Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
ASA 1-7
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 7-8
“Eware nọ Ma rẹ Sai Wuhrẹ no Evuẹ Ahwo Izrẹl na Ze”
it-1 497 ¶3
Ukoko
Evaọ Izrẹl oke anwae, ezae nọ i te ziezi e jẹ hai dikihẹ kẹ ukoko na soso. (Ẹzr 10:14) Fikiere nọ a whẹ uwou-udhu na họ no, enọ “i wuzou erua na” họ enọ e rehọ ekẹ ze. (Ik 7:1-11) Ofariẹ, evaọ edẹ Nehemaya, izerẹ na, “enọ i wuzou ahwo na,” gbe ahwo Livae na họ enọ i dikihẹ kẹ ahwo na jẹ rehọ oka rai whobọhọ “ọtamuo ọgaga” nọ a ru. (Neh 9:38–10:27) “Ahwo nọ a wuzou ogbotu na, enọ a salọ evaọ ogbotu na, ezae nọ a riẹ odẹ,” e jariẹ evaọ okenọ ahwo Izrẹl a jọ udhude na. Ezae egba ivẹ gbe udhuvẹ-gbikpe (250) evaọ usu ahwo nana họ enọ i kuomagbe Kora, Detan, Abaeram, gbe On koko oma họ wọso Mosis avọ Erọn. (Ik 16:1-3) Re Mosis o ru lele oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹe nọ o ru, ọ tẹ jọ udevie ekpako Izrẹl salọ ezae udhosa-gbikpe, enọ e jọ iletu re a fiobọhọ kẹe “wọ owha ahwo na,” onọ ọyọvo ọ jẹ sae wha ha. (Ik 11:16, 17, 24, 25) Iruo-Izerẹ 4:15 o ta kpahe “ekpako ahwo na,” onọ u dhesẹ nọ ekpako na, enọ i wuzou erua na, ibruoziẹ na, gbe iletu na họ enọ i je dikihẹ kẹ ahwo orẹwho na.—Ik 1:4, 16; Jos 23:2; 24:1.
it-2 796 ¶1
Rubẹn
Evaọ evuẹ ahwo Izrẹl na, orua Rubẹn, Simiọn, gbe Gad a jọ abọvo evaọ ofẹ obọze ovatha-ọre uwou-udhu na. Nọ a tẹ be wọ ruọ edhere, orua Rubẹn họ orua nọ o rẹ karo kẹ ẹko erua esa nana, a vẹ rọ kpahe ẹko erua esa orọ Juda, Isaka, gbe Zẹbulọn. (Ik 2:10-16; 10:14-20) Oghẹrẹ ovo nana nọ a rẹ rọ wọ ruọ edhere na a rọ rehọ ekẹ rai ze evaọ ẹdẹ nọ a rọ rehọ uwou-udhu na mudhe.—Ik 7:1, 2, 10-47.
Oruvẹ no Obe Ikelakele Ze
8:25, 26. Re a ruẹ nọ ahwo nọ a ro mu kẹ iruo ahwo Livai yọ enọ i te ziezi, gbe fiki ororokẹ rọkẹ ikpe rai, a jie uzi kẹ enọ e kpako no re a seri iruo họ. Dede na, a rẹ sae fialoma re a fi obọ họ kẹ ahwo Livai efa. Dede nọ owho u re ru ohwo nwrotọ no iruo usiuwoma ota Uvie na nẹnẹ hẹ, ehri-uzi nana u wuhrẹ omai okpoware. Otẹrọnọ Oleleikristi ọ sai ru oghẹrẹ iruo jọ họ fiki owho, ọ rẹ sai duoma họ abọ iruo na jọ nọ ẹgba riẹ o te.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 835
Ọmọ Ọsosuọ, Ọrọ Ọsosuọ
Emezae ọsosuọ evaọ Izrẹl a dikihẹ kẹ orẹwho na soso, keme ae họ enọ e te jọ enọ i wuzou inuwou rai. Jihova ọ tubẹ ta nọ orẹwho na soso yọ ọmọ ọsosuọ riẹ fiki ọvọ nọ ọ re kugbe Abraham na. (Ọny 4:22) Fikinọ Jihova o siwi rai no igbo Ijipti, Jihova o te jie uzi nọ a rẹ rehọ “ọmọzae ọsosuọ kpobi evaọ udevie ahwo Izrẹl mudhe” kẹe, “ọmọzae ọsosuọ nọ a yẹ, te ọrọ ohwo te ọrọ arao.” (Ọny 13:2) Fikiere, a tẹ rehọ emezae ọsosuọ na kẹ Jihova.
ASA 8-14
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 9-10
“Oghẹrẹ nọ Jihova O bi ro Su Ahwo Riẹ”
it-1 398 ¶3
Evuẹ
Oghẹrẹ nọ ogbotu ahwo nana a je ro no oria ruọ oria (Mosis ọ jọ Ikelakele uzou avọ 33 ta kpahe eria udhuvẹ itienana nọ a wo họ) u dhesẹ nọ a koko ahwo na họ ziezi. Epanọ ẹgho na ọ daji ehru uwou-udhu na kri te, ere a rẹ rria oria nọ a wohọ na kri te. Nọ ẹgho na o te no ehru uwou-udhu na, a vẹ wọ ruọ edhere. “Nọ Jihova ọ tẹ ta nọ a wohọ oria, a ve wohọ etẹe, yọ Jihova ọ tẹ ta nọ a wọ, a vẹ wọ ruọ edhere.” (Ik 9:15-23) Egba ivẹ nọ a tehe isiliva ro ru a rẹ rọ vuẹ evuẹ na soso oware nọ Jihova ọ ta. (Ik 10:2, 5, 6) Nọ a te kporo ọgba na do kpotọ kpehru u re dhesẹ nọ ahwo na a wọ ruọ edhere. “Evaọ ukpe avọ ivẹ [1512 B.C.E.], evaọ amara avọ ivẹ, evaọ edẹ udhe amara na” họ orọ ọsosuọ nọ a rọ kaki kporo ọgba na. Nọ a kporo ọgba na no, a tẹ wọ etehe ọvọ na karo, ẹko erua esa ọsosuọ e tẹ wọ rọ kpahe iẹe, orua Juda o karo, orua Isaka o te lele iei, kẹsena orua Zẹbulọn o tẹ rọ kpahe ae. Emezae Gẹshọn gbe emezae Mẹrarae nọ a wọ ọvuọ ekwakwa uwou-udhu rai nọ a rẹ wọ a tẹ rọ kpahe ae. Kẹsena ẹko erua esa ọfa a tẹ rọ kpahe ae, orua Rubẹn o karo, orua Simiọn gbe orua Gad a te lele iei. U te no ai no kọ emezae Kohat nọ e rẹ wọ ekwakwa aruẹri na, kẹsena ẹko erua esa ọrọ avesa a vẹ rọ kpahe ae, orua Ifremu o rẹ karo, orua Manasẹ gbe orua Bẹnjamin a ve lele iei. Ẹko erua esa urere o vẹ jọ obemu ahwo na kpobi, orua Dan o rẹ karo, kẹsena orua Asha gbe orua Naftalae u ve lele iei. Fikiere, eko erua ivẹ nọ e mai bu jẹ goma họ enọ e rẹ jọ obaro gbe obemu ahwo na.—Ik 10:11-28.
Kọ Whọ Ruẹ Imuẹro no inọ Ọghẹnẹ Ọ be Kpọ Owhẹ?
Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nnọ ọkpọvio Ọghẹnẹ ọ d’omai ẹro? Pọl ukọ na ọ ta nọ: “Wha yo ẹme e nọ i bi su owhai re wha rehọ oma kpotọ kẹ ae.” (Hib. 13:17) Ere oruo o sae jọ bẹbẹ ẹsejọ. Wọhọ oriruo: Dae rehọ iẹe inọ whẹ yọ ọmọ Izrẹl jọ evaọ oke Mosis. Nọ wha nya te edẹ jọ no, ẹgho nọ o je su owhai na o te dikihẹ oria ovo. Ẹvẹ ẹgho na ọ te jọ etẹe kri te? Ẹdẹ ọvo? Oka ọvo? Emerae buobu? Whọ rẹ sai roro inọ, ‘Kọ mẹ kwa ewha mẹ kpobi fihọ otọ?’ Ẹsejọhọ, eware nọ whọ ginẹ gwọlọ ọvo whọ te kwa no ekpa ra ze. Rekọ nọ edẹ jọ e vrẹ no, whọ tẹ dhugbẹ be kwa ewha ra kpobi no ẹkpa ra fihọ otọ. Rekọ nọ whọ whoma kwa ewha ra kpobi fihọ otọ no, whọ tẹ ruẹ inọ ẹgho na ọ be kpare kpehru, koyehọ whọ te wariẹ kwa ewha na kpobi zihe fihọ ẹkpa. Onana yọ okolo iruo ho. Rekọ ẹgho na ọ tẹ nwane kpare kpehru no, “ahwo Izrẹl a vẹ” wọ onya.—Ik. 9:17-22.
Kọ eme ma be hai ru nọ ukoko na o tẹ k’omai ọkpọvio jọ? Kọ ma be hae nya lele ọkpọvio na ababọ okioraha? Manikọ epanọ ma be hai ru eware anwẹdẹ ma rẹ ruabọhọ? Kọ ma riẹ kpahe ekpọvio ekpokpọ nọ a kẹ omai no, wọhọ enọ e ta kpahe eruo iwuhrẹ Ebaibol, usiuwoma nọ a rẹ ta kẹ ahwo evẹrẹ efa, uwuhrẹ Ebaibol uviuwou nọ a re ru ẹsikpobi, omaurokpotọ kẹ Egbẹgwae Ẹmeọta-Kugbe Ahwo Iwou-Imu, gbe emamọ uruemu nọ ma re dhesẹ evaọ oke okokohọ? Ma re je dhesẹ nnọ ọkpọvio Ọghẹnẹ ọ were omai ẹkwoma ohrẹ nọ ma rẹ jẹ rehọ. Ma tẹ gwọlọ jẹ iroro jọ nọ i wuzou gaga, ma rẹ rẹroso areghẹ obọ mai hi rekọ ma rẹ rẹroso Jihova gbe ukoko riẹ. Yọ wọhọ epanọ ọmaha ọ rẹ dhẹ gbalọ ọsẹgboni riẹ nọ ofou ọgaga o te bi fou na, ma rẹ daji ukoko Jihova okenọ ebẹbẹ akpọ nana nọ e wọhọ ofou ọgaga na i te te omai.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 199 ¶3
Okokohọ
Epanọ Omakokohọ U Wuzou Te. Ehaa Ọnyavrẹ nọ a jẹ hai ru kukpe kukpe na, u dhesẹ epanọ u wuzou te re ahwo Ọghẹnẹ a hai kokohọ wuhrẹ kpahe Jihova. Otẹrọnọ ohwo jọ ọ fo yọ o kpohọ erẹ ọvuọvo ho, ọ gbẹ daezọ ru ehaa Ọnyavrẹ na ha, a re kpe ohwo yena no. (Ik 9:9-14) Evaọ ileta nọ Hẹzikaya ovie na o kere ro zizie ahwo nọ a be rria Juda gbe Izrẹl re a ziọ Jerusalẹm rọkẹ ehaa Ọnyavrẹ na, ọ ta nọ: “Whai ahwo Izrẹl, wha zihe bru Jihova. . . . Wha du wo udu ogaga wọhọ esẹ-esẹ rai hi. Wha romakẹ Jihova re wha nyaze aruẹri riẹ nọ o ru fo bẹdẹ bẹdẹ no jẹ gọ Jihova Ọghẹnẹ rai, re ọ ruẹse siọ ofu ọgaga nọ o bi mu kẹ owhai na ba. . . . Jihova Ọghẹnẹ rai o wo ọdawẹ avọ ohrọ-oriọ, yọ o ti ku ovao riẹ kufiẹ siọ owhai ba ha otẹrọnọ wha te zihe bru ei.” (2Ir 30:6-9) Otẹrọnọ ohwo o keke aro fihọ siọ ehaa Ọnyavrẹ na ba eru, u re dhesẹ nọ o bi gbabọkẹ egagọ Ọghẹnẹ. Nẹnẹ na, Ileleikristi a bi ru ehaa Ọnyavrẹ gbe ehaa itieye na efa ha. O make rrọ ere na, Pọl ọ tuduhọ Ileleikristi awọ nọ a gbabọkẹ omakugbe rai hi, ọ ta nọ: “Joma roro kpahe ohwohwo re ma sai ru ohwohwo dhesẹ uyoyou je ru iruo iwoma, ma re gbabọkẹ omakokohọ mai hi wọhọ epaọ uruemu otujọ, rekọ ma rẹ tuduhọ ohwohwo awọ, maero kọ enẹna nọ wha be ruẹ nọ ẹdẹ na o bi si kẹle na.”—Hib 10:24, 25; rri UKOKO.
ASA 15-21
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 11-12
“Fikieme Ma rẹ rọ Whaha Eguago?”
Wha Jọ Enọ I Yo No O Thọrọ ae Ẹro Ho
20 Ileleikristi buobu a re kie kẹ ọfariẹ-ogbe he. Ghele na, ma rẹ yọroma re ma siọ oma ba ẹrọkẹ ele edhere nọ o re su kpohọ uruemu eguago nọ o rẹ sae wha ababọ ọjẹrehọ Ọghẹnẹ ze. Pọl ọ hrẹ omai nọ: “Ma rẹ sae dawo Ọnowo vievie he, wọhọ epanọ otu rai jọ o ru nọ eriọvọ e jẹ raha ae; hayo ẹguọ gbe he, wọhọ epanọ otu rai jọ ọ go nọ a jẹ rọ ọraha raha ae.” (1 Ahwo Kọrint 10:9, 10) Emọ Izrẹl a go kpahe Mosis gbe Erọn—ẹhẹ, tube mukpahe Ọghẹnẹ omariẹ dede—bi gu inoma kpahe emana nọ a rọ edhere igbunu kẹ ae na. (Ikelakele 16:41; 21:5) Kọ igberedia rai e mae dha Jihova eva viọ ẹgo rai? Ikere Ebaibol na i dhesẹ nọ eraomuomu i kpe ibuobu nọ e go na. (Ikelakele 21:6) Evaọ ojọ nọ o kake via, bu vi ahwo ọwọsuọ 14,700 nọ e go eye i whu. (Ikelakele 16:49) Fikiere ajọ ma fi odiri Jihova họ odawọ họ ẹkwoma orivo nọ ma re wo kẹ eruẹrẹfihotọ riẹ.
“Ru Eware Kpobi Ababọ Ẹguọ”
7 Rri epanọ uruemu emọ Izrẹl u nwene te no! Okenọ Jihova o si ae no igbo Ijipti jẹ thọ ae nya Abade Ọwawae na vrẹ, edẹro e wọ rai so ile jiri Ọghẹnẹ. (Ọnyano 15:1-21) Rekọ fikinọ uzuazọ o lọhọ e rai oma tere he evaọ udhude na gbe ozọ ahwo Kenan nọ u je mu ai, ẹzi enuobro o te ti nwene edẹro nọ ahwo Ọghẹnẹ a wo vẹre. Ukpenọ a re yere Ọghẹnẹ inọ a no igbo no, a tẹ be fo Ọghẹnẹ fikinọ a roro nọ uye o be bẹ ae. Fikiere ẹgo nọ a go u dhesẹ nnọ a kare uvi ovuhumuo kẹ eruẹrẹfihotọ Jihova. Agbẹta nọ ọ rọ ta nọ: “Ẹvẹ oge omuomu ọ nana ọ rẹ go kpahe omẹ krite?”—Ikelakele 14:27; 21:5.
it-2 719 ¶4
Ẹwhọ
Eguago. Eguago e rẹ wha oyẹlẹ họ ohwo oma jẹ lẹliẹ udu whrehe ohwo. Nọ ahwo Izrẹl a no igbo Ijipti no, u kri hi a tẹ jẹ go kpahe Jihova. A jẹ jọ oma Mosis avọ Erọn nọ Jihova o je ro su ai gwọlọ iruthọ. (Ọny 16:2, 7) Uwhremu na, inoma nọ a je gu na e tẹ lẹliẹ udu whrehe Mosis te epanọ ọ rọ gwọlọ nọ o re whu. (Ik 11:13-15) Eguago e rẹ sae wha okpẹtu se ohwo nọ ọ be go na. Jihova ọ ta nọ eme iyoma nọ ahwo na a jẹ go ta kpahe Mosis na ọyomariẹ a jẹ ta ae kpahe na, onọ u dhesẹ nọ a be wọso esuo riẹ. (Ik 14:26-30) Ahwo buobu a whu fiki iruthọ amọfa nọ a jẹ gwọlọ.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-2 309
Emana
Epanọ Emana na O Jọ. Emana na o jọ “fuafo wọhọ ubi korianda,” o tẹ jẹ “wọhọ” egọmu dẹliọm nọ o rrọ lọlọhọ fuafo wọhọ uzuu. Amere riẹ o jọ wọhọ “ikeki ekpakpala nọ a fi ọnyọ họ” hayo “ikeki ọwewere nọ a rọ ewhri ru.” Nọ a tẹ rọ utho wuhu iei no hayo rọ udo duwu iei no, a rẹ sai there emana na hayo rehọ iẹe ru ikeki.—Ọny 16:23, 31; Ik 11:7, 8.
ASA 22-28
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 13-14
“Epanọ Ẹrọwọ O re ro Fiobọhọ kẹ Omai Wo Udu”
Wo Udu Ẹkwoma Ẹrọwọ Gbe Ozodhẹ Ọghẹnẹ
5 Dede na, ọwhọ nọ a rẹ rọ ruọ Ẹkwotọ Eyaa na ọ jọ ekiotọ ivẹ jọ oma, Joshua avọ Kelẹb. Aimava na a ta nọ ahwo Kenan na “yọ emuore rọ kẹ omai; keme a si ọzadhe rai [no], yọ ỌNOWO na ọ rọ kugbe omai, ozọ rai umu owhai hi.” (Ikelakele 14:9) Kọ gheghe Joshua avọ Kelẹb a ro wo irẹro obokparọ? Vievie! Te ai te emọ Izrẹl nọ i kiọkọ a rẹro ruẹ epanọ Jihova o ro hrẹ orẹwho Ijipti nọ ogaga o jọ obọ na avọ emedhọ riẹ kpotọ ẹkwoma Iye Ikpe nọ o ro te ai. A ruẹ epanọ Jihova o ro diwi Fẹro avọ ogbaẹmo riẹ ame kpe evaọ Abade Ọwawae na. (Olezi 136:15) U re vevẹ, u wo unoma nọ ekiotọ ikpe na, gbe ahwo nọ a whẹ ozọ họ ẹro kpobi a re gu kpahe ozodhẹ rai hi. Jihova ọ ta evedha riẹ via inọ: “Ẹvẹ a rẹ vro omẹ krite, evaọ eka enana nọ mẹ jọ udevie rai ru na?”—Ikelakele 14:11.
6 Jihova ọ fodẹ ẹbẹbẹ rai vevẹ—ozodhẹ ahwo na u dhesẹ nọ a kare ẹrọwọ. Ẹhẹ, ẹrọwọ avọ udu e jẹhọ ohwohwo ga te epanọ Jọn ukọ na o ro kere kpahe ukoko Ileleikristi na gbe ohọre abọ-ẹzi riẹ nọ: “Ona họ obokparọ nọ u re ru akpọ na ria, orọwọ mai.” (1 Jọn 5:4) Eva oke mai na, ẹrọwọ wọhọ otiọ ọrọ Joshua avọ Kelẹb na o wha riẹ ze nọ Isẹri Jihova nọ i bu vi ima ezeza, te emaha te ekpako, te enọ e ga gbe enọ oma o ga te he a be rọ jọ akpọ na soso ta usiuwoma Uvie na. Ọwegrẹ ọvuọvo ọ re sae whaha egbaẹmo udu nana ha.—Ahwo Rom 8:31.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 740
Ẹkwotọ nọ Ọghẹnẹ Ọ rọ Kẹ Ahwo Izrẹl
ẸKWOTỌ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ ahwo Izrẹl na ọ ginẹ jọ wowoma gaga. Nọ Mosis o vi ekiotọ nyai rri Ẹkwotọ Eyaa na re a jẹ rehọ ekakọ ẹkwotọ na jọ ze, a wha ifigi gbe pọmegranet ze, a tẹ jẹ wha owhala ibi-ire evaene nọ o jọ ruaro gaga onọ ezae ivẹ a thọrọ ure fihọ wọ ze! Dede nọ ozọ u ru nọ a ro si uke kpemu fikinọ a wo ẹrọwọ họ, a niyẹrẹ nọ: Ẹkwotọ nọ ma nyai rri na “ame-ivie gbe ọnyọ e be ginẹ jariẹ su.”—Ik 13:23, 27.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
“Dikihẹ Ga Evaọ Ẹrọwọ Na”
8 Kọ eyaa Ọghẹnẹ i gbe mu omẹ ẹro enẹna wọhọ epaọ ọsosuọ? Wọhọ oriruo, Ọghẹnẹ ọ ya eyaa nọ ọ te raha akpọ omuomu nana no. Kọ eware arozaha omawere nọ e da akpọ fia nẹnẹ e be rehọ iroro mai, jẹ be rọ ere whrehe ẹrọwọ mai? Ma gbẹ yọrọ oma ha, ma sae jọ udu mai vro nọ urere akpọ na o kẹle te epanọ ma bi roro na. (Hab. 2:3) Joma kẹ oriruo ọfa jọ. Ọghẹnẹ ọ ya eyaa nọ ọ te rọ fiki ẹtanigbo na rehọ izieraha mai vrẹ omai. Rekọ udu o tẹ gbẹ be hae brukpe omai fiki izi nọ ma thọ evaọ okenọ u kpemu, o rẹ sae lẹliẹ omai mu avro họ ewo sọ Jihova ọ ginẹ “rọvrẹ” omai no. (Iruẹru 3:19) Onana o sai ru nọ ma gbe ro wo evawere he je siuke kpemu evaọ egagọ Jihova.
9 Kọ mẹ be romatotọ ru iruo Uvie na wọhọ epanọ mẹ jẹ hai ru? Pọl ukọ na o dhesẹ nọ ma tẹ be rehọ ẹgba mai kpobi ru iruo kẹ Jihova u re ru omai wo “ẹruore [nọ] o muẹro rite urere.” Rekọ eme ọ rẹ sae via nọ ma tẹ be tẹrovi ilale omobọ mai, wọhọ iruo nọ ma sae jọ wo okposa rekinọ i re ru omai wo uvẹ kẹ egagọ mai hi? Ẹrọwọ mai ọ sai whrehe, yọ ma sae “moyẹlẹ,” ma gbẹ sai ru te epanọ ẹgba mai o te evaọ egagọ Ọghẹnẹ hẹ.—Hib. 6:10-12.
10 Kọ o be hae jọ bẹbẹ re mẹ rọvrẹ amọfa nọ a ru omẹ thọ? Nọ amọfa a te ru omai eva dha, ma sae tẹrovi epanọ oware na o da omai te jẹ gwọlọ kpahe ẹme ọgaga kẹ ae hayo tube siomano ae riẹriẹriẹ dede. Evaọ abọdekọ riẹ, ma tẹ rọvrẹ ae, yọ ma bi dhesẹ nọ ma fi ẹrọwọ họ Jihova. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Ahwo nọ a ru omai thọ a reosa mai, wọhọ epanọ ma reosa Ọghẹnẹ fiki izieraha mai na. (Luk 11:4) Ma re wo evaifihọ inọ ma ti wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ nọ ma tẹ rọvrẹ amọfa, yọ onana u woma vi orukele thethabọ. Ilele Jesu a riẹ nọ re a sae rọvrẹ amọfa, o gwọlọ ẹrọwọ. Okenọ Jesu ọ ta kẹ ilele na nọ jọ a hae rọvrẹ ahwo nọ a maki ru ae thọ unuẹse buobu, a yare nọ: “Tua ẹrọwọ mai.”—Luk 17:1-5.
11 Kọ mẹ be hai gbolo ovao kẹ uthubro Ikereakere? Ukpenọ ma rẹ gwọlọ edhere nọ ma re ro wo erere no ohrẹ nọ u no Ebaibol ze, ma sae tẹrovi oware nọ o jọ ohrẹ na hayo oma ohwo nọ ọ be kẹ omai ohrẹ na thọ. (Itẹ 19:20) Onana o sai ru nọ ma re ro ku uvẹ nọ ma hae rọ kpọ iroro mai lele eriwo Ọghẹnẹ fiẹ.
12 Kọ mẹ be hai wo ẹgo kpahe ekpako hayo idibo iruiruo evaọ ukoko mẹ? Nọ emọ Izrẹl a tẹrovi iyẹrẹ iyoma ekiotọ ikpe nọ e kare ẹrọwọ na, a te muhọ ẹgo kpahe Mosis avọ Erọn. Kẹsena Jihova ọ tẹ nọ Mosis nọ: ‘Ẹvẹ a rẹ vro omẹ krite?’ (Ik. 14:2-4, 11) Ẹhẹ, ẹgo nọ emọ Izrẹl a jẹ go na u dhesẹ nọ a vro Ọghẹnẹ nọ ọ rehọ Mosis avọ Erọn mu, koyehọ a fievahọ iẹe he. Ma tẹ be hae go noke toke kpahe inievo nọ Jihova ọ be rọ kpọ idibo riẹ nẹnẹ, kọ oyena u gbe dhesẹ nọ ẹrọwọ nọ ma fihọ Ọghẹnẹ o bi whrehe no?
ASA 29–ANE 4
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 15-16
“Whaha Omorro gbe Eva nọ Who re Fihọ Omobọ Ra Vrẹta”
Kọ Jihova Ọ Riẹ Owhẹ?
12 Rekọ okenọ orẹwho Izrẹl o jọ udhude na je kpohọ Ẹkwotọ Eyaa na, Kora o te roro nọ eruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ jọ i gbe kiehọ họ. Ezae egba ivẹ gbe udhuvẹ gbe ikpe (250) erọ orẹwho na a te kuomagbe Kora be gwọlọ ru inwene. Fikinọ Kora avọ ahwo nana a be gọ Ọghẹnẹ ziezi anwẹdẹ, a roro inọ onana o kẹ rai udu nọ a re ro ru epanọ u je rai. A ta kẹ Mosis nọ: “Wha nya therabọ hrọ! keme ogbotu na kpobi erẹri kohwo kohwo kpobi, keme ỌNOWO na avọ ae a rọ.” (Ik. 16:1-3) Omorro o da Kora avọ ahwo riẹ oma fia. Mosis ọ ta kẹ ae nọ: “ỌNOWO na o re ti dhesẹ ọnọ ọrọ ọriẹ.” (Se Ikelakele 16:5.) Okiokiọ riẹ, Jihova o te kpe Kora avọ enọ e jọ abọ riẹ jẹ kpareso Mosis na kpobi.—Ik. 16:31-35.
Kọ Jihova Ọ Riẹ Owhẹ?
11 Mosis o wo ohẹriẹ no Kora gaga evaọ adhẹẹ ọrọkẹ ọruẹrẹfihotọ gbe ẹjiroro Jihova. Uruemu rai u kpomahọ oghẹrẹ nọ Jihova o rri rai. Kora yọ ohwo orua Livai nọ o no uviuwou Kohat ze, yọ ọ reawere uvẹ-ọghọ sa-sa. Ọ jariẹ nọ Jihova ọ rọ edhere igbunu siwi emọ Izrẹl evaọ Abade Ọwawae na, ọ jọ abọ Ọghẹnẹ okenọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ a kpe emọ Izrẹl nọ e gọ ọmọ-eruẹ oro na, ọ tẹ jẹ jọ usu enọ e jẹ wọ okọ ọvọ na. (Ọny. 32:26-29; Ik. 3:30, 31) U muẹro inọ ọ gọ Jihova ziezi evaọ ikpe buobu yọ ahwo buobu evaọ evuẹ na a rri rie wọhọ emamọ oriruo.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Rọ Eware nọ I Wuzou Karo!
Jihova o se oware nọ o via na gboja gaga. Ebaibol na ọ ta nọ: “Kẹsena Jihova ọ tẹ ta kẹ Mosis nọ: ‘A re kpe ohwo na no hrọ.’” (Ikelakele 15:35) Fikieme oware nọ ohwo na o ru na o rọ kẹ Jihova uye ga tere?
Ahwo na o wo edẹ ezeza nọ a re ro hwe ire kokohọ, a ve je koko eware nọ a gwọlọ họ, wọhọ emu nọ a rẹ re, iwu nọ a re kuhọ, gbe iwou rai nọ a rẹ ruẹrẹhọ. A rẹ rehọ ẹdẹ avọ ihrẹ na rọ gọ Ọghẹnẹ. Dede nọ o thọ re a hwe ire he, o thọ re ohwo ọ rehọ oke nọ a fihọ nọ a rẹ rọ gọ Jihova ro ru ere. Dede nọ Ileleikristi a rọ otọ Uzi Mosis na ha, kọ oware nana nọ o via na u gbe wuhrẹ omai epanọ ma rẹ rọ rehọ eware nọ i wuzou karo evaọ uzuazọ?—Ahwo Filipai 1:10.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Whọ Sae Họre Setan je Fi Ei Kparobọ!
5 Obe-ofeme jọ o ta nọ omorro yọ “ọghọ hayo adhẹẹ nọ ohwo o re wo kẹ omobọ riẹ.” Obe na o ta nọ a rẹ sai je dhesẹ omorro wọhọ “evevọwẹ nọ who re wo fikinọ whẹ hayo ahwo nọ a kẹle owhẹ oma a wo oware uwoma jọ hayo a ru oware uwoma jọ.” Oware ovuọvo o thọ kugbe oyena ha. Pọl ukọ na ọ ta kẹ Ileleikristi obọ Tẹsalonika nọ: “Ma be rọ owhai seha evaọ udevie ikoko Ọghẹnẹ fiki ithihakọ gbe ẹrọwọ nọ wha wo evaọ udevie ikpokpoma rai kpobi gbe iye nọ wha be ruẹ.” (2 Tẹs. 1:4) Fikiere, re iruo iwoma amọfa e kẹ omai evevọwẹ, re ma jẹ tubẹ rehọ ae seha dede u yoma ha. O gwọlọ nọ ma rẹ vuoma ha kpahe uviuwou nọ ma no ze, uruemu ẹwho mai, hayo okegbe nọ ma jọ whẹro.—Iruẹru 21:39.
6 Evaọ abọdekọ riẹ, u wo oghẹrẹ omorro jọ nọ o rẹ sae raha usu mai kugbe amọfa gbe usu nọ ma wo kugbe Jihova. Omorro utioye o rẹ sai ru omai dheva hayo veghe uzou nọ a tẹ kẹ omai ohrẹ viukpenọ ma rẹ jẹ ohrẹ na rehọ avọ omaurokpotọ. (Ol. 141:5) A dhesẹ oghẹrẹ omorro nana wọhọ “omoya” hayo “omovia ahwo nọ a re roro nọ a woma vi amọfa, dede nọ u wo oware ovo nọ a ro woma vi amọfa ha.” Jihova o mukpahe oghẹrẹ omovia utionana. (Izik. 33:28; Emọs 6:8) Eva e rẹ were Setan gaga nọ ahwo-akpọ a te bi dhesẹ omovia, keme yọ a be rọ aro kele ekpehre uruemu riẹ. Ababọ avro, Setan ọ ghọghọ gaga okenọ ahwo wọhọ Nimrọd, Fẹro, gbe Absalọm a dhesẹ omovia. Imasa nana a rọ aro kele Setan dhesẹ omorro nọ u thesiwa. (Emu. 10:8, 9; Ọny. 5:1, 2; 2 Sam. 15:4-6) Omorro o jọ usu eware nọ e wha uye se Keni. Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ ohrẹ rekọ omorro u ru nọ ọ gbẹ rọ jẹ ohrẹ na rehọ họ. O veghe uzou kẹ uthubro Jihova, ọ tẹ họrọ ruọ okpẹtu.—Emu. 4:6-8.
ANE 5-11
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 17-19
“Mẹ Họ . . . Ukuoriọ Ra”
Kọ Who Bi Ru Jihova Họ Ẹkẹ Gbe Ukuoriọ ra?
9 Roro kpahe ahwo Livai na nọ a ghale otọ te he. Fikinọ egagọ Ọghẹnẹ a rọ karo, a rẹroso Jihova, ọnọ ọ ta kẹ ae nọ: “Mẹ họ ẹkẹ rai.” (Ik. 18:20) Dede nọ ma be jọ etẹmpol na ru iruo ho wọhọ epanọ izerẹ gbe ahwo Livai na a je ru, ma rẹ sai wo ọkpọ ẹzi rai, fievahọ inọ Jihova ọ te rẹrote omai. U fo re ma fievahọ Ọghẹnẹ vi epaọ ọsosuọ nọ ma kẹle urere uyerakpọ nana no na.—Evia. 13:17.
Jihova Họ Ẹkẹ Mẹ Gbe Ukuoriọ Mẹ
4 Ẹvẹ Jihova ọ rọ jọ ẹkẹ gbe ukuoriọ rọkẹ ahwo Livai? Jihova ọ ta nọ ọ te jọ ẹkẹ gbe ukuoriọ keme ukpenọ a rẹ ghale otọ te ai, ọ te kẹ ae iruo obọdẹ. “Iruo-ozerẹ ỌNOWO na họ ukuoriọ rai.” (Jos. 18:7) Eme nọ e wariẹ Ikelakele 18:20 họ i dhesẹ nọ akpọ ọ te bẹ ae he. (Se Ikelakele 18:19, 21, 24.) A rẹ rọ ‘abọvo abakpe ọrọ Izrẹl kẹ ahwo Livai re o jọ ukuoriọ rai, re o jọ osa iruo odibọgba rai.’ Onana u dhesẹ nọ emọ Izrẹl a rẹ rehọ abọvo abakpe ọrọ ekakọ gbe erao rai kpobi rọ kẹ ahwo Livai. Ahwo orua Livai na a vẹ jẹ rọ abọvo abakpe eware nọ a kẹ rai na, “enọ e mae jarae woma,” rọ kẹ otu izerẹ na. (Ik. 18:25-29) A rẹ jẹ kẹ izerẹ na “eware ọrẹri nọ ahwo Izrẹl a rehọ kẹ ỌNOWO na kpobi.” Fikiere, o rẹ sai mu otu izerẹ na ẹro inọ Jihova ọ te rẹrote ai.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
g02 6/8 14 ¶2
Uwhei Yọ Oware nọ U Wuzou Gaga
Uwhei u te je zihe ruọ ẹme nọ a re ro dhesẹ oware nọ o rrọ gaga nọ o rẹ jọ ribri. Fikiere, evaọ Ebaibol na a je se ọvọ nọ o re nwene he “ọvọ uwhei.” Ahwo nọ a re ọvọ na a rẹ re emu kugbe, onọ a fi uwhei họ re o jọ oka. (Ikelakele 18:19) Evaọ otọ Uzi Mosis na, a jẹ hai fi uwhei họ idhe nọ a jẹ hai dhe evaọ agbada-idhe na, onọ u dhesẹ nọ o kare egbogbo hayo ọraha.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Fikieme Ma rẹ rọ Kẹ Ọnọ O Wo Eware Kpobi?
4 Uyoyou gbe edẹro nọ ma wo kẹ Jihova o rẹ wọ omai kẹe okẹ. A rẹ ruẹ unu gbiku eware nọ Jihova o ru kẹ omai no ho! Nọ Devidi ovie na ọ jẹ ta kpahe epanọ a te rọ bọ etẹmpol kẹ egagọ Ọghẹnẹ, ọ ta nọ obọ Jihova eware kpobi nọ ma wo i no ze, yọ oware kpobi nọ ma kẹ riẹ yọ onọ ọyomariẹ ọ kẹ omai no.—Se 1 Iruẹru-Ivie 29:11-14.
5 Okẹ nọ ma rẹ kẹ yọ abọjọ egagọ mai re. Jọn ukọ na ọ jọ eruẹaruẹ yo urru idibo Jihova evaọ obọ odhiwu nọ e be ta nọ: “Who te, Jihova Ọghẹnẹ mai, re a jiri owhẹ fiki oruaro gbe ọghọ gbe ogaga ra, keme whẹ ọ ma eware kpobi, yọ fiki oreva ra a rọ ziọ uzuazọ, oye whọ rọ ma ae.” (Evia. 4:11) Kọ whọ gbẹ rọwo nọ Jihova o te ọnọ ma rẹ rehọ eyero mai nọ ọ mai woma kẹ ọghọ gbe orro? Jihova ọ rọ Mosis ta kẹ ahwo Izrẹl nọ a hai kokohọ aro Riẹ isiasa ẹgbukpe. Yọ “ohwo ọvo ọ rẹ nya ababọ ziọ aro Jihova ha,” onana yọ abọjọ egagọ rai. (Izie. 16:16) Epọvo na re nẹnẹ, unevaze nọ ma re ru rọ tha iruẹru ukoko Jihova uke yọ abọjọ egagọ mai nọ o wuzou gaga.
6 Ewoma o re noi ze te omai nọ ma tẹ be hae kẹ okẹ. Ma re wo omokpokpọ nọ ma tẹ be hae kẹ amọfa okẹ, orọnikọ emio ọvo ho. (Se Itẹ 29:21.) Ma rẹ sai roro kpahe ọmọ nọ ọ jọ ugho nọ ọsẹgboni riẹ a kẹ riẹ kẹ ọsẹgboni na okẹ. Okẹ utiona o rẹ were ọsẹgboni na gaga! Ọmọ nọ ọ rrọ ọkobaro nọ ọ be rria kugbe ọsẹgboni riẹ, ọ rẹ sae jọ umugho nọ ọ be hai wo kẹ ọsẹgboni riẹ re a kugbe rọ dẹ oware evaọ uwou na. Dede nọ o sae jọnọ ọsẹgboni na a ti rẹro onana ha, a rẹ sai mi okẹ na keme onana yọ edhere nọ ọmọ na o bi ro dhesẹ nọ eware nọ a bi ru kẹe e da riẹ ẹro fia. Epọvo na re, Jihova ọ riẹ nọ o rẹ kẹ omai erere nọ ma tẹ be hai ru ọghọ.
ANE 12-18
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 20-21
“Dhesẹ Omaurokpotọ Ẹsikpobi nọ Whọ tẹ Rrọ Otọ Uyero Obẹbẹ”
Wo Omaurokpotọ re Who Ru Eva Were Jihova
19 Ma te wo omaurokpotọ, eware buobu e te thọ omai obọ họ. Wariẹ roro kpahe Mosis. O dhesẹ omaurokpotọ je ru eva were Jihova ikpe buobu. Kẹsena nọ ahwo Izrẹl a jọ udhude te enwenọ ikpe udhuvẹ no, Mosis o te ru oware jọ nọ u dhesẹ omaurokpotọ họ. Oniọvo-ọmọtẹ Mosis, ọnọ u muẹro nọ o fiobọhọ siwi uzuazọ ọyomariẹ evaọ obọ Ijipti na o whu, kẹsena a te ki ei fihọ Kadẹsh. Ahwo Izrẹl a tẹ wariẹ muhọ ẹgo inọ a be rẹrote ai ziezi hi. A je “bo kẹ Mosis” inọ a wo ame he. Ghelọ eware igbunu kpobi nọ Jihova ọ rehọ Mosis ru gbe epanọ Mosis ọ jẹ riẹ ahwo na su te na, a gbẹ jẹ go ghele. Orọnikọ ame nọ ọ jariẹ hẹ ọvo a jẹ go kpahe he, a jẹ go kpahe Mosis re, wọhọ ẹsenọ ọye o ru nọ uruame u je ro kpe ai.—Ik. 20:1-5, 9-11.
Wo Omaurokpotọ re Who Ru Eva Were Jihova
20 Eva e dha Mosis te epanọ o gbe ro dhesẹ omaurokpotọ họ. Ukpenọ ọ rẹ ta ẹme kẹ utho na wọhọ epanọ Jihova ọ ta, Mosis ọ rọ evedha ta ẹme kẹ ahwo na jẹ ta ẹme nọ u dhesẹ nọ ogaga obọriẹ o bi ti ro ru oware igbunu na. Kẹsena ọ tẹ rọ ọkpọ riẹ fa utho na isiava, ame buobu o te kporo noi ze. Omorro gbe evedha e lẹliẹ e riẹ ru oware nọ o thọ gaga. (Ol. 106:32, 33) Fiki omoke nana nọ Mosis o dhesẹ omaurokpotọ họ na, Jihova ọ gbẹ kẹe uvẹ ruọ Ẹkwotọ Eyaa na ha.—Ik. 20:12.
21 Ma jọ iku nana wuhrẹ eware jọ nọ i wuzou gaga. Orọ ọsosuọ, ma rẹ daoma ẹsikpobi re ma wo omaurokpotọ. Ma te gbabọkẹ omaurokpotọ makọ evaọ omoke, omorro o sae ruọ omai udu nọ o rẹ lẹliẹ omai ta ẹme hayo ru oware ugheghẹ. Orọ avọ ivẹ, oware o tẹ be kẹ omai uye gaga, o rẹ sae jọ bẹbẹ re ma dhesẹ omaurokpotọ. Fikiere ma rẹ daoma gaga re ma wo omaurokpotọ makọ evaọ oke nọ uzou u te bi dhe omai.
Obruoziẹ nọ O Dikihẹ Ga kẹ Oware nọ U Kiehọ
Orọ ọsosuọ, Ọghẹnẹ o vi Mosis nọ ọ ta ẹme kẹ ahwo na ha, kabikọ re o se ai itu imuofu hayo ahwo ọkparesuọ. Orọ avivẹ, Mosis avọ Erọn a kẹ Ọghẹnẹ oruaro ho. Ọghẹnẹ ọ ta kẹ ae nọ: ‘Wha ru omẹ fo ho.’ (Owọ avọ 12) Ẹkwoma ẹme nọ Mosis ọ ta inọ, ‘ma sai si ame no utho onana ze kẹ owhai,’ koyehọ ọ be ta nọ ọyomariẹ avọ Erọn họ ahwo nọ a rọ edhere igbunu kẹ ahwo na ame, orọnikọ Ọghẹnẹ hẹ. Orọ avesa, obrukpe na ọ rọwo kugbe oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o bruoziẹ amọfa no vẹre. Ọghẹnẹ ọ kẹ oge ọkparesuọ ọsosuọ na uvẹ ruọ ẹkwotọ Kenan he, yọ ere ọvona o ru Mosis avọ Erọn. (Ikelakele 14:22, 23) Orọ avene, Mosis avọ Erọn a jọ isu kẹ ahwo Izrẹl. Ahwo nọ a mu iruo buobu hobọ, epọvo na Ọghẹnẹ ọ te nekpẹ ibuobu mi ae re.—Luk 12:48.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Kọ Who bi Rri Omoyẹlẹ Ohwo-Akpọ Epanọ Jihova O Rri Rie?
12 Unuẹse nọ Erọn o ruthọ kpobi na, Jihova ọ hẹ sae kẹe uye okioke nọ o ro ruthọ na. Rekọ Jihova o vuhumu nọ Erọn yọ ekpehre ohwo ho. O wọhọ nọ Erọn ọ kuvẹ re amọfa a whaha iẹe oware nọ u fo eruo. Rekọ okenọ a whọku ei, ọ rọwo iruthọ riẹ yọ ọ jẹ ọwhọkuo Jihova rehọ. (Ọny. 32:26; Ik. 12:11; 20:23-27) Erọn o kurẹriẹ je dhesẹ nọ o wo ẹrọwọ, yọ onana Jihova ọ tẹrovi. Ikpe buobu nọ i lele i rie, a jẹ kareghẹhọ Erọn avọ emọ riẹ wọhọ ahwo nọ a wo ozodhẹ Ọghẹnẹ.—Ol. 115:10-12; 135:19, 20.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
g 1/15 9
Epanọ Whọ Sae rọ Kpọ Ofu Ra
OWARE NỌ WHỌ RẸ SAI RU
Fi utee họ. Ukpenọ whọ rẹ ta nọ, “Ere mẹ rrọ,” daoma re who ru inwene. Fi oke họ kẹ omara nọ whọ sai ro ru inwene na, o sae jọ emera ezeza. Evaọ etoke nọ who fihọ kẹ omara na, muẹrohọ epanọ who bi wo ẹnyaharo te. Oke kpobi nọ whọ sae kpọ ofu ra ha, kere eware nana fihotọ: (1) oware nọ o via, (2) oghẹrẹ nọ who ru, gbe (3) oghẹrẹ nọ who roro nọ whọ hai ru gbe oware nọ who ro roro ere. Kẹsena whọ vẹ daoma re who ru oware nọ who roro nọ whọ hai ru na evaọ oke ọfa nọ a te ru owhẹ eva dha. Oware nọ whọ rẹ sai ru: Kere epanọ who wo ẹnyaharo te no fihotọ re! Kere epanọ eva e were owhẹ te evaọ oke nọ whọ rọ kpọ ofu ra fihotọ.—Ehri-Uzi Ebaibol: Ahwo Kọlọsi 3:8.
Taure whọ tẹ te ta ẹme hayo ru oware jọ hẹrẹ tao. Nọ ohwo jọ o te ru owhẹ eva dha hayo oware jọ o tẹ be dha owhẹ eva, whọ ta ẹme nọ ọ nwane ziọ owhẹ iroro ẹsiẹsiẹ hẹ. Ukpoye hẹrẹ tao. Se ẹwẹ rehọ ziezi re udu ra u kpotọ. Erik nọ ọ rrọ ikpe ikpegbisoi ọ ta nọ: “Nọ me te se ẹwẹ rehọ ziezi, u re fiobọhọ kẹ omẹ roro taure me te ti ru oware jọ hayo ta ẹme jọ nọ mẹ sae viẹ oja riẹ ẹdẹfa.”—Ehri-Uzi Ebaibol: Itẹ 21:23.
Who roro kpahe omara ọvo ho. Ẹsejọ, eva e sae dha owhẹ keme oghẹrẹ nọ ẹme nọ ọ rrọ otọ na u ro kpomahọ owhẹ ọvo who bi roro kpahe, who bi roro kpahe epanọ u ro kpomahọ amọfa ha. Daoma roro kpahe epanọ ẹme na u ro kpomahọ amọfa re. Uvovo aye jọ nọ a re se Jessica ọ ta nọ: “Ohwo jọ ọ tẹ make be wharo kẹ omẹ, u wo eware nọ me re rri nọ eva e gbẹ rọ dha omẹ ga hrọ họ.”—Ehri-Uzi Ebaibol: Itẹ 19:11.
O tẹ lọhọ nya no etẹe no. Ebaibol na ọ ta nọ: “Taure ẹwhọ o te ti du lahwe, nyavrẹ.” (Itẹ 17:14) Wọhọ epanọ oria Ebaibol nana o ta na, ẹsejọ o rẹ mai woma re ma nyavrẹ otẹrọnọ ẹwhọ ọ gwọlọ du lahwe. Nọ whọ tẹ nyavrẹ no, ukpenọ whọ rẹ hai roro kpahe ẹme na re eva e dha owhẹ ga viere, ru oware jọ nọ o rẹ lẹliẹ iroro ra no ẹme na. Uvovo aye jọ nọ a rẹ se Danielle ọ ta nọ: “Mẹ ruẹ nọ ohrẹ-odhẹ hayo eware itieye na efa e rẹ lẹliẹ udu mẹ kpotọ, u ve ru nọ mẹ gbẹ rọ kaki mu ofu hu.”
Hae kpairoro vrẹ eware jọ. Ebaibol na ọ ta nọ: “Eva e sae dha owhai, rekọ wha raha uzi hi. Wha ta eme rai fihọ eva, . . . re wha fibo.” (Olezi 4:4) Who te muẹrohọ, etenẹ na o ta nọ o thọ họ re eva e dha ohwo. Rekọ onọ na họ, Eme who ti ru nọ eva e tẹ be dha owhẹ? Uzoge ọmọzae jọ nọ a re se Richard ọ ta nọ: “Nọ whọ tẹ be kẹ amọfa uvẹ re a ru eva dha owhẹ, u re ru nọ a rẹ rọ la ruọ owhẹ uzou. Ukpoye, kpairoro vrẹ ẹme na re u dhesẹ nọ who wo areghẹ.” Nọ who te ru ere, whọ te sae kpọ ofu ra, viukpenọ ofu ra o rẹ kpọ owhẹ.
ANE 19-25
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 22-24
“Jihova O Zihe Ehao nọ A jẹ te Bọwo Ahwo Riẹ Ruọ Oghale”
bt 53 ¶5
A bi Whowho “Usi Uwoma Kpahe Jesu”
5 Nẹnẹ na, wọhọ epanọ o jọ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, ukpokpoma nọ u bi te idibo Ọghẹnẹ u ri ru ae siọ usi uwoma na ba ẹta ha. Evaọ ẹsibuobu, Ileleikristi nọ a mu fihọ uwou-odi hayo nọ a le no ẹwho nọ a rrọ kpohọ ẹwho ọfa, u ru nọ ahwo nọ a rrọ oria nọ a kpohọ na a ro yo usi uwoma Uvie na no. Wọhọ oriruo, evaọ etoke Ẹmo Akpọ Avivẹ, Isẹri Jihova nọ a fihọ ega uye Nazi, a jẹ sae ta usi uwoma na evaọ obei. Ohwo Ju jọ nọ ọ jọ ega uye na kugbe Isẹri Jihova na ọ ta no: “Uruemu nọ Isẹri Jihova nọ e jẹ uwou-odi na a je dhesẹ, u ru nọ mẹ rọ ruẹ vuhumu nọ ẹrọwọ rai ọ rrọ gaga a te je bi ru lele oware nọ Ebaibol na ọ ta. Onana u ru nọ me ro kurẹriẹ zihe ruọ Osẹri Jihova.”
it-2 291
Oruẹ
Ọwọsuọ Ọgaga Mukpahe Jihova. Fiki ugho nọ Belak ovie ahwo Moab ọ te kẹe, Belam ọruẹaro na ọ tẹ gwọlọ nọ ọ rẹ bọwo ahwo Izrẹl ehao, rekọ Jihova ọ tẹ whaha oware nọ ọ gwọlọ ru na. Pita ukọ na o kere kpahe Belam nọ: “Eketekete nọ ọ rẹ ta ẹme he nọ ọ rehọ urru ohwo-akpọ ta ẹme ọ whaha ọruẹaro na oware uyoma nọ ọ jẹ nyai ru.” Ukọ na ọ rehọ ẹme Griki na pa·ra·phro·niʹa rọ ta kpahe oware uyoma nọ Belam ọ jẹ nyai ru na, yọ a rẹ rọ ẹme yena dhesẹ “ohwo nọ iroro riẹ e gba ha.”—2Pi 2:15, 16; Ik 22:26-31.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ no Obe Ikelakele Ze
22:20-22—Fikieme Jihova ọ rọ dheva kẹ Belam? Jihova ọ ta kẹ Belam ọruẹaro na inọ ọ la Izrẹl eka ha. (Ikelakele 22:12) Dede na, ọruẹaro na o lele ahwo Belak avọ ẹjiroro ọ eka nọ ọ rẹ la Izrẹl. Belam ọ gwọlọ ru eva were ovie Moab na fiki osa nọ ọ te hwae. (2 Pita 2:15, 16; Jud 11) Nọ a tubẹ gba Belam họ re ọ ghale Izrẹl ukpenọ ọ lae eka, ọ tẹ gwọlọ aruoriwo ovie na ẹkwoma iroro nọ ọ jẹ inọ a rehọ eyae nọ e be gọ Bale liẹliẹ ezae Izrẹl. (Ikelakele 31:15, 16) Fikiere, oware nọ o lẹliẹ Ọghẹnẹ dheva kẹ Belam họ uvou-uthei ọruẹaro na.
ANE 26–ASOI 2
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 25-26
“Kọ Omọvo Ọ Sai Ru nọ Eware I re ro Nwene?”
“Dhẹ Siọ Ọfariẹ-Ogbe Ba”
OKWORI o kpohọ oria nọ ọ sae jọ kpe oghẹrẹ eri nọ ọ gwọlọ. Ọ tẹ salọ uzedhe oware nọ o rẹ were eri na fihọ oghọlọ, kẹsena o te fi ei họ ame. Ọ tẹ keria ugbehru be hẹrẹ, ẹsiẹvo na eri na ọ tẹ ziọ oria na je mu oghọlọ na họ ẹre, nọ ọ ruẹ nọ o muhọ ẹre no, ọ tẹ frẹ riẹ fihọ okpa.
2 A rẹ sae rọ oghẹrẹ ovona mu ahwo re nẹnẹ. Wọhọ oriruo, okenọ emọ Izrẹl a wohọ otọ opraprara Moab, yọ a joma te Ẹkwotọ Eyaa na no. Ovie Moab ọ tẹ ya eyaa kẹ Belam nọ ọ te kẹe igho buobu otẹrọnọ ọ bọwo orẹwho Izrẹl ehao. Uwhremu na, Belam ọ tẹ rọ oghẹrẹ jọ ru ahwo Izrẹl ọvo bọwo omobọ rai ehao. Ọ romatotọ salọ oware nọ u ti si ahwo Izrẹl urru. O vi emetẹ Moab ruọ evuẹ ahwo Izrẹl nyae lẹliẹ ezae na.—Ikelakele 22:1-7; 31:15, 16; Eviavia 2:14.
“Dhẹ Siọ Ọfariẹ-Ogbe Ba”
4 Fikieme ahwo Izrẹl buobu a ro kie kẹ omaa Belam? Fikinọ isiuru obọrai ọvo a je roro kpahe, onana u ru nọ eware kpobi nọ Jihova o ru kẹ ae no e rọ thọrọ ae ẹro. Ahwo Izrẹl a wo ẹjiroro buobu nọ a re ro yoẹme kẹ Ọghẹnẹ. Ọye o siwi rai no igbo Ijipti, ọ ko rai evaọ udhude na, je su ae gbẹsinẹdẹ bẹsenọ a rọ joma te Ẹkwotọ Eyaa na. (Ahwo Hibru 3:12) Ghele na, a kie kẹ ọfariẹ-ogbe. Pọl ukọ na o kere nọ: “Wha joma duomahọ ọfariẹ-ogbe he, wọhọ epanọ ejọ rai a gbe-ọfariẹ.”—1 Ahwo Kọrint 10:8.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 359 ¶1-2
Uwhru
Nọ a jẹ ghale otọ na kẹ erua Izrẹl, o wọhọ nọ eware ivẹ a je rri rọ ghale iẹe, eye họ: ofẹ nọ ẹta nọ a ma na o kie fihọ, gbe epanọ orua na o bu te. O wọhọ nọ ofẹ nọ ẹkẹ otọ nọ o ti te orua ọvuọvo ọ te jọ ọvo ẹta na o je dhesẹ. Ẹta na o re dhesẹ sọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre hayo obọze ovatha-ọre, sọ ofẹ ovatha-ọre hayo ukiediwo-ọre. O re je dhesẹ sọ ẹkẹ otọ orua na o te jọ otọ opraprara nọ o kẹle abade hayo ẹkwotọ igbehru. Oware nọ ẹta na ọ ta kpobi obọ Jihova u no ze, yọ onana o rẹ whaha ẹwhọ hayo ihri-eriọ evaọ udevie erua na. (Itẹ 16:33) Ọghẹnẹ ọ jẹ rọ ẹta nọ a jẹ ma na kpọ oghẹrẹ nọ a rọ ghale otọ na, re o rọwokugbe eruẹaruẹ nọ Jekọp ọsẹ-ode na ọ ruẹ kpahe orua ọvuọvo evaọ okenọ ọ kẹle uwhu no, onọ a kere fihọ Emuhọ 49:1-33.
Nọ a tẹ ma ẹta rọ riẹ ofẹ nọ ẹkẹ otọ nọ o ti te orua na o ti kie fihọ no, kẹsena a vẹ rọ oware avivẹ na, koyehọ, epanọ orua na o bu te, rọ riẹ oghẹrẹ nọ ẹkẹ otọ nọ o ti te orua na o te rro te. “Ẹta wha rẹ ma rọ ghale otọ na kẹ iviuwou rai kpobi re o jọ ukuoriọ rai. Rọkẹ itu nọ e rrọ buobu, wha re ru ukuoriọ rai rro, rọkẹ itu nọ i bu hu, wha re ru ukuoriọ rai kawo. Ukuoriọ ohwo kpobi o rẹ jọ oria nọ ẹta o kie fihọ kẹe.” (Ik 33:54) A re nwene ofẹ nọ ẹta na o kie fihọ nọ otọ orua na o rẹ jọ na ha, rekọ a rẹ sai nwene epanọ otọ nọ u te orua na o rro te. Oyejabọ nọ a ruẹ nọ ẹkẹ otọ nọ u te orua Juda o rro ga hrọ, a tẹ jọ eva riẹ bru o jọ kẹ orua Simiọn.—Jos 19:9.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Fikieme 1 Ahwo Kọrint 10:8 o rọ ta nọ ahwo Izrẹl idu udhegbesa (23,000) i whu evaọ ẹdẹ ọvo fiki ọfariẹ-ogbe, kpakiyọ Ikelakele 25:9 o fodẹ idu udhegbene (24,000)?
Eware buobu e riẹ nọ e rẹ sae whae ze nọ unu nọ a fodẹ evaọ eria ivẹ nana i ro wo ohẹriẹ. Onọ o mae lọhọ nọ ma rẹ sai roro kpahe họ, o sae jọnọ unu ahwo na dẹẹ o jọ umuo idu udhegbesa (23,000) rite idu udhegbene (24,000), onọ u ru nọ a sae rọ ta nọ unu ahwo na idu udhegbesa hayo idu udhegbene.
Roro kpahe oware ofa nọ o sae whae ze re. Pọl ukọ na ọ ta kpahe oware nọ o via kẹ ahwo Izrẹl evaọ Shitim na rọ vẹvẹ Ileleikristi nọ e jẹ rria okpẹwho Kọrint oke anwae unu, okpẹwho nọ ọfariẹ-ogbe o jo duobọhọ otọ. Pọl o kere nọ: “Wha joma duomahọ ọfariẹ-ogbe he, wọhọ epanọ ejọ rai a gbe-ọfariẹ, nọ ahwo idu udhegbesa (23,000) rai a ro whu evaọ ẹdẹ ọvo.” Ahwo idu udhegbesa nọ Pọl ọ fodẹ na họ uzedhe ahwo nọ Jihova o kpe fikinọ a gbe-ọfariẹ.—1 Ahwo Kọrint 10:8.
Rekọ Ikelakele uzou avọ 25 o ta nọ, “Izrẹl o te kuomagbe egagọ Bale ọrọ Piọ, eva e tẹ dha Jihova gaga kpahe Izrẹl.” Kẹsena Jihova ọ tẹ ta kẹ Mosis nọ o kpe “enọ i wuzou ahwo nana kpobi” no. Fikiere, Mosis ọ tẹ ta kẹ ibruoziẹ na nọ a kpe enọ i wuzou ahwo na no. Uwhremu na nọ Finihas o kpe ọzae Izrẹl nọ ọ wha aye Midian ziọ evuẹ na no, “uye . . . na u te kuhọ.” Nọ Ebaibol na ọ jẹ ta kpahe oghẹrẹ nọ oware nọ o via na u ro kuhọ, ọ ta nọ: “Enọ i whu fiki uye na a bu te ahwo idu udhegbene (24,000).”—Ikelakele 25:1-9.
Fikiere, u muẹro nọ “enọ i wuzou ahwo nana” nọ ibruoziẹ na a kpe na, gbe ahwo nọ Jihova omariẹ o kpe na e rrọ usu unu nọ a fodẹ evaọ obe Ikelakele na. O sae jọnọ enọ i wuzou ahwo na nọ ibruoziẹ na a kpe na a bu te odu ọvo, onọ u ru nọ unu ahwo nọ a whu kpobi u ro te idu udhegbene. Te enọ i wuzou ahwo na nọ a kpe na a gbe-ọfariẹ, te a wobọ evaọ ehaa nọ a ru, hayo a rọwo fihọ eware nana nọ ahwo na a ru na, a reabe uwhu keme a “kuomagbe egagọ Bale ọrọ Piọ.”
Obe jọ nọ a rẹ jọ fa otọ eme Ebaibol o ta nọ, ẹme na “kuomagbe” o sai dhesẹ epanọ “ohwo ọ rẹ talamu omọfa.” Ahwo Izrẹl na yọ ahwo nọ a roma mudhe kẹ Jihova no, rekọ nọ a “kuomagbe egagọ Bale ọrọ Piọ” no, a tẹ raha usu nọ a wo kugbe Ọghẹnẹ no. Ikpe egba ihrẹ (700) nọ i lele i rie, Jihova ọ rọ ẹkwoma Hosia ọruẹaro na ta kpahe ahwo Izrẹl nọ: “A nyabru Bale ọrọ Piọ; a rọ omarai kẹ oware omovuọ na, a te zihe ruọ oware otọtọ wọhọ oware nọ a you na.” (Hosia 9:10) A bruoziẹ uwhu kpe ahwo kpobi nọ a kuomagbe egagọ Bale ọrọ Piọ na. Oyejabọ nọ Mosis ọ rọ kareghẹhọ ahwo Izrẹl na nọ: “Wha rọ ibiaro rai ruẹ oware nọ Jihova o ru fiki Bale ọrọ Piọ; Jihova Ọghẹnẹ rai o kpe ohwo kpobi evaọ udevie rai nọ ọ gọ Bale ọrọ Piọ.”—Iziewariẹ 4:3.