Izoge—Iruo Rai I Ti Vo Jihova Ẹro Ho!
“Ọghẹnẹ ọ kare ọ rọ ẹrẹreokie he nọ iruo rai i re vẹro ho gbe uyoyou nọ owha be rehọ fiki riẹ ruẹ gbe epanọ wha be ga erezi na, wọhọ epa o nọ wha ruẹabọhọ na.”—AHWO HIBRU 6:10.
1. Ẹvẹ Ebaibol na e rọ jọ obe Hibru gbe Malakae dhesẹ nọ Jihova o bi rri odibọgba ra ghaghae?
KỌ WHO ru oware ezi kẹ ogbẹnyusu no ẹdẹjọ nọ o gbe yere owhẹ hẹ? O rẹ sae da gaga nọ a te rri ọghọ nọ a ru vo, mai yoma na, otẹrọnọ a gbẹ kareghẹhọ iẹe vievie he. Dede na, ẹvẹ u wo ohẹriẹ te nọ ma tẹ rehọ ẹwẹ mai kpobi gọ Jihova! Ebaibol na e ta nnọ: “Ọghẹnẹ ọ kare ọ rọ ẹrẹreokie he nọ iruo rai i re vẹro ho gbe uyoyou nọ owha be rehọ fiki riẹ ruẹ gbe epanọ wha be ga erezi na, wọhọ epa o nọ wha ruẹabọhọ na.” (Ahwo Hibru 6:10) Roro kpahe oware nọ oyena u dhesẹ. Jihova ọ rẹ ghinẹ rehọ iẹe wọhọ uruemu ababọ-ẹrẹreokie—uzioraha—otẹrọnọ eware nọ who ru gbe enọ whọ be ruabọhọ ru evaọ odibọgba riẹ e rẹ thọrọ iẹe ẹro. Ọ rrọ Ọghẹnẹ nọ o wo ovuhumuo gaga!—Malakae 3:10.
2. Fikieme o jẹ rrọ obọdẹ uvẹ re a gọ Jihova?
2 Who wo obọdẹ uvẹ nọ whọ be rọ gọ jẹ gbodibo kẹ Ọghẹnẹ nana nọ o wo edẹro na. Nọ a tẹ rehọ ibe ẹrọwọ nọ e rrọ oware wọhọ ima ezeza ọvo na rọ wawo ahwo ima-odu ezeza nọ e rrọ akpọ soso, uvẹ nọ u te owhẹ obọ na u kpehru gaga. Ofariẹ, ovuẹ emamọ usi na nọ whọ be gaviezọ kẹ je bi dede rehọ na yọ imuẹro inọ Jihova o wo isiuru kpahe owhẹ. Whaọ Jesu ọ ta nọ: “Ohwo ọvo ọ sai bru omẹ tha ha ajokpa nọ Ọsẹ nọ o vi omẹ ze o si rie.” (Jọn 6:44) Ẹhẹ, Jihova o bi fi obọ họ kẹ omomọvo re a wo erere no idhe Kristi na ze.
Edẹro kẹ Obọdẹ Uvẹ nọ Who Wo Na
3. Ẹvẹ emọ Kora a ro dhesẹ ovuhumuo rai kẹ uvẹ ọghọ nọ a be rọ gọ Jihova?
3 Wọhọ epanọ ma ta evaọ uwuhrẹ nọ u kpemu na, who wo uvẹ oghẹrẹ-sa nọ who re ro ru Jihova eva were. (Itẹ 27:11) Onana o rrọ oware nọ who re rri vo vievie he. Evaọ ilezi rai jọ nọ a rọ ẹgba ẹzi so, emọ Kora a dhesẹ ovuhumuo kẹ obọdẹ uvẹ egagọ Jihova via. Ma se nnọ: “Ẹdẹ ọvo eva ọgua ra o woma vi eno ivẹ gbe abọ eva oria ofa. Mẹ dhigbẹ jọ oriẹthẹ eva uwou Ọghẹnẹ mẹ vikpenọ mẹ rẹ ria iwou otu omuomu.”—Olezi 84:10.
4. (a) Eme ọ rẹ lẹliẹ otujọ roro nnọ egagọ Jihova i re mi ohwo ufuoma? (b) Evaọ edhere vẹ Jihova o re ro dhesẹ nọ o bi mu ẹro họ jẹ gwọlọ hwa osa kẹ idibo riẹ?
4 Kọ ere ọvona o rrọ owhẹ oma kpahe uvẹ-ọghọ nọ whọ be rọ gọ Ọse obọ odhiwu ra? Uzẹme, eva ẹsejọ o rẹ wọhọ nnọ egagọ Jihova i bi mi owhẹ ufuoma jọ. Uzẹme o rrọ inọ re a rria lele itee Ebaibol o gwọlọ oma-urodheidhe. Dede na, eva ukuhọ riẹ, oware kpobi nọ Jihova ọ yare mi owhẹ o rrọ rọkẹ erere ra. (Olezi 1:1-3) Fibae, Jihova ọ be ruẹ omodawọ ra, o te je bi dhesẹ ovuhumuo kẹ edikihẹga ra. Uzẹme, Pọl o kere nnọ Jihova “ọ rẹ te hwosa kẹ e nọ e guọlọ e riẹ.” (Ahwo Hibru 11:6) Jihova ọ be gwọlọ uvẹ nọ o re ro ru onana. Ọruaro okiẹrẹe jọ evaọ Izrẹl anwae ọ ta nọ: “Ibiaro ỌNOWO na e rẹ nya akpọ na re re o dhesẹ ẹgba riẹ rọ kẹ enọ i wo eva efuafo rọ kpahe iẸe.”—2 Iruẹru-Ivie 16:9.
5. (a) Obọdẹ edhere jọ vẹ whọ sai ro dhesẹ nnọ eva ra e rrọ gbagba kugbe Jihova? (b) Fikieme o sae rọ jọ bẹbẹ ẹsejọ re who dikihẹ kẹ ẹrọwọ ra?
5 Obọdẹ edhere jọ nọ whọ sai ro dhesẹ nọ udu ra o rrọ gbagba kugbe Jihova họ ẹme nọ whọ rẹ ta kpahe iẹe kẹ amọfa. Kọ whọ sai wo uvẹ nọ who ro se isẹri kẹ ibe emọ-isukulu kpahe ẹrọwọ ra no ẹdẹjọ? Oke ọsosuọ, o rẹ sai bru udu re a ru onana, yọ eroro kpahe iẹe ọvo dede o rẹ sae lẹliẹ ozọ mu ohwo omojọ. Whọ sae nọ nnọ, ‘Kọ a tẹ hwẹ omẹ? Kọ a te roro nnọ egagọ aghẹruẹ jọ mẹ rrọ?’ Jesu o vuhumu nnọ orọnikọ ahwo kpobi a te kezọ kẹ ovuẹ Uvie na ha. (Jọn 15:20) Dede na, orọnikọ onana u dhesẹ nnọ akpọ ra kpobi ọ te jọ orọ ọjẹfiẹ gbe ẹkoko ho. Eva abọdekọ riẹ, a kẹ ezọ kẹ izoge Isẹri buobu no yọ a tube wo adhẹẹ ologbo no obọ ehwa rai ze no dede fiki edikihẹ kẹ ẹrọwọ rai.
“Jihova O ti Fi Obọ họ kẹ Owhẹ”
6, 7. (a) Ẹvẹ ọmọtẹ ikpe 17 jọ ọ sai ro se isẹri kẹ ibe emọ-eklase riẹ? (b) Eme who wuhrẹ no oware nọ o via kẹ Jennifer na ze?
6 Rekọ ẹvẹ whọ sai ro wo aruọwha nọ who re ro dhesẹ ẹrọwọ ra via? Eme who gbe rovie eva ra re whọ ruọ ẹme na ovavo ho nọ ahwo a tẹ nọ owhẹ kpahe egagọ ra? Roro kpahe oware nọ o via kẹ Jennifer nọ ọ rrọ ikpe 17. Ọ ta nọ: “O jọ okenọ ma jẹ re emu uvo evaọ obọ isukulu. Emetẹ nọ e rrọ emẹjẹ kugbe omẹ a tẹ be ta ẹme kpahe egagọ, omọvo rai jọ ọ tẹ nọ omẹ egagọ nọ mẹ rrọ.” Kọ Jennifer o bru udu kpahe uyo nọ ọ rẹ kẹ? Jennifer ọ ta nọ: “E, keme mẹ riẹ oghẹrẹ owọ nọ a te jẹ kpahe iẹe he.” Kọ eme Jennifer o ru? Ọ ta haro nnọ: “Mẹ vuẹ emetẹ na nnọ mẹ yọ omọvo Isẹri Jihova, yọ o wọhọ nọ onana u gbe rai unu oke ọsosuọ. O rrọ vevẹ, a wo iroro nnọ Isẹri Jihova yọ ahwo oghẹrẹ-sa. Onana o tẹ lẹliẹ ae nọ omẹ enọ, yọ mẹ sae kpọ iroro ethọthọ jọ nọ a wo vi. Nọ ẹdẹ yena ọ vrẹ no dede, emetẹ na jọ e jẹ hai bru omẹ ze te nọ enọ noke ruoke.”
7 Kọ o da Jennifer inọ ọ rehọ uvẹ na ta ẹme kpahe ẹrọwọ riẹ? Vievie! Ọ ta nnọ: “O lẹliẹ eva were omẹ gaga nọ emu uvo na o kuhọ no, enẹna emetẹ yena a wo emamọ iroro no kpahe ahwo nọ Isẹri Jihova a ghinẹ rrọ.” Enẹna, ohrẹ nọ Jennifer ọ kẹ o lọhọ gaga: “O tẹ rrọ bẹbẹ kẹ owhẹ re who se isẹri kẹ ibe emọ-eklase ra hayo iwuhrẹ, lẹ olẹ kpẹkpẹe. Jihova o ti fi obọ họ kẹ owhẹ. Eva e te were owhẹ inọ whọ rọ uvẹ ra ru iruo ziezi ro se isẹri.”—1 Pita 3:15.
8. (a) Ẹvẹ olẹ u ro fi obọ họ kẹ Nehemaya eva okenọ ọ rẹriẹ ovao ku uyero idudhe jọ? (b) Didi iyero e rẹ sae rehọ oma via eva obọ isukulu nọ o jẹ gwọlọ nọ whọ rẹ lẹ olẹ họ eva kpẹkpẹe se Jihova?
8 Mu ẹro họ nnọ Jennifer ọ fodẹ ‘olẹ okpẹkpẹe nọ a rẹ lẹ’ se Jihova evaọ okenọ uvẹ u te rovie fihọ nọ who re ro se isẹri kpahe ẹrọwọ ra. Onana họ oware nọ Nehemaya, ọwọ-egho ọrọ Ovie Pasia na Artaxerxes ọ nwani ru eva okenọ ọ rẹriẹ ovao ku uyero idudhe jọ. Ovao Nehemaya o jọ uwuweri keme a vuẹ riẹ kpahe uyero nọ ahwo Ju a jọ, o te je yo nnọ ugbẹhẹ avọ inuẹthẹ Jerusalẹm i kporo no. Ovie na o mu ẹro họ nnọ Nehemaya ọ rrọ awa, fikiere ọ tẹ nọ Nehemaya oware nọ o thọ. Taure ọ tẹ te kẹ uyo, Nehemaya ọ tẹ lẹ kẹ ọkpọvio. Kẹsena ọ tẹ rehọ aruọwha yare uvẹ re o zihe kpohọ Jerusalẹm nyai fi obọ họ bọ okpẹwho nọ o kie no na. Atagzazis ọ rọwo fihọ ayare Nehemaya na. (Nehemaya 2:1-8) Eme onana u wuhrẹ owhẹ? Otẹrọnọ udu u re bru owhẹ eva okenọ uvẹ u te rovie fihọ nọ who re ro se osẹri kpahe ẹrọwọ ra, ajọ uvẹ nọ whọ rẹ rọ lẹ olẹ họ eva o thọrọ owhẹ ẹro ho. Pita o kere nnọ: “Fi iroro ejẹ ra kpobi kpahe [Jihova] keme ọye ọ be sẹro ra.”—1 Pita 5:7; Olezi 55:22.
“Hẹ Thọ-Oma Vẹra”
9. Ẹvẹ Leah nọ ọ rrọ ikpe 13 ọ sai ro fi obe ọ Young People Ask na 23 họ ada?
9 Roro kpahe oware ofa nọ o via. Leah nọ ọ jọ ikpe 13, o je se obe na Questions Young People Ask—Answers That Worka eva oke eriosehọ uvo eva obọ isukulu. Ọ ta nọ: “Amọfa a je rri omẹ, u kri hi ahwo a te su wariẹ omẹ họ. A te mu enọ họ ẹnọ kpahe obe na.” Ukuhọ ẹdẹ yena, emetẹ ene e tẹ yare nọ Leah ọ kẹ ae obe ọ Young People Ask na. U kri hi, emetẹ na i te je dhesẹ obe na kẹ amọfa, ahwo nana a tẹ gwọlọ nọ a re wo orọ obọ rai re. Eva eka jọ kakao nọ i lele i rie, Leah o te fi obe ọ Young People Ask na 23 họ ada kẹ ibe emọ-isukulu riẹ gbe egbẹrioma rai. Kọ o jọ lọlọhọ kẹ Leah re ọ ta kpahe ẹrọwọ riẹ eva okenọ amọfa a kake nọe kpahe obe nọ o je se na? Vievie! Ọ ta nọ: “Oke ọsosuọ udu u bru omẹ, dede na mẹ tẹ lẹ, yọ mẹ riẹ nọ Jihova ọ rrọ kugbe omẹ.”
10, 11. Ẹvẹ ọmọtẹ ọmaha Izrẹl jọ ọ sai ro fi obọ họ kẹ oletu ogbaẹmo Siria jọ wuhrẹ kpahe Jihova, kọ didi inwene o ru uwhremu na?
10 Oware nọ o via kẹ Leah na o sae kareghẹhọ owhẹ oghẹrẹ uyero ovona na nọ ọmọtẹ ọmaha Izrẹl nọ a mu kpohọ obọ Siria ọ rẹriẹ ovao dhe. Neaman oletu ogbaẹmo ahwo Siria na ọ jọ ọmoti. O sae jọ nọ aye riẹ o mu ẹmeọta nọ o lẹliẹ ọmọtẹ ọboba nana ta kpahe ẹrọwọ riẹ na họ. Ọ ta nnọ: “Ohẹ jọ no olori mẹ, o re lele ọruẹaro nọ ọ rọ obọ Sameria na ria, o he siwi oti riẹ na.”—2 Ivie 5:3.
11 Fiki aruọwha ọmọtẹ ọmaha nana, Neaman ọ te rọ riẹ inọ “Ọghẹnẹ ọfa ọ rọ eva akpọ na soso vi Ọghẹnẹ Izrẹl he.” O tube ku ei họ nọ o re “gbe dhidhe emahọ, hayo idhe efa kẹ ẹdhọ họ rekọ rọ kẹ ỌNOWO na.” (2 Ivie 5:15, 17) Jihova ọ ghinẹ ghale aruọwha ọmọtẹ ọmaha yena. Ọ rẹ sai ru ere kẹ emaha inẹnẹ re. Ere o via kẹ Leah. Nọ oke o be nyaharo na, ibe emọ-isukulu riẹ jọ a tẹ nya bru ei ze te vuẹe inọ obe ọ Young People Ask na u bi fi obọ họ kẹ ae eva uruemu rai. Leah ọ ta nọ: “Eva e were omẹ kẹhẹ, keme mẹ riẹ nọ me bi fi obọ họ kẹ amọfa wuhrẹ kpahe Jihova je fi obọ họ kẹ ae nwene uzuazọ rai.”
12. Ẹvẹ whọ sai ro wo udu nọ whọ rẹ rọ thọ ẹrọwọ ra?
12 Oware nọ o via kẹ Jennifer avọ Leah na o rẹ sae via kẹ owhẹ re. Nya lele ohrẹ Pita ọnọ o kere inọ, wọhọ Oleleikristi, u fo nọ ẹsikpobi whọ rẹ “thọ-oma vẹra re whọ ta unu ra vevẹ kẹ kohwo kohwo nọ o se owhẹ re who gbe-iku ẹruore nọ ọrọ eva ra kẹe, otẹrọ ere dede, rọ udhedhẹ avọ oma-urokpotọ ruei.” (1 Pita 3:15) Ẹvẹ whọ sai ro ru ere? Rọ aro kele oriruo ọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ na enọ e lẹ se Jihova re o fi obọ họ kẹ ae ta usiuwoma na ‘avọ aruọwha.’ (Iruẹru 4:29) Kẹsena whọ vẹ gbaudu nọ whọ rẹ rọ ta ẹrọwọ ra kẹ amọfa. Oware nọ u ti noi ze o sai gbe owhẹ unu. Ofariẹ re, who re ti ru Jihova wereva.
Ividio gbe Iruo Isukulu
13. Uvẹ vẹ izoge jọ a rehọ ro se isẹri? (Rri ikpẹti nọ e rrọ ewẹ-obe avọ 11 gbe 12 na.)
13 Izoge buobu a rehọ ividio idhesẹ ru ẹrọwọ rai vẹ kẹ ibe emọ-isukulu hayo iwuhrẹ rai no. Evaọ ẹsejọ, iruo isukulu i rovie uvẹ nọ a re ro jiri Jihova fihọ no. Wọhọ iriruo, a kẹ emaha emezae ivẹ erọ Isẹri Jihova jọ nọ e rrọ ikpe 15 iruo wọhọ abọjọ iruo eklase ọrọ ewuhrẹ ikuigbe akpọ soso re a kere iyẹrẹ kpahe ọvo jọ evaọ egagọ nọ e rrọ akpọ na. Aimava nana a te ku omagbe kere kpahe Isẹri Jihova, avọ eme nọ a rehọ no obe na Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom ze.b A tẹ jẹ rehọ unu ta ẹme kẹ eklase na evaọ iminiti-isoi. Kẹsena, owuhrẹ na avọ emọ-uwuhrẹ na a tẹ nọ emọ na enọ buobu evaọ aro eklase na nọ o rehọ iminiti 20 efa. Eva eka buobu nọ i lele i rie, ibe emọ-eklase rai a jẹ hẹ nọ ae enọ kpahe Isẹri Jihova!
14, 15. (a) Fikieme ozodhẹ ohwo akpọ o jẹ rrọ agbefẹ? (b) Fikieme who je wo udu kpahe ẹrọwọ ra nọ whọ rẹ ta kẹ amọfa?
14 Wọhọ epanọ eware nọ e via nọ e rrọ obehru na i dhesẹ na, whọ rẹ sai wo eghale buobu nọ whọ tẹ be vuẹ amọfa kpahe ẹrọwọ ra wọhọ omọvo Isẹri Jihova. Whọ jọ ozọ ahwo akpọ u mi owhẹ uvẹ-ọghọ gbe oghọghọ nọ who re wo ho ẹkwoma amọfa nọ who re fi obọ họ kẹ te riẹ Jihova. Ebaibol na e ta nọ: “Ozodhẹ ohwo okpahe ẹta, rekọ ọnọ o fievahọ ỌNOWO na oma o rẹ fọ e.”—Itẹ 29:25.
15 Kareghẹhọ, wọhọ uzoge Oleleikristi, who wo oware jọ nọ ehwa ra e be gwọlọ gaga—obọdẹ uzuazọ enẹna gbe eyaa uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ nọ e rrọ obaro. (1 Timoti 4:8) O rrọ oware isiuru inọ, evaọ obọ United States—oria nọ whọ rẹ sai roro nọ ahwo kpobi a jọ kare osegboja hayo nọ a je bi kie lele akpọ na ọvo—ọkiẹriwo jọ nọ a ru o dhesẹ nọ abọvo izoge na a se egagọ gboja gaga, yọ abọvo abasa ọ ta nnọ ẹrọwọ egagọ họ “oware nọ ọ mai wo uzou” evaọ uzuazọ rai. O wọhọ nnọ epọvo na uyero na o rrọ re evaọ abọ ọfa akpọ na sa-sa. Ẹsejọhọ o te were ehwa ra evaọ obọ isukulu re a gaviezọ kẹ ẹme nọ whọ gwọlọ ta kpahe Ebaibol na.
Wọhọ Uzoge, Si Kẹle Jihova
16. U te no ẹme nọ a rẹ ta kpahe iẹe kẹ amọfa no, eme ọfa o gwọlọ re a ru Jihova eva were?
16 Uzẹme o rrọ, re a ru Jihova eva were o kẹre vi ẹme nọ a rẹ ta kpahe iẹe ọvo. O gwọlọ re nnọ whọ rẹ kpọ uruemu ra rọwo kugbe itee riẹ. Jọn ukọ na o kere nnọ: “Uyoyou Ọghẹnẹ ona, nnọ ma re koko ijaje riẹ. Whaọ ijaje riẹ erọ owha ogbẹgbẹdẹ hẹ.” (1 Jọn 5:3) Who ti vuhu onana mu otẹrọnọ who si kẹle Jihova. Ẹvẹ whọ sai ro ru ere?
17. Ẹvẹ whọ sai ro si kẹle Jihova?
17 Rehọ oke se Ebaibol na gbe ebe nọ a kporo no Ebaibol na ze. Epanọ who wuhrẹ kpahe Jihova te, ere o te lọhọ kẹ owhẹ te re who yo ẹme riẹ jẹ ta kẹ amọfa kpahe iẹe. Jesu ọ ta nọ: “Ohwo o woma ọ rẹ rehọ eware i woma no efe eva riẹ tha, . . . keme ibuobu eva na unu o rẹ tae.” (Luk 6:45) Fikiere, rehọ eware iwoma vọ eva ra. Eme jabọ who gbe fi itee họ evaọ abọ nana ha? Ẹsejọhọ whọ sai ru ẹnyaharo evaọ omaruẹrẹhọ kẹ iwuhrẹ ukoko erọ oka notha na. Ute ra ofa o sae jọ re who wo abọ ẹkwoma ọkpahefihọ ọkpẹkpẹe nọ o no udu ze nọ whọ rẹ kẹ. Ghinọ uzẹme, o rrọ oja re who fi eware nọ who bi wuhrẹ na họ iruo re.—Ahwo Filipai 4:9.
18. O tẹ make rọnọ whọ ruẹ uye ọwọsuọ dede, eme whọ rẹ sai wo evaifihọ riẹ?
18 Eghale nọ i re no Jihova nọ a rẹ gọ ze e rẹ tọ—evaọ uzẹme, e rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ. Ẹhẹ, a rẹ sae wọso hayo se owhẹ ẹkoko fikinọ whọ rrọ omọvo Isẹri Jihova. Rekọ roro kpahe Mosis. Ebaibol na e ta nnọ “ọ kparo ruẹ erere.” (Ahwo Hibru 11:24-26) Whọ sai wo evaifihọ re inọ Jihova ọ te hwosa kẹ owhẹ evaọ omodawọ nọ who ro wuhrẹ kpahe iẹe jẹ ta ẹme kpahe iẹe kẹ amọfa. Ababọ avro, “iruo rai i re vẹro ho gbe uyoyou nọ owha be rehọ fiki riẹ ruẹ.”—Ahwo Hibru 6:10.
[Oruvẹ-obotọ]
a Onọ Isẹri Jihova a kporo.
b Onọ Isẹri Jihova a kporo.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Fikieme o sai ro mu owhẹ ẹro inọ Jihova o rri iruo ra ghaghae?
• Didi oghẹrẹ idhere isẹri-ise evaọ isukulu, otujọ ọ ruẹ nọ i wo iruo no?
• Ẹvẹ whọ sai ro wo udu nọ who re ro se isẹri kẹ ibe emọ-eklase ra?
• Ẹvẹ whọ sai ro si kẹle Jihova?
[Ẹkpẹti/Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 11]
Makọ Enọ Emaha Gaga Dede A bi Jiri Jihova!
Makọ emaha gaga dede e sai se isẹri eva obọ isukulu. Roro kpahe ikuigbe eware nana nọ e via nọ e rrọ obotọ na.
Amber nọ ọ rrọ ikpe-ikpe ọ jọ eklase avọ isoi, yọ eklase na a je se obe jọ nọ o ta kpahe ohọre Nazi mukpahe ahwo Ju evaọ etoke Ẹmo Akpọ II. Amber ọ tẹ jiroro nọ ọ rẹ rehọ ividio na Purple Triangles se iticha riẹ. U gbe iticha na unu nọ ọ ruẹ nnọ a kpokpo Isẹri Jihova re evaọ otọ esuo Nazi. Iticha na o te ru nọ eklase na soso a ro rri ividio na.
Nọ ọ jọ ikpe eree, Alexa o te kere ileta se eklase riẹ kpahe oware nọ ọ gbẹ sai ro wo obọ evaọ ehaa Kresimesi rai hi. O were owuhrẹ riẹ gaga te epanọ ọ rọ ta kẹ Alexa inọ o se ileta na do via kẹ emọ eklase riẹ je sei kẹ eklase ivẹ nọ i kiọkọ re! Kẹle obọ ekuhọ riẹ ọ ta nnọ: “A wuhrẹ omẹ nọ mẹ rọ adhẹẹ kẹ amọfa nọ a wo orọwọ nọ u wo ohẹriẹ no omẹ, yọ me yere owhai nọ wha rọ rehọ adhẹẹ kẹ eriwo mẹ inọ me re ru Kresimesi hi.”
Omoke kpẹkpẹe nọ ọ nwani mu eklase ọsosuọ họ no, Eric ọ tẹ wha Obe Ikuigbe Ebaibol Mẹ kpohọ isukulu, o te mi uvẹ re o dhesẹ iẹe kẹ ibe emọ-eklase riẹ. Owuhrẹ riẹ ọ tẹ ta nọ: “Kọ o gbẹ te mai woma re who se iku na kẹ eklase na soso?” Eric o te ru ere. Uwhremu riẹ, o te zizie ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ wo obe na kẹ omariẹ inọ a kparobọ. Ahwo ikpegberee—kugbe owuhrẹ na—a tẹ kparobọ! Enẹna Eric ọ rehọ e riẹ nnọ o wo obọdẹ ẹkwotọ obọriẹ nọ o je se isẹri no.
Eva e be were Whitney nọ ọ rrọ ikpe-izii fikiọ ibroshọ na Jehovah’s Witnesses and Education.c Ọ ta nnọ: “Kukpe kukpe oni mẹ ọ rẹ rehọ ibroshọ nana se owuhrẹ mẹ, rekọ eva enukpe nana mẹ ọvo mẹ rehọ e riẹ nya. Ibroshọ na o fi obọ họ kẹhẹ, o lẹliẹ owuhrẹ mẹ salọ omẹ wọhọ ‘emamọ ọmọ ewuhrẹ ọrọ ẹkpoka na.’ ”
[Oruvẹ-obotọ]
c Ebe nọ ma fodẹ na kpobi Isẹri Jihova a kporo i rai.
[Ẹkpẹti/Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 12]
Iyero nọ Ahwo Jọ A ro Se Isẹri Kpahe Ẹrọwọ Rai No
Okenọ a tẹ kẹ ae iruo isukulu, ejọ e salọ uzoẹme nọ u re rovie uvẹ nọ a re ro se isẹri no
Izoge buobu e rehọ ividio hayo obe nọ o ta ẹme kpahe uzoẹme nọ a bi wuhrẹ evaọ eklase rọ kẹ iwuhrẹ rai no
Izoge jọ nọ i bi se Ebaibol na hayo obe nọ a kporo no Ebaibol ze a ruẹ izoge efa nọ e nya bru ai ze te nọ enọ no evaọ oke eriosehọ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 9]
Enọ i te ziezi a rẹ sai fi obọ họ wuhrẹ izoge na re a gọ Jihova