Eyae—wha Rọ Adhẹẹ Odidi Kẹ Ezae Rai
“Whai eyae, wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai.”—AHWO ẸFẸSỌS 5:22.
1. Fikieme o be hae rọ jọ bẹbẹ kẹ eyae re a rehọ adhẹẹ kẹ ezae rai?
EVAỌ erẹwho buobu, nọ imava a tẹ be ruọ orọo, aye na ọ rẹ ya eyaa inọ ọ te rehọ adhẹẹ odidi kẹ ọzae riẹ. Dede na, oghẹrẹ nọ ezae a bi lele eyae rai yeri u re dhesẹ sọ o rẹ jọ bẹbẹ hayo lọlọhọ kẹ eyae na re a koko eyaa yena. Ghele na, orọo u wo emamọ emuhọ. Ọghẹnẹ ọ rehọ ubiofẹ no ọzae ọsosuọ ze, Adamu, ọ tẹ rehọ iẹe ma aye. Adamu ọ tẹ ta nọ: “Ọnana họ onwa enwa mẹ, gbe uwou uwou-oma mẹ.”—Emuhọ 2:19-23.
2. Enwene vẹ ọ roma via no evaọ eriwo gbe uruemu eyae na kpahe orọo?
2 Ghelọ emamọ emuhọ yena, ukoko jọ nọ a re se ufuoma eyae na u muhọ eva emuhọ ikpe ọ 1960 evaọ obọ America, nọ o rrọ omodawọ nọ eyae na a gwọlọ ro no otọ ezae. Eva oke yena, nọ a tẹ wawo iẹe, aye ọvo ọ jẹ hae dhẹ siọ uviuwou riẹ ba eva oria nọ oware wọhọ ezae 300 a jọ ru ere. Rekọ evaọ ubrobọ urere ikpe ọ 1960, unu eyae nọ e dhẹ siọ iviuwou rai ba u te bu te esa evaọ usu ezae 300 nọ i ru ere. Whaọ enẹna, o wọhọ nọ eyae na a be la eka, da idi, vovo-ivovavovo, je gbe-ọfariẹ epọvona wọhọ ezae. Kọ u ru nọ eyae e be rọ were eva vi epaọ ọsosuọ? Ijo. Evaọ erẹwho jọ, oware wọhọ abọvo ahwo nọ a rọo no a be fa orọo rai. Kọ omodawọ nọ eyae na a rọ gwọlọ ruẹrẹ uyero orọo u ru erọo woma vi epanọ o jọ no, manikọ eyoma ga o rrọ?—2 Timoti 3:1-5.
3. Ugogo ẹbẹbẹ vẹ o bi kpomahọ orọo nẹnẹ?
3 Eme họ ugogo ẹbẹbẹ na? Oware jọ nọ o be whae ze họ, ẹbẹbẹ nọ ọ roma via eva okenọ ẹnjẹle ọwọsuọ na, “oriọvọ anwae na ọnọ a re se Ukumuomu gbe Setan na” ọ viẹ Ivi họ. (Eviavia 12:9; 1 Timoti 2:13, 14) Setan o bi ru ahwo wo orivo kẹ oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta. Wọhọ oriruo, Ẹdhọ o ru orọo wọhọ ọruẹrẹfihotọ nọ izi riẹ e ga thesiwa. O ru evuẹ nọ ọ be wha haro ẹkwoma ekwakwa awhusi akpọ nana nọ ọyomariẹ ọ rrọ osu riẹ na evaọ edhere nọ ahwo a re ro roro nọ ithubro Ọghẹnẹ e ga hrọ je kiekpo no. (2 Ahwo Kọrint 4:3, 4) Dede na, nọ ma tẹ rehọ eva efuafo kiẹ oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta kpahe owha-iruo aye, ma te ruẹ nọ ithubro Ẹme Ọghẹnẹ i fo yọ i re ru iruo.
Unuovẹvẹ kẹ Ahwo nọ A Rọo
4, 5. (a) Fikieme u je fo re a rri otọ mu ziezi taure a tẹ te jiroro orọo? (b) Eme u fo nọ aye o re ru taure ọ tẹ te rọwo kẹ ohwo nọ ọ nya onya orọo bru ei ze?
4 Ebaibol na ọ kẹ unuovẹvẹ jọ. O ta nọ evaọ akpọ nọ Ẹdhọ o bi su, makọ ahwo nọ a rrọ orọo evawere dede a re wo “ukpokpoma.” Fikiere, dede nọ orọo yọ ọruẹrẹfihotọ nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze, Ebaibol ọ vẹvẹ ahwo nọ a be ruọ orọo unu. Omọvo ahwo nọ a kẹ ẹgba ẹzi ro kere Ebaibol na ọ ta kpahe aye nọ ọzae riẹ o whu no, nọ o wo uvẹ nọ ọ sae rọ wariẹ rọo inọ: “Uwoma re aye na ọvo ọ jọ, keme etẹe o je wo evawere.” Jesu ọ tẹ jẹ jiroro na kẹ ahwo nọ ‘a rẹ sae jọ ere’ inọ u woma re a seba ẹrọo. Rekọ otẹrọnọ ohwo jọ ọ gwọlọ rọo, jọ ọ rọo ohwo nọ ọ rrọ “evaọ Ọnowo na,” koyehọ odibo Ọghẹnẹ nọ ọ roma mudhe jẹ họ-ame no.—1 Ahwo Kọrint 7:28, 36-40; Matiu 19:10-12.
5 Oware nọ o jẹ mai fo re aye o mu ẹro hotọ gaga kpahe ọzae nọ ọ te rọo họ, fiki ohrẹ Ebaibol nọ o ta nọ: “Aye nọ o wo ọzae ọ rẹ jọ otọ uzi ọzae riẹ.” Nọ ọzae na o te whu hayo otẹrọnọ o bruẹnwae, nọ orọo na o jẹ fa ọvo ọ jẹ sai “no eva uzi ọzae ọyena.” (Ahwo Rom 7:2, 3) Uyoyou ẹsiẹsiẹ nọ imava a re wo kẹ ohwohwo o rẹ sai te kẹ obẹlẹ nọ o rẹ were oma, rekọ u te wọhọ uvi otọhotọ kẹ orọo evawere he. Fikiere, u fo nọ aye nọ ọ re te rọo ho ọ nọ oma riẹ nọ, ‘Kọ u no omẹ eva ze re mẹ ruọ ọruẹrẹfihotọ nọ mẹ rẹ rọ jọ otọ uzi ọzae ọnana?’ Okenọ a re te rọo ho a re ro roro kpahe onọ nana, orọnikọ nọ a tẹ rọo no ho.
6. Iroro vẹ eyae buobu a rẹ sae jẹ nẹnẹ, kọ fikieme u je wuzou re a muẹrohotọ ziezi evaọ iroro-ejẹ yena?
6 Evaọ ekwotọ buobu nẹnẹ, aye ọ rẹ sae se hayo rọwo okenọ ọzae ọ tẹ nya onya orọo bru ei ze. Ghele na, re ọ riẹ ọrivẹ orọo salọ o sae jọ oware nọ o mae bẹ kẹ aye keme isiuru nọ ọ gwọlọ rọ jọ kugbe ọrivẹ gbe ẹgwọlọ kẹ uyoyou nọ u re lele iei o rẹ sae jọ gaga. Ohwo jọ nọ o re kere ebe ọ ta nọ: “Epanọ ma wo isiuru kẹ oware ga te—makọ orọo hayo arozaha ugbehru-ogadiẹ—ere ma re gbolo aro vẹrẹ te kẹ enwoma nọ e rẹ sai noi ze, oma o vẹ be wọ omai gaviezọ kẹ ewoma riẹ nọ ma gwọlọ yo na ọvo.” Ohwo nọ ọ rẹ gadiẹ ugbehru ọ tẹ jiroro ekpuakpua, ọ sai ku uzuazọ riẹ fiẹ; epọvo na re, nọ ohwo ọ gbẹ riẹ emamọ ọrivẹ orọo salọ họ, o rẹ sae wha okpẹtu ze.
7. Obọdẹ ohrẹ areghẹ vẹ a kẹ no kpahe epanọ a re ro duku emamọ ọrivẹ orọo?
7 U fo nọ aye o re roro ziezi kpahe oware nọ o te gwọlọ mi ei re ọ jọ otọ uzi ọzae nọ ọ nya onya orọo bru ei ze. Ikpe jọ nọ i kpemu, uvovo-aye India jọ ọ ta avọ omurokpotọ nọ: “Esẹgbini mai a kpako je wo areghẹ vi omai, yọ a rẹ sae kake viẹ ai họ wọhọ omai hi. . . . O lọhọ gaga re mẹ salọ thọ.” Obufihọ nọ ọsẹgboni gbe amọfa a rẹ sae kẹ u wuzou. Evaọ ikpe buobu, ọkohrẹ jọ ọ jẹ hae tuduhọ izoge na awọ inọ u fo re a riẹ ọsẹgboni ohwo nọ a gbẹ be nya usu orọo re a je muẹrohọ oghẹrẹ nọ o bi lele ọsẹgboni gbe amọfa uviuwou riẹ yeri.
Epanọ Jesu O ro Dhesẹ Omurokpotọ
8, 9. (a) Ẹvẹ Jesu o rri omurokpotọ kẹ Ọghẹnẹ? (b) Erere vẹ ọ rẹ sai no omurokpotọ ze?
8 Dede nọ o rẹ sae jọ use-abọ re a roma kpotọ, eyae e rẹ sae jẹ use-abọ na rehọ wọhọ oware ọghọ wọhọ epanọ Jesu o ru. Dede nọ oma nọ o ro kpotọ kẹ Ọghẹnẹ u su kpohọ uye-oruẹ, gbe uwhu evaọ ure-oja, o jọ evawere kẹe re ọ roma kpotọ kẹ Ọghẹnẹ. (Luk 22:41-44; Ahwo Hibru 5:7, 8; 12:3) Eyae e sae raro kele oriruo Jesu keme Ebaibol e ta nọ: “Ọzae ọye o wo uzou aye riẹ, Ọghẹnẹ kọ ọye o wo uzou Kristi.” (1 Ahwo Kọrint 11:3) Dede na, oware jọ nọ u wuzou nọ ma re muẹrohọ họ, orọnikọ okenọ eyae e rọo no ọvo a jẹ jọ otọ ezae he.
9 Ebaibol o wuhrẹ nọ te eyae nọ e rọo no hayo enọ e re te rọo ho a rẹ roma kpotọ kẹ ezae nọ i te evaọ abọ-ẹzi, nọ e be sẹro ukoko Ileleikristi na. (1 Timoti 2:12, 13; Ahwo Hibru 13:17) Nọ eyae i te bi ru ere lele ọkpọvio Ọghẹnẹ, yọ a bi fi oriruo hotọ kẹ ijẹle evaọ ọruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ. (1 Ahwo Kọrint 11:8-10) U te no ere no, eyae uwou-orọo nọ e kpako no a rẹ sae rehọ emamọ oriruo gbe iroro-ejẹ rai wuhrẹ uvovo-eyae na epanọ a rẹ rọ “romakpotọ kẹ ezae rai.”—Taitọs 2:3-5.
10. Ẹvẹ Jesu o ro dhesẹ oriruo ọrọ omurokpotọ?
10 Jesu o vuhu aghare uvi omurokpotọ mu. Eva ẹdẹjọ, ọ ta kẹ Pita inọ ọ hwa osa-uzou rai aimava kẹ egọmeti, ọ tubẹ kẹ Pita ugho rọ hwa osa na. Pita o kere uwhremuna nọ: “Wha rọ fiki Ọnowo na hrẹ oma kpotọ kẹ uzi nọ ohwo o fihọ kpobi.” (1 Pita 2:13; Matiu 17:24-27) Ma se kpahe oriruo omurokpotọ Jesu nọ o mae viodẹ inọ: “O se omariẹ gbe oware ovo ho, ọ tẹ rehọ oghẹrẹ oma odibo, a te je yẹi wọhọ ohwo. A tẹ jẹ ruẹ uruemu riẹ nọ ohwo nọ o hrẹ oma riẹ kpotọ ọ tẹ rọwo whu.”—Ahwo Filipai 2:5-8.
11. Fikieme Pita ọ rọ ta udu họ eyae na awọ inọ a roma kpotọ kẹ ai ghele, nọ ezae rai a gbẹ make rrọ Ileleikristi hi?
11 Nọ Pita ọ jẹ ta udu họ Ileleikristi awọ inọ a roma kpotọ kẹ udu-esuo akpọ na makọ enọ e rrọ eva gaga jẹ vọ avọ okienyẹ, ọ ta nọ: “Nwanọ onana a se owhai ze, keme na Kristi ọ ruẹ uye kẹ owhai no re, o te fi oriruo họ-otọ kẹ owhai re wha rọ kpahe ithihi riẹ.” (1 Pita 2:21) Nọ Pita o dhesẹ epanọ Jesu ọ ruẹ uye te gbe epanọ o ro thihakọ avọ omurokpotọ no, Pita ọ tẹ ta udu họ eyae nọ ezae rai e rrọ Ileleikristi hi awọ inọ: “Ere owhai re whai eyae na, wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai, re otẹrọnọ ejọ e kezọ ẹme na ha, a vẹ te rọ fiki uruemu eyae rai ze edhere na, omake rọnọ a yo ẹme na ha, okenọ a ruẹ uruemu rai fuafo avọ adhẹ.”—1 Pita 3:1, 2.
12. Irere vẹ i no uruemu omurokpotọ Jesu ze?
12 Nọ ohwo ọ tẹ be roma kpotọ ghelọ ẹkoko gbe ekela, amọfa a rẹ sai rri rie wọhọ ọyẹlẹ. Rekọ ere Jesu o rri rie he. Pita o kere nọ: “Okenọ a jẹ poviẹ e, ọ rẹriẹ unu poviẹ ifo ho; nọ ọ jẹ ruẹ uye, o hrou oma ha.” (1 Pita 2:23) Ahwo jọ nọ a ruẹ Jesu okenọ ọ jẹ ruẹ uye a rọwo inọ ginọ Ọmọ Ọghẹnẹ, ejọ rai họ ogbulegbu nọ a kare kugbei gbe olori-elakpa nọ a jọ iraro riẹ kpei. (Matiu 27:38-44, 54; Mak 15:39; Luk 23:39-43) Epọvo na re, Pita o dhesẹ nọ ezae jọ nọ e rrọ Ileleikristi hi—makọ enọ e be lahiẹ eyae rai—a ti zihe ruọ Ileleikristi nọ a tẹ ruẹ uruemu omurokpotọ eyae rai. Ma be ruẹ imuẹro onana nẹnẹ.
Epanọ Eyae A Sai ro Ru Ezae Rai Kurẹriẹ
13, 14. Ẹvẹ omurokpotọ nọ eyae jọ a dhesẹ kẹ ezae rai nọ e jọ Oleleikristi hi o rọ wha erere ze?
13 Eyae Ileleikristi jọ a rehọ ọkpọ uruemu Kristi ru ezae rai zihe ruọ Ileleikristi no. Evaọ okokohọ ologbo Isẹri Jihova jọ nọ a ru kẹle na, ọzae jọ ọ ta kpahe aye riẹ nọ ọ rrọ Oleleikristi inọ: “Mẹ riẹ nọ mẹ jẹ rehọ evega lele iei yeri. Ghele na, ọ jẹ kẹ omẹ adhẹẹ gaga. O rri omẹ vo ẹdẹvo ho. Ọ daoma gba orọwọ riẹ họ omẹ hẹ. Ọ rẹrote omẹ evaọ edhere uyoyou. Oke-kpobi nọ o bi ti kpohọ okokohọ, o re ru iruo gaga re ọ ruẹ nọ o there emu kpahotọ je ru iruo uwou na kpobi gbunu. Me te mu isiuru họ ewo kpahe Ebaibol na fiki uruemu riẹ. Whaọ, mẹ na ọ rrọ etenẹ kugbe owhai na!” Ẹme nọ ọzae nana ọ be ta na họ, ọ “rọ fiki uruemu” aye riẹ ‘ze edhere uzẹme na’ no.
14 Wọhọ epanọ Pita ọ ta vevẹ, orọnikọ epanọ aye ọ ta ẹme te o rẹ wha emamọ iyẹrẹ ze he rekọ uruemu riẹ. Ma rẹ ruẹ onana eva oriruo aye jọ nọ o wuhrẹ uzẹme Ebaibol na jẹ gbaemu nọ o re kpohọ iwuhrẹ Ileleikristi. Ọzae riẹ o do ku ei nọ: “Agnes, who te rovie ẹthẹ yena ruọ otafe, who zihetha uwou na ha!” Aye na ọ rehọ “ẹthẹ yena” ruọ otafe he, ukpoye na ọ tẹ rọ ẹthẹ ọfa ruọ otafe. Eva ẹdẹ ewuhrẹ nọ o lele i rie, ọ tẹ ta ẹme nọ o re ru ozọ mu aye na inọ: “Bẹsenọ who re zihe ze yọ me no uwou na kẹ owhẹ no.” Uzẹme, ọzae na o gine no uwou na—edẹ esa soso o te uwou ho. Rekinọ o zihe ze, aye na ọ tẹ nọe avọ unu uwowou inọ: “Ẹvẹ, mẹ rọ emu ze?” Agnes o whrehe vievie he evaọ omarọkẹ Jihova. Uwhremuna ọzae riẹ ọ tẹ jẹ uwuhrẹ Ebaibol rehọ, rọ uzuazọ riẹ mudhe kẹ Ọghẹnẹ, je zihe ruọ ọkpako avọ ewha-iruo buobu evaọ ukoko na.
15. Oghẹrẹ “osẹ” vẹ a jiri kẹ eyae Ileleikristi?
15 Pita ukọ na ọ fodẹ oware jọ nọ eyae nọ ma jọ obehru ta kpahe na a wo, oyehọ, “osẹ,” rekọ orọnọ orọ “okafe nọ a je me eto” hayo orọ “ikpehọ nọ a rẹ rọ gọẹgọ họ.” Ukpoye, Pita ọ ta nọ: “[Ru re osẹ ra] o jọ ohwo odidi obọ eva, avọ ẹgọ nọ ọ rẹ raha ha, rekọ o jọ ẹgọ omaurokpotọ avọ ẹzi udhedhẹ, oyena họ onọ orẹ ghaghae obaro Ọghẹnẹ.” Onana u re dhesẹ oma via evaọ edo-uvo avọ uruemu nọ u re siuru, orọnikọ ẹzi omuhrowo hayo ikẹ-isio kpahe ẹgwọlọ omobọ ohwo ho. Enẹ aye Oleleikristi ọ rẹ rọ kẹ ọzae riẹ adhẹẹ.—1 Pita 3:3, 4.
Iriruo nọ U Fo nọ A re Wuhrẹ No Ze
16. Evaọ idhere vẹ Sera ọ rọ rrọ emamọ oriruo kẹ eyae Ileleikristi?
16 Pita o kere nọ: “Oke [anwae], eva edhere ọvo nana emamọ uvi eyae nọ i fievahọ Ọghẹnẹ a jẹ rọ gọẹgọ avọ oma urokpotọ kẹ ezae rai.” (1 Pita 3:5) Eyae yena a vuhumu inọ a te bi ru eva were Jihova ẹkwoma ẹnya lele ithubro riẹ, u re su kpohọ evawere uviuwou, jẹ kẹ osohwa uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. Pita ọ ta kpahe Sera, aye Abraham nọ o wo erru ziezi inọ “o je yo ẹme Abraham, je he se i Ọnowomẹ.” Sera ọ tha ọzae riẹ uke, ọnọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ inọ o kpohọ orẹwho uthabọ. Sera ọ kpama siọ uzuazọ ọruẹriọ ba, je tube fi uzuazọ riẹ họ ọza. (Emuhọ 12:1, 10-13) Pita ọ fodẹ Sera wọhọ aye nọ o fo aruorokele fiki oriruo uduowha riẹ inọ: “Whai [yọ] emọ riẹ otẹrọnọ wha bi ru kiete, nọ wha gbẹ [be] jọ oware ovo u guegue owhai hi.”—1 Pita 3:6.
17. Fikieme ma sae rọ ta nọ o wọhọ nọ Pita o wo Abigẹle họ iroro nọ ọ jẹ fodẹ eyae nọ e rrọ emamọ oriruo kẹ eyae Ileleikristi?
17 Abigẹle yọ aye uduowha ọfa nọ o fi ẹruore họ Ọghẹnẹ, yọ o wọhọ nọ Pita o wo rie họ iroro rọ ta ẹme re. Ọ jọ “ohwo orimuo avọ eru” rekọ ọzae riẹ Nebale ọ jọ “ohwo ogheghẹ avọ ekpehre uruemu.” Okenọ Nebale ọ se inọ o re fi obọ họ kẹ Devidi avọ ahwo riẹ hẹ, a tẹ ruẹrẹ oma kpahe epanọ a ti ro kpe Nebale avọ ahwo uviuwou riẹ kpobi. Rekọ Abigẹle ọ tẹ jowọ epanọ o re ro siwi ahwo uviuwou riẹ. Abigẹle ọ tẹ wọ emu fihọ eketekete, ọ tẹ nyai zere Devidi avọ ogbaẹmo riẹ evaọ edhere. Nọ ọ kparo ruẹ Devidi, o te nwrotọ no eketekete riẹ, kigwẹ, jẹ lẹ Devidi inọ ọ dobọji tao. Uruemu ezi riẹ u duobọte Devidi. Ọ ta nọ: “Oghale u te ỌNOWO na Ọghẹnẹ Izrẹl, ọnọ o vi owhẹ bru omẹ ze eva ẹdẹ inẹnẹ na! Oghale u te owhẹ fiki areghẹ ra.”—1 Samuẹle 25:2-33.
18. Ọzae ọfa o te bi wo isiuru ethọthọ kpahe ai, oriruo ono eyae na e rẹ sae kareghẹhọ, kọ fikieme?
18 Emamọ oriruo ọfa kẹ eyae na họ ọmọtẹ obọ Shulam nọ ọ dadamu usu nọ o wo kugbe othuru-igodẹ oruori nọ a gbe wo ọtamuo orọo. Ọ dadamu uyoyou nọ o wo kẹe ghele epanọ osu ọdafe jọ ọ lẹliẹ e riẹ te. Nọ oma o wọ ọmọtẹ na rovie unu kpahe uyoyou nọ o wo kẹ othuru-igodẹ ọmoha na, ọ ta nọ: “Fi omẹ họ udu ra wọhọ oware nọ a tamu, wọhọ oware nọ whọ tamu obọ ra; keme uyoyou o rẹ gaga wọhọ uwhu . . . Ame obuobu ọ sae furie uyoyou hu, owhe dede ọ sai ku ruru iei hi.” (Ole nọ O Vi Ile 8:6, 7) Ajọ o jọ ọtamuo aye kpobi inọ ọ rẹ dadamu ọzae riẹ jẹ rehọ adhẹẹ odidi kẹe.
Uthubro Ofa nọ Ọghẹnẹ Ọ Kẹ
19, 20. (a) Fikieme u ro fo nọ eyae a roma kpotọ kẹ ezae rai? (b) Emamọ oriruo vẹ a fihotọ kẹ eyae na?
19 Orọ urere, roro kpahe eme nọ e wariẹ ikere nọ a rehọ uzoẹme uwuhrẹ mai na no ze, onọ o ta nọ: “Whai eyae, wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai.” (Ahwo Ẹfẹsọs 5:22) Fikieme o jẹ gwọlọ omurokpotọ utioye mi eyae na? Owọ ikere nọ u lele i rie o ta nọ: “Keme ọzae họ ọnọ o wo uzou aye wọhọ epanọ Kristi o wo uzou [ukoko]” na. Oyejabọ nọ a rọ ta udu họ eyae awọ nọ: “Epanọ [ukoko na o be] rehọ oma kpotọ kẹ Kristi, ru re eyae na e jọ evaọ koware koware rọ oma kpotọ kẹ ezae rai re.”—Ahwo Ẹfẹsọs 5:23, 24, 33.
20 Re a sai koko ujaje nana, u fo nọ eyae uwou-orọo a re muẹrohọ oriruo ukoko Kristi orọ Ileleikristi nọ a wholo na, a vẹ jẹ raro kele oriruo riẹ. Iviena se 2 Ahwo Kọrint 11:23-28, re who riẹ eware nọ omọvo ukoko na jọ, Pọl ukọ na, o thihakọ rai evaọ ẹyọrọ ẹgbakiete kẹ Ọnọ o wuzou riẹ, Jesu Kristi. Wọhọ Pọl, u fo nọ eyae uwou-orọo gbe ahwo kpobi evaọ ukoko na a rẹ roma kpotọ kẹ Jesu. Eyae na i re dhesẹ onana ẹkwoma omarokpotọ kẹ ezae rai.
21. Eme eyae a re roro kpahe nọ o rẹ sae wọ ai roma kpotọ kẹ ezae rai?
21 Dede nọ o rẹ sae dha eyae buobu eva nẹnẹ nọ a tẹ ta ẹme kpahe omurokpotọ, aye nọ o wo areghẹ o re roro kpahe irere nọ i re noi ze. Wọhọ oriruo, nọ ọzae ọ gbẹ rrọ Oleleikristi hi, nọ aye riẹ nọ ọ rrọ Oleleikristi ọ tẹ be roma kpotọ kẹe evaọ eware kpobi nọ e wọso izi Ọghẹnẹ hẹ, o rẹ sae wha emamọ iyẹrẹ ze, o rẹ whae ze nọ aye na ọ sai ro ‘siwi ọzae riẹ.’ (1 Ahwo Kọrint 7:13, 16) Ofariẹ, aye na ọ rẹ sai wo evevọwẹ nọ ọ tẹ riẹ inọ uruemu riẹ o be were Jihova Ọghẹnẹ, yọ Jihova ọ te jẹ ghale iẹe fikinọ ọ be raro kele oriruo Ọmọ ọghaghae riẹ, Jesu Kristi.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Fikieme o sae rọ jọ use-abọ re aye ọ rọ adhẹẹ kẹ ọzae riẹ?
• Re a rọwo kẹ ohwo nọ ọ nya onya orọo bru ohwo ze, fikieme o rọ rrọ okpẹme?
• Ẹvẹ Jesu ọ rọ rrọ emamọ oriruo kẹ eyae uwou-orọo, kọ irere vẹ e rẹ sai noi ze nọ a tẹ raro kele oriruo riẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]
Fikieme iroro-ejẹ sọ whọ rẹ rọwo kẹ ohwo nọ ọ ta ẹme orọo kẹ owhẹ o gbẹ rọ rrọ oware evere he?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]
Eme eyae a rẹ sai wuhrẹ no oriruo eyae nọ a fodẹ evaọ Ebaibol na wọhọ Abigẹle ze?