Muẹrohọ Uwuhrẹ Ra
“Sẹro oma ra gbe uwuhrẹ ra; yọrọ oyena ga, keme fiki ere oruo who re ro siwi oma ra gbe ahwo [nọ] a be kezọ ẹme ra. ”—1 TIMOTI 4:16.
1, 2. Fikieme a jẹ gwọlọ iwuhrẹ ajọwha kpatakpata nẹnẹ?
“NYA . . . wha ru ilele ahwo erẹwho kpobi, . . . wha wuhrẹ ai re a koko eware nọ me je k’owhai kpobi na.” (Matiu 28:19, 20, NW ) Fiki ujaje Jesu Kristi onana, Ileleikristi kpobi a rẹ daoma re a jọ iwuhrẹ. A gwọlọ iwuhrẹ ajọwha re a fiobọhọ kẹ ahwo udu oruọzewọ ziọ eriariẹ Ọghẹnẹ taure oke o tẹ te vabọ. (Jọn 17:3; Ahwo Rom 13:11) Pọl ukọ na ọ tuduhọ omai awọ nọ: “Vuẹ ovuẹ ẹme na, mu ọwhọ riẹ no oke [ruoke].” Onana o gwọlọ ewuhrẹ evaọ eva gbe otafe ukoko na. Evaọ uzẹme, usiuwoma ota na o gwọlọ vi ewhowho ovuẹ Ọghẹnẹ gheghe. O gwọlọ emamọ ewuhrẹ otẹrọnọ enọ i wo isiuru a rẹ jọ ilele.
2 Ma be rria “oke ẹbẹbẹ.” (2 Timoti 3:1) Eriariẹ-ididi ọ akpọ gbe iwuhrẹ erue e raha ahwo ẹvori no. Ahwo buobu a rọ ‘ebi’ jẹ rọ ‘gheghẹ.’ (Ahwo Ẹfẹsọs 4:18, 19) Ejọ i wo emela iroro edada. Ẹhẹ, ahwo a ghinẹ rọ “oyoya, a tẹ jẹ vaha wọhọ igodẹ nọ i wo othuru hu.” (Matiu 9:36) Ghele na, ẹkwoma efihiruo ona ewuhrẹ, ma rẹ sai fiobọhọ kẹ ahwo udu oruọzewọ ru inwene nọ a gwọlọ.
Iwuhrẹ Evaọ Ukoko Na
3. (a) Eme iruo ewuhrẹ nọ Jesu ọ kẹ na u kugbe? (b) Amono a wo ugogo owha-iruo ewuhrẹ evaọ ukoko na?
3 Ẹkwoma ọruẹrẹfihọ obe uwuhrẹ Ebaibol na, a bi wuhrẹ ima ahwo buobu. Rekọ, nọ a tẹ họ-ame no, ahwo ọkpokpọ a gwọlọ obufihọ ofa re a ruẹsi “wo owọ.” (Ahwo Ẹfẹsọs 3:17) Nọ ma be wha uwou nọ Jesu o vi nọ a kere fihọ Matiu 28:19, 20 haro jẹ be kpọ ahwo ekpokpọ kpohọ ukoko Jihova na, a re wo erere no ewuhrẹ evaọ ukoko na ze. Wọhọ epanọ Ahwo Ẹfẹsọs 4:11-13 o ta, a rehọ ezae mu no re a ruiruo wọhọ “[ithuru-igodẹ] gbe iwuhrẹ; fiki oma-othọvẹre erezi na, rọkẹ iruo odibo ẹme na ọgba fiki ebabọ oma Kristi.” Ẹsejọ, ona uwuhrẹ rai u kugbe ẹgwọlọ nọ a rẹ rọ “whọku, siozọ, tuduhọ awọ, uye-oruẹ-krẹkri kpobi.” (2 Timoti 4:2, NW ) Iruo iwuhrẹ na e j’oja te epanọ, evaọ okenọ o je kere se ahwo Kọrint, Pọl ọ rọ fodẹ iwuhrẹ lele ikọ gbe eruẹaro.—1 Ahwo Kọrint 12:28.
4. Ẹvẹ ẹgba ewuhrẹ o re ro fiobọhọ k’omai yoẹme kẹ ohrẹ Pọl nọ a kere eva Ahwo Hibru 10:24, 25 na?
4 Uzẹme, orọnikọ Ileleikristi kpobi a rọ ekpako hayo esẹro ho. Ghele na, a tudu họ aikpobi awọ re a bọ ohwohwo ga re a “wo uyoyou, je ru iruo ezi kpobi.” (Ahwo Hibru 10:24, 25) Ere oruo evaọ iwuhrẹ u kugbe emamọ iyo nọ a ruẹrẹ fihọ ziezi nọ a rẹ jọ iwuhrẹ kpahe nọ e rẹ bọga jẹ tudu họ amọfa awọ. Iwhowho Uvie eriariẹ a rẹ sae jẹ ‘tuduhọ amọfa awọ kẹ iruo ezi’ ẹkwoma eriariẹ gbe iriruo rai nọ a rẹ ghale kugbe ahwo ọkpokpọ okenọ a te bi ruiruo kugbe ai evaọ odibọgba na. Evaọ oke oyena gbe etoke ọnyakuo, a rẹ kẹ ithubro obọdẹ. Wọhọ oriruo, a tudu họ eyae nọ e kpako ziezi awọ re a “wuhrẹ ahwo onọ uwoma.”—Taitọs 2:3.
Ẹtẹzẹ re A Rọwo
5, 6. (a) Didi ohẹriẹ o rọ udevie Egagọ-Ileleikristi uzẹme gbe egagọ erue? (b) Ẹvẹ ekpako a re ro fiobọhọ kẹ ahwo ekpokpọ jiroro areghẹ?
5 Fikiere Egagọ-Ileleikristi uzẹme e hẹrioma gaga no egagọ erue, nọ ibuobu rai e be gwọlọ kpọ iroro ahwo rai. Okenọ Jesu ọ jọ otọakpọ, isu egagọ na a rehọ iruemu-anwae okienyẹ rọ gba enwenọ k’abọ k’abọ uzuazọ ahwo. (Luk 11:46) Epọvo na isu-ichọche Kristẹndọm a ru no.
6 Rekọ, egagọ uzẹme yọ ‘iruo ọrẹri’ nọ ma be rehọ ‘ogaga iroro’ mai ru. (Ahwo Rom 12:1) A rẹ “tẹzẹ [idibo Jihova] re a rọwo.” (2 Timoti 3:14, NW ) Ẹsejọ, enọ e be kobaro na a rẹ jiroro omaa eruo eware re ukoko na o ruẹse jọ kpatiẹ. Rekọ, ukpenọ a rẹ gwọlọ ku iroro ejẹ họ kẹ ibe Ileleikristi, ekpako na a re wuhrẹ ai re a “hẹriẹ uwoma no uyoma.” (Ahwo Hibru 5:14) Ekpako a rẹ mai ru onana ẹkwoma “eme orọwọ na gbe emamọ uwuhrẹ” nọ a rẹ rọ ko ukoko na.—1 Timoti 4:6.
Ẹromuhọ Uwuhrẹ Ra
7, 8. (a) Ẹvẹ ahwo nọ i wo umutho ona a be sae rọ jọ iwuhrẹ? (b) Eme u dhesẹ nọ omodawọ omobọ ohwo o r’oja re a ruẹse jọ emamọ owuhrẹ?
7 Rekọ, joma zihe kpohọ uwou nọ a vi omai orọ ewuhrẹ na. Kọ o gwọlọ ona jọ, isukulu, hayo ẹgba jọ re ma w’obọ evaọ iruo nana? O nwane rọ ere he. Ahwo nọ a be mae wha iruo usiuwoma ota akpọ-soso na haro họ ahwo gheghe nọ a wo obọdẹ ẹgba ha. (1 Ahwo Kọrint 1:26-29) Pọl o ru rie vẹ nọ: “Ma wo efe ọnana [odibọgba na] eva eware nọ a rehọ ẹkpẹ ma [ahwo nọ a gba ha], yọ ogaga ulogbo nọ othesiwa nọ o riẹe kọ orọ Ọghẹnẹ, orọnikọ obọ mai u nọ ze he.” (2 Ahwo Kọrint 4:7) Obokparọ ulogbo nọ ma jọ iruo usiuwoma ota Uvie na ruẹ no na yọ imuẹro ogaga ẹzi Jihova!
8 Ghele na, o gwọlọ omodawọ mai gaga re ma jọ “oruiruo ọnọ ọ kare omaovuọ, nọ rẹ yọrọ ẹme uzẹme na ziezi.” (2 Timoti 2:15) Pọl ọ tuduhọ Timoti awọ nọ: “Sẹro oma ra gbe uwuhrẹ ra; yọrọ oyena ga, keme fiki ere oruo who re ro siwi oma ra gbe ahwo [nọ] a be kezọ ẹme ra.” (1 Timoti 4:16) Kọ ẹvẹ ohwo o re ro muẹrohọ uwuhrẹ riẹ, makọ obọ otafe hayo eva ukoko na? Kọ ere oruo o rẹ gwọlọ ewo ona hayo ẹghẹ uwuhrẹ jọ?
9. Eme o mae r’oja vi ona ugboma?
9 Jesu o ghine dhesẹ obọdẹ ona ewuhrẹ evaọ Ovuẹ obọ Ugbehru riẹ nọ o viodẹ na. Okenọ ọ t’ẹme kuhọ no, “ewuhrẹ riẹ o te gbe ahwo buobu na enu.” (Matiu 7:28) Dede na, ọvuọvo mai ọ rẹ sai wuhrẹ wọhọ epanọ Jesu o ru hu. Rekọ, o gwọlọ re ma jọ ọketa ẹme re ma tẹ jọ emamọ iwuhrẹ hẹ. Whaọ, wọhọ epanọ Job 12:7 o ta, makọ “erao ẹwọ” gbe “erao-ora ehru” a rẹ sai wuhrẹ ababọ ẹmeọta! Fiba ẹgba hayo ona nọ ma rẹ sai wo kpobi, oware nọ o mai wuzou họ “oghẹrẹ ahwo” nọ ma rọ—ekwakwa nọ ma wo gbe iruemu abọ-ẹzi nọ ma wo no nọ emọ-uwuhrẹ a rẹ sae raro kele.—2 Pita 3:11; Luk 6:40.
Emọ-Uwuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ
10. Ẹvẹ Jesu ọ rọ kẹ emamọ oriruo wọhọ ọmọ-uwuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ?
10 Emamọ owuhrẹ ọrọ izẹme Ikereakere na ọ rẹ jọ ọmọ-uwuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ hrọ. (Ahwo Rom 2:21) Jesu Kristi ọ jọ onana k’omai obọdẹ oriruo. Evaọ etoke odibọgba riẹ, Jesu ọ fodẹ hayo t’ẹme kpeze kpohọ enwenọ abọvo ebe Ikereakere Hibru na.a Ẹme Ọghẹnẹ nọ ọ riẹ u dhesẹ oma via okenọ ọ jọ ikpe 12, okenọ a rue riẹ nọ ọ “keria udevie iwuhrẹ na, be kezọ eme rai, jẹ nọ ae enọ.” (Luk 2:46) Wọhọ ọkpako, o jọ uruemu Jesu re o kpohọ uwou-egagọ na, oria nọ a re jo se Ẹme Ọghẹnẹ.—Luk 4:16.
11. Didi emamọ uruemu uwuhrẹ owuhrẹ kpobi o re wo?
11 Kọ whẹ yọ ọgba osisase Ẹme Ọghẹnẹ? Whọ tẹ tọ kpohọ iẹe ọvo whọ jẹ sae “riẹ ozodhẹ ỌNOWO na jẹ ruẹ eriariẹ Ọghẹnẹ na.” (Itẹ 2:4, 5) Fikiere wo emamọ uruemu ewuhrẹ. Daoma hai se abọjọ Ẹme Ọghẹnẹ kẹdẹ kẹdẹ. (Olezi 1:2) Ru ei fihọ uruemu re who se Uwou-Eroro Na gbe Awake! kpobi n’oka duoka nọ o tẹ nwani kpozi. Kezọ ziezi eva iwuhrẹ ukoko. Wuhrẹ epanọ whọ rẹ rọ roma totọ kiẹ eme via. Ẹkwoma ewuhrẹ epanọ a re “lele eware na kpobi nọ emuhọ ze ẹrẹrẹe,” whọ rẹ whaha orọ obọ ra nọ who re fihọ iẹe gbe ẹthọthọ evaọ okenọ who te bi wuhrẹ.—Luk 1:3.
Uyoyou gbe Adhẹẹ kẹ Enọ A Bi Wuhrẹ Na
12. Eme họ uruemu Jesu kpahe ilele riẹ?
12 Obọdẹ okwakwa ofa họ emamọ uruemu kpahe enọ who bi wuhrẹ na. Otu Farisi na a je muofu kẹ enọ e jẹ gaviezọ kẹ Jesu. A ta nọ: “Otu ọnana nọ e riẹ uzi ha na, a bọwo rai ehao.” (Jọn 7:49) Rekọ Jesu o wo uyoyou gbe adhẹẹ odidi kẹ ilele riẹ. Ọ ta nọ: “Me gbe se owhai idibo ofa ha, keme na odibo ọ rẹ riẹ epanọ olori riẹ o re ruo ho; rekọ me se owhai ezọ, keme eware kpobi nọ mẹ jọ obọ Ọsẹ mẹ yo, eye mẹ jẹ owhai riẹ.” (Jọn 15:15) Onana u dhesẹ epanọ u fo nọ ilele Jesu a rẹ rọ wha iruo ewuhrẹ rai haro.
13. Ẹvẹ o jọ Pọl oma kpahe ahwo nọ o je wuhrẹ?
13 Wọhọ oriruo, Pọl o ru obọ kekeke kugbe emọ-uwuhrẹ riẹ hẹ. Ọ ta kẹ ahwo Kọrint nọ: “Dede nọ wha wo iwuhrẹ buobu evaọ Kristi, yọ wha wo esẹ buobu hu. Keme mẹ rọ Ọsẹ kẹ owhai evaọ Kristi Jesu fiki usiuwoma na.” (1 Ahwo Kọrint 4:15) Ẹsejọ, Pọl o kuenu oviẹ dede evaọ okenọ ọ jẹ hrẹ enọ o wuhrẹ! (Iruẹru 20:31) O te je dhesẹ odiri gbe ẹwo thesiwa. Fikiere ọ tẹ sae ta kẹ ahwo Tẹsalonika nọ: “Ma rọ oma kpotọ eva udevie rai wọhọ epanọ ọyọre-ọmọ ọ rẹ sẹro emọ riẹ.”—1 Ahwo Tẹsalonika 2:7.
14. Fikieme isiuru omobọ mai kpahe emọ-uwuhrẹ Ebaibol mai u je wuzou tere? Dhesẹ iẹe.
14 Kọ whọ be raro kele Jesu gbe Pọl? Uvi uyoyou nọ ma re wo kẹ emọ-uwuhrẹ Ebaibol mai u re ruru okwakwa iwo jọ nọ o kare omai. Kọ emọ-uwuhrẹ mai a be jọ oma rai riẹ nọ ma ghine wo isiuru kpahe ai? Kọ ma be raha oke re ma riẹ ae? Okenọ o jọ bẹbẹ kẹ aye Oleleikristi jọ re o fiobọhọ kẹ ọmọ-uwuhrẹ riẹ ru ẹnyaharo abọ-ẹzi, ọ tẹ rọ ẹwo nọ e inọ: “Kọ oware jọ o be k’owhẹ uye?” Aye na o te horieva, fodẹ awa-ọruọ buobu. Ẹme-ọta oyoyou ọyena o tẹ wha enwene se aye na. O tẹ via ere, iroro-ejẹ Ikereakere gbe eme omosasọ avọ udu-otahawọ i fo. (Ahwo Rom 15:4) Rekọ ẹme unuovẹvẹ jọ ona: O sae jọ nọ ọmọ-uwuhrẹ Ebaibol ọ be nyaharo kpata kpata, rekọ o gbe wo iruemu ethọthọ jọ nọ o re fi kparobọ. Fikiere o rẹ jọ oware areghẹ hẹ re ma kẹle ohwo na vrẹta. U re fo re ma yọrọ emamọ iwhru Oleleikristi.—1 Ahwo Kọrint 15:33.
15. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ adhẹẹ kẹ emọ-uwuhrẹ Ebaibol mai?
15 Adhẹẹ kẹ emọ-uwuhrẹ mai u te je dhesẹ nọ ma rẹ gwọlọ kpọ izuazọ rai hi. (1 Ahwo Tẹsalonika 4:11) Wọhọ oriruo, o sae jọnọ ma bi wuhrẹ obe kugbe aye nọ ọ dhẹ lele ọzae. Ẹsejọhọ a y’emọ no. Nọ o wo eriariẹ egbagba Ọghẹnẹ no, aye na ọ gwọlọ kpọ edhere riẹ vi kugbe Jihova. (Ahwo Hibru 13:4) Kọ ọ rẹ rọo ọzae na manikọ ọ rẹ hẹriẹ noi? Ẹsejọhọ ma roro nọ orọo kugbe ọzae nọ o wo isiuru abọ-ẹzi hi o te whaha ẹnyaharo riẹ evaọ obaro. Evaọ abọdekọ riẹ, ma rẹ sae dhozọ kẹ ewoma emọ riẹ je roro nọ o te mai kiehọ kẹe otẹrọnọ ọ rọo riẹ. Epanọ o rọ kpobi, o rọ orivo jẹ kare uyoyou re ma laruọ uzuazọ ọmọ-uwuhrẹ na jẹ gwọlọ gba ẹjiroro mai họ iẹe. Whaọ, ọye họ ohwo nọ ẹjiroro na o ti kpomahọ. Kọ o gbẹ mai woma re ma wuhrẹ ọmọ-uwuhrẹ otiọye na re ọ rehọ ‘ogaga iroro’ riẹ ruiruo jẹ jiroro k’oma riẹ kpahe oware nọ u fo nọ o re ru?—Ahwo Hibru 5:14.
16. Ẹvẹ ekpako a sai ro dhesẹ uyoyou gbe adhẹẹ kẹ uthuru Ọghẹnẹ?
16 O mae r’oja kẹ ekpako ukoko re a rehọ uyoyou gbe adhẹẹ yeri kugbe uthuru na. Okenọ o je kere se Filimọn, Pọl ọ ta nọ: “Mẹ tẹ maki ghine wo aruọwha eva Kristi nọ omẹ rẹ sae ro juzi kẹ owhẹ re who ru epanọ u fo eruo, dede fiki uyoyou, o ruomẹ nọ mẹ rẹ lẹ owhẹ.” (Filimọn 8, 9) Ẹsejọ, iyero idhọvẹ e rẹ sae roma via evaọ ukoko na. O rẹ sai tube fo re a rọ obọ ogaga kru ẹme na. Pọl ọ tuduhọ Taitọs awọ re ọ “whọku [enọ i ruthọ] gaga, re a ruẹse dikihẹ ga eva orọwọ na.” (Taitọs 1:13) Makọ ere, esẹro e rẹ yọrọ oma re a siọ ikpere eme ba ẹta kẹ ukoko na. Pọl o kere nọ: “Odibo Ọnowo na ọ rẹ guọlọ ẹwhọ họ, rekọ ọ rẹ re ohrọ ohwo kpobi, ọ rẹ guọlọ jọ uvi owuhrẹ avọ akọthiho.”—2 Timoti 2:24; Olezi 141:3.
17. Eme o thọ Mosis obọ, kọ eme ekpako a rẹ sai wuhrẹ noi ze?
17 Esẹro e rẹ kareghẹhọ oma rai ẹsikpobi inọ a bi yeri kugbe “uthuru Ọghẹnẹ.” (1 Pita 5:2) Mosis, dede nọ o wo omarokpotọ, ọ dina kie evaọ abọ ọnana. Emọ Izrẹl “a ru ofu mu ẹzi riẹ, ọ tẹ rehọ evaedha ta eme egaga.” (Olezi 106:33) Eva e dha Ọghẹnẹ gaga fiki ẹvareku uthuru Riẹ, dede nọ abọ rai e fo ho. (Ikelakele 20:2-12) Nọ a tẹ rẹriẹ ovao ku use-abọ ovo na nẹnẹ, ekpako a rẹ daoma wuhrẹ jẹ hrẹ avọ orimuo gbe ẹwo. Inievo mai a rẹ mae gaviezọ ziezi okenọ a te bi yeri kugbe ai avọ ororokẹ jẹ wọhọ ahwo nọ a gwọlọ obufihọ, orọnikọ wọhọ enọ e vrẹ esiwo ho. U fo re ekpako a wo iroro eliọliọ nọ Pọl o wo okenọ ọ ta nọ: “Ma wo eva ifihọ eva Ọnowo na kpahe owhai, onọ wha re ruo, gbe epanọ wha ti ruẹ eware nọ ma ta kẹ owhai.”—2 Ahwo Tẹsalonika 3:4.
Ru Lele Ẹgwọlọ Rai
18, 19. (a) Didi owọ ma rẹ sae jẹ kẹ ẹgwọlọ emọ-uwuhrẹ Ebaibol nọ e riẹ tere he? (b) Ẹvẹ ma sai ro fiobọhọ kẹ emọ-uwuhrẹ nọ i wo ẹbẹbẹ kpahe eme jọ?
18 Emamọ owuhrẹ ọ rẹ gwọlọ nwene kpohọ ẹgba gbe ọnyaba emọ-uwuhrẹ riẹ. (Wawo Jọn 16:12.) Evaọ ọtadhesẹ Jesu kpahe etalẹnte na, olori na ọ rehọ uvẹ-ọghọ kẹ ‘omomọvo wọhọ epanọ ẹgba rai o mu.’ (Matiu 25:15) Ma rẹ sai lele oriruo ọyena okenọ ma te bi wuhrẹ Ebaibol kugbe ahwo. Ma riẹ nọ o rọ isiuru mai kpobi re ma wuhrẹ obe ovo nọ a kporo no Ebaibol ze reno evaọ umutho oke. Rekọ, uzẹme o rọ inọ orọnikọ ahwo kpobi a wo ẹgba isase hayo ẹgba otoriẹ eme ekpokpọ vẹrẹ vẹrẹ hẹ. Fikiere, o gwọlọ orimuo re ma riẹ okenọ ma rẹ rọ la no ẹme jọ kpohọ ofa evaọ uwuhrẹ na otẹrọnọ eme na i bi vẹ ohwo na ẹro tere he. Re emọ-uwuhrẹ na e riẹ oware nọ a bi wuhrẹ na u wuzou vi unuebe nọ a re wuhrẹ re no.—Matiu 13:51.
19 Epọvo na ma rẹ sae ta kpahe emọ-uwuhrẹ Ebaibol nọ e be kaki w’otoriẹ ẹme jọ họ, wọhọ Esanerọvo hayo ehọlide egagọ. Nọ u du fo re ma kiẹ kpohọ ebe nọ a kporo no Ebaibol ze he na evaọ iwuhrẹ mai, ma rẹ sai ru ere otiẹse otẹrọnọ oyena u kiehọ. Ma rẹ rehọ areghẹ ru re ma siọ ẹnyaharo ọmọ-uwuhrẹ na ba esikpemu gheghe.
Jọ Jajaja!
20. Ẹvẹ Pọl ọ rọ kẹ oriruo evaọ edhesẹ ẹjaja gbe imuẹro evaọ uwuhrẹ riẹ?
20 Pọl ọ ta nọ: “Wha jọ jajaja eva Ẹzi.” (Ahwo Rom 12:11) Ẹhẹ, makọ ma bi wuhrẹ Ebaibol kugbe ohwo jọ hayo bi w’abọ eva ewuhrẹ ukoko, ma re ru ere avọ ọwhọ gbe ajọwha. Pọl ọ ta kẹ ahwo Tẹsalonika nọ: “Usiuwoma nọ oma vuẹ owhai, orọ ẹme unu ọvo ho; rekọ a vọ ogaga Ẹzi Ẹri re gbe [imuẹro].” (1 Ahwo Tẹsalonika 1:5) Fikiere Pọl avọ egbẹnyusu riẹ a kẹ ‘orọnikọ usiuwoma Ọghẹnẹ ọvo ho, rekọ te ẹwẹ rai.’—1 Ahwo Tẹsalonika 2:8.
21. Ẹvẹ ma sae rọ yọrọ uruemu ojaja kpahe iruo ewuhrẹ mai?
21 Oware nọ o rẹ lẹliẹ omai jọ jajaja họ imuẹro egaga na inọ u fo re emọ-uwuhrẹ Ebaibol mai a yo ẹme nọ ma be ta. Jọ ma rri uvumọ oke uwuhrẹ vovovo ho. Ababọ avro, okere-obe na Ẹzra ọ sẹro uwuhrẹ riẹ gaga evaọ abọ ọnana. Ọ “rehọ udu riẹ kpobi rọ kẹ ewuhrẹ uzi ỌNOWO na, re o je koko iei, re o je wuhrẹ ijaje gbe izi-eguae nọ e rọ Izrẹl.” (Ẹzra 7:10) Ma re ru epọvo na ẹkwoma omaruẹrẹhọ ziezi je roro kpahe epanọ ẹme na u wuzou te. Joma lẹ se Jihova re ọ rehọ ẹrọwọ gbe imuẹro vọ omai eva. (Luk 17:5) Ajọwha mai o sai ru emọ-uwuhrẹ Ebaibol mai wo uvi uyoyou kẹ uzẹme na. Dede na, ẹromuhọ uwuhrẹ mai o sai kpomahọ efihiruo ona ewuhrẹ. Uzoẹme mai n’otha u ti duobọte enana jọ.
[Footnotes]
a Rri Insight on the Scriptures, Uko avọ 2, ẹwẹ-obe avọ 1071, onọ Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc., a kporo.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
◻Fikieme a jẹ gwọlọ iwuhrẹ Ileleikristi nọ i wo ona nẹnẹ?
◻Didi emamọ uruemu ewuhrẹ ma rẹ sai wo?
◻Fikieme uyoyou gbe adhẹẹ kẹ enọ ma bi wuhrẹ kugbe o jẹ r’oja?
◻Didi owọ ma rẹ sae jẹ kpahe ẹgwọlọ emọ-uwuhrẹ Ebaibol mai?
◻Fikieme ajọwha gbe imuẹro e jẹ r’oja evaọ okenọ ma te bi wuhrẹ amọfa?
[Picture on page 8]
Emamọ iwuhrẹ a rẹ jọ emọ-uwuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ re
[Picture on page 11]
Wo uvi isiuru kpahe emọ-uwuhrẹ Ebaibol