UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • Devidi avọ Goliat
    Eware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
    • Devidi nọ ọ be rọ ubiutho sa Goliat

      UWUHRẸ AVỌ 40

      Devidi avọ Goliat

      Jihova ọ ta kẹ Samuẹle nọ: ‘Kpobọ uwou Jẹsi. Ọmọzae riẹ jọ ọ te jọ ovie avọ ivẹ Izrẹl.’ Fikiere Samuẹle o te kpobọ uwou Jẹsi. Nọ ọ ruẹ ọmọ ọkpako Jẹsi, o te roro nọ: ‘Ọnana họ ọnọ ọ te jọ ovie na.’ Rekọ Jihova ọ tẹ ta kẹ Samuẹle nọ, ọna mẹ salọ họ. Jihova ọ tẹ ta nọ: ‘Udu ohwo me re rri, orọnikọ erru oma riẹ hẹ.’

      Samuẹle nọ o bi ku ewhri fihọ uzou Devidi

      Jẹsi o te dhesẹ emezae ezeza efa nọ o wo kẹ Samuẹle. Rekọ Samuẹle ọ tẹ ta nọ: ‘Jihova ọ salọ ọvuọvo ho. Kọ who wo emezae efa?’ Jẹsi ọ tẹ ta nọ: ‘Ọvo jọ o gbe kiọkọ, ọrọ ọmaha kpobi nọ a re se Devidi. Ọ rrọ obọ ẹwọ be rẹrote igodẹ mẹ.’ Nọ a se Devidi ze, Jihova ọ tẹ ta kẹ Samuẹle nọ: ‘Ọna mẹ salọ!’ Samuẹle o te ku ewhri họ Devidi uzou, onọ u dhesẹ nọ Devidi ọ te jọ ovie Izrẹl evaọ obaro.

      Goliat

      Nọ oke jọ o vrẹ no, ahwo Izrẹl a te je lele ahwo Filistia fi ẹmo. Whaọ ahwo Filistia a wo ọgwara jọ nọ a re se Goliat. Kẹdẹ kẹdẹ Goliat o je se ahwo Izrẹl ẹkoko. O ve bo nọ: ‘Wha vi ohwo jọ ze re o lele omẹ họre. Ohwo na ọ tẹ sai kpe omẹ, ma vẹ jọ erigbo rai. Rekọ me te kpe ohwo na, wha vẹ jọ erigbo mai.’

      Ẹdẹ jọ Devidi ọ tẹ wọ emu se inievo riẹ nọ e jọ isoja evaọ obọ ẹmo na. Nọ Devidi o yo ẹkoko nọ Goliat o bi se ahwo Izrẹl, ọ tẹ ta nọ: ‘Me ti lele iei họre!’ Sọl ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Whẹ yọ ọmaha gheghe.’ Devidi ọ tẹ ta nọ: ‘Jihova o ti fiobọhọ kẹ omẹ.’

      Sọl ọ kaki ku ewu ẹmo riẹ fihọ Devidi oma, rekọ Devidi ọ tẹ ta nọ: ‘Mẹ sae rọ ewu nana họre he.’ Devidi ọ tẹ tọlọ udeme riẹ, ọ tẹ dhẹ kpohọ oria nọ ame ọ rrọ. Ọ tẹ tọlọ ibitho isoi nọ e rrọ riẹriẹriẹ fihọ ẹmẹkpa riẹ. Kẹsena Devidi ọ tẹ be dhẹ bru Goliat. Goliat o te bo nọ: ‘Yọ ọmọfofa vẹ ọye? Nyaze etenẹ. Mẹ te rọ owhẹ kẹ emevra gbe erao ẹwọ re a re owhẹ no.’ Ozọ u mu Devidi hi. Devidi ọ tẹ ta kẹ Goliat nọ: ‘Ọgbọdọ avọ ozuẹ whọ be rọ nyabru omẹ ze, rekọ odẹ Jihova mẹ bẹ rọ nyabru owhẹ ze. Orọnọ mai whọ be họre he, rekọ Ọghẹnẹ mai whọ be họre na. Ahwo kpobi nọ a rrọ etenẹ a te riẹ nọ Jihova o wo ogaga vi ọgbọdọ hayo ozuẹ. Jihova ọ te rehọ owhai kpobi họ obọ mai.’

      Devidi o te fi ubiutho họ udeme rie, ọ jẹ rọ ẹgba riẹ kpobi veghe iei. Avọ obufihọ Jihova, ubiutho na u te kie aruezo Goliat, o tẹ nya ruẹe eva. Goliat ọgwara na o te kie fihọ otọ, o te whu. Ahwo Filistia a tẹ dhẹ kẹ uzuazọ rai. Kọ who fievahọ Jihova wọhọ epanọ Devidi o ru na?

      “Rọkẹ ahwo, onana yọ oware nọ a rẹ sai ru hu, rekọ o rrọ ere kẹ Ọghẹnẹ hẹ, keme Ọghẹnẹ ọ rẹ sai ru eware kpobi.”—Mak 10:27

      Enọ: Ono Jihova ọ salọ re ọ jọ ovie avọ ivẹ Izrẹl? Ẹvẹ Devidi o ro fi Goliat kparobọ?

      1 Samuẹle 16:1-13; 17:1-54

  • Devidi avọ Sọl
    Eware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
    • Devidi nọ o bi se Sọl

      UWUHRẸ AVỌ 41

      Devidi avọ Sọl

      Nọ Devidi o kpe Goliat no, Sọl ovie na ọ tẹ rehọ Devidi mu ọnọ o wuzou isoja riẹ. Devidi o fi kparobọ evaọ emo buobu, yọ odẹ riẹ u je do. Oke kpobi nọ Devidi o te no ẹmo kpozi, eyae na a ve mu ile họ egbe jẹ be so inọ: ‘Sọl o kpe idu ahwo rekọ Devidi o kpe idu ahwo ikpe!’ Onana o tẹ jẹ lẹliẹ Sọl re Devidi ihri, ọ tẹ gwọlọ epanọ o re ro kpei no.

      Devidi ọ riẹ epanọ a re kporo akpata-ifi gaga. Ẹdẹ jọ nọ Devidi o je kporo akpata-ifi kẹ Sọl, Sọl ọ tẹ rọ ozuẹ ro fi Devidi. Rekọ Devidi o te go oma no okioke yena, ozuẹ na o te duwu ruọ ugbẹhẹ. Nọ oyena o vrẹ no, Sọl ọ tẹ jẹ gwọlọ oghẹrẹ kpobi nọ o re ro kpe Devidi no. Ukuhọ riẹ, Devidi ọ tẹ dhẹ kpobọ udhude nyai dhere.

      Devidi nọ ọ tọlọ ozuẹ Sọl evaọ okenọ Sọl ọ jọ owezẹ

      Sọl ọ tẹ rehọ isoja nọ i bu te idu esa (3,000) nyae gwọlọ Devidi. Evaọ ẹdẹ jọ, Sọl ọ tẹ ruọ eva eghogho utho nọ Devidi avọ isoja riẹ a dhere. Isoja Devidi a tẹ lẹlẹ ta kẹe nọ: ‘Uvẹ nọ who re ro kpe Sọl ona.’ Devidi ọ tẹ kuẹlẹ te oria nọ Sọl ọ rrọ, o te bru ozọ ewu riẹ. Sọl ọ riẹ oware ovo nọ o via ha. Rekọ, udu Devidi u te je brukpei fikinọ ọ rọ adhẹe kẹ ovie nọ Jihova o ro mu hu. Devidi ọ kuvẹ re isoja riẹ i kpe Sọl no ho. Kẹsena o te se Sọl, ọ tẹ ta kẹe nọ enẹ yọ o kpe rie no keme uvẹ na u rovie fihọ kẹe. Kọ onana o lẹliẹ Sọl nwene iroro?

      Ijo. Sọl ọ gbẹ jẹ gwọlọ Devidi ghele. Evaọ aso ẹdẹ jọ, Devidi avọ ọmọ-oniọvo riẹ nọ a re se Abishai, a tẹ lẹlẹ nya ruọ evuẹ nọ Sọl avọ isoja riẹ a rrọ. Makọ Abna nọ o je rou Sọl ovie na dede, ọ wezẹ vrẹ. Abishai ọ tẹ ta kẹ Devidi nọ: ‘Uvẹ na u rovie no! Kẹ omẹ uvẹ me kpei no.’ Devidi ọ tẹ ta kẹ Abishai nọ: ‘Jihova ọvo o ti ru Sọl kele. Joma tọlọ ozuẹ gbe oware ame riẹ ọvo re ma nyavrẹ.’

      Devidi ọ tẹ gadiẹ ugbehru jọ nọ o rẹriẹ ovao dhe evuẹ nọ Sọl avọ isoja riẹ a rrọ. O te bo nọ: ‘Abna, fikieme whọ gbẹ rọ thọ ovie na ha? Ozuẹ gbe oware ame Sọl e rrọ?’ Sọl o te vuhu urru Devidi, ọ tẹ ta nọ: ‘Enẹ yọ who kpe omẹ no, rekọ who ru ere he. Mẹ riẹ nọ whẹ họ ọnọ ọ te jọ ovie Izrẹl nọ u te no omẹ no.’ Sọl o te zihe kpobọ uwou riẹ. Rekọ orọnọ ahwo uwou Sọl kpobi a mukpahe Devidi hi.

      “O tẹ lọhọ, nọ orọnọ obọ rai o rrọ na, wha lele ahwo kpobi rria dhedhẹ. Iyoyou, wha kioja kẹ omobọ rai hi, rekọ wha kuvẹ kẹ ofu Ọghẹnẹ.”—Ahwo Rom 12:18, 19

      Enọ: Fikieme Sọl ọ jẹ rọ gwọlọ kpe Devidi no? Fikieme Devidi ọ gbẹ rọ rọwo kpe Sọl no ho?

      1 Samuẹle 16:14-23; 18:5-16; 19:9-12; 23:19-29; 24:1-15; 26:1-25

  • Jonatan Ọ Gudu jẹ Talamu Devidi
    Eware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
    • Jonatan avọ ohwo nọ ọ rẹ wha eware ẹmo riẹ

      UWUHRẸ AVỌ 42

      Jonatan Ọ Gudu jẹ Talamu Devidi

      Ọmọ ọkpako Sọl ovie na nọ a re se Jonatan, ọ jọ ọgbaẹmo nọ ọ gudu. Devidi dede ọ ta nọ Jonatan ọ vẹrẹ vi ọmọvra nọ a re se ugo, jẹ ga vi okpohrokpo. Evaọ ẹdẹ jọ, Jonatan ọ tẹ ruẹ isoja ahwo Filistia udhe (20) evaọ ehru ugbehru jọ. Ọ tẹ ta kẹ ohwo nọ ọ rẹ wha eware ẹmo riẹ nọ: ‘Re ma te lele isoja na họre, Ọghẹnẹ ọ rẹ kẹ omai oka jọ tao. Otẹrọnọ ahwo Filistia na a tẹ ta kẹ omai nọ ma nya bru ai ze, ma vẹ riẹ nọ oke nọ ma re ro lele ai họre u te no.’ Kẹsena ahwo Filistia na a te bo nọ: ‘Wha nyaze ma họre!’ Jonatan avọ ohwo nọ ọ rẹ wha eware ẹmo riẹ, a tẹ gadiẹ kpobọ ehru ugbehru na je kpe isoja ahwo Filistia na.

      Jonatan nọ ọ be rọ eware riẹ jọ kẹ Devidi

      Nọ orọnọ Jonatan họ ọmọ ọkpako Sọl na, ọye ọ hae jọ ovie nọ Sọl o te whu no. Rekọ Jonatan ọ riẹ nọ Jihova ọ salọ Devidi no re ọ jọ ovie Izrẹl nọ u te no Sọl no, ghele na ọ re Devidi ihri hi. Jonatan avọ Devidi a te zihe ruọ egbẹnyusu ekpekpe. A tubẹ ya eyaa nọ a te thọ ohwohwo je fiobọhọ kẹ ohwohwo. Jonatan ọ tẹ rehọ ewu ẹmo, ọgbọdọ, uze, gbe umueku riẹ kẹ Devidi, re e jọ oka usu nọ aimava a wo kugbe ohwohwo.

      Okenọ Sọl o je ro le Devidi na, Jonatan ọ tẹ nyabru Devidi jẹ ta kẹe nọ: ‘Kru oma ga, je wo udu. Jihova ọ salọ owhẹ no re whọ jọ ovie. Makọ ọsẹ mẹ dede ọ riẹ ere.’ Kọ whọ gwọlọ wo emamọ ogbẹnyusu wọhọ Jonatan?

      Jonatan o tube fi uzuazọ riẹ họ ọza unuẹse buobu re ọ sai fiobọhọ kẹ Devidi ogbẹnyusu riẹ. Jonatan ọ riẹ nọ Sọl ọsẹ riẹ ọ gwọlọ kpe Devidi no, fikiere ọ tẹ ta kẹ ọsẹ riẹ nọ: ‘Who te kpe Devidi yọ whọ raha uzi, keme o ru oware ovo thọ họ.’ Eva Jonatan e tẹ dha Sọl gaga. Nọ ikpe jọ e vrẹ no, Sọl avọ Jonatan a te whu evaọ ẹmo.

      Nọ Jonatan o whu no, Devidi ọ tẹ nyae gwọlọ ọmọ Jonatan nọ a re se Mẹfiboshẹt. Nọ Devidi ọ ruẹ Mẹfiboshẹt, ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Fikinọ ọsẹ ra ọ jọ emamọ ogbẹnyusu mẹ, mẹ te rẹrote owhẹ bẹsenọ who re whu. Ighẹ mẹ whọ te rria, yọ evaọ emẹjẹ mẹ whọ te jọ re emu.’ Jonatan ọ thọrọ Devidi ẹro vievie he.

      “Wha you ohwohwo wọhọ epanọ me you owhai na. Ohwo ọvo o wo uyoyou nọ o rro vi onana ha, inọ ohwo jọ o re siobọno uzuazọ riẹ fiki egbẹnyusu riẹ.”—Jọn 15:12, 13

      Enọ: Ẹvẹ Jonatan o ro dhesẹ nọ ọ gudu? Ẹvẹ Jonatan o ro dhesẹ nọ ọ talamu Devidi?

      1 Samuẹle 14:1-23; 18:1-4; 19:1-6; 20:32-42; 23:16-18; 31:1-7; 2 Samuẹle 1:23; 9:1-13

  • Devidi Ovie na Ọ Raha Uzi
    Eware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
    • Netan ọruẹaro na nọ ọ be whọku Devidi

      UWUHRẸ AVỌ 43

      Devidi Ovie na Ọ Raha Uzi

      Nọ Sọl o whu no, Devidi o te zihe ruọ ovie. Ikpe ọgba (30) ọ jọ evaọ oke yena. Nọ ikpe jọ e vrẹ no, aso ẹdẹ jọ nọ Devidi o rri no ehru uwou riẹ ze, ọ tẹ ruẹ aye jọ nọ o wo erru. Odẹ aye na Bat-shiba, yọ osoja jọ nọ a re se Uraya họ ọzae riẹ. Devidi o te vi ohwo nyai se Bat-shiba ziọ uwou riẹ. Kẹsena o te lele iei wezẹ, aye na o te dihọ. Devidi ọ tẹ jẹ gwọlọ ko oware na dhere. Ọ tẹ ta kẹ ọnọ o wuzou isoja riẹ nọ o fi Uraya họ obaro ẹmo na, re isoja nọ i kiọkọ a rehọ oma se ẹe ba. Nọ Uraya o whu no, Devidi ọ tẹ rehọ Bat-shiba.

      Devidi ovie na nọ ọ be lẹ kẹ erọvrẹ

      Rekọ Jihova ọ ruẹ eware iyoma kpobi nọ Devidi o ru na. Kọ eme Jihova o ru? Jihova o te vi ọruẹaro riẹ jọ nọ a re se Netan bru Devidi. Netan ọ tẹ ta kẹ Devidi nọ: ‘Ọdafe jọ o wo igodẹ buobu, yọ oyegbe jọ o wo omogodẹ ọvo nọ o you gaga. Ọdafe na ọ tẹ rehọ omogodẹ ọvo oyogbe na.’ Eva e tẹ dha Devidi gaga, ọ tẹ ta nọ: ‘U fo nọ a re kpe ọdafe yena no!’ Netan ọ tẹ ta kẹ Devidi nọ: ‘Whẹ họ ọdafe yena!’ Oware na o kẹ Devidi uye gaga, fikiere ọ tẹ ta kẹ Netan nọ: ‘Mẹ thọ uzi Jihova no.’ Uzioraha nana o wha ebẹbẹ buobu se Devidi gbe uwou riẹ soso. Jihova ọ kẹ Devidi uye, rekọ Jihova ọ kẹ riẹ uvẹ re ọ gbẹ jọ ovie keme o wo omaurokpotọ jẹ rọwo nọ o ruthọ.

      Devidi ọ jẹ gwọlọ nọ ọ rẹ bọ etẹmpol kẹ Jihova, rekọ Jihova ọ tẹ salọ ọmọ riẹ nọ a re se Solomọn re ọ bọ etẹmpol na. Devidi o te mu eware nọ a te rọ bọ etẹmpol na họ ẹruẹrẹ kpahe kẹ Solomọn. Ọ ta nọ: ‘Etẹmpol Jihova na ọ te jọ ruaro avọ erru. Solomọn ọ gbẹ maha, rekọ me ti fiobọhọ kẹe ruẹrẹ eware kpahe.’ Devidi ọ zọhọ igho buobu ze re a rọ bọ etẹmpol na. Ọ ruẹrẹ ahwo nọ a wo onaa sa-sa fihọ. Ọ ruẹrẹ igoru gbe isiliva fihọ, ọ tẹ jẹ fa ire sida no obọ Taya avọ Saedọn ze. Nọ Devidi ọ kẹle uwhu no, ọ tẹ kẹ Solomọn omaa oghẹrẹ nọ a te bọ etẹmpol na. Ọ tẹ ta kẹ Solomọn nọ: ‘Jihova ọ ta kẹ omẹ nọ me kere eware nana fihọ otọ kẹ owhẹ. Jihova o ti fiobọhọ kẹ owhẹ. Ozọ u mu owhẹ hẹ. Thakpi kru oma ga re who ru iruo na.’

      Devidi nọ o bi lele Solomọn ta kpahe oghẹrẹ nọ a te bọ etẹmpol na

      “Ọnọ ọ be ko izieraha riẹ dhere ọ te kparobọ họ, rekọ ọnọ ọ feva je siobọno ai a te re iẹe ohrọ.”—Itẹ 28:13

      Enọ: Uzi vẹ Devidi ọ raha? Eme Devidi o ru ro fiobọhọ kẹ Solomọn ọmọ riẹ?

      2 Samuẹle 5:3, 4, 10; 7:1-16; 8:1-14; 11:1–12:14; 1 Iruẹru-Ivie 22:1-19; 28:11-21; Olezi 51:1-19

Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
Noi No
Rueva
  • Isoko
  • Vi Ei Se Omọfa
  • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
  • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
  • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
  • JW.ORG
  • Rueva
Vi Ei Se Omọfa