UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • mwbr21 Ọvo ẹwẹ. 1-13
  • Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai

Ọnana o wo ividio ho.

Eva e dha owhẹ hẹ, ividio na ọ rọwo kporo ho.

  • Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
  • Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai—2021
  • Izoẹme-Esese
  • ỌVO 4-10
  • Ẹvẹ awhaha nọ a jọ Uzi Mosis fihọ kpahe orọo evaọ udevie imoni na u re kpomahọ Ileleikristi te nẹnẹ?
  • ỌVO 11-17
  • Aparadase​—Kọ Whọ Rẹ Sai Fi Eva Họ Iẹe?
  • ỌVO 18-24
  • ỌVO 25-31
  • AVA 1-7
  • Requirements and Voluntary Donations in the Past
  • Are Christians Required to Give a Set Amount?
  • AVA 8-14
  • AVA 15-21
  • AVA 22-28
Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai—2021
mwbr21 Ọvo ẹwẹ. 1-13

Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai

ỌVO 4-10

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IRUO-IZERẸ 18-19

“Jọ Fuafo Evaọ Uruemu”

w19.06 27 ¶10

Oghẹrẹ nọ Ma rẹ rọ Thọ Omamai No Ẹta Setan Jọ

Okenọ Jihova ọ fodẹ iruemu ọfariẹ-ogbe erẹwho edekọ na, ọ ta kẹ ahwo Izrẹl nọ: “Wha re ru eware nọ a bi ru evaọ ẹkwotọ Kenan vievie he, oria nọ mẹ be rehọ owhai ze na. . . . Ẹkwotọ na ọ fo ho, yọ mẹ te rehọ uye tei fiki oruthọ riẹ.” Ọghẹnẹ Izrẹl nọ ọ rrọ ọrẹri na o rri uzuazọ nọ ahwo Kenan a je yeri na tọtọtọ te epanọ ọ rọ ta nọ ẹkwotọ rai ọ fo ho, a gbe rie ku no.​—Izerẹ 18:3, 25.

w17.02 20 ¶13

Jihova O re Su Idibo Riẹ

13 Ivie nana i wo ohẹriẹ gaga no isu erẹwho nọ e wariẹ e rai họ, enọ i je ru lele ereghẹ ekpakpafua ohwo-akpọ! Wọhọ oriruo, evaọ otọ isu Kenan, ahwo a je ru eware etọtọ wọhọ imoni nọ i re lele imoni wezẹ, ezae nọ i re lele ezae wezẹ, ahwo nọ a re lele erao wezẹ, emọ nọ a re ro dhe-idhe, gbe edhọ-egọ. (Izerẹ 18:6, 21-25) Ofariẹ isu Babilọn gbe erọ Ijipti a je koko izi ẹfuọ nọ Ọghẹnẹ o jie kẹ ahwo Izrẹl he, izi nọ egbaeriariẹ dede a rọwo nọ i wuzou kẹ omokpokpọ. (Ik. 19:13) Wo ohẹriẹ, idibo Ọghẹnẹ oke anwae a ruẹ nọ isu rai a se rie gboja gaga re ohwo kpobi ọ jọ fuafo evaọ ugboma, uruemu, gbe evaọ egagọ Jihova. O rrọ vevẹ, Jihova o je gine su idibo riẹ.

w14 9/1 7 ¶2

Oware nọ Ọghẹnẹ O ti Ru Kpahe Eyoma

Kọ eme ọ te via kẹ ahwo nọ a rọwo nọ a re siobọno uruemu uyoma rai hi? Ebaibol na ọ ta vevẹ nọ: “Okiẹrẹe ọ rẹ te ria otọ na, ahwo oruọzewọ a rẹ te ria ae eva; rekọ a re ti kpe ahwo omuomu no otọ na, gbe ahwo [ẹgwae] omuomu a re ti si ai no otọ na.” (Itẹ 2:21, 22) Ahwo oyoma a gbẹ te jariẹ hẹ. Evaọ oke yena, ahwo-akpọ a vẹ te rọ ẹmẹrera te ẹgbagba.​—Ahwo Rom 6:17, 18; 8:21.

Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via

w06 7/1 10 ¶11

“O, Epanọ Me You Uzi Ra!”

11 Abọ avivẹ ọrọ Uzi Mosis na nọ u dhesẹ ọdawẹ Ọghẹnẹ kẹ ewoma ahwo riẹ họ udu nọ a re ro si isogẹ. Jihova o juzi inọ otẹrọnọ ohwo Izrẹl nọ ọ rrọ ọwhẹrẹ ọ be kọrọ ibi riẹ, a rẹ kẹ iyogbere na uvẹ re a kọrọ enọ iruiruo na a seba. Ewhẹrẹ a rẹ kọrọ ẹroro idhu rai muotọ họ, yọ a rẹ kwa otiowo-eni hayo olivi nọ i kiọkọ họ. A re zihe nyae kwa owa eka nọ o thọ rai ẹro fihọ obọ udhu hu. Onana yọ ọruẹrẹfihotọ oyoyou rọ kẹ iyogbere na, erara, enọ i wo esẹgbini hi, gbe eyae-uku. Uzẹme, re a si isogẹ o gwọlọ iruo egaga, ghele na, onana u re fi obọ họ kẹ ai nọ a gbẹ rọ yare emuore he.​—Iruo-Izerẹ 19:9, 10; Iziewariẹ 24:19-22; Olezi 37:25.

Ẹme nọ A re Ru Ovavo

w02 8/1 20

Enọ Ahwo nọ A s’Ebe

Ẹvẹ awhaha nọ a jọ Uzi Mosis fihọ kpahe orọo evaọ udevie imoni na u re kpomahọ Ileleikristi te nẹnẹ?

Uzi nọ Jihova ọ rehọ kẹ orẹwho Izrẹl o t’eme bu hu kpahe ehaa gbe iruẹru orọo. Rekọ u fi aghọ họ usu erọo jọ. Wọhọ oriruo, eva Iruo-Izerẹ 18:6-20, ma ruẹ usu kugbe “imoni” ohwo buobu nọ a ghọ. Oria ikere na o nya kodo ta kpahe epanọ imoni e rẹ kpekpe te nọ a gbẹ ro usu orọo ho. Uzẹme, Ileleikristi e rrọ otọ Uzi Mosis na ha, yọ uzi na o gba rae họ họ. (Ahwo Ẹfisọs 2:15; Ahwo Kọlọsi 2:14) Makọ ere, orọnikọ onana u dhesẹ nọ Ileleikristi e rẹ sai gbabọ kẹ ẹme ọnana evaọ okenọ a tẹ be salọ ohwo nọ a rẹ rọo ho. Ẹjiroro buobu e riẹ nọ a je roro kpahe ẹme na.

Orọ ọsosuọ, izi egọmeti e riẹ nọ a fihọ kpahe orọo udevie imoni ekpekpe, yọ o gba Ileleikristi họ re a yo ẹme kẹ izi orẹwho nọ a be rria. (Matiu 22:21; Ahwo Rom 13:1) Rekọ izi eyena i wo ohẹriẹ n’oria ruọ oria. Izi ọgbọna itieye na buobu e roma hwa iroro epanọ u re kpomahọ emọ nọ a ti yẹ. O rrọ uzẹme nọ a jọ oria kpobi riẹ inọ otẹrọnọ imoni ivẹ a rọo, a sai yẹ emọ nọ i wo oghẹrẹ ebẹbẹ gbe eyao sa-sa. Fiki ẹjiroro ọnana gbe fiki ‘ẹmeoyo rai kẹ enọ a kẹ udu na,’ Ileleikristi nọ e be rọo a re yo ẹme kẹ izi orọo ẹwho na.

Ẹme ọ oware nọ a rẹ jọ okegbe nọ ma be rria jẹrehọ gbe onọ a rẹ jẹrehọ họ o tẹ jẹ riẹ. Enwenọ oria kpobi a jo wo izi nọ e ghọ orọo imoni, keme a re rri onana wọhọ oware aghọ. Dede nọ ẹkẹle imoni na i re wo ohẹriẹ n’oria ruọ oria, “evaọ omariẹ kpobi, epanọ imava na a moni te, ere uzi nọ o ghọ hayo whaha orọo nọ a rẹ ro o rẹ ga te,” ere The Encyclopædia Britannica o ta. Fikiere, o gbẹ make rrọ usu imoni ekpekpe he, Ileleikristi a rẹ whaha uzou uveghe kẹ izi ẹwho hayo oware nọ o rẹ lẹliẹ ẹwho soso niabọ họ ohwo, re a siọ afuẹwẹ ba ẹwha fihọ ukoko Ileleikristi na hayo odẹ Ọghẹnẹ.​—2 Ahwo Kọrint 6:3.

Oware ofa jọ nọ a re gbolo aro kẹ hẹ họ iroro-oziẹbro nọ Ọghẹnẹ ọ k’omai na. A yẹ ahwo kpobi avọ iroro ọ oware ogbagba gbe othọthọ, uwoma gbe uyoma. (Ahwo Rom 2:15) Iroro-oziẹbro rai o rẹ ta oware nọ u fo je kiehọ kẹ ae gbe oware nọ o thọ jẹ rọ tọtọtọ, ajokpanọ a rehọ iruemu etọtọ raha hayo kpe iroro-oziẹbro na no. Jihova o dh’unu te onana okenọ ọ kẹ emọ Izrẹl uzi riẹ mukpahe orọo imoni. Ma se nọ: “Wha ru epanọ [a re] ru eva otọ Ijipti hi, oria nọ wha riae, ru epanọ a ru eva otọ Kenan he, onọ mẹ be rọ owhai nya na. Wha re lele ijaje rai hi.” (Iruo-Izerẹ 18:3) Ileleikristi a re rri iroro-oziẹbro rai nọ a rehọ Ebaibol wuhrẹ no ghaghae, a rẹ kẹe uvẹ hẹ re u gbeku fiki eriwo ọgẹgẹlẹ ọrọ ẹgbagba gbe ẹthọthọ erẹwho na.​—Ahwo Ẹfisọs 4:17-19.

Kọ ẹvẹ ma sai ro ku ẹme na họ? Dede nọ Ileleikristi e rrọ otọ Uzi Mosis na ha, iroro-oziẹbro rai o rẹ ta kẹ ae nọ orọo imoni ekpekpe​—wọhọ ọsẹ avọ ọmọtẹ riẹ, oni hayo ọmọzae riẹ, inievo ivẹ​—a ghọ riẹ evaọ udevie Ileleikristi. Nọ imoni i bi thabọ na, Ileleikristi i re vuhumu inọ izi gbe ijaje e riẹ nọ e be kpọ orọo gbe nnọ itee e riẹ nọ ahwo a jẹrehọ. Ma re roro kpahe enana ziezi re ma sai yo ẹme kẹ ujaje Ikereakere na: “Jọ orọo o jọ oware adhẹwẹ eva udevie rai kpobi.”​—Ahwo Hibru 13:4.

ỌVO 11-17

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IRUO-IZERẸ 20-21

“Jihova O Ru Ahwo Riẹ Wo Ohẹriẹ”

w04 11/1 11 ¶12

Aparadase​—Kọ Whọ Rẹ Sai Fi Eva Họ Iẹe?

12 Ghele na, oware jọ o riẹ nọ ma re ri vo ho. Ọghẹnẹ ọ ta kẹ emọ Izrẹl nọ: “Wha re ti koko uzi nọ me je kẹ owhai nẹnẹ, re wha wo omoga, rọ nya ruọ eva re wha rehọ eware otọ na nọ wha be nya i wo na.” (Iziewariẹ 11:8) Eva Iruo-Izerẹ 20:22, 24, a fodẹ otọ ọvona: “Wha re koko ijaje mẹ gbe izi-ẹguae mẹ, wha ve ru ai; re otọ nọ mẹ be rehọ owhai tha te ria na o fo owhai oma. Rekọ mẹ ta kẹ owhai no nọ, ‘Wha te rehọ otọ rai re uku, mẹ te rehọ iẹe kẹ owhai re wha woi, otọ nọ ameivie-eruẹ gbe ọnyọ i je re suo.’” Ẹhẹ, ẹrehọ Ẹkwotọ Eyaa na o rehọ oma hwa ewo emamọ usu kugbe Jihova Ọghẹnẹ. Fikinọ emọ Izrẹl a veghe uzou jabọ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ ahwo Babilọn uvẹ re a fi ai kparobọ je si ai no oria ẹria rai.

it-1 1199

Ukuoriọ

Oware kpobi nọ u re te ọreuku obọ nọ ohwo nọ o wo oware na o te whu no hayo ahwo nọ ohwo na ọ ta nọ a rọ oware na kẹ; oware kpobi nọ u re no obọ ọsẹ te ọmọ hayo oware kpobi nọ u re te ohwo nọ ọ rehọ ẹta ohwo obọ. Ẹme Hibru nọ a fa ẹme na no ze họ na·chalʹ (a sai je sei na·chalahʹ). Onana u dhesẹ nọ a rẹ kẹ ohwo na oware nọ ọ reuku riẹ na hayo o ve wo oware nọ ọ reuku riẹ na tobọ. (Ik 26:55; Iz 46:18) Ẹsejọ a rẹ rehọ ẹme na, ya·rashʹ rọ ta kpahe ohwo nọ ọ reuku oware mi ohwo, rekọ ẹsibuobu a rẹ rehọ iẹe ta kpahe epanọ a rẹ “rehọ” oware kẹ ohwo, orọnikọ fikinọ ohwo na u re te he. (Emu 15:3; Ize 20:24) O sai je dhesẹ epanọ a rẹ rehọ ogaga “mi” ohwo oware hayo “le” ohwo no oria. (Izi 2:12; 31:3) Eme Griki nọ e ta kpahe ukuoriọ avọ kleʹros i wo otofa ọvona, yọ otofa kleʹros dẹẹ họ “ẹta,” rekọ a tẹ wariẹ fae “ẹkẹ,” uwhremu na a tẹ fae “ukuoriọ.”​—Mt 27:35; Iru 8:21; 26:18.

it-1 317 ¶2

Evra

Nọ ẹvo na o ku vrẹ no, Noa ọ rehọ “emama nọ e rẹ rra . . . nọ e fo” avọ erao ro dhe idhe. (Emu 8:18-20) Kẹsena Ọghẹnẹ ọ tẹ kuvẹ re ahwo-akpọ a hae re evra, rekọ a rẹ re azẹ riẹ hẹ. (Emu 9:1-4; je rri Ize 7:26; 17:13.) Evaọ oke yena, nọ Ọghẹnẹ ọ tẹ ta nọ a rọ eghẹrẹ evra jọ ro dhe idhe kẹe, u re dhesẹ nọ evra yena ‘e fo’; ikuigbe Ebaibol na i dhesẹ nọ a jẹ hae re evra na kpobi, a je rri ọvuọvo nọ ọ fo ho ho, rekọ nọ Uzi Mosis na o nyaze no a rọ ta nọ evra jọ “e fo ho.” (Ize 11:13-19, 46, 47; 20:25; Izi 14:11-20) A jọ Ebaibol na ta kpahe eware nọ a re ro vuhu evra nọ e “fo ho” ho. Rekọ, dede nọ evra buobu nọ a ta nọ e fo ho na yọ evra nọ i re kpe erao re hayo evra nọ e rẹ re eware igbogbo, orọnikọ aikpobi e jọ ere he. (Rri AKIA-ENI.) Nọ a rọ ọvọ ọkpokpọ na mu no a gbẹ jẹ ghọ eware nana ha, wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ jọ eruẹaruẹ dhesẹ kẹ Pita na.​—Iru 10:9-15.

Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via

it-1 563

Oka nọ A re Bru Fihọ Oma

Uzi Ọghẹnẹ u mukpahe oma nọ a re bru ibrẹbru fihọ fiki ohwo nọ o whu no. (Ize 19:28; 21:5; Izi 14:1) Jihova o jie uzi nana kẹ ahwo Izrẹl keme ahwo Izrẹl yọ ahwo ọrẹri rọkẹ Jihova, okwakwa obọdẹ. (Izi 14:2) Fikiere o gwọlọ nọ ahwo Izrẹl na a rẹ kẹnoma kẹ uruemu edhọgọ kpobi. U te no ere no, oghẹrẹ uweri ogaga utionana nọ ohwo o re ro bru oma obọriẹ o thọ rọkẹ ahwo nọ a riẹ kpahe oghẹrẹ uyero nọ ahwo nọ a whu no a rrọ gbẹ ẹruore ẹkparomatha na. (Da 12:13; Hib 11:19) Ofariẹ, uzi Ọghẹnẹ nọ u mukpahe oka nọ ohwo o re bru fihọ oma obọriẹ na o hae kareghẹhọ ahwo Izrẹl na nọ a rọ adhẹẹ kẹ ugboma ohwo-akpọ nọ Ọghẹnẹ ọ ma na.

ỌVO 18-24

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IRUO-IZERẸ 22-23

“Ehaa Ezi-Ezi nọ I Wo Otofa kẹ Omai”

it-1 826-827

Ehaa Ebrẹdi nọ Ọ Kare Ẹvi

Ẹdẹ ọsosuọ Ehaa Ebrẹdi nọ Ọ Kare Ẹvi na o jọ okokohọ urirẹ, yọ a re je sei ẹdijala. Evaọ ẹdẹ avivẹ, koyehọ Nisan 16, a rẹ rehọ ekru ekakọ ibi ọsosuọ erọ ebali nọ a bru, nọ e rrọ ibi ọsosuọ nọ e rẹ kake ware evaọ Palestine, ro se ozerẹ na. Taure a te ti ru ehaa nana, ohwo ọvuọvo ọ rẹ re ibi ekakọ ekpokpọ, ebrẹdi, hayo eka nọ a sasa ha, enọ i no ivuẹvu ekpokpọ na ze. Ozerẹ na o re veghe ekru ekakọ na kpemu kparo evaọ aro Jihova, onọ u dhesẹ nọ ọ rehọ ibi ọsosuọ yena kẹ Jihova no. Kẹsena a vẹ rọ egbo nọ ọ rrọ ukpe ọsosuọ riẹ dhe idhe emahọ avọ idhe ibi ekakọ nọ a rọ ewhri gua, a ve je dhe idhe udi. (Ize 23:6-14) Jihova o jie uzi hi inọ a mahe ibi ekakọ na hayo eflawa evaọ ehru agbada-idhe na, wọhọ epanọ izerẹ na a je ru uwhremu na. Orẹwho na soso o jẹ hai dhe idhe ibi ekakọ na, rekọ a ru ọruẹrẹfihotọ nọ uviuwou kpobi gbe omomọvo nọ o wo ukuoriọ evaọ Izrẹl o re ro dhe idhe uyere-okẹ evaọ etoke ehaa nana.​—Ọny 23:19; Izi 26:1, 2; rri IBI ỌSOSUỌ.

Oware nọ U Dikihẹ Kẹ. A jẹ re ebrẹdi nọ ọ kare ẹvi evaọ oke nana, yọ a je ru onana lele uzi nọ Jihova o jie kẹ Mosis nọ a kere fihọ Ọnyano 12:14-20. Ọ jọ owọ avọ 19 jie uzi nọ: “Ukulu nọ u wo ẹvi o rẹ jọ iwou rai vievie he evaọ edẹ ihrẹ.” A jọ Iziewariẹ 16:3 se ebrẹdi nọ ọ kare ẹvi na “ebrẹdi oja-oriọ na,” yọ onana o jẹ kareghẹhọ ahwo Ju na kukpe kukpe oghẹrẹ nọ a rọ rehọ ugidi no ẹkwotọ Ijipti (keme a wo oke nọ a ro fi ẹvi họ eflawa rai nọ a gua no ho [Ọny 12:34]). Onana o kareghẹhọ ahwo Izrẹl na epanọ a ro siwi ai no oja nọ a jẹ re gbe igbo nọ a jọ evaọ obọ ẹkwotọ Ijipti, wọhọ epanọ Jihova omariẹ ọ ta inọ, “re wha rọ kareghẹhọ ẹdẹ nọ wha ro no ẹkwotọ Ijipti ze evaọ edẹ uzuazọ rai kpobi.” Ahwo Izrẹl na a riẹ nọ obọnana a no igbo no, a tẹ jẹ riẹ nọ Jihova họ ọnọ o siwi rai no igbo na. Fikiere onana o tẹ jọ otọhotọ rọkẹ ehaa ọsosuọ evaọ usu ehaa ilogbo esa nọ ahwo Izrẹl a jẹ hai ru kukpe kukpe na.​—Izi 16:16.

it-2 598 ¶2

Pẹntikọst

Oghẹrẹ nọ a re ru ibi ọsosuọ iwhiti nọ a bru u wo ohẹriẹ no oghẹrẹ nọ a re ru ibi ọsosuọ ebali. A rẹ rehọ abava abakpe ifa (Ilita 4.4; 4 dry qt) orọ emamọ eflawa iwuwuru iwhiti nọ a fi ẹvi họ ro beki ikulu ebrẹdi ivẹ. A rẹ rehọ ai no “eria nọ wha be rria” ze, koyehọ a re ru ebrẹdi na wọhọ enọ a rẹ re evaọ uwou, orọnikọ a re ru ai wọhọ eware ọrẹri hi. (Ize 23:17) A re dhe idhe emahọ avọ idhe uzioraha kugbe ai, a vẹ jẹ rọ imigodẹ ezae ivẹ ro dhe idhe ọriẹyeri. Ozerẹ na ọ rẹ wọ ebrẹdi na avọ ekẹ erao imigodẹ na fihọ abọ riẹ o ve veghe ai kpemu kparo evaọ aro Jihova, onọ u dhesẹ nọ ọ rehọ e rai kẹ Jihova no. Nọ a tẹ rọ ebrẹdi gbe imigodẹ na dhe idhe no, i ve zihe ruọ erọ ozerẹ na, enọ ọ rẹ re wọhọ idhe ọriẹyeri.​—Ize 23:18-20.

w14 5/15 29 ¶11

Kọ Whọ Rọ Kpahe Ukoko Jihova?

11 Fiki ewoma mai ukoko Jihova o be rọ tuduhọ omai awọ nọ ma ru lele ohrẹ Pọl nọ ọ ta nọ: “Jọ mai ohwo o he roro epanọ ọ rẹrọ jaja ọrivẹ riẹ oma, re o wo uyoyou, je ru iruo ezi kpobi, [wha hẹ] se oma ba e kugbe he, wọhọ epanọ uruemu otu jọ o rọ, rekọ whai ohwo ọ hẹ ta udu họ ohwo awọ, ofa riẹ, wha riẹ nọ ẹdẹ na ọ kẹlino.” (Hib. 10:24, 25) Ehaa ẹgbukpe nọ emọ Izrẹl a jẹ hai ru gbe omakugbe itieye efa i je ru usu rai kugbe Ọghẹnẹ jọ gaga. Yọ etoke ehaa wọhọ Ehaa Uwou-Udhu nọ a jẹ hai ru evaọ oke Nehemaya e jọ etoke oghọghọ. (Ọny. 23:15, 16; Neh. 8:9-18) Ma be hai wo irere evona evaọ etoke iwuhrẹ gbe ikokohọ mai. Ajọ eruẹrẹfihotọ nana i vo omai hi, re ma sai dikihẹ ga evaọ ukoko na je wo evawere evaọ egagọ Ọghẹnẹ.​—Tait. 2:2.

Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via

w19.02 3 ¶3

Kru Ẹgbakiete Ra!

3 Ẹvẹ idibo Ọghẹnẹ a re ro dhesẹ nọ a bi kru ẹgbakiete rai? Nọ a tẹ rọ eva rai kpobi you Jihova je bi ru oware nọ o rẹ were iẹe ẹsikpobi. Muẹrohọ oware nọ ẹgbakiete u dhesẹ. Evaọ ẹvẹrẹ Hibru, ẹme na “ẹgbakiete” u dhesẹ epanọ oware o rẹ jọ gbagba, ababọ epe. Wọhọ oriruo, ahwo Izrẹl a jẹ hae rọ erao dhe idhe, yọ Uzi Mosis na o ta nọ arao nọ oma riẹ o rrọ kọkọ a re ro dhe idhe. (Izerẹ 22:21, 22) Uzi na o kuvẹ riẹ hẹ re a rehọ arao nọ owọ, ozọ, hayo ubiẹro jọ u no dhe idhe; yọ a rẹ rehọ arao nọ ọ be mọ dhe idhe gbe he. Jihova ọ gwọlọ nọ arao nọ a re ro dhe idhe ọ rẹ jọ kọkọ, sasasa, oware ovo u re noi hi. (Mal. 1:6-9) U gbe omai unu hu inọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma rẹ kẹe oware nọ o rrọ kọkọ. Ma tẹ be dẹ oware, makọ ubi-ure, obe, hayo okwakwa iruo jọ, ma rẹ salọ onọ u wo ighogho hayo nọ uvumọ oware o thọ kugbe he. Ma rẹ gwọlọ onọ o rrọ kọkọ. Ere ọvona Jihova ọ gwọlọ nọ uyoyou nọ ma wo kẹe o rẹ jọ gbe inọ ọye ọvo ma rẹ talamu.

Ẹme nọ A re Ru Ovavo

w07-E 7/15 26

Questions From Readers

Since the harvest officially began when all male Israelites were attending the Festival of Unfermented Cakes, who harvested the firstfruits of the barley that were brought to the sanctuary?

The Mosaic Law instructed the Israelites: “Three times in the year every male of yours should appear before Jehovah your God in the place that he will choose: in the festival of the unfermented cakes and in the festival of weeks and in the festival of booths.” (Deuteronomy 16:16) From the time of King Solomon onward, the place of God’s choosing was the temple in Jerusalem.

The first of the three festivals was held in early spring. Called the Festival of Unfermented Cakes, it began the day after the Passover observance took place on Nisan 14 and continued for seven days until Nisan 21. The second day of the festival, Nisan 16, marked the start of the first harvest of the year based on the sacred calendar. On that day, the high priest was to take “a sheaf of the firstfruits” of the barley harvest and wave it “to and fro before Jehovah” at the sanctuary. (Leviticus 23:5-12) Since all the males were required to be present at the Festival of Unfermented Cakes, who harvested this offering?

The command to offer the firstfruits of the harvest to Jehovah during the Festival of Unfermented Cakes was given to the entire nation. Each individual was not required to start the harvest and bring firstfruits for himself to the sanctuary. Rather, the nation was commanded to do so representatively. Hence, the cutting of the sheaf for the Festival of Unfermented Cakes could be done by a delegation sent to a nearby barley field. Commenting on this, the Encyclopædia Judaica states: “If the barley was ripe it was taken from the vicinity of Jerusalem; otherwise it could be brought from anywhere in Israel. It was reaped by three men, each with his own scythe and basket.” A sheaf of barley would then be brought to the high priest, who offered it to Jehovah.

The requirement to offer firstfruits of the harvest gave the Israelites an excellent opportunity to express their appreciation for God’s blessing on their land and harvest. (Deuteronomy 8:6-10) More than that, though, the ceremonial offering was “a shadow of the good things to come.” (Hebrews 10:1) Significantly, Jesus Christ was resurrected on Nisan 16 of 33 C.E., the day for offering the firstfruits of the harvest to Jehovah. Concerning Jesus, the apostle Paul wrote: “Christ has been raised up from the dead, the firstfruits of those who have fallen asleep in death. . . . But each one in his own rank: Christ the firstfruits, afterward those who belong to the Christ during his presence.” (1 Corinthians 15:20-23) The sheaf of firstfruits that the high priest waved to and fro before Jehovah foreshadowed the resurrected Jesus Christ​—the first one ever to be raised from the dead to everlasting life. Jesus thus opened the way for the liberation of mankind from sin and death.

ỌVO 25-31

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IRUO-IZERẸ 24-25

“Ukpe Obusino na gbe Ufuoma nọ Ma ti Wo Evaọ Obaro”

it-1 871

Ufuoma

Ọghẹnẹ Ufuoma. Jihova họ Ọghẹnẹ ufuoma. Ọye họ ọnọ o siwi orẹwho Izrẹl no igbo Ijipti. Ọ ta kẹ ae nọ otẹrọnọ a koko izi riẹ kpobi a ti wo oware kpobi nọ a gwọlọ. (Izi 15:4, 5) Devidi ọ ta kpahe “omofọwẹ” nọ o te jọ iwou ikpehru Jerusalẹm. (Ol 122:6, 7) O make rrọ ere na, Uzi na o ta nọ otẹrọnọ ohwo jọ o zihe ruọ oyogbe ọ sae zẹ omariẹ kpohọ igbo re ọ sae rẹrote omariẹ gbe uviuwou riẹ. Rekọ Uzi na o ta nọ a re siobọno ohwo Hibru yena kpo evaọ ukpe avọ ihrẹ. (Ọny 21:2) Ukpe avọ udhuvẹ-gbikpe yọ ukpe Obusino, fikiere a re woro obusino kẹ ahwo nọ a be rria ẹkwotọ na kpobi. A re siobọno ohwo Hibru kpobi nọ ọ rrọ ọrigbo, omomọvo o ve zihe kpohọ otọ ukuoriọ riẹ.​—Ize 25:10-19.

it-1 1200 ¶2

Ukuoriọ

Fikinọ uviuwou ọvona o rẹ rehọ ẹkẹ otọ rọ reuku no oge te oge, a rẹ sae zẹe bẹdẹ bẹdẹ hẹ. Nọ a tẹ zẹ otọ o wọhọ ẹsenọ a haya riẹ, yọ unuigho nọ a ti wo no ekakọ nọ a te kọ fihọ otọ na ze a re rri ro ru onana. A re fihọ unuigho nọ a rọ dẹ otọ na lele unu ikpe nọ i kiọkọ taure ukpe Obusino u te ti te. Evaọ ukpe Obusino na, otọ kpobi u re zihe bru ohwo nọ o wo rie evaọ oke ọsosuọ otẹrọnọ a re fa otọ na zihe taure ukpe Obusino na u te ti te he. (Ize 25:13, 15, 23, 24) Uzi nana u kiekpahe iwou nọ e rrọ ikpewho nọ a di ogba wariẹ họ họ nọ a zẹ, keme a rẹ rehọ ae wọhọ idhu nọ e rrọ obọ ẹwọ. Rọkẹ uwou nọ o rrọ okpẹwho nọ a di ogba wariẹ họ, ohwo nọ o wo uwou na o wo udu nọ ọ sae rọ fae zihe evaọ ukpe ọvọ no oke nọ ọ rọ zẹe na ze, rekọ ọ gbẹ sae fae zihe evaọ ukpe yena ha u ve zihe ruọ ọrọ ohwo nọ ọ dẹ riẹ na no. Rọkẹ iwou nọ e rrọ ikpewho ahwo Livae, ohwo nọ o wo uwou na o wo udu nọ ọ sae rọ fae zihe oke kpobi, keme ahwo Livae na a wo otọ ukuoriọ họ.​—Ize 25:29-34.

it-2 122-123

Obusino

Nọ a te koko uzi ukpe Obusino na, u je ru nọ orẹwho na u gbe je ro kie ruọ ebẹbẹ nọ erẹwho buobu a bi kie ro nẹnẹ na ha, onọ ahwo jọ a ro fe diezọ efa i te yogbe vrẹta. Irere nọ omomọvo o je wo no ọruẹrẹfihotọ nana ze u ru nọ eware e rrọ jọ ziezi evaọ orẹwho na, keme ohwo ọvo o je yogbe ga hrọ họ nọ eware e tẹ make rrọ gaga dede, rekọ ohwo kpobi ọ jẹ sai ru ẹkẹ abọ riẹ rọkẹ ẹnyaharo orẹwho na. Nọ ahwo Izrẹl na a te yoẹme, a rẹ sae reawere emamọ esuo je wo ufuoma nọ esuo Ọghẹnẹ ọvo ọ rẹ wha ze, keme Jihova ọ jẹ ghale otọ na yọ a je wuhrẹ ai ẹme Ọghẹnẹ.​—Aiz 33:22.

Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via

w09 10/1 22 ¶4

Nọ A te Ru Owhẹ Eva Dha

Nọ ọmọ Izrẹl jọ ọ tẹ họre ọrivẹ riẹ je tu ei ẹro, Uzi na o ta nọ a rẹ kẹ ohwo na ọkpọ uye ovona. Dede na, orọnikọ ohwo nọ a nwa oma na ọye o re ru ohwo nọ ọ nwa riẹ oma hayo omoni riẹ jọ kele rọ kioja ha. Uzi na o ta nọ ohwo na ọ rẹ wọ ẹme na bru ahwo nọ a kẹ udu ẹdhoguo​—ibruoziẹ nọ a ro mu re a ku ẹme na họ. Otoriẹ inọ ohwo nọ ọ rehọ aro kokoko kpe ohwo hayo jowọ ojihẹ ọ rẹ ruẹ ọkpọ uye ovona u fi obọ họ ru ozighi kpotọ evaọ udevie emọ Izrẹl. Rekọ orọnọ ere uzi na o nyaba ha.

AVA 1-7

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IRUO-IZERẸ 26-27

“Oghẹrẹ nọ Ma Sai ro Wo Eghale Jihova”

w08 4/15 4 ¶8

Kẹnoma Kẹ “Eware Ifofe”

8 Ẹvẹ “efe” ọ sai ro zihe ruọ ọghẹnẹ? Wọhọ oriruo, dai roro kpahe utho nọ o rrọ otọ gheghe evaọ Izrẹl oke anwae. A rẹ sae rehọ utho utioye na bọ uwou hayo ma ugbẹhẹ. Rekọ, a tẹ rehọ utho na ‘vi re a gọe,’ yọ u zihe ruọ utho ezoruẹ kẹ ahwo Jihova no. (Izerẹ 26:1) Epọvo na re, ugho u re wowoma. Ma rẹ rehọ iẹe yeri akpọ, yọ ma sae jẹ rehọ iẹe ru emamọ iruo evaọ egagọ Jihova. (Ọtausi. 7:12; Luk 16:9) Rekọ ma tẹ be rehọ oke egagọ mai ro le ugho, yọ ugho u zihe ruọ ọghẹnẹ kẹ omai no. (Se 1 Timoti 6:9, 10.) Evaọ akpọ nana nọ ahwo a bi jo le efe kiti kiti na, u fo re ma rehọ emamọ ẹro rri ugho.​—1 Tim. 6:17-19.

it-1 223 ¶3

Ọwhewhe

Fiki oghẹrẹ nọ Jihova o ro yerikugbe Mosis jẹ rehọ iẹe ru iruo, Mosis o ru eware ilogbo (Hibru, moh·raʼʹ) evaọ aro ahwo Ọghẹnẹ. (Izi 34:10, 12; Ọny 19:9) Ahwo nọ a wo ẹrọwọ a jẹ rọ adhẹẹ kẹ udu-esuo Mosis. A vuhumu nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ rọ ẹkwoma Mosis ta ẹme. Ahwo Izrẹl a rẹ jẹ rọ adhẹẹ kẹ aruẹri Jihova re. (Ize 19:30; 26:2) Onana u dhesẹ nọ a rẹ rọ ọghọ kẹ oria aruẹri na, a rẹ gọ Jihova evaọ oghẹrẹ nọ ọ gwọlọ, a ve je dhesẹ iruemu nọ e rọwokugbe izi riẹ kpobi.

w91 3/1 17 ¶10

Jọ “Udhedhẹ Ọghẹnẹ” O Sẹro Udu Ra

10 Jihova ọ ta kẹ orẹwho Izrẹl nọ: “‘Otẹrọnọ wha ruabọhọ be nya evaọ izi mẹ je bi koko ijaje mẹ je bi ru lele ai, me ti ru iso rrọ kẹ owhai evaọ ẹruoke rai, yọ otọ na u ti wou eware, yọ ire obọ ẹwọ na e te mọ ibi rai. Me ti fi udhedhẹ họ ẹkwotọ na, yọ wha ti kiẹzẹ ababọ ohwo nọ o ti ru ozọ mu owhai; me ti si erao ijihẹ no ẹkwotọ na, yọ ọgbọdọ ẹmo ọ te nya ẹkwotọ rai vrẹ hẹ. Mẹ te nya evaọ udevie rai jẹ jọ Ọghẹnẹ rai, yọ whai omarai wha te jọ ahwo mẹ.” (Iruo-Izerẹ 26:3, 4, 6, 12) Ma sae ta nọ Izrẹl o gine wo udhedhẹ keme a wo ufuoma no obọ ewegrẹ rai, a wo emuore buobu, a te je wo usu okpekpe kugbe Jihova. Rekọ nọ a te bi koko Izi Jihova ọvo a sai ro wo eware nana kpobi.​—Olezi 119:165.

Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via

it-2 617

Ẹyao nọ O re Vo

Uzi Ọghẹnẹ nọ A Gbabọkẹ O rẹ Whae Ze. A vẹvẹ orẹwho Izrẹl unu inọ a gbe koko ọvọ nọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe ai na ha o “ti vi ẹyao ruọ udevie rai.” (Ize 26:14-16, 23-25; Izi 28:15, 21, 22) Evaọ oma Ebaibol na soso, nọ ohwo ọ gbẹ be mọ ẹyao ha, o te wo omakpokpọ hayo nọ o te wo emamọ usu kugbe Jihova, u re dhesẹ nọ o wo eghale Ọghẹnẹ (Izi 7:12, 15; Ol 103:1-3; Itẹ 3:1, 2, 7, 8; 4:21, 22; Ev 21:1-4), rekọ a rọ ẹyao dhesẹ uzioraha gbe sebaẹgba. (Ọny 15:26; Izi 28:58-61; Aiz 53:4, 5; Mt 9:2-6, 12; Jọ 5:14) Dede nọ evaọ ẹsejọ Jihova Ọghẹnẹ ọvo ọ rehọ ẹyao tehe ahwo jọ ẹsiẹsiẹ, wọhọ Miriam, Uzaya, gbe Gehazi, nọ ọ rehọ ẹyao oti tehe (Ik 12:10; 2Ir 26:16-21; 2Iv 5:25-27), ẹsibuobu eyao nọ i te ahwo jọ na i te rai fiki ekpehre edhere nọ ahwo na hayo orẹwho na a lele. Oware nọ a kọ oye a vu na; ugboma rai o tẹ ruẹ uye ekpehre owọ nọ a jẹ. (Gal 6:7, 8) Nọ ukọ na ọ jẹ ta kpahe ahwo nọ a je gbe-ọfariẹ ọtọtọ, ọ ta nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai “uvẹ re a ru lele isiuru igbegbe nọ e rrọ udu rai, re a si ọghọ no omarai . . . be jọ omarai wo osohwa emuemu rai vọvọ.”​—Rom 1:24-27.

Ẹme nọ A re Ru Ovavo

w09-E 8/1 30

Our Readers Ask

How Much Should I Donate?

“God loves a cheerful giver.” (2 Corinthians 9:7) Those words are known by millions throughout the world. However, some churchgoers may feel obligated to donate beyond their means. In fact, some religious denominations require that their members donate a fixed sum. The practice is called tithing, that is, giving 10 percent of one’s income to the church.

Does the Bible really require that we offer a fixed sum as a donation? Put personally, how much should I donate?

Requirements and Voluntary Donations in the Past

The Bible contains clear instructions to the nation of Israel about the amount God required them to give. (Leviticus 27:30-32; Numbers 18:21, 24; Deuteronomy 12:4-7, 11, 17, 18; 14:22-27) These requirements were not excessive. Jehovah promised that in return for obedience to his laws, he would make the nation ‘overflow with prosperity.’​—Deuteronomy 28:1, 2, 11, 12.

In other instances, the Israelites could voluntarily donate as much or as little as they desired. For example, when King David planned to build a temple for Jehovah, his subjects donated “gold worth five thousand talents.” (1 Chronicles 29:7) Contrast this with what Jesus observed when he was on earth. He saw “a certain needy widow drop two small coins of very little value” into the temple treasury chests. How much did her donation amount to? Only 1/64 of a day’s wages. Yet, Jesus said that this small sum was acceptable.​—Luke 21:1-4.

Are Christians Required to Give a Set Amount?

Christians are not under the Law covenant given to Israel. Thus, they are not obliged to give a set amount to God. However, in the true Christian congregation, giving is a source of much joy. Jesus Christ himself stated: “There is more happiness in giving than there is in receiving.”​—Acts 20:35.

Jehovah’s Witnesses support their worldwide preaching work through voluntary donations. These donations are used to print literature, such as the magazine you are reading, and to build and maintain their places of worship, known as Kingdom Halls. None of the funds collected are used to pay salaries. Some who devote themselves full-time to share in the disciple-making work do receive assistance to defray their transportation costs and other personal expenses. But no one demands such help. In fact, the vast majority of Jehovah’s Witnesses do not receive any financial assistance to support their preaching work. Instead, most work secularly to support themselves, just as Paul did when he worked as a tentmaker.​—2 Corinthians 11:9; 1 Thessalonians 2:9.

If a person wants to make a donation toward the work accomplished by Jehovah’s Witnesses, how much should he give? The apostle Paul wrote: “Let each one do just as he has resolved in his heart, not grudgingly or under compulsion, for God loves a cheerful giver.”​—2 Corinthians 8:12; 9:7.

AVA 8-14

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 1-2

“Jihova O re Koko Ahwo Riẹ Họ”

w94 12/1 9 ¶4

Oria nọ U Fo nọ Egagọ Jihova O rẹ Jọ Evaọ Uzuazọ Mai

4 Eme whọ hae ruẹ o hae jọnọ who rri evuẹ ahwo Izrẹl na no obehru ze? Whọ hae ruẹ iwou-udhu buobu nọ a ruẹrẹhọ othotha nọ ahwo nọ a bu te ima esa hayo bu vi ere a rrọ, yọ a koko ahwo na họ eko erua esesa evaọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre, ofẹ obọze ovatha-ọre, ofẹ ovatha-ọre, gbe ofẹ ukiediwo-ọre. Nọ who te go kẹle iẹe, whọ rẹ jẹ ruẹ itu efa jọ nọ e rrọ ubrobọ udevie evuẹ na. Iwou-udhu esese ene nana ahwo orua Livae a jẹ rria. U te no ere no, obọdẹ oware jọ nọ a bọ o jọ obọ udevie evuẹ na evaọ oria nọ a rehọ ehọ ro di wariẹ. Oware nana họ “uwou-udhu omakugbe na,” hayo uwou-udhu na, onọ ahwo Izrẹl nọ a “wo onaa iruo” a bọ lele epanọ Jihova ọ ta.​—Ikelakele 1:52, 53; 2:3, 10, 17, 18, 25; Ọnyano 35:10.

it-1 397 ¶4

Evuẹ

Evuẹ ahwo Izrẹl nana o jọ ruaro gaga. Egbaẹmo idu egba ezeza gbe esa gbe egba isoi gbe udhuvẹ-gbikpe (603,550) nọ a kere edẹ rai fihotọ nọ a jọ obehru fodẹ na e jọ evuẹ na, eyae gbe emaha, ahwo nọ a kpako no gbe emo e jariẹ, te ahwo Livae nọ i bu te idu udhegbivẹ (22,000), gbe “ogbotu ahwo sa-sa” nọ e rrọ ahwo Izrẹl he. Nọ a te ku aikpobi kugbe a bu te ahwo ima esa (3,000,000) hayo bu vi ere. (Ọny 12:38, 44; Ik 3:21-34, 39) Ma nwane riẹ oghẹrẹ nọ oria nọ a fa evuẹ na fihọ o rro te he, du ohwo duọ ọvuọ ọ riẹ a be hae ta. Nọ a fa evuẹ rẹriẹ ovao ku Jeriko evaọ udhude opraprara Moab a dhesẹ i rie nọ u no ugbo obọ “Bẹt-jẹshimọt rite obọ Ebẹl-shitim.”​—Ik 33:49.

Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via

it-2 764

Odẹ-Ukerefihotọ

Ọruẹrẹfihotọ nọ a re ro kere odẹ gbe uyẹ nọ ohwo o no ze fihotọ lele orua gbe unuwou riẹ. Orọnikọ thakpinọ a kele unu ahwo na ọvo ho. A jẹ hae rehọ odẹ-ukerefihotọ nọ orẹwho na o jẹ hai ru nọ Ebaibol ọ ta kpahe na ru eware sa-sa, eware wọhọ osa-uzou nọ a re mi, iruo isoja nọ a re ru, hayo (rọkẹ ahwo Livae na) iruo nọ a re ru evaọ aruẹri na.

Ẹme nọ A re Ru Ovavo

w08 7/1 27

Kọ Whọ Riẹ?

Eme ọ soriẹ nọ a be hae rọ fodẹ erua 12 Izrẹl ẹsikpobi kpakiyọ erua 13 Izrẹl o wo?

Erua Izrẹl i no oma emezae Jekọp ze, ọnọ a nwene odẹ riẹ kpohọ Izrẹl uwhremu na. Jekọp o yẹ emezae 12​—Rubẹn, Simiọn, Livai, Juda, Dan, Naftalai, Gad, Asha, Isaka, Zẹbulọn, Josẹf, gbe Bẹnjamin. (Emuhọ 29:32–30:24; 35:16-18) U te no Josẹf no, a rehọ edẹ emọ ikpegbọvo nọ i kiọkọ se erua ikpegbọvo. Rekọ a rehọ edẹ emezae ivẹ Josẹf nọ a re se Ifremu gbe Manasẹ ro se erua ivẹ, a tẹ jọ usu esẹ-orua Izrẹl. Onana u ru nọ erua Izrẹl e rọ jọ 13. O tẹ rrọ ere, eme ọ soriẹ nọ Ebaibol e be hae rọ fodẹ 12 nọ o tẹ be ta ẹme kpahe erua Izrẹl?

A jọ udevie emọ Izrẹl salọ ezae orua Livai kẹ iruo uwou-udhu Jihova, jẹ rọkẹ iruo evaọ etẹmpol na uwhremu na. Fikiere, a te si ai no usu erua nọ i re kpohọ ẹmo-ofio. Jihova ọ ta kẹ Mosis nọ: “Ajokpa orua Livai ọvo who re kele he, who re kele edẹ rai kugbe ahwo Izrẹl he; Rekọ rehọ emọ Livai ro mu re a sẹro uwou-udhu-egagọ isẹri-ise na, gbe eware kpobi nọ e riẹ eva.”​—Ikelakele 1:49, 50.

A ghale uvumọ ẹkwotọ kẹ ahwo Livai evaọ Ẹkwotọ Eyaa na gbe he wọhọ orọ obọrai. Ukpoye, a jọ eria sa-sa evaọ ẹkwotọ Izrẹl soso kẹ ae ewho 48.​—Ikelakele 18:20-24; Joshua 21:41.

Eware ivẹ nana i ru nọ a gbe ro kele orua Livae kugbe he nọ a tẹ be fodẹ erua Izrẹl. Oye o soriẹ nọ a be hae rọ ta ẹme te ai wọhọ erua 12.​—Ikelakele 1:1-15.

AVA 15-21

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 3-4

“Iruo nọ Ahwo Livae A je Ru”

it-2 683 ¶3

Ozerẹ

Evaọ Otọ Uzi Ọvọ Na. Nọ ahwo Izrẹl a jọ igbo evaọ obọ Ijipti, Jihova ọ tẹ rehọ ọmọzae ọsosuọ Izrẹl kpobi kẹ omariẹ wọhọ enọ e rrọ ọrẹri evaọ oke nọ o kpe ọmọ ọsosuọ ahwo Ijipti evaọ uye avọ ikpe na. (Ọny 12:29; Ik 3:13) Fikiere emọ ọsosuọ na i te zihe ruọ erọ Jihova, enọ i ti ru iruo obọdẹ kẹe. Ọghẹnẹ ọ hae sae rehọ emezae ọsosuọ Izrẹl na kpobi mu izerẹ gbe enọ e rẹ rẹrote aruẹri na, rekọ o ru ere he. Ukpoye, ọ tẹ salọ ezae nọ e rrọ orua Livae rọkẹ iruo nana. Fiki onana, ọ tẹ kuvẹ re orẹwho na o rehọ emezae Livae nwene ẹta emezae ọsosuọ erọ erua ikpegbivẹ nọ i kiọkọ (a kele emezae Josẹf, Ifremu avọ Manasẹ wọhọ erua ivẹ). Nọ a kele ahwo na a tẹ ruẹ nọ emezae ọsosuọ erọ ahwo nọ a rrọ ahwo Livae ha nọ e rrọ umuo amara ọvo kpohọ ehru a rọ ahwo egba ivẹ gbe udhosa gbe ikpegbesa (273) bu vi ezae Livae. Fikiere Ọghẹnẹ ọ tẹ ta nọ emezae ọsosuọ erọ ahwo Izrẹl nọ e rehọ egba ivẹ gbe udhosa gbe ikpegbesa bu vi ahwo Livae na, omomọvo ọ rẹ hwa osa ẹtanigbo ọrọ shẹkẹl isoi (₦4,268) a vẹ rọ ugho na kẹ Erọn avọ emezae riẹ. (Ik 3:11-16, 40-51) Taure a te ti ru onana, yọ Jihova ọ salọ ezae nọ e rrọ unuwou Erọn no evaọ orua Livae re a ru iruo ọkwa ozerẹ evaọ Izrẹl.​—Ik 1:1; 3:6-10.

it-2 241

Ahwo Livae

Iruo Rai. Inuwou esa ahwo Livae a no ze, koyehọ, emezae Livae nọ a re se Gẹshọn (Gẹshọm), Kohat, gbe Mẹrarae. (Emu 46:11; 1Ir 6:1, 16) A kẹ inuwou nana ọvuọ oria rai kẹle uwou-udhu na evaọ udhude na. Uviuwou Erọn orọ unuwou Kohat họ enọ e jọ aro uwou-udhu na evaọ ofẹ ovatha-ọre. Ahwo unuwou Kohat nọ i kiọkọ a tẹ jọ ofẹ obọze ovatha-ọre, ahwo unuwou Gẹshọn a tẹ jọ ofẹ ukiediwo-ọre, ahwo unuwou Mẹrarae a tẹ jọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre. (Ik 3:23, 29, 35, 38) Ahwo Livae na a rẹ whẹ uwou-udhu na họ, rae no jẹ wọe no oria ruọ oria. Nọ ahwo Izrẹl na a tẹ gwọlọ wọ ruọ edhere, Erọn avọ emezae riẹ a ve si ekọtini nọ a rọ hẹriẹ oria Ọrẹri avọ Ọrẹri Erẹri na no, a ve je ruru etehe isẹri na, agbada-idhe na, gbe ekwakwa ọrẹri efa. Kẹsena emezae Kohat a vẹ wọ eware nana. Emezae Gẹshọn a rẹ wọ ehọ uwou-udhu na, ehọ efa nọ a re ro ruru iei, ekọtini nọ a re ro gbere, ehọ ighẹ na nọ a rẹ jẹhọ ohwohwo, gbe ifi uwou-udhu na (u muẹro nọ ifi nana yọ ifi uwou-udhu na dẹẹ). Emezae Mẹrarae họ enọ e rẹ rẹrote ifremu uwou-udhu na, ipila riẹ, awọ riẹ, ighele gbe ifi ehọ uwou-udhu na (ifi nana yọ ifi ighẹ nọ e wariẹ uwou-udhu na họ).​—Ik 1:50, 51; 3:25, 26, 30, 31, 36, 37; 4:4-33; 7:5-9.

it-2 241

Ahwo Livae

Evaọ oke Mosis, nọ ohwo Livae o te te ikpe ọgba no o ve mu iruo riẹ họ. Iruo jọ nọ a re ru họ, uwou-udhu na gbe ekwakwa riẹ nọ a rẹ wọ nọ a te bi no oria ruọ oria. (Ik 4:46-49) Nọ ohwo o te te ikpe udhegbisoi no ọ sai ru oghẹrẹ iruo jọ, rekọ orọnikọ iruo egaga nọ a rẹ rọ wọ uwou-udhu na ha. (Ik 8:24) Evaọ oke Devidi ovie na a te zihe unu ikpe na kpotọ kpohọ ikpe udhe. Devidi o ru onana keme ọ ta nọ, nọ a bọ etẹmpol na ro nwene uwou-udhu na no na, a gbẹ te wọe nọ oria ruọ oria ha. Nọ ohwo o te te ikpe udhuvẹ-gbikpe no o re gbe ru iruo nana ha. (Ik 8:25, 26; 1Ir 23:24-26; rri IKPE.) U fo nọ ahwo Livae na a rẹ jọ ahwo nọ a riẹ Uzi na ziezi, keme ae họ enọ i re se Uzi na evaọ ẹgbede je wuhrẹ amọfa.​—1Ir 15:27; 2Ir 5:12; 17:7-9; Neh 8:7-9.

Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via

w06 8/1 19 ¶13

Wo Areghẹ​—Dhozọ Ọghẹnẹ!

13 Obọ nọ Jihova o fihọ kẹ Devidi eva oke uye u ru ozodhẹ nọ o wo kẹ Ọghẹnẹ diwi jẹ bọ evaifihọ nọ o wo kẹe ga ziezi. (Olezi 31:22-24) Rekọ, eva isiasa nọ e viodẹ, Devidi o whrehe evaọ ozodhẹ Ọghẹnẹ, onọ o wha okpẹtu ologbo ze. Orọ ọsosuọ o jọ ọruẹrẹfihotọ nọ o ru re a rrọ akẹkẹ wha etehe-ọvọ Jihova kpohọ Jerusalẹm ukpenọ ahwo Livae a rẹ rehọ ẹkoko wọe wọhọ epanọ Uzi Ọghẹnẹ o ta. Okenọ Uza ọnọ o je su akẹkẹ na ọ jobọ kru etehe Ọvọ na re ọ ruẹse kpọe vi, o te whu ẹsiẹsiẹ fiki epanọ ‘ọ rehọ obọ tei.’ Ẹhẹ, Uza ọ thuzi ulogbo, rekọ Devidi nọ ọ rehọ adhẹẹ kẹ Uzi Ọghẹnẹ hẹ ọye ọ wha okpẹtu nana ze. Re a dhozọ Ọghẹnẹ u dhesẹ nọ a re ru eware rọwokugbe ọruẹrẹfihotọ riẹ.​—2 Samuẹle 6:2-9; Ikelakele 4:15; 7:9.

AVA 22-28

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 5-6

“Ẹvẹ Whọ Sae rọ Raro Kele Ahwo Nazaraet?”

it-2 477

Nazaraet

Eware esa jọ e riẹ nọ ahwo nọ a ya eyaa Nazaraet a re ru hu, eye họ: (1) A rẹ da udi ogaga ọvuọvo ho; yọ a rẹ re uvumọ oware nọ a rehọ ibi-ire evaene ru hu, e tẹ make rrọ enọ e ware hayo enọ e ware he, hayo enọ e ya no dede, yọ a rẹ da udi ọvo nọ a rehọ ibi-ire evaene ru hu, o tẹ make rọnọ ọkpokpọ hayo ọnọ ọ ga no dede. (2) A rẹ nware eto uzou rai hi. (3) A rẹ rọ obọ te ohwo owhuowhu hu, o tẹ make rrọ ọrọ ohwo uviuwou riẹ nọ ọ mae kpekpe iẹe oma, koyehọ, makọ ọrọ ọsẹ riẹ, oni riẹ, oniọvo-ọmọzae riẹ, hayo oniọvo-ọmọtẹ riẹ dede.​—Ik 6:1-7.

Eyaa Obọdẹ. Ohwo nọ ọ ya eyaa obọdẹ nana “ọ rẹ jọ Nazaraet [koyehọ, hẹriẹ oma no, rọ oma mudhe] kẹ Jihova,” orọnikọ o re dhesẹ oma nọ ọ be gbọ oma riẹ eware nọ e rẹ kẹ evawere evaọ uzuazọ re ahwo a ruẹsi jiri ei hi. Ukpoye, ọ rẹ jọ “ọrẹri kẹ Jihova evaọ edẹ kpobi nọ ọ rọ rrọ Nazaraet na.”​—Ik 6:2, 8, ẹme-obotọ.

Fikiere, eware nọ ohwo nọ ọ rrọ Nazaraet o re ru hu na i wo obọdẹ otofa evaọ egagọ Jihova. Wọhọ epanọ ozerẹ okpehru na ọ rẹ rọ obọ te ohwo owhuowhu hu na, makọ ọrọ ohwo uviuwou riẹ nọ ọ mae kpekpe iẹe oma dede fiki iruo ọrẹri riẹ na, ere ọvona ohwo nọ ọ rrọ Nazaraet o re ru re. Nọ ozerẹ okpehru na gbe izerẹ nọ i kiọkọ a te bi ru iruo ọrẹri rai evaọ aro Jihova, a rẹ da enwaene hayo udi ogaga vievie he fiki oghẹrẹ nọ iruo nọ a bi ru na i wuzou te.​—Ize 10:8-11; 21:10, 11.

U te no ere no, ohwo nọ ọ rrọ Nazaraet (evaọ Hibru, na·zirʹ) “ọ rẹ jọ ọrẹri ẹkwoma eto uzou riẹ nọ ọ rẹ kuvẹ re i di,” onọ o rẹ jọ oka evaọ uzou riẹ nọ ahwo kpobi a re ro vuhu ei vẹrẹ vẹrẹ inọ Nazaraet ọ rrọ. (Ik 6:5) A rehọ ẹme Hibru ọvona na·zirʹ rọ ta kpahe evaene nọ a “bru egha rai hi” evaọ etoke Ẹdijala ọrẹri gbe ukpe Obusino na. (Ize 25:5, 11) A kare eme na, “Jihova họ ọrẹri,” fihọ ẹwẹ-odhe igoru nọ ọ jọ aro etu-udhọfọ ozerẹ okpehru na, yọ a je se ẹwẹ-odhe na “oka omauromudhe ọrẹri [evaọ Hibru, neʹzer, onọ avọ na·zirʹ a wo otofa ovona].” (Ọny 39:30, 31) Epọvo na re, a jẹ hai se etu-uvie nọ ivie Izrẹl a jẹ hai kuhọ neʹzer. (2Sa 1:10; 2Iv 11:12; rri ETU-UVIE; OMAUROMUDHE.) Evaọ ukoko Ileleikristi na, ukọ na ọ ta nọ a kẹ aye eto ithethei viukpọ oware nọ o re ro ruru uzou. Onana o rẹ kareghẹhọ aye nọ ọkwa riẹ o wo ohẹriẹ no orọ ozae; o gwọlọ nọ aye ọ rẹ romakpotọ kẹ ọzae keme yọ ọruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ. Fikiere, eware nana​—eto uzou nọ a re bru vievie he (onọ u fo nọ ọzae o re ru hu), enwaene nọ a rẹ da vievie he, gbe epanọ a rẹ rọ jọ fuafo re a siọ oma rai ba ezue​—e rẹ kareghẹhọ ohwo nọ ọ rrọ Nazaraet epanọ u wuzou te re ọ rọ eware jọ gbọ oma riẹ ogbọ jẹ rọ omariẹ kpobi ru oreva Jihova.​—1Kọ 11:2-16; rri ETO; OWARE NỌ A RE RO RURU UZOU; ẸKOMA RIẸ.

Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via

w05 1/15 30 ¶2

Enọ Ahwo nọ A s’Ebe

Nazaraet Samsin u wo ohẹriẹ. Taure a te ti yẹ Samsin, ukọ-odhiwu Jihova ọ ta kẹ oni riẹ nọ: “Rri! Who ti dihọ, who ve ti yẹ ọmọzae, yọ a rẹ rehọ erezọbledi te uzou riẹ hẹ, keme ọmọ na ọ te jọ Nazaraet kẹ Ọghẹnẹ no oke eyẹ riẹ ze, yọ ọye ọ te kobaro siwi Izrẹl no obọ ahwo Filistia.” (Ibruoziẹ 13:5) Samsin ọ ya eyaa Nazaraet he. Ọghẹnẹ ọ rehọ e riẹ mu Nazaraet, yọ ọ rẹ jọ Nazaraet na evaọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi. Fikiere, uzi nọ o ta nọ ohwo nọ ọ rrọ Nazaraet ọ rẹ rọ obọ te ohwo owhuowhu hu na o sai kiekpahe iẹe hẹ. Otẹrọnọ u kiekpahe iẹe, ọ jẹ rọ obọ te ohwo owhuowhu yọ ọ riẹ hẹ, ẹvẹ ọ sae rọ wariẹ mu Nazaraet nọ ọ rrọ evaọ edẹ uzuazọ riẹ na kpobi họ kpakiyọ ọ rrọ Nazaraet no anwọ oke nọ a ro yẹe ze? O rrọ vevẹ nọ eware nọ ahwo nọ a rrọ Nazaraet evaọ edẹ uzuazọ rai kpobi a re ru hu i wo ohẹriẹ no enọ ahwo nọ a ya eyaa Nazaraet a re ru hu.

Ẹme nọ A re Ru Ovavo

w06-E 1/15 32

“The Earliest Known Citations of Biblical Texts”

TWENTY-FIVE years ago, Israeli archaeologists made a spectacular discovery. In a burial cave on the slopes of the Hinnom Valley in Jerusalem, they found two small silver scrolls with Biblical texts recorded on them. The scrolls dated back to the time before the Babylonian destruction of Jerusalem in 607 B.C.E. The texts quoted part of the blessings recorded at Numbers 6:24-26. God’s personal name, Jehovah, appeared several times on both scrolls. The inscriptions have been described as “the earliest known artifacts from the ancient world that document passages from the Hebrew Bible.”

Some scholars, however, contested the dating and argued that the scrolls were written in the second century B.C.E. One reason for this disagreement was that the quality of the original photographs of these very small scrolls did not allow for a close enough examination of the details. To solve the dating problem, a team of scholars undertook a new study. They used the latest photographic and computer-imaging technology to produce high-resolution digital images of the scrolls. The results of the new analyses were recently published. What conclusions did the team of scholars reach?

First of all, the scholars emphasize that the archaeological data support a date before the Babylonian exile. The paleographic observations​—the dating of scripts from the shape, form, stance, stroke order, and direction​—point to the same time period, that is, to the end of the seventh century B.C.E. And finally, when considering the orthography, the science of spelling, this team concludes: “The orthographic data in the plaques [scrolls] is consistent with the archaeological and palaeographical evidence in terms of the dating of the inscriptions.”

The journal Bulletin of the American Schools of Oriental Research sums up the study of the silver scrolls, also known as the Ketef Hinnom inscriptions, as follows: “We can thus reassert the conclusion reached by most scholars that the inscriptions found on these plaques preserve the earliest known citations of biblical texts.”

    Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
    Noi No
    Rueva
    • Isoko
    • Vi Ei Se Omọfa
    • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
    • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • JW.ORG
    • Rueva
    Vi Ei Se Omọfa