Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
ASOI 3-9
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 27-29
“Rọ Aro Kele Jihova nọ O Wo Ọriẹwẹ Hẹ Na”
Riẹ re Whọ jẹ Rọ Aro Kele Iruemu-aghae Jihova Ziezi
14 Emetẹ isoi na a tẹ nya bru Mosis jẹ ta kẹe nọ: “Fikieme a je si odẹ ọsẹ mai no unu-uwou riẹ, kọ fiki epanọ o wo ọmọzae he?” Kẹsena a tẹ lẹe nọ: “Kẹ omai ẹkẹ eware mai eva udevie imoni ọsẹ mai.” Kọ Mosis ọ ta kẹ ae nọ, ‘A sae rẹriẹ uzi na ha?’ Ijo, ukpoye “ọ tẹ rehọ ẹme rai se ỌNOWO na.” (Ik. 27:2-5) Uyo vẹ Jihova ọ kẹ? Ọ ta kẹ Mosis nọ: “Ukiehọ kẹ emetẹ Zẹlofehad; whọ rẹ kẹ ae ẹkẹ ukuo-oriọ udevie imoni ọsẹ rai, who ru re ukuoriọ ọsẹ rai u te ae obọ.” Jihova o ru oware ofa jọ. O fi uzi họ nọ a re lele nọ oware utiona o tẹ romavia, ọ vuẹ Mosis nọ: “Otẹrọnọ ohwo o whu, o gbe wo ọmọzae he, kẹsena a [vẹ] rehọ ukuoriọ riẹ kẹ ọmọtẹ riẹ.” (Ik. 27:6-8; Jos. 17:1-6) No umuo oke yena vrẹ, uzi nana o jọ obufihọ kẹ eyae Izrẹl kpobi nọ oware utioye o via kẹ.
Riẹ re Whọ jẹ Rọ Aro Kele Iruemu-aghae Jihova Ziezi
15 Jihova o ku ẹme yena họ wowou, ababọ ọriẹwẹ. Ọ rẹrote eyae yena nọ i wo ohwo ho na avọ adhẹẹ, wọhọ epanọ ọ jẹ hai ru kẹ emọ Izrẹl nọ i kiọkọ nọ eware i woma kẹ. (Ol. 68:5) Onana yọ ojọ evaọ usu iriruo buobu evaọ Ebaibol na nọ i dhesẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ro yerikugbe idibo riẹ sa-sa ababọ ọriẹwẹ.—1 Sam. 16:1-13; Iruẹru 10:30-35, 44-48.
Riẹ re Whọ jẹ Rọ Aro Kele Iruemu-aghae Jihova Ziezi
16 Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Jihova nọ o wo ọriẹwẹ hẹ na? Kareghẹhọ nọ re a ta nọ ohwo o wo ọriẹwẹ hẹ, u wo abọ ivẹ. Nọ ma tẹ kare ọriẹwẹ ma jẹ sai ru eware kẹ amọfa ababọ ọriẹwẹ. Uzẹme, mai kpobi ma re roro nọ eva mai e rrọ vevẹ, gbe inọ ma kare ọriẹwẹ. Rekọ, ẹsejọhọ whọ te riẹ inọ o lọhọ họ re ohwo-akpọ ọ ginẹ riẹ je dhesẹ epanọ ọyomariẹ ọ rrọ vevẹ. Nọ o rrọ ere na, eme u ti fi obọ họ k’omai riẹ sọ ma wo uruemu ọriẹwẹ hẹ? Nọ Jesu ọ gwọlọ riẹ oware nọ amọfa a be ta kpahe iẹe, ọ nọ egbẹnyusu ekpekpe riẹ nọ: “O no ahwo a bi se Ọmọ ohwo na?” (Mat. 16:13, 14) Kọ u gbe fo re who ru epọvo na re? Whọ sae nọ ogbẹnyusu ra nọ who fievahọ nọ ọ te ta uzẹme na k’owhẹ sọ who wo uruemu ọriẹwẹ. Nọ ọ tẹ ta k’owhẹ nọ whọ dina wo uruemu ọriẹwẹ, eme u fo nọ who re ru? Lẹ se Jihova nọ o fi obọ họ k’owhẹ nwene uruemu na re whọ sae rọ aro kele iei ziezi.—Mat. 7:7; Kọl. 3:10, 11.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-2 528 ¶5
Idhe
Idhe Udi. A jẹ hai dhe idhe udi kugbe idhe efa nọ a jẹ hai dhe, maero evaọ okenọ ahwo Izrẹl a ruọ Ẹkwotọ Eyaa na no. (Ik 15:2, 5, 8-10) Enwaene (“udi ogaga”) a jẹ hai ro dhe idhe nana, yọ a re ku ei fihọ ehru agbada-idhe na. (Ik 28:7, 14; je rri Ọny 30:9; Ik 15:10.) Pọl ukọ na o kere se Ileleikristi nọ e jọ obọ Filipai inọ: “O tẹ make rọnọ a bi ku omẹ wọhọ idhe udi fihọ ehru idheidhe gbe iruo odibọgba ọrẹri nọ ẹrọwọ rai ọ be wọ owhai ru, eva e be were omẹ.” Pọl ọ jọ etenẹ na rehọ idhe udi dhesẹ epanọ ọ be rọ rehọ unevaze gbodibo kẹ ibe Ileleikristi riẹ. (Fil 2:17) Taure o te ti whu, o kere se Timoti nọ: “A mu omẹ họ eku no wọhọ idhe udi, yọ oke obusino mẹ o kẹle no.”—2Ti 4:6.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Oghẹrẹ Idhe nọ E rẹ Were Ọghẹnẹ
Okenọ Jihova ọ to orẹwho Izrẹl họ, ọ vuẹ rai oghẹrẹ nọ ọ gwọlọ nọ a rẹ rọ gọe gbe oghẹrẹ idhe nọ a re dhe rọ gọe. (Ikelakele, uzou avọ 28 gbe 29) A jẹ rọ ibi nọ i no otọ na ze dhe idhe jọ; yọ a jẹ rọ erao wọhọ, iruẹ, igodẹ, ewe, ilekuku, gbe irueruẹ dhe idhe efa re. (Iruo-Izerẹ 1:3, 5, 10, 14; 23:10-18; Ikelakele 15:1-7; 28:7) Idhe efa jọ nọ a je dhe họ idhe emahọ, onọ erae e rẹ rọ mahe eware nọ a ro dhe idhe na kpobi no. (Ọnyano 29:38-42) Idhe ọriẹyeri yọ idhe ọfa nọ a je dhe re, onọ ahwo nọ a dhe idhe na a rẹ rọ jọ eva eware nọ a ro dhe idhe kẹ Ọghẹnẹ na re.—Iruo-Izerẹ 19:5-8.
A jẹ rọ idhe kpobi nọ a je dhe kẹ Ọghẹnẹ evaọ otọ Uzi Mosis na rọ gọe keme ọye họ Osu nọ Ọ Mai Kpehru evaọ ehrugbakpọ na. Ahwo Izrẹl na a jẹ rọ idhe na dhesẹ kẹ Jihova nọ eghale nọ ọ kẹ rai gbe oghẹrẹ nọ ọ be rọ thọ ae o da rai ẹro fia. Yọ nọ a te ru thọ Jihova ọ jẹ rọ iruthọ rai rọvrẹ rai fiki idhe rai na. Nọ a te bi koko izi Jihova jẹ be gọe evaọ edhere nọ ọ gwọlọ, Jihova ọ jẹ ghale ae gaga.—Itẹ 3:9, 10.
Rekọ, uruemu ahwo nọ a bi dhe idhe na họ oware nọ o mai wuzou kẹ Jihova. Jihova ọ rọ ẹkwoma ọruẹaro riẹ Hosia ta nọ: “Uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ oye o rẹ were omẹ, orọnikọ idheidhe he, gbe eriariẹ Ọghẹnẹ, viukpọ idhe emahọ.” (Hosia 6:6) Fiki onana, okenọ ahwo Izrẹl a siọ egagọ uzẹme ba je mu iruemu etọtọ gbe azẹ ọhaha họ ekpe, idhe nọ a je dhe evaọ ehru agbada-idhe Jihova i gbe wo iruo ho. Oyejabọ nọ Jihova ọ rọ rehọ Aizaya ta kẹ orẹwho Izrẹl nọ: “Didi erere me bi wo no idheidhe ibuobu rai ze? Idhe emahọ nọ wha be rehọ igbo gbe iwhri erao epoporiẹ dhe e bẹ omẹ no, yọ me wo evawere kpahe azẹ iruẹ avọ imigodẹ gbe ewe he.”—Aizaya 1:11.
ASOI 10-16
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 30-31
“Ru Eyaa nọ Whọ Ya Gba”
it-2 1162
Eyaa
Unevaze A rẹ rọ Ya Eyaa, Rekọ nọ Ohwo Ọ tẹ Ya Eyaa no, O re Ru Oware nọ Ọ Ya na Hrọ. Unevaze a rẹ rọ ya eyaa kpobi. Rekọ nọ ohwo ọ tẹ ya eyaa no, uzi Ọghẹnẹ o ta nọ ohwo na o re ru oware nọ ọ ya na hrọ. Fikiere, nọ ohwo ọ tẹ ya eyaa, o wọhọ ẹsenọ ọ rọ uzuazọ riẹ viowa inọ o re ru oware nọ o ya na gba hrọ. (Ik 30:2; je rri Rom 1:31, 32.) Oyejabọ nọ Ebaibol o rọ vẹvẹ omai unu inọ ma yọroma gaga taure ma tẹ te ya eyaa, jẹ ruẹ nọ oware nọ ma ya na yọ oware nọ ma rẹ sai ru. Uzi Ọghẹnẹ o ta nọ: “Whọ tẹ ya eyaa jọ kẹ Jihova . . . Ọghẹnẹ ra ọ te gwọlọ iẹe mi owhẹ hrọ; o gbẹ rrọ ere he, o rẹ te jọ uzioraha kẹ owhẹ. Rekọ whọ gbẹ ya eyaa evuevo ho, whọ rẹ reabe uzioraha ha.”—Izi 23:21, 22.
it-2 1162
Eyaa
Ẹme nọ ohwo ọ ta kẹ Ọghẹnẹ inọ o ti ru oware jọ, dhe idhe jọ hayo kẹ okẹ jọ, ru iruo jọ, hayo siomano eware jọ nọ e nwane rrọ uziothọ họ. Eyaa yọ oware nọ ohwo ọ rẹ rọ unevaze ta nọ o ti ru. Eyaa i wo ẹgba wọhọ iyei iduwu, yọ ẹsejọ evaọ Ebaibol na eme ivẹ na i re lele ohwohwo. (Ik 30:2; Mt 5:33) “Eyaa” yọ oware nọ o rrọ ohwo iroro nọ ọ ta via nọ o re ru, “iyei iduwu” kọ ẹme nọ ohwo ọ rẹ ta kẹ ohwo nọ o kpehru vi ei ro dhesẹ nọ ẹme nọ ọ ta uzẹme hayo inọ o ti ru oware nọ ọ ya gba. A rẹ rọ iyei iduwu kẹ imuẹro ọvọ nọ ohwo ọ re kugbe omọfa.—Emu 26:28; 31:44, 53.
Oruvẹ no Obe Ikelakele Ze
30:6-8—Kọ ọzae Oleleikristi ọ rẹ sae raha eyaa nọ aye riẹ ọ yaa kẹ Ọghẹnẹ? Kpahe eyaa, Jihova o bi yeri kugbe enọ e be gọe wọhọ omomọvo nẹnẹ. Wọhọ oriruo, omaromudhe kẹ Jihova yọ eyaa nọ ohwo ọvo ọ rẹ yaa kẹ omobọ riẹ. (Ahwo Galesha 6:5) Ọzae o wo udu nọ ọ rẹ rọ raha eyaa itieye na ha. Dede na, aye ọ rẹ whaha eyaa nọ e wọso Ẹme Ọghẹnẹ hayo owha-iruo riẹ kẹ ọzae riẹ.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-2 28 ¶1
Jẹfta
A rẹ sae rọ ohwo kẹ Jihova re o ru iruo evaọ uwou-udhu riẹ evaọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi. Esẹgbini a wo udu nọ a sai ro siobọno emọ rai rọkẹ iruo nana. Samuẹle yọ omọvo jọ nọ a rọ kẹ Jihova re o ru iruo evaọ uwou-udhu riẹ. Taure a te ti yẹi oni riẹ ọ rọ ya eyaa na. Ọzae riẹ, Ẹlkena ọ whobọ fihọ eyaa na. U kri hi nọ a nwani bru Samuẹle evie no, Hana ọ tẹ rehọ iẹe kpobọ uwou-udhu na. Hana avọ ọzae riẹ a rehọ arao ze nọ a ro dhe idhe evaọ okenọ a rehọ Samuẹle kpobọ uwou-udhu na. (1Sa 1:11, 22-28; 2:11) Samsin yọ ọmọ ọfa nọ a siobọno rọkẹ iruo Jihova re ọ jọ Nazaraet.—Ibr 13:2-5, 11-14; jọ Ik 30:3-5, 16 ruẹ udu nọ ọsẹ o wo nọ ọmọtẹ riẹ ọ tẹ ta nọ o bi ru oware jọ.
ASOI 17-23
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 32-33
“Wha . . . Le Ahwo Kpobi nọ A be Rria Ẹkwotọ na No”
Kọ Whọ Riẹ?
Eme họ “eria ikpehru” nọ a jọ Ikereakere Hibru fodẹ gaga na?
Taure ahwo Izrẹl a tẹ te ruọ Ẹkwotọ Eyaa na, Jihova ọ ta kẹ ae nọ a raha eria nọ ahwo Kenan nọ a be rria ẹkwotọ na a be jọ gọ emedhọ na kpobi no. Ọghẹnẹ o jie uzi kẹ ae nọ: “Wha . . . raha emema itho nọ a kare gbe emema ayọno rai kpobi, yọ wha re kporo eria ikpehru erẹri rai kpobi no.” (Ikelakele 33:52) O sae jọnọ ehru igbehru nọ e rrọ eria vevẹ a jẹ jọ gọ emedhọ na hayo ehru egbada nọ a vi fihọ eria efa, wọhọ otọ ire hayo evaọ ikpewho. (1 Ivie 14:23; 2 Ivie 17:29; Izikiẹl 6:3) A rẹ sai ru egbada-idhe, ipila hayo ekpọ ọrẹri, emema, egbada insẹnse, gbe eware efa nọ a re ro ru egagọ rai fihọ eria nana.
Wuhrẹ no Ethobọ Emọ Izrẹl Ze
Ma rẹriẹ ovao ku ebẹbẹ buobu nẹnẹ nọ e wọhọ erọ emọ Izrẹl. Akpọ inẹnẹ o wo ẹkẹ edhọ riẹ. Usu rai họ ugho, eware ẹkeriotọ, ahwo nọ e viodẹ evaọ eria aruọzaha, ikoko isuẹsu, isu egagọ jọ, avọ ahwo uviuwou dede. Ma gbẹ yọrọ oma ha, eware nana jọ e rẹ sae jọ enọ ma fi isiuru mai họ. Usu okpekpe nọ ma re wo kugbe enọ i you Jihova ha o rẹ sae raha usu mai kugbe Ọghẹnẹ.
Ọfariẹ-ogbe o jọ abọ ologbo ọrọ egagọ Ebale onọ u si emọ Izrẹl buobu urru. Egbefẹ itieye na i gbe bi gele ahwo Ọghẹnẹ jọ kie. Wọhọ oriruo, ohwo nọ ọ kare orimuo ọ tẹ nẹ oria jọ ọvo evaọ ekọmputa riẹ ọ rẹ sae raha iroro efuafo riẹ no fiki iwoho ẹbẹba. U re yoma kẹhẹ re ifoto ẹbẹba e raha iroro Oleleikristi.
it-1 404 ¶2
Kenan
Joshua “o ru oware kpobi nọ Jihova ọ ta kẹ Mosis” inọ a raha ahwo Kenan kpobi no. (Jos 11:15) Rekọ orẹwho Izrẹl a rọ aro kele Joshua re a raha ahwo Kenan no ẹkwotọ na no riẹriẹriẹ hẹ. Fikiere nọ oke o be nyaharo na, ahwo Kenan nọ i kiọkọ ẹkwotọ na a tẹ wha ekpehre iruemu edhọgọ, ozighi, gbe ọfariẹ-ogbe rai fihọ ahwo Izrẹl oma. Yọ onana o wha riẹ ze nọ ahwo Izrẹl nọ a whu a ro bu vi ahwo Kenan nọ a hai ti whu o hae jọnọ a raha ahwo Kenan kpobi no wọhọ epanọ Ọghẹnẹ o jie kẹ ae na. (Ik 33:55, 56; Ibr 2:1-3, 11-23; Ol 106:34-43) Jihova ọ vuẹ ahwo Izrẹl na nọ o re bruoziẹ ọriẹwẹ hẹ. Ọ tẹ jẹ ta kẹ ae nọ otẹrọnọ a mu usu kugbe ahwo Kenan na, be ruọ orọo kugbe ai, bi lele ae gọ emedhọ rai, jẹ be rọ aro kele iruemu egagọ rai gbe iruemu etọtọ efa nọ a bi ru, ọraha ọvo nọ o je ti te ahwo Kenan na ọye o ti te ai re, ‘ẹkwotọ na ọ vẹ jẹ kpa ai kufiẹ.’—Ọny 23:32, 33; 34:12-17; Ize 18:26-30; Izi 7:2-5, 25, 26.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 359 ¶2
Uwhru
Nọ a tẹ ma ẹta rọ riẹ ofẹ nọ ẹkẹ otọ nọ o ti te orua na o ti kie fihọ no, kẹsena a vẹ rọ oware avivẹ na, koyehọ, epanọ orua na o bu te, rọ riẹ oghẹrẹ nọ ẹkẹ otọ nọ o ti te orua na o te rro te. “Ẹta wha rẹ ma rọ ghale otọ na kẹ iviuwou rai kpobi re o jọ ukuoriọ rai. Rọkẹ itu nọ e rrọ buobu, wha re ru ukuoriọ rai rro, rọkẹ itu nọ i bu hu, wha re ru ukuoriọ rai kawo. Ukuoriọ ohwo kpobi o rẹ jọ oria nọ ẹta o kie fihọ kẹe.” (Ik 33:54) A re nwene ofẹ nọ ẹta na o kie fihọ nọ otọ orua na o rẹ jọ na ha, rekọ a rẹ sai nwene epanọ otọ nọ u te orua na o rro te. Oyejabọ nọ a ruẹ nọ ẹkẹ otọ nọ u te orua Juda o rro ga hrọ, a tẹ jọ eva riẹ bru o jọ kẹ orua Simiọn.—Jos 19:9.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
w09 10/1 30, ẹkpẹti
EMỌ NỌ ỌGHẸNẸ O FIOBỌHỌ KẸ AHWO FI KPAROBỌ
Orẹwho Izrẹl oke anwae yọ orẹwho nọ Ọghẹnẹ ọ salọ kẹ omariẹ ikpe buobu no taure egagọ Ileleikristi i te ti muhọ. Yọ evaọ ẹsejọ, Ọghẹnẹ ọ kẹ rai udu inọ a koko egbaẹmo họ je fi ẹmo. Taure a tẹ te ruọ ẹkwotọ Kenan nọ Ọghẹnẹ ọ ya eyaa kẹ Abraham nọ ọ te rọ kẹ ahwo Izrẹl na, ọ ta kẹ ae nọ: “Jihova Ọghẹnẹ rai ọ te rehọ [erẹwho ihrẹ] kẹ owhai, wha ve ti fi ai kparobọ. Wha rẹ ruẹ nọ wha raha e rai muotọ. Wha rẹ re ọvọ ọvuọvo kugbe ai vievie he yọ wha rẹ re ohrọ rai kakaka ha.” (Iziewariẹ 7:1, 2) Fiki onana, Joshua nọ ọ jọ Oletu egbaẹmo ahwo Izrẹl o fi erẹwho ewegrẹ yena kparobọ “nwane wọhọ epanọ Jihova Ọghẹnẹ Izrẹl o jie uzi na.”—Joshua 10:40.
Kọ evega gheghe orẹwho Izrẹl o jẹ hae rọ wọ ẹmo bru erẹwho nana re a fi ai kparobọ? O rrọ ere vievie he. Edhọgọ, azẹ-okpe, gbe iruemu ọfariẹ-ogbe etọtọ e da erẹwho nana fia. A jẹ tubẹ rọ erae mahe emọ rai ro dhe idhe dede. (Ikelakele 33:52; Jerimaya 7:31) Uyoyou nọ Ọghẹnẹ o wo kẹ ahwo riẹ oye o wọ riẹ re o si egbegbe kpobi no ẹkwotọ na, keme Ọghẹnẹ ọ rrọ fuafo jẹ vọ avọ uvioziẹ. O make rrọ ere na, Jihova ọ jẹ kiẹ idu ahwo kpobi riwi—oware nọ oletu ogbaẹmo ọvuọvo ọ sai ru nẹnẹ hẹ—yọ o siwi ahwo nọ a kurẹriẹ no idhere imuomu rai re a gọe.
ASOI 24-30
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IKELAKELE 34-36
“Ru Jihova Họ Oria Adhẹzọ Ra”
Ru Jihova Họ Oria Adhẹzọ Ra
4 Rekọ eme ahwo Izrẹl a re ru nọ ohwo ọ tẹ rọ ọthobọ kpe omọfa? Dede nọ ohwo otiọna o keke aro fihọ ru onana ha, ọ reabe azẹ ghele. (Emu. 9:5) Rekọ fiki ohrọ-oriọ, Jihova o ru ọruẹrẹfihotọ nọ ohwo otiọye na ọ sae rọ dhẹ siọ ọkioja azẹ na ba kpohọ ọjọ evaọ usu ikpewho adhẹzọ ezeza nọ a ruẹrẹ fihọ. Ọ rẹ sae jọ obei wo ọthọwẹ. Ohwo nọ ọ rọ ọthobọ kpe ohwo na ọ rẹ daji okpẹwho adhẹzọ na bẹsenọ ozerẹ okpehru na o re whu.—Ik. 35:15, 28.
Ru Jihova Họ Oria Adhẹzọ Ra
6 Nọ ohwo ọ tẹ rọ ọthobọ kpe omọfa, ọ rẹ kaki “gu ẹkẹ unu riẹ rọ kẹ ekpako na” evaọ obọ unu okpẹwho adhẹzọ nọ ọ dhẹ kpohọ. Ekpako na a re dede iei rehọ. (Jos. 20:4) Nọ omoke jọ o jẹ vrẹ no, a ve vi ei zihe bru ekpako ẹwho nọ ọ jọ kpe ohwo na, kẹsena ekpako yena a ve gu ẹdhọ na. (Se Ikelakele 35:24, 25.) Nọ ekpako yena a tẹ ruẹ nọ ọthobọ o gine ro kpe ohwo na, ẹsiẹe o re ro zihe kpohọ ẹwho adhẹzọ na.
Ru Jihova Họ Oria Adhẹzọ Ra
13 Ohwo nọ ọ rehọ ọthobọ kpe omọfa ọ tẹ dhẹ ruọ okpẹwho adhẹzọ jọ, oma o rẹ fọe. Jihova ọ ta kpahe ikpewho yena nọ, ‘oria adhẹzọ e rẹ te jọ kẹ owhai.’ (Jos. 20:2, 3) A rẹ gbẹ wariẹ rehọ ohwo na guẹdhọ họ fiki oware nọ o thọ riẹ obọ na; yọ a rẹ kẹ ohwo nọ ọ gwọlọ kioja na uvẹ ruọ ẹwho adhẹzọ na nyai kpei hi. Fikiere, udu u re gbe bru ohwo na ha inọ a ti kpei. Nọ ọ rrọ ẹwho adhẹzọ na, oma o rẹ fọe keme otọ ọthọwẹ Jihova ọ rrọ. Dede na, orọnikọ o wọhọ ẹsenọ ọ rrọ uwou-odi evaọ obei hi. Ọ rẹ sae jọ ẹwho na ru iruo, fiobọhọ kẹ amọfa, jẹ gọ Jihova dhedhẹ. Ẹhẹ, ọ rẹ gbẹ sai yeri uzuazọ evawere avọ omofọwẹ!
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
w91 2/15 13 ¶13
Osa Ẹtanigbo nọ O Rrọ Ẹrẹrẹe Rọkẹ Ahwo Kpobi
13 Adamu avọ Ivi a ti wo erere no ẹtanigbo na ze he. Uzi Mosis na o ta nọ: “Wha re mi ẹtanigbo ọvo fihọ uzuazọ ojihẹ hẹ, ọnọ u fo nọ o re whu.” (Ikelakele 35:31) A viẹ Adamu họ họ, o keke aro fihọ raha uzi. (1 Timoti 2:14) Fikiere ma sae ta nọ Adamu o kpe emọ riẹ kpobi, keme a reuku sebaẹgba no obọ riẹ ze, onọ u ru nọ aikpobi a rọ reabe uwhu. O rrọ vevẹ nọ Adamu o fo uwhu keme, o keke aro fihọ ghẹmeeyo kẹ Ọghẹnẹ dede nọ ọ jọ ohwo ọgbagba. O hae jọnọ Ọghẹnẹ ọ kuvẹ re Adamu o wo erere no ẹtanigbo na ze, oyena o hai ti dhesẹ nọ Jihova o bi gbabọkẹ izi ikiẹrẹe riẹ. Rekọ osa uzioraha Adamu nọ a hwa no na, u voro abe uwhu nọ emọ Adamu a re na no! (Ahwo Rom 5:16) Onana u dhesẹ nọ Jihova ọ raha ogaga nọ uzioraha u wo nọ ọ be rọ wha uwhu ze no, yọ o ru onana rọwokugbe uzi. Ọnọ ọ ta omai no igbo na “o whu rọkẹ ahwo kpobi,” koyehọ rọkẹ emọ Adamu kpobi.—Ahwo Hibru 2:9; 2 Ahwo Kọrint 5:21; 1 Pita 2:24.
ASOI 31–AZEZA 6
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIEWARIẸ 1-2
“Ọghẹnẹ Họ Ọnọ O Wo Ẹdhoguo Na”
w96 3/15 23 ¶1
Jihova O You Ẹrẹreokie Gbe Uvioziẹ
A kẹ ekpako ukoko udu nọ a re ro guẹdhọ ohwo nọ ọ thọ uzi ulogbo jọ. (1 Ahwo Kọrint 5:12, 13) Nọ a te bi guẹdhọ ohwo, a rẹ kareghẹhọ nọ Jihova ọ gwọlọ nọ o tẹ lọhọ a re ohwo na ohrọ. Otẹrọnọ ohwo nọ ọ thọ uzi na o gbe kurẹriẹ hẹ a rẹ re iẹe ohrọ họ, a re si ohwo otiọye na no ukoko. Rekọ orọnikọ fiki egrẹ ekpako na a re ro si ohwo otiọye na no ukoko ho. Yọ a re rẹro nọ ukoko nọ a si ohwo na no na, u ti fiobọhọ kẹe re o kurẹriẹ. (Rri Izikiẹl 18:23.) Utee ekpako na họ re a bru uvioziẹ, keme a riẹ nọ Kristi họ ọnọ o wuzou rai. A wọhọ “oria nọ a re dhere nọ ofou o te bi fou.” (Aizaya 32:1, 2) Fikiere, o gba rai họ nọ a re bruoziẹ ọriẹwẹ hẹ rekọ a re wo ororokẹ.—Iziewariẹ 1:16, 17.
Rọ Omarokpotọ Yo Ẹme Kẹ Udu-esuo Ọghẹnẹ
4 Rekọ re a jọ obruoziẹ o gwọlọ vi ẹriẹ Uzi na ọvo. Fikinọ a gba ha, o gwọlọ nọ ekpako na a re mu ẹro họ otọ gaga re a kpọ iroro ethọthọ udu rai—wọhọ oriobọ, ọriẹwẹ, gbe uvou-uthei—iruemu nọ e rẹ sae v’ẹdhọ rai tu. Mosis ọ ta kẹ ae nọ: “Wha bruoziẹ ọriẹwẹ hẹ; oghẹrẹ ovo na whọ rẹ kezọ kẹ ẹdhọ ohwo ologbo avọ ọkakawo re; ozọ ovao ohwo u mu owhai hi, keme Ọghẹnẹ o wo oziẹobro na.” (Ẹjẹlẹ ibiẹme na ọmai.) Ẹhẹ, ibruoziẹ Izrẹl a je guẹdhọ kẹ Ọghẹnẹ. Ẹvẹ ọghọ yena ọ rrọ oware iguegue te!—Iziewariẹ 1:16, 17.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Ma Rẹ Sai Fievahọ Ekareghẹhọ Jihova
9 Okenọ emọ Izrẹl a mu onya ikpe 40 na họ evaọ ‘igbrẹwọ ilogbo’ na, Jihova ọ vuẹ rai hi kpahe oghẹrẹ nọ ọ te rọ kpọ hayo rẹrote ai. Rekọ noke toke o je ru oware nọ a sai ro fievahọ iẹe je lele ithubro riẹ. Ọ jẹ rọ ẹgho su ai evaọ uvo, evaọ aso kọ erae, be rọ ere dhesẹ kẹ ae nọ ọ rrọ kugbe ai noke toke evaọ onya igbrẹwọ imuozọ yena. (Izie. 1:19; Ọny. 40:36-38) Ọ rẹrote ẹgwọlọ rai re. “Ehọ rai e bẹre he, yọ awọ rai o fu hu.” Evaọ uzẹme, “oware ovo o kare rai he.”—Neh. 9:19-21.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Who “Muofu [Kẹ] Ọnowo” Na ha
7 Eme ọ amọfa e sai whrehe ẹrọwọ mai. (Se Iziewariẹ 1:26-28.) Emọ Izrẹl a nwani no igbo Ijipti obọ. Jihova ọ rehọ iye ikpe tehe orẹwho yena nọ o jẹ wọso idibo riẹ na, kẹsena o te kpe Fẹro avọ ogbaẹmo riẹ evaọ Abade Ọwawae na. (Ọny. 12:29-32, 51; 14:29-31; Ol. 136:15) Emọ Izrẹl a joma te Ẹkwotọ Eyaa na no. Rekọ obọnana, ẹrọwọ nọ a fihọ Jihova o te muhọ ewhrehe. Eme ọ soriẹ? Udu u whrehe rai fiki ekpehre iyẹrẹ nọ ekiotọ nọ a vi nyae kiẹ ẹkwotọ na riwi a wha ze. (Ik. 14:1-4) Eme o no rie ze? Jihova ọ kuvẹ hẹ re oge yena nọ ọ jẹ go na ọ ruọ “otọ uwoma” na. (Izie. 1:34, 35) Kọ ma rẹ kuvẹ ẹsejọ re eme elọhoma amọfa i whrehe ẹrọwọ mai je ru omai muofu kẹ Jihova?
AZEZA 7-13
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIEWARIẸ 3-4
“Izi Jihova I Kiẹrẹe jẹ Vọ Avọ Areghẹ”
it-2 1140 ¶5
Otoriẹ
Nọ ohwo ọ tẹ be romatotọ wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ ziezi, fi ei họ iruo je bi koko izi riẹ, o re wo orimuo vi iwuhrẹ riẹ je wo areghẹ vi ekpako soso. (Ol 119:99, 100, 130; je rri Luk 2:46, 47.) O rrọ ere keme, ijaje Ọghẹnẹ gbe izi oziẹobro riẹ e rẹ kẹ ohwo areghẹ gbe otoriẹ; fikiere nọ orẹwho Izrẹl a te bi koko izi Ọghẹnẹ, u ti ru nọ erẹwho nọ e wariẹ e rai họ a ti ro rri rai wọhọ “ahwo nọ a wo areghẹ gbe otoriẹ.” (Izi 4:5-8; Ol 111:7, 8, 10; je rri 1Iv 2:3.) Ohwo nọ o wo orimuo ọ rẹ ruẹ nọ u fo re a la Ẹme Ọghẹnẹ vrẹ hẹ, rekọ o re yeri uzuazọ riẹ rọwokugbe izi Ọghẹnẹ, ọ vẹ jẹ lẹ re Ọghẹnẹ o fiobọhọ kẹe ru ere. (Ol 119:169) Ọ rẹ kuvẹ re Ẹme Ọghẹnẹ o tei udu (Mt 13:19-23), o re kere ai fihọ ẹwẹ-akpala udu riẹ (Itẹ 3:3-6; 7:1-4), o ve je mukpahe “edhere ọrue kpobi” (Ol 119:104). Ọmọ Ọghẹnẹ ọ rọ edhere otiọnana dhesẹ nọ o wo otoriẹ evaọ okenọ ọ jọ otọakpọ na. O ru epanọ ọ rẹ rọ dhẹ vabọ no uwhu nọ o ti whu evaọ ure oja na ha, keme ọ riẹ nọ re Ikereakere na e ruẹsi rugba o gwọlọ nọ o re whu oghẹrẹ uwhu utioye na.—Mt 26:51-54.
Okenọ A ro Ru Ọghọ Gaga
Eware nọ ovie-aye Shiba na ọ ruẹ je yo i gbe rie unu gaga, fikiere ọ tẹ ta nọ: “Eva e be were idibo ra nọ i bi dikihẹ aro ra kẹse kẹse be kezọ kẹ eme areghẹ ra!” (1 Ivie 10:4-8) Dede nọ Solomọn o fe gaga, orọnikọ fiki efe na ovie-aye na ọ rọ ta nọ eva e be were idibo Solomọn na ha. Ukpoye, idibo Solomọn a be wereva kẹse kẹse keme a be kezọ kẹ eme areghẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ Solomọn. Emamọ oriruo ovie-aye Shiba na o fihotọ kẹ idibo Jihova nẹnẹ na, keme kẹse kẹse ma bi yo eme areghẹ Jihova, Ọmemama mai na gbe erọ Ọmọ riẹ, Jesu Kristi!
U te no ere no, ẹme ọfa nọ ovie-aye na ọ ta kẹ Solomọn u wuzou gaga re, ọ ta nọ: “Jọ ujiro u te Jihova Ọghẹnẹ ra.” (1 Ivie 10:9) Ababọ avro, ọ ruẹ vevẹ nọ Jihova họ ọnọ ọ kẹ Solomọn areghẹ gbe efe nọ o wo na. Onana o rọwokugbe ẹme nọ Jihova ọ ta kẹ ahwo Izrẹl evaọ oke nọ u kpemu. Jihova ọ ta kẹ ae nọ, ‘wha te koko ijaje mẹ,’ “u ti dhesẹ nọ wha wo areghẹ gbe otoriẹ evaọ aro ahwo nọ a ti yo kpahe ijaje nana kpobi, a vẹ te ta nọ, ‘Ababọ avro, ahwo orẹwho ulogbo nana yọ ahwo nọ a wo areghẹ gbe otoriẹ.’”—Iziewariẹ 4:5-7.
Kọ Who ‘Fe Evaọ Obọ Ọghẹnẹ’?
13 Nọ Jihova o te ku eghale ku ahwo riẹ, eghale nọ e mai woma kpobi ọ rẹ kẹ ae. (Jemis 1:17) Wọhọ oriruo, okenọ Jihova ọ kẹ emọ Izrẹl ẹkwotọ, ẹkwotọ nọ ọ kẹ rai họ onọ “ameivie eruẹ gbe ọnyọ” e be jọ suẹ. Dede nọ epọvo na a dhesẹ ẹkwotọ Ijipti, o tẹ ga kẹhẹ ma rẹ sae fodẹ edhere obọdẹ ọvo jọ nọ ẹkwotọ nọ Jihova ọ rọ kẹ emọ Izrẹl u ro wo ohẹriẹ. Mosis ọ ta kẹ emọ Izrẹl nọ: “Otọ nọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ be sẹro riẹ.” Koyehọ, eware i ti woma kẹ ae keme Jihova ọ te rẹro te ai. Evaọ etoke kpobi nọ emọ Izrẹl a ro kru egagọ Jihova gaga, ọ ghale rai ziezi a tẹ jẹ reawere oghẹrẹ uzuazọ nọ u woma gaga vi orọ erẹwho nọ e wariẹ e rai họ na. Ẹhẹ, eghale Jihova họ enọ i “re ru ohwo họ ọdafe”!—Ikelakele 16:13; Iziewariẹ 4:5-8; 11:8-15.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ no Obe Iziewariẹ Ze
4:15-20, 23, 24—Kọ uzi nọ o ta inọ a rẹ kare ẹmema ọvuọvo ho na u dhesẹ inọ o thọ re a ru ithatho oware jọ kẹ ẹjiroro erru-ọwhẹhọ uwou? Ijo. Oware nọ a jọ etenẹ ghọ na họ, ẹmema nọ a re ru kẹ ẹjiroro egagọ—aghọ mukpahe ‘ẹgọ gbe ẹga nọ a rẹ ga emema.’ Ikereakere na e ghọ riẹ hẹ re a kare hayo ma oware jọ rọkẹ ẹjiroro erru-ọwhẹhọ uwou.—1 Ivie 7:18, 25.
AZEZA 14-20
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIEWARIẸ 5-6
“Wuhrẹ Emọ Ra re A You Jihova”
Esẹgbini, Wha Gwọlọ Kẹ Uviuwou Rai
11 Ẹsejọhọ obe Iziewariẹ 6:5-7 họ oria nọ a rẹ mae riobọ họ nọ a tẹ be ta ẹme kpahe epanọ a rẹ rọ gwọlọ kẹ uviuwou ohwo evaọ abọ-ẹzi. Iviena rovie Ebaibol ra re who se awọ ikere yena. Muẹrohọ inọ a kake ta kẹ esẹgbini inọ a bọ edikihẹ abọ-ẹzi rai ga, wo uyoyou kẹ Jihova jẹ rehọ eme riẹ te udu. Ẹhẹ, u fo nọ wha rẹ jọ emọ-uwuhrẹ ajọwha erọ Ẹme Ọghẹnẹ, se Ebaibol na ẹsikpobi je roro didi kpahe iẹe re wha ruẹsi wo obọdẹ otoriẹ avọ uyoyou kpahe idhere Jihova, gbe izi riẹ. Oyena o vẹ whae ze nọ obọdẹ uzẹme orọ Ebaibol na o te rọ vọ idu rai, kẹsena o vẹ te lẹliẹ owhai wo oghọghọ, adhẹwẹ, gbe uyoyou kẹ Jihova. Wha ve ti wo eware buobu nọ wha ti ro wuhrẹ emọ rai.—Luk 6:45.
w07 5/15 15-16
Oghẹrẹ vẹ Mẹ Sai ro Wuhrẹ Emọ Mẹ Ziezi?
Itee ra, eware nọ whọ rọ karo, gbe eware nọ e rẹ were owhẹ i re dhesẹ oma via evaọ oghẹrẹ eme nọ whọ rẹ ta gbe eware nọ who re ru. (Ahwo Rom 2:21, 22) No oke emọfofa ze, emọ a rẹ romatotọ tẹrovi ọsẹgboni rai re a wuhrẹ mi ai. Emọ a re muẹrohọ eware nọ e rrọ ọsẹgboni rai oja, yọ eware nana họ eware nọ e rẹ mae jarai oja re nọ a gbẹ rrọ emaha na. Otẹrọnọ whọ ginẹ rọ eva ra kpobi you Jihova, emọ ra a re vuhu onana mu. Wọhọ oriruo, a rẹ riẹ nọ isase Ebaibol gbe uwuhrẹ omobọ ra e tẹ rrọ owhẹ oja. Onana u re ru ai riẹ nọ whọ be rọ iruo Uvie na karo evaọ uzuazọ ra. (Matiu 6:33) Nọ whọ tẹ be hai kpohọ iwuhrẹ ukoko kẹse kẹse je bi wobọ ziezi evaọ iruo usi uwoma ota na, u re dhesẹ kẹ emọ ra nọ egagọ Jihova họ oware nọ o mae rrọ owhẹ oja.—Matiu 28:19, 20; Ahwo Hibru 10:24, 25.
Esẹgbini, Wha Gwọlọ Kẹ Uviuwou Rai
14 Wọhọ epanọ Iziewariẹ 6:7 u dhesẹ, etoke sa-sa ọ riẹ nọ whai esẹgbini wha sae rọ ta ẹme kugbe emọ rai kpahe eware abọ-ẹzi. Te wha rrọ edhere bi kpohọ erẹ, bi ru iruo uwou kugbe, hayo serihọ kugbe, wha sae ruẹ uvẹ nọ wha rẹ rọ rẹrote ẹgwọlọ abọ-ẹzi emọ rai. Uzẹme, orọnikọ ẹsikpobi wha rẹ rehọ emọ rai keria “wuhrẹ” kpahe uzẹme Ebaibol ho. Ukpoye, wha rẹ daoma ru re ẹmeọta-kugbe uviuwou ọ jọ ọrọ abọ-ẹzi nọ ọ rẹ kẹ ọbọga. Wọhọ oriruo, emagazini Awake! na u wo izoẹme buobu nọ i gbiku kpahe koghẹrẹ koghẹrẹ eware isiuru. Izoẹme itieye na i re ru uvẹ fihọ nọ a re ro gbiku kpahe erao nọ Jihova ọ ma, eria nọ i wo erru gaga evaọ akpọ na, gbe iruemu-ẹwho sa-sa jekugbe oghẹrẹ uzuazọ-uyero ahwo sa-sa nọ i re siuru. Oghẹrẹ ẹmeọta-kugbe otiọye o rẹ wọ emaha na nọ a re ro se ebe nọ utu ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na a ruẹrẹ họ.—Matiu 24:45-47.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Uyoyou gbe Uvioziẹ Evaọ Orẹwho Izrẹl
11 Eware nọ ma wuhrẹ noi ze: Orọnikọ okafe ọvo Jihova ọ rẹ ruẹ hẹ. Ọ rẹ ruẹ udu mai, oghẹrẹ ohwo nọ ma ginẹ rrọ evaọ obeva. (1 Sam. 16:7) Oware ovuovo, hayo iroro ọvuọvo, nọ a rẹ sae ko dhere Jihova o rrọ họ. Ọ rẹ tẹrovi ewoma evaọ omamai, yọ ọ rẹ tuduhọ omai awọ evaọ oghẹrẹ nọ ma rẹ rọ ruabọhọ iẹe. U te no ere no, ọ gwọlọ nọ ma muẹrohọ iroro iyoma jẹ kpọ ae, re i gbe ru nọ ma re ro ru oware uyoma ha.—2 Irv. 16:9; Mat. 5:27-30.
AZEZA 21-27
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIEWARIẸ 7-8
“Wha rẹ Ruọ Orọo Kugbe Ai Vievie He”
Fikieme Ọghẹnẹ Ọ rọ Gwọlọ nọ Enọ E be Gọe A Rọo Ibe Eg’Ọghẹnẹ Rai Ọvo?
Jihova ọ riẹ inọ Setan ọ gwọlọ ku idibo riẹ rẹriẹ nyae gọ edhọ, re ọ sae rọ ere gbe ae ku. Fikiere Ọghẹnẹ ọ tẹ vẹvẹ ae unu inọ ahwo erẹwho egedhọ na a “ti ku emezae rai rẹriẹ nọ a gbe ti lele omẹ hẹ, a vẹte gọ ẹdhọ.” Onana yọ okpẹme. Otẹrọnọ orẹwho Izrẹl a kieruọ edhegọ, a gbẹ sai wo aruoriwo gbe uketha Ọghẹnẹ hẹ, yọ onana u ve ti ru nọ ewegrẹ rai a sae rọ vẹro ae lọlọhọ. Kọ ẹvẹ Mesaya nọ a ya eyaa riẹ na ọ sai ro no orẹwho na ze? Ababọ avro, o jọ Setan oja re ọ bẹbẹ emọ Izrẹl họ nyae rọo ahwo erẹwho egedhọ.
Re Oleleikristi Ọ “Rọo . . . Evaọ Olori na Ọvo” Kọ O gbẹ Lọhọ?
Dede na, Jihova ọ kẹ omai ohrẹ evaọ Ebaibol na nọ ma rọo evaọ Olori na ọvo. Fikieme? Fikinọ ọ riẹ oware nọ u woma kẹ idibo riẹ. Orọnikọ ọ gwọlọ thọ omai no ebẹbẹ nọ i re noi ze ọvo ho nọ ma tẹ jowọ nọ u fo ho, rekọ ọ gwọlọ nọ ma wo evawere. Evaọ oke Nehemaya nọ ahwo Ju buobu a jẹ rehọ ahwo erẹwho efa nọ e jẹ gọ Jihova ha, Nehemaya ọ rọ ekpehre uruemu Solomọn kẹ ae oriruo. Dede nọ “Ọghẹnẹ [Solomọn] o you rie, . . . eyae erara na a ru rie thọ uzi.” (Neh. 13:23-26) Fiki ewoma idibo riẹ Ọghẹnẹ o ro jie uzi kẹ omai nọ ma rọo evaọ ukoko na ọvo. (Ol. 19:7-10; Aiz. 48:17, 18) Uzi nana o were Ileleikristi uzẹme yọ a be rẹroso Ọghẹnẹ kẹ ọkpọvio. Fikiere, nọ a te bi yoẹme kẹ Ọghẹnẹ wọhọ Osu rai, u re dhesẹ nọ a gine vuhumu nọ ọye họ Osu Ehrugbakpọ na.—Itẹ 1:5.
Yọroma kẹ Ekpehre Usu Evaọ Edẹ Urere Nana
12 Ekpehre usu nọ a rẹ whaha u wuzou gaga, maero rọkẹ Ileleikristi nọ e gwọlọ rọo. Ebaibol na ọ vẹvẹ omai unu nọ: “Wha mu usu nọ u fo ho kugbe enọ e rrọ Ileleikristi hi hi. Didi usu ẹrẹreokie o wo kugbe emuemu? Hayo didi usu elo o wo kugbe ebi?” (2 Kọr. 6:14) Ebaibol na ọ hrẹ idibo Ọghẹnẹ nọ e be gwọlọ ọrivẹ orọo inọ a rọo “evaọ olori na ọvo,” koyehọ a rọo Oleleikristi nọ ọ rọ oma mudhe jẹ họ-ame no ọvo, ọnọ o bi yeri uzuazọ lele iwuhrẹ Ebaibol na. (1 Kọr. 7:39) Nọ Oleleikristi ọ tẹ rọo ibe Oleleikristi, u re ru nọ o re ro wo ọrivẹ nọ ọ roma mudhe kẹ Jihova no, onọ u re fiobọhọ kẹ ai kru ẹgbakiete rai.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Jihova Ọ Rẹ Kẹ Omai Ẹgwọlọ Okpẹdẹ Mai
4 Olẹ mai kẹ emu okpẹdoke o rẹ jẹ kareghẹhọ omai kpahe ẹgwọlọ mai kẹ emuore abọ-ẹzi ekẹdẹ kẹdẹ. Dede nọ ohọo u kpe rie gaga nọ ọ se emu ba evaọ oke krẹkri no, Jesu ọ se ẹdawọ Setan inọ o zihe itho ruọ ebrẹdi, ta nọ: “A kere nọ, ‘Fiki ebrẹdi ọvo ohwo ọ rẹ rọ zọ họ, rekọ fiki kẹme kẹme nọ ọ via no unu Ọghẹnẹ ze.’” (Matiu 4:4) Jesu ọ jọ etenẹ wariẹ eme Mosis ọruẹaro na, ọnọ ọ ta kẹ emọ Izrẹl nọ: “[Jihova] o te ru owhai kpotọ jẹ rehọ ohọo kpe owhai ọ tẹ rehọ mana kuọ owhai, enọ owhai avọ esẹ rai a riẹ hẹ; re o ru owhai riẹ nọ fiki ebrẹdi ọvo ohwo ọ rẹ rọ zọ họ, rekọ fiki kẹme kẹme nọ o via no unu ỌNOWO na ze.” (Iziewariẹ 8:3) Edhere nọ Jihova ọ rọ kẹ emọ Izrẹl emana na orọnikọ emuore iwo ọvo o kẹ rai hi rekọ o kẹ rai iwuhrẹ abọ-ẹzi re. Uwuhrẹ jọ họ, a rẹ “kua [utho] emu okpẹdẹ rai kẹdẹ kẹdẹ.” A tẹ kua vi onọ a rẹ sae re evaọ okpẹdẹ, enọ i kiọkọ i ve muhọ egbo, je wo ihori. (Ọnyano 16:4, 20) Ghele na, evaọ ẹdẹ avọ ezeza nọ a jẹ hae kua erọ edẹ ivẹ, koyehọ erọ ẹdẹ ọyena gbe erọ Ẹdijala, enọ e hẹrioke i je gbo hayo wo ihori hi. (Ọnyano 16:5, 23, 24) Fikiere emana na o wuhrẹ i rai inọ a re yo ẹme gbe nnọ orọnikọ ebrẹdi ọvo uzuazọ rai o roma hwa ha rekọ “kẹme kẹme nọ ọ via no unu ỌNOWO na ze.”
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Ẹrẹreokie Nọ Ma Re Le O Rẹ Thọ Omai
14 Omoke kpẹkpẹe taure emọ Izrẹl a tẹ te ruọ Ẹkwotọ Eyaa na, Jihova ọ vẹvẹ e rai unu inọ ọyomariẹ na ọ thọ rai ẹro ho. Ọ ta nọ: “Wha sẹro oma rai, ogbẹrọ erehe ỌNOWO Ọghẹnẹ rai ọ vẹ te thọrọ owhai ẹro, wha vẹ te se izi avọ izi-eguae gbe ijaje riẹ ba ekoko, enọ me je kẹ owhai, nẹnẹ na: Ogbẹrọ erehe, nọ wha te re eva vọ no, jẹ bọ emamọ iwou nọ wha be ria no, nọ ithuru avọ owa erao rai i je ti vi no, nọ isiliva avọ oro i je bu no, gbe eware nọ wha wo kpobi i je ti vi no, wha ve ti wo okpiroro, ỌNOWO Ọghẹnẹ rai ọ vẹ te thọrọ owhai ẹro.”—Iziewariẹ 8:11-14.
15 Kọ ọkpọ oware utioye na o rẹ sae via nẹnẹ? E, otẹrọnọ ma rehọ eware nọ i fo karo ho. Dede na, ma tẹ be kake gwọlọ ẹrẹreokie Ọghẹnẹ, egagọ efuafo e rẹ jọ oware nọ o mae roja evaọ uzuazọ mai. Wọhọ epanọ Pọl ọ ta udu họ omai awọ nọ ma ru, ma te ‘dẹ uvẹ oke na’ je wo oma ovẹrẹ evaọ odibọgba mai. (Ahwo Kọlọsi 4:5; 2 Timoti 4:2) Rekọ otẹrọnọ akpọriọ gbe isiuru akpọ na e rrọ omai oja vi ekpohọ iwuhrẹ gbe usiuwoma ota, a sae ta nọ Jihova ọ thọrọ omai ẹro no keme ma fi rie họ oria avivẹ evaọ uzuazọ mai. Pọl ọ ta inọ evaọ edẹ urere na, ahwo a ti “yowọ enu-awere siọ Ọghẹnẹ ba.” (2 Timoti 3:4) Uvi Ileleikristi a rẹ kiẹ omai rai riwi ẹsikpobi re u mu ai ẹro inọ iroro itieye na i bi kpomahọ ae he.—2 Ahwo Kọrint 13:5.
AZEZA 28–AHRẸ 4
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIEWARIẸ 9-10
“Eme Jihova Ọghẹnẹ Rai Ọ Gwọlọ Mi Owhai?”
Eme Jihova Ọ Jọ Obọ Mai Gwọlọ?
Kọ eme o rẹ sae wọ omai rọ unevaze yoẹme kẹ Ọghẹnẹ? Mosis ọ fodẹ oware ovo jọ: “Ozọ ỌNOWO Ọghẹnẹ.” (Owọ avọ 12) Ozọ nana orọnikọ iguegue orọ uye nọ u re no aghẹmeeyo ze he, rekọ adhẹẹ rọkẹ Ọghẹnẹ gbe izi riẹ. Ma te wo uvi ozodhẹ Ọghẹnẹ utiona, ma te whaha oware nọ o rẹ dhae eva.
Eme họ ugogo oware nọ u fo nọ o rẹ wọ omai yoẹme kẹ Ọghẹnẹ? Mosis ọ ta nọ: “Yo [Jihova] . . . rehọ eva rai kpobi ga ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai, gbe ẹzi rai kpobi.” (Owọ avọ 12) Uyoyou nọ a re wo kẹ Ọghẹnẹ u vi ọwhewhe nọ a re wo kẹe. Obe jọ o ta nọ: “Ẹsejọ, eme Hibru nọ a re ro dhesẹ ọwhewhe hayo oware nọ u te ohwo udu o rẹ sai je dhesẹ owojẹ nọ u re lele iei.” Obe nana o ta re inọ re a you Ọghẹnẹ u dhesẹ nọ ohwo ọ rẹ “rọ uyoyou jowọ” evaọ usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ. Koyehọ, otẹrọnọ ma gine you Ọghẹnẹ, ma te jowọ hayo ru eware nọ ma riẹ nọ e rẹ were iẹe.—Itẹ 27:11.
Eme Jihova Ọ Jọ Obọ Mai Gwọlọ?
Unevaze nọ ma re ro yoẹme o rẹ wha eghale se omai. Mosis o kere nọ: “Koko izi . . . no me je kẹ owhai nẹnẹ na fiki ewoma rai.” (Owọ avọ 13) Ẹhẹ, uzi Jihova kpobi—oware kpobi nọ ọ ta kẹ omai—o rrọ kẹ ewoma mai. Ẹvẹ o gbẹ jọ ere he? Ebaibol e ta nọ “Ọghẹnẹ họ uyoyou.” (1 Jọn 4:8) Fikiere, izi nọ e rrọ kẹ ewoma ibẹdẹ bẹdẹ mai ọvo ọ kẹ omai. (Aizaya 48:17) Eruo oware kpobi nọ Jihova ọ ta kẹ omai, o te thọ omai no idhọvẹ buobu enẹna je su kpohọ eghale nọ i wo oba ha evaọ otọ esuo Uvie riẹ.
Kọ Whọ Sai Ghine ‘Si Kẹle Ọghẹnẹ’?
2 Abraham ọ oke anwae yọ omọvo jọ nọ ọ reawere usu utioye na. Jihova o se ọsẹ anwae ọyena “ogbẹnyusu mẹ.” (Aizaya 41:8) Ẹhẹ, Jihova ọ rehọ Abraham wọhọ ogbẹnyusu riẹ. A kẹ Abraham uvẹ usu okpekpe utioye na keme “ọ rọ ẹrosuọ Ọghẹnẹ.” (Jemis 2:23) Nẹnẹ re, Jihova ọ be gwọlọ uvẹ nọ o re ro “bigba” enọ e be rọ uyoyou gọe. (Iziewariẹ 10:15, NW ) Ẹme riẹ ọ tuduhọ omai awọ nọ: “Bigba Ọghẹnẹ, o re ti bigba owhẹ.” (Jemis 4:8) Ma jọ eme nana ruẹ uzizie gbe eyaa.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 103
Ahwo Anak
Uyẹ ahwo nọ a rro thesiwa nọ a jẹ rria ekwotọ igbehru Kenan gbe eria jọ nọ e kẹle abade evaọ ofẹ obọze ovatha-ọre. Evaọ oke jọ, ezae esa ahwo Anak jọ nọ e viodẹ gaga nọ a re se Ahaeman, Shishae, gbe Talmae a jẹ rria Hebrọn. (Ik 13:22) Etenẹ ekiotọ ahwo Hibru ikpegbivẹ na a jọ kake ruẹ ahwo Anak na, nọ ekiotọ ikpe a rọ nẹ ekpehre iyẹrẹ, onọ o wha ozọ họ ahwo Izrẹl oma. A jẹ ta nọ ezae nana yọ ahwo uyẹ Nẹfilim nọ e jariẹ taure Owhe Ologbo na o te ti ku. Yọ a ta nọ a tẹ rọ ahwo Hibru na wawọ ae a wọhọ “ebaka” evaọ aro rai. (Ik 13:28-33; Izi 1:28) Fikinọ a jọ ruaro thethei gaga u ru nọ a jẹ hae rọ rehọ ae dhesẹ ahwo Imim gbe ahwo Rẹfeyẹm nọ e jọ egwara. O wọhọ nọ fikinọ a jọ gaga na u ru nọ a jẹ hae rọ rehọ ae bru ohare inọ: “Ono ọ rẹ sai dikihẹ lele ahwo Anak họre?”—Izi 2:10, 11, 20, 21; 9:1-3.