Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
ASA 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JERIMAYA 1-4
“Mẹ rọ Kugbe Owhẹ nọ Mẹ rẹ te Thọ Owhẹ”
Ono Who Re Yo Ẹme Kẹ—Ọghẹnẹ Manikọ Ahwo?
18 Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Jerimaya ọruẹaro na nọ: “Mẹ rọ kugbe owhẹ nọ mẹ rẹ te thọ owhẹ.” (Jerimaya 1:8) Oghẹrẹ vẹ Jihova ọ rẹ sae rọ thọ omai no ukpokpoma nẹnẹ? Ọ rẹ sae rehọ emamọ obruoziẹ nọ ọ wọhọ Gamaliẹl ro mu. Yọ o tẹ ruẹe, ọ rẹ sai ru nọ a je nwene osu oyoma hayo ọrọ ọwọsuọ idudhe a vẹ rehọ ọfa nọ o wo orimuo nwene ẹta riẹ. Dede na, evaọ ẹsejọ Jihova ọ rẹ sae kuvẹ re ukpokpoma u te idibo riẹ ababọ edhere jọ nọ ọ rẹ rọ whaha iẹe. (2 Timoti 3:12) Nọ Ọghẹnẹ ọ tẹ kuvẹ re ukpokpoma u te omai, ọ te kẹ omai ẹgba nọ ma re ro thihakọ riẹ. (1 Ahwo Kọrint 10:13) Yọ avro ọ riẹ hẹ, oware kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ kuvẹ riẹ kẹhẹ, ma riẹ oware nọ u ti noi ze: Ahwo nọ a be họre idibo Ọghẹnẹ yọ Ọghẹnẹ a be họre na, ahwo nọ a be họre Ọghẹnẹ a te kparobọ họ.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Jerimaya Ze
2:13, 18. Ahwo Izrẹl nọ a kare ẹrọwọ a ru eware iyoma ivẹ. A siọ Jihova nọ ọ rrọ ehri oghale, ọkpọvio, gbe ọthọwẹ rai. A tẹ tọ ikpotọ-ame ẹwoho kẹ oma rai ẹkwoma ọvọ nọ a jẹ re kugbe ogbaẹmo Ijipti gbe Asiria. Eva oke mai na, re ohwo ọ dhẹ lele eriariẹ-ikpehru avọ ugbẹrọwọ gbe esuo-ohrowo akpọ na siọ Ọghẹnẹ uzẹme na ba o wọhọ ẹsenọ ọ be rehọ ikpotọ “nọ i re fiẹ nọ ame ọ rẹ daji hi” nwene “ẹtẹre-ame uzuazọ” na.
Oruvẹ no Obe Jerimaya Ze
4:10; 15:18—Edhere vẹ Jihova ọ rọ viẹ idibo riẹ nọ e ghẹmeeyo họ? Evaọ edẹ Jerimaya, ahwo a jariẹ nọ e jọ ‘eruẹaro erue.’ (Jerimaya 5:31; 20:6; 23:16, 17, 25-28, 32) Jihova ọ whaha eruẹaro erue nana ha re a siọ aruọruẹ erue rai ba.
ASA 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JERIMAYA 5-7
“A Gbe je Ru Oreva Ọghẹnẹ Hẹ”
w88 4/1 11-12 ¶7-8
Jerimaya—Ọruẹaro nọ O bi Whowho Ovuẹ Ọghẹnẹ nọ A Mukpahe
7 Jihova ọ ta nọ: “A reti lele owhẹ họre; rekọ a rẹte kpare-obọ vi owhẹ hẹ.” (Jerimaya 1:19) Kọ fikieme ahwo Ju gbe ivie rai a be rọ họre ọruẹaro nana? Fikinọ evuẹ nọ ọruẹaro na o bi whowho na e be fere ẹghẹ gbe eviẹhọ nọ a be rọ gọ Ọghẹnẹ via. Jerimaya ọ fare unu vievie he, anọ: “Ri, ẹme ỌNOWO na ọ rọ rọ kẹ ae wọhọ ẹme ijehwẹ, a se rie gbe odẹ-oware he. Keme nọ ọnọ ọ mae kawo rite ọnọ mae ro udevie rai, ai kpobi a wo uvo uthethei kpahe erere nọ o kiẹrẹe he; no eruaro ri duwu izerẹ [koyehọ enọ u fo nọ a rẹ rọ Ẹme Ọghẹnẹ kuọ ahwo], ai kpobi a bi ru ugberuo.”—Jerimaya 6:10, 13.
8 Ginọ uzẹme, ae a bi dheidhe kẹ ahwo orẹwho na soso. A be faki ru wọhọ ẹsenọ a be gọ Ọghẹnẹ, rekọ u no rai eva ze he. Idhe nọ a re dhe a mae wọ họ uzou viukpọ emamọ uruemu nọ a re wo. Yọ isu egagọ ahwo Ju na a be viẹ orẹwho na họ, be ta nọ: “Udhedhẹ, Udhedhẹ’, yọ udhedhẹ o riẹ e he.” (Jerimaya 6:14; 8:11) Ẹhẹ, a be viẹ ahwo na họ roro nọ eva rai e be were Ọghẹnẹ. A je roro nọ oware ovo nọ u re kie no ehru ze bẹre odo o riẹ hẹ, inọ Ọghẹnẹ ọ rrọ emu rai, ae a wo okpẹwho ọrẹri na gbe etẹmpol riẹ. Kọ ere Jihova o bi gine roro?
w88 4/1 12 ¶9-10
Jerimaya—Ọruẹaro nọ O bi Whowho Ovuẹ Ọghẹnẹ nọ A Mukpahe
9 Jihova ọ vuẹ Jerimaya nọ o dikihẹ unuẹthẹ etẹmpol na re ọ jọ etẹe whowho ovuẹ riẹ kẹ ahwo nọ a be rueva etẹmpol na. Ọ rẹ vuẹ ai nọ: “Wha rọwo eme eviẹhọ nana ha: “Onana họ Uwou egagọ-ode ỌNOWO na, uwou egagọ-ode ỌNOWO na, uwou egagọ-ode ỌNOWO na. Ri, wha fievahọ eme eviehọ nọ i wo erere he.” Ude-oruẹ ahwo Ju a jẹ rọ nya orọnikọ ẹrọwọ họ nọ a jẹ rọ rehọ etẹmpol na seha na. Eme nọ Jihova ọ jẹ rọ vẹvẹ ai unu na e thọrọ e rai ẹro no inọ: “Odhiwu họ agbara-uvie mẹ akpọ na kọ uririawọ mẹ; didi oghẹrẹ uwou wha rẹ bọ kẹ omẹ, kọ diẹse họ oria eriosehọ mẹ?” Jihova Ọghẹnẹ Erumeru nọ ọ ma ehrugbakpọ na ọ rro vi epanọ ọ sae rọ rria etẹmpol rai na makọ epanọ a bọ riẹ rro hayo woma te kẹhẹ!—Jerimaya 7:1-8; Aizaya 66:1.
10 Jerimaya ọ ruabọhọ ovuẹ nọ u bi duwu ibiefẹ ahwo na inọ: “Who gbe bi thuji, kpe ahwo, bru-ẹnwae, whọ gbẹ be bọwo ehao gheghe, mahe insẹnse kẹ Ebale, jẹbe gọ edhọ nọ whọ riẹ hẹ, . . . whọ vẹ ta nọ, ‘A siwi omai no!’ Yọ wha bi he dhe eware aghọ erueruo na?” Ahwo Ju a je roro inọ nọ a rrọ ahwo nọ Ọghẹnẹ ọ salọ na, oware kpobi nọ a ru kẹhẹ Ọghẹnẹ ọ te jẹ egagọ rai rehọ thakpinọ a be hai dhe idhe evaọ obọ etẹmpol na. Rekọ otẹrọnọ a bi rri Ọghẹnẹ wọhọ ọsẹ nọ o re tete ọmọ nọ o bi ru ugberuo, kiyọ aro rai ọ te hiẹ.—Jerimaya 7:9, 10; Ọnyano 19:5, 6.
jr 21 ¶12
Gọ Jihova Evaọ Edẹ Urere Na
12 Evaọ emuhọ esuo Jehoakim, Jihova ọ tẹ ta kẹ Jerimaya nọ o kpobọ etẹmpol na re ọ nyae whọku ahwo Judia fiki imuomu rai. A je rri etẹmpol Jihova fihọ oria ọthọwẹ nọ ekpọfia e rrọ rọkẹ ai nọ o te thọ ai. Ghele na a te ‘gbe bi thuji, kpe ahwo, bru-ẹnwae, gbẹ be bọwo ehao gheghe, mahe insẹnse kẹ Ebale, jẹbe gọ edhọ nọ [a] riẹ hẹ,’ Jihova ọ te siọ etẹmpol riẹ na. Yọ ere ọvona o ti ru eviẹwẹ nọ e be jọ eva riẹ gọ Ọghẹnẹ na, wọhọ epanọ o gbabọkẹ uwou-udhu nọ o jọ obọ Shailo evaọ edẹ Ilai Ozerẹ Okpehru na. Ẹkwotọ Juda kpobi ọ vẹ “te jọ ofofe.” (Jer. 7:1-15, 34; 26:1-6) Jerimaya ọ gbẹ gbaudu hu, ọ sai whowho ovuẹ yena vievie he, keme ẹsejọhọ o je dikihẹ aro ahwo nọ e viodẹ, aro ikpahwo hayo enọ e riẹ obe gaga. Ere ọvona re, inievo buobu nẹnẹ a gwọlọ nọ a re wo udu re a sae ta usiuwoma evaọ iyẹrẹ hayo kẹ ikpahwo gbe ahwo ologbo. Rekọ imuẹro jọ nọ ma wo họ: Ọghẹnẹ ọ te tha omai uke wọhọ epanọ ọ tha Jerimaya uke na.—Hib 10:39; 13:6.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Kọ Who Bi Lele Ọghẹnẹ Nya?
11 Kọ ma be kẹ Ẹme Ọghẹnẹ uvẹ re o kpọ omai ere? U re kiehọ re ma dhizu ẹsejọ re ma rehọ oruọzewọ kiẹ oma mai riwi. Roro kpahe owọ Ebaibol jọ nọ o rẹ sai fi obọ họ kẹ omai ru ere: “Enẹ ỌNOWO na ọ tae: ‘Wha dikihẹ akotọ idhere na, re wha ri, re wha nọ kpahọ idhere anwae na, oria nọ emamọ edhere na ọ rọ, re wha nya eva riẹ, re wha wo eriosehọ kẹ izi rai.’<u202F>” (Jerimaya 6:16) Eme nana e rẹ sae kareghẹhọ omai ohwo nọ o bi kperẹ nọ ọ nya te edhere adasa, ọ tẹ zo re ọ nọ ofẹ nọ ọ rẹ nya. Evaọ edhere abọ-ẹzi, u fo re ahwo Jihova nọ a be ghẹmeeyo na a ru ọkpọ oware ovo na. U fo nọ a wariẹ gwọlọ “edhere anwae na.” “Emamọ edhere” yena họ onọ esẹ anwae rai a nya, edhere nọ orẹwho na o rehọ ugheghẹ ghoro no na. U yoma kẹhẹ, Izrẹl o veghe uzou kẹ emamọ ẹkareghẹhọ nana nọ i no obọ Jihova ze na. Owọ Ebaibol ovona o ta haro nọ: “Rekọ a ta nọ, ‘Ma sae nya eva riẹ hẹ.’<u202F>” Rekọ, evaọ oke ọgbọna, ahwo Ọghẹnẹ a rọ aro kele emọ Izrẹl he evaọ owọ nọ a jẹ kpahe oghẹrẹ ohrẹ yena.
w88 4/1 13 ¶15
Jerimaya—Ọruẹaro nọ O bi Whowho Ovuẹ Ọghẹnẹ nọ A Mukpahe
Uye U Te Juda
15 Evaọ oware wọhọ 632 B.C.E., ahwo Kaldia gbe ahwo Midia a fi Asiria kparobọ, yọ a mi ahwo Ijipti ogaga kpobi no kuhọ amabọ jọ obọze-ọre Juda nọ a bi su. A te rọ abọ ẹkpẹlobọ-ọre vẹro Juda. Fikiere, Jerimaya ọ rẹ nyae vuẹ ibe ahwo Ju riẹ ekpehre usi nana inọ: “Ri, orẹwho u bi no obọ ẹwho ẹkpẹlobọ-ọre tha . . . A rọ eva gaga, a wo ohrọ họ . . . jẹ gọ ẹgọ wọhọ ohwo nọ ọ wọ owọ ẹmo, rọ suọ owhẹ, O ọmọtẹ Zayọn!” Evaọ oke oyena, Babilọn họ orẹwho nọ u je su akpọ na soso. Orẹwho nana Ọghẹnẹ o ti ro dhesẹ akpọ kẹ ahwo Juda nọ i bi yoẹme he na.—Jerimaya 6:22, 23; 25:8, 9.
ASA 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JERIMAYA 8-11
“Eware I re Woma kẹ Ahwo-Akpọ A te Lele Ekpọvio Ọghẹnẹ”
it-1 555
Kukumba
Edẹẹ, ekpọ, gbe eware efa nọ a gba fihọ idhu ekakọ i re le erao no. Jerimaya ọruẹaro na ọ rehọ edhọ nọ erẹwho na e jẹ gọ ro dhesẹ “esia nọ a gba fihọ udhu ekakọ,” koyehọ eware nọ i wo uzuazọ họ.—Jer 10:5.
Amono A Be Rọ Oruaro Kẹ Ọghẹnẹ Nẹnẹ?
10 Makọ who rri kpobọ ehru hayo who rri emama evaọ otọakpọ obonẹ, a rẹ ruẹ imuẹro ivevẹ inọ Ọnọma ọ rrọ. (Jerimaya 10:12) Ma rẹ rehọ udu kpobi rọwo kugbe emama obọ odhiwu enọ i bo via nọ: “Who teri, eyo Ọnowo nọ o re mie oro gbe adhẹẹ gbe ogaga, keme whẹ ọ ma eware na kpobi.” (Eviavia 4:11) Ghele na, ekiotọ-eriariẹ buobu a be rehọ ‘ibiaro udu rai’ ruẹ imuẹro na ha, dede nọ ona nọ o rrọ eware nọ a be rehọ ibiaro rai ruẹ o sai gbe ai unu. (Ahwo Ẹfẹsọs 1:18) Ma rẹ sai dhesẹ iẹe enẹ: Re erru gbe ona nọ o rrọ emama u gbe ohwo unu rekọ ọ vẹ se inọ Ọwena Ologbo jọ ọ rrọ uzuazọ họ o kare iroro, o wọhọ ẹsenọ uwoho nọ a drọ u re gbe ohwo unu rekọ ohwo na ọ vẹ be vro inọ uvumọ ọwena ọ drọ uwoho uwoma na fihọ akpala ofofe gheghe na ha. Agbẹta nọ a rọ ta kpahe enọ e se ẹrria Ọghẹnẹ inọ a “wo unoma ha” na!
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Jerimaya Ze
3:11-22; 11:10-12, 17—Fikieme Jerimaya o ro whowho ẹdhoguo Ọghẹnẹ te uvie erua-ikpe Izrẹl nọ o jọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre, dedenọ Sameria o kie no anwẹdẹ evaọ 740 B.C.E.? O jọ ere fikinọ ọraha nọ o te Jerusalẹm eva 607 B.C.E. na o jọ ẹdhoguo Jihova nọ o te orẹwho Izrẹl soso, orọnikọ Juda ọvo ho. (Izikiẹl 9:9, 10) Ofariẹ, Jihova o gbe je roro kpahe uvie erua-ikpe na evaọ Jerusalẹm nọ uvie na o maki kie no, nọ orọnọ eruẹaro riẹ a jẹ fodẹ erua-ikpe na evaọ evuẹ rai kẹ emọ Izrẹl na.
ASA 27–ANE 2
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JERIMAYA 12-16
“Ahwo Izrẹl A Siọ Jihova”
jr 51 ¶17
Yọroma re Udu Ra O Siọ Owhẹ Ba Ẹviẹhọ
17 O gwọlọ nọ Jerimaya o re yoẹme kẹ Ọghẹnẹ re ọ sai ru iruo nọ a kẹ riẹ. O hae jọnọ whẹ họ Jerimaya, kọ whọ hai ru lele ehrẹ nọ a kẹ owhẹ? Evaọ okejọ, Jihova ọ vuẹ Jerimaya nọ ọ nyae tọlọ omohọ-eku re ọ rehọ iẹe gba eku riẹ. Ọghẹnẹ ọ tẹ jẹ vuẹe nọ ọ nya ugbothabọ kpobọ Ethẹ Yufretis. Who te rri emapo, whọ rẹ ruẹ nọ ugbo na u thabọ te emaele egba esa (300). Nọ Jerimaya o te te obei no, o je si omohọ-eku na no họ eghogho utho no, o ve zihe kpobọ Jerusalẹm. No o ru ere no, Ọghẹnẹ ọ tẹ vuẹe nọ ọ wariẹ nyae rehọ omohọ-eku na. (Se Jerimaya 13:1-9.) Koyehọ onya na u thabọ te oware wọhọ emaele odu ọvo gbe egba ivẹ (1,200). U bi mu egba-avro ẹro ho inọ ohwo-akpọ jọ ọ rẹ sae rọ owotọ nya ugbothabọ utioye na nọ o rẹ rehọ emerae buobu na. (Ẹzra 7:9) Rekọ oware nọ Ọghẹnẹ ọ vuẹ Jerimaya nọ o ru oye, yọ o ru riei.
jr 52 ¶18
Yọroma re Udu Ra O Siọ Owhẹ Ba Ẹviẹhọ
18 Dae jọ iroro ra ruẹ ọruẹaro na nọ ọ be nya owotọ ruọ igbehru Judia vrẹ, ẹsejọhọ ọ vẹ te nya udhude kpobọ Ethẹ Yufretis na. Fiki omohọ gheghe nọ ọ gwọlọ si no ọ be rọ nya onya nana kpobi na! Ẹsejọhọ erivẹ riẹ a sai mu awa họ ẹruọ nọ a re ruẹ e riẹ evaọ oke krẹkri hi na. Nọ o zihe ze, omohọ na o gbẹ rrọ eku riẹ hẹ. Ọghẹnẹ ọ tẹ vuẹe nọ ọ wariẹ zihe re ọ nyae rehọ omohọ-eku na ze, nọ o te obei, omohọ na o raha no, “u gbe fioka oware he.” Ohwo ọ gbẹ yọroma ha, ọ sai roro nọ: ‘Yọ uye jọ nọ a rẹ ruẹ kufiẹ, uye na o ga hrọ na.’ Ghele na, fikinọ onọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹe o re ru, o roro ere vievie he. Ukpenọ o re gu unoma, o ru epanọ a vuẹ riẹ!
jr 52 ¶19-20
Yọroma re Udu Ra O Siọ Owhẹ Ba Ẹviẹhọ
19 Nọ Jerimaya o no erẹ avivẹ na zihe ze no, Ọghẹnẹ ọ tẹ te fotọ oware nọ o via na kẹe. Oware nọ Jerimaya o ru na o ruẹrẹ e riẹ kpahe kẹ ovuẹ nọ o bi ti whowho na inọ: “Ahwo omuomu nana, enọ e se eme mẹ na, enọ e ta udu họ bi lele orọ eva rai ọvo, a tẹ dhẹ lele edhọ nọ a rẹ gọ jebi diguẹ kẹ ae na, a rẹ te wọhọ omohọ-eku nana nọ u gbe fioka oware ovo ha na.” (Jer. 13:10) Whọ ruẹ epanọ Jihova o re ro wuhrẹ ahwo riẹ! Jerimaya ọ rehọ udu riẹ kpobi yoẹme kẹ Jihova dede nọ ahwo a sai rri rie nọ okpiruo ọvo ho, rekọ u dhesẹ epanọ Jihova ọ be daoma te re ọ nyate udu ahwo riẹ.—Jer. 13:11.
20 Ileleikristi nẹnẹ a be nya ugbothabọ utioye re Jihova o te ti wuhrẹ ai oware he. Kọ o sae jọnọ uzuazọ Oleleikristi nọ who bi yeri o be lẹliẹ erivẹ hayo egbẹnyusu ra hwẹ owhẹ hayo se owhẹ ẹkoko? A sae rọ fiki osẹ gbe ẹgọ ra, oghẹrẹ nọ who rri isukulu ikpehru, itee nọ whọ gwọlọ le, makọ oghẹrẹ nọ who rri idieda dede se owhẹ ẹkoko. Kọ whọ gba riẹ mu no re who yoẹme kẹ Ọghẹnẹ wọhọ epanọ Jerimaya o ru na? Nọ whọ tẹ kuvẹ re Ọghẹnẹ ọ kpọ owhẹ, u ti fiobọhọ kẹ owhẹ riẹ eware salọ nọ u re rovie uvẹ fihọ kẹ owhẹ ta usiuwoma. Oghẹrẹ kpobi nọ o rrọ kẹhẹ, who te bi koko izi Jihova nọ e rrọ Ebaibol na je lele ekpọvio nọ ọrigbo nọ a re fievahọ na ọ be kẹ, u re woma kẹ owhẹ. Vi ukpenọ whọ rẹ kuvẹ re udu ra o viẹ owhẹ họ, whọ sae rọ aro kele Jerimaya. Gbaemu nọ whọ rẹ kuvẹ re Jihova ọ kpọ owhẹ, kẹe uvẹ re ọ ma owhẹ fihọ okwakwa ọghọ nọ o re ro ruiruo bẹdẹ.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
jr 118 ¶11
Kọ Whọ be Hae Gwọlọ Jihova Kẹdẹ Kẹdẹ
11 Jerimaya ọ gwọlọ nọ onọ jọ fiki eva nọ e jẹ dhae nọ ọ ruẹ ahwo omuomu nọ eware i bi woma kẹ. (Se Jerimaya 12:1, 3.) Orọnikọ ọruẹaro na ọ jẹ vro ẹgbakiete Jihova ha, ghele na ọ ruẹ uyo kẹ onọ riẹ na evaọ okenọ o je bruenu. Fikinọ Jerimaya o re rri eware mu ziezi, u fiobọhọ kẹe ruẹ vevẹ inọ avọ Ọghẹnẹ a kpekpe ziezi, wọhọ usu ọsẹ avọ ọmọ nọ ọ were e riẹ. Oware na họ, Jerimaya o wo otoriẹ oware nọ eware i je ro woma kẹ ahwo Ju hu dede nọ a je ru umuomu. Kọ Jerimaya ọ ruẹ emamọ uyo nọ o vọ riẹ eva? Jihova ọ kẹ riẹ imuẹro nọ o ti voro ahwo omuomu notọ na. (Jer. 12:14) Nọ Jerimaya ọ be ruẹ epanọ Ọghẹnẹ ọ be rọ kuyo olẹ riẹ na, ẹrọwọ riẹ gbe eva nọ o fihọ Ọghẹnẹ nọ o re bruoziẹ okiẹrẹe na e rẹ seba ẹga ha. Onana o rẹ whae ze nọ Jerimaya ọ gbẹ rọ siọ Jihova nọ ọ rrọ Ọsẹ obọ odhiwu riẹ na ba ẹlẹ se he.
Wo Udu Wọhọ Jerimaya
Joma Mu Ẹro Họ Usu Mai
16 Jerimaya ọ nẹ iyẹrẹ oware ofa nọ u fi obọ họ kẹe wo udu. Ọ ta nọ: “Mẹ keria udevie otu nọ eva [e rẹ] werọ họ, hayo kọ omẹ ghọghọ họ; mẹ keria mu unu họ, fiki epanọ obọ ra o rọ kpahe omẹ, keme who ru evadha omẹ gaga.” (Jerimaya 15:17) Jerimaya ọ gwọlọ nọ ọye ọvo ọ rẹ jọ viukpenọ usu uyoma o rẹ raha iẹe. Epọvo na ma re rri eware re nẹnẹ. Unuovẹvẹ Pọl ukọ na o rẹ thọrọ omai ẹro ho inọ “usu uyoma o rẹ raha uruemu ezi,” makọ uruemu ezi nọ ma wo ikpe buobu no.—1 Ahwo Kọrint 15:33.