Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
APRIL 3-9
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JERIMAYA 17-21
“Kẹ Jihova Uvẹ re Ọ Ma Owhẹ gbe Uruemu Ra”
Whọ be Kuvẹ re A Ma Iroro Ra?
Jihova ọ vuẹ Jerimaya ọruẹaro na nọ o kpobọ uwou ọmebẹ re ọ nyai rri epanọ ọmebẹ na ọ be rọ rehọ ọviẹ ma eware. Oyena u re ru omai riẹ epanọ u wuzou te re ma yoẹme kẹ Jihova gbe erere nọ o re noi ze. Jerimaya ọ ruẹ epanọ ọmebẹ na o ro nwene iroro nọ othẹ nọ ọ jẹ rehọ ọviẹ hayo ẹkpẹ ọlala ma ọ “raha eva obọ ọmebẹ na.” Kẹsena Jihova ọ tẹ ta nọ: “O uwou Izrẹl, kọ omẹ gbẹ sai ru owhẹ wọhọ epanọ ọmebẹ ọnana o ru na? . . . Ri, wọhọ ẹkpẹọlala eva obọ ọmebẹ, ere wha rọ eva obọ mẹ re, O uwou Izrẹl.” (Jerimaya 18:1-6) Kọ onana u dhesẹ nọ ahwo Izrẹl a rrọ obọ Jihova wọhọ ẹkpẹ hayo ọviẹ gheghe nọ o fioka oware ovo ho nọ o re ro ru onọ u je rie?
it-2 776 ¶4
Ekurẹriẹ
Ọmebẹ ọ sai mu othẹ hayo oware ofa họ ẹma, kẹsena o ve nwene iroro kpahe oghẹrẹ nọ ọ gwọlọ mae nọ “o tẹ raha eva obọ ọmebẹ na.” (Jer 18:3, 4) Jihova ọ rehọ oriruo nana wuhrẹ nọ, orọnikọ ọ wọhọ ọmebẹ nọ ẹkpẹ ọlala ọ rẹ “raha eva obọ” riẹ hẹ, ukpoye, inọ o wo udu avọ ogaga vi ahwo-akpọ, udu nọ ọ sai ro nwene lele ohwo nọ ọ jẹ izi riẹ rehọ hayo ohwo nọ ọ siọ izi riẹ. (Rri Aiz 45:9; Rom 9:19-21.) Owọ nọ orẹwho o jẹ kpahe unuovẹvẹ hayo ohrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ o rẹ sae lẹliẹe “rẹriẹ no eyoma nọ [o] je ti ru” ei, hayo “rẹriẹ ewoma nọ [o] je ti ru kẹ ẹe.” (Jer 18:5-10) Uzẹme na họ, orọnikọ Jihova Ọmebẹ Ologbo na o re ruthọ họ, rekọ ukpoye ohwo-akpọ ọ be daoma kpọ họ emamọ edhere lele epanọ udu ohwo na o rrọ, sọ Ọghẹnẹ o re nwene iroro kẹe hayo o re nwene iroro ho.
Whọ be Kuvẹ re A Ma Iroro Ra?
Jihova ọ rẹ rọ ogaga ulogbo riẹ gba ohwo ọvo họ ru oware nọ o were riẹ hẹ hẹ, hayo ru ai nọ a rẹ rọ raha wọhọ epanọ o rẹ via kẹ ọmebẹ gheghe na. (Iziewariẹ 32:4) Nọ Jihova ọ tẹ be daoma kpọ ohwo họ emamọ edhere rekiyọ ohwo na ọ be rọwo lele ekpakpọ na ha ẹsiẹe ọ rẹ rọ raha. Ohẹriẹ nọ o rrọ udevie ahwo-akpọ avọ ọviẹ gheghe nọ a gbe oye. Ahwo-akpọ a wo uvẹ nọ a sae rọ salọ onọ u je rai. Whọ sae rehọ uvẹ yena salọ sọ whọ rẹ kẹ Jihova uvẹ re ọ ma owhẹ hayo keke aro fihọ siọ idhere riẹ.
Oware nọ ma wuhrẹ noi ze u vẹ wo umuo ho! U woma re ma gaviezọ kẹ urru Jihova viukpenọ ma re veghe uzou nọ, “Ohwo ọvo ọ rẹ vuẹ omẹ onọ me re ru hu”! Mai kpobi ma gwọlọ ehrẹ Jihova evaọ uzuazọ mai. (Jọn 17:3) Joma ru wọhọ Devidi ovie na nọ ọ lẹ nọ: “Dhesẹ idhere ra kẹ omẹ, O ỌNOWO; re [who wuhrẹ] omẹ obọ eda idhere ra.” (Olezi 25:4) Ma rẹ kareghẹhọ ẹme Solomọn nọ ọ ta nọ: “Nọ ohwo owareghẹ o te yo ai, ọ vẹ tua ẹriẹ riẹ.” (Itẹ 1:5) Kọ whọ te gaviezọ kẹ ehrẹ nana? Whọ tẹ gaviezọ, “who re ti wo ovuhumuo, otoriẹ u re ti su owhẹ.”—Itẹ 2:11.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Sẹro Udu ra
13 Jerimaya ọ vẹvẹ unu nọ: “Udu na u wo ẹghẹ vi eware na kpobi, je wo uruemu ugbogbo.” (Jerimaya 17:9) Ẹghẹ udu ọnana ọ sai dhesẹ oma via evaọ okenọ ma te bi gu unoma kpahe iruthọ mai, gbolo aro kẹ iruthọ, dhesẹ ẹthọthọ uruemu ulogbo kakao inọ u fiẹme he, hayo bi bru okpa họ obokparọ. Udu oma-udhuo o rẹ sai je wo uruemu agbava—rehọ unu owhrawhra ta ojọ, rekọ o be rọ uruemu dhesẹ oware ofa. (Olezi 12:2; Itẹ 23:7) Ẹvẹ o r’oja te re ma rehọ oruọzewọ kiẹ oware nọ u bi no udu mai ze riwi!
Oruvẹ no Obe Jerimaya Ze
20:7—Oghẹrẹ vẹ Jihova ọ rọ ‘rehọ ogaga riẹ viẹ Jerimaya họ’ jẹ kparobọ vi iei? Fikinọ ahwo nọ o je whowho ẹdhoguo Jihova kẹ a kare osegboja, siọ ovuẹ riẹ, jẹ wọso iẹe, o wọhọ nọ onana o lẹliẹ Jerimaya roro nọ o gbe wo ẹgba nọ ọ rẹ rọ ruabọhọ ovuẹ na ha. Rekọ Jihova ọ rehọ ogaga riẹ ru Jerimaya fi elọhoma yena kparobọ, onọ o kẹ riẹ ẹgba ruabọhọ ovuẹ na. Fiki ẹgba nọ Jihova ọ kẹ Jerimaya ru oware nọ o roro nọ ọ rẹ sai ru hu, o tẹ wọhọ eviẹhọ kẹ ọruẹaro na.
ANE 10-16
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JERIMAYA 22-24
“Kọ Who Wo ‘Udu nọ A rẹ rọ Riẹ’ Jihova?”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Jerimaya Ze
22:30—Kọ ujaje nana o whaha udu nọ Jesu Kristi ọ rẹ rọ rehọ ẹta esuo Devidi? (Matiu 1:1, 11) Ijo, o whaha e riẹ hẹ. Emọ uyẹ Jehoyakin họ enọ uzi na o whaha uvẹ nọ a rẹ rọ “keria agbara-uvie Devidi . . . evaọ Juda.” Odhiwu Jesu o ti su noze, orọnikọ agbara-esuo jọ evaọ Juda ha.
Oruvẹ no Obe Jerimaya Ze
23:33—Eme họ “owha ỌNOWO na”? Eruẹaruẹ nọ i wuzou gaga nọ Jerimaya o whowho evaọ oke riẹ kpahe ọraha Jerusalẹm o jọ owha ogbẹgbẹdẹ kẹ ahwo okpẹwho na. Epọvo na ahwo okpẹwho na nọ a jẹ daezọ ovuẹ na ha a jọ owha kẹ Jihova te epanọ ọ rọ jiroro nọ o re ti gbolo ai no oma. Epọvo na ovuẹ Ikereakere kpahe ọraha nọ o bi ti te Kristẹndọm o rrọ owha kẹ Kristẹndọm, ahwo nọ a be daezọ ovuẹ na ha a tẹ jẹ rrọ owha kẹ Ọghẹnẹ.
ANE 17-23
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JERIMAYA 25-28
“Wo Udu Wọhọ Jerimaya”
Jerimaya O Si Uke Kpemu Hu
Jihova ọ vuẹ Jerimaya nọ ọ vẹvẹ ahwo unu inọ a te raha Jerusalẹm a gbe si obọ no eyoma rai hi. Nọ Jerimaya o whowho unuovẹvẹ yena kẹ ahwo na, eva e dha rae, a tẹ ta nọ: “Ohwo nana o te ohwo nọ a re bruoziẹ uwhu kpe.” Rekọ Jerimaya ọ ta kẹ ae nọ a “yo uru ỌNOWO” na. Ọ tẹ jẹ ta nọ: ‘Wha vuhu onana mu, nnọ, wha te kpe omẹ, yọ wha kpe azẹ ọhaha, keme ỌNOWO na o vi omẹ nọ mẹ ta eme enana kẹ owhai.’ Kọ whọ riẹ oware nọ o via uwhremu na?—
jr 21 ¶13
Gọ Jihova Evaọ Edẹ Urere Na
13 Nọ orọnọ egagọ buobu gbe isuẹsu e jọ otọ gbẹdẹ evaọ Juda na, kẹvẹ isu egagọ na a ti ru Jerimaya nọ a te yo eme nọ o bi whowho na? Ọruẹaro na ọvo ọ ta nọ, “Izerẹ na gbe eruẹaro na a te kru ei je bo nọ, ‘Who re whuẹ.’” A tẹ rọ evedha ta nọ: “Ohwo nana o te ohwo nọ a re bruoziẹ uwhu kpe.” (Se Jerimaya 26:8-11.) Ghele na, ewegrẹ Jerimaya a kparobọ họ. Jihova ọ jọ kugbe ọruẹaro riẹ re ọ thọe. Jerimaya omariẹ ọ kuvẹ re idudu ovao nọ ewegrẹ riẹ a si họ gbe epanọ a bu te o lẹliẹ ozọ mu ei hi. Whẹ omara whọ dhozọ gbe he.
Jerimaya O Si Uke Kpemu Hu
Ebaibol e ta nọ: “Emọ ivie na avọ ahwo na kpobi a tẹ ta kẹ izerẹ na gbe eruẹaro na, nnọ, ‘Ohwo ọnana, ọ reabe uwhu hu, keme evaọ odẹ ỌNOWO Ọghẹnẹ mai ọ rọ ta eme nana kẹ omai.’” Whọ ruẹ, fikinọ Jerimaya ọ kuvẹ re ozodhẹ o lẹliẹe si uke kpemu hu, Jihova ọ thọ riẹ. Rekọ joma ruẹ oware nọ o via kẹ Yuraija, ọruẹaro Jihova ọfa nọ ọ jẹ oghẹrẹ owọ sa.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
jr 27 ¶21
Gọ Jihova Evaọ Edẹ Urere Na
21 Evaọ emuhọ esuo Zẹdikaya, ivie Edọm, Moab, Ammọn, Taya gbe Saidọn a te vi ewhovuẹ bru ei ze eva obọ Jerusalẹm. Ẹsejọhọ oware nọ a wo họ iroro họ re a tẹzẹ Zẹdikaya re o kuomagbe ai wọso Nebukadineza. Ghele na Jerimaya ọ tẹ vuẹ Zẹdikaya nọ o fioma hotọ kẹ Babilọn. Jerimaya o te je ru owhowha rọkẹ ewhovuẹ na kugbe ro dhesẹ nọ orẹwho rai o rẹ gbodibo kẹ Babilọn re. (Jer. 27:1-3, 14) Oware nọ o ru na o lọhọ họ, keme o bi whowho ovuẹ nọ o be dha ahwo eva nọ u ru nọ Hananaya ọ jẹ rọ wọso iẹe. Ọruẹaro erue Hananaya ọ jọ nọ ọ jẹ rọ odẹ Ọghẹnẹ whowho nọ owha Babilọn u ti no ai uzou. Rekọ Jihova ọ tẹ vuẹ Jerimaya nọ bẹsenọ ukpe ovo u ti re, Hananaya ọviẹwẹ na o ti whu. Yọ ere o ginẹ via.—Jer. 28:1-3, 16, 17.
jr 187-188 ¶11-12
“Mẹ Sae Fọ Tou Hu”
11 U fo re ma woi họ iroro inọ orọnikọ Jerimaya o je ru vrẹta ha. Ọ jẹ yọroma makọ okenọ ọ jẹ rẹriẹ ovao dhe ewegrẹ riẹ. Ọ riẹ okenọ o re ro ku uzou rehọ. Wọhọ oriruo, muẹrohọ oware nọ o ru nọ ọ jọ kugbe Hananaya. Nọ ọruẹaro erue na ọ vẹ ovuẹ Ọghẹnẹ tu kẹ ahwo na no, Jerimaya ọ tẹ kpọe họ jẹ vuẹe oghẹrẹ nọ a re ro vuhu ọruẹaro uzẹme. Jerimaya ọ be hae wha owhowha lele oma ẹsikpobi ro dhesẹ nọ ahwo na a re fioma hotọ kẹ Babilọn hrọ. Hananaya ọ tẹ rọ evedha wiri owhowha na kufiẹ. Ohwo ọvo ọ riẹ onọ ọ te wariẹ ru hu. Kọ eme Jerimaya o ru? Ebaibol e ta nọ: “Jerimaya ọruẹaro na ọ tẹ nya vrẹ.” Whọ ruẹ, Jerimaya ọ nya no etẹe. Uwhremu na Jihova ọ tẹ vuẹ Jerimaya nọ o zihe bru Hananaya re ọ vuẹe okpẹtu nọ ọ be tha, inọ ahwo Babilọn a ti mu ahwo Ju kpohọ igbo, yọ Hananaya omariẹ o ve ti je whu.—Jer. 28:1-17.
12 Ma jọ iku nana wuhrẹ nọ, nọ ma be ta usiuwoma na, ma re wo udu je muẹrohọ otọ. Nọ ma tẹ be ta usiuwoma kẹ ohwo, ọ gbẹ rọwo ẹme mai hi, o je mu edo họ, be gwọlọ họre omai, ma vẹ tọlọ oma mai ma ve no etẹe kpohọ oria ofa. Ma re lele ahwo si ikẹ hayo whọ họ keme usiuwoma Uvie Ọghẹnẹ ma be ta. Ebaibol ọ ta nọ odibo Ọghẹnẹ ọ rẹ “nyẹ oma riẹ nọ a te ru ei thọ.” Ma tẹ rọ areghẹ nyavrẹ nọ eva e tẹ be dha ohwo na ọ sae gaviezọ kẹ omai ẹdẹfa.—Se 2 Timoti 2:23-25; Itẹ 17:14.
ANE 24-30
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JERIMAYA 29-31
“Jihova Ọ Ruẹaro Kpahe Ọvọ Ọkpokpọ Na”
it-1 524 ¶3-4
Ọvọ
Ọvọ Ọkpokpọ. Evaọ ukpe 632 taure Kristi ọ tẹ te ze, Jihova ọ rehọ Jerimaya ruẹaro kpahe ọvọ ọkpokpọ, inọ ọvọ nana ọ te wọhọ ọvọ Uzi nọ emọ Izrẹl a raha na ha. (Jer 31:31-34) Evaọ aso Nisan 14, evaọ ukpe 33 C.E. taure Jesu o te ti whu, o ru Emu Owọwọ Olori na kugbe ikọ riẹ, ọ tẹ ta kpahe ọvọ ọkpokpọ na nọ o ti wo iruo ẹkwoma azẹ riẹ. (Luk 22:20) Nọ Jesu ọ kpare oma no uwhu ze te edẹ udhuvẹ gbikpe no, je zihe kpobọ odhiwu bru ọsẹ riẹ te edẹ ikpe no, o te ku ẹzi ọfuafo nọ Jihova ọ kẹ riẹ ku ilele riẹ nọ a kokohọ ubruwou ehru evaọ Jerusalẹm.—Iru 2:1-4, 17, 33; 2Kọ 3:6, 8, 9; Hib 2:3, 4.
Ahwo nọ a ru abọjọ ọvọ ọkpokpọ na via họ Jihova, abọ nọ o kiọkọ kọ “Izrẹl Ọghẹnẹ,” koyehọ enọ a rọ ẹzi wholo na nọ e rrọ usu kugbe Kristi na, nọ i dikihẹ kẹ ukoko hayo ugboma riẹ. (Hib 8:10; 12:22-24; Gal 6:15, 16; 3:26-28; Rom 2:28, 29) Ọvọ ọkpokpọ na o wo iruo ẹkwoma azẹ Jesu Kristi nọ o hwẹ, ọ tẹ rọ aghare idhe na bru Jihova nọ o mu kpobọ odhiwu no. (Mt 26:28) Nọ Jihova ọ tẹ salọ ohwo re o kpobọ odhiwu nyai su kugbe ọmọ riẹ (Hib 3:1), ọ rẹ rehọ ohwo na ziọ otọ ọvọ na ẹkwoma idhe Jesu na. (Ol 50:5; Hib 9:14, 15, 26) Jesu Kristi họ obruthe ọrọ ọvọ ọkpokpọ na (Hib 8:6; 9:15), yọ ọye họ Ubi ọsosuọ Abraham na. (Gal 3:16) Jesu nọ ọ rrọ obruthe ọvọ ọkpokpọ na o bi fiobọhọ kẹ enọ e rrọ otọ ọvọ ọkpokpọ na re a zihe ruọ emọ Abraham dẹẹ (Hib 2:16; Gal 3:29) ẹkwoma izieraha rai nọ ọ rẹ rọvrẹ. Jihova ọ vẹ rọ ere kuenu kẹ ae nọ a kiẹrẹe.—Rom 5:1, 2; 8:33; Hib 10:16, 17.
jr 173-174 ¶11-12
Whọ Sai Wo Erere No Ọvọ Ọkpokpọ na Ze Re
11 Kọ whọ gwọlọ riẹ ohẹriẹ nọ o rrọ abọ sa-sa ọvọ ọkpokpọ na? Ohẹriẹ jọ nọ o rrọ udevie ọvọ ọkpokpọ na avọ ọrọ Uzi Mosis na họ oware nọ a kere i rai fihọ. (Se Jerimaya 31:33.) Evaọ orọ Izi Ikpe na, ekpala itho a kere i rai fihọ, yọ uwhremu na a gbẹ ruẹ e rai hi. Wo ohẹriẹ, Jerimaya ọ ruẹaro nọ a ti kere izi ọvọ ọkpokpọ na fihọ udu ahwo, yọ e te jarai bẹdẹ bẹdẹ. Izi nana e were Ileleikristi nọ a wholo na nọ e rrọ otọ ọvọ ọkpokpọ na gaga. Kọ ẹvẹ kpahe “igodẹ efa” na nọ a te rria akpọ na bẹdẹ bẹdẹ nọ e rrọ otọ ọvọ ọkpokpọ na dẹẹ hẹ na? (Jọn 10:16) Izi Ọghẹnẹ e be were utu nana gaga re. Ma sae ta nọ a wọhọ erara nọ e be rria otọ Izrẹl nọ e jẹ Uzi Mosis na rehọ je bi wo erere noi ze.—Ize 24:22; Ik 15:15.
12 Uyo vẹ whẹ rẹ kẹ a tẹ nọ owhẹ nọ, ‘Didi uzi a kere fihọ udu enọ a wholo nọ i bi ti kpobọ odhiwu na?’ Ebaibol na o se uzi nana “uzi Kristi na.” Enọ e rrọ Izrẹl Ọghẹnẹ a kake kẹ uzi na, yọ ae a rrọ otọ ọvọ ọkpokpọ na. (Gal. 6:2; Rom. 2:28, 29) Ma sae rọ ẹme ọvo dhesẹ oware nọ “uzi Kristi na” o rrọ: uyoyou. (Mat. 22:36-39) Ẹvẹ enọ a wholo na a sai ro wo uzi nana nọ a kere fihọ udu rai na tobọ? Edhere nọ a ro woi họ Ẹme Ọghẹnẹ nọ a be romatotọ se jẹ be lẹ se Jihova. Wọhọ epanọ ma ruẹ na, te olẹ te ese Ebaibol na o re vo Oleleikristi uzẹme vievie he makọ enọ e rrọ otọ ọvọ ọkpokpọ na dede he keme a gwọlọ wo erere noi ze re.
jr 177 ¶18
Whọ Sai Wo Erere No Ọvọ Ọkpokpọ na Ze Re
18 Ọvọ ọkpokpọ na o dhesẹ edhere nọ Jihova o bi ro yerikugbe ahwo-akpọ erahaizi te enọ i ti kpobọ odhiwu gbe enọ e te jọ otọakpọ na. Jọ umu owhẹ ẹro nọ, nọ Jihova ọ tẹ rọ izieraha ra rọvrẹ owhẹ no yọ ọ kpairoro vrẹ no. Eyaa Ọghẹnẹ kpahe ọvọ ọkpokpọ na o re wuhrẹ omai omomọvo oware jọ. Joma nọ omamai, ‘Kọ mẹ gbẹ be hai dhunu te iruthọ amọfa nọ mẹ ta nọ mẹ rọvrẹ no (Mat. 6:14, 15) Onana u kugbe iruthọ esese te ilogbo, wọhọ oriruo, nọ ọzae hayo aye ohwo o te lele omọfa wezẹ. Otẹrọnọ ọnọ a ruthọ na ọ tẹ rọwo nọ ọ rẹ rọvrẹ ọdekọ na, kọ ọ gbẹ kpairoro vrẹ riẹriẹriẹ? Uzẹme riẹ họ, re ma si uziothọ no iroro o rẹ lọhọ ẹsejọ họ, rekọ yọ edhere jọ nọ ma sae rọ rehọ aro kele Jihova.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Ọghẹnẹ Avọ Siza
5 Nọ ikpe buobu e vrẹ no, Jihova ọ tẹkẹ Jerimaya ọruẹaro ẹrọwọ na ẹgba rọ ta kẹ ahwo Ju nọ e jọ igbo re a romakpotọ kẹ isu na evaọ Babilọn re a tubẹ jẹ lẹ re udhedhẹ o jọ orẹwho yena. Eva ileta nọ o kere se ai, ọ ta nọ: “Enẹ ỌNOWO Ogbaẹmo, Ọghẹnẹ Izrẹl na ọ tae, rọ kẹ otu nọ ọrọ igbo, . . . ‘Wha gwọlọ ewoma ẹwho nọ mẹ rehọ owhai kpohọ igbo na, wha lẹ ỌNOWO na rọ kẹ e, keme u te kiehọ kẹ ẹwho na yọ u kiehọ kẹ owhai.’” (Jerimaya 29:4, 7) Eva oke kpobi u re fo re ahwo Jihova a “guọlọ udhedhẹ” kẹ omobọ rai gbe orẹwho nọ a be rria, re a ruẹse wo ufuoma nọ a rẹ rọ gọ Jihova.—1 Pita 3:11.
g 6/12 14 ¶1-2
Ebaibol—Obe nọ Eruẹaruẹ Riẹ E Rrọ Gbagba, Abọ 2
Orugba: Nọ a jọ igbo te ikpe udhosa gbikpe no, koyehọ no 607 B.C.E. rite 537 B.C.E., Sairọs ovie Pasia o te siobọno ahwo Ju na re a zihe kpo kpobọ Jerusalẹm re a wariẹ bọ etẹmpol na.—Ẹzra 1:2-4.
Ẹme nọ igbiku a ta:
● Kọ emọ Izrẹl a ginẹ jọ igbo Babilọn te ikpe udhosa gbikpe wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ fihọ Ebaibol na? Muẹrohọ ẹme nọ Ephraim Stern nọ a riẹ gaga evaọ Izrẹl nọ ọ rẹ kiotọ eware anwae ọ ta, “Nọ ukpe 604 B.C.E. rite 538 B.C.E., orẹwho ovuọvo nọ a siobọno je ru oware jọ kẹ omarai o jariẹ hẹ. Evaọ etoke yena soso, orẹwho ovuọvo nọ Babilọn o fi kparobọ nọ a jẹ wariẹ rria o jariẹ hẹ.” Etoke nọ a je ro siobọno orẹwho ovuọvo nọ a fi kparobọ ru oware ovo kẹ omarai hi na o rọwo kugbe etoke nọ ahwo Izrẹl a rọ jọ igbo evaọ obọ Babilọn na no ukpe 607 rite 537 B.C.E.—2 Iruẹru-Ivie 36:20, 21.