Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
AKPE 3-9
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ITẸ 1-6
“Rehọ Ẹroọrọsuọ Ra Kpobi Kpahe ỌNOWO Na”
w00 1/15 23-24
Wo Usu Okpekpe Kugbe Jihova
JEMIS olele na o kere nọ “Wha si kẹle Ọghẹnẹ, o re ti si kẹle owhai.” (Jemis 4:8) Yọ Devidi ọso-ilezi ọ so inọ: “Okugbe ỌNOWO ọ rẹ jọ kẹ enọ e rẹ dhẹozọ riẹ.” (Olezi 25:14) O rrọ vevẹ, Jihova ọ gwọlọ nọ ma wo usu okpekpe kugbei. Ghele na, orọnikọ ohwo kpobi nọ ọ be gọ Ọghẹnẹ je bi koko izi riẹ ọ rẹ sai wo usu okpekpe kugbei hi.
Kọ whẹ omara? Kọ who wo usu okpekpe kugbe Ọghẹnẹ? Ababọ avro, whọ gwọlọ sikẹle iẹe. Kọ ẹvẹ ma sai ro wo emamọ usu kugbe Ọghẹnẹ? Eme onana o rẹ sai ru kẹ omai? Uzou avesa obe Itẹ o kuyo enọ nana.
Hai Dhesẹ Uyoyou-Ẹwo jẹ Ta Uzẹme
Solomọn nọ ọ jọ ovie Izrẹl evaọ oke anwae o mu uzou avesa obe Itẹ họ enẹ, inọ: “Ọmọ mẹ, uwuhrẹ mẹ o thọrọ owhẹ ẹro ho, jọ eva ra koko izi mẹ; keme e rẹte kẹ owhẹ edẹ ithethei gbe ukriakpọ avọ evawere.” (Itẹ 3:1, 2) Nọ orọnọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ wọ Solomọn kere eme nana, a sae ta nọ obọ Jihova ohrẹ nana u no ze se omai. A jọ etenẹ hrẹ omai nọ ma hae kareghẹhọ izi Ọghẹnẹ, ewuhrẹ riẹ, gbe ijaje riẹ nọ e rrọ Ebaibol na ẹsikpobi. Ma te ru ere, o rẹ te kẹ omai “edẹ ithethei gbe ukriakpọ avọ evawere.” Makọ evaọ enẹna dede, ma rẹ sai yeri uzuazọ udhedhẹ jẹ whaha ilale eware nọ e rẹ lẹliẹ ohwo kie ruọ uye nọ o rẹ wha uwhu idudhe ze wọhọ epanọ o rẹ via kẹ irumuomu. U te no ere no, ma rẹ sai wo ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ akpọ ọkpokpọ na.—Itẹ 1:24-31; 2:21, 22.
Solomọn ọ ta haro nọ: “Whọ jọ ababọ omarokpotọ avọ ọtẹruo ho: thuru ai fihọ ohọre ra, kere ai fihọ udu ra. Ere who ti ro wo aruoriwo gbe emamọ odẹ evaọ aro Ọghẹnẹ gbe ahwo.”—Itẹ 3:3, 4.
Ubiẹme nọ a fa “uyoyou-ẹwo” na u dhesẹ “uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ” onọ u kugbe evaifihọ, okugbe, gbe ẹtalamuo re. Kọ ma te talamu Jihova makọ oware kpobi nọ o via kẹhẹ? Kọ ma bi dhesẹ ẹwo kẹ inievọ mai evaọ oghẹrẹ nọ ma bi ro lele ai yeri? Kọ ma be daoma mu usu okpekpe kugbe ai? Kọ ma be daoma kẹdẹ kẹdẹ re “uwuhrẹ uwowou o vọ” omai unu makọ evaọ okenọ o rrọ bẹbẹ dede?—Itẹ 31:26.
Jihova ọ “vọ avọ ewoma gbe erọvrẹ.” (Olezi 86:5) Ma te kurẹriẹ no izieraha mai jẹ be daoma ru idhere mai kpọvi, u mu omai ẹro nọ “ezi omosasọ” o ti no obọ Jihova te omai obọ. (Iruẹru Ikọ 3:19) Kọ u gbe woma re ma rọ arokele Jihova rọ iruthọ amọfa vrẹ rai?—Matiu 6:14, 15.
Jihova yọ “Ọghẹnẹ ọtẹruo,” yọ ọ gwọlọ nọ enọ e gwọlọ jọ egbẹnyusu riẹ a rẹ ta uzẹme. (Olezi 31:5) Nọ ma te bi ru wọhọ Ileleikristi evaọ okenọ ma tẹ rrọ kugbe inievo mai, je yeri oghẹrẹ uzuazọ ofa nọ ma gbẹ rrọ kugbe ai hi, wọhọ “eviẹwẹ” nọ i re ku oghẹrẹ ahwo nọ a rrọ dhere, kọ ma sae ginẹ jọ ogbẹnyusu Jihova nọ ma te bi yeri oghẹrẹ uzuazọ agbava utioye? (Olezi 26:4) Oware riẹ u ghẹ wo umuo ho keme, “eware kpobi e ba fihọ je rovie fihọ gbaladha evaọ aro” Jihova!—Hibru 4:13.
Ma re rri uyoyou-ẹwo gbe uzẹme ghaghae wọhọ ufiare oghaghae nọ ma thuru họ uriohọ keme e rẹ lẹliẹ omai “wo aruoriwo gbe emamọ odẹ evaọ aro Ọghẹnẹ gbe ahwo.” Orọnọ evaọ okafe ọvo ma re je dhesẹ iruemu nana ha, rekọ ma re kere ai fihọ udu mai, ru ai re e jọ ẹkoma mai.
Fievahọ Jihova Riẹriẹriẹ
Ovie owareghẹ na ọ ta haro nọ: “Rehọ ẹroọrọsuọ ra kpobi kpahe ỌNOWO na whọ rehọ eva kpahe ẹriẹ omobọ ra ha. Eva idhere ra kpobi ọ thọrọ owhẹ ẹro ho, o ve ti ruọ idhere ra kpọvi.”—Itẹ 3:5, 6.
Jihova o te ohwo nọ ma re fi eva mai kpobi họ. Ọghẹnẹ nọ ọ ma eware kpobi na, o wo “ẹgba ologbo” yọ ọye họ ehri “ogaga” kpobi. (Aizaya 40:26, 29) O wo ogaga nọ o re ro ru oware kpobi nọ ọ ta gba. Odẹ riẹ u dhesẹ nọ “O re Ru Zihe Ro,” yọ onana o rẹ lẹliẹ omai fievahọ iẹe nọ o ti ru eyaa riẹ kpobi gba! Nọ orọnọ Ọghẹnẹ ọ rẹ “ta ọrue he na” u ru rie nọ ọ rọ rrọ ehri uzẹme kpobi. (Ahwo Hibru 6:18) Uruemu riẹ nọ ọ mae ghare kpaobọ họ uyoyou. (1 Jọn 4:8) Ọghẹnẹ o “kiẹrẹe eva idhere riẹ kpobi, jẹ rọ yoyou eva eruo riẹ kpobi.” (Olezi 145:17) Otẹrọnọ ma sai fievahọ Ọghẹnẹ hẹ, kọ ono ọfa ma rẹ sai fievahọ? Rekọ re whọ sai fievahọ iẹe, whọ rẹ “jawo, re whọ ruẹ nọ ỌNOWO o woma,” nọ who te bi fi eware nọ whọ jọ Ebaibol na wuhrẹ fihọ iruo evaọ uzuazọ ra jẹ hai roro kpahe emamọ iyẹrẹ nọ i bi noi ze.—Olezi 34:8.
Eme who re ru re idhere Jihova kpobi e gbẹ “thọrọ owhẹ ẹro ho?” Ọso-ilezi na ọ ta nọ: “Mẹ rẹ kareghẹhọ iruo ra kpobi, me ve je roro iruo ogaga ra.” (Olezi 77:12) Nọ orọnọ ma rẹ ruẹ Ọghẹnẹ hẹ na, ma te bi roro kpahe iruo abọ riẹ gbe oghẹrẹ nọ o ro yeri kugbe idibo riẹ no, u re fiobọhọ kẹ omai mu usu okpekpe kugbei.
Olẹ u re je fiobọhọ kẹ omai nọ idhere Jihova e gbẹ rọ thọrọ omai ẹro ho. Devidi ọ jẹ hai bo se Jihova “bẹsenọ oke ukpo.” (Olezi 86:3) Okenọ Devidi ọ jọ udhude je ghoro, ọ jẹ hae lẹ evaọ aso na soso. (Olezi 63:6, 7) Pọl ukọ na ọ hrẹ omai nọ ma hae lẹ “oghẹrẹ olẹ-ayare kpobi evaọ ẹzi.” (Ahwo Ẹfisọs 6:18) Ẹvẹ olẹ mai ọ be mae kpekpe te? Kọ u re no omai eva ze re ma horiẹ eva mai kpobi kẹ Ọghẹnẹ? Nọ ma te kie ruọ uye, kọ ma re bo se Ọghẹnẹ re o fiobọhọ kẹ omai? Re ma tẹ te jiroro, kọ ma rẹ lẹ se Ọghẹnẹ kere o fiobọhọ kẹ omai jẹ emamọ iroro? Ma tẹ be rọ eva mai kpobi lẹ se Jihova o re sikẹle omai. Yọ ma wo imuẹro nọ ọ te gaviezọ kẹ elẹ mai, ‘o ve ti ruọ idhere mai kpọvi.’
U ghẹ kẹhẹ re ohwo ọ ‘rehọ eva kpahe ẹriẹ omobọ riẹ’ hayo ikpahwo akpọ na viukpenọ ma re fi eva mai kpobi họ Jihova! Solomọn ọ ta nọ, “Who roro nọ who wo areghẹ hrọ họ.” Ukpoye ọ ta nọ: “Dhẹ ozọ ỌNOWO na re who si oma no umuomu. Ọ vẹ te jọ usiwo kẹ oma ra, eri kẹ igbegbe ra.” (Itẹ 3:7, 8) U fo re ozọ inọ ma ti ru Ọghẹnẹ evadha o hae kpọ owojẹ, uruemu, gbe iroro mai ẹsikpobi. Emamọ ozodhẹ utioye na o rẹ thọ omai no oware uyoma uruo, o rẹ lẹliẹ omai jọ gaga evaọ egagọ Ọghẹnẹ, jẹ sasa omai oma.
Kẹ Jihova Onọ O Mai Woma
Edhere ọfa vẹ ma sai jo sikẹle Ọghẹnẹ? Ovie na ọ hrẹ nọ: “Rehọ eyero gbe ibi ọsosuọ ra kẹ ỌNOWO na adhẹẹ.” (Itẹ 3:9) Re ma rọ ọghọ kẹ Jihova u dhesẹ nọ ma re rri rie ghaghae je whowho odẹ riẹ evaọ oria kpobi. Eware eghaghae nọ ma wo nọ ma rẹ rọ kẹ Jihova họ oke mai, onaa mai, gbe ekwakwa mai. Enana i fo nọ e rẹ jọ ibi ọsosuọ mai, koyehọ onọ o mai woma. Kọ oghẹrẹ nọ ma be rọ eyero mai ru iruo u dhesẹ nọ ma be “hae kake gwọlọ Uvie na gbe ẹrẹreokie Ọghẹnẹ ẹsikpobi”?—Matiu 6:33.
w00 1/15 24
Wo Usu Okpekpe Kugbe Jihova
Ma re rri uyoyou-ẹwo gbe uzẹme ghaghae wọhọ ufiare oghaghae nọ ma thuru họ uriohọ keme e rẹ lẹliẹ omai “wo aruoriwo gbe emamọ odẹ evaọ aro Ọghẹnẹ gbe ahwo.” Orọnọ evaọ okafe ọvo ma re je dhesẹ iruemu nana ha, rekọ ma re kere ai fihọ udu mai, ru ai re e jọ ẹkoma mai.
Fievahọ Jihova Riẹriẹriẹ
Ovie owareghẹ na ọ ta haro nọ: “Rehọ ẹroọrọsuọ ra kpobi kpahe ỌNOWO na whọ rehọ eva kpahe ẹriẹ omobọ ra ha. Eva idhere ra kpobi ọ thọrọ owhẹ ẹro ho, o ve ti ruọ idhere ra kpọvi.”—Itẹ 3:5, 6.
Jihova o te ohwo nọ ma re fi eva mai kpobi họ. Ọghẹnẹ nọ ọ ma eware kpobi na, o wo “ẹgba ologbo” yọ ọye họ ehri “ogaga” kpobi. (Aizaya 40:26, 29) O wo ogaga nọ o re ro ru oware kpobi nọ ọ ta gba. Odẹ riẹ u dhesẹ nọ “O re Ru Zihe Ro,” yọ onana o rẹ lẹliẹ omai fievahọ iẹe nọ o ti ru eyaa riẹ kpobi gba! Nọ orọnọ Ọghẹnẹ ọ rẹ “ta ọrue he na” u ru rie nọ ọ rọ rrọ ehri uzẹme kpobi. (Ahwo Hibru 6:18) Uruemu riẹ nọ ọ mae ghare kpaobọ họ uyoyou. (1 Jọn 4:8) Ọghẹnẹ o “kiẹrẹe eva idhere riẹ kpobi, jẹ rọ yoyou eva eruo riẹ kpobi.” (Olezi 145:17) Otẹrọnọ ma sai fievahọ Ọghẹnẹ hẹ, kọ ono ọfa ma rẹ sai fievahọ? Rekọ re whọ sai fievahọ iẹe, whọ rẹ “jawo, re whọ ruẹ nọ ỌNOWO o woma,” nọ who te bi fi eware nọ whọ jọ Ebaibol na wuhrẹ fihọ iruo evaọ uzuazọ ra jẹ hai roro kpahe emamọ iyẹrẹ nọ i bi noi ze.—Olezi 34:8.
Eme who re ru re idhere Jihova kpobi e gbẹ “thọrọ owhẹ ẹro ho?” Ọso-ilezi na ọ ta nọ: “Mẹ rẹ kareghẹhọ iruo ra kpobi, me ve je roro iruo ogaga ra.” (Olezi 77:12) Nọ orọnọ ma rẹ ruẹ Ọghẹnẹ hẹ na, ma te bi roro kpahe iruo abọ riẹ gbe oghẹrẹ nọ o ro yeri kugbe idibo riẹ no, u re fiobọhọ kẹ omai mu usu okpekpe kugbei.
Olẹ u re je fiobọhọ kẹ omai nọ idhere Jihova e gbẹ rọ thọrọ omai ẹro ho. Devidi ọ jẹ hai bo se Jihova “bẹsenọ oke ukpo.” (Olezi 86:3) Okenọ Devidi ọ jọ udhude je ghoro, ọ jẹ hae lẹ evaọ aso na soso. (Olezi 63:6, 7) Pọl ukọ na ọ hrẹ omai nọ ma hae lẹ “oghẹrẹ olẹ-ayare kpobi evaọ ẹzi.” (Ahwo Ẹfisọs 6:18) Ẹvẹ olẹ mai ọ be mae kpekpe te? Kọ u re no omai eva ze re ma horiẹ eva mai kpobi kẹ Ọghẹnẹ? Nọ ma te kie ruọ uye, kọ ma re bo se Ọghẹnẹ re o fiobọhọ kẹ omai? Re ma tẹ te jiroro, kọ ma rẹ lẹ se Ọghẹnẹ kere o fiobọhọ kẹ omai jẹ emamọ iroro? Ma tẹ be rọ eva mai kpobi lẹ se Jihova o re sikẹle omai. Yọ ma wo imuẹro nọ ọ te gaviezọ kẹ elẹ mai, ‘o ve ti ruọ idhere mai kpọvi.’
U ghẹ kẹhẹ re ohwo ọ ‘rehọ eva kpahe ẹriẹ omobọ riẹ’ hayo ikpahwo akpọ na viukpenọ ma re fi eva mai kpobi họ Jihova! Solomọn ọ ta nọ, “Who roro nọ who wo areghẹ hrọ họ.” Ukpoye ọ ta nọ: “Dhẹ ozọ ỌNOWO na re who si oma no umuomu. Ọ vẹ te jọ usiwo kẹ oma ra, eri kẹ igbegbe ra.” (Itẹ 3:7, 8) U fo re ozọ inọ ma ti ru Ọghẹnẹ evadha o hae kpọ owojẹ, uruemu, gbe iroro mai ẹsikpobi. Emamọ ozodhẹ utioye na o rẹ thọ omai no oware uyoma uruo, o rẹ lẹliẹ omai jọ gaga evaọ egagọ Ọghẹnẹ, jẹ sasa omai oma.
Kẹ Jihova Onọ O Mai Woma
Edhere ọfa vẹ ma sai jo sikẹle Ọghẹnẹ? Ovie na ọ hrẹ nọ: “Rehọ eyero gbe ibi ọsosuọ ra kẹ ỌNOWO na adhẹẹ.” (Itẹ 3:9) Re ma rọ ọghọ kẹ Jihova u dhesẹ nọ ma re rri rie ghaghae je whowho odẹ riẹ evaọ oria kpobi. Eware eghaghae nọ ma wo nọ ma rẹ rọ kẹ Jihova họ oke mai, onaa mai, gbe ekwakwa mai. Enana i fo nọ e rẹ jọ ibi ọsosuọ mai, koyehọ onọ o mai woma. Kọ oghẹrẹ nọ ma be rọ eyero mai ru iruo u dhesẹ nọ ma be “hae kake gwọlọ Uvie na gbe ẹrẹreokie Ọghẹnẹ ẹsikpobi”?—Matiu 6:33.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Itẹ Ze
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
1:7; 9:10—Edhere vẹ ozodhẹ Jihova o rọ rrọ “emuhọ eriariẹ” gbe “emuhọ areghẹ”? Ababọ ozodhẹ Jihova, ma rẹ sai wo eriariẹ hẹ, keme ọye họ Ọnọ ọ ma eware kpobi gbe Ọnọ o wo eme nọ e rrọ Ikereakere na. (Ahwo Rom 1:20; 2 Timoti 3:16, 17) Ọye họ uzedhe Ehri uvi eriariẹ kpobi. Fikiere, uvi ozodhẹ Jihova họ emuhọ eriariẹ. Ozodhẹ Ọghẹnẹ o tẹ jẹ rrọ emuhọ areghẹ keme ababọ eriariẹ ohwo ọ rẹ sai wo areghẹ hẹ. Ofariẹ, ohwo nọ ọ kare ozodhẹ Jihova ọ rẹ rehọ eriariẹ nọ o wo rọ kẹ Ọmemama na orro ho.
w00 9/15 25-26
Whọ Raha Odẹ Ra No Ho
ỌZAE nọ ọ rẹ drọ iwou a rẹ riẹe odẹ wọhọ ohwo nọ o wo onaa iwou edrọ ziezi. Ọmọtẹ nọ ọ riẹ obe ziezi, odẹ riẹ u re do inọ ọ riẹ obe gaga. Makọ ohwo nọ o bi ru oware ovo dede he, a rẹ rehọ iẹe mu odẹ kẹe inọ yọ ọyẹlẹ. Nọ Ebaibol na ọ jẹ ta kpahe epanọ emamọ odẹ u wuzou te, ọ ta nọ: “Omamọ odẹ uwoma vi efe, Uyoyou uwoma vi isiliva hayo oro.”—Itẹ 22:1.
Emamọ eware nọ ohwo o bi ru n’oke t’oke oye o rẹ lẹliẹe wo emamọ odẹ. Rekọ omoware nọ o rẹ raha emamọ odẹ yena u tulo ho. Wọhọ oriruo, ọfariẹ-ogbe ẹsiẹvo dede ọ rẹ sae raha odẹ ohwo. Solomọn ovie Izrẹl oke anwae ọ jọ obe Itẹ izou ezeza vẹvẹ unu kpahe iruemu gbe owojẹ nọ e rẹ sae raha odẹ ohwo jẹ raha usu nọ ohwo o wo kugbe Jihova. Eware nana jọ họ, eyaa nọ a rẹ yaa ababọ erorote, oyẹlẹ, eviẹhọ, ọfariẹ-ogbe, enana yọ eware nọ Jihova o mukpahe. Nọ ma tẹ nabe gaviezọ kẹ ohrẹ nana u re fiobọhọ kẹ omai thọ emamọ odẹ nọ ma wo.
Yọroma re Whọ Siọ Eyaa Igheghẹ Ba Ẹyaa
Itẹ uzou avọ 6 o rọ eme nana muhọ inọ: “Ọmọ mẹ, otẹrọnọ whọ rọ esalobọ rọkẹ ọrivẹ ra, who tẹ ya eya kẹ ọrara, otẹrọnọ ẹme unu ra o su owhẹ thọ, nọ who te bru-unu kpare, who ru onana, ọmọ mẹ, re who siwi oma ra—keme who kieruọ abọ ọrivẹ ra no; nya, vẹrẹvẹrẹ, re whọ ruẹrẹ kẹ ọrivẹ ra.”—Itẹ 6:1-3.
Obe Itẹ nana o be vẹvẹ unu kpahe eki nọ a re mu la ro maero kugbe erara. Emọ Izrẹl a rẹ kuọ omoni rai nọ o ‘zihe ruọ oyogbere nọ ọ gbẹ be sae kuọ omariẹ hẹ.’ (Iruo-Izerẹ 25:35-38) Rekọ ehreki Izrẹl jọ a je dhomahọ ekọ jọ nọ a riẹ te he, je momo igho fihọ uzou ẹkwoma amọfa nọ a jẹ tẹzẹ re a dikihẹ esalobọ kẹ ai, onọ u je ru ahwo yena riesa vọ uzou. Oware utioye na o rẹ sae via nẹnẹ re. Wọhọ oriruo, eria jọ nọ a rẹ jọ momo igho a sae gwọlọ ohwo nọ o ti dikihẹ esalobọ taure a te ti siobọno oghẹrẹ igho jọ kẹ ohwo. U woma ha re ohwo ọ rọ okpakpa duomahọ oware utioye ababọ erorote evaọ emu ohwo, keme o rẹ sae lẹliẹ ohwo riesa vọ uzou, je zihe ruọ ekpehre ohwo rọkẹ enọ whọ riesa rai na!
Otẹrọnọ ma duomahọ oware jọ nọ ma roro nọ u re ziezi, ma je rri otọ mu kpakiyọ oware ugheghẹ ma ru, kọ eme ma re ru? Oware nọ who re ru họ kpairoro vrẹ omovuọ re whọ “nya, vẹrẹvẹrẹ, re whọ ruẹrẹ kẹ ọrivẹ ra” re whọ lẹe unuẹse bubou. Ma re ru oware kpobi nọ ma rẹ sai ru rọ kpọ eware vi. Obe jọ o ta nọ: “Who serihọ họ bẹsenọ who re ku ẹme họ kugbe ohwo nọ wha gbe wo ẹme, re ọrivẹ ra ọ gbẹ wha uye se owhẹ hayo ahwo ra ha.” Yọ who re ru onana ababọ okioraha, keme Solomọn o fibae nọ: “Whọ wezẹ hẹ, whọ fare aro gbehe. siwi oma ra wọhọ epanọ orua o rẹ dhẹ no aro ozuẹ, wọhọ epanọ ọvra ọ rẹ ra no aro ọsa-evra.” (Itẹ 6:4, 5) O tẹ lọhọ, u woma re whọ siọ eyaa itieye ba edhomahọ viukpenọ u re si uye se owhẹ odẹ.
Kruoma Ga Ruiruo Wọhọ Ehẹhẹ
Solomọn ọ ta nọ: “O Ọyẹlẹ nya i ri ehẹhẹ, re who wuhrẹ uruemu rai, re who wo areghẹ.” Didi areghẹ ma rẹ sae jọ oma ehẹhẹ nọ e rẹ jọ kakao na wuhrẹ? Solomọn ovie na ọ kuyo na inọ: “A wo oletu hu, a wo [ọsogba] ha, hayo osu hu, oke uvo-ewhru a rẹ ruẹrẹ emu rai kpahe, oke ivuẹvu a re koko eware rai họ.”—Itẹ 6:6-8.
Ehẹhẹ a rẹ nabi koko oma họ, a te je wo okugbe. A rẹ rọ iroro obọrai koko emu họ hẹrẹ odẹ. A wo “oletu hu, a wo [ọsogba] ha, hayo osu hu.” Dede nọ ehẹhẹ a wo ovie aye, orọnọ ọ rrọ ovie aye re o su hu, rekọ re o fi ike họ je yẹ emọ v’otọ ọvo. A wo olori nọ ọ rẹ gbae họ ruiruo hayo kiẹ epanọ a bi ru te riwi hi, ghele na a re ruiruo rai vrẹ ọvo.
Wọhọ ehẹhẹ, kọ ma gbe kruoma ga evaọ iruo? Re ma kruoma ga ruiruo jẹ daoma wo onaa ziezi evaọ iruo na, o tẹ make rọnọ ohwo ọvo o bi rri omai hi, u re wowoma. Te ma rrọ obọ isukulu, te ma rrọ obọ iruo mai, hayo iruo Ọghẹnẹ, ma rẹ daoma ru utho ẹgba mai. Epanọ emera i re wo erere no iruo rai ze na, ere Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma “wo evawere eva iruo” mai. (Ọtausiuwoma Na 3:13, 22; 5:18) Ma te kruobọ ga evaọ iruo mai, eghale nọ i re noi ze họ, eva e rẹ were omai ẹsikpobi yọ udu u re obrukpe omai hi.—Ọtausiuwoma Na 5:12.
Solomọn ọ nọ ọyẹlẹ enọ ivẹ nana nọ o re roro kpahe, ọ nọ inọ: “O Ọyẹlẹ ẹvẹ who re kiẹzẹ krite? Oke ovẹ whọ rẹ rọwo no owezẹ? Umutho owezẹ, umutho aro olielie, umutho abọ ro muoma rọkẹ eriosehọ, uvuhu u veti kpe owhẹ wọhọ ofoughori, eware e vẹte kare owhẹ wọhọ elakpaẹmo.” (Itẹ 6:9-11) Oria nọ ọyẹlẹ o bi jo viaho, etẹe uvuhu u re jo kpei aro wa, uvuhu na o vẹ vẹ ruọ ẹe wọhọ ọgbaẹmo. O rẹ raha oke he, odi avọ enwẹnwẹ i ve di no udhu riẹ ze. (Itẹ 24:30, 31) Okọ riẹ o vẹ raha muotọ. Kọ ono ọ te kẹ ohwo oriri otiọye uvẹ nọ o gbe ruiruo kẹe? Ọmọ isukulu nọ obe use o rẹ bẹ, kọ ọ sae riẹ obe?
Hae Ta Uzẹme
Nọ Solomọn ọ jẹ ta kpahe uruemu ofa nọ o rẹ raha odẹ ohwo gbe usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ, o kere nọ: “Ovuoghori, o ru umuomu no, o re ghoro avọ eme iyoma eta, ọ rẹ rehọ eto-aro gbe awọ liẹliẹ ẹme, ọ vẹ riẹ uziobọ, ọ vẹ rọ udu uyoma ru umuomu, ọ vẹ gwọlọ ẹme kẹse kẹse.”—Itẹ 6:12-14.
Ohwo nọ o wo uruemu utioye na yọ ọviẹwẹ. Oguọrue ọ rẹ gwọlọ ko uruemu ọrue oguo na dhere. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Orọnọ evaọ “eme iyoma eta” ọvo ho, rekọ te oma nọ o re ro dhesẹ iẹe. Ohwo jọ nọ ọ riẹ obe gaga ọ ta nọ: “T’obọ t’owọ, te urru, gbe oghẹrẹ nọ a re ru ovao a rẹ rọ viẹ ahwo họ; igbakọ e rọ ehwẹ yọ emuemu ọ rrọ eva.” Ofogori otioye na ẹgwae omuomu ọvo ọ rẹ gba. Kọ eme ọ te via kẹe uwhremu na?
AKPE 10-16
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ITẸ 7-11
“Wha Jọ Iroro Rai I Kurẹriẹ Hẹ”
w00 11/15 29-30
“Koko Izi Mẹ re Whọ Zọ”
Solomọn ọ ta haro nọ: “Fare ae họ obọ gaga, who kere ai fihọ udu ra.” (Itẹ 7:3) Wọhọ epanọ iziabọ nọ ma bi ro ru eware i wuzou kẹ omai te na, ere eware nọ ma jọ Ebaibol na wuhrẹ hayo eriariẹ riẹ nọ ma wo no emaha ze e rẹ jọ ghaghae kẹ omai re, ma vẹ hae kareghẹhọ ai re e kpọ omai evaọ oware kpobi nọ ma bi ru. Ma re kere ai fihọ udu mai, re e jọ ẹkoma mai.
Nọ ovie na ọ jẹ ta kpahe epanọ areghẹ avọ orimuo i wuzou te, ọ ta nọ: “Ta kẹ areghẹ nọ, ‘Whẹ oniọvo-ọmọtẹ mẹ,’ who se orimuo emamọ ogbẹnyusu ra.” (Itẹ 7:4) Nọ ohwo ọ tẹ rehọ eriariẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ ro ruiruo ziezi họ areghẹ. Wọhọ epanọ oniọvo-ọmọtẹ mai ọ rẹ were omai na ere areghẹ ọ rẹ were omai. Kọ ẹvẹ kpahe orimuo? Orimuo họ epanọ ohwo ọ sai ro rri ẹme o ve wo otoriẹ ẹme ziezi ẹkwoma abọjọ ẹme na nọ ọ rẹ rọ wawo ohwohwo hayo omariẹ kpobi re u vẹe ẹro. Epanọ ogbẹnyusu ọkpekpe o re no akotọ mai hi na ere o gwọlọ nọ orimuo o re no akotọ mai gbe he.
Fikieme ma je fi ohrẹ Ebaibol na họ iruo re ma sikẹle areghẹ avọ orimuo? Oware na họ “re ọ sẹro [mai] no obọ aye nọ o re gbe-ọfariẹ na no, ro no obọ aye nọ o re munya avọ eme awere riẹ.” (Itẹ 7:5) Ma te gine ru ere, o rẹ thọ omai no obọ ahwo nọ ma riẹ hẹ hayo erara nọ e rẹ rọ eme awere tẹzẹ omai, koyehọ obọ ogbe-ọfariẹ.
Ovrawha Ọ Nyaku Aye nọ Ọ Vọ “avọ Eva Ẹghẹ”
Ovie Izrẹl ọ tẹ ta kpahe oware ofa nọ o muẹrohọ, ọ ta nọ: “Keme eva unwido mẹ, mẹ rehọ eghogho riwi kpo obọ otafe, mẹ tẹ jọ udevie iruori na, eva udevie emoha na ruẹ ọmọzae jọ nọ ọ kare areghẹ. nọ ọ be nya iyẹrẹ nọ e kẹle ogbe riẹ vrẹ, nọ ọ be wẹriẹ kpo obọ uwou riẹ, eva okenọ oke u bi siarohọ, eva owọwọ, eva oke aso nọ otọ u muebi no.”—Itẹ 7:6-9.
Unwido nọ Solomọn ọ jẹ jọ rri obọ otafe na u wo imire nọ a zuo ziezi nọ i wo eghogho. Nọ oke u bi kpo na, otafe u siarohọ no, iyẹrẹ na soso o te muebi. O te gbẹroku ovrawha jọ nọ o bi kie ruọ uye. Fikinọ o wo orimuo hayo areghẹ hẹ, ọ tẹ be jọ etẹe ru gheghẹ. Ẹsejọhọ ọ riẹ oghẹrẹ oria nọ ọ rrọ na jẹ riẹ oware nọ o sae jọ etẹe via kẹe. Ọmọzae na ọ be nya oria nọ o “kẹle ogbe” na, koyehọ edhere nọ o kpobọ uwou aye na. Ono họ aye na? Eme o bi ti ru?
Ovie na o gbiku na họ aro nọ: “Koyehọ aye jọ o zere irie, nọ ọ wọhọ ogberẹ, avọ eva ẹghẹ. Ọ riẹ ẹme gaga avọ ọfariẹ, owọ riẹ o rẹ dọmu uwou hu; ivobọna yọ ọ rọ obọ ososo-ore, ivobọna yọ ọ rọ obọ eki, eva omoko kpobi o re kiekọ hẹrẹ.”—Itẹ 7:10-12.
Osẹ nọ aye na ọ sẹ dede u dhesẹ oghẹrẹ ohwo nọ ọ rrọ no. (Emuhọ 38:14, 15) Ẹgọ riẹ o woma ha, o wọhọ orọ ogberẹ. Kareghẹhọ nọ, ọ vọ avọ eva ẹghẹ, o wo udu “eviẹhọ,” ẹjiroro riẹ kpobi họ re ọ “lẹliẹ họ.” Aye na o nyou-unu, ọ whẹro gaga, o re veghe uzou, ọ rẹ ta ẹme vrẹ oma, ọ rẹ rọwo ẹme omọfa ha, o re yo ọrọ ohwo ho, yọ o re muofu ọkpo. Ukpenọ ọ rẹ daji uwou, ọ rẹ kọ ore hayo iyẹrẹ na kpobi duwu be gwọlọ ohwo nọ o re mu te obọ. Ohwo kerọ ọmọzae yena ọ be hẹrẹ.
“Eme Obẹlẹ Ibuobu”
Enẹ ọmoha na ọ rọ nyaku aye nọ ọ vọ avọ ẹghẹ. Oware nọ Solomọn ọ ruẹ u gbe rie unu gaga! Ọ ta nọ: “Ọ rẹ gbalọ iẹe ọ vẹ viọlọ iẹe unu ọ vẹ rehọ aroọwha ta kẹ e nọ: Mẹ rẹ se idhe ba edhe he, nẹnẹ na mẹ hwosa eya no mẹ ya no; fiki oye mẹ jẹ nyaze ti zere owhẹ, re mẹ te gwọlọ owhẹ whawha, whaọ mẹ ruẹ owhẹ no.”—Itẹ 7:13-15.
Unu aye nana o were ẹme wo umuo ho. Ọ nyabru ọmọzae na be ta ẹme kẹe ududu. Ọ nabe maa eme kpobi nọ ọ te ta họ re ọ rọ ruọ ọmọzae na oma. Nọ ọ ta nọ ọ rẹ se idhe ba edhe he gbe nọ ọ hwosa eyaa riẹ no na, koyehọ o bi dhesẹ nọ o kiẹrẹe, inọ o bi ru ẹkabọ riẹ gba evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Erao, eka, ewhri, gbe ewaene a jẹ hai ro dhidhe evaọ etẹmpol obọ Jerusalẹm. (Iruo-Izerẹ 19:5, 6; 22:21; Ikelakele 15:8-10) Nọ orọnọ ohwo nọ o dhe idhe udhedhẹ ọ rẹ jariẹ rehọ jẹ kẹ ahwo uwou riẹ na, aye na ọ sae ta nọ emu gbe idi ọ vọ obọ uwou riẹ kiọkọ. Ẹme na ọ rrọ vevẹ: Ọmọzae na ọ te riakpọ kuoma. Fiki ọmọzae na aye na o ro no uwou riẹ ze. Nọ iku nọ a rẹ romatotọ gaviezọ kẹ. Ohwo jọ nọ o wuhrẹ kpahe Ebaibol ọ ta nọ: “Uzẹme riẹ họ aye na ọ nyaze te gwọlọ ohwo jọ, kọ fiki ọmọzae nana ọ rọ ginẹ nyaze? Ohwo ogheghẹ kerọ ọmọzae nana ọvo ọ rẹ sai kie kẹ eme aye na.”
Aye na ọ tẹ gọ emamọ ẹgọ, ta eme ewewere kẹe, dhobọtei jẹ gbalọ iẹe, ọ tẹ viọlọ iẹe unu, emamọ udẹ nọ o wholo i te gbo ze, kọ ere ọ rọ ruọ ẹe oma. Aye na ọ ta nọ: “Mẹ rehọ ehọ hwa ehwa mẹ no, ehọ elọlọhọ Ijipti nọ a rehọ ame oghoghẹrẹ there; mẹ frẹ idẹ nọ i re gbo ore awere ku ehwa mẹ ehọ alọs gbe kinamọ.” (Itẹ 7:16, 17) Ọ nabe romatotọ ruẹrẹ ehwa riẹ kpahe avọ emamọ ehọ nọ i wo ekọlọ nọ i no obọ Ijipti ze, jẹ frẹ udẹ ma, alọs, gbe kinamọ nọ i bi gbo emamọ ore fihọ iẹe.
Ọ ta haro nọ: “Nyaze, re ma bẹlẹ epanọ u je omai bẹsenọ oke o rẹ rọ kia, re ma whelie oma eva uyoyou.” Uzizie nana o vrẹ emu gheghe nọ imava ọvo a rẹ re. O bi sei re aimava a nyai wezẹ kugbe. Rọkẹ ọmọzae na, eme ọ were te enẹ, u kiehọ iẹe oma wo umuo ho! Re ọ ruọ ẹe oma ziezi aye na ọ tẹ ta nọ: “Keme ọzae mẹ ọ rọ uwou hu, o kpo erẹ thethabọ, ọ rehọ ẹkpa-igho kugbe oma nya vrẹ, o je ti kpozi yọ amara o ghelie no.” (Itẹ 7:18-20) Ọ be kẹe imuẹro nọ oware ovo nọ u ti kieze bẹre odo o riẹ hẹ, keme ọzae riẹ o kpohọ erẹ nyae kọ okọ no, yọ ọ te kaki zihe ze he. Aye na o wo ẹghẹ kẹhẹ nọ ọ sae rọ bẹbẹ ọmọzae na te obọ! “Eme obẹlẹ ibuobu ọ rọ ta udu riẹ kurẹriẹ, eme awere riẹ na ọ rọ duẹ e họ.” (Itẹ 7:21) Ọzae nọ ọ wọhọ Josẹf ọye ọ rẹ sai kie kẹ eme ewewere itiena ha. (Emuhọ 39:9, 12) Kọ ọmọzae na ọ sae te vabọ?
w00 11/15 30-31
“Koko Izi Mẹ re Whọ Zọ”
Ovie na nọ o bi rri oware nọ o be via na o gbe gbiku na haro nọ: “Koyehọ aye jọ o zere irie, nọ ọ wọhọ ogberẹ, avọ eva ẹghẹ. Ọ riẹ ẹme gaga avọ ọfariẹ, owọ riẹ o rẹ dọmu uwou hu; ivobọna yọ ọ rọ obọ ososo-ore, ivobọna yọ ọ rọ obọ eki, eva omoko kpobi o re kiekọ hẹrẹ.”—Itẹ 7:10-12.
Osẹ nọ aye na ọ sẹ dede u dhesẹ oghẹrẹ ohwo nọ ọ rrọ no. (Emuhọ 38:14, 15) Ẹgọ riẹ o woma ha, o wọhọ orọ ogberẹ. Kareghẹhọ nọ, ọ vọ avọ eva ẹghẹ, o wo udu “eviẹhọ,” ẹjiroro riẹ kpobi họ re ọ “lẹliẹ họ.” Aye na o nyou-unu, ọ whẹro gaga, o re veghe uzou, ọ rẹ ta ẹme vrẹ oma, ọ rẹ rọwo ẹme omọfa ha, o re yo ọrọ ohwo ho, yọ o re muofu ọkpo. Ukpenọ ọ rẹ daji uwou, ọ rẹ kọ ore hayo iyẹrẹ na kpobi duwu be gwọlọ ohwo nọ o re mu te obọ. Ohwo kerọ ọmọzae yena ọ be hẹrẹ.
“Eme Obẹlẹ Ibuobu”
Enẹ ọmoha na ọ rọ nyaku aye nọ ọ vọ avọ ẹghẹ. Oware nọ Solomọn ọ ruẹ u gbe rie unu gaga! Ọ ta nọ: “Ọ rẹ gbalọ iẹe ọ vẹ viọlọ iẹe unu ọ vẹ rehọ aroọwha ta kẹ e nọ: Mẹ rẹ se idhe ba edhe he, nẹnẹ na mẹ hwosa eya no mẹ ya no; fiki oye mẹ jẹ nyaze ti zere owhẹ, re mẹ te gwọlọ owhẹ whawha, whaọ mẹ ruẹ owhẹ no.”—Itẹ 7:13-15.
Unu aye nana o were ẹme wo umuo ho. Ọ nyabru ọmọzae na be ta ẹme kẹe ududu. Ọ nabe maa eme kpobi nọ ọ te ta họ re ọ rọ ruọ ọmọzae na oma. Nọ ọ ta nọ ọ rẹ se idhe ba edhe he gbe nọ ọ hwosa eyaa riẹ no na, koyehọ o bi dhesẹ nọ o kiẹrẹe, inọ o bi ru ẹkabọ riẹ gba evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Erao, eka, ewhri, gbe ewaene a jẹ hai ro dhidhe evaọ etẹmpol obọ Jerusalẹm. (Iruo-Izerẹ 19:5, 6; 22:21; Ikelakele 15:8-10) Nọ o rọnọ ohwo nọ o dhe idhe udhedhẹ ọ rẹ jariẹ rehọ jẹ kẹ ahwo uwou riẹ na, aye na ọ sae ta nọ emu gbe idi ọ vọ obọ uwou riẹ kiọkọ. Ẹme na ọ rrọ vevẹ: Ọmọzae na ọ te riakpọ kuoma. Fiki ọmọzae na aye na o ro no uwou riẹ ze. Nọ iku nọ a rẹ romatotọ gaviezọ kẹ. Ohwo jọ nọ o wuhrẹ kpahe Ebaibol ọ ta nọ: “Uzẹme riẹ họ aye na ọ nyaze te gwọlọ ohwo jọ, kọ fiki ọmọzae nana ọ rọ ginẹ nyaze? Ohwo ogheghẹ kerọ ọmọzae nana ọvo ọ rẹ sai kie kẹ eme aye na.”
Aye na ọ tẹ gọ emamọ ẹgọ, ta eme ewewere kẹe, dhobọtei jẹ gbalọ iẹe, ọ tẹ viọlọ iẹe unu, emamọ udẹ nọ o wholo i te gbo ze, kọ ere ọ rọ ruọ ẹe oma. Aye na ọ ta nọ: “Mẹ rehọ ehọ hwa ehwa mẹ no, ehọ elọlọhọ Ijipti nọ a rehọ ame oghoghẹrẹ there; mẹ frẹ idẹ nọ i re gbo ore awere ku ehwa mẹ ehọ alọs gbe kinamọ.” (Itẹ 7:16, 17) Ọ nabe romatotọ ruẹrẹ ehwa riẹ kpahe avọ emamọ ehọ nọ i wo ekọlọ nọ i no obọ Ijipti ze, jẹ frẹ udẹ ma, alọs, gbe kinamọ nọ i bi gbo emamọ ore fihọ iẹe.
Ọ ta haro nọ: “Nyaze, re ma bẹlẹ epanọ u je omai bẹsenọ oke o rẹ rọ kia, re ma whelie oma eva uyoyou.” Uzizie nana o vrẹ emu gheghe nọ imava ọvo a rẹ re. O bi sei re aimava a nyai wezẹ kugbe. Rọkẹ ọmọzae na, eme ọ were te enẹ, u kiehọ iẹe oma wo umuo ho! Re ọ ruọ ẹe oma ziezi aye na ọ tẹ ta nọ: “Keme ọzae mẹ ọ rọ uwou hu, o kpo erẹ thethabọ, ọ rehọ ẹkpa-igho kugbe oma nya vrẹ, o je ti kpozi yọ amara o ghelie no.” (Itẹ 7:18-20) Ọ be kẹe imuẹro nọ oware ovo nọ u ti kieze bẹre odo o riẹ hẹ, keme ọzae riẹ o kpohọ erẹ nyae kọ okọ no, yọ ọ te kaki zihe ze he. Aye na o wo ẹghẹ kẹhẹ nọ ọ sae rọ bẹbẹ ọmọzae na te obọ! “Eme obẹlẹ ibuobu ọ rọ ta udu riẹ kurẹriẹ, eme awere riẹ na ọ rọ duẹ e họ.” (Itẹ 7:21) Ọzae nọ ọ wọhọ Josẹf ọye ọ rẹ sai kie kẹ eme ewewere itiena ha. (Emuhọ 39:9, 12) Kọ ọmọzae na ọ sae te vabọ?
Wọhọ Eruẹ nọ A be Nyai Kpe
Solomọn ọ ta nọ: “Ukri hi ọ tẹ nwani lele iei, epanọ eruẹ ọ rẹ nya kpohọ oria nọ a je bi kpe ei, hayo epanọ ufi u re mu ugbosu kekeke, bẹsenọ ose obi u re duwu ivu riẹ lafiẹ; wọhọ epanọ ọvra ọ rẹ ra ruọ ẹta, yọ ọ riẹ nọ uzou riẹ u ti lele ie hi.”—Itẹ 7:22, 23.
Ọmoha na ọ sae siọ uzizie na vievie he. Nọ ọ ta uzou riẹ reghe no, ọmoha na o te we lele ei vrẹ wọhọ eruẹ nọ a be wọ nyai kpe. Wọhọ epanọ ohwo nọ a fi egbregba họ abọ gbe awọ ọ rẹ sae vabọ họ na, ere ọmoha nana o we ruọ uzioraha. Ọ kparo ruẹ uye nọ u ti noi ze he “bẹsenọ ose obi u re duwu ivu riẹ lafiẹ,” koyehọ ola nọ o rẹ sai si uwhu kpei. Uwhu na o sae jọ ẹyao nọ ọ rẹ sai kpe ohwo nọ ẹnwae-obro o rẹ sai wha ze. Ola na o sae lẹliẹe kie no abọ Ọghẹnẹ; onọ u kugbe “uzou riẹ” nọ u ti lele ie. U kpomahọ oma riẹ gbe uzuazọ riẹ kpobi, ọ tẹ jẹ thọ uzi Ọghẹnẹ. Ọ tẹ rọ ere họrọ ruọ obi uwhu wọhọ ọvra nọ o kie ruọ ẹta!
“Wha Vru Ruọ Idhere Riẹ Hẹ”
Solomọn ọ kẹ ohrẹ kpahe oware nọ ọ ruẹ na inọ: “Whaọ enẹna, whai emọ mẹ, wha gaviezọ kẹ omẹ, re wha fiezọhotọ kẹ ẹme unu mẹ. Wha jọ iroro rai i kurẹriẹ bru ei hi, wha vru ruọ idhere riẹ hẹ; keme ibuobu o ru kie [no], ri, enọ o kpe no igbidigbi. Uwou riẹ edhere Ẹri, nọ ọ lafi ọgua uwhu.”—Itẹ 7:24-27.
Ohrẹ Solomọn na o rrọ vevẹ inọ ohwo ọ rẹ kẹnoma kẹ idhere ogberẹ “re uzuazọ o ruẹse” bọe. (Itẹ 7:2) Ohrẹ na u woma kẹ omai gaga nẹnẹ! Ohwo ọ rẹ daoma whaha eria nọ ikpehre ahwo a rẹ jọ, enọ i re dhere re ahwo a ruẹsi we ruọ ai obọ. Fikieme whọ jẹ nya oria nọ a rrọ re who fi uzuazọ ra họ ọza? Evaọ uzẹme, fikieme whọ jẹ jọ ohwo nọ “o wo areghẹ hẹ,” re who ghoro ruọ edhere “ọrara”?
“Aye nọ o re gbe-ọfariẹ” nọ ovie na ọ ruẹ na ọ rọ eme awere zizie ọmoha na re a “whelie oma eva uyoyou.” Kọ ogbẹrọnọ ere a bi ru izoge buobu nẹnẹ, maero kọ emetẹ nọ a be rọ eme awere viẹhọ? Rekọ roro kpahe onana: Nọ ohwo jọ ọ tẹ be gwọlọ su owhẹ ruọ ọfariẹ-ogbe, who re se oyena uvi uyoyou manikọ isiuru obọriẹ? Fikieme ọmọzae nọ o gine you ọmọtẹ ọ jẹ bẹbẹ iẹe họ ru oware nọ o wọso ẹrọwọ riẹ, re udu riẹ o brukpei? Solomọn ọ hrẹ nọ wha “jọ iroro rai i kurẹriẹ” kpohọ idhere itieye he.
Ohwo nọ ọ rẹ lẹliẹ ahwo, ọ rẹ ruẹrẹ eme riẹ họ ziezi re e were ezọ. Ma te wo areghẹ avọ orimuo i re fiobọhọ kẹ omai vuhu eghẹ riẹ. Nọ ma tẹ be hae kareghẹhọ izi Jihova ẹsikpobi e rẹ sae jọ ọthọwẹ rọkẹ omai. Fikiere, a joma ruabọhọ koko izi Ọghẹnẹ re uzuazọ o ruẹsi bọ omai jẹ tubẹ rria bẹdẹ bẹdẹ.—1 Jọn 2:17.
w00 11/15 29
“Koko Izi Mẹ re Whọ Zọ”
Solomọn ọ ta haro nọ: “Fare ae họ obọ gaga, who kere ai fihọ udu ra.” (Itẹ 7:3) Wọhọ epanọ iziabọ nọ ma bi ro ru eware i wuzou kẹ omai te na, ere eware nọ ma jọ Ebaibol na wuhrẹ hayo eriariẹ riẹ nọ ma wo no emaha ze e rẹ jọ ghaghae kẹ omai re, ma vẹ hae kareghẹhọ ai re e kpọ omai evaọ oware kpobi nọ ma bi ru. Ma re kere ai fihọ udu mai, re e jọ ẹkoma mai.
Nọ ovie na ọ jẹ ta kpahe epanọ areghẹ avọ orimuo i wuzou te, ọ ta nọ: “Ta kẹ areghẹ nọ, ‘Whẹ oniọvo-ọmọtẹ mẹ,’ who se orimuo emamọ ogbẹnyusu ra.” (Itẹ 7:4) Nọ ohwo ọ tẹ rehọ eriariẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ ro ruiruo ziezi họ areghẹ. Wọhọ epanọ oniọvo-ọmọtẹ mai ọ rẹ were omai na ere areghẹ ọ rẹ were omai. Kọ ẹvẹ kpahe orimuo? Orimuo họ epanọ ohwo ọ sai ro rri ẹme o ve wo otoriẹ ẹme ziezi ẹkwoma abọjọ ẹme na nọ ọ rẹ rọ wawo ohwohwo hayo omariẹ kpobi re u vẹe ẹro. Epanọ ogbẹnyusu ọkpekpe o re no akotọ mai hi na ere o gwọlọ nọ orimuo o re no akotọ mai gbe he.
Fikieme ma je fi ohrẹ Ebaibol na họ iruo re ma sikẹle areghẹ avọ orimuo? Oware na họ “re ọ sẹro [mai] no obọ aye nọ o re gbe-ọfariẹ na no, ro no obọ aye nọ o re munya avọ eme awere riẹ.” (Itẹ 7:5) Ma te gine ru ere, o rẹ thọ omai no obọ ahwo nọ ma riẹ hẹ hayo erara nọ e rẹ rọ eme awere tẹzẹ omai, koyehọ obọ ogbe-ọfariẹ.
Ovrawha Ọ Nyaku Aye nọ Ọ Vọ “avọ Eva Ẹghẹ”
Ovie Izrẹl ọ tẹ ta kpahe oware ofa nọ o muẹrohọ, ọ ta nọ: “Keme eva unwido mẹ, mẹ rehọ eghogho riwi kpo obọ otafe, mẹ tẹ jọ udevie iruori na, eva udevie emoha na ruẹ ọmọzae jọ nọ ọ kare areghẹ. nọ ọ be nya iyẹrẹ nọ e kẹle ogbe riẹ vrẹ, nọ ọ be wẹriẹ kpo obọ uwou riẹ, eva okenọ oke u bi siarohọ, eva owọwọ, eva oke aso nọ otọ u muebi no.”—Itẹ 7:6-9.
Unwido nọ Solomọn ọ jẹ jọ rri obọ otafe na u wo imire nọ a zuo ziezi nọ i wo eghogho. Nọ oke u bi kpo na, otafe u siarohọ no, iyẹrẹ na soso o te muebi. O te gbẹroku ovrawha jọ nọ o bi kie ruọ uye. Fikinọ o wo orimuo hayo areghẹ hẹ, ọ tẹ be jọ etẹe ru gheghẹ. Ẹsejọhọ ọ riẹ oghẹrẹ oria nọ ọ rrọ na jẹ riẹ oware nọ o sae jọ etẹe via kẹe. Ọmọzae na ọ be nya oria nọ o “kẹle ogbe” na, koyehọ edhere nọ o kpobọ uwou aye na. Ono họ aye na? Eme o bi ti ru?
w00 11/15 31
“Koko Izi Mẹ re Whọ Zọ”
Wọhọ Eruẹ nọ A be Nyai Kpe
Solomọn ọ ta nọ: “Ukri hi ọ tẹ nwani lele iei, epanọ eruẹ ọ rẹ nya kpohọ oria nọ a je bi kpe ei, hayo epanọ ufi u re mu ugbosu kekeke, bẹsenọ ose obi u re duwu ivu riẹ lafiẹ; wọhọ epanọ ọvra ọ rẹ ra ruọ ẹta, yọ ọ riẹ nọ uzou riẹ u ti lele ie hi.”—Itẹ 7:22, 23.
Ọmoha na ọ sae siọ uzizie na vievie he. Nọ ọ ta uzou riẹ reghe no, ọmoha na o te we lele ei vrẹ wọhọ eruẹ nọ a be wọ nyai kpe. Wọhọ epanọ ohwo nọ a fi egbregba họ abọ gbe awọ ọ rẹ sae vabọ họ na, ere ọmoha nana o we ruọ uzioraha. Ọ kparo ruẹ uye nọ u ti noi ze he “bẹsenọ ose obi u re duwu ivu riẹ lafiẹ,” koyehọ ola nọ o rẹ sai si uwhu kpei. Uwhu na o sae jọ ẹyao nọ ọ rẹ sai kpe ohwo nọ ẹnwae-obro o rẹ sai wha ze. Ola na o sae lẹliẹe kie no abọ Ọghẹnẹ; onọ u kugbe “uzou riẹ” nọ u ti lele ie. U kpomahọ oma riẹ gbe uzuazọ riẹ kpobi, ọ tẹ jẹ thọ uzi Ọghẹnẹ. Ọ tẹ rọ ere họrọ ruọ obi uwhu wọhọ ọvra nọ o kie ruọ ẹta!
“Wha Vru Ruọ Idhere Riẹ Hẹ”
Solomọn ọ kẹ ohrẹ kpahe oware nọ ọ ruẹ na inọ: “Whaọ enẹna, whai emọ mẹ, wha gaviezọ kẹ omẹ, re wha fiezọhotọ kẹ ẹme unu mẹ. Wha jọ iroro rai i kurẹriẹ bru ei hi, wha vru ruọ idhere riẹ hẹ; keme ibuobu o ru kie [no], ri, enọ o kpe no igbidigbi. Uwou riẹ edhere Ẹri, nọ ọ lafi ọgua uwhu.”—Itẹ 7:24-27.
Ohrẹ Solomọn na o rrọ vevẹ inọ ohwo ọ rẹ kẹnoma kẹ idhere ogberẹ “re uzuazọ o ruẹse” bọe. (Itẹ 7:2) Ohrẹ na u woma kẹ omai gaga nẹnẹ! Ohwo ọ rẹ daoma whaha eria nọ ikpehre ahwo a rẹ jọ, enọ i re dhere re ahwo a ruẹsi we ruọ ai obọ. Fikieme whọ jẹ nya oria nọ a rrọ re who fi uzuazọ ra họ ọza? Evaọ uzẹme, fikieme whọ jẹ jọ ohwo nọ “o wo areghẹ hẹ,” re who ghoro ruọ edhere “ọrara”?
“Aye nọ o re gbe-ọfariẹ” nọ ovie na ọ ruẹ na ọ rọ eme awere zizie ọmoha na re a “whelie oma eva uyoyou.” Kọ ogbẹrọnọ ere a bi ru izoge buobu nẹnẹ, maero kọ emetẹ nọ a be rọ eme awere viẹhọ? Rekọ roro kpahe onana: Nọ ohwo jọ ọ tẹ be gwọlọ su owhẹ ruọ ọfariẹ-ogbe, who re se oyena uvi uyoyou manikọ isiuru obọriẹ? Fikieme ọmọzae nọ o gine you ọmọtẹ ọ jẹ bẹbẹ iẹe họ ru oware nọ o wọso ẹrọwọ riẹ, re udu riẹ o brukpei? Solomọn ọ hrẹ nọ wha “jọ iroro rai i kurẹriẹ” kpohọ idhere itieye he.
Ohwo nọ ọ rẹ lẹliẹ ahwo, ọ rẹ ruẹrẹ eme riẹ họ ziezi re e were ezọ. Ma te wo areghẹ avọ orimuo i re fiobọhọ kẹ omai vuhu eghẹ riẹ. Nọ ma tẹ be hae kareghẹhọ izi Jihova ẹsikpobi e rẹ sae jọ ọthọwẹ rọkẹ omai. Fikiere, a joma ruabọhọ koko izi Ọghẹnẹ re uzuazọ o ruẹsi bọ omai jẹ tubẹ rria bẹdẹ bẹdẹ.—1 Jọn 2:17.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
w01 5/15 29-30
‘Areghẹ O re Ru Edẹ Mai Vihọ’
U fo nọ omaurokpotọ o rẹ wọ Ileleikristi jẹ ọwhọkuo nọ areghẹ ọ rẹ kẹ rehọ. Onana o mae roja rọkẹ izoge gbe enọ i mu Jihova họ ẹgọ obọ. Fikinọ a wo eriariẹ kpahe Ọghẹnẹ tere he, a rẹ gwọlọ ru eware nọ e “kare areghẹ.” Orọnikọ ẹsikpobi a rẹ gwọlọ ru oware nọ o thọ họ, rekọ o rẹ rehọ oke gbe omodawọ re a wuhrẹ udu rai jẹ jiroro nọ e rẹ were Jihova. Onana o gwọlọ nọ iroro, isiuru, gbe itee rai e rẹ rọwo kugbe oreva Ọghẹnẹ. U wuzou gaga re a “wo isiuru kẹ ame-ivie ẹme na nọ a rọ oware ofa gua ha na.”—1 Pita 2:2.
Kọ u gbe fo re mai kpobi ma wuhrẹ kparo vrẹ “iwuhrẹ esese” na? U gine fo gaga re ma wo isiuru kẹ “eware ididi Ọghẹnẹ” je wo ẹgba no emu ọgaga nọ ọ rrọ rọkẹ ahwo nọ a kpako no ze. (Ahwo Hibru 5:12–6:1; 1 Ahwo Kọrint 2:10) “Ọrigbo nọ a re fievahọ nọ o wo areghẹ” na, ọnọ Jesu ọ be kpọ, ọ be kẹ omai kpobi emu iwuhrẹ Ọghẹnẹ evaọ ẹruoke. (Matiu 24:45-47) Nọ ma tẹ be romatotọ wuhrẹ Ebaibol na gbe ebe ukoko na nọ ọrigbo na o kere no Ebaibol ze, yọ ma be re emu evaọ emẹjẹ areghẹ.
“Whọ Hrẹ Ose-Ẹkoko Ho”
Iwuhrẹ nọ areghẹ ọ rẹ kẹ i kugbe ọkpọvio gbe ọwhọkuo. Eware nana nọ areghẹ ọ rẹ kẹ na, ahwo kpobi a rẹ jẹ ae rehọ họ. Oye o soriẹ nọ ekuhọ abọ ọsosuọ obe Itẹ o rọ vẹvẹ omai unu nọ: “Ọnọ ọ rẹ kẹ ose-ẹkoko ohrẹ, ọ rẹ wha ẹpoviẹ se oma riẹ, jegbe ọnọ ọ rẹ whọku orumuomu o re wo Oma onwa. Whọ hrẹ ose-ẹkoko ho, o je ti mukpahe owhẹ.”—Itẹ 9:7, 8a.
Ose-ẹkoko o re mukpahe hayo fi ẹgo heva kẹ ohwo nọ ọ be gwọlọ kpọe họ. Ohwo omuomu o re wo edẹro kẹ ewoma nọ o re no ọwhọkuo ze he. Fikiere, o te jọ oware areghẹ hẹ re ma raha oke mai wuhrẹ ahwo nọ a wo edẹro kẹ uzẹme ẹme Ọghẹnẹ hẹ, hayo nọ e rẹ gwọlọ rehọ iẹe se ẹkoko. Okenọ Pọl ukọ na ọ jẹ ta usiuwoma evaọ obọ Antiọk, ọ nyaku utu ahwo Ju jọ nọ a mukpahe uzẹme na. Ihri-eriọ u ru nọ a jẹ rọ ta eme wọso Pọl re a sae rọ ere bẹbẹ iẹe họ lele ai vravro, rekọ Pọl ọ ta kẹ ae nọ: “Nọ wha be se [ẹme Ọghẹnẹ na] je bi rri omarai nọ wha fo kẹ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ hẹ na, rri! ma be nya bru ahwo erẹwho na.”—Iruẹru Ikọ 13:45, 46.
Nọ ma be daoma wha usiuwoma Uvie na se ahwo evezi na, a jọ ma yọroma re ma siọ avro ba ẹvro kugbe ise-ẹkoko. Jesu Kristi ọ hrẹ ilele riẹ nọ: “Nọ wha tẹ ruọ uwou, wha yere enọ e rrọ uwou na. A te dede owhai rehọ, jọ udhedhẹ rai u te uwou na; rekọ a gbe dede owhai rehọ họ, jọ udhedhẹ rai u lele owhai zihe. Evaọ oria kpobi nọ a jọ dede owhai rehọ họ hayo gaviezọ kẹ owhai hi, nọ wha te bi no uwou yena hayo ẹwho yena, wha nuhu ovu nọ ọ rrọ awọ rai no.”—Matiu 10:12-14.
Ohwo owareghẹ ọ rẹ jẹ ohrẹ rehọ, o re ru wọhọ ose-ẹkoko ho. Solomọn ọ ta nọ: “Kẹ ohwo nọ o wo areghẹ ohrẹ, o re ti you owhẹ. Rehọ ohrẹ kẹ ohwo nọ o wo areghẹ, o re ti wo areghẹ vi ere.” (Itẹ 9:8b, 9a) Ohwo owareghẹ ọ riẹ nọ “ọwhọkuo ọvo ọ riẹ hẹ nọ o wọhọ nọ o rẹ kẹ evawere evaọ okioke nọ a rọ kẹe, ukpoye o rẹ da; rekọ uwhremu na, o re ru ahwo nọ o wuhrẹ no mọ ubi udhedhẹ orọ ẹrẹreokie.” (Ahwo Hibru 12:11) Ma riẹ nọ ọwhọkuo ọ rẹ sae da, dede na, nọ o rọnọ u re ru omai wo areghẹ na, kọ u fo re ma wọso ohwo nọ ọ whọku omai hayo siọ ọwhọkuo?
Solomọn ọ ta re nọ: “Rehọ uwuhrẹ kẹ ohwo okiẹrẹe, o vẹ te riẹ viere.” (Itẹ 9:9b) Ohwo ọvo o wo areghẹ hayo kpako vrẹ epanọ ọ rẹ rọ siọ uwuhrẹ ba ha. O rẹ kẹ evawere nọ ma tẹ ruẹ ahwo nọ a kpako gaga no nọ a jẹ uzẹme na rehọ jẹ roma mudhe kẹ Jihova. Ajọ mai omamai ma daoma gaga epanọ ma re ro wo ajọwha wuhrẹ udu mai, jẹ sẹro riẹ.
Me ti “Fi Ikpe Họ Uzuazọ Rai”
Nọ Solomọn o je fiẹgba họ uzoẹme nọ ma be ta kpahe na, ọ fodẹ eware nọ e mai wuzou nọ i re ru omai wo areghẹ. O kere nọ: “Ozodhẹ ỌNOWO na họ emuhọ areghẹ, gbe eriariẹ Ọrẹri Ọvo na ọye họ aro-orovie.” (Itẹ 9:10) Ma rẹ sai wo uvi areghẹ nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze he, nọ ma gbe wo ozodhẹ kẹ Ọghẹnẹ hẹ. Ohwo ọ rẹ sai wo eriariẹ vọ uzou, rekọ o gbe wo ozodhẹ Jihova ha, ọ rẹ sai rehọ eriariẹ yena wha orro se Ọnọ ọ ma riẹ hẹ. Ọ rẹ sai tubẹ rehọ uwuhrẹ othọthọ no oware nọ o rrọ uzẹme ze onọ ahwo kpobi a riẹ vuhumu, je ru omariẹ fihọ ohwo ogheghẹ. Ofariẹ, eriariẹ Jihova nọ ma re wo, u wuzou gaga nọ ma tẹ gwọlọ wo otoriẹ, onọ o rrọ usu eware nọ i ru areghẹ via.
Ibi vẹ areghẹ ọ rẹ mọ? (Itẹ 8:12-21, 35) Solomọn ovie Izrẹl ọ ta nọ: “Keme me re ru edẹ rai vihọ, jegbe me ve je fi ikpe họ uzuazọ rai.” (Itẹ 9:11) Nọ ma tẹ yọrọ areghẹ, u re ru omai wo uzuazọ uthethei gbe ikpe ibuobu. Uzẹme riẹ họ, ‘areghẹ ọ rẹ sẹro ohwo nọ o wo rie.’—Ọtausiuwoma Na 7:12.
Ohwa-iruo mai o rrọ nọ ma rẹ rọ daoma wo areghẹ. Solomọn o fi ẹgba họ onana, nọ ọ ta nọ: “Otẹrọnọ who wo areghẹ, yọ omobọ ra who wo areghẹ kẹ; otẹrọnọ who re se ẹkoko, whẹ ọvo a rẹ fua.” (Itẹ 9:12) Ohwo nọ o wo areghẹ o wo areghẹ kẹ omariẹ, yọ a rẹ fo ohwo nọ o re se ẹkoko kẹ uye riẹ. Uzẹme, ma re vu oware nọ ma kọ. Fikiere, ajọ ma hae “gaviezọ kẹ areghẹ.”—Itẹ 2:2.
“Aye Ogheghẹ O re Ru Edo”
Solomọn ọ tẹ jẹ kẹ oriruo ọfa jọ, nọ ọ ta nọ: “Aye ogheghẹ o re ru edo; ọ rẹ jọ gbowẹgbowẹ, ọ riẹ omovuọ họ. Ọ rẹ keria unuẹthẹ uwou riẹ, ọ vẹ jẹ keria eria nọ o mae kpehru evaọ ẹwho na, yọ o se ahwo nọ a be nya vrẹ, enọ e be nya edhere obọ rai vrẹ, ‘Ohwo kpobi nọ ọ rọ wowolẹ, jọ ọ wẹriẹ ruọ evaọ etenẹ!’”—Itẹ 9:13-16a.
Solomọn ọ rehọ ugheghẹ dhesẹ aye nọ o re ru edo, nọ ọ rrọ gbowẹgbowẹ, nọ ọ riẹ oware ovo ho. Ọnọ ọ bọ uwou. Ọ tẹ jẹ kẹ omariẹ iruo nọ o re ro se ahwo nọ a wo areghẹ hẹ. Fikiere ahwo nọ a rẹ nya aro ighẹ riẹ vrẹ a rẹ salọ kẹ omarai. Kọ a te jẹ uzizie areghẹ rehọ manikọ orọ ugheghẹ?
“Ame nọ A Tho Dede Ọ rẹ Mera”
Areghẹ avọ ugheghẹ a zizie enọ e be gaviezọ kẹ ai inọ jọ a wẹriẹ “ruọ evaọ etenẹ.” Rekọ uzizie rai imava na u wo ohẹriẹ. Areghẹ, o zizie ahwo ziọ ehaa nọ a rẹ jọ da udi, re erao, gbe ebrẹdi. Rekọ eme nọ ugheghẹ o ro zizie ahwo o kareghẹhọ omai idhere ẹghẹ aye ọfariẹ. Solomọn ọ ta nọ: “Ọ tẹ be ta kẹ ọnọ ọ kare areghẹ nọ, ame nọ a tho ọ rẹ mera, jegbe ebrẹdi nọ a lẹlẹ re e rẹ jọ wowoma.”—Itẹ 9:16b, 17.
Eghale nọ I re No Ẹnya Evaọ Ẹgbakiete Ze
3 Itẹ 10:22 o ta nọ: “Oghale ỌNOWO na u re ru ohwo họ ọdafe, o re ku enuobro kugbe ei hi.” Kọ efe abọ-ẹzi ọrọ idibo Jihova ọgbọna o gbẹ rrọ oghale nọ o rẹ lẹliẹ omai ghọghọ? Joma ta ẹme kpahe abọjọ erọ efe abọ-ẹzi mai re ma ruẹ otofa nọ i wo kẹ omai omomọvo. Ma tẹ rehọ oke roro kpahe epanọ Jihova ọ rọ ghale “ohwo okiẹrẹe nọ ọ be rehọ emamọ uruemu riẹ yerẹ” o te bọ ọtamuo mai ga re ma ruabọhọ gọ Ọsẹ obọ odhiwu mai avọ oghọghọ.—Itẹ 20:7.
‘Eghale nọ I bi Ru Omai họ Edafe’ Enẹna
4 Ma wo eriariẹ egbagba ọrọ iwuhrẹ Ebaibol. Egagọ Kristẹndọm a rẹ ta nnọ a rọwo Ebaibol na. Rekọ, a be rọwo oware nọ o wuhrẹ hẹ. Makọ ahwo nọ a gbẹ rrọ egagọ evo na dede a wo eriwo sa-sa kpahe oware nọ Ebaibol na o gine wuhrẹ. Uyero rai u wo ohẹriẹ gaga no orọ idibo Jihova. Makọ orẹwho hayo uyẹ nọ ma no ze kẹhẹ, Ọghẹnẹ uzẹme nọ ma riẹ odẹ riẹ na ma be gọ. Orọnikọ ọ rrọ ọghẹnẹ esanerọvo jọ nọ a riotọ riẹ hẹ hẹ. (Iziewariẹ 6:4; Olezi 83:18; Mak 12:29) Ma tẹ jẹ riẹ nnọ ugogo ẹme-avro ọrọ esuo ehrugbakpọ Ọghẹnẹ o bi ti kuhọ kẹle gbe nnọ ma te kru ẹgbakiete mai kẹ Ọghẹnẹ, yọ ma bi dhesẹ nọ mai omomọvo o wo obọ evaọ ẹme-avro yena. Ma riẹ uzẹme na kpahe iwhuowhu na, yọ ma wo ekpehre ozodhẹ kẹ Ọghẹnẹ hẹ, ọnọ a ta nnọ ọ rẹ lahiẹ ahwo evaọ erae ehẹle hayo fi ahwo họ pọgatri.—Ọtausiwoma Na 9:5, 10.
5 Ofariẹ, oghọghọ riẹ o rro kẹhẹ re ma riẹ nnọ ẹma a ma omai orọnikọ ma hrerẹ no oware jọ ze he! Ọghẹnẹ ọ ma omai evaọ uwoho riẹ. (Emuhọ 1:26; Malakae 2:10) Ọso-ilezi na ọ so ole kẹ Ọghẹnẹ riẹ nọ: “Me re jiri owhẹ, keme who muozọ jẹ gbenu. Iruo ra i mu urirẹ! Whọ tẹ jẹ riẹ omẹ ziezi.”—Olezi 139:14.
6 Ma be whaha iruemu enwoma. A be jọ ekwakwa awhusi vẹvẹ ahwo unu kẹdẹ kẹdẹ kpahe enwoma isigareti, idieda-vrẹta, gbe ọfariẹ-ogbe. Mai yoma na, ahwo buobu a be gaviezọ kẹ unuovẹvẹ nana ha. Rekọ, eme o rẹ via otẹrọnọ ohwo oruọzewọ o wuhrẹ nnọ Ọghẹnẹ uzẹme na ọ ghọ eware itieye na gbe nnọ ahwo nọ a bi ru eware nana a bi ru ei eva dha? Ohwo otiọye na o re si obọ no iruemu iyoma itieye na! (Aizaya 63:10; 1 Ahwo Kọrint 6:9, 10; 2 Ahwo Kọrint 7:1; Ahwo Ẹfẹsọs 4:30) Dede nnọ ugogo oware nọ o bi ro ru ere họ re o ru Jihova Ọghẹnẹ eva were, eghale efa i re tei re—omokpokpọ gbe udhedhẹ iroro.
7 O re bẹbẹ kẹ ahwo buobu re a sai si obọ no ekpehre uruemu. Ghele na, kukpe kukpe idu ahwo buobu a bi ru ere. A be rehọ oma rai mudhe kẹ Jihova a vẹ jẹ họ-ame, be rehọ enẹ dhesẹ via inọ a si obọ no iruemu nọ e rẹ dha Ọghẹnẹ eva no. Oyena o rrọ uduotahawọ ulogbo kẹ omai kpobi. Onana o rẹ kẹ omai ẹgba viere gbaemu inọ ma rẹ jọ igbo kẹ iruemu enwoma erọ uzioraha ha.
8 Ma rẹ sai wo uzuazọ evawere uviuwou. Evaọ erẹwho buobu, uzuazọ uviuwou u bi kporo kuotọ. Erọo buobu e be fa, onọ o be whae ze nọ emọ e be rọ rioja. Evaọ erẹwho Europe jọ, iviuwou nọ ọyewọ-ọvo ọ rrọ i bu te 20 evaọ udhusoi kpobi. Ẹvẹ Jihova o ro fi obọ họ kẹ omai nya evaọ ẹgbakiete no kie kpahe uzuazọ uviuwou? Iviena se Ahwo Ẹfẹsọs 5:22–6:4 re who muẹrohọ uvi ohrẹ nọ Ebaibol na ọ rọ kẹ ezae uwou-orọo, eyae, gbe emọ. Nọ a te fi eme nọ e rrọ oria Ebaibol yena gbe efa họ iruo o rẹ ginẹ bọ orọo ga, fi obọ họ kẹ esẹgbini yọrọ emọ rai ziezi, je fiba uzuazọ evawere uviuwou. Kọ oyena o gbẹ rrọ oghale nọ ma rẹ rọ fiki riẹ ghọghọ?
9 Ma wo imuẹro inọ ebẹbẹ akpọ i ti kuhọ kẹle. Ghelọ ẹnyaharo ewuhrẹ otọkiẹ-eriariẹ gbe eware-ikuo avọ emamọ omodawọ ọrọ isu jọ, ebẹbẹ ilogbo erọ uzuazọ inẹnẹ e gbẹ rrọ otọ nọ a ri kuhọ họ. Klaus Schwab, ọnọ ọ fa ukoko nọ a re se World Economic Forum, o muẹrohọ kẹle na inọ “ebẹbẹ nọ e rẹriẹ ovao ku akpọ na i bi dhe ebuebu, rekọ oke nọ a re ro ku ai họ u bi dhe ẹkẹkao.” Ọ ta kpahe “okpẹtu nọ o rrọ erẹwho kpobi, wọhọ ozighi ọkparesuọ, ẹnua okegbe mai gbe ekọ nọ e dọmu hu.” Schwab o ku ẹme riẹ họ inọ: “Enẹna, vi epaọ anwẹdẹ kpobi, o gwọlọ nnọ ahwo a kuobọ gbe re a jiroro vẹrẹ re a ruẹsi ku ebẹbẹ akpọ na họ.” Nọ ikpe-udhusoi avọ 21 nọ ma rrọ na o be nyaharo na, obaro ohwo-akpọ o gbẹ rrọ bizi bizi.
10 Ẹvẹ o rrọ evawere te re ma riẹ nnọ Jihova o ru ọruẹrẹfihotọ jọ no nọ o ti ro ku ebẹbẹ ohwo-akpọ kpobi họ—Uvie Mesaya Ọghẹnẹ! Ẹkwoma Uvie na, Ọghẹnẹ uzẹme na o ti ru ‘ẹmo serihọ’ o vẹ jẹ rehọ “udhedhẹ” nọ o basa ha ze. (Olezi 46:9; 72:7) Ovie nọ a wholo na, Jesu Kristi, ‘o ti siwi oyogbere gbe ọnọ o wo ọthuke he, gbe iruori no okienyẹ avọ ozighi.’ (Olezi 72:12-14) Evaọ otọ esuo Uvie na, ohọo o gbẹ te jariẹ hẹ. (Olezi 72:16) Jihova o ti “ririe irui kpobi no aro [mai]; uwhu o gbẹte jọ ofa ha, hayo kọ uweri hi, hayo oviẹ hẹ, hayo edada ọvuọvo ho, keme eware anwae evrẹ no.” (Eviavia 21:4) Ma be t’ẹme na, a rehọ Uvie na mu obọ odhiwu no yọ kẹle na o te jowọ nọ o ti ro ku ebẹbẹ nọ e rrọ otọakpọ na kpobi họ.—Daniẹl 2:44; Eviavia 11:15.
11 Ma riẹ oware nọ o rẹ wha uvi evawere ze. Eme ọ rẹ ginẹ wha uvi evawere ze? Ọgbaeriariẹ jọ ọ ta nnọ u wo eware esa nọ evawere i re no ze—ariakpọ-kuoma, omarọkẹ (koyehọ oma nọ a rẹ rọ kẹ iruẹru nọ e whomahọ iruo gbe uviuwou), gbe evevọwẹ (ohwo o te bi ru oware nọ o rẹ wha erere se amọfa). Evaọ usu eware esa na, ọ ta nnọ ariakpọ-kuoma họ onọ u wuzou tere he o te je muẹrohọ nọ: “Onana u fo onọ a re muẹrohọ keme ahwo buobu a be rehọ oke rai kpobi le akpọriọ.” Ẹvẹ Ebaibol na i rri ẹme nana?
12 Solomọn Ovie Izrẹl anwae ọ ta nọ: “Mẹ tẹ ta kẹ oma mẹ nọ, ‘Nyaze enẹna [re mẹ] dawo enuawere ri, re akpọ kuoma.’ Rekọ onana dede ufofe. Mẹ tẹ ta eme kpahe ọhwohwẹ nọ, ‘Ọ rọ oruẹ.’ Gbe oriakpọkuoma nọ, ‘Eme oyena u fi?’” (Ọtausiwoma Na 2:1, 2) Ma tẹ rehọ Ikereakere na rri rie, evawere nọ akpọriọ o rẹ wha ze kpobi ubroke ọ rẹ jọ. Kọ ẹvẹ kpahe oma nọ a rẹ rọ kẹ iruo? Ma wo iruo nọ e mai woma kpobi nọ ohwo ọ rẹ roma kẹ—iruo usiuwoma ota Uvie na gbe ilele-iruo. (Matiu 24:14; 28:19, 20) Ma te whowho ovuẹ esiwo nọ ọ rrọ Ebaibol na kẹ amọfa, yọ ma bi ru iruo nọ e rẹ wha esiwo se omobọ mai gbe enọ e gaviezọ kẹ omai. (1 Timoti 4:16) Wọhọ ‘ibe iruiruo Ọghẹnẹ,’ ma be ruẹ nnọ “ẹkẹ oghale o mae rọ vi emio.” (1 Ahwo Kọrint 3:9; Iruẹru 20:35) Iruo nana o rẹ lẹliẹ uzuazọ mai wo ẹjiroro o ve je ru nọ Ọnọma na ọ rẹ rọ kẹ ọnọ ọ be poviẹe na, Setan Ẹdhọ na, uyo. (Itẹ 27:11) Evaọ uzẹme, Jihova o dhesẹ kẹ omai no inọ omarọkẹ iruo riẹ e rẹ wha uvi evawere nọ e rẹ tọ ze.—1 Timoti 4:8.
13 Ma wo omaa ewuhrẹ nọ u kiehọ je wuzou ziezi. Gerhard ọ rrọ ọkpako evaọ ukoko jọ ọrọ Isẹri Jihova. Nọ ọ kareghẹhọ oke emaha riẹ, ọ ta nọ: “Wọhọ uzoge, me wo ẹbẹbẹ ẹmeọta gaga. A tẹ ta nnọ mẹ jọ ogbotu ta ẹme, mẹ rẹ gbẹ t’ẹme gba ha, me ve tube mu ekọkọ họ ebru. Me je rri oma mẹ nnọ me te otu mẹ hẹ, me te ti wo oma ọkora. Ọsẹgboni mẹ a te fi omẹ họ oria nọ a re jo wuhrẹ ahwo epanọ a rẹ rọ riẹ ẹme ta ziezi, rekọ omodawọ rai u fi obọ họ họ. Iroro mẹ ẹbẹbẹ na o jọ, orọnikọ ugboma ha. Rekọ Jihova ọ kẹ omai ọruẹrẹfihotọ igbunu jọ—Isukulu Odibọgba Esuo-Ọghẹnẹ. Isukulu na o lẹliẹ omẹ wo udu. Mẹ dawo ẹgba mẹ gaga re me fi eware nọ me bi wuhrẹ họ iruo. Yọ u fi obọ họ! Oma u te ti vori omẹ, me gbe je rri oma mẹ kuẹku hu, me te ti wo aruọwha ziezi evaọ odibọgba na. Enẹna mẹ be tubẹ kẹ ovuẹ ogbotu. Me yere Jihova ziezi, ọnọ ọ rehọ ẹkwoma isukulu nana nwene uzuazọ mẹ.” Kọ edhere nọ Jihova o bi ro wuhrẹ omai re ma ru iruo riẹ u gbe ru omai ghọghọ?
14 Ma wo usu okpekpe kugbe Jihova gbe uketha ọrọ okugbe inievo akpọ-soso na. Usi ọ otọ nọ ọ jọ ofẹ ẹkpẹlobọ obọze ovatha-ọre Esia nuhu avọ ẹvo nọ ọ wha ze o kẹ Katrin, ọnọ ọ be rria obọ Germany, uye gaga. Nọ otọ na u nuhu yọ ọmọtẹ riẹ ọ rehọ Thailand kperẹ. Evaọ euwa 32 soso aye nana ọ riẹ hẹ sọ ọmọtẹ riẹ ọ rrọ uzuazọ hayo sọ ọ rrọ usu ahwo buobu nọ e nwoma hayo nọ i whu na. Dai roro epanọ udu u kie Katrin vi te nọ a fonu riẹ nnọ ọmọtẹ riẹ ọ rrọ oma kọkọ!
15 Eme u fiobọhọ kẹ Katrin evaọ etoke awaọruọ yena? O kere nọ: “Mẹ rehọ enwenọ oke onana kpobi jẹ lẹ se Jihova. Me muẹrohọ evaọ ẹsibuobu inọ onana o kẹ omẹ ẹgba gbe udhedhẹ iroro. Ofariẹ, inievo nọ e rrọ ukoko na a weze bru omẹ ze jẹ kẹ omẹ uduotahawọ.” (Ahwo Filipai 4:6, 7) Dai roro epanọ eware e hae yoma te o hae jọ nọ ọ raha oke edada yena kpobi ababọ obufihọ olẹ nọ ọ lẹ se Jihova gbe omodawọ okugbe inievo na! Usu okpekpe mai kugbe Jihova gbe Ọmọ riẹ avọ emamọ usu nọ ma wo kugbe inievo Ileleikristi mai o rrọ uvi oghale, o ghare vi onọ ma re gbolo aro kẹ.
16 Ma wo ẹruore inọ ma te wariẹ ruẹ iyoyou mai nọ i whu no. (Jọn 5:28, 29) A yọrọ ọmoha jọ nọ a re se Matayas wọhọ omọvo Isẹri Jihova. Rekọ, nọ o te uzoge no, fikinọ ọ riẹ eghale nọ o wo ho, o te reghe no ukoko Ileleikristi na. Enẹna o te kere nọ: “Mẹ avọ ọsẹ mẹ ma re keria t’ẹme ziezi ẹdọvo ho. Ẹwhọ ọvo ma jẹ whọ. Ghele na, ọsẹ mẹ ọ jẹ gwọlọ nọ me yeri emamọ uzuazọ. O you omẹ gaga, oware nọ me muẹrohọ họ evaọ oke yena. Evaọ 1996, nọ ọ jẹ mọ, mẹ tẹ keria akotọ ehwa riẹ, kru rie obọ be viẹ, mẹ tẹ ta kẹe inọ ọ rọ vrẹ omẹ kẹ eware iyoma kpobi nọ me ru no gbe nnọ me you rie gaga. Rekọ o gbe bi yo ẹme nọ mẹ be ta ha. Nọ ọ mọ te umutho edẹ jọ no, o te whu. Mẹ tẹ sae ria re mẹ ruẹ ọsẹ mẹ evaọ ẹkparomatha na, ma ti ru eware nọ ma sae jọ akpọ nana ru hu na kugbe evaọ oke yena. Yọ eva e te were iẹe inọ mẹ yọ ọkpako ukoko enẹna gbe nnọ mẹ avọ aye mẹ ma rrọ ekobaro.” Dai rri oghale nọ ẹruore ẹkparomatha na o rrọ kẹ omai!
AKPE 17-23
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ITẸ 12-16
“Areghẹ O Woma Vi Oro”
w07 7/15 8
“Areghẹ Ọ Rrọ kẹ Uketha”
OBE Itẹ 16:16 o ta nọ: “Areghẹ owo uwoma vi oro; otọoriẹ ẹme uwoma vi ẹgwọlọ isiliva.” Fikieme areghẹ ọ rọ ghare te enẹ? Keme “areghẹ ọ rrọ kẹ uketha wọhọ epanọ ugho o rrọ kẹ uketha na; rekọ erere ọ eriariẹ họ areghẹ o re siwi ọnọ o wo rie.” (Ọtausiuwoma Na 7:12, NW) Kọ ẹvẹ areghẹ ọ sai ro siwi uzuazọ ọnọ o wo rie?
Ma te wo areghẹ nọ o no obọ Ọghẹnẹ ze, koyehọ eriariẹ egbagba nọ e rrọ Ebaibol na, je ru lele ai, u re fiobọhọ kẹ omai yeri uzuazọ nọ Jihova ọ jẹrehọ. (Itẹ 2:10-12) Solomọn ovie Izrẹl oke anwae ọ ta nọ: “Oma usino umuomu họ edhere ohwo okiẹrẹe ọnọ ọ rẹ yọrọ oma kẹ idhere riẹ o re siwi uzuazọ riẹ.” (Itẹ 16:17) Uzẹme, areghẹ ọ rẹ thọ ohwo nọ o wo rie no eyoma je siwi uzuazọ riẹ! Eme areghẹ nọ e rrọ obe Itẹ 16:16-33 na, i dhesẹ epanọ areghẹ nọ o no obọ Ọghẹnẹ ze u re ro fiobọhọ ziezi evaọ uruemu, ẹmeọta, gbe owojẹ mai.
Wo Ẹzi Owhrori
Ebaibol o dhesẹ nọ areghẹ ọ be ta nọ: “Eheri gbe emeiyoma . . . me mukpahe ae.” (Itẹ 8:13) Omorro hayo oheri i thabọ no areghẹ gaga. O gwọlọ nọ ma re dhesẹ areghẹ, je muẹrohotọ gaga re ma siọ uruemu oheri hayo omorro ba edhesẹ. O mae gwọlọ nọ ma yọrọ oma gaga nọ obọdẹ eware jọ i te te omai obọ no evaọ uzuazọ, hayo nọ a tẹ kẹ omai uvẹ-iruo jọ evaọ ukoko na.
Obe Itẹ 16:18 o vẹvẹ omai unu nọ: “Omovia o rẹ wha ọraha tha, uzou-uveghe o rẹ wha ekie tha.” Roro kpahe ekie ologbo nọ ọ romavia no evaọ ehrugbakpọ na, onọ omama ẹzi nọ ọ jọ gbagba o ro zihe ruọ Setan Ẹdhọ. (Emuhọ 3:1-5; Eviavia 12:9) Kọ ogbẹrọnọ ẹzi omorro nọ o dhesẹ u su kpohọ ekie riẹ? Ebaibol na ọ fodẹ onana nọ o ta nọ, a du rehọ ohwo nọ o kurẹriẹ obọ mu ọnọ ọ rẹ kobaro evaọ ukoko Ileleikristi na ha, “keme ẹsejọhọ ọ sai fu uke avọ omorro o ve ti wo oghẹrẹ obrukpe nọ o te Ẹdhọ.” (1 Timoti 3:1, 2, 6) Fikiere u wuzou gaga re ma yọroma re ma gbẹ rehọ aro kele amọfa dhesẹ omorro ho.
w07 7/15 8-9
“Areghẹ Ọ Rrọ kẹ Uketha”
OBE Itẹ 16:16 o ta nọ: “Areghẹ owo uwoma vi oro; otọoriẹ ẹme uwoma vi ẹgwọlọ isiliva.” Fikieme areghẹ ọ rọ ghare te enẹ? Keme “areghẹ ọ rrọ kẹ uketha wọhọ epanọ ugho o rrọ kẹ uketha na; rekọ erere ọ eriariẹ họ areghẹ o re siwi ọnọ o wo rie.” (Ọtausiuwoma Na 7:12, NW) Kọ ẹvẹ areghẹ ọ sai ro siwi uzuazọ ọnọ o wo rie?
Ma te wo areghẹ nọ o no obọ Ọghẹnẹ ze, koyehọ eriariẹ egbagba nọ e rrọ Ebaibol na, je ru lele ai, u re fiobọhọ kẹ omai yeri uzuazọ nọ Jihova ọ jẹrehọ. (Itẹ 2:10-12) Solomọn ovie Izrẹl oke anwae ọ ta nọ: “Oma usino umuomu họ edhere ohwo okiẹrẹe ọnọ ọ rẹ yọrọ oma kẹ idhere riẹ o re siwi uzuazọ riẹ.” (Itẹ 16:17) Uzẹme, areghẹ ọ rẹ thọ ohwo nọ o wo rie no eyoma je siwi uzuazọ riẹ! Eme areghẹ nọ e rrọ obe Itẹ 16:16-33 na, i dhesẹ epanọ areghẹ nọ o no obọ Ọghẹnẹ ze u re ro fiobọhọ ziezi evaọ uruemu, ẹmeọta, gbe owojẹ mai.
Wo Ẹzi Owhrori
Ebaibol o dhesẹ nọ areghẹ ọ be ta nọ: “Eheri gbe emeiyoma . . . me mukpahe ae.” (Itẹ 8:13) Omorro hayo oheri i thabọ no areghẹ gaga. O gwọlọ nọ ma re dhesẹ areghẹ, je muẹrohotọ gaga re ma siọ uruemu oheri hayo omorro ba edhesẹ. O mae gwọlọ nọ ma yọrọ oma gaga nọ obọdẹ eware jọ i te te omai obọ no evaọ uzuazọ, hayo nọ a tẹ kẹ omai uvẹ-iruo jọ evaọ ukoko na.
Obe Itẹ 16:18 o vẹvẹ omai unu nọ: “Omovia o rẹ wha ọraha tha, uzou-uveghe o rẹ wha ekie tha.” Roro kpahe ekie ologbo nọ ọ romavia no evaọ ehrugbakpọ na, onọ omama ẹzi nọ ọ jọ gbagba o ro zihe ruọ Setan Ẹdhọ. (Emuhọ 3:1-5; Eviavia 12:9) Kọ ogbẹrọnọ ẹzi omorro nọ o dhesẹ u su kpohọ ekie riẹ? Ebaibol na ọ fodẹ onana nọ o ta nọ, a du rehọ ohwo nọ o kurẹriẹ obọ mu ọnọ ọ rẹ kobaro evaọ ukoko Ileleikristi na ha, “keme ẹsejọhọ ọ sai fu uke avọ omorro o ve ti wo oghẹrẹ obrukpe nọ o te Ẹdhọ.” (1 Timoti 3:1, 2, 6) Fikiere u wuzou gaga re ma yọroma re ma gbẹ rehọ aro kele amọfa dhesẹ omorro ho.
Obe Itẹ 16:19 o ta nọ: “U fo re who ku oma gbe iwhrori vi ikpe nọ who re lele otu omovia ghale egboẹmo.” Oware nọ o via kẹ Nebukadneza ovie Babilọn oke anwae, u dhesẹ epanọ ohrẹ nana u wuzou te. Omovia u ru nọ ọ rọ rehọ ẹmema ologbo jọ vi, ẹsejọhọ onọ u dikihẹ kẹ ọyomariẹ, evaọ otọ-opraprara Dura. O sae jọnọ a fi rie họ odẹẹ nọ u kpehru gaga, onọ u ru nọ o sai ro kpehru te esabọ udhosa (60) hayo [imita 27]. (Daniẹl 3:1) Ẹmema nana nọ ọ rro je kpehru gaga na ọ jọ oka nọ u dikihẹ kẹ uvie ulogbo Nebukadneza. Dede nọ eware ilogbo wọhọ iwou nọ a rẹ bọ kpobọ ehru thethei, emema nọ a re ro vi, gbe eware esiọsiọle nọ a rẹ ma fihọ ehru iwou e rẹ were ahwo-akpọ gaga, o rrọ enẹ kẹ Ọghẹnẹ hẹ. Ọso-ilezi na ọ so nọ: “Epanọ ỌNOWO okpehru te na ọ rẹ karohọ imiwhrori, rekọ otu ibruoma-oro ọ riẹ rai eva ugbo.” (Olezi 138:6) Uzẹme na họ, “oware nọ ahwo a re rri kpekpehru, o rrọ oware otọtọ evaọ aro Ọghẹnẹ.” (Luk 16:15) Omai woma re ma “roma kẹ eware esese” viukpenọ ma re “fi iroro [mai] họ ikpeware.”—Ahwo Rom 12:16.
Rọ Orimuo Ta Ẹme nọ Ọ rẹ “Dhẹruọ” Ahwo Oma
Ẹvẹ areghẹ nọ ma rẹ daoma wo u re ro kpomahọ ẹmeọta mai? Solomọn ovie owareghẹ na ọ vuẹ omai nọ: “Ọnọ ọ kezọ ẹme na u re woma kẹ ẹe, ọnọ o fievahọ ỌNOWO na o re wo evawere. Ohwo areghẹ ọ rẹ gwọlọ ohrẹ obọ owareghẹ, ọ jẹ rehọ iẹe eriariẹ riẹ evẹ ruẹse bu. Areghẹ họ eyeri-ame uzuazọ rọkẹ ọnọ o wo rie uye-okẹ a rẹ rọ whọku otu igheghẹ. Iroro ohwo nọ o wo areghẹ i re ru eme riẹ kiẹrẹe, ọ rẹ jẹ ta eme nọ e rẹ dhẹruọ ahwo oma.”—Itẹ 16:20-23.
Areghẹ o re fiobọhọ kẹ omai rọ orimuo ta ẹme nọ ọ rẹ dhẹruọ ahwo oma. Fikieme? Keme “u re woma kẹ” ohwo nọ o wo areghẹ nọ ọ rẹ daoma ‘fievahọ Jihova.’ Ma tẹ be daoma ruẹ ewoma amọfa, u ti ru nọ ma te mae rọ ta emamọ ẹme kpahe ae. Ukpenọ ma re dhuaro hayo vravro, ajọ eme mai e were ezọ jẹ dhẹruọ ahwo oma. Orimuo nọ ma re dhesẹ kpahe uyero amọfa, u re fiobọhọ kẹ omai riẹ oghẹrẹ nọ eware e ga kẹ ai te gbe oghẹrẹ nọ a bi ro thihakọ ebẹbẹ rai.
Areghẹ nọ ma rẹ rọ ta ẹme, u te je wuzou gaga evaọ iruo usiuwoma Uvie na, gbe iruo nọ ma bi ro wuhrẹ ahwo zihe ruọ ilele. Ma te bi wuhrẹ amọfa, orọnikọ epanọ ma rẹ rọ vuẹ ai ovuẹ Ebaibol na ọvo họ utee mai hi. Utee mai họ epanọ ma re ro ru ovuẹ na te udu omomọvo. Re ma sai ru onana o gwọlọ nọ ẹme-unu mai o rẹ were. Pọl ukọ na ọ tuduhọ ibe-oruiruo riẹ Timoti awọ inọ jọ ọ ruabọhọ eware nọ ‘a fiobọhọ kẹ ẹe vuhumu nọ ọ rọwo na.’—2 Timoti 3:14, 15.
w07 7/15 9-10
“Areghẹ Ọ Rrọ kẹ Uketha”
Obe Itẹ 16:19 o ta nọ: “U fo re who ku oma gbe iwhrori vi ikpe nọ who re lele otu omovia ghale egboẹmo.” Oware nọ o via kẹ Nebukadneza ovie Babilọn oke anwae, u dhesẹ epanọ ohrẹ nana u wuzou te. Omovia u ru nọ ọ rọ rehọ ẹmema ologbo jọ vi, ẹsejọhọ onọ u dikihẹ kẹ ọyomariẹ, evaọ otọ-opraprara Dura. O sae jọnọ a fi rie họ odẹẹ nọ u kpehru gaga, onọ u ru nọ o sai ro kpehru te esabọ udhosa (60) hayo [imita 27]. (Daniẹl 3:1) Ẹmema nana nọ ọ rro je kpehru gaga na ọ jọ oka nọ u dikihẹ kẹ uvie ulogbo Nebukadneza. Dede nọ eware ilogbo wọhọ iwou nọ a rẹ bọ kpobọ ehru thethei, emema nọ a re ro vi, gbe eware esiọsiọle nọ a rẹ ma fihọ ehru iwou e rẹ were ahwo-akpọ gaga, o rrọ enẹ kẹ Ọghẹnẹ hẹ. Ọso-ilezi na ọ so nọ: “Epanọ ỌNOWO okpehru te na ọ rẹ karohọ imiwhrori, rekọ otu ibruoma-oro ọ riẹ rai eva ugbo.” (Olezi 138:6) Uzẹme na họ, “oware nọ ahwo a re rri kpekpehru, o rrọ oware otọtọ evaọ aro Ọghẹnẹ.” (Luk 16:15) Omai woma re ma “roma kẹ eware esese” viukpenọ ma re “fi iroro [mai] họ ikpeware.”—Ahwo Rom 12:16.
Rọ Orimuo Ta Ẹme nọ Ọ rẹ “Dhẹruọ” Ahwo Oma
Ẹvẹ areghẹ nọ ma rẹ daoma wo u re ro kpomahọ ẹmeọta mai? Solomọn ovie owareghẹ na ọ vuẹ omai nọ: “Ọnọ ọ kezọ ẹme na u re woma kẹ ẹe, ọnọ o fievahọ ỌNOWO na o re wo evawere. Ohwo areghẹ ọ rẹ gwọlọ ohrẹ obọ owareghẹ, ọ jẹ rehọ iẹe eriariẹ riẹ evẹ ruẹse bu. Areghẹ họ eyeri-ame uzuazọ rọkẹ ọnọ o wo rie uye-okẹ a rẹ rọ whọku otu igheghẹ. Iroro ohwo nọ o wo areghẹ i re ru eme riẹ kiẹrẹe, ọ rẹ jẹ ta eme nọ e rẹ dhẹruọ ahwo oma.”—Itẹ 16:20-23.
Areghẹ o re fiobọhọ kẹ omai rọ orimuo ta ẹme nọ ọ rẹ dhẹruọ ahwo oma. Fikieme? Keme “u re woma kẹ” ohwo nọ o wo areghẹ nọ ọ rẹ daoma ‘fievahọ Jihova.’ Ma tẹ be daoma ruẹ ewoma amọfa, u ti ru nọ ma te mae rọ ta emamọ ẹme kpahe ae. Ukpenọ ma re dhuaro hayo vravro, ajọ eme mai e were ezọ jẹ dhẹruọ ahwo oma. Orimuo nọ ma re dhesẹ kpahe uyero amọfa, u re fiobọhọ kẹ omai riẹ oghẹrẹ nọ eware e ga kẹ ai te gbe oghẹrẹ nọ a bi ro thihakọ ebẹbẹ rai.
Areghẹ nọ ma rẹ rọ ta ẹme, u te je wuzou gaga evaọ iruo usiuwoma Uvie na, gbe iruo nọ ma bi ro wuhrẹ ahwo zihe ruọ ilele. Ma te bi wuhrẹ amọfa, orọnikọ epanọ ma rẹ rọ vuẹ ai ovuẹ Ebaibol na ọvo họ utee mai hi. Utee mai họ epanọ ma re ro ru ovuẹ na te udu omomọvo. Re ma sai ru onana o gwọlọ nọ ẹme-unu mai o rẹ were. Pọl ukọ na ọ tuduhọ ibe-oruiruo riẹ Timoti awọ inọ jọ ọ ruabọhọ eware nọ ‘a fiobọhọ kẹ ẹe vuhumu nọ ọ rọwo na.’—2 Timoti 3:14, 15.
Obe na An Expository Dictionary of New Testament Words, nọ W. E. Vine o kere, o ta nọ ẹme Griki na “fiobọhọ kẹ vuhumu” u dhesẹ epanọ “iroro-ejẹ hayo uruemu ohwo u re ru omọfa nwene iroro.” Re ma ta ẹme evaọ oghẹrẹ nọ o sai ro ru ohwo nọ ọ be gaviezọ kẹ omai nwene iroro, o gwọlọ nọ ma rẹ daoma riẹ oware nọ o bi roro kpahe, eware nọ e rẹ were iẹe, uyero riẹ, gbe oria nọ o no ze. Ẹvẹ ma sai ro wo orimuo otiọye? Jemis olele na o kere nọ: “Jọ ọnọ ọ rẹ kaki yo, ọnọ ọ rẹ rọ okpakpa ta ẹme he.” (Jemis 1:19) Ma tẹ be daoma mi ahwo ẹme evaọ usiuwoma ota jẹ be gaviezọ ziezi nọ a te be ta ẹme, ma te riẹ oware nọ o rrọ udu rai.
Pọl ukọ na ọ riẹ epanọ a rẹ ta ẹme ruọ ahwo oma ziezi. (Iruẹru Ikọ 18:4) Makọ Demetriọus odhogu isiliva na, ọnọ o mukpahe iẹe, ọ ta nọ: “Pọl ọnana ọ . . . bẹbẹ ahwo buobu họ nwene iroro rai no, yọ orọnọ evaọ Ẹfisọs ọvo ho rekọ evaọ enwenọ ubrotọ Esia soso.” (Iruẹru Ikọ 19:26) Kọ Pọl o bru orro họ oma riẹ fikinọ ọ jẹ riẹ usiuwoma ta ziezi? Vievie. Ọ ta nọ, iruo usiuwoma ota riẹ na yọ “odhesẹvia ogaga ẹzi Ọghẹnẹ.” (1 Ahwo Kọrint 2:4, 5) Mai omamai ma bi wo obufihọ ẹzi Ọghẹnẹ re. Fikinọ ma fievahọ Jihova, ma riẹ nọ o ti fiobọhọ kẹ omai nọ ma be daoma rọ orimuo ta eme ruọ ahwo oma evaọ usiuwoma ota mai na.
Agbẹta nọ a re ro dhesẹ ohwo “owareghẹ” inọ yọ ohwo nọ o wo otoriẹ. (Itẹ 16:21) Uzẹme, areghẹ yọ “eyeri-ame uzuazọ” rọkẹ enọ i wo rie. Kẹvẹ kpahe igheghẹ? A rẹ “jẹ eme-areghẹ avọ oghrẹ fiẹ.” (Itẹ 1:7) Eme u re te ai nọ a tẹ siọ ohrẹ Jihova? Solomọn ọ ta nọ: “Uye-okẹ a rẹ rọ whọku otu igheghẹ.” (Itẹ 16:22) Ẹsibuobu, edhere ọfa nọ a rẹ rọ whọku ai họ uye nọ a rẹ kẹ ae. Igheghẹ na a rẹ wha uye, omovuọ, eyao, ẹsejọ tubọ uwhu dede se omarai.
Solomọn ovie na ọ gbẹ ta kpahe emamọ edhere ọfa nọ areghẹ o re ro kpomahọ ẹmeọta mai, ọ ta nọ: “Eme ewewere e wọhọ othuzou ọnyọ, nọ e rẹ were ẹzi gbe uzuazọ gbe oma na.” (Itẹ 16:24) Wọhọ epanọ ọnyọ ọ rẹ were jẹ lẹliẹ eva vọ ohwo nọ ohọo u bi kpe na, ere emamọ eme e rẹ tuduhọ ohwo awọ je ru udu kiei vi. Ọnyọ o woma kẹ oma na yọ o wo ekwakwa jọ nọ e rẹ sai kpo eyao jọ evaọ oma na. Ere emamọ eme nọ ma rẹ ta e rẹ jaja ẹzi ohwo evaọ egagọ Ọghẹnẹ.—Itẹ 24:13, 14.
Yọroma kẹ ‘Edhere Jọ nọ U re Kiehọ’ Evaọ Eriwo Ohwo
Solomọn ọ ta nọ: “Edhere jọ ọ rọ nọ u [re] kiehọ kẹ ohwo rekọ urere riẹ kọ uwhu.” (Itẹ 16:25) Onana yọ unuovẹvẹ kẹ ekpehre iroro nọ ma rẹ sai wo gbe oware nọ o wọso izi Ọghẹnẹ nọ ma re ru. U re wo edhere jọ nọ u re kiehọ evaọ eriwo ahwo akpọ, rekọ nọ o rẹ sae wọso ehri-izi Ọghẹnẹ nọ e rrọ Ebaibol na. U te no ere no, Setan ọ rẹ sae rọ idhere itieye jọ viẹ ohwo họ ru oware nọ ọ jọ udu riẹ roro nọ o gba, rekọ ukuhọ riẹ uwhu u re noi ze.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
g 11/13 16
Kọ Whọ be Hai “Wo Eha Kẹse Kẹse”?
“Edẹ eruẹ uye e rọ avọ eyoma, rekọ ọ were eva o wo eha kẹse kẹse.”—Itẹ 15:15.
EME họ otofa eme eyena? Eme yena i dhesẹ oghẹrẹ nọ iroro gbe epanọ oma o rẹ jọ ohwo. Ohwo nọ ọ be ruẹ “uye” ọ rẹ tẹrovi eware iyoma nọ e be via kẹe ọvo, nọ o rẹ whae ze nọ ọ gbẹ wereva ha. Evaọ abọdekọ riẹ, ọnọ ọ be “were eva” ọ rẹ daoma tẹrovi abọ owoma eware, onọ u re fiobọhọ kẹe wo evawere “kẹse kẹse.”
Mai kpobi ma re wo ebẹbẹ nọ e rẹ sai mi omai evawere ẹsejọ. Ghele na, ma rẹ sai ru eware jọ nọ i re fiobọhọ kẹ omai wo evawere ghelọ ebẹbẹ mai. Roro kpahe oware nọ Ebaibol na ọ ta.
• Rekọ whọ kuvẹ hẹ re awaọruọ odẹnọtha o mi owhẹ evawere inẹnẹ. Jesu ọ ta nọ: “Wha ruawa odẹnotha vievie he, keme odẹnotha o ti wo ẹkẹ ebẹbẹ riẹ.”—Matiu 6:34.
• Hae daoma tẹrovi eware iwoma jọ nọ i te owhẹ obọ no. Nọ whọ tẹ rrọ ọkora, whọ sae daoma kere emamọ eware eyena jọ fihotọ who ve roro kpahe ai. Ofariẹ, whọ gbẹ hai fi iroro ra họ ethobọ ra hayo eware iyoma jọ nọ who ru evaọ okenọ u kpemu hu. Wuhrẹ no ai ze, re who yere uzuazọ ra vrẹ. Hai ru wọhọ edraiva nọ ọ rẹ dina jẹlẹ ẹro rri ughẹgbe akotọ ro rri obemu o ve si ẹro no. Kareghẹhọ re nọ Ọghẹnẹ o “wo erọvrẹ.”—Olezi 130:4.
• Nọ awaọruọ ọ tẹ gba owhẹ udu, ta eva ra kẹ ohwo nọ ọ rẹ sae sasa owhẹ oma. Itẹ 12:25 o ta nọ, “awaọruọ ọ rẹ rọ ohwo gbotọ, rekọ ẹme ezi ọ rẹ kẹ ẹe eva ewerọ.” “Ẹme ezi” otiọye na ọ sai no obọ ohwo uviuwou hayo obọ emamọ ogbẹnyusu ze, orọnikọ ohwo nọ ọ rẹ rọ ekpehre ubiẹro ri ahwo kpobi hayo ọnọ eva e rẹ were he he, rekọ ọ rẹ jọ yoyou ẹsikpobi.—Itẹ 17:17.
Eme areghẹ nọ e rrọ Ebaibol na e rẹ sai fiobọhọ kẹ omai wo evawere evaọ uzuazọ, ma tẹ make rrọ otọ ebẹbẹ. A jọ eme eghaghae yena i fiobọhọ kẹ owhẹ re.
w07 5/15 18-19
‘O re ti Ru Ẹjiroro Ra Gba’
Ma te you oma mai vrẹta u re ru nọ ma re ro gu inoma nọ ma te ruthọ, ko ekpehre iruemu mai dhere, onọ ma gbe ro muẹrohọ eyoma mai hi. Rekọ, ma rẹ sae viẹ Jihova họ họ. Ọ rẹ kiẹ ẹzi na via. Ẹzi ohwo họ ẹgba iroro riẹ nọ u bi ruiruo kugbe udu na. Ẹsibuobu, eware nọ ohwo ọ rehọ udu riẹ ru i re wuhrẹ ẹgba iroro na, eware wọhọ, iroro ididi, omaa, gbe oghẹrẹ nọ eware e rẹ jọ ohwo oma. Ẹzi na họ oware nọ ‘Ọnọ ọ rẹ kiẹ udu’ na o re rri ro guẹdhọ, ẹdhoguo riẹ ọ kare ọriẹwẹ, yọ ọ rẹ vẹ ẹdhọ tu hu. Fikiere o rrọ oware areghẹ re ma sẹro ẹzi mai koyehọ ẹgba iroro na.
“Rehọ Iruo Ra kẹ ỌNOWO Na”
Evaọ udu ma rẹ jọ ma omaa yọ onana u wobọ kugbe iroro mai. Eware nọ ma ma omaa rai ma re ru. Kọ ma sai le eware nọ ma ma omaa rai te obọ? Solomọn ọ ta nọ: “Rehọ iruo ra kẹ ỌNOWO na, o re ti ru [ẹjiroro] ra gba.” (Itẹ 16:3) Re ma rehọ iruo mai kẹ Jihova u dhesẹ nọ ma re fievahọ iẹe, rọ ẹro so iẹe, jẹ wọ owha nọ o rrọ ikoko mai họ ikoko riẹ, wọhọ odẹme. Ọso-ilezi na ọ so nọ: “Rọ oma ra kpobi kẹ ỌNOWO, fievahọ iẹ, o ti ru gba kẹ owhẹ.”—Olezi 37:5.
Dede na, ma tẹ gwọlọ nọ omaa hayo ẹjiroro mai kpobi o re rugba, u fo nọ o rẹ rọwo kugbe izi Jihova nọ e rrọ Ebaibol na, o tẹ jẹ gwọlọ nọ emamọ ẹjiroro o rẹ wọ omai ma omaa na. Ghele na, ma rẹ lẹ re Jihova o fiobọhọ kẹ omai jẹ thọ omai uke re ma sae daoma ru lele ehrẹ Ebaibol. U gine wuzou gaga re ma ‘gbolo owha mai kẹ ỌNOWO na’ nọ ma tẹ rrọ otọ edawọ, jẹ rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ, keme o ‘ti fiobọhọ kẹ omai.’ Uzẹme riẹ họ, “ọ rẹ rọwa re okiẹrẹe na o kie he.”—Olezi 55:22.
“ỌNOWO na Ọ Ma Eware Kpobi kẹ Ọvuọ Iruo Riẹ”
Eme ọfa o re noi ze nọ ma te gbolo owha hayo iruo mai kẹ Jihova? Solomọn ovie owareghẹ na ọ ta nọ: “ỌNOWO na ọ ma eware kpobi kẹ ọvuọ iruo riẹ.” (Itẹ 16:4a) Ọghẹnẹ nọ ọ ma odhiwu gbe akpọ na yọ Ọghẹnẹ nọ o wo ẹjiroro. Ma te gbolo iruo mai kẹe, ma ti ru eware nọ i wo otofa, je yeri uzuazọ nọ o vọ avọ ẹjiroro. Ẹjiroro nọ Ọghẹnẹ o wo kẹ otọakpọ na gbe ahwo-akpọ yọ ẹjiroro ebẹdẹ bẹdẹ. (Ahwo Ẹfisọs 3:11) Ọ ma akpọ na, yọ o ru onana “re a ria ae.” (Aizaya 45:18) Fikiere, ẹjiroro ọsosuọ riẹ kẹ ahwo-akpọ gbe otọakpọ na o te seba erugba ha. (Emuhọ 1:28) Uzuazọ nọ ma bi ro ruiruo kẹ Jihova u ti wo oba ha, yọ o te vọ avọ otofa bẹdẹ bẹdẹ.
Jihova ọ ma “makọ ohwo muomu kẹ ẹdẹ uye.” (Itẹ 16:4b) Orọnikọ onana u dhesẹ nọ ọ mae re a jọ ahwo omuomu hu, keme “iruo riẹ i kiete.” (Iziewariẹ 32:4) Dede na, Ọghẹnẹ ọ kuvẹ re a yẹ ai jẹ ria uzuazọ bẹsenọ ọ rẹ rehọ ẹdhoguo riẹ te ai evaọ ẹruoke nọ u fo. Wọhọ oriruo, Jihova ọ ta kẹ Fẹro ovie Ijipti nọ: ‘Fiki onana mẹ rọ siọ owhẹ ba uzuazọ re me dhesẹ ogaga mẹ kẹ owhẹ, re a woro odẹ mẹ eva akpọ na kpobi.’ (Ọnyano 9:16) Iye Ikpe na gbe ọraha nọ o te Fẹro avọ egbaẹmo riẹ evaọ Abade Ọwawae na, u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ o wo ogaga nọ u wo ibe he.
Jihova ọ rẹ sai nwene eware evaọ oghẹrẹ nọ irumuomu a re ro ru ẹjiroro riẹ gba ababọ ẹriẹ nọ a rẹ riẹ. Ọso-ilezi na ọ so nọ: “Uzẹme, ofuomuo ahwo o re ti jiri owhẹ, ofu rai nọ okiọkọ o ro ru ẹgọ kẹ oma riẹ.” (Olezi 76:10) Jihova ọ rẹ sae kuvẹ re ewegrẹ riẹ a wọso idibo riẹ, rekọ evaọ oghẹrẹ nọ ọ rẹ rọ rehọ onana whọku ai je wuhrẹ ai. Yọ o tẹ vrẹ ẹjiroro yena, Jihova o re dhoma họ ẹme na.
Nọ o rrọ nọ Jihova ọ rẹ thọ idibo omaurokpotọ riẹ na, kẹvẹ kpahe enọ i wo omorro? Solomọn ovie Izrẹl ọ ta nọ: “Ohwo uduyoma kpobi o re tu ỌNOWO na oma; jọ umu owhẹ ẹro nọ o re kpo ababọ uye he.” (Itẹ 16:5) Enọ i wo “uduyoma” hayo omorro a tẹ maki kuomagbe ru eyoma, a rẹ sae vabọ no uye he. Fikiere o rrọ oware areghẹ re ma wo omaurokpotọ ghelọ eriariẹ nọ ma wo, epanọ ma rẹ sai ru te, hayo uvẹ-iruo nọ ma wo kẹhẹ.
“Ozodhẹ ỌNOWO Na”
Fikinọ a yẹ omai evaọ otọ uzioraha, ma rẹ gwọlọ raha uzi. (Ahwo Rom 3:23; 5:12) Eme o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbẹ rọ ma omaa nọ u re su kpohọ uzioraha ha? Obe Itẹ 16:6 o ta nọ: “[Omaurokpotọ] avọ oruọzewọ a re ro voro oma umuomu, gbe ozodhẹ ỌNOWO na ohwo ọ rẹ rọ kẹnẹ oma kẹ eyoma.” Nọ orọnọ Jihova ọ rẹ rọ fiki oruọzewọ riẹ rọ izieraha mai rọvrẹ omai na, ozodhẹ Jihova u re fiobọhọ kẹ omai whaha uzioraha. Fikiere, u te no uyoyou nọ ma re wo kẹ Ọghẹnẹ gbe edẹro nọ ma re wo kẹ oruọzewọ riẹ no, u wuzou gaga re ma wo ozodhẹ jẹ whaha eware nọ e rẹ dhae eva!
Ma rẹ sai wo ozodhẹ Ọghẹnẹ nọ ma tẹ be hai vuhu ogaga ulogbo Ọghẹnẹ mu jẹ rọ adhẹẹ kẹe. Dai roro kpahe ogaga nọ o rrọ eware nọ ọ ma! Nọ Job o roro kpahe ogaga nọ o rrọ emama Ọghẹnẹ, o nwene eriwo ọthọthọ nọ o wo vẹre. (Job 42:1-6) Nọ ma te bi se je roro didi kpahe epanọ Jihova o ro yeri kugbe idibo riẹ evaọ Ebaibol na, kọ u gbe bi duobọte omai udu? Ọso-ilezi na ọ so nọ: “Wha nyaze te ruẹ eware nọ Ọghẹnẹ o ru: iruo riẹ eva udevie ahwo imuozọ.” (Olezi 66:5) U fo re ma rri oruọzewọ hayo ohrọ Jihova vo vievie he. Okenọ ahwo Izrẹl a ‘mukpahe Jihova je ru Ẹziẹri riẹ evadha; Jihova o te zihe ruọ ọwegrẹ rai, ọye omariẹ ọvo ọ tẹ họre ai.’ (Aiz. 63:10) Evaọ abọdekọ riẹ, nọ “idhere ohwo e tẹ were ỌNOWO na, o re ru ei avọ ewegrẹ riẹ jọ dhedhẹ.” (Itẹ 16:7) Ozodhẹ Jihova ginọ ọthọwẹ!
Solomọn ovie owareghẹ na ọ ta nọ: “Omoware osese nọ u kiẹrẹe, u woma vi efe obuobu nọ o kiẹrẹe he.” (Itẹ 16:8) Obe Itẹ 15:16 o ta nọ: “Umutho efe nọ who re wo avọ ozodhẹ ỌNOWO, u woma vi efe ologbo nọ who re wo ababọ ozọ ỌNOWO na.” Ababọ avro, re ma gbẹ sae jọ edhere okiẹrẹe Ọghẹnẹ, ozodhẹ nọ ma re wo kẹe u wuzou gaga.
“Ohwo Ọ rẹ Ma Oma Edhere Riẹ Evaọ Udu Riẹ”
Ọ ma ohwo avọ ufuoma iroro-ejẹ, onọ ọ rẹ sae rọ salọ onọ u woma gbe onọ u yoma. (Iziewariẹ 30:19, 20) Ma rẹ sae jọ udu mai roro kpahe oghẹrẹ sa-sa nọ a re ro ru oware, kẹsena ma vẹ rehọ ọvo evaọ usu rai. Fikinọ owha-iruo omomọvo o rrọ re ọ jiroro kẹ omariẹ, Solomọn ọ ta nọ: “Ohwo ọ rẹ ma oma edhere riẹ evaọ udu riẹ.” Nọ ohwo o te ru onana no, “ỌNOWO na ọ vẹ kpọ idhere riẹ vi.” (Itẹ 16:9) Nọ o rọnọ Jihova ọ rẹ sae kpọ omai na, u re dhesẹ nọ ma wo areghẹ nọ ma tẹ be hae gwọlọ obufihọ riẹ, onọ u ‘ti ru ẹjiroro mai gba.’
AKPE 24-30
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ITẸ 17-21
“Lele Ahwo Kpobi Rria Dhedhẹ”
“Areghẹ Owoma O re Ru Ofu Ohwo Kpotọ”
Fikinọ osu utu ebọro efa jọ o re muofu gaga, a te si ei no osu utu na
Ọmọboba jọ ọ be viẹ gaga fikinọ ọsẹgboni riẹ a rọwo ru oware nọ ọ gwọlọ kẹe he.
Oni jọ o bi doku ọmọzae riẹ fikinọ o ru ubruwou riẹ fihọ fariẹfariẹ.
MAI kpobi na ma ruẹ ahwo nọ a bi muofu no, yọ avro ọ riẹ hẹ inọ amọfa a ru omai eva dha no ẹdẹjọ. Dede nọ ofu ọgaga ọ rẹ were ohwo ọvo ho, ẹsibuobu ma re roro nọ ofu ọ nwani yoma ha, maero nọ ohwo jọ o te ru oware nọ o dha omai eva gaga. Obe jọ nọ utu nọ a re se American Psychological Association u kere o ta nọ: “Ofu omuo o yoma vievie he, keme yọ edhere nọ ohwo o re ro dhesẹ nọ eva e be dhae.”
Ma tẹ rọ eriwo ọyena wawọ ẹme nọ Pọl ukọ na ọ ta, ma re roro nọ a ginẹ ta gba. Fikinọ Pọl ukọ na ọ riẹ nọ ahwo a rẹ sai muofu ẹsejọ, ọ ta nọ : “Wha sai muofu, rekọ wha raha uzi hi; wha kuvẹ re ọre o kiediwi yọ wha gbe bi mu ofu hu.” (Ahwo Ẹfisọs 4:26) Rono ẹme Pọl na ze, kọ u fo re ma muofu vrẹta, manikọ ma rẹ daoma kpọ ofu na?
KỌ U FO RE WHO MUOFU?
Nọ Pọl ọ jẹ kẹ ohrẹ yena, o sae jọnọ o roro kpahe eme ọso-ilezi na, ọnọ o kere nọ: ‘Muofu, rekọ whọ raha uzi hi.’ (Olezi 4:4) Rekọ eme họ otọ ẹme Pọl na? Pọl o fibae nọ: “Wha siobọno oghẹrẹ ẹgo oyoma kpobi, evedha, ofu, edo, ekela, gbe oware uyoma kpobi.” (Ahwo Ẹfisọs 4:31) Pọl ukọ na ọ jẹ hrẹ Ileleikristi re a daoma kpọ ofu rai. Obe ẹsiẹ nọ ma fodẹ evaọ obehru na o ta haro nọ: “Ekiakiẹ jọ i dhesẹ nọ ma tẹ nyasiọ ofu ba eva, o rẹ lẹliẹ omai muofu vrẹta, yọ u re fiobọhọ kẹ owhẹ . . . ku ẹme na họ gbe he.”
Kọ ẹvẹ ma sai ro “siobọno” ofu ọgaga gbe eware iyoma nọ i re lele iei? Solomọn ovie owareghẹ na o kere nọ: “Areghẹ owoma o re ru ofu ohwo kpotọ, oro rọkẹ ẹe re o ri oruthọ jọ vo.” (Itẹ 19:11) Kọ ẹvẹ “areghẹ” hayo orimuo o re ro fiobọhọ kẹ ohwo, nọ o te bi muofu gaga?
OGHẸRẸ NỌ AREGHẸ HAYO ORIMUO O RE RO RU OFU KPOTỌ
Areghẹ o re fiobọhọ kẹ ohwo rri ẹme didi. Re ohwo o wo areghẹ hayo orimuo, u dhesẹ nọ ọ rẹ daoma riẹ oware nọ o wha riẹ ze nọ a ro ru ei eva dha. Kọ ẹvẹ onana u re ro fiobọhọ nọ a te ru omai eva dha, hayo nọ ma te bi muofu?
Nọ a te kienyẹ omai, eva e rẹ sae ginẹ dha omai. Rekọ ma tẹ nwani muofu hayo ru oware jọ ababọ eroro te, o rẹ sae wha enwoma se omai hayo amọfa. Wọhọ epanọ uvuerae nọ a rri vo o rẹ mahe ogẹ soso na, ere ọvona ofu nọ ma mu vrẹta ọ rẹ raha emamọ odẹ nọ ma wo, usu mai kugbe amọfa, makọ usu mai kugbe Ọghẹnẹ dede. Fikiere nọ ofu o te bi mu omai, o mai woma re ma daoma riẹ oware nọ o be whae ze. Ma te ru ere, u ti fiobọhọ kẹ omai kpọ ofu omai, re ma gbe muofu vrẹta ha.
Evaọ okejọ, Devidi ovie na o je ti kpe azẹ ọhaha fihọ uzou evaọ okenọ Nebale o ro ru ei eva dha. Rekọ o via ha, keme ohwo jọ o fiobọhọ kẹ Devidi roro oware nọ ọ gwọlọ ru na te ziezi. Devidi avọ egbaẹmo riẹ a jẹ thọ igodẹ Nebale evaọ igbrẹwọ Judia. Rekọ nọ Nebale ọ jẹ kọ eto igodẹ riẹ, Devidi ọ tẹ lẹe nọ ọ kẹe ememu jọ re ọyomariẹ avọ egbaẹmo riẹ a re. Nebale ọ tẹ kpahe kẹ ahwo nọ Devidi o vi sei nọ: “Kọ mẹ rehọ ebrẹdi gbe ame mẹ gbe erao mẹ nọ me kpe kẹ ahwo nọ a be [kọ eto] erao mẹ, kẹ ahwo nọ mẹ riẹ obonọ a nọze he?” Ẹme na o gbo kẹhẹ! Nọ Devidi o yo eme nana, tei te ezae egba ene (400) riẹ a tẹ wọ re a nyai kpe Nebale avọ ahwo uviuwou riẹ kpobi no.—1 Samuẹle 25:4-13.
Nọ aye Nebale nọ a re se Abigẹle o yo kpahe oware nọ o via na, ọ tẹ ruọ edhere nyae za Devidi owọ. Nọ ọ ruẹ Devidi avọ ezae nọ a gbẹ rrọ usu, o te kigwẹ fihọ aro riẹ jẹ ta nọ: “Ivie jọ ọmọtẹ ra ọ ta ẹme kẹ owhẹ re who yo.” Kẹsena ọ tẹ rọ omakpotọ ta kẹ Devidi kpahe epanọ Nebale ọzae riẹ o ghẹ te, gbe inọ Devidi ọ te vioja riẹ uwhremu na otẹrọnọ o kpe azẹ ọhaha fihọ uzou.—1 Samuẹle 25:24-31.
Kọ eme Devidi o muẹrohọ evaọ ẹme Abigẹle nọ u fiobọhọ kẹe kpọ ofu riẹ? Orọ ọsosuọ, Devidi ọ ruẹ nọ Nebale yọ ohwo ogheghẹ. Orọ avivẹ, Devidi ọ ruẹ nọ o ti kpe azẹ ọhaha fihọ uzou nọ o te ru orukele. Wọhọ Devidi, ofu ọ sai mu omai gaga fiki oghẹrẹ oware jọ nọ a ru omai. Kọ eme u fo nọ ma re ru? Obe jọ nọ ẹsipito nọ a re se Mayo Clinic u kere o ta nọ: “Nọ eva e tẹ be dha owhẹ gaga, dhizu je se ẹwẹ rehọ, re who kele no ọvo rite ikpe.” U gine fo nọ who dhizu je roro didi kpahe oware nọ o wha ẹbẹbẹ na ze, gbe oware nọ o rẹ sai noi ze nọ who te bru okpakpa ru oware jọ. Ajọ orimuo hayo areghẹ o fiobọhọ kẹ owhẹ ru ofu ra kpotọ hayo tubẹ kpairoro vrẹ dede.—1 Samuẹle 25:32-35.
Epọvo na re, ahwo buobu nọ a jẹ hai mu ofu gaga vẹre, a be sai kpọ ofu rai enẹna. Ọmọzae jọ nọ a re se Sebastian nọ ọ rrọ ikpe 23, nọ a mu fihọ uwou-odi evaọ orẹwho Poland, o wuhrẹ epanọ ọ rẹ kpọ ofu riẹ ẹkwoma Ebaibol na nọ o je wuhrẹ. Ọ ta nọ: Orọ ọsosuọ, mẹ rẹ kaki roro kpahe oware nọ o wha riẹ ze nọ me bi ro muofu. Kẹsena mẹ vẹ daoma fi ehrẹ Ebaibol họ iruo. Mẹ ruẹ vuhumu nọ Ebaibol na họ obe nọ o mai woma nọ o rẹ kpọ ohwo evaọ uzuazọ.”
Ere ọvona ọzae jọ nọ a re se Setsuo o ru re. Ọ ta nọ: “Vẹre vẹre, mẹ jẹ hai doku amọfa nọ a te ru omẹ eva dha evaọ obọ iruo. Rekọ enẹna nọ me wuhrẹ Ebaibol na no na, taure me te ti doku ohwo, mẹ rẹ nọ omamẹ nọ: ‘Ono o gine ruthọ? Kọ ogbẹrọnọ mẹ họ ọnọ ọ be wha ẹbẹbẹ na ze?’” Enọ nana nọ ọ jẹ nọ omariẹ na, i je fiobọhọ kẹe kpọ ofu riẹ, ẹmẹrera na o te ti wuhrẹ epanọ ọ rẹ rọ kpọ ofu riẹ nọ a te ru ei eva dha.
Ofu nọ o re mu ohwo, ọ rẹ sae jọ gaga, rekọ ohrẹ Ẹme Ọghẹnẹ u wo ẹgba nọ o sai ro ru ofu na kpotọ. Nọ who te fi ohrẹ Ebaibol na họ iruo, jẹ lẹ kẹ obufihọ Ọghẹnẹ, whọ sae kuvẹ re areghẹ o fiobọhọ kẹ owhẹ kpọ ofu ra.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Izoge—Wha Ru re Ahwo A Ruẹ Ẹnyaharo Rai
Omaruẹrẹhọ kẹ Orọo nọ A rẹ Jọ Wereva
12 Izoge jọ a rẹ rehọ okpakpa ruọ orọo, bi roro nọ a tẹ rọo no yọ evawere e zino, a gbẹ te jọ ọkora ofa ha, yọ ebẹbẹ nọ a jẹ jọ obọ uwou wo kpobi i kuhọ no. Rekọ, orọo yọ oware nọ a re mu la ro ho. Ahwo jọ evaọ oke emọ Izrẹl a rehọ ugidi ya eyaa kẹ Ọghẹnẹ. (Se Itẹ 20:25.) Ẹsejọ, izoge a re du roro kpahe ewha-iruo orọo ho. Uwhremu na a vẹ te ruẹ nnọ orọo o rrọ epanọ a je roro ho.
13 Fikiere, re who te mu usu orọo họ ẹnya, nọ oma ra nọ: ‘Fikieme mẹ rọ gwọlọ rọo? Oghẹrẹ ohwo vẹ mẹ gwọlọ? Kọ ohwo nana o ti kiehọ omẹ oma? Kọ mẹ ruẹrẹ oma kpahe no re me ru ẹkabọ mẹ?’ ‘Ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ o kere eme buobu no nọ i re fi obọ họ kẹ owhẹ kiẹ oma ra riwi. (Mat. 24:45-47) Rri eme itieye na wọhọ ohrẹ nọ Jihova ọ be kẹ owhẹ. Kiẹ eme na riwi ziezi re who je fi ai họ iruo. “Whọ jọ wọhọ anyenya hayo esi nọ o wo areghẹ hẹ hẹ.” (Ol. 32:8, 9) Daoma riẹ kpahe ewha-iruo nọ e rrọ orọo. Who te roro nọ whọ ruẹrẹ oma kpahe no re who mu usu orọo họ, kareghẹhọ ẹsikpobi re whọ jọ “oriruo . . . eva ẹfuọ.”—1 Tim. 4:12.
AKPE 31–AKPEGBỌVO 6
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ITẸ 22-26
“Wuhrẹ Ọmọ Edhere nọ Ọ rẹ Nya”
Ẹyọrọ Emọ Evaọ Akpọ nọ A be jọ rọ Emọ Robọ
Epanọ Whọ rẹ rọ Kpọ Ose Na
Muẹrohọ nọ Olezi 127:4, 5 ọ rehọ esẹgbini dhesẹ ‘ọgbaẹmo.’ Kọ onana u dhesẹ nọ ọsẹ ọvo ọ rẹ sae rẹrote emọ? Vievie. Ohrẹ Ebaibol nana, u kie kpahe ọsẹ gbe oni, makọ ọyewọ ọvo dede. (Itẹ 1:8) Ẹme na ‘ọgbaẹmo,’ u dhesẹ nọ o gwọlọ ẹgba re ohwo ọ sae sa ose. Evaọ oke emọ Izrẹl, ẹsejọ a rẹ rehọ ẹroo ru uzei nọ a re fi ose họ sa na. Fikiere taure osoja ọ tẹ te sa ose, ọ rẹ rehọ ẹgba vẹ uzei na, yọ ẹsejọ dede ọ rẹ rehọ owọ nyẹe taure o te ti fi ose na họ iẹe. (Jerimaya 50:14, 29) Onana u dhesẹ vevẹ nọ o gwọlọ ẹgba gbe omodawọ gaga re ohwo ọ sai si ose na, jẹ rehọ iẹe sa oware nọ o wo fihọ iroro!
Ere ọvo na o gwọlọ omodawo gaga re a sae yọrọ emọ. Wọhọ epanọ uzei ọvo o rẹ sae sa omariẹ hẹ na, ere ọvona emọ ọvo a rẹ sae yọrọ omobọrai hi. U yoma kẹhẹ inọ esẹgbini buobu nẹnẹ a bi wo uvẹ kẹ emọ rai hi. A bi gbolo aro kufiẹ kẹ owha-iruo rai. A be kuvẹ kẹ TV, isukulu, gbe ehwa emọ rai re i wuhrẹ emọ rai kpahe oware uwoma gbe uyoma, makọ kpahe owezẹ ọzae-avọ-aye dede. Oware kpobi nọ emọ rai a gwọlọ a rẹ dẹ kẹ ai, hayo kẹ ai uvẹ ru oware kpobi nọ a gwọlọ. Yọ ẹsejọ ukpenọ a rẹ ta nọ ijo kẹ emọ rai, a vẹ ta nọ Ee, re emọ na a kẹ ai uvẹ. Ẹsibuobu a re gu unoma nọ a gwọlọ ru eva dha emọ rai hi. Rekọ uzẹme riẹ họ, emọ na nọ a bi ro robọ na, o rẹ wha uye se emọ na evaọ obaro.
O lọhọ vievie he re a yọrọ emọ. Rekọ nọ esẹgbini a tẹ be daoma rọ ehrẹ Ẹme Ọghẹnẹ yọrọ emọ rai, irere nọ i re noi ze a rẹ ruẹ unu gbiku rai hi. Emagazini nọ a re se Parents o ta nọ: “Ekiakiẹ . . . i dhesẹ nọ emọ nọ esẹgbini a rehọ edhere oyoyou yọrọ rekọ nọ a ro robọ họ, emọ nọ a rẹrote rekiyọ a fi ọnyaba họ kẹ ai, ae a rẹ mae riẹ obe evaọ obọ isukulu, riẹ yerikugbe amọfa ziezi, je wo evawere evaọ uzuazọ vi emọ nọ esẹgbini a ro robọ hayo rọ obọ ogaga yọrọ.”
Irere nọ i tube woma vi enọ ma fodẹ evaọ obọ ehru na e riẹ. Ma jọ obọ emuhọ uzoẹme nana ta kpahe abọ ọsosuọ obe Itẹ 22:6 no vẹre, onọ o ta nọ: “Wuhrẹ ọmọ edhere nọ ọ rẹ nya.” Owọ ikere na o gbẹ ta haro nọ: “Nọ ọ jẹ kpako no ọ gbẹ thọriẹ ẹro ho.” Kọ onana u dhesẹ nọ ọmọ nọ a riẹ yọrọ ọ rẹ nwani ru eware kpobi woma evaọ uzuazọ? O nwane rrọ ere he. Ọmọ ra o wo udu nọ ọ rẹ rọ salọ sọ o re ru oware nọ u kiehọ nọ ọ be kpako na. Rekọ oria ikere nana o kẹ esẹgbini nọ e be rọ edhere oyoyou yọrọ emọ rai imuẹro jọ. Eme họ imuẹro yena?
Nọ whọ tẹ rehọ ehrẹ Ebaibol na wuhrẹ emọ ra, yọ who bi rovie uvẹ ulogbo fihọ nọ o rẹ wha irere buobu ze, koyehọ a ti wo evawere jẹ kpako zihe ruọ emamọ ahwo evaọ uzuazọ. (Itẹ 23:24) Fikiere dawo utho ẹgba ra kpobi re whọ ruẹrẹ “ese” eghagha nana kpahe, kpọ ae, jẹ rẹrote ai ziezi. Whọ te vioja riẹ vievie he.
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Kọ obe Itẹ 22:6 u bi dhesẹ nọ a tẹ riẹ emọ yọrọ, emọ na a re gbe no abọ Jihova ha?
Oria ikere na o ta nọ: “Wuhrẹ ọmọ edhere nọ ọ rẹ nya, nọ ọ jẹ kpako no ọ gbẹ thọriẹ ẹro ho.” Nọ a tẹ gẹle ure evaọ okenọ ọ be dhẹ ze, o rẹ rro zihe ruọ ure ogẹgẹle, epọvona, nọ a tẹ riẹ emọ yọrọ notọ ze a rẹ gwọlọ gbẹ jọ edhere Jihova nọ a tẹ rro no. Esẹgbini kpobi a riẹ nọ re a wuhrẹ emọ o rẹ rehọ oke gaga, yọ o gwọlọ omodawo re. Re esẹgbini a sai fiobọhọ kẹ emọ rai zihe ruọ emamọ Ileleikristi, o gwọlọ nọ a rẹ romatotọ wuhrẹ ai, kẹ ae ohrẹ, tuduhọ ae awọ, whọku ai jẹ rọ uruemu rai fi emamọ oriruo hotọ kẹ ae. O gba rai họ nọ a rẹ rọ uyoyou ru onana ẹsikpobi evaọ ikpe buobu.
Kọ onana u dhesẹ nọ ọmọ jọ o te kiuke ku Jihova, yọ ọsẹgboni na a riẹ ọmọ na yọrọ họ? Ẹsejọ, o sae jọnọ esẹgbini a be hai rolobọ kẹ ewuhrẹ emọ rai nọ a tẹ be whọku ai jẹ kẹ ae ohrẹ Jihova. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:4) Evaọ abọdekọ riẹ, ẹme nọ obe Itẹ o ta na o nwani dhesẹ hẹ inọ a te wuhrẹ emọ ziezi a re zihe ruọ idibo Jihova hrọ. Esẹgbini a rẹ sae ma emọ rai zihe ruọ oware kpobi nọ a gwọlọ họ. Emọ nọ e rro te ahwo no a wo ufuoma iroro-ejẹ, yọ ae ọvo a rẹ salọ oghẹrẹ uzuazọ nọ a gwọlọ yeri. (Iziewariẹ 30:15, 16, 19) Ghelọ epanọ esẹgbini a daoma te kẹhẹ, emọ jọ e rẹ siọ Jihova ba ẹgọ, wọhọ epanọ Solomọn o ru, ọnọ o kere owọ ikere nọ ma be ta kpahe na. Makọ emọ Jihova jọ a ghẹmeeyo jẹ se iẹe ba ẹgọ.
Fikiere, oria ikere nana u dhesẹ hẹ inọ ọmọ kpobi nọ a wuhrẹ edhere Jihova no o rẹ “thọriẹ ẹro ho,” rekọ u dhesẹ nọ ẹsibuobu o te thọrọ iẹe ẹro ho. Onana ginọ uduotahawọ gaga rọkẹ esẹgbini. Eva e rẹ were esẹgbini nọ a tẹ riẹ nọ a tẹ daoma wuhrẹ emọ rai fihọ edhere Jihova, o te wha emamọ iyẹrẹ ze. Iruo rai na i wuzou gaga yọ oriruo rai o te je wo abọ ologbo evaọ onana, fikiere o gwọlọ nọ esẹgbini a re se iruo nana gboja.—Iziewariẹ 6:6, 7.
Nọ emọ a tẹ make siọ Jihova ba ẹgọ, esẹgbini nọ a nabe romatotọ wuhrẹ emọ rai a re rẹro inọ emọ rai a ti bruoma kpiroro ẹdẹjọ. Uzoẹme Ebaibol na u wo ẹgba gaga, yọ uwuhrẹ nọ esẹgbini a wuhrẹ emọ rai o rẹ sae kake thọrọ ae ẹro ho.—Olezi 19:7.
Ẹyọrọ Emamọ Emọ—Kọ O Gbẹ Lọhọ?
“ENẸNA ma be rria okegbe ona, uruemu ọguakugbe, oria nọ emamọ uruemu nọ u fo o rọ họ,” ere Robert Glossop, ọrọ Ogbẹguae Uviuwou Vanier, Ottawa, Canada, o muẹrohọ. Eme o no rie ze no? Iyẹrẹ jọ evaọ obe-usi ọ The Toronto Star o ta nọ: “Edihọ emoha, ozighi izoge gbe ethuwhuo emoha i bi vihọ.”
Ẹbẹbẹ na o nya thabọ vrẹ Ẹkpẹlobọ-Ọre America. Bill Damon, ọnọ o bi su Ehri Ẹnyaharo Ohwo-Akpọ eva Brown University evaọ Rhode Island, U.S.A., ọ kiẹ ebẹbẹ enana no evaọ Britain gbe erẹwho Europe efa, je kugbe Australia, Izrẹl, gbe Japan. Ọ fodẹ ekiekpo ichọche, isukulu, gbe eria efa nọ e be sae kpọ emọ họ. Ọ ta nnọ, uruemu mai “u ku oware nọ emọ a gwọlọ fiẹ no re a ruẹse wo emamọ uruemu gbe ẹgba.” Be fodẹ ewena eyewọ enọ i wuhrẹ nọ “ọwhọkuo o rọ yoyoma kẹ omokpokpọ gbe ẹria ẹzi emọ,” Damon o sikẹ nọ onana “yọ uruemu nọ a rẹ rọ yọrọ emọ nọ i re keke aro fihọ ghẹmeeyo.”
Kọ eme izoge inẹnẹ a gwọlọ? A gwọlọ uwuhrẹ uyoyou onọ o rẹ kpọ iroro gbe udu na vi ẹsikpobi. Izoge sa-sa a gwọlọ ọwhọkuo sa-sa. Nọ uyoyou o tẹ rọ emu riẹ, a rẹ sae rọ iroro ejẹ kẹ ọwhọkuo. Oye jabọ a jẹ ta kẹ omai eva Itẹ 8:33 re ma ‘gaviezọ kẹ ọwhọkuo’ na. Rọ kẹ ejọ ‘ẹme unu gheghe o rẹ kpọ ai vi hi.’ Rọ kẹ ai, uye nọ u fo nọ a rẹ kẹ ai fiki aghẹmeeyo, onọ a rẹ rehọ uye nọ u fo rọ kẹ, u re fo. (Itẹ 17:10; 23:13, 14; 29:19) Evaọ ẹfodẹ ẹgwọlọ ọnana, orọnikọ Ebaibol na ọ be ta nọ a re mu ọmọ fa hayo a re kpei ukpe ogaga ha, onọ o rẹ sae fi ela hayo nwa ọmọ oma. (Itẹ 16:32) Ukpoye, ọmọ o re wo otoriẹ oware nọ a be rọ kpọe họ ọ vẹ jẹ riẹ nnọ fikinọ ọsẹ hayo oni na ọ rọ kugbei, ọrọ abọ riẹ.—Wawo Ahwo Hibru 12:6, 11.
Ohrẹ oliọliọ owoma Ebaibol otiọye na a t’ẹme tei evaọ obe na Edidi Evawere Uviuwou.
it-2 818 ¶4
Ọkpọ, Oviaviẹ
Udu-esuo esẹgbini. A rẹ sae jẹ rehọ “ọkpọ” dhesẹ udu nọ a kẹ esẹgbini nọ a re ro su emọ rai. Obe Itẹ o ta kpahe udu-esuo nana ẹsibuobu, ẹme nana o dikihẹ kẹ oghẹrẹ ọwhọkuo kpobi, je kugbe oviaviẹ nọ a rẹ rọ fa ohwo. Ọghẹnẹ ọ kẹ esẹgbini udu nana re a hae rọ oviaviẹ kpọ emọ rai họ. Nọ ọsẹgboni a gbe ru ere he, ọ rẹ wha ekie gbe uwhu se ọmọ rai, omovuọ gbe enuobro u ve je noi ze. (Itẹ 10:1; 15:20; 17:25; 19:13) “Ugheghẹ o rọ eva ọmaha, rekọ oviaviẹ ofa u re le i noi eva.” “Whọ se ọmọfofa ba ẹwhọku ho; whọ tẹ rehọ oviaviẹ fae, o re whuẹ hẹ. Otẹrọnọ whọ rehọ oviaviẹ fae yọ who siwi uzuazọ riẹ no Uwhu.” (Itẹ 22:15; 23:13, 14) Evaọ uzẹme, “Ohwo nọ ọmọ ọfa ọ rẹ zoziẹ aro yọ o mukpahe iẹe, rekọ ọnọ o you ọmọ riẹ ọ rẹ whọku ei kẹse kẹse.”—Itẹ 13:24; 19:18; 29:15; 1Sa 2:27-36.
Rri Okẹ Uzuazọ Ra Ghare Ziezi
A TẸ nọ owhẹ nọ ẹvẹ uzuazọ ra o ghare te, eme ọ rẹ jọ uyo ra? Ma rri uzuazọ mai gbe orọ amọfa ghare gaga. Oyejabọ nọ ma jẹ nya bru edọkita nọ ma tẹ be mọ hayo kpohọ oma-uriwo ikẹse kẹse na. Ma gwọlọ rria uzuazọ avọ omokpokpọ. Makọ ahwo buobu nọ a kpako no hayo enọ e ko dede a gwọlọ whu hu; a gwọlọ jọ uzuazọ.
2 Oghẹrẹ nọ uzuazọ o ghare owhẹ obọ te u re kpomahọ oghẹrẹ nọ who re yeri kugbe amọfa. Wọhọ oriruo, Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Kezọ ọsẹ ra nọ o yẹ owhẹ, whọ jẹ oni ra kufiẹ okenọ ọ kpako uno ho.” (Itẹ 23:22) Re a “kezọ” o kẹre vi eyo ọvo nọ a re yo ẹme; otofa itẹ nana họ re a yo ẹme je ru lele ẹme na. (Ọnyano 15:26; Iziewariẹ 7:12; 13:18; 15:5; Joshua 22:2; Olezi 81:13) Fiki ẹjiroro vẹ Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta inọ a re ro yo ẹme kẹ ae? Orọnikọ fikinọ ọsẹ gbe oni ra a kpako je wo eriariẹ vi owhẹ ọvo ho. Rekọ fikinọ ae a “yẹ owhẹ.” Eva efafa jọ owọ Itẹ nana u se nọ: “Kezọ kẹ ọsẹ ra nọ ọ kẹ owhẹ uzuazọ.” U re vevẹ, who te rri uzuazọ ra ghaghae, onana o rẹ wọ owhẹ wo iroro owha-iruo nọ who re rugba kẹ ohwo nọ ọ kẹ owhẹ uzuazọ yena.
3 Uzẹme, whọ tẹ rrọ uvi Oleleikristi, who vuhumu nnọ Jihova họ ugogo Ehri uzuazọ ra. Ẹkwoma riẹ who ro “wo uzuazọ”; whọ be sae rọ ‘nya,’ whọ rẹ rọ riẹ okenọ oware u te t’owhẹ oma; nọ whọ be rọ ‘rria’ jẹ sai roro kpahe hayo momaa kẹ obaro, onọ o kẹre te uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. (Iruẹru 17:28; Olezi 36:9; Ọtausiwoma Na 3:11) Rọwokugbe Itẹ 23:22, u kiehọ re a roma kpotọ “kezọ” kẹ Ọghẹnẹ, avọ isiuru ọ ewo otoriẹ gbe erulele eriwo riẹ kpahe uzuazọ viukpọ eriwo ọfa nọ ma re wo.
“Whai Kpobi Inievo”
13 Ọghọ odhesẹ rọkẹ ahwo uviuwou o gwọlọ vi orro nọ a rẹ rọ kẹ aye gbe emọ ohwo ọvo. Ohare Japan jọ o ta nọ: “Whọ tẹ kpako no, yoẹme kẹ emọ ra.” Otofa itẹ na họ okenọ esẹ gbe ini a tẹ kpako no, a rẹ whaha ẹnyavrẹ udu-esuo ọsẹ gbe oni rai a ve muẹrohọ ẹme nọ emọ rai nọ i te ahwo no a ta. Dede nọ u no Ikereakere ze re esẹ gbe ini a kẹ emọ rai ọghọ ẹkwoma ezọ nọ a rẹ gaviẹ kẹ ae na, emọ na a re veghe uzou kẹ enọ e jọ uviuwou na kpako no ho. Itẹ 23:22 o ta nọ: “Whọ jẹ oni ra kufiẹ okenọ ọ kpako uno ho.” Solomọn Ovie na o lele itẹ nana jẹ rọ ọghọ kẹ oni riẹ okenọ oni riẹ ọ nyabru ei kẹ ayare jọ. Solomọn ọ wọ agbara-uvie jọ fihọ obọze riẹ ọ tẹ kezọ kẹ Batshẹba, oni riẹ nọ ọ kpako no na.—1 Ivie 2:19, 20.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Okenọ ọnọ o kere obe Itẹ ọ jẹ hrẹ ọmoha jọ, ọ ta nọ: “Jọ eva otafe ruẹrẹ iruo rahọ, jọ obọ ẹwọ ruẹrẹ eware kpobi họ; taure whọ tẹ bọ uwou ra.” Eme Itẹ nana o bi wuhrẹ omai? Inọ ọzae ọ rẹ ruẹrẹ oma kpahe ziezi taure o te ti wo aye je mu emọ họ eyẹ, keme ọ riẹ nnọ ọ rẹ rẹrote ai.