UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • ijwbq uzoẹme 111
  • Eme Họ Oka “Edẹ Urere na,” Hayo “Oke Urere” Na?

Ọnana o wo ividio ho.

Eva e dha owhẹ hẹ, ividio na ọ rọwo kporo ho.

  • Eme Họ Oka “Edẹ Urere na,” Hayo “Oke Urere” Na?
  • Enọ nọ Ebaibol Ọ Kẹ Iyo Rai
  • Izoẹme-Esese
  • Onọ O Wọhọ E Riẹ
  • Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ
  • Eware jọ vẹ a ruẹaro rai evaọ Ebaibol na inọ e te via evaọ “edẹ urere na”?
  • Kọ “edẹ urere na” ma rrọ na?
  • Kọ “Edẹ Urere” na Ma Rrọ Na?
    Eme Ebaibol na O Gine Wuhrẹ?
  • Kọ Urere Akpọ na O Kẹle No?
    Eme Ebaibol na Ọ rẹ Sai Wuhrẹ Omai?
  • Abọ 9—Epanọ Ma rọ Riẹ nọ Ma rọ “Edẹ Urere Na”
    Kọ Ọghẹnẹ Ọ Be Ghinẹ Daezọ Mai?
  • Ẹjiroro Ọghẹnẹ O Ti Rugba Kẹle
    Eme Họ Ẹjiroro Uzuazọ? Ẹvẹ Whọ Sai Ro Duku Ei?
Ruẹ Efa
Enọ nọ Ebaibol Ọ Kẹ Iyo Rai
ijwbq uzoẹme 111
Iwoho na: Eware nọ a ti ro vuhu “edẹ urere na.” 1. Olorida ichọche nọ ọ be lẹ kẹ ahwo. 2. Omoto nọ a re ro fi ẹmo. 3. Ohwo nọ ọ be mọ o kiẹzẹ ehwa. 4. Ọmaha nọ ohọo u bi kpe o kru omodhe ofofe họ obọ. 5. Ahwo nọ a bi ru ozighi. 6. Ohwo nọ o kru ugbeke.

Eme Họ Oka “Edẹ Urere na,” Hayo “Oke Urere” Na?

Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ

Ebaibol na o dhesẹ eware nọ e te via avọ oghẹrẹ nọ eware e te jọ, gbe uruemu nọ ahwo a ti dhesẹ, enọ a ti ro vuhu “oke urere uyero-akpọ na” hayo “ekuhọ akpọ na.” (Matiu 24:3; King James Version) Ebaibol na o se etoke nana “edẹ urere na” gbe “oke urere” na.—2 Timoti 3:1; Daniẹl 8:19.

Eware jọ vẹ a ruẹaro rai evaọ Ebaibol na inọ e te via evaọ “edẹ urere na”?

A jọ Ebaibol na ruẹaro kpahe eware buobu nọ e te via evaọ oke ovona, enọ e te jọ “oka” nọ a ti ro vuhu edẹ urere na. (Luk 21:7) Joma ta kpahe ejọ:

A ti fi ẹmo evaọ akpọ na soso. Jesu ọ ta nọ: “Orẹwho o te kpareso orẹwho, uvie o te kpareso uvie.” (Matiu 24:7) Epọvo na re, Ebaibol na ọ jọ obe Eviavia 6:4 ta kpahe ọnọ ọ be dhẹ anyenya jọ nọ o dikihẹ kẹ ẹmo, ọnọ o ti “si udhedhẹ no otọakpọ na.”

Ohọo. Jesu ọ ta nọ: “Ohọo u ti mu.” (Matiu 24:7) A jọ obe Eviavia ruẹaro kpahe ọnọ ọ be dhẹ anyenya ọfa jọ, yọ ọnọ ọ be dhẹe na o ti ru nọ ohọo u ti ro mu evaọ otọakpọ na soso.—Eviavia 6:5, 6.

Etọ i ti nuhu gaga. Jesu ọ ta nọ, no oria ruọ oria “etọ i ti nuhu.” (Matiu 24:7; Luk 21:11) Etọ nọ i ti nuhu evaọ akpọ na soso na i ti kpe ahwo vi epaọ anwẹdẹ kpobi je ru nọ ahwo a te rọ ruẹ uye.

Ẹyao. Jesu ọ ta nọ ikpeyao e te jọ, hayo “eyao nọ i yoma gaga” nọ i re vo.—Luk 21:11, Contemporary English Version.

Emuemu. Dede nọ u kri akpọ no nọ ahwo a bi ro ru eware iyoma, Jesu ọ ruẹaro nọ “emuemu o ti vihọ.”—Matiu 24:12.

Ahwo a te raha otọakpọ na. A jọ obe Eviavia 11:18 ruẹaro nọ ahwo-akpọ a te “raha otọakpọ na.” Ahwo-akpọ a te rọ ozighi gbe uruemu ofruriọ rai raha otọakpọ na, je ru eware nọ e rẹ nua otọ na gbe eware efa nọ e rrọ eva riẹ.

Uruemu ahwo u ti dhe eyeyoma. Evaọ obe 2 Timoti 3:1-4, Ebaibol na ọ ta nọ ahwo a te “kare uyere-ọghọ, a ti ru ẹme rai gba ha, . . . a te rọwo ru ọtamuo ho, a te ta ahwo raha, a ti wo oma-onyẹ hẹ, a ti mu ofu-ọkpoo, a ti you oware uwoma ha, a ti vivie ahwo, veghe uzou, fu uke avọ omorro.” Uruemu ahwo u ti yoma te epanọ a ro dhesẹ etoke nana wọhọ “oke obẹbẹ nọ o rẹ bẹ ẹria.”

Ohẹriẹ o te jọ iviuwou. Evaọ obe 2 Timoti 3:2, 3, Ebaibol na ọ ta nọ ahwo buobu a ti “wo uyoyou” kẹ ahwo uviuwou rai hi, yọ emọ a te “ghẹmeeyo kẹ esẹgbini.”

Uyoyou kẹ Ọghẹnẹ u ti kiekpo. Jesu ọ ta nọ: “Uyoyou ibuobu u ti kiekpo.” (Matiu 24:12) Otọ ẹme Jesu na họ, ahwo buobu a ti gbe you Ọghẹnẹ tere he. Epọvo na re, obe 2 Timoti 3:4 ọ ta nọ evaọ edẹ urere na, ahwo otiọye na a ti “you omaweromẹ viukpenọ a re you Ọghẹnẹ.”

Ahwo a te viẹ omarai họ inọ a be gọ Ọghẹnẹ. Evaọ obe 2 Timoti 3:5, Ebaibol na ọ ta nọ ahwo a ti ru wọhọ ẹsenọ a be gọ Ọghẹnẹ rekọ a ti koko izi riẹ hẹ.

Ahwo a ti wo otoriẹ eruẹaruẹ Ebaibol ziezi. Ebaibol na ọ ta evaọ obe Daniẹl nọ evaọ “oke urere na,” ahwo buobu a ti wo otoriẹ ogbagba Ebaibol na. Eruẹaruẹ Ebaibol e rrọ usu eware nana nọ a ti wo otoriẹ rai na.—Daniẹl 12:4, ẹme-oruvẹ.

A te ta usi uwoma na evaọ akpọ na soso. Jesu ọ ta nọ: “A te ta usi uwoma Uvie na evaọ akpọ na soso.”—Matiu 24:14.

Ahwo a ti se oware ovo gboja ha yọ a ti se ẹkoko. Jesu ọ ta nọ ahwo buobu a ti wo osegboja ha nọ a tẹ make ruẹ eware nọ i dhesẹ vevẹ nọ ekuhọ akpọ na ọ kẹle no. (Matiu 24:37-39) Yọ Ebaibol na ọ tubẹ ta evaọ obe 2 Pita 3:3, 4 nọ ahwo jọ a ti se ẹkoko, be ta nọ oware ovo o te via ha.

Eruẹaruẹ nana kpobi i ti rugba. Jesu ọ ta nọ eruẹaruẹ nọ a ruẹ kpahe edẹ urere na kpobi i ti rugba evaọ etoke ovona, orọnikọ ejọ rai hayo ibuobu rai hi, rekọ aikpobi.—Matiu 24:33.

Kọ “edẹ urere na” ma rrọ na?

Ee. Eware nọ e be via evaọ akpọ na gbe ikelakele Ebaibol i dhesẹ nọ edẹ urere na i muhọ evaọ 1914, ukpe nọ Ẹmo Akpọ Ọsosuọ o ro muhọ. Re whọ ruẹ oghẹrẹ nọ eware nọ e be via evaọ akpọ na i ro dhesẹ nọ edẹ urere na ma rrọ na, ivie rri ividio nana:

Uvie Ọghẹnẹ u muhọ esuo evaọ obọ odhiwu evaọ ukpe 1914, yọ oware ọsosuọ nọ ovie Uvie na o ru họ, o le Setan Ẹdhọ na avọ idhivẹri riẹ no obọ odhiwu ziọ otọakpọ na, yọ a gbẹ sai zihe kpobọ odhiwu hu. (Eviavia 12:7-12) Uruemu ahwo gbe eware iyoma nọ a bi ru i dhesẹ vevẹ nọ Setan ọ be viẹ ahwo-akpọ họ, yọ onana u ru nọ edẹ urere na e rọ rrọ “oke obẹbẹ nọ o rẹ bẹ ẹria.”—2 Timoti 3:1.

Oke obẹbẹ nọ ma be rria na o be kẹ ahwo buobu uye. A be ruawa fikinọ uruemu ahwo u bi dhe eyeyoma. Ozọ u bi tube mu ahwo jọ dede inọ ahwo-akpọ ọvo a ti kpe ohwohwo no evaọ obaro.

Evaọ oke ovona, amọfa jọ nọ eware iyoma nọ e be via evaọ akpọ na o be kẹ uye a wo ẹruore nọ eware i ti woma evaọ obaro. U mu rai ẹro nọ Uvie Ọghẹnẹ u ti si ebẹbẹ nọ e rrọ akpọ na no kẹle. (Daniẹl 2:44; Eviavia 21:3, 4) A be hẹrẹ oke nọ Ọghẹnẹ o ti ro ru eyaa riẹ gba, yọ eme Jesu nana e be kẹ ae omosasọ: “Ọnọ o thihakọ te urere a ti siwi ei.”—Matiu 24:13; Maeka 7:7.

    Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
    Noi No
    Rueva
    • Isoko
    • Vi Ei Se Omọfa
    • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
    • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • JW.ORG
    • Rueva
    Vi Ei Se Omọfa