Esẹro Nọ E Rrọ “Oriruo Kẹ Uthuru Na”
‘Wha sẹro uthuru Ọghẹnẹ nọ o rrọ owhai obọ, . . . avọ unevaze, . . . gbe iroro nọ e gba kiete. . . . Wha jọ oriruo kẹ uthuru na.’—1 PITA 5:2, 3.
1, 2. (a) Uvẹ-iruo vẹ Jesu ọ kẹ Pita ukọ na, kọ fikieme a sae rọ ta nọ Jesu o rri otọ mu nọ o ro fi eva họ Pita? (b) Ẹvẹ Jihova o rri esẹro nọ a ro mu?
OKE jọ taure Pẹntikọst 33 C.E. o te ti te, Pita avọ ikọ ezeza efa a jẹ re emu-ohiohiẹ nọ Jesu ọ ruẹrẹhọ eva Abade Galili. Orọnikọ onana họ orọ ọsosuọ nọ Pita ọ rọ ruẹ Jesu nọ ọ kparoma ze no na ha, yọ eva e were riẹ gaga nọ ọ riẹ inọ Jesu ọ rrọ uzuazọ. Rekọ o wọhọ nọ Pita ọ jẹ ruawa re. O jọ ere keme emedẹ jọ kakao nọ i kpemu, ọ jọ ẹgbede vro inọ ọ riẹ Jesu vievie he. (Luk 22:55-60; 24:34; Jọn 18:25-27; 21:1-14) Kọ Jesu ọ whọku Pita nọ o kurẹriẹ no na fikinọ ọ kare ẹrọwọ evaọ emedẹ jọ nọ i kpemu? Ijo. Ukpoye, Jesu ọ kẹ Pita uvẹ-iruo nọ ọ rẹ rọ ko jẹ sẹro “igodẹ” riẹ. (Jọn 21:15-17) Wọhọ epanọ ikuigbe Ebaibol erọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ i dhesẹ, Jesu o rri otọ mu nọ o ro fi eva họ Pita. Pita avọ ikọ nọ i kiọkọ gbe ekpako nọ e jọ obọ Jerusalẹm, a sẹro ukoko Ileleikristi na eva etoke odawọ ulogbo gbe eva etoke nọ ẹvi ologbo o jọ ukoko na.—Iruẹru 1:15-26; 2:14; 15:6-9.
2 Jihova ọ rehọ ẹkwoma Jesu Kristi rehọ ezae nọ i te mu nẹnẹ wọhọ esẹro ukoko na re a ruẹsi su igodẹ Riẹ evaọ etoke ẹbẹbẹ ọrọ ikuigbe ohwo-akpọ nana. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:11, 12; 2 Timoti 3:1) Kọ ahwo na a gine te kẹ eva nọ Jihova o fihọ ai na? Ee, udhedhẹ nọ o rrọ udevie inievo Ileleikristi wariẹ akpọ na soso họ o kẹ imuẹro onana. Uzẹme, esẹro na yọ ahwo nọ a rẹ sai wo ethobọ wọhọ epanọ o jọ kẹ Pita na. (Ahwo Galesha 2:11-14; Jemis 3:2) O make rrọ ere na, Jihova ọ kẹ rai iruo nọ a rẹ rọ rẹrote igodẹ nọ “ọ rọ azẹ ọghaghae [ọmọ] riẹ rọ dẹ.” (Iruẹru 20:28) Jihova o wo ọdawẹ kẹ ezae nana gaga, o rri rai nọ a te ahwo nọ a rẹ kẹ “adhẹ akuava.”—1 Timoti 5:17.
3. Ẹvẹ esẹro a sae rọ yọrọ ọwhọ gbe ẹzi unevaze?
3 Ẹvẹ esẹro a sae rọ yọrọ ẹzi ọwhọ avọ unevaze, rọ ere jọ oriruo kẹ uthuru na? Wọhọ Pita avọ esẹro efa erọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, a rẹroso ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ, onọ o rẹ kẹ ai ẹgba nọ a sae rọ rẹrote owha-iruo rai na. (2 Ahwo Kọrint 4:7) Ẹzi ọfuafo na o re je fi obọ họ kẹ ai mọ ubi ẹzi na—uyoyou, oghọghọ, udhedhẹ, uye-oruẹ-krẹkri, ẹwo, ewoma, ẹrọwọ, omarokpotọ, gbe oma-oriẹsuo. (Ahwo Galesha 5:22, 23) Joma ta ẹme kpahe igogo idhere jọ nọ esẹro a sai ro fi oriruo hotọ evaọ edhesẹ ubi ẹzi na nọ a be sẹro uthuru Ọghẹnẹ nọ a mu họ ai obọ na.
You Uthuru na Soso gbe Ogodẹ Ọvuọvo
4, 5. (a) Ẹvẹ Jihova avọ Jesu a bi ro dhesẹ uyoyou kẹ uthuru na? (b) Idhere jọ vẹ esẹro a bi ro dhesẹ uyoyou kẹ uthuru na?
4 Okwakwa-aghae ọsosuọ nọ ubi ẹzi Ọghẹnẹ o mọ họ uyoyou. Jihova o bi dhesẹ uyoyou riẹ kẹ uthuru na soso ẹkwoma emu abọ-ẹzi buobu nọ ọ be rọ ko uthuru na. (Aizaya 65:13, 14; Matiu 24:45-47) Ghele na, orọnikọ ẹko ọvo ọ be kọ uthuru na ha. O wo ọdawẹ kẹ igodẹ na ọvuọvo. (1 Pita 5:6, 7) Jesu o you uthuru na re. O si obọ no uzuazọ riẹ fiki uthuru na, ọ tẹ jẹ riẹ “odẹ” igodẹ na ọvuọvo.—Jọn 10:3, 14-16.
5 Esẹro a rẹ raro kele Jihova avọ Jesu. A re dhesẹ uyoyou kẹ uthuru Ọghẹnẹ wọhọ ekru ẹkwoma ukoko na nọ a re “wuhrẹ.” Eme nọ a ruẹrẹhọ no Ebaibol ze i bi fi obọ họ ko jẹ thọ uthuru na, yọ ukoko na kpobi o be ruẹ oma nọ esẹro na a be dawo eva abọ nana. (1 Timoti 4:13, 16) Eware efa e riẹ nọ esẹro na a bi ru nọ ukoko na o be riẹ kpahe tere he, oke nọ a be raha ro koko iyẹrẹ iruo ukoko na họ, kere ileta, ruẹrẹ omaa iruo fihọ, je ru eware efa sasa rọ ruẹ nnọ iwuhrẹ gbe iruẹru efa evaọ ukoko na e nya haro “ziezi gba kiete.” (1 Ahwo Kọrint 14:40) Amọfa nọ a rọ ukoko na a rẹ riẹ kpahe iruẹru nana buobu hu, yọ a rẹ nwani vuhu ai mu tere he. O ginẹ rrọ iruo nọ a bi ru fiki uyoyou.—Ahwo Galesha 5:13.
6, 7. (a) Edhere jọ vẹ esẹro a sae rọ riẹ igodẹ na ziezi? (b) Fikieme o jẹ kẹ erere ẹsejọ re ma jọ ọkpako riẹ kpahe oghọghọ hayo uweri mai?
6 Esẹro nọ i wo uyoyou a re dhesẹ uvi isiuru kpahe igodẹ nọ e rrọ ukoko na ọvuọvo. (Ahwo Filipai 2:4) Edhere jọ nọ esẹro a rẹ rọ riẹ igodẹ na ọvuọvo ziezi họ ẹkwoma usu nọ a rẹ gbẹ jọ evaọ usiuwoma ota ẹgbede na. Ẹsibuobu Jesu ọ jẹ hae jọ usu kugbe ilele riẹ evaọ usiuwoma ota jẹ rehọ uvẹ na ta udu họ ai awọ. (Luk 8:1) Ọsẹro Oleleikristi jọ nọ o wo eriariẹ ziezi ọ ta nọ: “Mẹ ruẹ vuhumu inọ obọdẹ edhere jọ nọ ohwo ọ rẹ rọ riẹ jẹ ta udu họ oniọvo awọ họ usu nọ wha rẹ gbẹ jọ evaọ usiuwoma ota.” Otẹrọnọ who ri wo uvẹ nọ whọ rọ jọ usu kugbe ọkpako ukoko na jọ evaọ usiuwoma ota kẹlena ha, kọ whọ gbẹ ruẹrẹ uvẹ na fihọ re who ru ere enẹna?
7 Uyoyou o lẹliẹ Jesu ghọghọ hayo weri evaọ okenọ ilele riẹ a jọ oghọghọ hayo uweri. Wọhọ oriruo, oke nọ ilele 70 a zihe no iruo usiuwoma ota ze avọ oghọghọ, Jesu ọ tẹ “ghọghọ.” (Luk 10:17-21) Dede na, okenọ ọ ruẹ epanọ oma o jọ Meri avọ ahwo uviuwou gbe egbẹnyusu riẹ fiki uwhu Lazarọs, “Jesu ọ tẹ viẹ.” (Jọn 11:33-35) Epọvo na re, esẹro nọ i wo ọdawẹ nẹnẹ a re wo igodẹ na họ iroro ẹsikpobi. Uyoyou o rẹ wọ ai “lele enọ e rẹ ghọghọ gbẹ ghọghọ,” je “lele enọ e rẹ viẹ gbẹ viẹ.” (Ahwo Rom 12:15) Whọ tẹ rrọ etoke oghọghọ hayo uweri, ehoo nọ whọ rẹ rọ vuẹ ai o ru owhẹ hẹ, jọ esẹro Ileleikristi na riẹ. Nọ a te yo kpahe evawere ra, o te kẹ ai uduotahawọ. (Ahwo Rom 1:11, 12) Nọ a tẹ riẹ kpahe edawọ nọ i bi te owhẹ u ti fi obọ họ kẹ ai nọ a jẹ te kẹ owhẹ ọbọga avọ omosasọ.—1 Ahwo Tẹsalonika 1:6; 3:1-3.
8, 9. (a) Ẹvẹ ọkpako jọ o ro dhesẹ uyoyou kẹ aye riẹ? (b) Ẹvẹ u wuzou te re ọsẹro o dhesẹ uyoyou kẹ ahwo uviuwou riẹ?
8 Uyoyou nọ ọsẹro o wo kẹ uthuru na o rẹ mai dhesẹ oma via evaọ oghẹrẹ nọ o bi yeri kugbe ahwo uviuwou riẹ. (1 Timoti 3:1, 4) Otẹrọnọ ọ rọo no, uyoyou gbe adhẹẹ nọ o wo kẹ aye riẹ o rẹ jọ oriruo nọ ezae uwou orọo efa a rẹ raro kele. (Ahwo Ẹfẹsọs 5:25; 1 Pita 3:7) Roro kpahe oriruo aye Oleleikristi nọ a re se Linda. Ọzae riẹ ọ jọ ọsẹro vrẹ ikpe 20 taure o te ti whu. Ọ ta nọ: “Ẹsikpobi ọzae mẹ ọ jẹ hae jọ owhreze evaọ ẹruorote iruo ukoko na. Rekọ ọ jẹ hai ru omẹ wọhọ ẹsenọ ma gbẹ rrọ iruo na e ru kugbe. Ẹsibuobu ọ jẹ hai yere omẹ kẹ obufihọ mẹ, yọ oke kpobi nọ o wo uvẹ ọ jẹ hae jọ kugbe omẹ. Fikiere, me vuhumu nọ ọzae mẹ o you omẹ, yọ mẹ jẹ re-ihri hi inọ ọ be raha oke buobu kẹ iruo ukoko na.”
9 Nọ ọsẹro Oleleikristi o te wo emọ, oghẹrẹ nọ ọ rẹ rehọ uyoyou whọku je jiri emọ na o rẹ jọ emamọ oriruo nọ eyewọ efa a rẹ raro kele. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:4) Evaọ uzẹme, ẹsikpobi uyoyou nọ o wo kẹ ahwo uviuwou riẹ o rẹ kẹ imuẹro inọ ọ be rria te evaifihọ nọ a wo kpahe iẹe, nọ ẹzi ọfuafo na ọ rọ rehọ iẹe mu wọhọ ọsẹro.—1 Timoti 3:4, 5.
Rọ Ẹkwoma Ẹmeọta-kugbe Wha Oghọghọ gbe Udhedhẹ Haro
10. (a) Eme ọ rẹ sai fi ozighi họ oghọghọ gbe udhedhẹ nọ o rrọ ukoko? (b) Ẹme avro vẹ o je ti fi ozighi họ udhedhẹ nọ o jọ ukoko ikpe-udhusoi ọsosuọ, kọ ẹvẹ a ro ku avro na họ?
10 Ẹzi ọfuafo na ọ rẹ sae wha ọghọghọ gbe udhedhẹ fihọ udu Oleleikristi ọvuọvo, ugboma ekpako na, gbe ukoko na soso. Dede na, nọ a gbẹ be rehọ eva ivevẹ ta ẹme kugbe he o rẹ sai kpomahọ oghọghọ gbe udhedhẹ nana. Solomọn oke anwae na ọ ta nọ: “Ababọ ẹjiroro eware e rẹ nya thọ.” (Itẹ 15:22) Eva abọdekọ riẹ, nọ a tẹ be rehọ eva ivevẹ ta ẹme kugbe avọ adhẹẹ o rẹ wha oghọghọ gbe udhedhẹ haro. Wọhọ oriruo, eva okenọ ẹme oyawo o jẹ te gwọlọ fi ozighi họ udhedhẹ nọ o jọ ukoko ikpe-udhusoi ọsosuọ, ugboma esuo nọ o jọ obọ Jerusalẹm o tẹ nya lele ọkpọvio ẹzi ọfuafo na. Ae omomọvo a tẹ jẹ ta eriwo rai sasa kpahe ẹme oyawo na. Nọ a ta ẹme kugbe ziezi no, a te kuhọ evaọ ẹjiroro ọvo. Nọ a ta epanọ a ro ku ẹme na họ kẹ ukoko na, inievo na “a tẹ ghọghọ fiki oma-osasọ” nọ a wo no ekuhọ ẹme na ze. (Iruẹru 15:6-23, 25, 31; 16:4, 5) Onana o tẹ wha oghọghọ gbe udhedhẹ ze.
11. Ẹvẹ ekpako a sae rọ wha oghọghọ gbe udhedhẹ haro evaọ ukoko na?
11 Epọvo na o rrọ nẹnẹ, esẹro a rẹ wha oghọghọ gbe udhedhẹ haro ẹkwoma ẹmeọta-kugbe ẹsikpobi. Nọ ebẹbẹ jọ i te bi ti fi ozighi họ udhedhẹ nọ o rrọ ukoko, esẹro a re ku oma gbe jẹ ta ọvuọ eriwo riẹ via. A rẹ roma totọ gaviezọ kẹ ọkpahefihọ ibe ọsẹro rai. (Itẹ 13:10; 18:13) Nọ a tẹ lẹ kẹ ẹzi ọfuafo no, a vẹ rehọ iroro-ejẹ rai no ehri-izi Ebaibol ze gbe ekpọvio nọ e rrọ ebe nọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ o kere. (Matiu 24:45-47; 1 Ahwo Kọrint 4:6) Nọ ugboma ekpako na a tẹ jẹ iroro jọ gbagba rono otoriẹ Ikereakere na ze no, ekpako na omomọvo ọ rẹ rọwokugbe ekpakpọ ẹzi ọfuafo na ẹkwoma ẹjiroro ugboma ekpako na nọ ọ rẹ nya lele o tẹ make rọnọ ogbotu na ọ rọwo kugbe ẹjiroro riẹ hẹ. Nọ ohwo ọ tẹ riẹ ọnyaba riẹ eva edhere otiọye o rẹ wha oghọghọ gbe udhedhẹ haro jẹ jọ emamọ oriruo kẹ igodẹ na kpahe epanọ u fo nọ a re ro lele Ọghẹnẹ nya. (Maeka 6:8) Kọ whọ be rehọ omarokpotọ rọwokugbe iroro nọ esẹro nọ e rrọ ukoko a jẹ no Ikereakere na ze?
Wo Ẹzi Uye-Oruẹ-Krẹkri jẹ Jọ Wowou
12. Fikieme u je fo nọ Jesu o re dhesẹ ẹzi uye-oruẹ-krẹkri jẹ jọ wowou evaọ oghẹrẹ nọ o re ro yeri kugbe ikọ na?
12 Jesu o wo ẹzi uye-oruẹ-krẹkri ọ tẹ jẹ jọ wowou evaọ oghẹrẹ nọ o je ro yeri kugbe ikọ na ghelọ ethobọ ikẹse kẹse rai. Wọhọ oriruo, Jesu o dhe ilele riẹ ewewuhrẹ kpahe epanọ u ro fo re a wo ẹzi omarokpotọ. (Matiu 18:1-4; 20:25-27) Ghele na, eva aso urere nọ Jesu ọ jọ otọakpọ nọ ọ nwani wuhrẹ ai epanọ a re ro dhesẹ omarokpotọ ẹkwoma awọ rai nọ ọ wozẹ no, “ẹwhọ ọ tẹ ruọ udevie rai epa ọnọ a roro nọ ọ mae ro.” (Luk 22:24; Jọn 13:1-5) Kọ Jesu ọ whọku ikọ na? Ijo, ọ rehọ edhere ẹwo jiroro kugbe ae, ta nọ: “Ọvẹ ọmaero; ọnọ keria be re emu orẹ hayo kọ ọnọ ọ be gba odibo? Kọ ogbẹ rọ nọ ọnọ ọ keria be re emu? Rekọ mẹ rọ udevie rai wọhọ ọnọ ọ be gba-odibo.” (Luk 22:27) Uye-oruẹ-okrẹkri gbe ẹwo nọ Jesu o dhesẹ—kugbe emamọ oriruo riẹ—u te ikọ na udu evaọ uwhremuna.
13, 14. Oke vẹ o jẹ mai fo nọ esẹro na a rẹ rọ jọ wowou?
13 Epọvo na re, o rẹ sae gwọlọ nọ ọsẹro evaọ ukoko o dhe ohwo jọ uthubro ẹkẹkẹ kpahe ethobọ jọ. Eva e rẹ sae dha ọsẹro na kpahe ohwo na. Dede na, nọ ọ tẹ be hai roro kpahe ethobọ riẹ re, ọ te sai dhesẹ ẹzi uye-oruẹ-krẹkri gbe ẹwo kẹ inievo riẹ nọ ọ be “hrẹ eyẹlẹ” na. Nọ o te bi ru ere yọ ọ be raro kele Jesu gbe Jihova, enọ i bi dhesẹ uruemu-aghae enana kẹ Ileleikristi kpobi—onọ o kẹre te esẹro na.—1 Ahwo Tẹsalonika 5:14; Jemis 2:13.
14 Eva ẹsejọ, o rẹ sae gwọlọ nọ esẹro a rehọ uthubro ogaga kẹ ohwo nọ ọ thuzi ulogbo jọ. Nọ ohwo na o gbe kurẹriẹ hẹ, esẹro na a re si ohwo nọ o ruthọ na no ukoko na. (1 Ahwo Kọrint 5:11-13) O make rrọ ere na, u fo re oghẹrẹ nọ a re ru ohwo yena u dhesẹ nọ uzioraha na a mukpahe orọnikọ ohwo na omariẹ hẹ. (Jud 23) Ẹwo nọ esẹro a re dhesẹ u re ru ei lọhọ nọ ogodẹ nọ o bi vru na ọ jẹ sai zihe ziọ uthuru na okiofa.—Luk 15:11-24.
Ẹrọwọ Ọ rẹ Wha Emamọ Iruẹru Ze
15. Edhere jọ vẹ esẹro a rẹ rọ raro kele ewoma Jihova, kọ eme ọ rẹ wọ ai ru onana?
15 “ỌNOWO na owoma kẹ ahwo kpobi,” makọ ahwo nọ a bi dhesẹ edẹro kẹ eware nọ o bi ru kẹ ai hi. (Olezi 145:9; Matiu 5:45) Ewoma Jihova o be mai dhesẹ oma via evaọ uwou nọ o vi idibo riẹ inọ a nyae “vuẹ ovuẹ usiuwoma uvie na.” (Matiu 24:14) Esẹro a re dhesẹ ewoma Ọghẹnẹ via nọ a tẹ karo evaọ iruo usiuwoma ota na. Eme ọ be kẹ ai ọwhọ iruo na? Ẹrọwọ ọgaga nọ a fi họ Jihova avọ eyaa riẹ.—Ahwo Rom 10:10, 13, 14.
16. Ẹvẹ esẹro na a sai ro ru “iruo ezi kẹ” igodẹ na?
16 U te no ‘iruo ezi nọ a re ru kẹ ahwo kpobi’ ẹkwoma usiuwoma ota na no, esẹro a wo owha-iruo nọ a re ro ru ewoma, “mae ro kọ rọ kẹ otu nọ ọrọ ẹgba orọwọ na.” (Ahwo Galesha 6:10) Edhere jọ nọ a re ro ru onana họ iweze ẹruorote onọ o rẹ kẹ uduotahawọ nọ a re kpohọ. Ọkpako jọ ọ ta nọ: “Iweze ẹruorote e rẹ were omẹ gaga.” Ọ tẹ jẹ ta nọ, “e rẹ kẹ omẹ uvẹ nọ me re ro jiri inievo na kẹ omodawọ rai je ru ai vuhumu nnọ iruo rai e da omai ẹro fia.” Eva ẹsejọ, esẹro a sae jiroro kẹ oniọvo kpahe epanọ ọ sae rọ gbẹ daoma ziezi evaọ odibọgba riẹ kẹ Jihova. Evaọ ere oruo, esẹro a rẹ rọ raro kele oriruo Pọl ukọ. Roro kpahe oghẹrẹ nọ ọ rọ ta ẹme ruọ inievo nọ e jọ obọ Tẹsalonika oma: “Ma wo eva ifihọ eva Ọnowo na kpahe owhai, onọ wha re ruo, gbe epanọ wha ti ruẹ eware nọ ma ta kẹ owhai.” (2 Ahwo Tẹsalonika 3:4) Oghẹrẹ eme udufihọ itieye na e rẹ wọ igodẹ na ru oware nọ u fo, je ru ei lọhọ kẹ ai “yo ẹme e nọ i bi su” na. (Ahwo Hibru 13:17) Nọ a te bru owhẹ ze evaọ iweze ẹruorote, onọ o kẹ owhẹ uduotahawọ, kọ u gbe fo re who dhesẹ edẹro kẹ iweze na?
Re A jọ Wowolẹ O Gwọlọ Oma-Oriẹsuo
17. Eme Pita o wuhrẹ no oriruo Jesu ze?
17 Jesu ọ jọ wowolẹ makọ okenọ a ru ei eva dha. (Matiu 11:29) Okenọ a vivi ei je mu ei, Jesu o dhesẹ ẹwolẹ gbe oma-oriẹsuo ulogbo. Nọ o ziọ Pita iroro, o te yolo ọgbọdọ ze jẹ thọ Jesu. Rekọ Jesu ọ tẹ kareghẹhọ iẹe nọ: “[Who] roro nọ mẹ rẹ sae lẹ Ọsẹ mẹ, nọ o re vi ogbaẹmo ikọ obọ odhiwu nọ i bu vi [ẹko] ikpegbivẹ se omẹ hẹ?” (Matiu 26:51-53; Jọn 18:10) Pita o wo otoriẹ ẹme nọ Jesu ọ ta na ziezi te epanọ ọ rọ kareghẹhọ Ileleikristi uwhremuna nọ: “Kristi ọ ruẹ uye kẹ owhai no re, o te fi oriruo họ-otọ kẹ owhai re wha rọ kpahe ithihi riẹ. . . . Okenọ a jẹ poviẹ e, ọ rẹriẹ unu poviẹ ifo ho; nọ ọ jẹ ruẹ uye, o hrou oma ha.”—1 Pita 2:21-23.
18, 19. (a) Oke vẹ o jẹ mai fo nọ esẹro a rẹ rọ jọ wowolẹ je dhesẹ oma-oriẹsuo? (b) Enọ vẹ ma te ta ẹme kpahe evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na?
18 Epọvo na re, re esẹro a sai ru iruo rai ziezi u fo nọ a rẹ jọ wowolẹ makinọ a dhesẹ oghẹrẹ uruemu jọ kẹ ai nọ u fo ho. Wọhọ oriruo, otu jọ nọ esẹro a gwọlọ fi obọ họ kẹ evaọ ukoko na a rẹ sae rehọ edhere jọ wọso. Otẹrọnọ ohwo nọ ọ gwọlọ obufihọ na ọ be mọ evaọ abọ-ẹzi, ọ sae kpahe eme nọ “i re duwẹ wọhọ ọgbọdọ” nọ a tẹ make kẹe ohrẹ. (Itẹ 12:18) Dede na, wọhọ Jesu, esẹro a rẹ kpahe eme egaga hayo jowọ evedha zihe he. Ukpoye, a re dhesẹ oma-oriẹsuo avọ ororokẹ ghele, onọ o rẹ sae jọ obufihọ ulogbo kẹ ohwo nọ ọ gwọlọ obufihọ na. (1 Pita 3:8, 9) Kọ who bi wuhrẹ mi oriruo ekpako na, dhesẹ oma-oriẹsuo, jẹ jọ wowolẹ eva okenọ a tẹ kẹ owhẹ ohrẹ?
19 Ababọ avro, Jihova avọ Jesu a wo edẹro kẹ iruo egaga erọ esẹro buobu nọ e be rehọ unevaze rẹrote uthuru akpọ soso na. Jihova avọ Ọmọ riẹ a te je wo ọdawẹ odidi kẹ idibo iruiruo buobu nọ e be tha ekpako na uke ‘gbodibo kẹ erezi na.’ (Ahwo Hibru 6:10) O tẹ rrọ ere, kọ fikieme inievo emezae jọ nọ e họ-ame no a re ro si uke kpemu nọ a gbẹ rọ gwọlọ te kẹ ọkwa ‘iruo iwoma’ nana ha? (1 Timoti 3:1) Kọ ẹvẹ Jihova o bi ro wuhrẹ esẹro nọ o ro mu? Ma te ta ẹme kpahe enọ nana evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Idhere jọ vẹ esẹro na a re ro dhesẹ uyoyou kẹ uthuru na?
• Ẹvẹ ahwo nọ a rrọ ukoko na kpobi a rẹ rọ wha oghọghọ gbe udhedhẹ haro?
• Fikieme esẹro a be hae rọ jọ wowou je dhesẹ ẹzi uye-oruẹ-krẹkri nọ a tẹ be kẹ ohrẹ?
• Ẹvẹ ekpako a re ro dhesẹ ẹrọwọ avọ ewoma?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]
Uyoyou o be wọ ekpako na gbodibo kẹ ukoko na
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]
A rẹ jẹ jọ kugbe uviuwou rai evaọ etoke arozaha eriosehọ . . .
. . . gbe evaọ odibọgba na
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 20]
Emamọ ẹmeọta-kugbe nọ ọ rẹ jọ udevie ekpako na o rẹ wha oghọghọ gbe udhedhẹ haro evaọ ukoko na