Fi Itee nọ Whọ rẹ Sae Nyate Họ, re Who Wo Evawere
“O JẸ vrẹ omẹ no!” Bro ẹse whọ ta ẹme otiọye na no fikinọ whọ sai ru oware jọ nọ whọ jiroro riẹ hẹ? Uvovo aye Oleleikristi ọ rẹ sae ta ere nọ ọ tẹ ruẹ nọ ọmọboba riẹ nọ ọ gwọlọ ẹruorote ẹsikpobi o mi rie oke nọ ọ hai ro wo obọ evaọ iruo Ọghẹnẹ no. Oleleikristi ọfa ọ sai je roro nnọ fiki oghẹrẹ nọ a yọrọ e riẹ, ọ be daoma te he evaọ ukoko na. Osẹri nọ ọ kpako no ọ rẹ sae jọ ọkora fikinọ ọ be sai kuomagbe iruẹru Ileleikristi ziezi wọhọ epanọ o je ru vẹre he evaọ okenọ ọ jẹ la gragragra. Christiane, nọ ọ be sai ru te epanọ ọ gwọlọ evaọ iruo Jihova ha fiki oghẹrẹ nọ uviuwou riẹ o rrọ, ọ ta nọ: “Mẹ tẹ be gaviezọ kẹ ẹme nọ a be jọ tuduhọ ahwo awọ re a ru ọkobaro, aro o re su omẹ ame.”
Eme ma re ru otẹrọnọ ma wo iroro itieye na? Ẹvẹ Ileleikristi jọ a rọ rehọ emamọ ẹro rri uyero rai no? Kọ irere vẹ i re noi ze otẹrọnọ ma fi itee nọ ma rẹ sae nyate họ kẹ oma mai?
Fi Itee nọ Whọ rẹ Sae Nyate Họ
Pọl ukọ na o dhesẹ oware nọ o re fi obọ họ k’omai sẹro oghọghọ mai nọ ọ ta nọ: ‘Wha hẹ ghọghọ eva Ọnowo na kẹse kẹse, whaọ mẹ be jẹ ta nọ, Ghọghọ. Rure ahwo kpobi a riẹ uvi iroro rai.’ (Fil. 4:4, 5) Re ma sai wo oghọghọ gbe evevọwẹ evaọ iruo Ọghẹnẹ, u fo re ma riẹ eware nọ uyero mai o rẹ sae k’omai uvẹ ru. Ma te bi le utee nọ o rro vi omai oma, ma re wo idhọvẹ. Evaọ abọdekọ riẹ, ma rẹ daoma re ma siọ oyẹlẹ ba ẹmọ evaọ iruo odibọgba Ileleikristi na fiki eware jọ nọ ma rehọ wọhọ ebẹbẹ.
Oghẹrẹ nọ uyero mai o rrọ kpobi, Jihova ọ gwọlọ nọ ma rehọ eva mai kpobi gọe. (Kọl. 3:23, 24) Ma gbẹ be rehọ eva mai kpobi gọ Jihova ha, yọ ma be rria te omauromudhe mai hi. (Rom 12:1) Yọ o rẹ te whae ze nọ ma gbe ti wo uvi evevọwẹ, oghọghọ, gbe eghale efa ha, enọ i re te ohwo nọ ọ be rọ eva riẹ kpobi gọ Ọghẹnẹ.—Itẹ 10:22.
Ẹme nọ a fa “uvi iroro” evaọ Ebaibol na u dhesẹ ororokẹ. Otofa gheghe riẹ họ “ekie kẹ.” Ẹme na o te je wo otofa ọ seba ẹjọ kekeke. Fikiere, ma te wo uvi iroro, ma re ti vuhu utho nọ ma rẹ sai ru mu evaọ otọ uyero nọ ma rrọ. Kọ o bẹ re ohwo o vuhu utho nọ ọ rẹ sai ru? O rẹ bẹ otujọ dede nọ a re roro kẹ amọfa nọ i bi ru utho ẹgba rai evaọ otọ uyero rai. Wọhọ oriruo, ma tẹ ruẹ nnọ ogbẹnyusu ọkpekpe mai jọ o wo uvumọ oke kẹ omobọ riẹ hẹ fikinọ iruo i bu rie abọ hrọ, kọ ma gbẹ te daoma fi obọ họ kẹe re ọ ruẹ oware nọ u je fo re o ru inwene jọ evaọ uzuazọ riẹ? Ere ọvona o gwọlọ nọ ma re rri oma mai mu sọ ma bi ru iruo vrẹta.—Itẹ 11:17.
O rẹ sae jọ bẹbẹ re ma vuhu utho nọ ẹgba mai o te otẹrọnọ esẹgbini nọ i wo edẹro ho họ enọ e yọrọ omai. Okenọ a jọ emaha, ejọ a vuhumu nnọ re a sai ru esẹgbini rai eva were, a re ru vi utho nọ ẹgba rai o mu. Otẹrọnọ ere o jọ rọkẹ omai, ma rẹ sai wo eriwo ọthọthọ kpahe oghẹrẹ nọ Jihova o bi rri omai. Jihova o you omai kẹ eva mai kpobi nọ ma bi ro ru iruo kẹe. Ebaibol e k’omai imuẹro inọ Jihova “ọ riẹ epanọ a rọ ma omai; ọ be kareghẹhọ nọ mai ẹkpẹ gheghe.” (Ol. 103:14) Ọ riẹ ọnyaba mai, yọ o re you omai otẹrọnọ ma be rọ ajọwha gọe ghelọ ebẹbẹ. Ma tẹ be kareghẹhọ nọ Ọghẹnẹ mai ọ rrọ olori ọgeva ha, u re fi obọ họ k’omai vuhu utho nọ ma rẹ sai ru.—Mae. 6:8.
Ghele na, o rrọ bẹbẹ kẹ ejọ re a wo uvi eriwo otiọye na. O tẹ rrọ ere k’owhẹ, kọ whọ gbẹ gwọlọ obufihọ mi Oleleikristi nọ ọ kpako jẹ riẹ owhẹ ziezi? (Itẹ 27:9) Wọhọ oriruo, kọ whọ gwọlọ jọ ọkobaro oke-kpobi? Oyena yọ emamọ utee! Kọ o rrọ bẹbẹ k’owhẹ re who le utee na tobọ? Ẹsejọhọ whọ gwọlọ obufihọ re who si obọ no eware nọ e r’oja ha. Ogbẹnyusu ezi ra ọ rẹ sai lele owhẹ jiroro sọ iruo ọkobaro u fo k’owhẹ enẹna fiki ewha-iruo buobu nọ who wo evaọ uviuwou ra. Ọ sai lele owhẹ jiroro na sọ whọ sai ti ru iruo ọkobaro na hayo sọ inwene jọ e riẹ nọ whọ rẹ sai ru re whọ sai ru iruo na. Ọzae uwou-orọo ọ rẹ sai fi obọ họ kẹ aye riẹ vuhu utee nọ ẹgba riẹ o mu. Wọhọ oriruo, ọ rẹ sai jiroro kẹe inọ o s’oma họ omojọ re ọ tẹ wariẹ ru iruo ọkobaro obufihọ. Onana o rẹ sae kẹe ẹgba je fiba oghọghọ riẹ evaọ odibọgba na.
Gwọlọ Eware nọ Whọ rẹ Sai Ru
Owho hayo ẹyao o rẹ sai ru ei bẹbẹ re ma ru te epanọ ma gwọlọ evaọ iruo Jihova. Whọ tẹ rrọ ọyewọ, ẹsejọhọ who ti roro nnọ who bi wo erere ziezi no uwuhrẹ omobọ ra gbe iwuhrẹ ukoko ze he, keme ẹyọrọ emọ ra u bi mi owhẹ ẹgba gbe oke buobu. Kọ o sae jọnọ ebẹbẹ ra nọ who bi roro kpahe ẹsikpobi o be whae ze nọ whọ gbẹ be rọ ruẹ oware nọ whọ rẹ sai ru evaọ egagọ Ọghẹnẹ hẹ?
Ikpe idu buobu nọ e vrẹ, ohwo Livai jọ ọ ta kpahe isiuru nọ ọ rọ gwọlọ ru oware jọ nọ o ga vi ei abọ. O wo uvẹ-ọghọ nọ o je ro ru iruo ekpoka ivẹ kukpe kukpe evaọ etẹmpol na. Rekọ, ọ ta kpahe isiuru riẹ nọ ọ rọ gwọlọ nọ ọ rẹ rria kẹle aruẹri evaọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi. (Ol. 84:1-3) Eme o fi obọ họ kẹ ọzae ezi nana wo edẹro? O vuhumu inọ makọ ẹdẹ ọvo evaọ ọgua etẹmpol na yọ uvẹ-ọghọ ologbo. (Ol. 84:4, 5, 10) Epọvo na re, ukpenọ ma rẹ tẹrovi eware nọ ma rẹ sai ru hu ọvo, ma rẹ daoma re ma roro kpahe enọ ma rẹ sai ru, ma ve je rri enana ghaghae.
Wọhọ oriruo, roro kpahe Nerlande, oniọvo-ọmọtẹ nọ ọ rrọ obọ Canada. Akaba-ọmo nọ a re ghelie ọvo ọ rẹ jọ ẹsikpobi, yọ o jẹ dae inọ ọ be sai ru te epanọ ọ hae gwọlọ ru hu evaọ odibọgba na. Fikiere, ọ tẹ dhugbẹ rehọ uwou-eki jọ nọ o kẹle riẹ wọhọ ẹkwotọ usiuwoma ota riẹ. Ọ ta nọ: “Mẹ rẹ keria akaba-ọmo na kẹle akpala othethei jọ evaọ uwou-eki na. Re mẹ ta usiuwoma kẹ ahwo nọ a ziọ etẹe ti serihọ omojọ o jẹ hae k’omẹ evawere.” Obọdẹ iruo odibọgba nana nọ Nerlande o bi ru na o be wha evawere sei.
Ru Inwene nọ O Tẹ Gwọlọ Ere
Ma rehọ iẹe inọ okọ-oyibo nọ ofou ọ rẹ wọ dhẹ o bi siawọ gaga evaọ abade. Okpofou o te fou ze, ọnọ o wuzou okọ na ọ rẹ sae thahe emehọ okọ na kurẹriẹ. Ọ rẹ sai ku ofou na rẹriẹ hẹ rekọ ọ rẹ sae thahe emehọ okọ na rẹriẹ. Ere ọvona, ẹsibuobu ma rẹ sae whaha ebẹbẹ nọ e wọhọ okpofou nọ i bi t’omai evaọ akpọ na ha. Rekọ ma rẹ sae kpọ oghẹrẹ nọ ma bi yeri uzuazọ mai te epanọ o rẹ lọhọ te ẹkwoma enwene oghẹrẹ nọ ma be rehọ ẹgba, ereghẹ, gbe iroro mai ro ru iruo. Ma te bi nwene uzuazọ uyero mai lele oghẹrẹ nọ eware i kie fihọ k’omai, o te whae ze nọ ma ti gbe ro wo oghọghọ evaọ iruo Ọghẹnẹ.—Itẹ 11:2.
Roro kpahe iriruo nana. Otẹrọnọ ma wo ẹgba tere he, o rẹ jọ oware areghẹ re ma siọ iruo egaga ba eruo evaọ ẹdẹ ewuhrẹ re ma sai wo ẹgba nọ ma re ro kpohọ ewuhrẹ. Onana u re ru ei lọhọ re ma wo erere ziezi no omakugbe inievo Ileleikristi mai ze. Hayo otẹrọnọ oniọmọ jọ ọ be sai kpohọ usiuwoma ota n’uwou ruọ uwou hu fikinọ oma o ga ọmọ riẹ hẹ, ọ rẹ sae ta kẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ re avọ emọ-iwuhrẹ Ebaibol riẹ a ziọ uwou riẹ ti ru uwuhrẹ na.
Kọ eme who re ru otẹrọnọ uyero ra o be k’owhẹ uvẹ ruẹrẹ oma kpahe kẹ iwuhrẹ ukoko ho? Whọ rẹ sai jiroro umutho eme nọ whọ rẹ sae ruẹrẹ oma kpahe kẹ ziezi. Inwene nọ ma re ru evaọ itee nọ ma fihọ o rẹ lẹliẹ omai jọ jajaja jẹ wereva.
Re ma sai nwene itee nọ ma fihọ o rẹ sae gwọlọ omodawọ gbe ọtamuo. Ọzae avọ aye jọ nọ a re se Serge avọ Agnès evaọ obọ France a ru inwene ilogbo evaọ omaa rai. Serge ọ ta nọ: “Nọ ma ruẹ nọ Agnès o dihọ no, iroro iruo imishọnare nọ ma wo vẹre e tẹ rayẹ.” Serge nọ o yẹ emetẹ ivẹ no ọ ta kpahe epanọ tei te aye riẹ a ro fi utee ọfa họ kẹ oma rai. Ọ ta nọ: “Nọ orọnọ ma sai gbe kpohọ orẹwho ọfa ha na, ma tẹ dhugbẹ jiroro nọ ma rẹ jọ orẹwho mai ru iruo nọ e wọhọ erọ imishọnare. Ma te kuomagbe utu ẹvẹrẹ ọfa.” Kọ a wo erere no utee okpokpọ nana nọ a fihọ na ze? Serge ọ ta nọ: “Eva e jẹ were omai inọ ma wo obufihọ evaọ ukoko na.”
Odile, oniọvo-ọmọtẹ obọ France nọ ọ kpako vrẹ ikpe 70 no jẹ be mọ ọnyokpa-enwa, ọ rẹ sai dikihẹ kri hi. Ọ jọ ọkora fiki epanọ ẹyao na ọ be jọ e kpohọ usiuwoma ota n’uwou ruọ uwou hu. Ghele na, o fi oma họ otọ họ. O nwene kpohọ ifonu e rọ ta usiuwoma. Ọ ta nọ: “Onana o lọhọ jẹ were vi epanọ me roro!” Oghẹrẹ usiuwoma ota nana o wariẹ lẹliẹ iẹe wo ajọwha kẹ odibọgba na.
Itee nọ A rẹ sae Nyate E rẹ Wha Evawere Ze
Evuhumu utho nọ ma rẹ sai ru o re fi obọ họ k’omai whaha idhọvẹ buobu. Ma te fi itee nọ ma rẹ sae nyate họ o rẹ lẹliẹ omai wo evawere ghelọ ebẹbẹ mai. Onana o rẹ whae ze nọ ma rẹ rọ ghọghọ evaọ oware nọ ma rẹ sai ru, o tẹ make kao.—Gal. 6:4.
Nọ ma te bi fi itee nọ ma rẹ sae nyate họ kẹ oma mai, onana o te lẹliẹ omai wo ororokẹ ziezi kẹ inievo mai. Fikinọ ma riẹ nnọ ae omarai a wo ebẹbẹ, utho nọ a ru o rẹ te were omai kẹse kẹse. Edẹro nọ ma re wo kẹ obufihọ kpobi nọ o no obọ rai ze, u re fiba ẹzi oyerikugbe mai. (1 Pita 3:8) Kareghẹhọ nnọ Jihova Ọsẹ oyoyou mai o bi rẹro eware nọ ma sai ru hu mi omai hi. Yọ ma te bi fi itee nọ ma rẹ sae nyate họ kẹ oma mai, iruẹru Ọghẹnẹ ọgọ mai e rẹ wha oghọghọ gbe evevọwẹ se omai.
[Eme nọ a fi ẹgba họ nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]
Re ma sai wo oghọghọ gbe evevọwẹ evaọ iruo Ọghẹnẹ, u fo re ma rẹro eware nọ uyero mai o rẹ sae k’omai uvẹ ru
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]
Nerlande o bi wo oghọghọ nọ o bi ru utho nọ ọ rẹ sai ru evaọ odibọgba na
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 31]
Daoma “thahe emehọ okọ na rẹriẹ”
[Ọnọ o wo rie]
© Wave Royalty Free/age fotostock
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 32]
Serge avọ Agnès a wo erere no itee ekpokpọ nọ a fihọ ze