Oke Vẹ Ọghẹnẹ O ro Mu Ehrugbakpọ na Họ Ẹma?
Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ
Ebaibol na ọ fodẹ okenọ Ọghẹnẹ o ro mu ehrugbakpọ na họ ẹma ha, hayo epanọ o rehọ oke te taure ọ tẹ te mae re. Oware nọ ọ ta ọvo họ: “Evaọ emuhọ Ọghẹnẹ ọ ma idhiwu gbe otọakpọ na.” (Emuhọ 1:1) Ebaibol na ọ fodẹ ugogo oke nọ a se “emuhọ” na ha. Rekọ eware nọ a gbiku rai fihọ obe Emuhọ i dhesẹ nọ oke “emuhọ” nọ a fodẹ na o jọ no taure etoke ezeza hayo “edẹ” nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ma eware na i te ti te.
Kọ edẹ ezeza nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ma eware na yọ edẹ gheghe nọ euwa udhegbene e rrọ?
Ijo. Evaọ Ebaibol na, ẹme na “ẹdẹ” ọ rẹ sai dhesẹ umuoke sa-sa; yọ oware nọ a be ta kpahe u re fiobọhọ kẹ ohwo riẹ umuoke nọ a be ta kpahe. Wọhọ oriruo, oria jọ evaọ obe Emuhọ o se etoke nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ma eware kpobi na ẹdẹ ọvo.—Emuhọ 2:4.
Eme ọ via evaọ edẹ ezeza nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ma eware na?
Evaọ oke ọsosuọ, “otọakpọ na o nwani wo oghẹrẹ nọ a rẹ sai dhesẹ iẹe he yọ o jọ ofofe.” Rekọ Ọghẹnẹ o te ru ei fihọ oria nọ a rẹ sae rria. (Emuhọ 1:2) Kẹsena ọ tẹ ma eware nọ i wo uzuazọ fihọ iẹe. Ebaibol na ọ ta kpahe eko eware ezeza nọ e via evaọ edẹ hayo etoke nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ma eware na:
Ẹdẹ 1: Ọghẹnẹ o ru nọ elo o ro te otọakpọ na, onọ u ru nọ ma ro wo uvo gbe aso.—Emuhọ 1:3-5.
Ẹdẹ avọ 2: Ọghẹnẹ ọ ma idadeghe, koyehọ, ọ hẹriẹ ame nọ ọ rrọ otọakpọ na no ame nọ ọ rrọ obọ ehru riẹ.—Emuhọ 1:6-8.
Ẹdẹ avọ 3: Ọghẹnẹ o ru nọ otọ oyaya o rọ romavia. Ọ tẹ jẹ ma ẹbe, ekakọ, gbe ire sa-sa.—Emuhọ 1:9-13.
Ẹdẹ avọ 4: Ọghẹnẹ o ru re a jọ otọakpọ na ruẹ ọre, ọvẹre, gbe isi na vevẹ.—Emuhọ 1:14-19.
Ẹdẹ avọ 5: Ọghẹnẹ ọ ma iyei gbe eware efa nọ i wo uzuazọ evaọ ame, ọ tẹ jẹ ma evra.—Emuhọ 1:20-23.
Ẹdẹ avọ 6: Ọghẹnẹ ọ ma erao gbe ahwo-akpọ.—Emuhọ 1:24-31.
Nọ ẹdẹ avọ ezeza na o re no, Ọghẹnẹ o te serihọ no iruo riẹ, ọ tẹ siọ eware ba ẹma.—Emuhọ 2:1, 2.
Kọ iku nọ e rrọ obe Emuhọ na e rọwokugbe otokiẹ-eriariẹ?
Orọnikọ eware kpobi nọ egba-eriariẹ a ta kpahe oghẹrẹ nọ a rọ ma akpọ na whọ rẹ jọ Ebaibol na nwane ruẹ hẹ. Ukpoye, u dhesẹ epanọ Ọghẹnẹ ọ rọ ma eware na othotha, re ohwo nọ o bi se iku na makọ evaọ okenọ a ro kere Ebaibol na dede ọ sai wo otoriẹ riẹ lọlọhọ. Yọ oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe emama o wọso oware nọ egba-eriariẹ a kiẹ via no ho. Ọzae jọ nọ a re se Robert Jastrow nọ o wuhrẹ kpahe eplanẹte gbe isi obehru na, o kere nọ: “Oghẹrẹ nọ a ro gbiku na i wo ohẹriẹ, rekọ ugogo eware evona obe Emuhọ gbe ahwo nọ a wuhrẹ kpahe ekwakwa obehru a ta kpahe; eware sa-sa nọ e romavia taure ohwo-akpọ ọ tẹ te ze i muhọ idudhe evaọ ugogo etoke jọ.”
Oke vẹ Ọghẹnẹ ọ rọ ma ọre, ọvẹre, gbe isi na?
Ọre, ọvẹre, gbe isi na e rrọ usu “idhiwu” nọ Ọghẹnẹ ọ ma evaọ “emuhọ” na. (Emuhọ 1:1) Rekọ elo rai o te otọakpọ na ha fikinọ ẹgho ọlala ọ wariẹ otọakpọ na họ. (Emuhọ 1:2) Fikiere dede nọ elo rai ọ romavia evaọ ẹdẹ ọsosuọ, a rẹ sae jọ otọakpọ ruẹ oria nọ elo na o bi no ze he. Ẹmẹrera na, evaọ ẹdẹ avọ ene ehru na o te ti vẹ. Ebaibol na ọ ta nọ ọre, ọvẹre, gbe isi na i te ti “lo fihọ otọakpọ na,” ẹsejọhọ onana u dhesẹ nọ ohwo nọ ọ rrọ otọakpọ ọ rẹ sae ruẹ e rai vevẹ no umuo oke yena vrẹ.—Emuhọ 1:17.
Ẹvẹ Ebaibol ọ ta nọ otọakpọ na o kri te no?
Ebaibol na ọ vuẹ omai epanọ otọakpọ na o kri te no ho. Oware nọ Emuhọ 1:1 ọ ta kpahe ehrugbakpọ na kpobi họ, i wo emuhọ. Ẹme yena ọ wọso eware nọ egba-eriariẹ a kiẹ via ha hayo epanọ a ta nọ otọakpọ na o kri te no.