Uzou Ikpegbivẹ
Whọ Sai fi Ebẹbẹ nọ E rẹ Raha Uviuwou Kparobọ
1. Didi ebẹbẹ nọ e kodhere e rọ iviuwou jọ?
ANWANE wozẹ omoto anwae na jẹ ralọ iẹe obọ. Rọ kẹ ahwo nọ a rue riẹ, o bi lo, unwenọ ọkpokpọ. Rekọ a te rri vrẹ ugboma riẹ, oma omoto na o mu ekagba họ emu no. Epọvo na o rọ re kẹ iviuwou jọ. Dede nọ evaọ okafe o wọhọ nọ eware e rọ kpatiẹ, ova nọ ehwẹ e rọ e rẹ ko ozodhẹ gbe edada dhere. Evaọ obọ ukpẹ, eware enwoma e be raha udhedhẹ uviuwou na. Ebẹbẹ ivẹ nọ e rẹ sai wha onana ze họ idieda-thomawa gbe ozighi.
ENWOMA NỌ IDIEDA-THOMAWA E RẸ WHAZE
2. (a) Eme họ eriwo Ebaibol na kpahe idi egaga e da? (b) Eme họ idieda-thomawa?
2 Ebaibol na ọ ghọ idi egaga nọ a rẹ da umutho ho, rekọ ọ ghọ ọgba edada. (Itẹ 23:20, 21; 1 Ahwo Kọrint 6:9, 10; 1 Timoti 5:23; Taitọs 2:2, 3) Dede, idieda-thomawa u viọ ọgba edada; o rọ uruemu idieda nọ o reria obọ no nọ ohwo ọ gbẹ riẹ omobọ riẹ hẹ. Ekpako soso e rẹ sae jọ ọgbidi. Uyoma kẹhẹ inọ, makọ izoge dede e rẹ sae jọ egbidi re.
3, 4. Dhesẹ eware nọ i re no idieda-thomawa ze evaọ oma ọrivẹ orọo ọgbidi na gbe emọ riẹ.
3 U kri no nọ Ebaibol na ọ rọ ta nọ udi nọ a rẹ da vrẹ oma o rẹ raha udhedhẹ uviuwou. (Iziewariẹ 21:18-21) Enwoma idieda-thomawa u re kpomahọ uviuwou na soso. Ẹsejọ aye na ọ rẹ daoma re ọ ruẹse whaha idieda ọgbidi na hayo o ve kiakọ uruemu ọvaruo riẹ.a Ọ rẹ daoma si udi na no, ku ei fiẹ, si ugho riẹ no, jẹ rọ uyoyou nọ o wo kẹ uviuwou na lẹe, uyoyou kẹ uzuazọ riẹ, makọ rọ kẹ Ọghẹnẹ dede—rekọ ọgbidi na o bi dhe ẹdẹda ọvo. Nọ omodawọ riẹ re ọ whahiẹe idieda na o bi wo iruo ho na, ofu o re dhei jẹ jọ awawa. Ẹsejọ o re mu uye họ ẹruẹ fiki ozodhẹ, ofu, udu-obrukpe, eguegue, awaọruọ, gbe ababọ adhẹẹ.
4 Emọ e rẹ dhẹ vabọ no okpomahọ idieda-thomawa ọsẹ hayo oni hi. A rẹ sae rọ ugbobọ kpe emọ jọ nọ a tẹ da no. A vẹ gba efa du. Emọ na e rẹ tubẹ fo omobọ rai fiki idieda-thomawa ọsẹ hayo oni. Ẹsibuobu ẹgba rai nọ a re ro fievahọ amọfa o rẹ raha no nọ a tẹ ruẹ uruemu owhọwhọhọ ọgbidi na. Fikinọ omovuọ o rẹ jae t’ẹme kpahe oware nọ o rọ obọ uwou via ha, emọ na a re wuhrẹ re a duọ iroro rai nyaoma, ẹsibuobu avọ enwoma ugboma nọ u re noi ze. (Itẹ 17:22) Emọ itieye na a rẹ sae wha ababọ evaifihọ hayo omovuọ otiọye na ruọ ọkpako.
EME UVIUWOU NA A RẸ SAI RUẸ?
5. Ẹvẹ a sai ro yeri kugbe uruemu ọ idieda-thomawa, kọ fikieme onana o jẹ rọ bẹbẹ?
5 Dede nọ ahwo buobu a rẹ ta nọ a rẹ sai siwi uruemu ọ idieda-thomawa ha, ahwo buobu a rọwo inọ a rẹ sai siwi iei avọ oma ẹseba riẹriẹriẹ. (Wawo Matiu 5:29.) Dede, re who ru ọgbidi re ọ jẹ obufihọ ra rehọ o lọhọ ẹta vi eruo, keme ọ rẹ rọwo nọ o wo ẹbẹbẹ hẹ. Ghele na, nọ ahwo uviuwou na a tẹ j’owọ re a yeri kugbe edhere nọ uruemu ọ idieda-thomawa na u ro kpomahọ ai no, ọgbidi na o ti muhọ evuhumu nọ kpakọ o wo ẹbẹbẹ. Ọbo-imu nọ ọ riẹ kpahe obufihọ kẹ egbidi avọ iviuwou rai ọ ta nọ: “Me roro nọ oware nọ o mai wuzou họ uviuwou na a re yere uzuazọ rai kpatiẹ evaọ epanọ ẹgba rai o te. Ọgbidi na ọ vẹ te ruẹ ohẹriẹ ulogbo nọ o rọ udevie riẹ avọ ahwo edekọ uviuwou na.”
6. Eme họ ehri ohrẹ nọ o mai woma kpobi rọ kẹ iviuwou nọ ọgbidi ọ rọ?
6 Otẹrọnọ ọgbidi jọ ọ rọ uviuwou ra, ohrẹ Ebaibol nọ a rọ ẹgba ẹzi kere na e rẹ sai fiobọhọ k’owhẹ rria uzuazọ nọ o mai woma kpobi. (Aizaya 48:17; 2 Timoti 3:16, 17) Roro kpahe izi jọ nọ i fiobọhọ kẹ iviuwou no yeri kugbe uruemu ọ idieda-thomawa avọ obokparọ.
7. Otẹrọnọ omọvo uviuwou na jọ yọ ọgbidi, ono ọ wha riẹe ze?
7 Whọ rehọ afuẹwẹ na kpobi fihọ uzou ho. Ebaibol na ọ ta nọ: “Kohwo kohwo ọvuọ uye riẹ ọ rẹ te wha,” gbe nọ, ‘ma ti gu ọvuọ ẹkẹunu riẹ kẹ Ọghẹnẹ.’ (Ahwo Galesha 6:5; Ahwo Rom 14:12) Ọgbidi na ọ rẹ sae ta nọ ahwo uviuwou na a be whae ze. Wọhọ oriruo, ọ rẹ sae ta nọ: “Wha tẹ be ri’omẹ ru, mẹ rẹ d’udi hi.” Otẹrọnọ amọfa a rọwo kugbei, yọ a be tudu hiẹe awọ nọ ọ ruabọhọ idieda. Rekọ o tẹ make rọnọ eyero hayo amọfa a kpomahọ uruemu mai, mai kpobi—kugbe egbidi—oware nọ ma ru kpobi o rọ omai uzou.—Wawo Ahwo Filipai 2:12.
8. Didi idhere jọ a sai ro fiobọhọ kẹ ọgbidi na rẹriẹ ova ku enwoma ẹbẹbẹ riẹ?
8 Who roro nọ oke kpobi whọ rẹ kuọ ọgbidi na dhere no enwoma idieda riẹ hẹ. Itẹ Ebaibol jọ kpahe ohwo nọ o bi muofu ọ rẹ sai wo iruo kẹ ọgbidi na: “Otẹrọnọ whọ thọ riẹ, whọ vẹ jẹ te wariẹ e thọ.” (Itẹ 19:19) Jọ ọgbidi na ọ ruẹ-uye idieda riẹ. Jọ ọ rọ abọ riẹ ru eware nọ o ru fihọ tọtọtọ na fo hayo ọ rọ unu riẹ gu kẹ ohwo nọ o fi rie họ iruo oware nọ o whaha e riẹ iruo.
9, 10. Fikieme iviuwou nọ egbidi e rọ a jẹ jẹ obufihọ rehọ, kọ obufihọ ono a rẹ mae gwọlọ?
9 Dede obufihọ rehọ mi amọfa. Itẹ 17:17 (NW ) ọ ta nọ: “Ogbẹnyusu uzẹme o re you ẹsikpobi, ọ tẹ jẹ rọ oniọvo evaọ oke uye.” Nọ ọgbidi ọ tẹ rọ uviuwou ra, yọ uye o riẹ. Whọ gwọlọ obufihọ. Whọ raha oke re whọ tẹ yare obufihọ mi ‘egbẹnyusu uzẹme’ he. (Itẹ 18:24) Re whọ t’ẹme kugbe amọfa nọ a riẹ kpahe eyero na hayo ohwo nọ ọ rẹriẹ ova ku ẹbẹbẹ otiọye na no vẹre ọ rẹ sae k’owhẹ ezọhọfihọ nọ i re fiobọhọ kpahe oware nọ who re ruẹ gbe onọ whọ rẹ whaha. Rekọ jọ owowa. T’ẹme kugbe ahwo nọ who fievahọ, enọ e rẹ ‘ko eme ra dhere.’—Itẹ 11:13.
10 Wuhrẹ re who fievahọ ekpako Ileleikristi. Ekpako nọ e rọ ukoko Ileleikristi na a rẹ sae jọ ehri obufihọ ologbo. Ezae ekpako enana a wuhrẹ i rai kpahe Ẹme Ọghẹnẹ no a tẹ jẹ riẹ epanọ a re ro fi izi riẹ họ iruo. A rẹ sae jọ “wọhọ oria nọ u sioma no ofou, oria nọ idhere no ẹkporo, wọhọ oko-ame eva oria oyaya, wọhọ edhedhẹ utho ulogbo nọ u ruru otọ oyaya.” (Aizaya 32:2) Orọnikọ ekpako Ileleikristi a rẹ thọ ukoko na kpobi no ikpomahọ enwoma ọvo ho rekọ a rẹ jẹ sasa ahwo oma, ru ai kpokpọ, je wo isiuru kẹ omomọvo nọ o wo ebẹbẹ. Rehọ uvẹ nọ a bi ro fiobọhọ na ruiruo ziezi.
11, 12. Ono ọ kẹ obufihọ nọ ọ mae rro kpobi kẹ iviuwou egbidi, kọ ẹvẹ a rẹ rọ kẹ obufihọ ọyena?
11 Maero, wo ogaga no obọ Jihova ze. Ebaibol na ọ rehọ edhere ọruọruọ k’omai imuẹro nọ: “ỌNOWO ọ kẹle enọ i wo eva owhrori, o je siwi enọ a nwẹ eva ẹzi.” (Olezi 34:18) Who te roro nọ whẹ owhrori hayo inọ a nwẹ owhẹ eva ẹzi fiki eyawọ ẹria kugbe omọvo uviuwou na jọ nọ ọ rọ ọgbidi, riẹ nọ ‘Jihova ọ kẹle ahwo riẹ.’ Ọ riẹ epanọ eyero uviuwou ra ọ ga te.—1 Pita 5:6, 7.
12 Ẹrọwo oware nọ Jihova ọ jọ Ẹme riẹ ta u re fiobọhọ k’owhẹ kiakọ ebẹbẹ. (Olezi 130:3, 4; Matiu 6:25-34; 1 Jọn 3:19, 20) Ewuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ gbe ẹria lele izi riẹ o rẹ lẹliẹ owhẹ wo obufihọ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ, onọ o rẹ sae rọ “ogaga ulogbo nọ othesiwa” k’owhẹ re who thihakọ nẹdẹ tẹdẹ.—2 Ahwo Kọrint 4:7.b
13. Eme họ ẹbẹbẹ avivẹ nọ o be raha iviuwou buobu?
13 Idieda vrẹ oma u re je su kpohọ ẹbẹbẹ ọfa nọ ọ rẹ sae raha iviuwou na—ozighi uwou.
ENWOMA NỌ OZIGHI UWOU Ọ RẸ WHA THA
14. Okiovẹ ozighi uwou u ro muhọ, kọ ẹvẹ eyero na ọrọ nẹnẹ?
14 Ozighi ọsosuọ evaọ ikuigbe ohwo-akpọ họ ozighi uwou evaọ udevie inievo ivẹ, Keni avọ Ebẹle. (Emuhọ 4:8) No anwọ okioye ze, oghoghẹrẹ ozighi uwou u kpomahọ ohwo-akpọ no. Ezae e riẹ nọ i re kpe eyae rai, eyae nọ e rẹ họrọ mu ezae, esẹ gbe ini nọ i re mu kpe emọ eboba rai, gbe emọ nọ e kpako no nọ e rẹ lahiẹ esẹ gbe ini rai nọ e who no.
15. Ẹvẹ ozighi uwou u re ro kpomahọ ahwo uviuwou na?
15 Ọraha nọ ozighi uwou ọ rẹ wha tha o rro viọ omola nọ o rẹ jọ ugboma na. Aye jọ nọ a kpe bẹ no ọ ta nọ: “Udu obrukpe gbe omovuọ buobu e riẹ nọ who re thihakọ rai. Ohiohiẹ buobu, whọ rẹ gwọlọ kpama no ehwa ha, bi roro nọ ekpehre ewezẹ jọ gheghe.” Emọ nọ i bi muẹrohọ hayo be ruẹ ozighi uwou na a rẹ sai ru ozighi okenọ a tẹ kpako je wo ẹkẹ iviuwou rai no.
16, 17. Eme họ olahiẹ ẹmeunu, kọ ẹvẹ u re kpomahọ ahwo uviuwou na?
16 Ozighi uwou ọ rẹ jọ ekpe ugbobọ kuhọ họ. Ẹsibuobu ozighi na ọ rẹ jọ ọrọ ẹme unu. Itẹ 12:18 ọ ta nọ: “Eme izuehọ ahwo jọ i re duwẹ wọhọ ọgbọdọ.” ‘Eduwẹ’ ọnana nọ ọ rẹ jọ ozighi uwou na u kugbe ekpehre edẹ nọ a re se ohwo gbe enuodo, je kugbe ẹfo, ebasẹ, gbe eguegue ukpe ugbobọ. Emela ozighi iroro a rẹ rue rai hi yọ amọfa a rẹ kaki vuhu ai muẹ gbe he.
17 Mae tube yoma dede họ unu nọ a rẹ rọ fọrọ ọmọ—ẹfuọ nọ a rẹ fo ọmọ na ẹsikpobi je rri ẹgba riẹ vo, ogaga-ẹvori riẹ, hayo aghare riẹ wọhọ ohwo. Unu nyou otiọye na ọ rẹ sai kpe ẹzi ọmọ. Uzẹme, emọ kpobi e gwọlọ ọkpọvio. Rekọ Ebaibol na ọ hrẹ esẹ nọ: “Wha ru emọ rai eva dha ha, ogbẹrọ ere he o vẹ te wha oyẹlẹ họ ae oma.”—Ahwo Kọlọsi 3:21.
EPANỌ A RẸ RỌ WHAHA OZIGHI UWOU
18. Diẹse ozighi uwou o je muhọ, kọ eme Ebaibol na o dhesẹ nọ yọ edhere nọ a rẹ rọ whaha iẹe?
18 Ozighi uwou u re muhọ evaọ udu gbe iroro; oghẹrẹ nọ ma re ru u re muhọ evaọ oware nọ ma bi roro. (Jemis 1:14, 15) Re ọ whaha ozighi na, u fo re ohwo ozighi na o nwene edhere iroro riẹ. (Ahwo Rom 12:2) Kọ oyena o lọhọ? E. Ẹme Ọghẹnẹ o wo ẹgba nọ o re ro nwene ahwo. Ọ rẹ sai tube si eriwo ọraha “nọ egae” no dede. (2 Ahwo Kọrint 10:4; Ahwo Hibru 4:12) Eriariẹ egbagba Ebaibol na e rẹ sai fiobọhọ ru enwene riẹriẹriẹ evaọ oma ahwo te epanọ a rọ ta kpahe omai wọhọ nọ ma fi uruemu okpokpọ na họ oma.—Ahwo Ẹfẹsọs 4:22-24; Ahwo Kọlọsi 3:8-10.
19. Ẹvẹ Oleleikristi o re rri je yeri kugbe ọrivẹ orọo?
19 Eriwo ọrivẹ-orọo. Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Ezae na i re you eyae rai wọhọ oma obọrai. Ọnọ o you aye riẹ o you oma obọriẹ.” (Ahwo Ẹfẹsọs 5:28) Ebaibol na ọ tẹ jẹ ta nọ ọzae na o re “tete aye na wọhọ oware ohẹhẹ.” (1 Pita 3:7) A hrẹ eyae na nọ a “you ezae rai” re a je wo ‘adhẹẹ odidi’ rọ kẹ ai. (Taitọs 2:4; Ahwo Ẹfẹsọs 5:33) Eva uzẹme ọzae ọvo nọ ọ be dhozọ Ọghẹnẹ nọ ọ rẹ ghinẹ ta nọ o bi ghine tete aye riẹ kpakiyọ ọ be jọ ugboma hayo ẹmeunu lahiẹe ọ riẹ hẹ. Yọ aye ọvuọvo nọ ọ rẹ gbọ ku ọzae riẹ, nọ ọ be rọ edẹ iyoma sei, nọ o re mu ọzae riẹ do ku nọ ọ rẹ ta nọ o ghine you jẹ be kẹe adhẹẹ ọ riẹ hẹ.
20. Ono ọsẹ gbe oni a ti gu ọvunu kẹ fiki emọ rai, kọ fikieme ọsẹ gbe oni a gbe rẹro mi emọ rai vrẹta ha?
20 Emamọ eriwo ọ emọ. Ẹhẹ, emọ e gwọlọ uyoyou gbe ẹruorote ọsẹ gbe oni rai. Ẹme Ọghẹnẹ o se emọ na nọ ‘ukuoriọ no obọ Jihova ze’ gbe “okẹ.” (Olezi 127:3) Esẹ gbe ini a ti gu ọvunu kẹ Jihova evaọ oghẹrẹ nọ a sẹro ukuoriọ oyena. Ebaibol na ọ t’ẹme kpahe ‘eka emaha na’ gbe “ugheghẹ” ọmoha. (1 Ahwo Kọrint 13:11; Itẹ 22:15) U re gbe ọsẹ gbe oni unu hu nọ a tẹ ruẹ ugheghẹ evaọ oma emọ rai. Emaha yọ ekpako ho. Ọsẹ gbe oni a re rẹro oware nọ o rro viọ ikpe ọmọ mi ei hi, kpahe ikuigbe uviuwou na, gbe ogaga riẹ.—Rri Emuhọ 33:12-14.
21. Eme họ edhere Ọghẹnẹ nọ a re ro riwi ọsẹ gbe oni nọ e who no gbe epanọ a re ro yeri kugbe ai?
21 Eriwo esẹ gbe ini nọ e kpako no. Iruo-Izerẹ 19:32 ọ ta nọ: “Wha rẹ kparoma kẹ ọnọ ọ dhẹ eza uzou no, wha vẹ rehọ adhẹ kẹ ọkpọkuọzae.” Fikiere Uzi Ọghẹnẹ o tudu họ awọ nọ a rehọ adhẹẹ gbe ororokẹ okpehru kẹ ekpako na. Onana o rẹ jọ use-abọ nọ ọsẹ hayo oni nọ ọ kpako no o te bi kpokpo vrẹta hayo ọ tẹ be mọ yọ ẹsejọ ọ rẹ sae nya hayo roro vẹrẹ hẹ. Ghele, a kareghẹhọ emọ nọ ‘a hae rọ onọ u te kẹ esẹ gbe ini rai.’ (1 Timoti 5:4) Onana u te dhesẹ nọ a rẹ rọ ọghọ gbe adhẹẹ yeri kugbe ai, o rẹ sae tubẹ jọ ugho nọ whọ rẹ kẹ ai. Re ma rọ ugbobọ hayo oghẹrẹ ọfa lahiẹ esẹ gbe ini nọ e kpako no u thabọ gaga no oware nọ Ebaibol na ọ ta k’omai nọ ma ru.
22. Eme họ ugogo idhere nọ a re ro fi ozighi uwou kparobọ, kọ ẹvẹ a re ro ru ei?
22 Mọ ubi oma-oyọrọ. Itẹ 29:11 ọ ta nọ: “Ohwo ogheghẹ ọ rẹ ta ofu riẹ kie, rekọ ohwo nọ o wareghẹ yọ ọ fọ rirẹ.” Ẹvẹ whọ sae rọ kpọ oma ra? Ikpenọ whọ kuvẹ re ofu ọ gb’owhẹ udu, j’owọ vẹrẹ vẹrẹ re who ku ebẹbẹ nọ e roma via họ. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:26, 27) Nya no etẹe whọ tẹ riẹ nọ whọ sai ti kru oma ra ha. Lẹ kẹ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ re o k’owhẹ oma-oyọrọ. (Ahwo Galesha 5:22, 23) Re whọ nya kpohọ obọ ore hayo re who ru oware ofa jọ nọ o rẹ jaja oma na o rẹ sai fiobọhọ k’owhẹ kpọ ofu ra. (Itẹ 17:14, 27) Daoma re whọ ‘whaha ofu.’—Itẹ 14:29.
KỌ A HẸRIẸ MANIKỌ A GBẸ JỌ KUGBE?
23. Eme ọ rẹ sae via otẹrọnọ ohwo nọ ọ rọ ukoko Oleleikristi na o bi muofu ọkpoo ẹsikpobi ababọ ekurẹriẹ, ẹsejọ kugbe ukpe ugbobọ uviuwou riẹ dede?
23 Evaọ udevie eware nọ Ọghẹnẹ ọ ghọ, Ebaibol na ọ fodẹ “egrẹojẹ, emeivẹ-eta, . . . ofuomuo,” jẹ ta nọ “enọ ibi ru eware nana a rẹ sai reuku uvie Ọghẹnẹ hẹ.” (Ahwo Galesha 5:19-21) Fikiere, ohwo nọ ọ be ta nọ ọ rọ Oleleikristi kpobi nọ o bi muofu ọkpoo ẹsikpobi ababọ ekurẹriẹ, kugbe ukpe ugbobọ ọrivẹ-orọo riẹ hayo emọ riẹ, a rẹ sai si ei no ukoko Oleleikristi na. (Wawo 2 Jọn 9, 10.) Edhere ọnana a re ro ru ukoko na fo no ahwo oyoma.—1 Ahwo Kọrint 5:6, 7; Ahwo Galesha 5:9.
24. (a) Didi owọ ọrivẹ orọo nọ a be lahiẹ ọ rẹ sae gwọlọ jẹ ẹsejọ? (b) Ẹvẹ egbẹnyusu nọ i wo ọdawẹ gbe ekpako na a sae rọ tha ọrivẹ orọo nọ a be lahiẹ uke, rekọ eme a re ru vievie he?
24 Kọ ẹvẹ kpahe Ileleikristi enọ ọrivẹ orọo eva egaga ọ be lahiẹ obọnana nọ o bi dhesẹ oka enwene he? Ejọ a sa nọ a rẹ jọ kugbe ọrivẹ orọo eva egaga na fiki oware jọ. Efa a sa nọ a rẹ kua siẹe ba, nọ a roro nọ omokpokpọ ugboma, iroro, gbe orọ ẹzi rai—tubọ uzuazọ rai dede—o rọ awae. Oware nọ ohwo nọ a be rọ ozighi uwou lahiẹ ọ salọ nọ o re ruẹ evaọ iyero enana yọ ẹme obọ riẹ eva aro Jihova. (1 Ahwo Kọrint 7:10, 11) Egbẹnyusu, imoni, hayo ekpako Ileleikristi nọ i wo ọdawẹ a rẹ sae gwọlọ kẹ obufihọ gbe ohrẹ, rekọ a rẹ gba ọnọ a be lahiẹ na họ re ọ jẹ oghẹrẹ owọ jọ họ. Oyena yọ ẹjiroro obọ riẹ.—Ahwo Rom 14:4; Ahwo Galesha 6:5.
EKUHỌ EBẸBẸ ỌRAHA
25. Eme họ ẹjiroro Jihova kpahe uviuwou na?
25 Nọ Jihova ọ rọ Adamu avọ Ivi ze kugbe evaọ orọo, ọ jiroro nọ ebẹbẹ ọraha wọhọ idieda-thomawa hayo ozighi i re whrehe uviuwou na ha. (Ahwo Ẹfẹsọs 3:14, 15) Uviuwou na o rẹ jọ oria nọ uyoyou gbe udhedhẹ o re jo titi yọ omomọvo evaọ uviuwou na o re ru ẹgwọlọ iroro, uruemu, gbe ẹzi riẹ gba vọvọ. Avọ omarọvia emuemu, u lehie he uzuazọ uviuwou o tẹ raha.—Wawo Okokahwohọ 8:9.
26. Didi ẹruore ọ be hẹrẹ enọ e be daoma rria lele ẹgwọlọ Jihova?
26 Eva e were omai nọ Jihova ọ re nyase ẹjiroro riẹ kẹ uviuwou na ba ha. Ọ yeyaa nọ ọ te rọ akpọ ọkpokpọ udhedhẹ ze onọ ahwo a te jọ “ria avọ omofọwẹ, ohwo ọvo ọ gbẹ whẹ ozọ họ ae ẹro ho.” (Izikiẹl 34:28) Evaọ okioye, idieda-thomawa, ozighi uwou, gbe ebẹbẹ efa kpobi nọ e be raha iviuwou nẹnẹ na e rẹ te jọ eware anwae. Ahwo a rẹ te hwẹ, orọnikọ re a ko ozodhẹ gbe edada dhere he, rekọ fikinọ a be ruẹ ‘omawere evaọ omofọwẹ.’—Olezi 37:11.
[Oruvẹ-obotọ]
a Dede nọ ma be t’ẹme fodẹ ọgbidi na wọhọ ọzae, eme evo na i wo iruo re otẹrọnọ ọgbidi na yọ aye.
b Evaọ ekuotọ jọ, eria usiwo e riẹ, ẹsipito, gbe ọruẹrẹfihotọ udi-seba enọ e riẹ kpahe obufihọ kẹ egbidi avọ iviuwou rai. Sọ ohwo ọ rẹ gwọlọ obufihọ otiọye na hayo ọ rẹ gwọlọ họ yọ ẹjiroro obọ riẹ. Watch Tower Society o wo obọ kpahe oghẹrẹ esiwo ọvo ho. Dede, a rẹ yọrọ oma re, nọ ohwo ọ tẹ be gwọlọ obufihọ otiọye na, ọ vẹ siọ iruemu nọ e rẹ la izi Ikereakere na vrẹ oma ba e dhehọ.
ẸVẸ IZI EBAIBOL ENANA I RE RO FIOBỌHỌ . . . KẸ IVIUWOU WHAHA EBẸBẸ NỌ E RẸ WHA ỌRAHA OLOGBO ZE?
Jihova ọ ghọ uruemu idieda-thomawa.—Itẹ 23:20, 21.
Ohwo kpobi ọ rẹ rọ uzou riẹ wọ onọ ọ so.—Ahwo Rom 14:12.
Ababọ oma-oyọrọ ma rẹ sae gọ Ọghẹnẹ avọ ọjẹrehọ họ.—Itẹ 29:11.
Uvi Ileleikristi a rẹ rọ ọghọ kẹ esẹ gbe ini rai nọ e kpako no.—Iruo-Izerẹ 19:32.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 146]
Ekpako Ileleikristi a rẹ sae jọ ehri obufihọ ologbo evaọ ekuhọ ebẹbẹ uviuwou
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 151]
Imava-orọo Ileleikristi enọ i you jẹ be kẹ ohwohwo adhẹẹ a re ku ẹwhọ rai họ vẹrẹ vẹrẹ