enana nọ a wholo na a riẹ inọ ekuhọ uyero-akpọ omuomu ọnana o kẹlino, yọ a bi yo uduotahawọ Pita na: “Fikiere wha kru iroro rai ga, wha yọroma, wha gale ẹruore rai vi aruoriwo nọ obi bru owhai tha oke ẹrọvia Jesu Kristi.”—1 Pita 1:13.
“Ọwhọ Ẹruore Enama”
12, 13. Ẹvẹ emama ahwo-akpọ e rọ rọ “ọthobọ eware ifofe,” kọ isiuru vẹ igodẹ efa na a wo?
12 Kọ u wo oware jọ nọ igodẹ efa na a re je rẹro riẹ gaga re? Avro ọ riẹ hẹ. Nọ ọ t’ẹme kpahe ẹruore oruaro enọ Jihova o dede rehọ wọhọ “emọ” ẹzi riẹ no gbe “ereuku kugbe Kristi” evaọ Uvie obọ odhiwu, Pọl ọ tẹ ta nọ: “Ọwhọ ẹruore enama ọ be hẹrẹ odhesẹvia emọ Ọghẹnẹ. Keme enama na e jọ ọthobọ eware ifofe, orọnikọ oreva riẹ hẹ, rekọ fiki epa ọnọ o ru họ ọtahobọ eva ẹruore; kemena ukpuzou enama na a reti si ei no igbo egbogbo eruọ eva uvẹ oruaro emọ Ọghẹnẹ.”—Ahwo Rom 8:14-21; 2 Timoti 2:10-12.
13 Ẹkwoma uzioraha Adamu, emọ riẹ kpobi e rọ otọ “ọthobọ eware ifofe,” keme a yẹ rai fihọ otọ igbo uzioraha gbe uwhu. A rẹ sae kẹ omobọ rai ufuoma no igbo yena ha. (Olezi 49:7; Ahwo Rom 5:12, 21) Oh, ẹvẹ igodẹ efa na a wo isiuru te re a “si [ai] no igbo egbogbo”! Rekọ taure oyena o tẹ te via, eware jọ e rẹ via wọhọ epanọ oke gbe ezi Jihova o gwọlọ.
14. Eme u ti kugbe “odhesẹvia emọ Ọghẹnẹ,” kọ ẹvẹ onana o te rọ wha ufuoma no “igbo egbogbo” se ahwo-akpọ?
14 A rẹ kaki dhesẹ “emọ Ọghẹnẹ” nọ a wholo na ‘via’ tao. Eme onana o te gwọlọ? Evaọ ẹruoke Ọghẹnẹ, o te jọ vevẹ kẹ igodẹ efa na inọ a “koka” họ enọ a wholo na no jẹ kẹ ae oruaro no re a lele Kristi su. (Eviavia 7:2-4) “Emọ Ọghẹnẹ” nọ a te kpare na a te jẹ ‘romavia’ nọ a ti wo abọ kugbe Kristi evaọ ẹraha eyero omuomu Setan. (Eviavia 2:26, 27; 19:14, 15) Kẹsena, evaọ etoke Esuo Odu Ikpe Kristi, a vẹ te ‘via’ viere wọhọ izerẹ nọ a ti ro kpeze irere idhe ẹtanigbo Jesu se “enama” ahwo-akpọ. Onana o te whae ze nọ a ti ro si ahwo-akpọ “no igbo egbogbo” uwhremu na a vẹ te ro “uvẹ oruaro emọ Ọghẹnẹ.” (Ahwo Rom 8:21; Eviavia 20:5; 22:1, 2) Avọ ẹruore oruaro oyena, kọ o rọ oware igbunu inọ igodẹ efa na a be “hẹrẹ odhesẹvia emọ Ọghẹnẹ” avọ “ọwhọ”?—Ahwo Rom 8:19.
Odiri Jihova U Dhesẹ Esiwo
15. Eme ọ rẹ thọrọ omai ẹro ho kpahe ekele oke eviavia Jihova?
15 Jihova họ Okoko-Oke Ologbo na. Ekele oke riẹ o rẹ gbagba. Ẹsejọ eware e rẹ nya epanọ ma rẹro rai hi. Dede na, ma rẹ sai wo ẹrọwọ ọvọvọ inọ eyaa Ọghẹnẹ kpobi i ti rugba. (Joshua 23:14) Ẹsejọhọ ọ kẹ eware uvẹ lehie vrẹ oke nọ ibuobu a rẹro rai no. Rekọ j’oma gwọlọ epanọ ma re ro wo otoriẹ idhere riẹ, re ma rọ adhẹẹ kẹ areghẹ riẹ. Pọl o kere nọ: “O! Wha ri edidi efe, gbe areghẹ, gbe ẹriẹ Ọghẹnẹ! Epanọ iziẹibro riẹ idhere te, gbe epanọ a sae riẹ idhere riẹ hẹ! ‘Keme ono ọ riẹ eva Ọnowo Ọghẹnẹ, hayo ono ọrọ ọkiroro riẹ?’ ”—Ahwo Rom 11:33, 34.
16. Ono o ti wo erere no odiri Jihova ze?
16 Pita o kere nọ: “Fikiere, iyoyou, fiki epanọ wha bi rẹro eware nana [ọraha “ihru” gbe “akpọ” anwae na gbe “ihru ekpokpọ” gbe “akpọ ọkpokpọ” nọ Ọghẹnẹ ọ yeyaa nọ o ti ro nwene ai na], wha fi-ududhe re ọ ruẹ owhai ababọ epe hayo afuẹwẹ, rekọ udhedhẹ. Wha kele akothiho Ọnowo mai gbe usiwo.” Fiki odiri Jihova, a be kẹ ima ahwo buobu uvẹ re a zọ vrẹ “ẹdẹ Ọnowo” na, onọ o te tha idudhe “wọhọ oji.” (2 Pita 3:9-15) Odiri riẹ o be jẹ k’omai omomọvo uvẹ nọ ma rẹ rọ “rehọ ozọ-odhẹ avọ enuho ru iruo esiwo [mai] gba.” (Ahwo Filipai 2:12) Jesu ọ ta nọ ‘ma rẹ yọrọ oma’ je “roro” ma tẹ gwọlọ nọ a jẹ omai rehọ jẹ kparobọ evaọ ‘edikihẹ aro Ọmọ ohwo’ nọ ọ be te ziọ ẹdhoguo na.—Luk 21:34-36; Matiu 25:31-33.
Gbẹ Hae Nya avọ Ithihakọ
17. Didi eme ọ Pọl ukọ na u fo nọ ma re si te udu?
17 Pọl ọ tudu họ inievo abọ-ẹzi riẹ awọ re a fi ẹro họ, ‘orọnikọ eware nọ a rẹ ruẹ na ha, rekọ eware nọ a rẹ ruẹ hẹ.’ (2 Ahwo Kọrint 4:16-18) Ọ gwọlọ nọ uvumọ oware u di ude ọ osohwa obọ odhiwu rai nọ o rọ aro rai na ha. Sọ ma rọ Ileleikristi nọ a wholo hayo igodẹ efa, joma kareghẹhọ ẹruore igbunu nọ ọ rọ aro mai na re oma o se omai ba ẹlọhọ. Joma ‘ruabọhọ onya avọ ithihakọ,’ dhesẹ nnọ “ma rọ ahwo otiọye nọ i kie kpemu nọ a je whu hu, rekọ e nọ i wo orọwọ nọ i siwi izi rai.”—Ahwo Rom 8:25; Ahwo Hibru 10:39.
18. Ẹvẹ ma sae rọ nyasiọ ẹme oke gbe ezi ba obọ Jihova?
18 Ma rẹ sae nyasiọ oke gbe ezi ba obọ Jihova avọ udu. Orugba eyaa riẹ “ọ te raha oke he” wọhọ oke nọ o fihọ. (Habakuk 2:3) Bọo oke oyena, uduotahawọ Pọl se Timoti u re wo otofa viere k’omai. Ọ ta nọ: “Me mu onana họ owhẹ obọ eva aro Ọghẹnẹ jegbe Kristi Jesu ọnọ o re bruoziẹ otu uzuazọ gbe enọ i whuru, jegbe oma orọvia riẹ avọ uvie riẹ; vuẹ ovuẹ ẹme na, mu ọwhọ riẹ no oke ite oke . . . ru iruo ọta-usiuwoma, je ru iruo ra gbunu.”—2 Timoti 4:1-5.
19. Eme ahwo Jihova a re gbe ru, kọ fikieme?
19 Izuazọ mai—gbe erọ erivẹ mai e rọ awa. Pọl o kere nọ: “Sẹro oma ra gbe uwuhrẹ ra; yọrọ oyena ga, keme fiki ere oruo who re ro siwi oma ra gbe ahwo [nọ] a be kezọ ẹme ra.” (1 Timoti 4:16) Oke eyero omuomu ọnana o kpẹre gaga no. Nọ ma be hẹrẹ eviavia isiuru nọ e rọ obaro mai avọ ọwhọ na, joma riẹ nọ oke gbe ezi Jihova o gbẹ rọ kẹ ahwo riẹ re a ta usiuwoma Uvie na. A re ru iruo yena te epanọ ọ gwọlọ hrọ. Wọhọ epanọ Jesu ọ ta: “Kẹsena urere u te zi te.”—Matiu 24:14.
[Footnotes]
a Rri izou avọ 10 gbe 11 erọ obe Eriariẹ Nọ I Re Su Kpohọ Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ na, onọ Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc., a kporo.
Evaọ Edhere ọ Ọkiẹkpemu
◻ Rọ kpahe ekele oke, ẹvẹ uyero mai u ro tho orọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ?
◻ Fikieme Ileleikristi a je “roro,” makọ evaọ etoke ọzino Kristi?
◻ Fikieme emama ahwo-akpọ i je bi rẹro “odhesẹvia emọ Ọghẹnẹ” avọ ọwhọ?
◻ Fikieme ma jẹ sae nyasiọ ẹme oke gbe ezi ba obọ Jihova ududu?
[Picture on page 14]
Ileleikristi a rẹ jaja aro vi evaọ irẹro ẹtha Kristi
[Picture on page 15]
Okiọkotọ nọ a wholo na a bi ruiruo buobu evaọ egagọ Jihova, a fi ẹrọwọ rai họ ekele oke he