Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
ỌVO 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 1-2
“Jihova Ọ Ma Eware nọ I Wo Uzuazọ Fihọ Otọakpọ Na”
it-1 527-528
Emama
Evaọ Ẹdẹ Ọsosuọ nọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ, “Jọ elo ọ romavia” na, elo o te lo no udevie ẹgho na ze dede nọ a sae nwane riẹ oria nọ u je lo no ze he. O wọhọ nọ ẹmẹrera elo na o je ro lo ze. Nwanọ ere ọfefafa jọ nọ a re se J. W. Watts ọ ta, inọ: “Ẹmẹrera na elo ọ tẹ romavia.” (Emu 1:3, A Distinctive Translation of Genesis) Ọghẹnẹ o te fi ohẹriẹ họ udevie elo gbe ebi na, o te se elo na Uvo je se ebi na Aso. Onana u dhesẹ nọ akpọ na o je ghelie wariẹ ọre na họ, onọ u ru nọ ofẹ ovatha-ọre gbe ofẹ ukiediwo-ọre o sae rọ ruẹ etoke uvo gbe aso.—Emu 1:3, 4.
Evaọ Ẹdẹ avọ Ivẹ, Ọghẹnẹ ọ tẹ ma idadeghe na, yọ o ru onana ẹkwoma ohẹriẹ nọ o fihọ “udevie ame avọ ame na.” Ame jọ ọ jọ akpọ na, rekọ ame buobu o wọ kpehru no akpọ na, onọ u ru nọ idadeghe o rọ jọ udevie rai. Kẹsena Ọghẹnẹ o te se idadeghe na, koyehọ, ame nọ o kpare kpehru na, Odhiwu, yọ isi gbe eware efa nọ e rrọ ehru na e rrọ udevie ame nọ o rrọ idadeghe na ha.—Emu 1:6-8; rri IDADEGHE.
Evaọ Ẹdẹ avọ Esa, Ọghẹnẹ ọ tẹ rọ ogaga igbunu riẹ koko ame na họ oria ovo, otọ oyaya o tẹ romavia. Ọghẹnẹ o te se otọ oyaya na Otọakpọ. Ẹdẹ avọ esa nana ọvona Ọghẹnẹ ọ tẹ ma eware esese nọ i wo uzuazọ fihọ otọakpọ na. Ọ ma eware wọhọ ẹbe, ekakọ, gbe ibi-ire. Eware esa nana nọ Ọghẹnẹ ọ ma na ọvuọvo ọ rẹ sae mọ ibi “ọvuọ oghoghẹrẹ” riẹ.—Emu 1:9-13.
it-1 528 ¶5-8
Emama
U muẹro nọ ẹme Hibru na ba·raʼʹ nọ otofa riẹ o rrọ “ẹma,” o romavia evaọ Emuhọ 1:16 ha. Ukpoye, ẹme Hibru na ʽa·sahʹ nọ otofa riẹ o rrọ “ru,” oye o romavia evaọ etẹe. Nọ orọnọ ọre, ọvẹre, gbe isi e rrọ usu eware nọ e rrọ “idhiwu” nọ a fodẹ evaọ Emuhọ 1:1 na, onana u dhesẹ nọ a ma eware nana oke lelehie no taure Ẹdẹ avọ Ene o te ti te. Evaọ ẹdẹ avọ ene, Ọghẹnẹ o te “ru” eware nana nọ i re lo na re i lo fihọ otọakpọ na gbe idadeghe na. Nọ a ta nọ, “Ọghẹnẹ o te fi ai họ idadeghe idhiwu na re i lo fihọ otọakpọ na,” u dhesẹ nọ a rẹ sai jọ otọakpọ na ruẹ oria nọ elo na o bi no ze, wọhọ ẹsenọ e rrọ idadeghe na. U te no ere no, eware nọ e rẹ kẹ elo na e te “jọ eka rọkẹ ezi sa-sa, gbe edẹ gbe ikpe,” enọ i ti fiobọhọ kẹ ohwo-akpọ evaọ idhere buobu.—Emu 1:14.
Ẹdẹ avọ Isoi a rọ ma erao gbe iye fihọ otọakpọ na. Orọnikọ omama ọvo jọ Ọghẹnẹ ọ ma re o hrerẹ fihọ oghẹrẹ efa ha, rekọ ọ rehọ ogaga riẹ ma eware nọ i wo uzuazọ buobu gbidi gbidi fihọ otọakpọ na. Ebaibol na ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ ọ tẹ ma emama ilogbo obọ abade na gbe emama nọ e rrọ uzuazọ kpobi nọ e rẹ nya vọ ame na buobu ọvuọ oghoghẹrẹ rai gbe omama kpobi nọ o rẹ rra ọvuọ oghoghẹrẹ riẹ.” Fikinọ eware nọ Ọghẹnẹ ọ ma na e were riẹ gaga, ọ tẹ ghale ai, jẹ ta kẹ ai nọ a “jọ buobu,” yọ onana o sae lọhọ keme Ọghẹnẹ ọ ma oghoghẹrẹ emama nana evaọ oghẹrẹ nọ a sai ro yẹ “ọvuọ oghoghẹrẹ rai.”—Emu 1:20-23.
Evaọ Ẹdẹ avọ Ezeza “Ọghẹnẹ ọ tẹ ma erao ẹwọ otọakpọ na ọvuọ oghoghẹrẹ rai gbe erao ẹwho ọvuọ oghoghẹrẹ rai gbe erao kpobi nọ i re si evaọ otọ na ọvuọ oghoghẹrẹ rai.” Wọhọ epanọ eware nọ Ọghẹnẹ ọ ma no vẹre na i woma na, ere enana i woma re.—Emu 1:24, 25.
Evaọ ubrobọ ekuhọ ẹdẹ avọ ezeza emama na, Ọghẹnẹ ọ tẹ ma omama okpokpọ jọ nọ o kpehru vi erao na, rekọ o kpotọ vi ikọ-odhiwu na. Omama nana họ ohwo-akpọ, ọnọ Ọghẹnẹ ọ ma tho omariẹ evaọ uwoho riẹ. Emuhọ 1:27 o ta kpahe ohwo-akpọ nọ Ọghẹnẹ ọ ma na nọ “ọzae gbe aye ọ ma rai.” Rekọ Emuhọ 2:7-9 o ta nọ Ọghẹnẹ ọ rehọ ẹkpẹ otọ na ma ohwo, o te ku ẹwẹ uzuazọ họ ighogho-inwe riẹ, kẹsena ohwo na o te zihe ruọ ohwo nọ ọ rrọ uzuazọ. O te fi ohwo nọ ma na họ aparadase jẹ kẹe emu nọ ọ rẹ re. Ẹkpẹ otọakpọ na Ọghẹnẹ ọ rọ ma ohwo-akpọ, kẹsena nọ ọ ma ọzae na no, Ọghẹnẹ ọ tẹ rehọ ubiofẹ Adamu jọ rọ ma aye. (Emu 2:18-25) Nọ ọ ma aye no, ẹjiroro nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ma ohwo o te rugba, keme ọzae na o wo ọrivẹ no, ọnọ aimava a sai yẹ ‘oghẹrẹ’ rai.—Emu 5:1, 2.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oghẹrẹ nọ Otọkiẹ-Eriariẹ U ro Kpomahọ Owhẹ
Epanọ otọakpọ na gbe ehrugbakpọ na i kri te no
Egba-eriariẹ a ta nọ otọakpọ na u kri te oware wọhọ ikpe ima idu ene (4,000,000,000) no, gbe nọ ehrugbakpọ na u kri te oware wọhọ ikpe ima idu ikpegbesa (13,000,000,000) rite ima idu ikpegbene (14,000,000,000) no. Ebaibol na ọ fodẹ ẹdẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ma ehrugbakpọ na ha. Yọ a jọ oria ọvo fodẹ unuikpe nọ otọakpọ na u kri te no gbe he. Ma jọ obe Emuhọ se nọ: “Evaọ emuhọ Ọghẹnẹ ọ ma idhiwu gbe otọakpọ na.” (Emuhọ 1:1) Rono eware nọ ekiotọ-eriariẹ a bi wuhrẹ ze, ẹme nana u ru nọ a be rọ gwọlọ epanọ otọakpọ na u kri te no.
it-2 52
Jesu Kristi
Ọmemama wọhọ Ọghẹnẹ hẹ. Dede nọ Ọmọ na o wobọ evaọ emama na, u ru nọ ọ rọ rrọ ọmemama wọhọ Ọsẹ riẹ hẹ. Obọ Ọghẹnẹ ogaga nọ a rọ ma eware na u no ze ẹkwoma ẹzi ọfuafo riẹ. (Emu 1:2; Ol 33:6) Nọ orọnọ obọ Jihova uzuazọ kpobi u no ze na, ọye o wo uzuazọ eware kpobi, te enọ a rẹ ruẹ te enọ a rẹ ruẹ hẹ. (Ol 36:9) Fikiere Jesu yọ ọmemama wọhọ Ọghẹnẹ hẹ, ukpoye ẹkwoma riẹ Jihova, Ọmemama na, ọ rrọ ma eware. Jesu omariẹ ọ ta nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ ma eware kpobi, yọ ere Ikereakere na kpobi e ta re.—Mt 19:4-6; rri EMAMA.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Diẹse Ma No Ze?
Uyo nọ Ebaibol na Ọ Kẹ O rẹ Wha Udhedhẹ Iroro Ze
Ma tẹ riẹ nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ “ọ kẹ uviuwou kpobi . . . evaọ otọakpọ odẹ,” u re nwene oghẹrẹ nọ ma re rri amọfa. (Ahwo Ẹfisọs 3:15) U re je fiobọhọ kẹ omai evaọ oghẹrẹ nọ ma re rri omobọ mai gbe ebẹbẹ mai. Onana u re kpomahọ iroro mai evaọ idhere nọ ma be te fodẹ na.
Nọ ma tẹ gwọlọ jẹ iroro jọ nọ i wuzou gaga, ma te ruawa ha fiki eme nọ ahwo a be ta. Ukpoye, ma te rẹroso ohrẹ Ebaibol na. Fikieme ma ti ro ru ere? Ma ti ru ere keme “ẹkwoma ẹzi Ọghẹnẹ a ro kere Ikereakere na kpobi, yọ e rẹ kẹ erere nọ a tẹ be rehọ ai wuhrẹ, kẹ uthubro, kpọ eware vi, whọku ohwo evaọ ẹrẹreokie, re ohwo Ọghẹnẹ ọ sai te ziezi, ruẹrẹ oma kpahe ziezi kẹ iruo iwoma kpobi.”—2 Timoti 3:16, 17.
Evaọ uzẹme, re a fi ehrẹ Ebaibol họ iruo o gwọlọ omodawọ gaga. Ẹsejọ, ehrẹ Ebaibol jọ e rẹ gwọlọ nọ ma ru eware nọ i wo ohẹriẹ no enọ ma be jọ udu mai roro. (Emuhọ 8:21) Rekọ, nọ ma tẹ riẹ nọ Ọghẹnẹ nọ ọ ma omai na yọ Ọsẹ oyoyou nọ ọ rrọ obọ odhiwu, u re fiobọhọ kẹ omai rọwo nọ ọye ọ mae riẹ oware nọ u fo kẹ omai. (Aizaya 55:9) Ebaibol na o kẹ omai imuẹro inọ: “Rehọ udu ra kpobi fievahọ Jihova, whọ rẹroso otoriẹ obọra ha. Kareghẹhọ iẹe evaọ idhere ra kpobi, o ve ti ru idhere ra liọ.” (Itẹ 3:5, 6) Nọ ma te fi ohrẹ Ebaibol yena họ iruo, u re fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbẹ rọ ruawa ha nọ ma tẹ rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ hayo nọ ma tẹ gwọlọ jẹ iroro jọ.
Nọ ma tẹ rẹriẹ ovao dhe ẹbẹbẹ omohẹriẹ, ma te ruawa ha inọ ma fioka ha gbe nọ ma te oware ovo ho evaọ aro ahwo ovioma ọfa hayo ahwo uyẹ ọfa. Ukpoye, ma ti rri omamai ghaghae. Fikieme? Keme Ọsẹ mai, Jihova Ọghẹnẹ, “o wo ọriẹwẹ hẹ, rekọ evaọ orẹwho kpobi, ohwo nọ ọ be dhozọ riẹ je bi ru oware nọ u kiehọ ọ rẹ jẹe rehọ.”—Iruẹru Ikọ 10:34, 35.
Onana u re fiobọhọ kẹ omai whaha uruemu omohẹriẹ nọ ma re dhesẹ kẹ amọfa. Ma rẹ jẹ ruẹ nọ emamọ ẹjiroro ọvuọvo ọ riẹ hẹ nọ ma rẹ rọ ta nọ ma woma vi ahwo ovioma ọfa, keme Ọghẹnẹ “ọ ma ahwo erẹwho na kpobi no oma ọzae ọvo ze re a rria otọakpọ na soso.”—Iruẹru Ikọ 17:26.
Evaọ uzẹme, nọ ma tẹ riẹ nọ ẹma a ma omai, gbe nọ Ọnọ ọ ma omai na ọ be daezọ mai, o rẹ lẹliẹ omai wo uvi udhedhẹ iroro. Rekọ ma tẹ gwọlọ wo ufuoma hayo omofọwẹ, oware ofa o riẹ nọ ma re gbe ru.
ỌVO 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 3-5
“Okpẹtu nọ U no Ọrue Ọsosuọ na Ze”
Ẹjiroro Jihova O ti Rugba!
9 Setan Ẹdhọ na ọ rọ araomuomu viẹ Ivi họ ghẹmeeyo kẹ Jihova, Ọsẹ obọ odhiwu riẹ. (Se Emuhọ 3:1-5; Evia. 12:9) Setan ọ ta nọ Ọghẹnẹ o jie uzi kẹ Adamu avọ Ivi keleme inọ a du re ọjọ họ evaọ “ibi ire nọ e rọ ogba na” kpobi. O wọhọ ẹsenọ Setan ọ ta nọ: ‘Koyehọ wha rẹ sai ru oware nọ wha gwọlọ họ?’ Kẹsena o te gu ọrue ologbo jọ inọ: “Wha re ti whuẹ hẹ.” Ọ tẹ daoma viẹ Ivi họ inọ u du gwọlọ nọ ọ gaviezọ kẹ Ọghẹnẹ hẹ, ọ ta kẹe nọ: “Ọghẹnẹ ọ riẹ nọ, ẹdẹ nọ wha re riẹ, ibiaro rai i re ti rovie.” Setan ọ jẹ rọ ẹme riẹ na dhesẹ nọ Jihova ọ gwọlọ nọ Adamu avọ Ivi a re ubi-ure na ha, keme ọ gwọlọ nọ a riẹ oware ovo ho. Setan o te gu ọrue ọfa inọ: “Wha . . . te jọ wọhọ Ọghẹnẹ, nọ ọ rẹ riẹ uwoma gbe uyoma.”
w00 11/15 25-26
Ma Sai Wuhrẹ Oware jọ Mi Ọzae Gbe Aye Ọsosuọ na Ze
Kọ uzi nọ Ivi ọ thọ na yọ oware nọ a rẹ sae whaha ha? Vievie! Rehọ iẹe nọ whẹ họ Ivi. Ẹme nọ araomuomu na ọ be ta kẹ owhẹ u wo ohẹriẹ gaga no ẹme nọ Ọghẹnẹ gbe Adamu a ta. Kọ ẹvẹ o rẹ jọ owhẹ oma nọ ọrara nọ whọ riẹ hẹ ọ tẹ bọwo ohwo nọ who fievahọ je you ota inọ ọtọrue ọ rrọ? Ivi ọ hae rọ ofu ọvo se nọ ọ rẹ gaviezọ kẹ eme araomuomu na ha. U te no ere no, ono họ araomuomu na nọ ọ rẹ ta nọ Ọghẹnẹ o kiẹrẹe he gbe nọ ẹme ọzae riẹ ọ gba ha? O hae jọnọ Ivi o wo adhẹe kẹ ọzae riẹ nọ o wuzou uwou na, ọ hae nọ mi ei taure ọ tẹ te jiroro kpobi. Ere ma re ru nọ a tẹ vuẹ omai oware jọ nọ u wo ohẹriẹ no izi ikiẹrẹe Ọghẹnẹ. Rekọ Ivi o fievahọ eme Ọdawo-Ahwo yena, keme ọ gwọlọ nọ ọye ọvo ọ rẹ jiroro oware nọ uwoma gbe onọ uyoma kẹ omobọriẹ. Epanọ o roro ẹme na te, ere ẹme na o jẹ were iẹe te. U yoma kẹhẹ inọ Ivi ọ kuvẹ re isiuru iyoma e ruọ udu riẹ, viukpenọ o re si ai no udu hayo ta ẹme na kugbe ọzae riẹ nọ o wuzou uwou na tao!—1 Ahwo Kọrint 11:3; Jemis 1:14, 15.
Adamu Ọ Gaviezọ kẹ Aye Riẹ
U kri hi, Ivi o te ru nọ Adamu o ro kuomagbei thọ uzi. Eme ma rẹ sae ta kpahe onana? (Emuhọ 3:6, 17) Kọ ono Adamu o ti yoẹme kẹ na? Kọ o ti yoẹme kẹ Ọghẹnẹ nọ ọ ma riẹ, ọnọ ọ kẹ riẹ eware kpobi jẹ kẹe aye oyoyou riẹ na, Ivi? Kọ Adamu ọ te nọ Ọghẹnẹ tao, re ọ riẹ oware nọ o re ru obọnana? Manikọ ẹme aye riẹ o ti yo? Adamu ọ riẹ vevẹ nọ oware nọ aye riẹ ọ be ta nọ o ti wo nọ a tẹ re ubiure aghọ na yọ ọrue koikoi. Ẹzi Ọghẹnẹ ọ wọ Pọl ukọ na kere nọ: “A viẹ Adamu họ họ, rekọ a viẹ aye na họ totọ o te zihe ruọ ọrahauzi.” (1 Timoti 2:14) Fikiere, Adamu o keke aro fihọ veghe-uzou kẹ Jihova. Ọ dhozọ aye riẹ viukpọ Ọghẹnẹ nọ o re fievahọ inọ Ọghẹnẹ ọ te ruẹrẹ eware họ.
Kọ Ọghẹnẹ Ọ be Ginẹ Daezọ Eyae?
Kọ Ọghẹnẹ ọ bọwo eyae na ehao?
Ijo. Ukpoye, “oriọvọ anwae na ọnọ a re se Ukumuomu” na, ọye Ọghẹnẹ ọ la eka hayo bọwo ehao. (Eviavia 12:9; Emuhọ 3:14) Nọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ Adamu o re ti “su” aye riẹ, orọnikọ Ọghẹnẹ ọ be ta nọ ọzae ọ rẹ jọ osu kẹ aye he. (Emuhọ 3:16) Uye nọ u ti no owojẹ imava-orọo ọsosuọ na ze fiki uzioraha rai, oye Ọghẹnẹ o wo họ iroro rọ ta ẹme yena.
Oruvẹ no Obe Emuhọ Ze—I
3:17—Edhere vẹ a rọ la otọ na eka, kọ ẹvẹ ekela na i kri te? Eka nọ a la otọ na i dhesẹ nọ o te jọ bẹbẹ gaga re a jọ otọ na ru iruo ọwhẹrẹ. Iyẹrẹ otọ na nọ a la eka, avọ idhigbo gbe enwẹnwẹ riẹ kpobi, i kpomahọ emọ Adamu te epanọ Lemẹk, ọsẹ Noa, ọ rọ ta nọ “otọ onana nọ ỌNOWO ọ [la eka] na, ọ rẹ te thọ omai no uye gbe iruo abọ mai.” (Emuhọ 5:29) Nọ Ẹvo na o ku vrẹ no, Jihova ọ tẹ ghale Noa avọ emọ riẹ, fodẹ ẹjiroro Riẹ inọ a rẹ te vọ otọakpọ na. (Emuhọ 9:1) O wọhọ nnọ etẹe eka nọ Ọghẹnẹ ọ la otọ na i jo kuhọ.—Emuhọ 13:10.
it-2 186
Edada Eyẹ
Edada nọ aye o re wo nọ o te bi yẹ. Nọ Ivi, aye ọsosuọ na ọ thọ uzi no, Ọghẹnẹ ọ tẹ vuẹe oware nọ u ti noi ze nọ o te bi yẹ. O hae jọ nọ o yoẹme, ọ hai wo eghale Ọghẹnẹ je wo oghọghọ nọ a rẹ ruẹ obọ riẹ hẹ nọ o te bi yẹ, keme “oghale Jihova oye u re ru ohwo fe, yọ o re fi edada evuevo bae he.” (Itẹ 10:22) Rekọ fikinọ ohwo-akpọ ọ gba ha na o re wo edada evaọ ugboma na. Ọghẹnẹ ọ ta nọ (ẹsibuobu eware nọ ọ kuvẹ rai e rẹ wọhọ ẹsenọ ọye o bi ru ai): “Me ti fiba edada udihọ ra gaga; evaọ edada who ti ro yẹ emọ.”—Emu 3:16.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-2 192 ¶5
Lemẹk
Ole nọ Lemẹk o kere rọkẹ eyae riẹ na (Emu 4:23, 24) u dhesẹ nọ ozighi o da oria kpobi fia evaọ oke yena. Lemẹk ọ so nọ: “Wha yo urru mẹ, whai eyae Lemẹk; wha gaviezọ kẹ eme mẹ: Me kpe ọzae jọ fikinọ ọ nwa omẹ oma, ẹhẹ, ọmoha fikinọ ọ tehe omẹ. Otẹrọnọ isiahrẹ ohwo nọ o kpe Keni ọ rẹ ruẹ uye orukele, ohwo nọ o kpe Lemẹk kọ isia udhosa gbe ikpegbihrẹ.” U muẹro nọ Lemẹk ọ jẹ ta kpahe epanọ ọ rọ thọ omobọriẹ evaọ ohọre na, gbe nọ o keke aro fihọ kpe ohwo na ha wọhọ epanọ Keni o ru. Lemẹk ọ ta nọ okenọ ọ jẹ thọ omariẹ o ro kpe ọzae nọ ọ tehe riẹ jẹ nwae oma na. Fikiere, ọ be rọ ole nana lẹ nọ a thọe no obọ ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ ru ei kele fiki ohwo nọ ọ jẹ họre iẹe nọ o kpe na.
it-1 338 ¶2
Eme-Aghọ
Evaọ oke Enọsh, taure Ẹvo Ologbo na o te ti ku nọ ahwo na a ro mu “odẹ Jihova họ ese,” a je ru onana evaọ edhere nọ u fo ho, keme taure oke yena dede yọ Ebẹle o mu odẹ Ọghẹnẹ họ ese no. (Emu 4:26; Hib 11:4) Wọhọ epanọ egba-iwuhrẹ jọ e ta, otẹrọnọ ahwo a je mu se odẹ Ọghẹnẹ hayo a jẹ rehọ odẹ Jihova se ahwo-akpọ hayo emedhọ rai, kiyọ oware aghọ a je ru na.—Rri ENỌSH, ENỌS.
ỌVO 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 6-8
“Nwanọ Ere O Ru”
Rọ Aro Kele Ẹrọwọ gbe Ẹmeoyo Noa, Daniẹl, gbe Job
4 Ebẹbẹ nọ Noa ọ rẹriẹ ovao dhe. Evaọ okenọ Enọk, ọsẹ ọsẹ-ode Noa ọ gbẹ jọ uzuazọ, ahwo buobu a je ru ikpehre eware gaga. A jẹ tubẹ ta “eme aghọ” kpahe Jihova. (Jud 14, 15) Ozighi o je dhe evievihọ. Yọ evaọ oke Noa, “ozighi” ọ tẹ te “vọ akpọ na soso.” Ijẹle imuomu i zihe oma ruọ ahwo-akpọ, kẹsena a tẹ jẹ rehọ eyae kẹ omarai je yẹ emọ oghẹrẹsa nọ e geva thesiwa. (Emu. 6:2-4, 11, 12) Rekọ Noa o wo ohẹriẹ no ai kpobi. Ebaibol na ọ ta nọ: “Noa o te wo aruoriwo evaọ aro Ọghẹnẹ. . . . Ọ kare ẹpoviẹ evaọ oge riẹ; Noa o te je lele Ọghẹnẹ nya.”—Emu. 6:8, 9.
O “Lele Ọghẹnẹ Nya”
Iruo okọ na e rehọ ikpe buobu, ẹsejọhọ oware wọhọ ikpe 40 hayo 50. Ọ te bẹre ire, wọ enọ a bẹre no kpohọ oria nọ a be jọ kare okọ na, jẹ tehe ai kugbe ohwohwo. Okọ na u ti wo idhe esa, ibruwou sa-sa, gbe ẹthẹ evaọ abọjọ riẹ. U muẹro nọ inwido e jọ obehru okọ na gbe oria jọ evaọ ehru okọ na nọ elo ọ sae rọ ruẹe, gbe oria nọ u ku whrẹrẹ nọ ame ọ sai ro hwẹ noi nọ oso ọ tẹ be rọ.—Emuhọ 6:14-16.
Dhẹ Ohrẹ Na Avọ Ithihakọ
13 Eme o fi obọ họ kẹ idibo Jihova nana thihakọ jẹ dhẹ ohrẹ na te urere? Muẹrohọ oware nọ Pọl o kere kpahe Noa. (Se Ahwo Hibru 11:7.) “Ame ẹvo [nọ o ti] ku akpọ na nọ o re ti kpe iwo kpobi” na yọ oware nọ Noa ọ re “ruẹ hẹ.” (Emu. 6:17) Ẹvo yọ oware nọ o re via ẹdẹvo ho. Ghele na, Noa o wo avro ho sọ o te via. Fikieme? Keme o wo ẹrọwọ inọ Jihova o re ru ẹme kpobi nọ ọ ta gba. Noa o roro ho inọ uwou nọ Ọghẹnẹ o vi rie na o ga hrọ. Ukpoye, o ru “eware kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ e.” (Emu. 6:22) Ma te roro kpahe eware kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Noa nọ o ru, inọ o ku okọ, koko erao na họ, kwa emu nọ ahwo gbe erao a te re fihọ okọ na, vẹvẹ ahwo unu kpahe ẹvo na, je fi obọ họ kẹ uviuwou riẹ gọ Ọghẹnẹ ziezi, enana kpobi yọ okolo iruo ho. Ghele na, ẹrọwọ gbe ithihakọ Noa o wha riẹ ze nọ tei te uviuwou riẹ a rọ zọ je wo eghale Ọghẹnẹ.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Emuhọ Ze—I
7:2—Eme a je ro vuhu arao nọ ọ fo gbe ọnọ ọ fo ho? Erao nọ a re ro dheidhe hayo enọ a re ro dheidhe he evaọ egagọ a jẹ hai ro vuhu erao nọ e fo orọnikọ enọ a rẹ sae re hayo enọ a rẹ sae re he he. A jẹ re arao ho taure Ẹvo na o te ti ku. Ẹme na ‘enọ e fo’ gbe ‘enọ e fo ho’ o muhọ nọ a rehọ Uzi Mosis na kẹ no, yọ o kuhọ okenọ a si uzi na no. (Iruẹru 10:9-16; Ahwo Ẹfisọs 2:15) Ababọ avro, Noa ọ riẹ arao nọ o fo idheidhe evaọ egagọ Jihova. Nọ ọ nwani no okọ na ze no, “Noa o te vi agbada-idhe kẹ ỌNOWO na, ọ tẹ rehọ emamọ arao gbe emamọ ọvra, dhe-idhe emahọ evaọ ehru agbada na.”—Emuhọ 8:20.
Oruvẹ no Obe Emuhọ Ze—I
7:11—Diẹse ame nọ ọ wha Ẹvo akpọ-soso na ze o no ze? Evaọ etoke avivẹ hayo “ẹdẹ avivẹ” emama na, okenọ a ma “idedeghe” ehru na, ame “ọ jọ obọ otọ idedeghe” na gbe “ehru idedeghe” na. (Emuhọ 1:6, 7) Ame “obọ otọ” na yọ ọnọ ọ jọ otọakpọ na no vẹre. Ame nọ ọ jọ “ehru” na yọ ame buobu nọ o kokohọ ehru thabọ no otọakpọ na, onọ o jọ “iyeri-ame ilogbo.” Ame nana ọ rrọ ku otọakpọ evaọ edẹ Noa na.
ỌVO 27–AVA 2
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 9-11
“Otọakpọ na Kpobi O jẹ Ta Ẹvẹrẹ Ọvo”
it-1 239
Babilọn Ologbo na
Eware jọ nọ A re ro Vuhu Babilọn Oke Anwae. Okenọ a jẹ fa okpẹwho Babilọn fihọ ukiekpotọ opraprara Shaena, a jẹ rọ gwọlọ bọ Uwou ukpehru Bebẹl na re. (Emu 11:2-9) Orọnikọ re a wha orro se odẹ Ọghẹnẹ a jẹ rọ bọ okpẹwho na gbe uwou ukpehru na ha, rekọ re a “wo odẹ nọ u re do kẹ” omarai. Makọ oghẹrẹ kpobi nọ a bọ uwou ikpehru na kẹhẹ, iwou ikpehru nọ a kiẹ via evaọ Babilọn anwae nọ a raha na gbe eria efa evaọ Mẹsopotemia e kẹ imuẹro inọ a jẹ bọ uwou ukpehru nana fiki egagọ. Oghẹrẹ nọ Jihova Ọghẹnẹ o ro fi awhaha họ ebabọ na u dhesẹ vevẹ nọ egagọ eruẹ a jẹ gwọlọ tohọ na. Otofa odẹ na Bebẹl evaọ ẹvẹrẹ Hibru nọ a mu kẹ okpẹwho na họ “Ozighi,” yọ otofa riẹ evaọ ẹvẹrẹ ahwo Sumer (Ka-dingir-ra) gbe ẹvẹrẹ ahwo Akkad (Bab-ilu) họ “Unuẹthẹ Ọghẹnẹ.” Fikiere, ahwo no a kiọkọ okpẹwho na a te nwene odẹ okpẹwho na re a sae whaha otofa ọsosuọ odẹ na, ghele na, odẹ ọkpokpọ nọ a mu kẹ okpẹwho na hayo onọ a ro nwene iei na u gbe bi dhesẹ nọ okpẹwho na u wobọ kugbe egagọ.
it-2 202 ¶2
Ẹvẹrẹ
Ikuigbe nọ e rrọ obe Emuhọ i dhesẹ nọ evaọ okenọ Ẹvo Ologbo na o ku vrẹ no ahwo jọ a tẹ jẹ bọ uwou ukpehru jọ, onọ o wọso oreva Ọghẹnẹ wọhọ epanọ ọ ta kẹ Noa avọ emezae riẹ. (Emu 9:1) Ukpenọ a rẹ vaha fihọ eria sa-sa “jẹ vọ otọakpọ na,” a te koko ahwo-akpọ na kpobi họ oria ovo evaọ oria nọ a re se ukiekpotọ opraprara Shaena evaọ Mẹsopotemia. U muẹro nọ uwou ukpehru o jọ oria nana re, onọ a je ro ru egagọ.—Emu 11:2-4.
it-2 202 ¶3
Ẹvẹrẹ
Ọghẹnẹ Erumeru na o fi awhaha họ uwou ukpehru nọ a jẹ rọ omorro bọ na, ẹkwoma ẹvẹrẹ ọvo nọ a jẹ ta nọ o fi ozighi họ. Onana o wha riẹ ze nọ o rrọ jọ bẹbẹ kẹ ai re a bọ uwou ukpehru na, onọ u ru nọ a rrọ vaha ruọ eria sa-sa evaọ akpọ na. Ozighi nọ Ọghẹnẹ o fihọ ẹvẹrẹ rai na u ti je ru nọ a ti gbe ro wo ẹnyaharo tere he evaọ obaro, keme ahwo a te gbẹ sai kuomagbe he re a rehọ ereghẹ obọrai gbe ẹgba rai ma omaa uyoma, yọ u ti ru ei bẹbẹ kẹ ai re a ku eriariẹ nọ ahwo evẹrẹ sa-sa a wo na kugbe ro ru iruo—eriariẹ nọ i nọ obọ Ọghẹnẹ ze he na, enọ a wo ẹkwoma ekiakiẹ gbe otoriẹ ohwo-akpọ. (Je rri Ọt 7:29; Izi 32:5.) Fikiere, dede nọ onana u fi ohẹriẹ ulogbo họ udevie ahwo-akpọ, ozighi nọ a fihọ ẹvẹrẹ rai na o wha erere se ahwo-akpọ no, keme onana u ru nọ a gbẹ be sai ro ru eware iyoma nọ a ma omaa rai hi. (Emu 11:5-9; je rri Aiz 8:9, 10.) Ma te rri ẹnyaharo nọ ahwo-akpọ a wo no fiki eriariẹ akpọ na gbe epanọ a be rehọ iẹe ruiruo thọthọ evaọ oke mai nana te, ma rẹ ruẹ oware nọ o lẹliẹ Ọghẹnẹ fi ozighi họ ẹvẹrẹ ahwo nọ a jẹ bọ Bebẹl na fiki oware nọ ọ ruẹ nọ o sae via nọ ọ gbẹ whaha ai hi.
it-2 472
Erẹwho
Fikinọ ohẹriẹ o rrọ evẹrẹ na no obọnana, ahwo itu evẹrẹ sa-sa a te wo ọvuọ uruemu ẹwho rai, ọvuọ onaa rai, gbe egagọ rai—ọvuọ ọ riẹ o te bi ru. (Ize 18:3) Nọ orọnọ ohwo-akpọ ọ hẹriẹ oma no Ọghẹnẹ no na, a tẹ be ma emema buobu nọ a be rọ gọ eghẹnẹ rai.—Izi 12:30; 2Iv 17:29, 33.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-1 1023 ¶4
Ham
O sae jọ nọ Kenan omariẹ o rri ẹba Noa, ọsẹ ologbo riẹ, yọ Ham ọsẹ riẹ ọ kpọ riẹ họ họ. Hayo ẹzi Ọghẹnẹ o fiobọhọ kẹ Noa ta kpahe ekpehre uruemu Ham, nọ o wọhọ nọ Kenan ọmọzae riẹ o wo re, onọ o sae jọ nọ uyẹ Kenan a te reuku riẹ. Abọjọ ehao nana nọ a bọwo Kenan na u rugba okenọ ahwo Izrẹl a fi ahwo Kenan kparobọ. Ahwo nọ a kpe he (wọhọ oriruo, ahwo Gibiọn [Jos 9]) a te zihe ruọ erigbo ahwo Izrẹl. Ikpe buobu nọ i lele i rie, ehao nana nọ a bọwo Kenan na i te rugba nọ esuo Midia avọ Pasia, Grisi, gbe Rom nọ e jọ emọ Jafẹt nọ ogaga-esuo akpọ na o jọ obọ evaọ oke yena a je su emọ Kenan.
it-2 503
Nimrọd
Ikpewho Bebẹl, Irẹk, Akad, gbe Kalnẹ nọ e jọ ekwotọ Shaena họ ikpewho nọ uvie Nimrọd u jo muhọ. (Emu 10:10) Yọ o wọhọ nọ ọye o mu Bebẹl gbe uwou ukpehru riẹ họ ẹbọ. Ẹme nana o rọwokugbe eriwo nọ emotọ Ju a wo. Josephus o kere nọ: “Ẹmẹrera [Nimrọd] o ro nwene esuo ubrotọ na soso zihe ruọ ọrọ evega, jẹ be ta nọ oware nọ ahwo a rẹ rọ siọ ozọ Ọghẹnẹ ba ẹdhẹ họ, o re ru ai re a rẹroso ogaga esuo riẹ ọvo. O seha nọ o ti ru Ọghẹnẹ kele otẹrọnọ ọ tẹ wariẹ gwọlọ rehọ ẹvo ku akpọ na; keme ọ te bọ uwou ukpehru nọ o ti kpehru vi oria nọ ame na o ti te, ọ vẹ kioja esẹ-esẹ rai nọ a raha na. Ahwo na a gba riẹ mu nọ a re ru lele ohrẹ [Nimrọd] na, a rri rie nọ ohwo nọ ọ romakpotọ kẹ Ọghẹnẹ yọ ọrigbo; fikiere a te mu uwou ukpehru na họ ẹbọ . . . yọ a bọ uwou na vẹrẹ viọ epanọ ahwo a roro dede.”—Jewish Antiquities, I, 114, 115 (iv, 2, 3).