Ẹme Jihova Ọ Rrọ Uzuazọ
Oruvẹ no Obe Ọnyano Ze
O RRỌ obe ikuigbe eware nọ e ghinẹ via orọ esiwi ahwo nọ a “rehọ ogaga [gbahọ] ru iruo.” (Ọnyano 1:13) O tẹ jẹ rrọ ikuigbe isiuru orọ eyẹ orẹwho. Eware igbunu nọ e via, izi obọdẹ, gbe ebabọ uwou-udhu yọ abọjọ ikuigbe iwoma nọ whọ rẹ jariẹ duku. Ena họ ugogo ikuigbe nọ e rrọ obe Ebaibol orọ Ọnyano na.
Obe Ọnyano nana nọ Mosis, ọruẹaro Hibru o kere na, u gbiku eware nọ e via kẹ emọ Izrẹl evaọ etoke ikpe 145—rono okenọ Josẹf o whu evaọ 1657 B.C.E. rite oke nọ a rọ bọ uwou-udhu na re evaọ 1512 B.C.E. Dede na, okerefihotọ na o vi ikuigbe gheghe. O rrọ abọjọ ẹme Ọghẹnẹ, hayo ovuẹ riẹ se ahwo-akpọ. Fikiere, o ‘rrọ uzuazọ avọ iruo.’ (Ahwo Hibru 4:12) Fikiere, obe Ọnyano u wo otofa ulogbo k’omai nẹnẹ.
“ỌGHẸNẸ O . . . YO IMẸ-IDIO RAI”
Emọ-uyẹ Jekọp nọ e jọ Ijipti a je vihọ gaga te epanọ ovie o ro fi uzi họ inọ a rẹ ruẹ uye wọhọ irigbo. Fẹro o tube juzi nọ a kpe ọmọ Izrẹl kpobi nọ a yẹ nọ ọ rrọ ọmọzae. Ọmọ jọ nọ ọ vabọ uwhu nana họ Mosis nọ ọ jọ emerae esa, ọnọ ọmọtẹ Fẹro ọ wọ rehọ. Dede nọ a yọrọ e riẹ evaọ uwou ovie na, nọ ọ kpako te ikpe 40 no, Mosis o dikihẹ abọ ahwo riẹ o te kpe ohwo Ijipti jọ. (Iruẹru 7:23, 24) Nọ a lei, ọ tẹ dhẹ kpohọ Midian. Ọ jọ obei wo aye o te je yeri uzuazọ wọhọ othuru-igodẹ. Eva itẹwọ nọ e jẹ to evaọ edhere igbunu, Jihova o te vi Mosis re o zihe kpohọ Ijipti nyai su emọ Izrẹl no igbo ze. A tẹ rehọ oniọvo riẹ, Erọn, mu wọhọ amiunugu kẹe.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
3:1—Oghẹrẹ ozerẹ vẹ Jẹtro ọ jọ? Evaọ oke esẹ-orua na, ọnọ o wuzou uviuwou ọ rẹ jọ ozerẹ kẹ uviuwou riẹ. U muẹro nọ Jẹtro ọ jọ ọsẹ-orua uviuwou ahwo Midia jọ. Nọ ahwo Midia a jọ emọ-uyẹ Abraham nọ i no oma Ketura ze na, ẹsejọhọ a riẹ kpahe egagọ Jihova.—Emuhọ 25:1, 2.
4:11—Evaọ edhere vẹ Jihova o ro ‘ru idienu, idiezọ, gbe ituaro’? Dede nọ evaọ ẹsejọ Jihova o ru ahwo tuaro je diezọ, orọnikọ ọye o ru kohwo kohwo nọ o tuaro, diezọ hayo dienu ere he. (Emuhọ 19:11; Luk 1:20-22, 62-64) Uzioraha nọ ma riuku riẹ oye o wha enana ze. (Job 14:4; Ahwo Rom 5:12) Dede na, nọ Ọghẹnẹ ọ kuvẹ kẹ iyero nana, ọ sae ta inọ ọye o ‘ru’ idienu, idiezọ, gbe ituaro.
4:16—Oghẹrẹ vẹ Mosis ọ rọ jọ “wọhọ Ọghẹnẹ” kẹ Erọn? Mosis ọ jọ ohwo ẹro kẹ Ọghẹnẹ. Fikiere Mosis ọ tẹ jọ “wọhọ Ọghẹnẹ” kẹ Erọn, ọnọ ọ jọ ọtota kẹ Mosis.
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
1:7, 14. Jihova ọ tha ahwo riẹ uke eva okenọ a je kienyẹ ai evaọ Ijipti. Epọvo na ọ be sẹro Isẹri ọgbọna riẹ, makọ evaọ otọ ọwọsuọ ọgaga dede.
1:17-21. Jihova ọ be kareghẹhọ omai “fiki ewoma.”—Nehemaya 13:31.
3:7-10. Jihova ọ rẹ jowọ kẹ ubo oviẹ ahwo riẹ.
3:14. Jihova ọ rẹ se ẹjiroro riẹ ba erugba ha. Fikiere ma rẹ sai fi eva họ nọ o ti ru ẹruore nọ ma wo no Ebaibol ze na gba.
4:10, 13. Mosis o fi udu họ vievie he inọ ọ te sae ta ẹme makọ okenọ a kẹe imuẹro uketha Ọghẹnẹ no dede, ọ yare Ọghẹnẹ re o vi omọfa bru Fẹro. Ghele na, Jihova ọ rehọ Mosis ruiruo jẹ kẹe areghẹ gbe ẹgba nọ ọ rọ wha iruo riẹ haro. Ukpenọ ma rẹ tẹro vi abọ oma-oyẹlẹ mai, joma rẹro so Jihova re ma rehọ ẹrọwọ nya uwou nọ a vi omai re ma ta usiuwoma je wuhrẹ ahwo na.—Matiu 24:14; 28:19, 20.
EWARE IGBUNU NỌ E VIA E WHA USIWO ZE
Mosisi avọ Erọn a nya bru Fẹro, be yare nọ o si obọ no emọ Izrẹl re a nyai ru ehaa kẹ Jihova evaọ obọ igbrẹwọ. Avọ ọjẹfiẹ, osu Ijipti na ọ se thahe thahe. Jihova ọ tẹ rọ ẹkwoma Mosis rehọ iye ilogbo ze unọjọ utọjo. Nọ uye avọ ikpe o roma via no ọvo Fẹro o ro si obọ no emọ Izrẹl kpo. Dede na, o raha oke he, tei te egbaẹmo riẹ a te mu ai họ ele kiti kiti. Rekọ Jihova ọ tẹ hẹriẹ Abade Ọwawae na ro rovie edhere nọ a rẹ rọ vabọ je siwi ahwo riẹ. Ahwo Ijipti nọ a je le ai a tẹ da ame whu nọ ame abade na o hwẹ ruru ai.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
6:3—Oghẹrẹ vẹ a ro ru odẹ Ọghẹnẹ vẹ kẹ Abraham, Aiziki, gbe Jekọp ho? Esẹ-orua nana a se odẹ Ọghẹnẹ a te je wo eyaa no obọ Jihova ze. Dede na, a riẹ hayo ruẹ Jihova wọhọ ọnọ o ru eyaa nana ziọ uzẹme he.—Emuhọ 12:1, 2; 15:7, 13-16; 26:24; 28:10-15.
7:1—Oghẹrẹ vẹ a ro ru Mosis “wọhọ Ọghẹnẹ rọkẹ Fẹro”? Ọghẹnẹ ọ kẹ Mosis ogaga gbe udu nọ u vi orọ Fẹro. Fikiere, u du gwọlọ nọ ọ rẹ dh’ozọ ovie yena ha.
7:22—Diẹse izerẹ ahwo Ijipti na a jọ ruẹ ame nọ o zihe ruọ azẹ hẹ? Ẹsejọhọ onana yọ ame nọ a vo no ethẹ Naele na ze taure uye nana o tẹ te ze. A rẹ sai je wo emamọ ame ẹkwoma ezae nọ a tọ fihọ otọ olọlọhọ nọ o wariẹ ethẹ Naele na họ.—Ọnyano 7:24.
8:26, 27—Fikieme Mosis ọ rọ ta nọ idhe emọ Izrẹl e te jọ “eware etọtọ kẹ ahwo Ijipti”? A jẹ hae gọ eghẹrẹ erao sa-sa evaọ Ijipti. Fikiere ẹfodẹ idhe u fi ẹgba gbe ẹtẹzẹ ba ayare Mosis na inọ a kẹ emọ Izrẹl uvẹ re a nyai dhe-idhe kẹ Jihova.
12:29—Amono a se enwara? Emezae ọvo họ enwara nọ a jọ etenẹ fodẹ na. (Ikelakele 3:40-51) Fẹro omariẹ nọ ọ rrọ ọnwara o whu hu. O wo uviuwou obọriẹ. Orọnikọ ohwo nọ o wuzou uviuwou hu rekọ ọmọzae otuyẹ ọrọ uviuwou na o whu nọ uye avọ ikpe na o ze.
12:40—Ẹvẹ emọ Izrẹl a rria ẹkwotọ Ijipti krite? Ikpe 430 nọ a jọ etenẹ fodẹ na yọ ikpe nọ emọ Izrẹl a raha “evaọ otọ Ijipti gbe otọ Kenan.”a Abraham nọ ọ kpako te ikpe udhosa-gbe-ikpegbisoi na ọ fa Ethẹ Yufretis vrẹ evaọ 1943 B.C.E. nọ o je kpohọ Kenan. (Emuhọ 12:4) No umuo oke yena vrẹ rite okenọ Jekọp nọ ọ kpako te ikpe 130 no na ọ rọ rueva Ijipti o rehọ ikpe 215. (Emuhọ 21:5; 25:26; 47:9) Oyena u dhesẹ nọ emọ Izrẹl a raha umuo ikpe 215 evona evaọ Ijipti.
15:8—Kọ ame Abade Ọwawae nọ o “dhẹmu” na ọ ghinẹ ma ukulu? Ubiẹme Hibru nọ a fa “dhẹmu” na u dhesẹ epanọ oware u re si koko hayo gbodo. A rẹ jẹ rehọ ẹme na dhesẹ epanọ ame-ivie eruẹ ọ rẹ gbodo. Fikiere, ame na nọ o dhẹmu na o nwani dhesẹ nọ ame na ọ ghinẹ ma ukulu hu. Otẹrọnọ “ofou ovatha-ọre ọgaga” nọ a jọ Ọnyano 14:21 fodẹ na o dhẹ te epanọ o re ro ru ame na ma ukulu, ababọ avro a jẹ hae te ta ẹme kpahe epanọ o dhẹ ga te. Nọ ame na ọ daji yọ a be rọ ẹro ruẹ uvumọ oware nọ u kru rie he na, o tẹ wọhọ ẹsenọ ame na o si koko hayo dhẹmu.
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
7:14–12:30. Orọnikọ Iye Ikpe na i mu via gheghe he. Nwane wọhọ epanọ a ta nọ o rẹ te jọ ere o via. Ẹrehọ ze iye ikpe na u ghine dhesẹ vevẹ inọ Ọnọma na o wo ogaga nọ ọ rẹ rọ kpọ ame, uvo, emerae, erao, gbe ahwo-akpọ! Iye na i dhesẹ re inọ Ọghẹnẹ ọ rẹ sae rehọ okpẹtu te iwegrẹ riẹ jẹ thọ egegagọ riẹ eva oke ovona.
11:2; 12:36. Jihova ọ rẹ ghale ahwo riẹ. Ababọ avro, o ru re a rehọ edhere nana hwa osa kẹ emọ Izrẹl rọkẹ iruo nọ a ru evaọ Ijipti. A ro ẹkwotọ na wọhọ emuyẹ, orọnikọ wọhọ ahwo nọ a mu evaọ ẹmo nọ a re zihe ruọ erigbo ho.
14:30. Ma rẹ sai fi eva họ inọ Jihova ọ te thọ egegagọ riẹ eva etoke ‘uye ulogbo’ nọ ọ be tha na.—Matiu 24:20-22; Eviavia 7:9, 14.
JIHOVA O KOKO ORẸWHO NỌ O BI SU HỌ
Evaọ amara avesa nọ a siwi ai nọ Ijipti ze no, emọ Izrẹl a te wohọ otọ Ugbehru Saena. Etẹe a jẹ kẹ ai Ijaje Ikpe na gbe izi efa, etẹe a jọ re ọvọ kugbe Jihova je zihe ruọ orẹwho nọ o rrọ otọ esuo Ọghẹnẹ. Mosis ọ raha edẹ 40 evaọ ugbehru na, be rehọ ekpọvio nọ i kie kpahe egagọ uzẹme gbe ebabọ uwou-udhu Jihova, onọ o rrọ etẹmpol nọ a rẹ wọ no oria ruọ oria. Evaọ oke ovona emọ Izrẹl a ru ọmọ-eruẹ oro nọ a jẹ gọ. Nọ Mosis o no obọ ugbehru na ze, ọ tẹ ruẹ oware nọ a bi ru jẹ dheva te epanọ o ro kpe itho ivẹ nọ Ọghẹnẹ o kere izi fihọ kẹe na. Nọ a kẹ irumuomu na uye nọ o gwọlọ no, Mosis ọ tẹ wariẹ gadiẹ zihe kpohọ ugbehru na jẹ wariẹ rehọ eko itho efa. Nọ Mosis o zihe ze a te mu uwou-udhu na họ ẹbọ. Nọ ukpe ọsosuọ nọ emọ Izrẹl a ro no igbo ze u bi te ekuhọ na yọ a bọ emamọ uwou-udhu nana jẹ whẹ ekwakwa eva riẹ kpobi họ jẹ rehọ iẹe dikihẹ no. Kẹsena Jihova ọ tẹ rehọ oruaro riẹ vọ uwou-udhu na.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
20:5—Oghẹrẹ vẹ Jihova ọ rẹ rọ rehọ “uye izieraha esẹ” kẹ ige nọ e rrọ obaro tha? Nọ ahwo a tẹ kpako no, a re gu ai ẹdhọ omomọvo wọhọ epanọ uruemu rai o rrọ. Rekọ nọ orẹwho Izrẹl a kie ruọ edhọ-egọ, a ruẹ uye riẹ evaọ ige buobu. Makọ ahwo Izrẹl nọ a wo ẹrọwọ a ruẹ uye onana keme uzou-uveghe orẹwho na evaọ abọ egagọ u ru rie jọ bẹbẹ kẹ enana nọ i wo ẹrọwọ na re a yọrọ ẹrọwọ rai.
23:19; 34:26—Eme họ otofa ujaje na inọ a rẹ rehọ ame-ivie oni ẹwe there ọmọ riẹ hẹ? A ta inọ ame ivie ẹwe nọ a re ro there ọmọ riẹ yọ uruemu nọ ahwo egedhọ a jẹ hai ru ro roro nọ ere oruo yọ a bi si-oso. Ofariẹ, nọ ame-ivie oni ọ rrọ emu rọkẹ ọmọ na, re a rehọ ame evie na there ọmọ na u dhesẹ uruemu evega. Uzi onana u fi obọ họ kẹ ahwo Ọghẹnẹ riẹ inọ u fo re a dhesẹ ohrọriọ.
23:20-23—Ono họ ukọ-odhiwu nọ a jọ etenẹ fodẹ na, kọ oghẹrẹ vẹ odẹ Jihova o rọ ja “riẹ uzou”? O wọhọ nọ ukọ-odhiwu nana họ Jesu taure ọ tẹ ze otọ-akpọ. A rehọ e riẹ kpọ ahwo Izrẹl eva okenọ a je kpohọ Ẹkwotọ Eyaa na. (1 Ahwo Kọrint 10:1-4) Odẹ Jihova o ja “riẹ uzou” fikinọ Jesu họ ugogo ohwo nọ ọ kpare odẹ Ọsẹ riẹ kpehru je ru ei fo.
32:1-8, 25-35—Fikieme a gbẹ kẹ Erọn uye he rọkẹ ẹmẹdhọ ọmọ-eruẹ nọ ọ rehọ oro ru na? U no Erọn eva ze re o wobọ evaọ ẹdhọgọ na ha. Ababọ avro, uwhremu na o lele ibe ahwo Livai riẹ dikihẹ abọ Ọghẹnẹ jẹ wọso ahwo nọ a mugba kẹ Mosis. Nọ a kpe otu nọ e reabe na no, Mosis ọ tẹ kareghẹhọ ahwo na inọ a thuzi ulogbo no, onọ u dhesẹ nọ u te no Erọn no, amọfa a jariẹ nọ Jihova ọ riohrọ re.
33:11, 20—Oghẹrẹ vẹ Ọghẹnẹ ọ rọ ta ẹme kẹ Mosis “ovao dhe ovao”? Otofa ẹme nana họ epanọ imava nọ i wo usu okpekpe a rẹ ta ẹme kẹ ohwohwo. Mosis o lele ohwo-ẹro Ọghẹnẹ ta ẹme ọ tẹ rehọ ẹkwoma ohwo na wo ithubro mi Jihova. Rekọ Mosis ọ ruẹ Jihova ha, nọ ‘ohwo ọvo ọ rẹ sae ruẹ Ọghẹnẹ no re ọ zọ họ na.’ Evaọ uzẹme, Jihova ọvo ọ ghinẹ rehọ unu riẹ ta ẹme kẹ Mosis hi. Ahwo Galesha 3:19 o ta nọ a rehọ Uzi na kẹ emọ Izrẹl ‘ẹkwoma ikọ-odhiwu nọ i kpeze i rie kẹ obruthe.’
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
15:25; 16:12. Jihova ọ rẹ rẹrote ẹgwọlọ ahwo riẹ.
18:21. O gbahọ inọ ezae nọ a salọ kẹ ọkwa-iruo evaọ ukoko Ileleikristi a rẹ jọ ahwo nọ a te ziezi, nọ e be dh’ozọ Ọghẹnẹ, nọ a re fi eva họ, enọ e rẹ jẹ kare oriobọ.
20:1-23:33. Jihova họ Ọkizi nọ ọ mai kpehru. Nọ a koko ai, izi riẹ i fi obọ họ kẹ emọ Izrẹl nọ a rọ gọe eva edhere nọ ọ jọ kpatiẹ avọ oghọghọ. Jihova o wo ukoko nọ ọ be kpọ nẹnẹ. Nọ ma te bi yo ẹme kẹ ukoko riẹ o rẹ wha evawere gbe omofọwẹ s’omai.
Otofa Ulogbo nọ U Wo k’Omai
Eme obe Ọnyano u dhesẹ via kpahe Jihova? U dhesẹ i rie wọhọ Ọnọ ọ rẹ rọ uyoyou rehọ ẹgwọlọ ahwo riẹ kẹ ai, Osiwi nọ o wo ibe he, gbe Ọnọ o re Ru ẹjiroro riẹ gba. U dhesẹ i rie wọhọ Ọghẹnẹ nọ o re koko ahwo riẹ họ otọ esuo riẹ.
Nọ who bi se isase Ebaibol ẹkpoka evaọ omaruẹrẹhọ kẹ Isukulu Odibọgba Esuo-Ọghẹnẹ na, ababọ avro eware nọ who wuhrẹ no obe Ọnyano ze na e te kẹ owhẹ ọwhọ. Okenọ who ti roro kpahe eme nọ e rrọ otọ “Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai” na, who ti wo otoriẹ diwi viere kpahe eria Ikereakere jọ. Eme nọ e rrọ otọ “Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ” na, i ti dhesẹ epanọ whọ sai ro wo erere no isase Ebaibol ẹkpoka na ze.
[Oruvẹ-obotọ]
a Ebe Isoi Ọsosuọ Ikereakere na nọ ahwo Sameria a wariẹ kere na, efafa ọ Septuagint na, gbe eme ọ Josephus, ogbiku oke anwae na, i dhesẹ nọ a re kele ikpe 430 na rono oke nọ Abraham ọ rọ ruọ ẹkwotọ Kenan rite oke nọ emọ Izrẹl a ro no Ijipti.