Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
AVA 3-9
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 12-14
“Ọvọ Jọ nọ O Kpomahọ Owhẹ”
it-1 522 ¶4
Ọvọ
Ọvọ Kugbe Abraham. O wọhọ nọ ọvọ nọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe Abraham na u mu iruo họ evaọ okenọ Abram (Abraham) ọ fa ethẹ Yufretis na vrẹ nọ o je kpobọ ẹkwotọ Kenan. Ikpe egba ene gbe ọgba (430) nọ i lele i riẹ a rọ re ọvọ Uzi na. (Gal 3:17) Okenọ Abraham ọ jẹ rria ẹwho Ọr ọrọ ahwo Kaldia evaọ Mẹsopotemia, Jihova ọ rọ ta kẹe nọ ọ kwa kpohọ orẹwho nọ o ti dhesẹ kẹe na. (Iru 7:2, 3; Emu 11:31; 12:1-3) Obe Ọnyano 12:40, 41 (LXX) o ta nọ evaọ ekuhọ ikpe egba ene gbe ọgba (430) nọ a jẹ rọ rria Ijipti gbe ẹkwotọ Kenan na, “evaọ ugogo ẹdẹ nana” Izrẹl nọ ọ jọ igbo evaọ Ijipti ọ tẹ nya no ẹkwotọ Ijipti. A no igbo Ijipti na evaọ Nisan 14, 1513 B.C.E., ẹdẹ nana họ ẹdẹ Ọnyavrẹ na. (Ọny 12:2, 6, 7) Onana u dhesẹ nọ, o wọhọ nọ Abraham ọ fa ethẹ Yufretis vrẹ kpobọ ẹkwotọ Kenan evaọ Nisan 14, 1943 B.C.E., yọ u muẹro nọ ẹdẹ nana ọvọ nọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe Abraham na u ro mu iruo họ. Nọ Abraham ọ nyaruọ ẹkwotọ Kenan rite ugbo obọ Shẹkẹm no, Ọghẹnẹ ọ tẹ wariẹ romavia kẹ Abraham je ru eyaa na vẹ kẹe inọ, “Mẹ te rehọ ẹkwotọ nana kẹ emọ ra.” Ọghẹnẹ ọ be rọ eme nana dhesẹ nọ ọvọ nọ ọ re kugbe Abraham na u wobọ kugbe eyaa nọ ọ ya evaọ ọgbọ Idẹn na, onọ u dhesẹ nọ “ọmọ” hayo ubi na u ti no uyẹ ohwo-akpọ ze. (Emu 12:4-7) Eme efa nọ Jihova ọ ta ro ru eyaa nana vẹ uwhremu na e rrọ obe Emuhọ 13:14-17; 15:18; 17:2-8, 19; 22:15-18.
w89 7/1 3 ¶4
Oware nọ U ro Fo re Whọ Riẹ Kpahe Abraham
Abraham o rẹro eyaa nana ha, yọ o vrẹ isiava nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹe kpahe eyaa nana. (Emuhọ 18:18; 22:18) Re eyaa nana i rugba, Ọghẹnẹ ọ te kpare ahwo iviuwou sa-sa nọ a whu no ziọ uzuazọ. Rọkẹ ahwo nana nọ a te kpare ze na, uzuazọ o te were gaga, keme a te kpare ibuobu ahwo nana ziọ otọakpọ nọ o wọhọ aparadase nọ Adamu avọ Ivi a kufiẹ na. Uwhremu na, a ve ti wuhrẹ ai epanọ a sai ro wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Emuhọ 2:8, 9, 15-17; 3:17-23.
it-2 213 ¶3
Uzi
Fiki iku eware itienana nọ e via no, egba-eriariẹ jọ a ta nọ, nọ a tẹ be zẹ otọ, a re dhesẹ iwhru otọ na kẹ ohwo nọ ọ gwọlọ dẹe na. Re ohwo nọ ọ be dẹ otọ na o dhesẹ nọ ọ rọwo fihọ iẹe, ọ rẹ ta nọ, “mẹ ruẹ e riẹ no.” Nọ Jihova ọ jẹ ya eyaa kẹ Abraham inọ ọ te kẹe ẹkwotọ Kenan na, ọ ta kẹe nọ o rri abane ẹkwotọ na. Nọ Abraham o rri rie no, ọ ta ha inọ, “mẹ ruẹ e riẹ no,” ẹsejọhọ o ru ere keme Ọghẹnẹ ọ ta nọ ọ te rehọ Ẹkwotọ Eyaa na kẹ emọ Abraham evaọ obaro. (Emu 13:14, 15) Rekọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Mosis nọ o je su ahwo Izrẹl inọ o rri re ọ “ruẹ” ẹkwotọ na. Otẹrọnọ ẹme nọ ma jọ obehru ta na uzẹme, oware nana nọ Mosis o ru na u dhesẹ nọ a rehọ ẹkwotọ na kẹ ahwo Izrẹl no re a woi, yọ Joshua họ ọnọ o ti su ai ruo iẹe eva. (Izi 3:27, 28; 34:4; je rri oghẹrẹ nọ Setan ọ rọ dawo Jesu evaọ Mt 4:8.) Oware ọfa jọ nọ ohwo ọ rẹ sai ru ro dhesẹ nọ ọye o wo otọ na họ: ọ rẹ nya otọ na wariẹ hayo tubẹ nyae mu otọ na họ ẹria. (Emu 13:17; 28:13) Wọhọ epanọ ebe anwae jọ e ta, a tẹ gwọlọ zẹ otọ, a rẹ zẹ ire nọ e rrọ otọ na kugbe.—Je rri Emu 23:17, 18.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Wha Rọ Uyoyou Ku Ẹwhọ Rai Họ
12 Oriruo Ebaibol jọ nọ idibo Ọghẹnẹ a jọ ruẹrẹhọ kugbe ohwohwo họ orọ Abraham avọ ọmọ oniọvo riẹ Lọt nọ ma fodẹ evaọ obọ emuhọ na. Ezae ivẹ na a wo uthuru erao, yọ o wọhọ nọ ahwo nọ a jẹ rẹrote erao rai na a jẹ hae whọ fiki otọ nọ erao na e rẹ jọ re ẹbe. Re Abraham ọ sae whaha ẹwhọ, ọ tẹ vuẹ Lọt inọ ọ kake salọ oria nọ ọ gwọlọ nọ tei te uviuwou riẹ a rẹ rria. (Emu. 13:1, 2, 5-9) Obọdẹ oriruo o fihotọ na. Abraham ọ gwọlọ udhedhẹ orọnikọ ewoma obọriẹ hẹ. Kọ ọghoruo nana o kiekpe iei? Vievie. Nọ oware nana o nwane via no, Jihova ọ tẹ ya eyaa eghale buobu kẹ Abraham. (Emu. 13:14-17) Ọghẹnẹ ọ te kuvẹ vievie he re idibo riẹ e rioja ribri fikinọ a ru lele ehri-izi riẹ jẹ rọ ẹzi uyoyou ku ẹwhọ họ.
it-2 683 ¶1
Ozerẹ
Mẹlkizẹdẹk ovie Salẹm ọ jọ ozerẹ (ko·henʹ) oghẹrẹsa. A rẹ jọ Ebaibol na ruẹ okerefihotọ uyẹ riẹ hẹ, yọ o ta kpahe oke nọ a ro yẹe hayo oke nọ o ro whu gbe he. Ọ reuku ọkwa ozerẹ riẹ hẹ, yọ ọ rehọ ẹta ohwo ọvo ho, yọ u noi no ohwo ọvo ọ rehọ ẹta riẹ gbe he. Mẹlkizẹdẹk ọ jọ ovie gbe ozerẹ. Ọkwa ozerẹ riẹ o kpehru vi orọ izerẹ ahwo Livae, keme nọ orọnọ Abraham ọ hwa abọvo abakpe kẹ Mẹlkizẹdẹk nọ ọ jẹ lẹ ẹro eghale kẹ Abraham na, koyehọ, Livae omariẹ ọ hwa abọvo abakpe kẹ Mẹlkizẹdẹk no re, dede nọ a ri yẹe he. (Emu 14:18-20; Hib 7:4-10) Evaọ ẹme nana, Mẹlkizẹdẹk o dikihẹ kẹ Jesu Kristi, ọnọ ọ rrọ “ozerẹ bẹdẹ bẹdẹ wọhọ epaọ Mẹlkizẹdẹk.”—Hib 7:17.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Aye nọ O wo Ozodhẹ Ọghẹnẹ jẹ Rrọ Ghaghae
Sera ọ jọ aye ọzae nọ o wo ẹrọwọ ọgaga. Rekọ aye nana nọ o wo ozodhẹ Ọghẹnẹ na o fi emamọ oriruo hotọ nọ a rẹ raro kele. A jọ evaọ Ebaibol na fodẹ odẹ aye nana isiasa, yọ u fo nọ eyae nọ i wo ozodhẹ Ọghẹnẹ a rẹ raro kele iei. (Aizaya 51:1, 2; Ahwo Hibru 11:11; 1 Pita 3:3-6) Dede nọ umutho eware jọ ọvọ Ebaibol na ọ ta kpahe aye ẹrọwọ nana, ma rẹ ruẹ nọ aye nana o wo emamọ uruemu gaga.
Wọhọ oriruo, dai roro kpahe oware nọ Sera o ru nọ Abraham ọ vuẹe inọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹe nọ a kwa no orẹwho Ọr. Kọ o je roro kpahe oria nọ a be te kwa nya na gbe ẹjiroro nọ a be rọ kwa na? Kọ ọ jẹ ruawa kpahe epanọ a te rọ kuọ omarai? Kọ ọ jọ ọkọkora inọ ọ be te nyase egbẹnyusu gbe ahwo uviuwou riẹ ba, gbe nọ ọ te sae gbẹ wariẹ ruẹ rai hi? Ababọ avro, o je roro kpahe eware nana. O make rọ ere na, u no riẹ eva ze nọ o re kpohọ obonọ Jihova ọ vuẹ rai nọ a nya na, avọ evaifihọ inọ Jihova ọ te ghale iẹe fiki ẹmeoyo riẹ.—Iruẹru Ikọ 7:2, 3.
Orọnikọ odibo Ọghẹnẹ nọ o je yoẹme kẹ Ọghẹnẹ ọvo Sera ọ jọ họ, rekọ ọ jọ emamọ aye re. Ukpenọ o re lele ọzae riẹ hrowo oma ohwo nọ o wuzou uwou na, ọ jẹ rehọ udu riẹ kpobi yoẹme kẹ ọzae riẹ, yọ ọ jẹ tha ọzae riẹ uke wọhọ ọnọ o wuzou uwou na. Ọ rehọ emamọ iruemu nana nọ o je dhesẹ na rọ whẹ erru họ omariẹ.—1 Pita 3:1-6.
Kọ eyae uwou-orọo a sae raro kele uruemu nana nẹnẹ? Aye jọ nọ a re se Jill nọ ọ rọo te ikpe ọgba no ọ ta nọ: “Oriruo Sera o wuhrẹ omẹ nọ mẹ hae ta eriwo mẹ kẹ ọzae mẹ ẹsikpobi.” O fibae nọ, “Nọ orọnọ ọzae mẹ họ ọnọ o wuzou uwou na, ọye o wo owha-iruo nọ o re ro ku iroro-ejẹ mai họ. Nọ o te ku iroro ejẹ na họ no, oware nọ me re ru ọvo họ, mẹ rẹ daoma re me ru lele iroro nọ ma jẹ na.”[1]
Oware nọ o mae viodẹ nọ ma rẹ sai wuhrẹ mi Sera ona: Dede nọ o wo erru gaga, Sera ọ kuvẹ hẹ re erru riẹ na u ru ei wo omorro. (Emuhọ 12:10-13) Ukpoye, ọ romakpotọ tha ọzae riẹ uke evaọ etoke ebẹbẹ rai kpobi. Ababọ avro, Abraham avọ Sera yọ emamọ ọzae-avọ-aye nọ a talamu ohwohwo, nọ a wo omaurokpotọ, gbe uyoyou, yọ aimava na a wha eghale se ohwohwo.
AVA 10-16
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 15-17
“Fikieme Jihova O ro Nwene Odẹ Abram avọ Serai?”
it-1 817
Oruthọ, Oruthọ-Gwọlọ
Evaọ abọdekọ riẹ, idhere gbe iruẹru ohwo-akpọ e vọ avọ oruthọ. Ahwo-akpọ kpobi a reuku emuemu gbe iruthọ no obọ Adamu ze. (Rom 5:12; Ol 51:5) Rekọ Jihova nọ ọ kare oruthọ na ọ “riẹ vevẹ oghẹrẹ nọ a rọ ma omai, be kareghẹhọ nọ mai yọ ovu,” o te je wo ohrọ. (Ol 103:13, 14) Ọghẹnẹ o rri Noa ọzae ẹrọwọ nọ o je yoẹme kẹe na nọ ọ “kare oruthọ evaọ udevie ahwo oke riẹ.” (Emu 6:9) Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Abraham nọ, “Nya evaọ edhere mẹ jẹ daoma kare oruthọ.” (Emu 17:1) Dede nọ ezae ivẹ nana a gba ha yọ a whu, Jihova nọ ọ “rẹ ruẹ obọ udu na” o rri rai nọ a kare oruthọ. (1Sa 16:7; je rri 2Iv 20:3; 2Ir 16:9.) Ọghẹnẹ ọ ta kẹ ahwo Izrẹl nọ: “Wha rẹ jọ ahwo nọ e kare afuẹwẹ evaọ aro Jihova Ọghẹnẹ rai.” (Izi 18:13; 2Sa 22:24) Ọghẹnẹ ọ rehọ Ọmọ riẹ nọ ọ kare oruthọ na (Hib 7:26) ro dhe idhe ẹtanigbo, fiki onana, Ọghẹnẹ ọ rẹ sai se enọ i fi ẹrọwọ họ iẹe je bi yoẹme kẹe inọ a “kiẹrẹe,” hayo a kare oruthọ, yọ evaọ oke ovona Jihova ọ rrọ Obruoziẹ nọ o kiẹrẹe jẹ kare oruthọ.—Rom 3:25, 26; rri ẸGBAKIETE; ẸGBAGBA.
it-1 31 ¶1
Abraham
A rria Kenan te enwenọ ikpe ikpe no, ghele na, Sera o ri ti yẹ ọmọ họ. Fikiere Sera ọ tẹ jiroro nọ ọ rẹ tubẹ rehọ Hega odibo-ọmọtẹ riẹ nọ ọ rrọ ohwo Ijipti kẹ ọzae riẹ re o yẹ ọmọ rọ kẹe. Abraham ọ rọwo fihọ ẹme na. Fikiere evaọ ukpe 1932 B.C.E. nọ Abraham ọ jọ ikpe udhone-gbezeza, a te yẹ Ishmẹl. (Emu 16:3, 15, 16) Ikpe buobu e tẹ jẹ vrẹ. Evaọ ukpe 1919 B.C.E. nọ Abraham ọ jọ ikpe udhone gbe ikpegbizii, Jihova ọ tẹ vuẹ Abraham nọ ọzae kpobi nọ ọ rrọ uwou riẹ ọ yawo re o jọ oka ọvọ nọ ọ rrọ udevie riẹ avọ Abraham na. Evaọ oke yena, Jihova o te je nwene odẹ Abram kpohọ Abraham jẹ ta nọ, “keme me ti ru owhẹ họ ọsẹ erẹwho buobu.” (Emu 17:5, 9-27; Rom 4:11) U kri hi, ikọ-odhiwu esa nọ i nwene oma zihe ruọ ahwo-akpọ nọ Abraham ọ rehọ odẹ Jihova dederehọ a tẹ ya eyaa kẹ Sera inọ o ti dihọ je yẹ ọmọzae evaọ ukpe nọ u lele i rie!—Emu 18:1-15.
Didi Odẹ Uruemu Ra O te Kẹ Owhẹ?
Ọghẹnẹ omariẹ o nwene edẹ ekpako-soso jọ fiki oware nọ o wo họ iroro kpahe ae. Wọhọ oriruo, o nwene odẹ na Abram, onọ otofa riẹ o rrọ “A Kpare Ọsẹ Kpehru,” kpohọ Abraham, onọ otofa riẹ o rrọ “Ọsẹ Ogbotu.” Nya lele otofa odẹ riẹ na, Abraham o gine zihe ruọ ọsẹ erẹwho buobu. (Emuhọ 17:5, 6) Je roro kpahe odẹ aye Abraham, Sarai, onọ ẹsejọhọ otofa riẹ o rrọ “Oma-Uhrowo.” A gbe du ta ha sọ eva e were riẹ nọ Ọghẹnẹ o nwene odẹ riẹ kpohọ “Sera,” onọ otofa riẹ o rrọ “Ọmọtẹ Ovie,” onọ u dhesẹ inọ ọ be te jọ oni ọrọ ivie.—Emuhọ 17:15, 16.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-1 460-461
Ekele Oke
Jihova ọ ta kẹ Abram (Abraham) nọ: “Riẹ vevẹ nọ emọ ra e te jọ erara evaọ ẹkwotọ nọ ọ rrọ ọrai hi yọ ahwo ẹkwotọ na a te rehọ ai ru erigbo je gboja kẹ ae ikpe egba ene (400).” (Emu 15:13; je rri Iru 7:6, 7.) Jihova ọ ta eme nana taure a te ti yẹ Aiziki, ọreuku eyaa na hayo ubi na. Evaọ ukpe 1932 B.C.E. Hega, odibo-ọmọtẹ nọ ọ rrọ ohwo Ijipti na o te yẹ Ishmẹl kẹ Abram, kẹsena a te yẹ Aiziki evaọ ukpe 1918 B.C.E. (Emu 16:16; 21:5) Nọ ma te kele ikpe egba ene (400) kpohọ emu no umuo ukpe nọ ahwo Izrẹl a ro no Ijipti, onọ o jọ ekuhọ etoke nọ a je ro “gboja” kẹ ai na (Emu 15:14), o rẹ rehọ omai ziọ ukpe 1913 B.C.E., yọ evaọ oke yena Aiziki ọ jọ enwene ikpe isoi. O wọhọ nọ a bru Aiziki evie no evaọ oke yena, ọ tẹ jẹ rrọ ‘ọrara’ evaọ ẹkwotọ nọ ọ rrọ ọriẹ hẹ. Oke nana oja nọ a ruẹaro nọ a ti gbe kẹ emọ Abraham na u ro muhọ nọ Ishmẹl ọ jẹ rọ rehọ Aiziki “jijehwẹ,” yọ Ishmẹl ọ jọ enwene ikpe ikpegbizii. (Emu 21:8, 9) Dede nọ evaọ oke mai nana ahwo a sai rri ijehwẹ nọ Ishmẹl ọ jẹ rọ Aiziki nọ ọ rrọ ọreuku Abraham jie na inọ yọ okpoware ovo ho, a je rri eware ere evaọ oke anwae he. Oware nọ Sera o ru o kẹ imuẹro onana. Ọ ta nọ a le Hega avọ Ishmẹl ọmọzae riẹ vrẹ, yọ Ọghẹnẹ ọ whobọhọ iẹe. (Emu 21:10-13) Nọ orọnọ a kere iku nana fihọ Ebaibol vevẹ na, u dhesẹ nọ etoke ikpe egba ene (400) nọ a ruẹaro riẹ nọ a ti ro gboja kẹ emọ Abraham na u muhọ evaọ okenọ Ishmẹl ọ jẹ rọ rehọ Aiziki jijehwẹ na, onọ u kuhọ evaọ okenọ ahwo Izrẹl a ro no igbo Ijipti.—Gal 4:29.
it-1 778 ¶4
Ọnyano
“Evaọ oge avọ ene.” U fo nọ ma kareghẹhọ inọ Jihova ọ ta kẹ Abraham nọ emọ riẹ a ti zihe kpobọ Kenan evaọ oge avọ ene. (Emu 15:16) Nọ umuo okenọ ọvọ nọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe Abraham u ro mu iruo họ rite okenọ ahwo Izrẹl a ro no igbo Ijipti o jọ ikpe egba ene gbe ọgba (430), yọ o vrẹ ige ene nọ e jariẹ evaọ etoke yena dede nọ ahwo a jẹ rria tọ gaga evaọ oke yena. Rekọ ikpe egba ivẹ gbe ikpegbisoi (215) ọvo ahwo Izrẹl na a jọ igbo evaọ Ijipti. Fikiere ma rẹ sae kele “ige ene” na no umuo okenọ a ro kpohọ igbo Ijipti ze. Joma rehọ oriruo orua ọvo jọ evaọ Izrẹl, koyehọ, orua Livae, ro kele iei: (1) Livae, (2) Kohat, (3) Amram, gbe (4) Mosis.—Ọny 6:16, 18, 20.
AVA 17-23
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 18-19
“‘Obruoziẹ Otọakpọ na Soso’ Ọ Raha Sọdọm avọ Gomora”
“Obruoziẹ Akpọ na” O re Ru Oware nọ U Kiẹrẹe Ẹsikpobi
“KỌ OBRUOZIẸ akpọ na o gbe ru kiẹrẹe?” (Emu. 18:25) Abraham ọ rọ onọ yena dhesẹ nọ o fievahọ Jihova inọ o ti bruoziẹ okiẹrẹe kpahe Sọdọm avọ Gomora. U mu Abraham ẹro nọ Jihova o re kienyẹ ohwo vievie he, nọ o re ro “kpe ikiẹrẹe gbe iru-umuomu.” Abraham ọ ta nọ “othohwowa” re Jihova o ru oware utioye. Oware wọhọ ikpe egba ene (400) nọ i lele i rie, Jihova ọ ta kpahe omariẹ nọ: “Utho na, iruo riẹ i kiete, keme idhere riẹ kpobi i re wowoma. Ọghẹnẹ ọtẹruo nọ ọ kare eyoma, nọ o re wowoma je kiete.”—Izie. 31:19; 32:4.
Odiri—Epanọ Ohwo O re Thihakọ avọ Ẹjiroro
Jihova họ ọnọ ọ mai wo odiri kpaobọ nọ ma rẹ sae rehọ aro kele. (2 Pita 3:15) U wo eria Ebaibol na sa-sa nọ a jọ gbiku epanọ Jihova o ro dhesẹ nọ o wo odiri. (Neh. 9:30; Aiz. 30:18) Wọhọ oriruo, eme Jihova o ru evaọ okenọ Abraham ọ nọe unu kpahe ẹjiroro riẹ inọ ọ rẹ raha Sodọm no? Orọ ọsosuọ, Jihova o bru ẹme dhe Abraham unu hu. Ukpoye, Ọ rọ odiri gaviezọ nọ Abraham ọ be nọe enọ na unọjọ utọjọ je dhesẹ ọdawẹ riẹ via na. Ofariẹ, Jihova ọ wariẹ eme nọ Abraham ọ jẹ ta kẹ ọyomariẹ na rọ kẹ Abraham uyo, jẹ kẹe imuẹro inọ Ọ te raha ẹwho Sọdọm ho o tẹ make rọnọ ahwo okiẹrẹe ikpe ọvo ọ jariẹ ruẹ. (Emu. 18:22-33) Onana yọ obọdẹ oriruo oghẹrẹ nọ ohwo ọ rẹ rọ odiri gaviezọ, ababọ ofu nọ o re mu vrẹta!
Jihova Họ Olori Osu Mai!
12 Avro ọ riẹ hẹ inọ kẹle na, Jihova o ti dhesẹ nọ esuo riẹ ọ mai kpehru. Ọ te kuvẹ kẹ umuomu bẹdẹ bẹdẹ hẹ, yọ ma riẹ inọ edẹ urere na ma rrọ na. Jihova ọ raha ahwo omuomu evaọ oke Ẹvo na. Ọ raha Sọdọm avọ Gomora gbe Fẹro avọ egbaẹmo riẹ. Jihova ọ raha Sisera avọ egbaẹmo riẹ gbe Senakerib avọ egbaẹmo riẹ. (Emu. 7:1, 23; 19:24, 25; Ọny. 14:30, 31; Ibr. 4:15, 16; 2 Iv. 19:35, 36) Fikiere, ma wo imuẹro inọ Jihova Ọghẹnẹ ọ te kuvẹ hẹ re a rri odẹ riẹ vo je kpokpo Isẹri riẹ ribri. Ofariẹ, ma be ruẹ oka nọ u dhesẹ nọ Jesu ọ ze no gbe nnọ ekuhọ uyerakpọ omuomu nana ọ kẹle no.—Mat. 24:3.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
w88 5/15 23 ¶4-5
Kọ Ohwo jọ Ọ Ruẹ Ọghẹnẹ no Ẹdẹjọ?
Obọnana ma rẹ sai wo otoriẹ oware nọ o lẹliẹ Abraham jẹ ta ẹme kẹ ikọ-odhiwu nọ i nwene oma zihe ruọ ahwo-akpọ nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ rọ ta ẹme kẹe na wọhọ ẹsenọ ọ be ta ẹme kẹ Jihova Ọghẹnẹ omariẹ. Nọ orọnọ ukọ-odhiwu nana nọ o dikihẹ kẹ Ọghẹnẹ na ọ vuẹ Abraham oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ vuẹe na, u ru nọ Ebaibol na o rọ ta nọ “Jihova ọ tẹ romavia kẹe.”—Emu 18:1.
Kareghẹhọ nọ Ọghẹnẹ ọ sae rehọ ẹkwoma ikọ-odhiwu ta ẹme kẹ ahwo-akpọ nwane wọhọ epanọ a rẹ sae rehọ ẹkwoma ifonu hayo iredio ta ẹme kẹ ahwo na. Fikiere ma sai wo otoriẹ oghẹrẹ nọ Abraham, Mosis, Manoa, gbe amọfa a je ro lele ikọ-odhiwu nọ i nwene oma zihe ruọ ahwo-akpọ na ta ẹme wọhọ ẹsenọ a jẹ ta ẹme kẹ Ọghẹnẹ. Dede nọ ahwo nana a jẹ ruẹ ikọ-odhiwu yena gbe oruaro Jihova nọ ọ jarai oma, orọnikọ Ọghẹnẹ omariẹ a jẹ ruẹ hẹ. Fikiere, onana o wọso eme Jọn ukọ na vievie he, onọ ọ ta nọ: “Ohwo ọvo ọ re ruẹ Ọghẹnẹ evaọ oke ovo ho.” (Jọn 1:18) Ikọ-odhiwu nọ i dikihẹ kẹ Ọghẹnẹ ezae nana a jẹ ruẹ orọnikọ Ọghẹnẹ omariẹ hẹ.
Fiobọhọ kẹ Inievo Ra nọ Idhọvẹ E Rrọ Oma
3 Lọt ọ jiroro thọ nọ ọ rọ kwa nyae rria udevie ahwo Sọdọm nọ a jẹ rehọ ọfariẹ-ogbe họ. (Se 2 Pita 2:7, 8.) Ọruẹriọ ọ jọ ẹkwotọ na, rekọ Lọt ọ ruẹ-uye fiki iroro nọ ọ jẹ na. (Emu. 13:8-13; 14:12) O wọhọ nọ okpẹwho na gbe ahwo jọ nọ a jariẹ e were aye riẹ te epanọ ọ rọ ghẹmeeyo kẹ Jihova. O whu okenọ Ọghẹnẹ o ru erae gbe isọ-ọre rrọ fihọ ẹkwotọ na. Kọ ẹvẹ kpahe emetẹ ivẹ Lọt? Ezae nọ e sa rai hotọ a whu. Uwou Lọt gbe eyero riẹ i vru, yọ mai yoma na, aye riẹ o te je whu. (Emu. 19:12-14, 17, 26) Kọ Jihova o wo odiri kẹ Lọt evaọ etoke idhọvẹ nana? Ee.
AVA 24–ASA 1
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 20-21
“Jihova O re Ru Eyaa Riẹ Gba Ẹsikpobi”
Ọghẹnẹ O Se Rie “Ọmọtẹ-Ovie”
Kọ ehwẹ Sera na i dhesẹ nọ o wo ẹrọwọ họ? Vievie! Ebaibol na ọ ta nọ: “Fiki ẹrọwọ, a kẹ Sera ogaga nọ o ro dihọ, dede nọ ọ kpako vrẹ ọmọ-oyẹ no, keme o rri Ọnọ ọ ya eyaa na inọ o re ru ẹme riẹ gba.” (Ahwo Hibru 11:11) Sera ọ riẹ Jihova ziezi, yọ ọ riẹ nọ Jihova o re ru eyaa riẹ kpobi gba. Kọ mai kpobi ma gbẹ gwọlọ ọkpọ ẹrọwọ otiọye na? U fo re ma riẹ Jihova ziezi, ọnọ o wo Ebaibol na. Nọ ma tẹ riẹ Jihova ziezi, ma te ruẹ nọ Sera ọ riẹ ru nọ o ro fi ẹrọwọ họ Jihova. Ma sai fievahọ Jihova keme o re ru eyaa riẹ gba ẹsikpobi. O re ru eyaa riẹ gba evaọ edhere nọ ma roro dede he, hayo evaọ edhere nọ ọ rẹ sai gbe omai unu!
“EPANỌ SERA Ọ TA KẸ OWHẸ KPOBI, RU ERE”
Nọ Sera ọ kpako te ikpe 90 no, oware nọ o bi rẹro riẹ anwẹdẹ na u te tei obọ. O yẹ ọmọzae kẹ ọzae riẹ nọ ọ kpako te ikpe udhusoi no! Abraham o se ọmọ na Aiziki wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ ta, onọ otofa riẹ o rrọ ‘Ehwẹ.’ Dae jọ iroro ra ruẹ Sera nọ ovao riẹ o vọ avọ ohwohwẹ nọ ọ be ta kẹ oma riẹ nọ: “Ọghẹnẹ o ru omẹ hwẹ; kohwo kohwo nọ o yo onana o re ti lele omẹ hwẹ.” (Emuhọ 21:6) Ababọ avro, okẹ igbunu nana nọ u no obọ Jihova ze na o wha evawere sei rite ẹdẹ uwhu riẹ. Rekọ o jọ owha-iruo ulogbo kẹe re.
Nọ Aiziki ọ jọ ikpe isoi, Abraham avọ uviuwou riẹ a te ru ehaa kẹe nọ a ro bru rie evie. Rekọ oware jọ o jẹ thọ. Ebaibol na ọ ta nọ Sera o je muẹrohọ oware nọ ọmọ Hega o je ru Aiziki. Ishmẹl nọ ọ kpako te ikpe 19 no, ọ jẹ rọ Aiziki jijehwẹ. Orọnikọ arozaha gheghe he. Pọl ukọ na o kere kpahe oware nọ o via uwhremu na inọ Ishmẹl o je kpokpo Aiziki. Sera o vuhu oware nọ o jẹ via na mu inọ uzuazọ ọmọ riẹ o rrọ ọza. Sera ọ riẹ vevẹ nọ Aiziki yọ ọmọ nọ Jihova o ti ro ru ẹjiroro riẹ gba evaọ obaro. Fikiere Sera ọ tẹ gbaudu ta oware nọ o be via na kẹ Abraham. Ọ ta kẹ Abraham nọ o le Hega avọ Ishmẹl no uwou na.—Emuhọ 21:8-10; Ahwo Galesha 4:22, 23, 29.
Ẹvẹ ẹme na ọ jọ Abraham oma? Ebaibol na ọ ta nọ: ‘Ẹme nọ Sera ọ ta na ọ tẹ dha Abraham eva thesiwa fiki ọmọ riẹ.’ Abraham o you Ishmẹl gaga, fikiere o jọ bẹbẹ kẹe re o ru oware nọ Sera ọ ta kẹe nọ o ru na. Rekọ Jihova ọ riẹ kpahe oware nọ o jẹ via na, fikiere o te dhomahọ ẹme na. Ebaibol ọ ta nọ: “Rekọ Ọghẹnẹ ọ tẹ ta kẹ Abraham nọ, ‘Eva e dha owhẹ fiki ọmọzae na jegbọ fiki aye-ọrigbo ra na ha. Epanọ Sera ọ ta kẹ owhẹ kpobi, ru ere, keme fiki Aiziki a te rọ riẹ uyẹ ra soso odẹ.’” Jihova ọ ta kẹ Abraham nọ ọ te rẹrote Hega avọ Ishmẹl. Abraham o te ru oware nọ Jihova ọ ta kẹe na.—Emuhọ 21:11-14.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
wp17.3 12, oruvẹ-obotọ.
‘Whẹ yọ Aye nọ O Wo Erru’
Ọsẹ ọvona o yẹ Sera avọ Abraham. Tera họ ọsẹ rai rekọ ọvuọ oni riẹ. (Emuhọ 20:12) Dede nọ a gbẹ be kuvẹ kẹ oghẹrẹ orọo utioye evaọ oke nana ha, u wuzou gaga re ma kareghẹhọ nọ a je ru ere evaọ oke yena. Ahwo oke yena a kẹle ẹgbagba gaga, onọ Adamu avọ Ivi a kufiẹ na. Evaọ oke yena, imoni e jẹ hae rehọ imoni. Rekọ nọ oware wọhọ ikpe egba ene (400) e vrẹ no, ahwo a gbẹ jẹ rria akpọ kri te epanọ a jẹ rria te he. Evaọ oke emọ Izrẹl, Uzi Mosisi na o ta nọ ohwo o re lele omoni riẹ wezẹ vievie he.—Iruo-Izerẹ 18:6.
w89 7/1 20 ¶9
Abraham O fi Emamọ Oriruo Hotọ kẹ Ahwo nọ A Gwọlọ Jọ Egbẹnyusu Ọghẹnẹ
9 Abram ọ rọ edhere ọfa dhesẹ nọ o wo ẹrọwọ. Ebaibol na ọ ta nọ: “Ọ tẹ bọ agbada-idhe fihọ etẹe kẹ Jihova.” (Emuhọ 12:7) O wọhọ nọ ọ rehọ erao dhe idhe re, keme otofa ẹme Hibru na “agbada-idhe” họ “oria idheidhe.” Evaọ oke ofa, Abram o dhesẹ nọ o wo ẹrọwọ evaọ abọ ọfa ẹkwotọ na. U te no ere no, Abraham o ‘se odẹ Jihova’ re. (Emuhọ 12:8; 13:18; 21:33) A rẹ sae jẹ fa otọ ẹme Hibru na “se odẹ na” inọ “whowho (ta usi uwoma) odẹ na.” O wọhọ nọ Abram ọ jẹ rọ ududu ta kpahe odẹ Ọghẹnẹ, Jihova, kẹ ahwo uviuwou riẹ gbe ahwo Kenan na. (Emuhọ 14:22-24) Epọvo na re, ahwo kpobi nọ a gwọlọ jọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ nẹnẹ a re se odẹ riẹ avọ ẹrọwọ. Ma rẹ sai ru onana ẹkwoma usi uwoma na nọ ma rẹ ta, jẹ rọ ere “dhe idhe ujiro kẹ Ọghẹnẹ ẹsikpobi, koyehọ, unu mai nọ u re whowho odẹ riẹ via evaọ ẹgbede.”—Ahwo Hibru 13:15; Ahwo Rom 10:10.