Ẹme Jihova Ọ Rrọ Uzuazọ
Oruvẹ no Obe Rut Ze
O RRỌ iku ọ isiuru orọ eyae ivẹ nọ e talamu ohwohwo. O rrọ iku ọ ovuhumuo nọ a wo kẹ Jihova Ọghẹnẹ gbe evaifihọ ọruẹrẹfihotọ riẹ. O rrọ iku nọ i dhesẹ uvi isiuru nọ Jihova o wo kpahe uyẹ Mesaya na. O rrọ iku urirẹ ọrọ uweri gbe oghọghọ uviuwou jọ. Iku yena gbe eme efa buobu e rrọ obe Ebaibol nọ a re se Rut.
Eware nọ e jọ obe Rut via e rehọ oware wọhọ ikpe 11, “evaọ okenọ ibruoziẹ na i je su” evaọ Izrẹl. (Rut 1:1) O wọhọ nọ eware nọ a gbiku rai evaọ obe nana e via evaọ emuhọ etoke Ibruoziẹ na, nọ o rọnọ Boaz, ọnọ o wo etọ na, omọvo jọ evaọ iku uzẹme nana, ọ jọ ọmọzae Rehab ọrọ edẹ Joshua. (Joshua 2:1, 2; Rut 2:1; Matiu 1:5) Samuẹle ọruẹaro na o kere iku na evaọ 1090 B.C.E. Obe nana ọvo họ onọ a rehọ odẹ aye nọ ọ rrọ ohwo Izrẹl he se. Ovuẹ nọ o rrọ obe nana o “rẹjọ bẹdẹ, avọ iruo.”—Ahwo Hibru 4:12.
“OBONỌ WHỌ NYA MẸ RẸ NYA”
Okenọ Naomi avọ Rut a te Bẹtlẹhẹm, ẹme rai ọvo ahwo kpobi a jẹ ta. Be ta kpahe ọnọ ọ rrọ ọkpako evaọ usu aimava na, eyae ẹwho na a jẹ nọ inọ: ‘Kinọ e Naomi?’ Naomi ọ vẹ kpahe ẹme nnọ: “Wha gbe se omẹ Naomi hi, wha se omẹ Mara, keme Ọghẹnẹ Erumeru na o ru omẹ eware eyayare i no. Mẹ vọ no mẹ nyavrẹ, ỌNOWO na o te zihe omẹ ze ofofe.”—Rut 1:19-21.
Okenọ ohọwo evaọ Izrẹl u ru uviuwou riẹ kwa no Bẹtlẹhẹm kpohọ ẹkwotọ Moab, Naomi ọ “vọ” keme o wo ọzae gbe emezae ivẹ. Rekọ nọ a rria Moab te oke jọ no, ọzae riẹ, Ẹlimẹlẹk, o te whu. Uwhremu na, emezae ivẹ riẹ a tẹ rehọ eyae Moab, Ọpa avọ Rut. Oware wọhọ ikpe ikpe e te vrẹ no, emezae ivẹ riẹ a te whu siọ eyae na ba, ababọ ọmọ nọ a yẹ. Nọ Naomi, oniọrọ rai, ọ jiroro nnọ o bi zihe bru ahwo riẹ evaọ Juda, eyae ivẹ nọ emezae riẹ a whu seba na a tẹ wọ lele iei. Evaọ edhere, Naomi ọ tẹ jẹ tẹzẹ eyae emọ riẹ re a zihe kpobọ Moab re a jọ udevie ahwo rai gwọlọ ezae. Ọpa o te ku udu rẹriẹ. Rekọ, Rut ọ tẹ talamu Naomi, ta nnọ: “Obonọ whọ nya mẹ rẹ nya, gbe oria nọ whọ kpahe mẹ rẹ kpahe. Ahwo ra a rẹ te jọ ahwo mẹ, gbe Ọghẹnẹ ra họ Ọghẹnẹ mẹ.”—Rut 1:16.
Eyae-uku ivẹ na, Naomi avọ Rut, a te Bẹtlẹhẹm eva emuhọ okenọ a rẹ rọ kọrọ eka. Fiki ọruẹrẹfihotọ jọ nọ Uzi Ọghẹnẹ u fihọ, Rut o te mu isogẹ họ edu evaọ udhu ọ omoni Ẹlimẹlẹk—ọzae Ju nọ ọ kpako no nọ a re se Boaz. Rut ọ tẹ te were Boaz, o te je du isogẹ evaọ udhu riẹ “bẹsenọ ekakọ na kpobi i ro re.”—Rut 2:23.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
1:8—Fikieme Naomi ọ rọ ta kẹ eyae emọ riẹ nnọ a “zihe kpo ọvuọ uwou oni riẹ” viukpọ ọvuọ uwou ọsẹ riẹ? Sọ ọsẹ Ọpa ọ gbẹ jọ uzuazọ eva oke yena ma riẹ hẹ. Rekọ ọsẹ Rut ọ gbẹ jariẹ. (Rut 2:11) Ghele na, Naomi ọ fodẹ uwou oni, ẹsejọhọ bi roro nnọ onana o te kareghẹhọ ae omosasọ nọ uyoyou oni o rẹ wha ze. Onana u ti fi obọ họ gaga whrehe uweri emetẹ na fikinọ oniọrọ oyoyou rai o bi kpo siọ ae ba. Eme na e sai je dhesẹ nnọ, wo ohẹriẹ no Naomi, oni ọ Rut gbe Ọpa a wo uwou nọ ọzae gbe emọ a rrọ.
1:13, 21—Kọ Jihova o ru eware yayare kẹ Naomi je fi ukpokpoma họ iẹe oma? Ijo, yọ Naomi ọ fo Ọghẹnẹ kẹ eyoma ọvuọvo ho. Rekọ, fiki eware nọ e via kẹe no kpobi na, o roro nnọ Jihova ọ rọ so iẹe. Ọ jọ ọkora. Ofariẹ, evaọ edẹ eyena, a rri emọ fihọ oghale Ọghẹnẹ, yọ a rri ohwo nọ o yẹ hẹ wọhọ ekela. Nọ o rọnọ emezae ivẹ riẹ a whu ababọ emọ-uruọmọ nọ a yẹ kẹe na, a rẹ sae fo Naomi hi o te roro nnọ Jihova o kpomovuọ họ iẹe oma.
2:12—‘Osohwa’ vẹ Rut o wo no obọ Jihova ze? Rut o yẹ ọmọ je wo ọghọ ezihe ro omọvo jọ ọrọ uyẹ nọ o mai wuzou kpobi evaọ akpọ—uyẹ Jesu Kristi.—Rut 4:13-17; Matiu 1:5, 16.
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
1:8; 2:20. Ghelọ okpẹtu nọ o te rie, Naomi o gbe fi eva họ uyoyou-ẹwo Jihova gaga. Ma re ru epọvo na re, maero nọ ma tẹ rrọ otọ edawọ egaga.
1:9. Orọnikọ uwou o rẹ jọ oria nọ ahwo uviuwou a rẹ jọ re emu a je kiẹzẹ ọvo ho. O rẹ jọ oria udhedhẹ orọ eriosehọ gbe omosasọ.
1:14-16. Ọpa o zihe “bru ahwo riẹ gbe eghẹnẹ riẹ.” Rut o ru ere he. Ọ nya siọ omosasọ gbe ufuoma otẹwho riẹ ba, ọ tẹ talamu Jihova. Ma te wo uyoyou omarokpotọ kẹ Ọghẹnẹ je bi dhesẹ ẹzi omolahiẹ kẹ amọfa, onana u re fi obọ họ thọ omai no ekie kẹ isiuru oriobọ gbe ‘ekie kpemu kpohọ ọraha.’—Ahwo Hibru 10:39.
2:2. O ruọ Rut re ọ rehọ uvẹ ọruẹrẹfihotọ isogẹ nọ a ru rọkẹ erere erara gbe iwhrori na ruiruo vọvọ. Ọ jọ ohwo omarokpotọ. Oleleikristi nọ ọ rrọ uye o re fu uke he nọ o je si oma kpemu evaọ ẹjẹrehọ obufihọ ibe Ileleikristi hayo obufihọ nọ o rẹ sai no obọ egọmeti tei.
2:7. Dede nọ o wo udu nọ o re ro du isogẹ, Rut ọ yare uvẹ taure o te ti muọ ere họ eru. (Iruo-Izerẹ 19:9, 10) Onana yọ oka omarokpotọ. O rrọ oware areghẹ re ma “gwọlọ oma-urokpotọ,” keme “enọ e rọ oma kpotọ, e rẹ te rọ otọ na reuku; oma o rẹ te were ae evaọ omofọwẹ.”—Zefanaya 2:3; Olezi 37:11.
2:11. Rut ọ kpekpe Naomi oma vi omoni. Uvi ogbẹnyusu ọ jọ. (Itẹ 17:17) Usu rai o jọ kothi keme u wo owọ no ekwakwa wọhọ uyoyou, ọtẹruo, ororokẹ, ẹwo, gbe ẹzi omolahiẹ kẹ amọfa ze. Maero, u wo owọ no edikihẹ abọ-ẹzi rai ze—isiuru nọ a rẹ rọ gọ Jihova jẹ jọ kugbe enọ e be gọe. Ma wo emamọ uvẹ re nọ ma re ro mu emamọ usu kugbe uvi eg’Ọghẹnẹ.
2:15-17. Okenọ Boaz ọ maki ru ei lọhọ kẹ Rut re owha riẹ u vori, o gbe je “du isogẹ eva udhu na ri te owọwọ” ghele. Rut ọ jọ ohwo nọ ọ g’obọ iruo. U fo re a riẹ Oleleikristi wọhọ ohwo nọ o re ruiruo ziezi.
2:19-22. Naomi avọ Rut a jẹ hae reawere ẹmeọta-kugbe isiuru evaọ oke owọwọ fikinọ Naomi, ọnọ ọ jọ ọkpako na, o wo isiuru kpahe iruo Rut, ọnọ ọ jọ wọhọ ọmọ kẹe, ọvuọ eva riẹ ọ jẹ hae ta vevẹ. Kọ ogbẹrọnọ ere o rẹ jọ evaọ uviuwou Ileleikristi?
2:22, 23. Wo ohẹriẹ no Daina, ọmọtẹ Jekọp, Rut ọ gwọlọ usu ahwo nọ a be gọ Jihova. Onana o rrọ emamọ oriruo kẹ omai.— Emuhọ 34:1, 2; 1 Ahwo Kọrint 15:33.
NAOMI Ọ TẸ TE “VỌ”
Naomi ọ kpako vi ohwo nọ o re yẹ no. Fikiere ọ tẹ ta kẹ Rut re ọ rehọ ẹta riẹ evaọ orọo oniọvo-ọzae. Nya lele ọkpọvio Naomi, Rut ọ tẹ ta kẹ Boaz inọ ọ rehọ iẹe. Boaz ọ gwọlọ nọ o re ru ere. Dede na, omọfa jọ ọ riẹ nọ ọye avọ ọzae Naomi a mae kpekpe vi ọye omariẹ, fikiere ohwo yena a rẹ kake rọ uvẹ na kẹ.
Boaz ọ tẹ dhodhẹ ẹme na ovovẹrẹ. Okiokiọ riẹ, o te se ezae ikpe nọ e rrọ ekpako orua Bẹtlẹhẹm koko evaọ iraro omoni riẹ na, ọ tẹ nọe sọ ọ gwọlọ rehọ Rut. Ọzae na ọ ta nọ ọ be rehọ họ. Fikiere, Boaz ọ tẹ rehọ Rut. A te ti yẹ ọmọzae, Obẹd, ọsẹ-ode ọrọ Devidi Ovie na. Eyae Bẹtlẹhẹm e tẹ jẹ ta kẹ Naomi nọ: “Oghale u te ỌNOWO na . . . Ọ rẹ te jọ osiwi uzuazọ gbe ohwo nọ o re ti riwi owhẹ bọwo owho; keme aye ọmọzae ra nọ o you owhẹ na, nọ o vi emezae ihrẹ rọ kẹ owhẹ na, o yẹ ọmọ rọ kẹ e no.” (Rut 4:14, 15) Aye nọ o zihe ziọ Bẹtlẹhẹm “ofofe” na ọ wariẹ “vọ no”!—Rut 1:21.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
3:11—Eme ọ wha riẹ ze nọ a rọ riẹ Rut wọhọ “emamọ aye”? Orọnikọ fiki ‘igbeto nọ o me’ hayo ‘idọlọro gbe ikpehọ’ nọ ọ wha oye amọfa a je ro jiri Rut hu. Ukpoye, o jọ “ohwo odidi obọ eva”—ọtẹruo gbe uyoyou riẹ, gbe obọkruga avọ ẹzi nọ o re ro fi obọ họ kẹ amọfa. Aye kpobi nọ ọ be dhozọ Ọghẹnẹ nọ ọ gwọlọ nọ a riẹe wọhọ Rut ọ rẹ daoma wo ekwakwa nana.—1 Pita 3:3, 4; Itẹ 31:28-31.
3:14—Fikieme Rut avọ Boaz a rọ kparoma taure oke o tẹ te ke? Onana orọnikọ fikinọ a bruẹnwae evaọ aso kọ a jẹ gwọlọ ko ẹe dhere he. O wọhọ nnọ oware nọ Rut o ru eva aso yena ere aye nọ ọ gwọlọ nnọ omoni ọzae riẹ ọ rehọ iẹe o re ru. Oware nọ Naomi ọ ta kẹe o ru na. Ofariẹ, ẹme nọ Boaz ọ kpahe u dhesẹ vevẹ inọ ọ ruẹ oware ovo nọ o thọ evaọ oware nọ Rut o ru na ha. (Rut 3:2-13) Rut avọ Boaz a kparoma evaọ irioke re ohwo ọvo ọ siọ eme nọ i wo otọ họ ba egu nya.
3:15—Eme họ otofa owawọ eka bali ezeza nọ Boaz ọ rọ kẹ Rut na? O wọhọ nnọ oware nana u dhesẹ nnọ wọhọ epanọ ahwo a te ruiruo evaọ edẹ ezeza no a ve serihọ evaọ okiokiọ riẹ na, ẹdẹ eriosehọ Rut ọ kẹle no. Boaz ọ te ruẹ nnọ Rut ọ ruẹ ‘udhedhẹ evaọ uwou ọzae riẹ.’ (Rut 1:9; 3:1) O sae jẹ jọ nnọ owawọ eka bali ezeza ọvo Rut ọ rẹ sae wọ họ uzou.
3:16—Wọhọ epanọ ikere ọsosuọ Hibru na e ta, Naomi ọ nọ Rut nọ: “Whẹ yọ ono, ọmọtẹ mẹ?” Fikieme ọ rọ nọ onọ utioye na? Kọ o vuhu aye ọmọzae riẹ? O sae jọ ere, keme okenọ Rut o ro zihe bru Naomi ze, o wọhọ nnọ oke u ri rie he. Rekọ, o sae jẹ jọ nnọ Naomi ọ be nọ epanọ Rut ọ nya te evaọ ẹme epanọ a te rọ rehọ iẹe.
4:6—Evaọ edhere vẹ ọnọ ọ be fa aye omoni riẹ rehọ ọ sae rọ “raha” uku riẹ ẹkwoma ẹfa na? Orọ ọsosuọ, otẹrọnọ ohwo jọ ọ zẹ otọ ukuoriọ riẹ fiki uvuhu, ọnọ ọ gwọlọ fa otọ na ọ rẹ hwa ugho nọ u bu te unuikpe nọ i kiọkọ re oke Obusino ofa u te ti te. (Iruo-Izerẹ 25:25-27) Re ọ fa etọ omoni riẹ na zihe o rẹ lẹliẹ ekwakwa nọ o wo kawo. Ofariẹ, otẹrọnọ Rut o yẹ ọmọzae, ọmọ yena ọ rẹ reuku otọ nọ ọ dẹ na, orọnikọ ọmọ ọzae na hayo omoni ọkpekpe riẹ jọ họ.
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
3:12; 4:1-6. Boaz ọ roma totọ lele ọruẹrẹfihotọ Jihova. Kọ ma be roma totọ lele ekpọvio Ọghẹnẹ?—1 Ahwo Kọrint 14:40.
3:18. Naomi o fi eva họ Boaz. Kọ ma gbe wo evaifihọ itieye na kpahe ibe eg’Ọghẹnẹ nọ i wo ẹrọwọ? U no Rut eva ze inọ ọ rẹ ruọ orọo kugbe ohwo nọ ọ riẹ vievie he, ọzae jọ nọ a se odẹ riẹ evaọ Ebaibol na ha. (Rut 4:1) Fikieme? Fikinọ o fi eva họ ọruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ. Kọ ma wo ọkpọ evaifihọ itieye na? Wọhọ oriruo, evaọ ẹme ẹgwọlọ ọrivẹ orọo, kọ ma bi yo ohrẹ na inọ ma rẹ rọo “evaọ Ọnowo na” ọvo?—1 Ahwo Kọrint 7:39.
4:13-16. Dede nọ Rut ọ rrọ ohwo Moab gbe ọnọ ọ jẹ gọ ẹdhọ nọ a re se Chemosh vẹre, a re gbiku eghale nọ i te Rut obọ họ! Onana u dhesẹ ehri-uzi na inọ orọnikọ “oreva ohwo hayo kọ iruo riẹ hẹ, rekọ ajokpa ohrọ Ọghẹnẹ.”—Ahwo Rom 9:16.
Ọghẹnẹ Ọ rẹ ‘Kpare Owhai Kpehru Evaọ Ezi Riẹ’
Obe ọ Rut u dhesẹ Jihova wọhọ Ọghẹnẹ uyoyou-ẹwo, ọnọ o re fi obọ họ kẹ idibo omarokpotọ riẹ. (2 Iruẹru-Ivie 16:9) Ma te roro kpahe epanọ a rọ ghale Rut, ma rẹ ruẹ erere ọ ẹrọwọ nọ ma re ro fi eva kpobi họ Ọghẹnẹ, rehọ udu mai kpobi rọwo inọ “Ọghẹnẹ ọ rọ, jegbe ọ rẹ te hwosa kẹ e nọ e guọlọ e riẹ.”—Ahwo Hibru 11:6.
Rut, Naomi, gbe Boaz a fi eva kpobi họ ọruẹrẹfihotọ Jihova, yọ eware i kiehọ kẹ ae. Epọvo na re, Ọghẹnẹ o re ru re “eware kpobi i . . . ru iruo iwoma kugbe kẹ enọ i you Ọghẹnẹ rọ kẹ enọ a se fiki oreva Ọghẹnẹ.” (Ahwo Rom 8:28) Fikiere, joma fi ohrẹ Pita ukọ na họ iruo: “Fikiere wha hrẹ oma rai kpotọ họ obọ otọ ogaga Ọghẹnẹ, re nọ uje te ezi ọvẹ kpare owhai kpehru. Fi iroro ejẹ ra kpobi kpahe iẹ keme ọye ọ be sẹro ra.”—1 Pita 5:6, 7.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 3]
Kọ whọ riẹ oware nọ Rut ọ gbẹ rọ nya siọ Naomi ba ha?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 4]
Fikieme a rọ riẹ Rut wọhọ “emamọ aye”?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 5]
Eme họ ‘osa’ nọ Rut o wo no obọ Jihova ze?