Abọ 4
Ikpichọche A Vivie Ọghẹnẹ Gbe Ebaibol Na
1, 2. Fikieme ahwo jọ a gbe wo adhẹẹ kẹ Ebaibol na ha, rekọ eme Ebaibol na e ta?
1 Ahwo eva etọ buobu a siọ Ebaibol na jẹ siọ adhẹẹ ba ẹ rọ kẹe fikiọ uruemu uyoma enọ e ta nọ a bi lele ie. Eva etọ buobu a be ta nọ Ebaibol na yọ obe nọ u re su kpohọ ẹmo, inọ yọ obe iyibo, gbe nnọ obe nọ o rẹ thọ emo orẹwho jọ siọ ọjọ ba. Rekọ enana yọ eriwo ethọthọ.
2 Ebaibol na, nọ a kere eva obọ Udevie Ovatha-ọre, ọ jẹ emo orẹwho gbe ewhariọ uvuthei nọ a be rehọ odẹ egagọ Ileleikristi ru nọ u kri gaga no na rehọ họ. Ukpoye, ẹkwoma ese Ebaibol na gbe ewuhrẹ egagọ Ileleikristi uzẹme nọ Jesu o wuhrẹ, whọ rẹ te ruẹ nọ Ebaibol na o mukpahe ẹmo-ofio, egbegbe, gbe amọfa ọ whariọ. Ahwo itheuvo e be wha enana tha, orọnikọ Ebaibol na ha. (1 Ahwo Kọrint 13:1-6; Jemis 4:1-3; 5:1-6; 1 Jọn 4:7, 8) Fikiere whọ kẹ uvẹ re ogberuo ahwo oriobọ nọ e be rria lele ehrẹ iwoma Ebaibol na ha e whaha owhẹ erere o wo no efe riẹ ze he.
3. Eme izẹme na eva iku-anwae i dhesẹ kpahe Ikpichọche?
3 Amọfa nọ e be rria lele ehrẹ Ebaibol na ha họ ahwo gbe erẹwho Ikpichọche. “Ikpichọche” a rẹ fae wọhọ abọ akpọ na nọ a jọ roro nọ egagọ Ileleikristi e dafia. Oyehọ akpọ obọ Ukiediwo-ọre na gbe oghẹrẹ eyero ichọche rai nọ oviodẹ gaga eva ikpe udhusoi avọ ene C.E. Ikpichọche a wo Ebaibol na anwọ ikpe udhusoi ẹko buobu no, yọ isu-ichọche rai a bi seha nọ a bi wuhrẹ iẹ gbe nọ ae họ ahwo nọ i dikihẹ kẹ Ọghẹnẹ. Rekọ isu-ichọche gbe enọ i re kpohọ ukane usiuwoma ota Ikpichọche na a bi ghine wuhrẹ uzẹme na? Kọ iruẹru rai i bi ghine dhesẹ nọ ae yọ ahwo ẹro Ọghẹnẹ gbe Ebaibol na? Kọ egagọ Ileleikristi e be ghinẹ nyaharo evaọ egagọ Ikpichọche? Ijo. Nọ egagọ riẹ e kobaro eva ikpe udhusoi avọ ene na, Ikpichọche i te ti dhesẹ oma rai fihọ ewegrẹ Ọghẹnẹ gbe Ebaibol na. Ẹhẹ, izẹme iku-anwae i dhesẹ nọ Ikpichọche na i vivie Ọghẹnẹ gbe Ebaibol na no.
Iwuhrẹ nọ i no Ebaibol ze Ha
4, 5. Diodẹ iwuhrẹ jọ nọ i no Ebaibol ze ha ichọche na a bi wuhrẹ?
4 Iwuhrẹ Ikpichọche nọ e viodẹ i no Ebaibol ze he rekọ i wo ehri no esia anwae ze—erọ Grisi, Ijipti, Babilọn, gbe efa. Iwuhrẹ wọhọ ẹwẹ ohwo nọ o re whuẹ ha, olahiẹ ibẹdẹ bẹdẹ evaọ errae ehẹle, pogatri, gbe Esanerọvo (imasa nọ i ruọ Ọghẹnẹ ọvo via) a rẹ sae jọ Ebaibol na duku ae he.
5 Wọhọ oriruo, roro kpahọ uwuhrẹ inọ a rẹ te kẹ ahwo yoma uye evaọ ẹroro errae ehẹle bẹdẹ bẹdẹ. Ẹvẹ oma u ru owhẹ kpahe iroro nana? O nyenye ibuobu oma. A rueriẹ nọ o kare iroro re Ọghẹnẹ ọ lahiẹ ahwo akpọ bẹdẹ bẹdẹ, re o fi ai họ edada oja. Oghẹrẹ iroro evaga otiọye na u mukpahe Ọghẹnẹ Ebaibol na, keme “Ọghẹnẹ họ uyoyou.” (1 Jọn 4:8) Ebaibol na i re vevẹ inọ oghẹrẹ uwuhrẹ utioye na ‘o te ziọ eva’ Ọghẹnẹ Erumeru hu.—Jerimaya 7:31; 19:5; 32:35.
6. Oghẹrẹ vẹ Ebaibol na i ro dhesẹ nọ uwuhrẹ ẹwẹ nọ o re whuẹ ha na yọ ọrue?
6 Egagọ buobu nẹnẹ, kugbe ichọche Ikpichọche, a wuhrẹ nọ ahwo a wo ẹwẹ nọ o re whuẹ ha, nnọ ohwo o te whu no kọ o re kpohọ obọ odhiwu hayo ehẹle. Onana yọ uwuhrẹ Ebaibol ho. Ukpoye, Ebaibol na e ta vevẹ nọ: “Keme enọ e rọ uzuazọ a riẹ nọ a reti whuẹ, rekọ iwhuowhu e riẹ oware ovo ho, . . . keme iruo hayo iroro hayo eriariẹ hayo areghẹ e rọ eva Ẹri hi [uki na], obonọ who bi kpohọ na.” (Okokahwohọ 9:5, 10) Yọ okere-ilezi na ọ ta nọ eva uwhu ohwo “o ve zihe kpo ẹkpẹ, evaọ ẹdẹọvo ọyena, oma iruo riẹ kpobi ovẹ raha.”—Olezi 146:4.
7. Didi uye u te Adamu avọ Ivi fikinọ a zue uzi Ọghẹnẹ?
7 Jẹ kareghẹhọ re nọ, eva oke nọ Adamu avọ Ivi a raha uzi Ọghẹnẹ, orọnikọ ẹria ibẹdẹ bẹdẹ họ uye riẹ hẹ. Oyena hae te jọ oghale, orọnikọ uye he! Ukpoye, a ta kẹ ai nọ a re ti “zihe kpo ẹkpẹ keme oye [a] no ze.” Ọghẹnẹ o ru rie vẹ kẹ Adamu nọ: “Keme whẹ ẹkpẹ, jẹruọ ẹkpẹ who re ti zihe rua.” (Emuhọ 3:19) Fikiere, uwuhrẹ ẹwẹ o re whuẹ ha na o rọ Ebaibol ho rekọ Ikpichọche a momo i rie mi ahwo egedhọ nọ e kake rehọ ae jọ.
8. Oghẹrẹ vẹ Ebaibol na i ro dhesẹ nọ uwuhrẹ Esanerọvo Ikpichọche na yọ ọrue?
8 Ofariẹ, uwuhrẹ Esanerọvo Ikpichọche na u ru Ọghẹnẹ wọhọ Ọghẹnẹ esa-nọ-erọ-ọvo nọ a sai vuhumu ha. Rekọ uwuhrẹ oyena a rẹ sai duku ei eva Ebaibol dede he. Wọhọ oriruo, eva Aizaya 40:25, Ọghẹnẹ ọ ta vevẹ nọ: “Ono wha re kele omẹ dhe, re mẹ jọ wọhọ iẹe?” Uyo riẹ u riama fihọ: A sai kele ohwo ọvo dhei hi. Ofariẹ, Olezi 83:18 (NW ) ọ ta vevẹ nọ: “Whẹ, ọnọ odẹ riẹ ọvo ọ rọ Jihova, whẹ họ ọnọ ọ Mae Kpehru vi otọakpọ kpobi.”—Je rri Aizaya 45:5; 46:9; Jọn 5:19; 6:38; 7:16.
9. Eme ma rẹ sae ta kpahe iwuhrẹ Ebaibol na gbe iwuhrẹ ichọche Ikpichọche na?
9 Iwuhrẹ Ebaibol na kpahe Ọghẹnẹ gbe ẹjiroro riẹ e rọ vevẹ, e rẹ lọlọhọ re a riẹ otọ rai, jẹ vọ avọ iroro. Rekọ iwuhrẹ ichọche Ikpichọche na e rọ ere he. Mai yoma, e wọso Ebaibol na.
Iruẹru nọ e Riẹ Ọghẹnẹ Ha
10, 11. Idhere vẹ iwuhrẹ Ebaibol na e jẹ gwọlọ wo ohẹriẹ no eware nọ ichọche Ikpichọche na a be hae ru?
10 Kugbe ewuhrẹ iwuhrẹ erue, Ikpichọche a rehọ Ọghẹnẹ gbe Ebaibol na thọthọ no ẹkwoma iruẹru riẹ. Eware nọ isu-ichọche gbe ichọche na i ru eva ikpe udhusoi nọ e vrẹ no na, gbe enọ a gbe bi ruẹ eva oke mai na, i wo ohẹriẹ no onọ Ọghẹnẹ Ebaibol na ọ gwọlọ, je wo ohẹriẹ no onọ Ọnọ ọ tuọ Ileleikristi họ Jesu Kristi, o wuhrẹ je ru.
11 Wọhọ oriruo, Jesu o wuhrẹ ilele riẹ nọ a dhoma họ iruẹru esuo ohrowo hayo emo akpọ na ha. O wuhrẹ i rai re nọ a you udhedhẹ, a koko izi, re a wo uyoyou nọ o kare omohẹriẹ kẹ amọfa, inọ a tube whu kẹ amọfa dede ikpenọ a kpe amọfa.—Jọn 15:13; Iruẹru 10:34, 35; 1 Jọn 4:20, 21.
12. Eme Jesu ọ ta nọ a ti ro vuhu Ileleikristi uzẹme?
12 Uzẹme, Jesu o wuhrẹ nọ uyoyou kẹ amọfa o te jọ oka nọ a re ro vuhu Ileleikristi uzẹme no Ileleikristi erue, enọ e be faki ruẹ. Ọ ta kẹ enọ i re ti lele iei nọ: “Mẹ kẹ owhai uzi okpokpọ, nọ, whai ohwo o you ohwo wọhọ epanọ me you owhai, re whai ohwo o you ohwo. Fiki onana ahwo kpobi a jẹ riẹ nọ whai ilele mẹ re whai ohwo o te you ohwo.”—Jọn 13:34, 35; 15:12.
13, 14. Eme u dhesẹ nọ Ikpichọche na a rọ ahwo nọ a dikihẹ kẹ Ọghẹnẹ ha?
13 Ghele na, no ikpe udhusoi nyae ruọ efa, isu-ichọche Ikpichọche na a dhoma họ esuo ohrowo no jẹ be thọ emo erẹwho rai uke. Makọ emo nọ e rọ udevie Ikpichọche na, a be thọ abọ rai uke, wọhọ emo akpọ soso ive ọ ikpe udhusoi ọnana. Eva ozighi yena isu-ichọche kabọ kabọ e jẹ lẹ kẹ obokparọ abọ rai, yọ ahwo ichọche orẹwho rai a bi kpe ahwo ichọche rai erọ orẹwho ofa. Rekọ oye họ oghẹrẹ nọ Ebaibol na e ta nnọ emọ Setan i re ti ruẹ, orọnikọ emọ Ọghẹnẹ hẹ. (1 Jọn 3:10-12, 15) Fikiere, nọ isu-ichọche gbe ilele rai a ta nọ ae yọ Ileleikristi, a wọsuọ iwuhrẹ Jesu Kristi, nọ ọ ta kẹ ilele riẹ nọ ‘a zihe ọlọkọ rai fihọ ẹta riẹ.’—Matiu 26:51, 52.
14 Eva ikpe udhusoi buobu ichọche i bru kugbe egaga esuo erẹwho Ikpichọche eva okenọ erẹwho eyena i je fi amọfa kparobọ, ru ai họ erigbo, jẹ rehọ ae ru ugbotọ eva oge esuo ọgbahọ. Ere o jọ ikpe buobu eva Africa. China omariẹ ọ ruẹ onana re, okenọ erẹwho obọ Ukiediwo-ọre e rọ rehọ ẹgba je bru ekuotọ rehọ, wọhọ orọ etoke ọ Emo Opium gbe Ọwọsuọ Boxer.
15. Didi imuemu jọ Ikpichọche e be wha haro?
15 Egagọ Ikpichọche na e kobaro re eva ekpokpo, ẹlahiẹ, gbe ekpe dede erọ enọ e rọwo kugbe ai ha eva etoke ikpe iku-anwae eyena nọ a re se nọ Ige Ebi. Eva etoke Otọ-okiẹ Okienyẹ nọ u siotọ te egba ikpe buobu, iruemu evaga, wọhọ olahiẹ gbe ikpakpe, a kẹ uvẹ rai jẹ wọ ai haro mukpahe ahwo eruọzewọ, nọ e riẹ onahona ha. Enọ e jẹ wha okpẹtu enana ze họ isu-ichọche na gbe ilele rai, nọ i bi se oma rai Ileleikristi. A jẹ tubẹ gwọlọ voro Ebaibol na no dede re iwhrori na a siẹe ba ese.
A rọ Ileleikristi Hi
16, 17. Fikieme ma jẹ sae ta nọ ichọche na yọ Ileleikristi ha?
16 Ijo, erẹwho gbe ichọche Ikpichọche na a jọ, hayo tubẹ rọ Ileleikristi hi. A rọ idibo Ọghẹnẹ hẹ. Ẹme riẹ nọ o gie ẹwolo ku ọ ta kpahe ai nọ: “A re dhesẹ oma nọ ae a riẹ Ọghẹnẹ, rekọ yọ a be rọ uruemu rai vro ẹe; a fioka ahwo ho, a re yo ẹme he, a fo kẹ uruemu uwoma ovo ho.”—Taitọs 1:16.
17 Jesu ọ ta nọ a re ti vuhu egagọ erue ẹkwoma eware nọ a ti ruẹ, ibi riẹ. Ọ ta nọ: “Wha sẹro oma rai obọ eruẹaro erue, e nọ e rẹ gọ ẹgọ iwu igodẹ bru owhai tha rekọ eva rai erao ijihẹ. Ibi rai wha re ro vuhu ai. . . . Kure kure nọ uwoma o rẹ mọ ibi iwoma, rekọ urre umuomu o rẹ mọ ibi iyoma. Urre uwoma o rẹ sae mọ ibi iyoma ha, gbe urre umuomu o sae mọ ibi iwoma gbe he. Kure kure nọ o mọ ubi uwoma ha a re kie i fihọ otọ a ve fi ei họ errae. Fikiere ibi rai wha re ro vu hu [eruẹaro erue] na.”—Matiu 7:15-20.
18. Eme o no iwuhrẹ gbe iruẹru Ikpichọche na ze?
18 Fikiere, ẹkwoma eware nọ a wuhrẹ je ru ze, egagọ Ikpichọche na a dhesẹ no nnọ onọ a be ta nọ ae a rọwo Ebaibol na gbe nnọ a be dhozọ Ọghẹnẹ gbe nnọ ae yọ Ileleikristi, erue. A vivie Ọghẹnẹ gbe Ebaibol na no. Eva ere oruo, a te ru ima ahwo buobu wo iroro iyoma je ru ai kuomarẹriẹ no ẹrọwọ fihọ Ọnọ Ọmaikpehru.
19. Ekie Ikpichọche na u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ gbe Ebaibol na i kie no?
19 Dede na, ekie isu-ichọche gbe ichọche Ikpichọche na, gbe ekie egagọ efa nọ u te no Ikpichọche na no, u dhesẹ ekie Ebaibol na ha. Hayo kọ u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ be rria ha hayo kọ o ru te ẹgwọlọ ha. Ukpoye, Ebaibol na e ta k’omai kpahe Ọnọ Ọmaikpehru nọ ọ be ghinẹ rria nọ ọ be ghinẹ daezọ mai gbe obaro mai. U dhesẹ oghẹrẹ nọ ọ te rọ hwa iruori na osa enọ e gwọlọ ru oware nọ u kiete, enọ e gwọlọ ruẹ nọ ẹdhoguo-okiẹrẹe gbe udhedhẹ e da akpọ na fia. Ofariẹ re, u dhesẹ oware nọ o soriẹ ze nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ kẹ emuemu gbe uye oruẹ uvẹ gbe oghẹrẹ nọ o ti ro si enọ i mukpahe erivẹ rai no akpọ na no, kugbe enọ e be ta nọ a be gọe kpakiyọ a bi ru ere ha.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 17]
“Inferno” ọ Dante
[Ọnọ o wo Uwoho]
Udhesẹ Doré Barrators—Giampolo kẹ Divine Comedy ọ Dante
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 17]
Esanerọvo Ikpichọche
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 17]
Esanerọvo Hindu
[Ọnọ o wo Uwoho]
Udu-ekere ọ The British Museum
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 17]
Esanerọvo ahwo-Ijipti
[Ọnọ o wo Uwoho]
Museo Egizio, Turin
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]
Wo ohẹriẹ no iwuhrẹ Jesu, isu-ichọche evaọ kabọ kabọ a be thọ emo uke
[Ọnọ o wo Uwoho]
Ifoto U.S. Army2