Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
AZEZA 1-7
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 44-45
“Josẹf Ọ Rọvrẹ Inievo Riẹ”
“Kọ Mẹ Rrọ Ẹta Ọghẹnẹ?”
Nọ inievo riẹ a nyavrẹ no, Josẹf ọ tẹ ta kẹ idibo riẹ nọ a le ai, re a mu ai, jẹ bọwo ae ota inọ a tho egho riẹ. Nọ a ruẹ egho na evaọ ẹkpa Bẹnjamin, a te mu aikpobi bru Josẹf ze. Obọnana uvẹ u rovie fihọ kẹ Josẹf no re ọ riẹ oghẹrẹ ahwo nọ inievo riẹ a rrọ enẹna. Juda ọ tẹ jọ ọtota kẹ inievo riẹ. Ọ tẹ jẹ lẹ Josẹf re ọ re ohrọ rai, ọ tubẹ ta nọ a rehọ aikpobi ru erigbo dede. Josẹf ọ tẹ ta nọ Bẹnjamin ọvo a ti ro ru ọrigbo, rekọ ahwo nọ a kiọkọ kpobi a zihe kpo.—Emuhọ 44:2-17.
Nọ Josẹf ọ ta ere no, Juda ọ tẹ ta nọ: “Ọye ọvo họ ọmọzae oni riẹ nọ o kiọkọ, yọ ọsẹ riẹ o you rie.” Ababọ avro, ẹme nana o duobọte Josẹf gaga, keme ọye họ ọmọzae ọkpako Reshẹl, aye Jekọp, ọnọ o whu evaọ okenọ o je yẹ Bẹnjamin. Wọhọ epanọ Reshẹl ọ re thọrọ Jekọp, ọsẹ riẹ ẹro ho na, ere ọvona Reshẹl ọ re thọrọ Josẹf ẹro ho re. Ẹsejọhọ onana u ru nọ Josẹf o ro you Bẹnjamin gaga na.—Emuhọ 35:18-20; 44:20.
Juda ọ tẹ gbẹ jẹ lẹ Josẹf inọ o du zihe Bẹnjamin ruọ ọrigbo ho. Ọ tubẹ ta nọ a rẹhọ iẹe ru ọrigbo viukpọ Bẹnjamin. Kẹsena, avọ uweri nọ o vọ riẹ oma ọ tẹ ta nọ: “Ẹvẹ mẹ sai ro zihe bru ọsẹ mẹ ababọ ọmọzae na nọ ọ rrọ kugbe omẹ? Mẹ te sae ruẹ ẹro rri ọsẹ mẹ nọ ọ te ruẹ uye nana ha!” (Emuhọ 44:18-34) Onana u te dhesẹ nọ ọzae nana o gine kurẹriẹ no. Yọ orọnikọ o kurẹriẹ no ọvo ho, rekọ o tube dhesẹ nọ o wo emamọ iruemu wọhọ ororokẹ, ababọ oriobọ, gbe ọdawẹ.
Josẹf ọ gbẹ jẹ sae gba omariẹ hẹ. Nọ ọ vuẹ idibo riẹ nọ a nyavrẹ no, ọ tẹ va ruọ oviẹ, jẹ viẹ gaga te epanọ a je ro yo edo oviẹ riẹ evaọ obọ ighẹ Fẹro. Kẹsena Josẹf o te dhesẹ omariẹ kẹ inievo riẹ inọ: “Mẹ họ Josẹf oniọvo rai.” Josẹf ọ tẹ gbalọ ae jẹ rehọ eware kpobi nọ inievo riẹ a ru riẹ rọvrẹ rai, yọ onana u gbe inievo riẹ unu gaga. (Emuhọ 45:1-15) Enẹ Josẹf o ro dhesẹ emamọ uruemu Jihova via, ọnọ ọ rẹ rọvrẹ ahwo no eva ze na. (Olezi 86:5) Kọ ma bi ru ere re?
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-2 813
Iwu nọ A Rẹ Bẹre
Iwu nọ a rẹ bẹre na yọ oka nọ ahwo Ju gbe amọfa nọ a rrọ unuakpọ yena a jẹ hai ro dhesẹ nọ a bi weri, maero nọ a te yo nọ omoni rai jọ o whu. Ẹsibuobu nọ a tẹ be bẹre ewu na, a rẹ bẹre iẹe no obọ ehru ze te epanọ udu na u re ro kpe fihọ, rekọ a rẹ bẹre iẹe te epanọ a gbẹ sae rọ wha ewu na ha ha.
Ohwo ọsosuọ nọ ọ bẹre ewu riẹ nọ Ebaibol na ọ fodẹ họ Rubẹn, ọmọzae ọkpako Jekọp. Nọ o zihe kpobọ ọgọdọ ame na jẹ ruẹ nọ Josẹf ọ rrọ ọgọdọ na ha, ọ tẹ bẹre iwu riẹ, ọ tẹ ta nọ: “Ọmọ na ọ riẹ hẹ! Kọ eme me bi ti ru na?” Nọ orọnọ Rubẹn họ ọmọzae ọkpako na, ọye o wo owha-iruo nọ ọ rẹ rọ rẹrote oniọvo-ọmọzae ọmaha riẹ. Okenọ a vuẹ Jekọp, ọsẹ riẹ, inọ ọmọzae riẹ o whu no, ọ tẹ bẹre iwu riẹ, ọ tẹ rehọ ohọ-ekpa zuo je weri (Emu 37:29, 30, 34), yọ evaọ obọ Ijipti, inievo Josẹf a bẹre iwu rai ro dhesẹ nọ a bi weri evaọ okenọ a bọwo Bẹnjamin ota inọ o tho uji.—Emu 44:13.
A Mukpahe ae Gheghe
15 Eme o re fi obọ họ kẹ omai nọ ma gbẹ rọ dheva vrẹta ha kpahe ahwo nọ a bi mukpahe omai gheghe? Kareghẹhọ inọ ugogo ọwegrẹ mai họ Setan avọ idhivẹri riẹ. (Ahwo Ẹfisọs 6:12) Dede nọ ahwo a be rehọ arokoko kpokpo omai, ejọ buobu nọ i bi kpokpo ahwo Ọghẹnẹ a be rehọ ibiaro ogbori ru ere hayo fikinọ amọfa a ta kẹ ai nọ a ru ere. (Daniẹl 6:4-16; 1 Timoti 1:12, 13) Jihova ọ gwọlọ nọ “ahwo kpobi” a wo uvẹ “usiwo, re a ze te riẹ uzẹme na.” (1 Timoti 2:4) Uzẹme, ahwo jọ nọ a jẹ wọso omai vẹre a zihe ruọ inievo Ileleikristi mai no enẹna fiki uruemu ezi mai nọ a muẹrohọ no. (1 Pita 2:12) U te no ere no, ma rẹ sai wuhrẹ oware jọ no oriruo ọmọ Jekọp ze, Josẹf. Dede nọ Josẹf ọ ruẹ uye gaga fiki esevo riẹ, ọ jẹ rai egrẹ hẹ. Fikieme ọ gbẹ jẹ ai egrẹ hẹ? Keme o vuhumu nọ obọ Jihova o rrọ ẹme na, bi ru eware nya owowa re e ruẹsi ru ẹjiroro Riẹ gba. (Emuhọ 45:4-8) Jihova ọ rẹ sai je ru nọ a jẹ rehọ fiki uye nọ a be rọ bẹ omai gheghe jiri odẹ riẹ.—1 Pita 4:16.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Wọhọ epanọ o rrọ Emuhọ 44:5, 15 na, kọ Josẹf ọ jẹ rehọ obọdẹ egho isiliva riẹ na kiẹ otọ eware nọ e te via evaọ obaro?
Oware ovo o riẹ hẹ nọ o kẹ imuẹro inọ Josẹf ọ jẹ hai ru iruẹru ẹvagba.
Ebaibol na o dhesẹ nọ Josẹf ọ riẹ epanọ Ọghẹnẹ o rri iruẹru emajiki nọ a rẹ rọ kiẹ otọ oware nọ o te via evaọ obaro. Nọ a ta kẹ Josẹf nọ ọ fa otọ ewezẹ Fẹro, Josẹf ọ ta vevẹ nọ Ọghẹnẹ ọvo họ ohwo nọ ọ rẹ sae “ta” eware nọ e te via evaọ obaro. Onana u ru nọ Fẹro omariẹ ọ rọ rọwo nọ Ọghẹnẹ uzẹme na, ọnọ Josẹf ọ jẹ gọ na họ ohwo nọ o ru nọ Josẹf ọ rọ riẹ eware nọ e te via evaọ obaro na orọnikọ ogaga emajiki jọ họ. (Emuhọ 41:16, 25, 28, 32, 39)[1] Uwhremu na, evaọ Uzi nọ Jihova ọ kẹ Mosis na, Jihova ọ ta nọ o mukpahe iruẹru emajiki hayo ẹvagba, onọ u dhesẹ nọ ọye ọvo họ Ọnọ ọ rẹ sae ta oware nọ o te via evaọ obaro.—Iziewariẹ 18:10-12.
Kọ fikieme Josẹf ọ rọ rehọ ẹkwoma idibo riẹ ta nọ ọ rẹ rọ egho isiliva “kiẹ otọ eware oka via gbagba”? (Emuhọ 44:5) U fo nọ ma roro kpahe oware nọ o wha ẹme nana ze.
Fiki ohọo ogaga nọ u je mu, inievo Josẹf a te kpobọ Ijipti nyae dẹ emu nọ a rẹ re. Ikpe jọ nọ i kpemu, inievo riẹ nana a zẹ Josẹf kpohọ igbo. Rekọ obọnana, fikinọ a vuhu i rie he, a tẹ be lẹ oniọvo obọrai na nọ o fiobọhọ kẹ ae, keme o zihe ruọ ọnọ ọ be sẹro emu no evaọ Ijipti. Josẹf o dhesẹ omariẹ kẹ ae he. Ukpoye, o te ru oware jọ rọ dawo inievo riẹ na. Josẹf o ru onana keme ọ gwọlọ riẹ sọ a gine kurẹriẹ no. Ọ tẹ jẹ gwọlọ riẹ sọ a gine you oniọvo ọmaha rai, Bẹnjamin gbe Jekọp ọsẹ rai, ọnọ o you Bẹnjamin gaga na.[4] Fikiere, Josẹf o te ru oware eviẹhọ jọ.—Emuhọ 41:55–44:3.[5]
Josẹf ọ tẹ ta kẹ idibo riẹ nọ a kwa emu vọ ekpa inievo riẹ na je fi ugho omomọvo họ unu ẹkpa riẹ. Ọ tẹ jẹ ta kẹ ae nọ a fi egho isiliva riẹ na họ ẹkpa Bẹnjamin. Evaọ oke nana, Josẹf o je gine ru omariẹ wọhọ osu orẹwho egedhọ. Josẹf ọ tẹ nwani nwene uruemu gbe ẹmeunu riẹ re u dhesẹ nọ ọye họ osu orẹwho na, yọ onana u ru nọ inievo riẹ a gbẹ sai ro vuhu iei hi.
Okenọ Josẹf o je lele inievo riẹ ta ẹme, ọ tẹ rọ ẹghẹ nọ ae nọ: “Kọ wha gbẹ riẹ nọ ohwo wọhọ omẹ na ọ rẹ sae kiẹ otọ eware oka via gbagba?” (Emuhọ 44:15) Onana u dhesẹ nọ ọ jẹ rọ egho na viẹ inievo riẹ họ. Fikiere, nọ orọnọ Bẹnjamin o gine tho egho na ha na, onana u dhesẹ nọ Josẹf ọ rehọ egho na kiẹ otọ oware oka ha.[6]
[Ẹme-Oruvẹ]
Nọ ọ jẹ ta kpahe uruemu anwae nana, The Holy Bible, With an Explanatory and Critical Commentary, edited by F. C. Cook, o ta nọ: “A jẹ hai ru oware nana ẹkwoma igoru, isiliva, hayo ifiare nọ a re fihọ evaọ ame, kẹsena a vẹ romatotọ rri epanọ e rrọ; hayo a ve rri ame na wọhọ ẹsenọ a bi rri ughẹgbe.”[2] Christopher Wordsworth nọ ọ rẹ ta kpahe eme Ebaibol ọ ta nọ: “Ẹsejọ a jẹ hae jẹ ame vọ egho, a ve rri uwoho ọre nọ o lo mu ame nọ ọ rrọ egho na rọ ta oware nọ o te via.”
AZEZA 8-14
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 46-47
“Emu Ọ Jariẹ Okenọ Ohọo U je Mu”
w87 5/1 15 ¶2
O Fiobọhọ kẹ Ahwo Wo Emu nọ Ohọo U je Mu
2 Ikpe ihrẹ nọ emu ọ jọ buobu na u kuhọ no, ohọo u te muhọ emu wọhọ epanọ Jihova ọ ta, yọ orọnikọ evaọ Ijipti ọvo ohọo na o jọ je mu hu, rekọ “evaọ otọakpọ na kpobi.” Nọ ahwo Ijipti na a mu Fẹro họ ẹviẹ bru fiki ohọo nọ u bi mu na, Fẹro ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Wha nyabru Josẹf, re wha ru oware kpobi nọ ọ ta kẹ owhai.” Josẹf ọ tẹ jẹ zẹ emu kẹ ahwo Ijipti na bẹsenọ igho rai i ro re no. Kẹsena a tẹ jẹ rehọ erao rai rọ hwa osa emu nọ a dẹ. Uwhremu na ahwo na a tẹ nyabru Josẹf ze, a tẹ ta kẹe no: “Dẹ omai gbe otọ mai re whọ kẹ omai emu, re mai gbe otọ mai ma zihe ruọ erigbo kẹ Fẹro.” Fikiere Josẹf ọ tẹ dẹ etọ ahwo Ijipti na kpobi rọkẹ Fẹro.—Emuhọ 41:53-57; 47:13-20.
Uvie na U bi Ru Oreva Ọghẹnẹ Evaọ Otọakpọ
11 Ọruẹriọ. Ohọo ẹme Ọghẹnẹ u bi kpe ahwo evaọ akpọ na nẹnẹ. Ebaibol ọ ta nọ: “‘Riri edẹ e be tha,’ ere Ọnowo ỌGHẸNẸ [na] ọ tae, ‘nọ me re ti ro vi ohọo ze otọ na; orọnọ ohọo emuore, hayo o rọ uru-ame he, rekọ o rọ ẹme ỌNOWO na o yo.’” (Emọs 8:11) Kọ ohọo ẹme Ọghẹnẹ u bi kpe idibo riẹ re? Jihova ọ fodẹ ohẹriẹ nọ o te jọ udevie idibo riẹ avọ ewegrẹ riẹ, inọ: “Idibo mẹ e rẹte re evavọ, rekọ ohọo u reti kpe owhai; ri, idibo mẹ e rẹte da bẹ, rekọ uruame u reti kpe owhai; ri, idibo mẹ e rẹte ghọghọ, rekọ oma o rẹte vuọ owhai.” (Aiz. 65:13) Kọ eme yena i rugba no?
12 Eware nọ a bi ro wuhrẹ omai evaọ ukoko na i bi dhe ebuebu wọhọ ame nọ ọ rrọ abade. Ebe, ividio, ikporakporo, iwuhrẹ ukoko, ikokohọ gbe eware nọ e vọ oria itanẹte mai na e wọhọ ame abade nọ o bi kporo bru omai ze evaọ akpọ nana nọ ọ ya fia nọ ahwo a jọ riẹ oware ovo kpahe Ọghẹnẹ hẹ na. (Izik. 47:1-12; Joẹl 3:18) Kọ eva e gbẹ be were owhẹ nọ whọ be ruẹ epanọ Jihova o bi ro ru eyaa riẹ gba be rọ ẹme riẹ ko omai kẹdẹ kẹdẹ na? Kọ whọ be daoma rọ ẹme Jihova ko omara kẹdẹ kẹdẹ?
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-1 220 ¶1
Uruemu gbe Omarọtẹme
Obọ nọ a rẹ rọ kpahe aro ohwo nọ o whu no. Ẹme nọ Jihova ọ ta kẹ Jekọp na inọ, “Josẹf ọ te rehọ obọ riẹ kpahe owhẹ aro” na (Emu 46:4) u dhesẹ nọ Josẹf họ ohwo nọ ọ te rọ obọ go ibiaro Jekọp ruru okenọ o te whu no, oware nọ ọmọzae ọkpako ọvo o re ru. O wọhọ nọ Jihova ọ be rọ ẹme nana dhesẹ kẹ Jekọp nọ Josẹf họ ohwo nọ o ti wo ọkwa ọmọ ọsosuọ.—1Ir 5:2.
ẹme Iru 7:14 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
aikpobi a bu te ahwo udhosa gbe ikpegbisoi: Nọ Stivin ọ ta nọ ahwo uviuwou Jekọp nọ a kpobọ Ijipti a bu te udhosa gbe ikpegbisoi, o wọhọ nọ Ikereakere Hibru na ọ ta ẹme na no ze he. A rẹ jọ iko-ebe utu Masorete ọrọ Ikereakere Hibru na ruẹ unu nana nọ ọ fodẹ na ha. Emu 46:26 o ta nọ: “Ahwo nọ i no oma Jekọp ze kpobi nọ i lele i rie kpobọ Ijipti, u te no eyae emezae Jekọp no, ahwo udhosa-gbezeza.” Owọ avọ 27 o ta nọ: “Ahwo uwou Jekọp kpobi nọ a ziọ obọ Ijipti udhosa-gbikpe.” Idhere ivẹ a rọ jọ etenẹ kele ahwo na. Unu ahwo nọ a kele evaọ orọ ọsosuọ na yọ ahwo nọ a no oma Jekọp ze, unu nọ a kele evaọ orọ avọ ivẹ na yọ unu ahwo kpobi nọ a ziọ obọ Ijipti. A jọ Ọny 1:5 gbe Izi 10:22 fodẹ unu ahwo nọ a yẹ kẹ Jekọp re, yọ a bu te “udhosa-gbikpe.” Stivin ọ tẹ jẹ fodẹ unu ọfa, yọ o wọhọ nọ imoni Jekọp o kele kugbe unu ahwo nana. Ahwo jọ a ta nọ o kele emezae Manasẹ avọ Ifremu, gbe emọ-uruọmọ rai kugbe re, enọ a jọ Emu 46:20 fodẹ evaọ efafa Ebaibol Septuagint na. Amọfa a tẹ jẹ ta nọ unu ahwo nọ Stivin ọ fodẹ na u kugbe eyae emezae Jekọp nọ a kele kugbe unu ahwo nọ a fodẹ evaọ Emu 46:26 na ha. Fikiere, “udhosa gbe ikpegbisoi” nọ Stivin ọ fodẹ na yọ unu ahwo na kpobi. O sae jọnọ unu ahwo nọ ma fodẹ obọnana o jọ ikulu-ebe Ikereakere Hibru nọ e jariẹ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na. Evaọ ikpe buobu ze na, egba eriariẹ a riẹ nọ ahwo “udhosa gbe ikpegbisoi” a fodẹ evaọ Emu 46:27 gbe Ọny 1:5 evaọ efafa Ebaibol Griki nọ a re se Septuagint na. Ofariẹ, evaọ oware wọhọ ukpe 1950, a duku ewẹ Uko-Obe Abade Owhuowhu na jọ erọ Ọny 1:5 evaọ ẹvẹrẹ Hibru, yọ a jarae fodẹ ahwo “udhosa gbe ikpegbisoi.” O sae jọnọ ebe anwae nana jọ unu ahwo nọ Stivin ọ fodẹ na i no ze. Makọ oghẹrẹ kpobi nọ a ro kele unu ahwo na kẹhẹ, unu ahwo nọ Stivin ọ fodẹ na yọ edhere ọfa nọ a re ro kele unu ahwo uviuwou Jekọp.
AZEZA 15-21
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | EMUHỌ 48-50
“Inievo nọ E Kpako no A Wo Eware Buobu nọ A rẹ Sai Wuhrẹ Omai”
it-1 1246 ¶8
Jekọp
Taure Jekọp o te ti whu, ọ lẹ ẹro eghale kẹ emọ-uruọmọ riẹ, koyehọ, emezae Josẹf, yọ wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ kpọ riẹ, ọ tẹ ghale Ifremu ọrọ ọmaha na vi Manasẹ ọrọ ọkpako. Kẹsena ọ tẹ ta kẹ Josẹf, ọnọ o ti wo akuava ukuoriọ Jekọp wọhọ ọmọ ọsosuọ, inọ: “Mẹ be kẹ owhẹ ẹkẹ otọ ọvo jọ kugbe re ora u bu vi orọ inievo ra, onọ mẹ rehọ ọgbọdọ gbe uze mẹ mi ahwo Amọ.” (Emu 48:1-22; 1Ir 5:1) Nọ orọnọ Jekọp ọ dẹ ẹkẹ otọ nọ ọ kẹle Shẹkẹm mi emezae Hemọ dhedhẹ na (Emu 33:19, 20), onana u dhesẹ nọ Jekọp o fievahọ eyaa nọ ọ ya kẹ Josẹf na, onọ ọ jọ ta eme eruẹaruẹ kpahe epanọ emọ riẹ a ti ro fi ẹkwotọ Kenan kparobọ wọhọ ẹsenọ ọ rehọ ọgbọdọ gbe uze riẹ ru ei no. (Rri AHWO AMỌ.) Ekẹ otọ ivẹ nọ a ghale kẹ Ifremu avọ Manasẹ evaọ ẹkwotọ Kenan na họ ukuoriọ akuava nọ u te Josẹf na.
it-2 206 ¶1
Edẹ Urere
Eruẹaruẹ Jekọp Taure O te ti Whu. Nọ Jekọp ọ ta kẹ emezae riẹ nọ, “Wha kokohọ re mẹ vuẹ owhai oware nọ o te via kẹ owhai evaọ abọ urere edẹ na” hayo “evaọ edẹ nọ e be tha” (AT), ọ jẹ ta kpahe oke nọ eme riẹ i ti ro muhọ erugba. (Emu 49:1) Bu vrẹ ikpe egba ivẹ (200) nọ e vrẹ, Jihova ọ ta kẹ Abram (Abraham), ọsẹ-ode Jekọp, inọ a ti gboja kẹ emọ riẹ ikpe egba ene (400). (Emu 15:13) Fikiere, “abọ urere edẹ na” nọ Jekọp ọ ta kpahe na u ti muhọ nọ ikpe egba ene (400) nọ a ro gboja kẹ ahwo Izrẹl na i te kuhọ no. (Re whọ ruẹ eme efa nọ a ta kpahe Emuhọ 49, rri izoẹme nọ e rrọ otọ edẹ emezae Jekọp na ọvuọvo.) Ma te je bi rẹro oghẹrẹ nọ eruẹaruẹ nana i ti ro rugba evaọ oma “Izrẹl Ọghẹnẹ” na.—Gal 6:16; Rom 9:6.
Enọ E Kpako No—Oghale A Rrọ Kẹ Emaha Na
10 Enọ e kpako no a rẹ sae jẹ jọ obufihọ kẹ ibe eg’Ọghẹnẹ. Evaọ okenọ Josẹf, ọmọzae Jekọp, ọ kpako no, o ru oware jọ nọ u dhesẹ ẹrọwọ onọ u fi obọ họ kẹ ima eg’Ọghẹnẹ buobu enọ e rọ kpahe iẹe. Ọ jọ ikpe 110 nọ ọ rọ ta ẹme kpahe “igbegbe” riẹ inọ oke kpobi nọ emọ Izrẹl a no Ijipti, a rẹ wha igbegbe riẹ lele oma. (Ahwo Hibru 11:22; Emuhọ 50:25) Ujaje yena u dhesẹ kẹ emọ Izrẹl inọ kpakọ ẹruore ọ riẹ evaọ ikpe buobu nọ a rọ jọ igbo na evaọ okenọ Josẹf o whu no, onọ o kẹ rai imuẹro inọ esiwo o rrọ obaro.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oghale U Te Enọ E Be Kẹ Ọghẹnẹ Oruaro
4 Taure a tẹ te ruọ Ẹkwotọ Eyaa na, ahwo orua Gad orọ Izrẹl a yare inọ a kẹ ae uvẹ re a wohọ oria nọ iruẹ e rẹ jọ ruẹ ẹbe re ziezi evaọ ofẹ ovatha-ọre Jọdan. (Ikelakele 32:1-5) Re a rria etẹe o gwọlọ nnọ a rẹ dadamu kẹ use-abọ ilogbo sa-sa. Ukiekpotọ Jọdan na o te wọhọ ọthọwẹ kẹ erua nọ e rrọ ofẹ ukiediwo-ọre na—u ti bru enọ e gwọlọ wọ ẹmo ze dhe. (Joshua 3:13-17) Dede na, kpahe ekwotọ nọ e jọ ofẹ ovatha-ọre Jọdan na, obe na, The Historical Geography of the Holy Land, onọ George Adam Smith o kere, o ta nọ: “[Otọ] na kpobi o kẹre kpohọ ẹkwotọ ọpraprara Arebia ababọ obrudhe ọvuọvo. Fikiere, evaọ ige na kpobi a kpoma fihọ kẹ enọ i re thuru erao nọ i wo edẹro ho, enọ ejọ rai e jẹ hae wọ ohọre bru ae ze kukpe kukpe fiki ẹbe nọ erao e rẹ re.”
5 Ẹvẹ orua Gad o te sae rọ zọ evaọ otọ otunyẹ otiọye na? Ikpe-udhusoi buobu nọ i kpemu, evaọ eruẹaruẹ riẹ nọ ọ kẹle uwhu no, ọsẹ-ode rai Jekọp ọ ruẹaro nọ: “Ogbotu-ẹmo o re ti tunẹ Gad, rekọ ọ rẹ te nyawọ ae ithihrawọ.” (Emuhọ 49:19) Ohwo ọ tẹ kaki se eme eyena, o re roro nọ orua nana u wo ẹruore he. Rekọ uzẹme riẹ họ, eme nana e rrọ ujaje kẹ emọ Gad inọ a họre zihe. Jekọp ọ kẹ rai imuẹro inọ a tẹ họre zihe, enọ e wọ ohọre ze na a te dhẹ zihe avọ omovuọ, emọ Gad a ve ti le ai ukuke.
it-1 289 ¶2
Bẹnjamin
Taure Jekọp o te ti whu, ọ ruaro kpahe epanọ emọ Bẹnjamin a te rọ jọ egba ohọre, ọ ta nọ: “Bẹnjamin ọ te za ekekẹ vrẹ ọvo wọhọ ojera. Evaọ ohiohiẹ ọ te re erao nọ o kpe, yọ evaọ owọwọ ọ te ghale egbo-ẹmo.” (Emu 49:27) A riẹ egbaẹmo Bẹnjamin inọ a re veghe udeme gaga, yọ nọ a te fi ubiutho họ udeme, a rẹ sae rehọ obọze hayo ẹkpẹlobọ veghe iei “ro fi ubioto.” (Ibr 20:16; 1Ir 12:2) Ofariẹ, uyẹ Bẹnjamin Ehud, ọnọ ọ jọ obruoziẹ Izrẹl nọ ọ kpẹlobọ na o no ze, yọ ọye o kpe Eglọn ovie Moab. (Ibr 3:15-21) Ma rẹ jẹ ruẹ nọ “evaọ ohiohiẹ,” koyehọ evaọ okenọ ivie i ro mu Izrẹl họ esu, Sọl ọmọzae Kish, ọnọ ọ jọ ovie ọsosuọ nọ o su orẹwho Izrẹl o no orua Bẹnjamin ze, orua “nọ o mae kawo” evaọ Izrẹl. Ọ jọ ọgbaẹmo nọ ọ jẹ họre ahwo Filistia gaga. (1Sa 9:15-17, 21) Yọ “evaọ owọwọ,” koyehọ evaọ okenọ ahwo Pasia a jẹ gwọlọ raha ahwo Izrẹl muotọ, Ẹsta nọ ọ jọ ovie aye gbe Mọdekae nọ ọ jọ osu, enọ i no orua Bẹnjamin ze, a ru nọ a gbẹ rọ raha ahwo Izrẹl muotọ họ evaọ otọ esuo ahwo Pasia.—Ẹst 2:5-7.
AZEZA 22-28
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ỌNYANO 1-3
“Me ti Zihe Ro Oghẹrẹ Kpobi nọ Mẹ Gwọlọ Zihe Ro”
Rọ Adhẹẹ Kẹ Odẹ Oruaro Jihova
4 Se Ọnyano 3:10-15. Okenọ Mosis ọ jọ ikpe udhone, Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ owha-iruo ulogbo inọ: “Rehọ ahwo mẹ, emọ Izrẹl no evaọ Ijipti ze.” Mosis ọ rọ omaurokpotọ nọ Ọghẹnẹ onọ jọ nọ u wuzou gaga. Ọ nọ riẹ nọ: ‘Didi odẹ ra?’ Nọ o rọnọ ahwo a riẹ odẹ Ọghẹnẹ kri no na, fikieme Mosis ọ rọ nọ onọ yena? U re vevẹ, Mosis ọ gwọlọ riẹ eware efa kpahe ohwo nọ o wo odẹ na, eware nọ e te kẹ emọ Izrẹl imuẹro inọ Ọghẹnẹ o ti gine si ae no igbo. Onọ Mosis na u gine fo keme u kri no nọ emọ Izrẹl a rọ rrọ igbo. O sae jọnọ avro ọ dina jarai udu sọ Ọghẹnẹ esẹ-ode rai na ọ te sai siwi ae. Oke yena emọ Izrẹl jọ dede a mu eghẹnẹ ahwo Ijipti họ ẹgọ no.—Izik. 20:7, 8.
kr 43, ẹkpẹti
OTOFA ODẸ ỌGHẸNẸ
ODẸ na Jihova u no ẹme Hibru ze, onọ otofa riẹ o rrọ “zihe ro.” Egba-eriariẹ jọ e ta nọ ẹme Hibru nọ a ro ruiruo evaọ etenẹ na u dhesẹ oghẹrẹ nọ oware jọ o rẹ lẹliẹ oware ofa via. Fikiere ahwo buobu a vuhumu nọ otofa odẹ Ọghẹnẹ họ, “O re Ru Zihe Ro.” Otofa nana o rọwokugbe oghẹrẹ Ọghẹnẹ nọ Jihova ọ rrọ, inọ ọye họ Ọmemama na. Ọye o ru nọ ehrugbakpọ na gbe eware kpobi nọ e rrọ eva rai e rọ ze, yọ o gbe bi ru re oreva gbe ẹjiroro riẹ u rugba.
Kọ eme họ otofa uyo nọ Jihova ọ kẹ Mosis nọ o rrọ obe Ọnyano 3:13, 14 na? Mosis ọ nọ Jihova nọ: “Mẹ tẹ nya bru ahwo Izrẹl [jẹ] ta kẹ ae nọ, ‘Ọghẹnẹ esẹ rai o vi omẹ bru owhai ze,’ a tẹ nọ omẹ nọ, ‘Didi odẹ riẹ?’ Kọ ẹvẹ mẹ rẹ ta kẹ ae?” Jihova o te yo kẹe nọ: “Mẹ họ Omẹ,” koyehọ ọ rẹ rẹriẹ kpohọ oghẹrẹ kpobi nọ u je rie.
Muẹrohọ nọ orọnikọ Mosis ọ jẹ nọ Jihova onọ odẹ riẹ hẹ. Mosis avọ emọ Izrẹl a riẹ odẹ Ọghẹnẹ anwẹdẹ. Oware nọ Mosis ọ gwọlọ họ, re Jihova o dhesẹ oghẹrẹ Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ gbe otofa odẹ riẹ, onọ u re ru ai fievahọ iẹe. Fikiere, nọ Jihova ọ ta nọ “Mẹ họ Omẹ,” o je dhesẹ oghẹrẹ Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ via, inọ ọ rẹ rẹriẹ kpohọ oghẹrẹ kpobi nọ u je rie re ẹjiroro riẹ o ruẹsi rugba. Wọhọ oriruo, Jihova o zihe ruọ Osiwi, Ọkẹ-izi, Ọkẹ-okẹ gbe eware efa buobu rọkẹ Mosis avọ emọ Izrẹl. Fikiere, Jihova o re zihe ro oware kpobi nọ u je rie re o ru eyaa kpobi nọ ọ ya kẹ idibo riẹ gba. Ghele na, orọnikọ oware kpobi nọ u je rie nọ o re zihe ro oye otofa odẹ riẹ na o nya ba ha. O kẹre te oware nọ o re ru idibo riẹ zihe ro re ẹjiroro riẹ ọ ruẹsi rugba.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
g04 4/8 6 ¶5
Kọ Mosis Yọ Ohwo-Akpọ Manikọ Iku-Osia Gheghe A Rehọ E Riẹ Gbe?
Kọ u fo re ma vro inọ ọmọtẹ ovie Ijipti ọ wọ ọmọ otioye na rehọ re a yọrọ e riẹ kẹe? Ijo, keme a rẹ jọ egagọ ahwo Ijipti wuhrẹ nọ ohwo nọ o re ru emamọ eware o re kpohọ odhiwu. Rọ kpahe ọmọ nọ a rẹ yọrọ rehọ, ọkiotọ jọ nọ a re se Joyce Tyldesley ọ ta nọ: “Te ezae te eyae ahwo Ijipti ẹrẹrẹe, ọvo ọ rro vi ọvuọvo ho. O wọhọ nọ uvẹ ovona a wo evaọ abọ egọmeti gbe iruẹru efa evaọ orẹwho na, yọ . . . eyae a wo uvẹ nọ a sae rọ yọrọ ọmọ ohwo ọfa rehọ.” A jọ Papirọs anwae jọ ruẹ epanọ aye Ijipti jọ ọ rọ yọrọ erigbo riẹ rehọ. Rọ kpahe epanọ a rọ rehọ oni Mosis re ọ yọrọ iẹe, The Anchor Bible Dictionary o ta nọ: “Osa nọ a jẹ hwa kẹ uzedhe oni nọ o yẹ Mosis re ọ yọrọ iẹe na . . . u dhesẹ ọkpọ uruemu ọvona nọ ahwo Mẹsopotemia a wo nọ a tẹ gwọlọ yọrọ ọmọ rehọ.”
w04 3/15 24 ¶4
Oruvẹ no Obe Ọnyano Ze
3:1—Oghẹrẹ ozerẹ vẹ Jẹtro ọ jọ? Evaọ oke esẹ-orua na, ọnọ o wuzou uviuwou ọ rẹ jọ ozerẹ kẹ uviuwou riẹ. U muẹro nọ Jẹtro ọ jọ ọsẹ-orua uviuwou ahwo Midia jọ. Nọ ahwo Midia a jọ emọ-uyẹ Abraham nọ i no oma Ketura ze na, ẹsejọhọ a riẹ kpahe egagọ Jihova.—Emuhọ 25:1, 2.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
w02 6/15 11 ¶1-4
Oware Jọ nọ O Rro Vi Efe Ijipti
Nọ Mosis ọ jọ ikpe udhuvẹ yọ o zihe ruọ ọmotọ Ijipti no. Evaọ ẹdẹ jọ, “ọ tẹ nyabru inievo riẹ re ọ ruẹ owha nọ a be wha.” Oware nọ Mosis o ru u dhesẹ nọ ọ gwọlọ fiobọhọ kẹ inievo riẹ, orọnikọ o je mu ru hu. Nọ ọ ruẹ ohwo Ijipti nọ o bi kpe ohwo Hibru jọ, ọyomariẹ o te kpe ohwo Ijipti na no. Oware yena nọ Mosis o ru na u dhesẹ nọ o bi roro kpahe inievo riẹ, ahwo Hibru na. O wọhọ nọ ohwo nọ Mosis o kpe na yọ oruiruo ovie na jọ. Rọkẹ ahwo Ijipti na, u fo nọ abọ Fẹro Mosis ọ rẹ jọ. Fikinọ Mosis o mukpahe okienyẹ ọ rọwo nọ ọ rẹ jọ abọ Fẹro ho. Yọ evaọ okiokiọ riẹ nọ ọ ruẹ ohwo Hibru jọ nọ o je kpe omoni riẹ, o te dhomahọ ẹme na keme o mukpahe okienyẹ. Mosis ọ gwọlọ nọ o re siwi ahwo Hibru na no igbo nọ a jọ na, rekọ nọ Fẹro o yo nọ Mosis o no abọ riẹ no, ọ tẹ jẹ gwọlọ epanọ o re ro kpei no. Fikiere Mosis ọ tẹ dhẹ kpobọ ẹkwotọ Midian.—Ọnyano 2:11-15; Iruẹru Ikọ 7:23-29.
Oke nọ Mosis ọ gwọlọ ro siwi ahwo Ọghẹnẹ no igbo na o rọwokugbe oke Jihova ha. Ghele na, oware nọ o ru na u dhesẹ nọ o wo ẹrọwọ. Ahwo Hibru 11:24-26 o ta nọ: “Fiki ẹrọwọ, nọ Mosis ọ rro te ohwo no, ọ rọwo nọ a sei ọmọzae ọmọtẹ Fẹro ho, ọ salọ nọ a rẹ lahiẹ iẹe kugbe ahwo Ọghẹnẹ ukpenọ o re wo omaweromẹ ubroke ọrọ uzioraha.” Fikieme? “Keme o rri ekela nọ i te rie fikinọ ọ rrọ Kristi na wọhọ efe nọ o rro vi efe Ijipti, keme ọ tẹrovi osohwa na.” Odẹ na “Kristi,” onọ otofa riẹ o rrọ “ọnọ a wholo” na nọ a ro se Mosis na u kiehọ keme Jihova omariẹ ọvo ọ kẹ riẹ obọdẹ iruo jọ nọ o ru uwhremu na.[23]
Dai roro iei! A yọrọ Mosis evaọ uwou ovie Ijipti. O wo uvẹ nọ ọ hai ro wo ọkwa ologbo, ọ vẹ jẹ re akpọ kuoma, rekọ ọ se rai kpobi. Ọ riẹ nọ ọ sai ti you Jihova gbe uvioziẹ je yeri uzuazọ okpohwo evaọ uwou Fẹro evaọ oke ovona ha. Mosis ọ riẹ kpahe eyaa nọ Ọghẹnẹ ọ ya kẹ esẹ-esẹ riẹ, Abraham, Aiziki, gbe Jekọp, yọ o je roro kpahe ae ẹsikpobi. Ọ tẹ jẹ gwọlọ epanọ o re ro wo aruoriwo Ọghẹnẹ. Fikiere, Jihova ọ tẹ rehọ Mosis ru obọdẹ iruo re ọ sai ru ẹjiroro riẹ gba.
Mai kpobi ma rẹ salọ eware nọ e mai wuzou kẹ omai evaọ uzuazọ. Wọhọ Mosis, o sae jọnọ whọ gwọlọ jẹ iroro ilogbo jọ. Kọ o gwọlọ nọ who siobọno iruemu jọ hayo oghẹrẹ uvẹ ulogbo jọ nọ who rri ghaghae? Otẹrọnọ whọ gwọlọ jẹ oghẹrẹ iroro utioye na, kareghẹhọ nọ Mosis o rri usu nọ o wo kugbe Jihova ghare vi efe Ijipti kpobi, yọ ọ vioja riẹ vievie he.
[Ẹme-Oruvẹ]
Oware ọfa nọ u dhesẹ nọ Mosis o mukpahe okienyẹ họ obọ nọ o fihọ kẹ eyae Midian nọ e jọ ithuru-igodẹ nọ a jẹ wọso evaọ obonọ ọ dhẹ kpohọ na.—Ọnyano 2:16, 17.
AZEZA 29–AHRẸ 5
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ỌNYANO 4-5
“Mẹ te Jọ Kugbe Owhẹ nọ Whọ te Ta Ẹme”
Inoma—Ẹvẹ Jihova O Rri Rai?
“Me te kẹ iruo na ha.” O rẹ sae jọ owhẹ oma inọ who te ohwo nọ ọ rẹ jọ ọgbodibo emamọ usi na ha. Idibo Jihova jọ nọ i wo ẹrọwọ nọ a gbiku rai fihọ Ebaibol na a je roro inọ a te ahwo nọ a re ru iruo nọ Jihova ọ kẹ rai hi. Wọhọ oriruo, roro kpahe Mosis. Okenọ Jihova ọ kẹ Mosis iruo jọ, Mosis ọ ta nọ: “O ỌNOWO mẹ, mẹ rọ ọgbẹme he makọ enẹna hayo anwọ okenọ whọ rọ ta kẹ odibo ra; rekọ mẹ rẹ sae ta ẹme he, ẹrọo mẹ ọ rẹ gbẹgbẹdẹ.” Dede nọ Jihova ọ kẹ riẹ imuẹro inọ ọ te jọ kugbei, Mosis ọ ta ghele inọ: “O, Ọnowo mẹ, mẹ lẹ owhẹ, vi omọfa.” (Ọny. 4:10-13) Eme Jihova o ru?
Kọ Whọ be Ruẹ “Ọ nọ A rẹ Ruẹ Hẹ” Na?
5 Taure Mosis o te ti zihe kpobọ Ijipti, Ọghẹnẹ o wuhrẹ i rie oware jọ nọ u wuzou gaga, onọ Mosis o kere fihọ obe Job uwhremu na inọ: “Ozodhẹ kẹ ỌNOWO na họ areghẹ.” (Job 28:28) Jihova o dhesẹ ohẹriẹ nọ o rrọ udevie ohwo-akpọ avọ Ọghẹnẹ Erumeru na kẹ Mosis, re u fi obọ họ kẹe wo ozodhẹ Ọghẹnẹ je yoẹme kẹe. Ọghẹnẹ ọ nọ riẹ nọ: “Ono ọ ma unu ohwo? Ono o ru rie dienu, hayo diezọ, hayo udeoruẹ, hayo aruotuo? Ogbẹrọnọ mẹ ỌNOWO na?”—Ọny. 4:11.
6 Eme Mosis o wuhrẹ no onana ze? U fo nọ ọ dhozọ họ. Jihova o vi rie uwou na, yọ ọ te kẹe oware kpobi nọ o gwọlọ re ọ sae vuẹ Fẹro uwou na. U te no ere no, Fẹro o te oware ovo ho evaọ akotọ Jihova. Yọ orọnikọ onana họ orọ ọsosuọ nọ idibo Ọghẹnẹ a rọ rẹriẹ ovao dhe ẹbẹbẹ evaọ otọ esuo ahwo Ijipti hi. Ẹsejọhọ Mosis o roro kpahe oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ thọ Abraham, Josẹf, gbe ọyomariẹ no obọ ivie Ijipti sa-sa nọ i su vrẹ no. (Emu. 12:17-19; 41:14, 39-41; Ọny. 1:22–2:10) Avọ ẹrọwọ nọ o fihọ Jihova “nọ a rẹ ruẹ hẹ” na, Mosis ọ tẹ gbaudu nya bru Fẹro jẹ vuẹe oware kpobi nọ Jihova ọ ta kẹe.
Inoma—Ẹvẹ Jihova O Rri Rai?
Jihova ọ wọ iruo na no Mosis uzou hu. Dede na, o vi Erọn lele Mosis re o fi obọ họ kẹe ru iruo na. (Ọny. 4:14-17) Ofariẹ, Jihova ọ jọ kugbe Mosis nọ o je ru iruo na jẹ kẹe oware kpobi nọ ọ gwọlọ re ọ sai ru iruo nọ ọ kẹ riẹ na ziezi. O rẹ sai mu owhẹ ẹro nẹnẹ re inọ Jihova ọ te rọ ẹkwoma ibe Ileleikristi nọ i wo onaa jẹ kpako ziezi ro fi obọ họ kẹ owhẹ evaọ iruo odibọgba na. Maero, Ẹme Ọghẹnẹ ọ kẹ omai imuẹro inọ Jihova o ti ru omai te kẹ iruo nọ ọ kẹ omai nọ ma ru na.—2 Kọr. 3:5; rri ẹkpẹti na “Etoke nọ Mẹ Mai Wo Evawere Evaọ Uzuazọ.”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
w04 3/15 28 ¶4
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Ẹme nọ Zipora ọ ta inọ “whẹ yọ ọva azẹ kẹ omẹ” na yọ ẹme aghẹruẹ. Eme onana u dhesẹ kpahe oghẹrẹ ohwo nọ Zipora ọ jọ? Nọ orọnọ Zipora o ru lele uzi ọvọ oyawo na, ọ rọ ere dhesẹ nọ ọ re ọvo kugbe Jihova. Evaọ ọvọ Uzi nọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe ahwo Izrẹl uwhremu na, a rẹ sai dhesẹ Jihova wọhọ ọzae je dhesẹ ahwo nọ ọ re ọvọ na kugbe wọhọ aye riẹ. (Jerimaya 31:32) Fikiere, nọ Zipora ọ rọ ẹkwoma ukọ-odhiwu Jihova se Jihova “ọva azẹ” na, ọ jẹ rọ ere dhesẹ nọ o bi ru lele eme ọvọ yena. O wọhọ ẹsenọ ọ rọwo nọ ọye họ aye evaọ ọvọ oyawo na, Jihova Ọghẹnẹ kọ ọzae. Oghẹrẹ kpobi nọ o jọ kẹhẹ, fikinọ o yoẹme je ru lele uzi Ọghẹnẹ, o siwi uzuazọ ọmọzae riẹ.
it-2 12 ¶5
Jihova
Fikiere, re a “riẹ” oware hayo ohwo u vi ẹriẹ gheghe nọ whọ rẹ riẹ oware hayo ohwo na. Nebale ogheghẹ na ọ riẹ odẹ Devidi, ghele na ọ nọ nọ, “Ono họ Devidi?” koyehọ ọ be nọ nọ, “Oghẹrẹ ohwo vẹ o roro nọ ọ rrọ?” (1Sa 25:9-11; je rri 2Sa 8:13.) Epọvo na re, Fẹro ọ ta kẹ Mosis nọ: “Ono họ Jihova, nọ me re yoẹme kẹ urru riẹ re me siobọno ahwo Izrẹl vrẹ? Mẹ riẹ Jihova vievie he, yọ me ti siobọno ahwo Izrẹl vrẹ hẹ.” (Ọny 5:1, 2) Fẹro ọ rọ eme nana nọ ọ ta na dhesẹ nọ ọ riẹ Jihova ha inọ ọye họ Ọghẹnẹ uzẹme na, hayo inọ o wo udu nọ ọ rẹ rọ vuẹ ovie Ijipti oware nọ o re ru, yọ o wo ogaga ọvo ho nọ ọ rẹ rọ rehọ ẹkwoma Mosis avọ Erọn ta họ iẹe obọ. Rekọ Fẹro avọ ahwo Ijipti soso gbe ahwo Izrẹl a be te riẹ uzedhe ohwo nọ o wo odẹ yena. Wọhọ epanọ Jihova o dhesẹ kẹ Mosis, Jihova o bi ti ru ẹjiroro riẹ kpahe Izrẹl gba, siwi ai no igbo, rehọ Ẹkwotọ Eyaa na kẹ ae, re o ru ọvọ nọ ọ re kugbe esẹ-esẹ rai gba. Kẹsena Ọghẹnẹ ọ tẹ ta nọ, “Wha vẹ te ginẹ riẹ nọ mẹ họ Jihova Ọghẹnẹ rai.”—Ọny 6:4-8; rri ERUMERU.