Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
AZIE 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIEWARIẸ 33-34
“Ru ‘Igbabọ Ebẹdẹ Bẹdẹ’ Jihova Họ Oria Adhẹzọ Ra”
it-2 51
Jẹshurọn
Odẹ-ova ọghọ nọ a kẹ Izrẹl. Evaọ efafa Ebaibol Septuagint na, ẹme nọ a rọ fa “Jẹshurọn” họ “oyoyou.” “Jẹshurọn” nọ a se Izrẹl na, o hae kareghẹhọ ahwo Izrẹl nọ ae omarai yọ ahwo nọ Jihova ọ re ọvọ kugbe, gbe nọ a rẹ jọ fuafo ẹsikpobi. (Izi 33:5, 26; Aiz 44:2) A jọ Iziewariẹ 32:15 rehọ Jẹshurọn ta ẹme kpahe ahwo Izrẹl wọhọ odẹme. Ukpenọ ahwo Izrẹl a re ru lele odẹ Jẹshurọn nọ a se rai na, a te ru udu rai gaga, nyasiọ Ọmemama rai ba, je rri Osiwi rai vo.
Dhẹ Ohrẹ Na Avọ Ithihakọ
16 Wọhọ Abraham, Mosis ọ ruẹ orugba eyaa Ọghẹnẹ hẹ evaọ edẹ uzuazọ riẹ. Taure emọ Izrẹl a tẹ te nwane ruọ Ẹkwotọ Eyaa na, Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Mosis nọ: “Whọ rẹ te kpare aro ruẹ otọ na; rekọ who re ti te etẹe he, re whọ ruọ eva otọ nọ mẹ rọ kẹ ahwo Izrẹl na.” Oware nọ o wha riẹ ze họ, evaọ oke nọ u kpemu tei te Erọn a dheva fiki aghẹmeeyo emọ Izrẹl, a gbẹ rọ orro kẹ Ọghẹnẹ hẹ “eva udevie ahwo Izrẹl eva oria ame Meriba-Kadesh.” (Izie. 32:51, 52) Kọ onana o lẹliẹ udu no Mosis awọ hayo ru ei dheva kẹ Ọghẹnẹ? Ijo. O guọvunu kẹ emọ Izrẹl jẹ ta kẹ ae nọ: “Eva e were owhẹ, o Izrẹl! Ono ọ wọhọ ahwo nọ ỌNOWO na o siwi, ojese obufihọ ra jegbe ọgbọdọ obokparọ ra!”—Izie. 33:29.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-2 439 ¶3
Mosis
Ikpe udhozeza (120) Mosis ọ jọ okenọ o whu. Ebaibol na ọ ta kpahe epanọ oma riẹ o gbẹ ga te inọ: “Evaọ oke yena yọ ibiaro riẹ i ri dhe he, yọ ẹgba ọ gbẹ jariẹ oma.” Jihova họ ọnọ o ki rie, yọ rite inẹnẹ na ohwo ọvo ọ riẹ oria nọ uki riẹ o rrọ họ. (Izi 34:5-7) O wọhọ nọ Jihova o ru onana re ahwo Izrẹl na a gbe kie ruọ ẹta edhọgọ họ re a rọ uki riẹ ru oria nọ a rẹ jọ gọ emedhọ. O rrọ vevẹ nọ Setan Ẹdhọ na ọ jẹ gwọlọ rehọ ugboma Mosis ru oware utioye na, keme Jud, oniọvo Jesu Kristi, ọnọ ọ jọ olele Kristi, o kere nọ: “Okenọ Maekẹl ukọ-odhiwu oride na avọ Ẹdhọ a jẹ vro avro kpahe ugboma Mosis, ọ dawo e riẹ rehọ eme ekela brukpe Ẹdhọ họ, rekọ ọ ta nọ: ‘Jọ Jihova ọ whọku owhẹ.’” (Jud 9) Taure Joshua o te ti su ahwo Izrẹl ruọ ẹkwotọ Kenan, ahwo Izrẹl a weri uwhu Mosis edẹ ọgba.—Izi 34:8.
AZIE 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOSHUA 1-2
“Eware nọ Who re Ru re Eware E Riẹ Nya kẹ Owhẹ”
Wo Udu Jihova Ọ Rrọ Kugbe Owhẹ!
7 Re ma sai wo udu nọ ma re ro ru oreva Ọghẹnẹ, o gwọlọ nọ ma re wuhrẹ Ebaibol na je fi eware nọ ma wuhrẹ họ iruo. Ere a vuẹ Joshua nọ o ru okenọ ọ rehọ ẹta Mosis, inọ: “Wo udu, avọ oma ukruga, yọre oma re who koko uzi kpobi nọ Mosis odibo mẹ o je kẹ owhẹ. . . . Obe uzi onana u re no unu ra ha, rekọ who re sei te aso te uvo, whọ vẹ yọre oma ru epanọ a kere fihọ eva riẹ; re edhere ra o kiehọ kẹ owhẹ wowoma, kẹsena who ve ti wo emamọ obọ okparọ.” (Jos. 1:7, 8) Joshua o ru lele ohrẹ yena, onọ u ru rie wo “obọ okparọ.” Nọ ma te ru epọvo na, ma ti wo udu gbe obokparọ viere evaọ egagọ Jihova.
Wo Udu Jihova Ọ Rrọ Kugbe Owhẹ!
20 Evaọ uzẹme, o rrọ bẹbẹ re ohwo o dikihẹ ga evaọ egagọ Ọghẹnẹ ghelọ edawọ sa-sa nọ i bi te omai evaọ akpọ omuomu ọnana. Rekọ Ọghẹnẹ avọ Ọmọ riẹ Jesu kristi nọ o Wuzou ukoko na a rrọ kugbe omai. Ma te je wo ibe Ileleikristi nọ i bu vi ima ihrẹ, (7,000,000) evaọ akpọ na soso. Joma kuomagbe ai ta usiuwoma Uvie na avọ ẹrọwọ, yọ ajọ uzoẹme ẹgbukpe 2013 mai na o thọrọ omai ẹro ho: “Wo udu je kru oma ga. . . . Jihova Ọghẹnẹ ra ọ rrọ kugbe owhẹ.”—Jos. 1:9, NW.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ no Obe Joshua Ze
2:4, 5—Fikieme Rehab ọ rọ viẹ ahwo ovie nọ e jẹ gwọlọ ekiotọ na họ? Rehab o fi uzuazọ riẹ họ ọza rọ thọ ekiotọ na, keme o fi ẹrọwọ họ Jihova no. Fikiere, o gba riẹ họ họ re o dhesẹ oria nọ ekiotọ na e rrọ kẹ ahwo nọ a be gwọlọ nwa ahwo Ọghẹnẹ oma. (Matiu 7:6; 21:23-27; Jọn 7:3-10) Evaọ uzẹme, Rehab ọ “rehọ fiki iruo wo unuzou,” onana o kugbe enyukọ ovie na nọ ọ viẹhọ na.—Jemis 2:24-26.
AZIE 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOSHUA 3-5
“Jihova Ọ rẹ Ghale Ahwo nọ A Wo Ẹrọwọ”
it-2 105
Jọdan
Oria Ethẹ Jọdan nọ o kpotọ vi Abade Galili o diwi te imita 1 rite 3 (koyehọ, irula 3 rite 10) yọ o kẹre te enwenọ imita 27 rite 30 (koyehọ, irula 90 rite 100). Rekọ evaọ ezi iso, Ethẹ Jọdan na ọ rẹ vọ te unu, onọ u re ru nọ o re ro diwi jẹ kẹre viere. (Jos 3:15) Fikiere evaọ oke owhe, o hae lọhọ họ re orẹwho Izrẹl nọ ezae, eyae, gbe emọ a vọ a fa Ethẹ Jọdan vrẹ, maero kẹle Jẹriko. Fikinọ ẹkẹre etẹe ọ rẹ jọ gaga, o su ahwo jọ nọ a jẹ họ kufiẹ no evaọ oke mai nana. O make rrọ ere na, Jihova ọ rọ edhere igbunu bru ame Ethẹ Jọdan na dhe, onọ u ru rie lọhọ nọ ahwo Izrẹl na a rọ fa ruọ abọ obei evaọ otọ oyaya. (Jos 3:14-17) Evaọ ikpe buobu nọ i lele i rie, oware igbunu utionana o wariẹ romavia isiava. Orọ ọsosuọ okenọ Elaesha ọ jọ kugbe Elaejah, orọ avivẹ kọ okenọ Elaesha ọvo ọ jọ usu.—2Iv 2:7, 8, 13, 14.
Jọ Ekareghẹhọ Jihova E Hae Were Owhẹ
17 Ẹvẹ ithubro Ọghẹnẹ nọ ma re lele o sai ro fi obọ họ ru evaifihọ nọ ma wo kpahe Jihova ga vi epaọ ọsosuọ? Roro kpahe ikuigbe emọ Izrẹl orọ okenọ a jẹ ruọ Ẹkwotọ Eyaa na. Jihova ọ ta kẹ izerẹ nọ e wọ etehe ọvọ na nọ a nya ruọ Ethẹ Jọdan. Rekọ nọ ahwo na a nya kẹle ethẹ na no, a tẹ ruẹ nọ ethẹ na ọ vọ mu unu. Kọ eme emọ Izrẹl na a ti ru? Kọ a rẹ bọ iwou-odhu fihọ unueri na re a wohọ etẹe hẹrẹ bẹsenọ ame na o re kpotọ? Ijo, a fievahọ Jihova je ru lele oware nọ ọ ta kẹ ae. Eme o no rie ze? Ikuigbe na e ta nọ: “Nọ evawọ izerẹ nọ e wha etehe-ọvọ ỌNOWO na . . . [i] dikihẹ eva ame Jọdan, . . . Ame nọ o bi su no obọ ehru tha o te dikihẹ kpohọ ehru thethabọ eva oria ovo, . . . izerẹ na nọ e wha etehe-ọvọ ỌNOWO na yọ a dikihẹ otọ oyaya eva Jọdan bẹsenọ orẹwho na kpobi a rọ nya Jọdan vrẹ no.” (Jos. 3:12-17) Dai roro epanọ udu u re te emọ Izrẹl otọ te nọ a kparo ruẹ ame nọ o je fi ẹkporo na nọ o dikihẹ oria ovo. Avro ọ riẹ hẹ, ẹrọwọ rai ọ ga vi epaọ ọsosuọ keme a fievahọ oware nọ Jihova ọ vuẹ rai.
Jọ Ekareghẹhọ Jihova E Hae Were Owhẹ
18 Uzẹme, Jihova o bi ru iruo igbunu itieye kẹ idibo riẹ nẹnẹ hẹ, rekọ ọ rẹ ghale omodawọ rai nọ a te ru lele oware nọ ọ ta. Ẹzi Ọghẹnẹ ọ be kẹ ae ẹgba ru iruo usiuwoma ota akpọ-soso nọ a kẹ rai na. Jesu Kristi nọ o mu iruo na họ, ọ ta kẹ ilele riẹ nọ ọ te thae uke evaọ iruo nana nọ i wuzou gaga na inọ: “Wha wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi, . . . mẹ avọ owhai a gbẹ jọ kẹse kẹse, makọ te urere akpọ na.” (Mat. 28:19, 20) Inievo mai buobu nọ e jẹ hae dhomovuọ gaga vẹre a rẹ sae ta avọ imuẹro inọ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ ọ ginẹ kẹ ae udu nọ a be sae rọ ta usiuwoma na.—Se Olezi 119:46; 2 Ahwo Kọrint 4:7.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ no Obe Joshua Ze
5:14, 15—Ono họ “osuẹmo ỌNOWO” na? O wọhọ nọ osu ẹmo nọ ọ nyaze te bọ Joshua ga nọ efikparobọ Ẹkwotọ Eyaa na o bi muhọ na họ “Ẹme na”—Jesu Kristi taure ọ tẹ te ziọ otọakpọ. (Jọn 1:1; Daniẹl 10:13) Ẹvẹ o rrọ ọbọga te re ma wo imuẹro na inọ Jesu Kristi nọ a ru rro no na ọ rrọ kugbe ahwo Ọghẹnẹ nẹnẹ nọ a bi fi ẹmo abọ-ẹzi na!
AZIE 27–AKPE 3
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOSHUA 6-7
“Wha Kẹnoma kẹ Eware nọ I Fioka Ha”
Si Aro Ra No Eware Nọ I Fioka ha!
5 Ikpe buobu e ruọ emu no, ibiaro Ekan ohwo Izrẹl na e tẹ wọe tho eware nọ ọ ruẹ evaọ okpẹwho Jẹriko. Ọghẹnẹ o juzi inọ a raha eware nọ a jọ okpẹwho na ruẹ kpobi, ajokpaọ oghẹrẹ eware jọ nọ a re ro kpohọ uwou-udhu Jihova. A vẹvẹ emọ Izrẹl unu nọ: “Wha re si oma no eware nọ a seba kẹ ẹraha na” re a se ae ba ẹrehọ no okpẹwho na. Nọ Ekan ọ ghẹmeeyo, ahwo ẹwho Ai a te fi emọ Izrẹl kparobọ evaọ ẹmo, tube kpe egbaẹmo Izrẹl jọ dede. Ekan ọ feva ha bẹsenọ a ro lele ujitho na mu ei. Ọ ta nọ: ‘Okenọ mẹ ruẹ eware na, me te tho ai.’ Isiuru ibiaro riẹ e wha uwhu sei avọ uviuwou riẹ, a tẹ jẹ raha “eware kpobi nọ o wo.” (Jos. 6:18, 19; 7:1-26) Ekan ọ jọ udu riẹ gwọlọ eware nọ a ta kẹe inọ ọ ghọ.
w97 8/15 28 ¶2
Fikieme U ro Fo re Whọ Ta Via nọ Ohwo Jọ Ọ tẹ Thọ Uzi Ulogbo?
U fo nọ ma ta via nọ ma tẹ ruẹ ohwo jọ nọ ọ thọ uzi ulogbo, keme u re fiobọhọ ru re ukoko na o jọ fuafo. Jihova yọ Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ fuafo, ọ tẹ jẹ rrọ ọrẹri. Fikiere, ọ gwọlọ nọ ma rọ eva mai kpobi gọe jẹ jọ fuafo evaọ uruemu mai. Ebaibol na ọ ta nọ: “Wọhọ emọ nọ i bi yoẹme, wha gbẹ kuvẹ hẹ re isiuru nọ wha wo vẹre evaọ okenọ wha jọ igbori e kpọ owhai, rekọ wọhọ Ọrẹri nọ o se owhai na, whai omarai wha jọ ọrẹri evaọ uruemu rai kpobi, keme a kere nọ: ‘Wha rẹ jọ ọrẹri hrọ, keme mẹ ọrẹri.’” (1 Pita 1:14-16) Otẹrọnọ ohwo jọ evaọ ukoko na ọ be ruabọhọ ekpehre uruemu jọ hayo ọ be thọ uzi ulogbo jọ, u fo nọ a rẹ kpọ ohwo yena họ hayo si ei no ukoko. O gbẹ rrọ ere he, ọ sae wha ekpehre uruemu riẹ na fihọ ukoko na je ru nọ ukoko na soso u gbe ro wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ hẹ.—Je rri Joshua, uzou avọ 7.
Si Aro Ra No Eware Nọ I Fioka ha!
8 Isiuru ibiaro gbe erọ iwo i bi kpomahọ uvi Ileleikristi re. Fikiere, Ebaibol e tuduhọ omai awọ inọ ma yọroma kpahe eware nọ ma re rri gbe enọ i re si omai urru. (1 Kọr. 9:25, 27; se 1 Jọn 2:15-17.) Job ọzae okiẹrẹe na yọ ohwo nọ ọ riẹ epanọ eware nọ ohwo ọ ruẹ e rẹ kpare isiuru riẹ te. Ọ ta nọ: “Me duwu aro mẹ iyeri no, kẹvẹ ọmọtẹ o gbe ro si omẹ uru?” (Job 31:1) Job ọ rẹ rọ abọ whrawhra aye he, yọ o re wo iroro ọfariẹ-ogbe kpahe iẹe he. Jesu o dhesẹ inọ ma re si iroro ọfariẹ-ogbe no udu mai nọ ọ ta nnọ: “Kohwo kohwo nọ o re ri aye rite ẹguọlọ riẹ, ọ jọ eva lele ie bruẹnwae no.”—Mat. 5:28.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Evaọ oke anwae, ewegrẹ a jẹ hae wariẹ ikpewho nọ a di ogba wariẹ họ. Ghelọ epanọ a wariẹ okpẹwho otiọna họ kri te kẹhẹ, ewegrẹ na a te fi ei kparobọ no a rẹ kwa efe okpẹwho na rehọ, te eware emuore kpobi nọ i kiọkọ. Nọ ekiotọ a jẹ kiẹ eware Jeriko oke anwae nọ ọ raha no, a ruẹ ekwakwa emuore buobu evaọ okpẹwho na. Obe na, Biblical Archaeology Review o ta kpahe onana nọ: “U te no eware wọhọ idẹro gbe ithẹ no, oware ofa nọ a mae ruẹ evaọ okpẹwho na họ ibi-ekakọ nọ a vu. . . . Evaọ eware nọ a kere fihotọ kpahe ekiakiẹ eware anwae obọ Palestine, onana o jọ oghẹrẹsa gaga. Ẹsejọ a sae ruẹ akana ọvo hayo ivẹ, rekọ a re te ruẹ ibi-ekakọ nọ i bu tere he.”
Wọhọ epanọ ikuigbe na i dhesẹ, u wo obọdẹ ẹjiroro nọ ahwo Izrẹl a gbẹ rọ kwa ekakọ nọ a vu evaọ Jeriko ho. Jihova o jie uzi kẹ ae nọ a du ru ere he. (Jos. 6:17, 18) Okenọ ahwo Izrẹl a wọ ohọre bru okpẹwho na, yọ oke ivuẹvu o nwane vrẹ obọ, onọ u ru ibi-ekakọ nọ a vu hayo emu da oria kpobi fia evaọ okpẹwho na. (Jos. 3:15-17; 5:10) Nọ o rọnọ ibi-ekakọ nọ a vu buobu i kiọkọ Jeriko okenọ a fi ei kparobọ no na, u dhesẹ nọ oke kpẹkpẹe ahwo Izrẹl a wariẹ okpẹwho na họ wọhọ epanọ Ebaibol o dhesẹ na.
AKPE 4-10
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOSHUA 8-9
“Eware nọ Ma Wuhrẹ No Iku Ahwo Gibiọn na Ze”
it-1 930-931
Gibiọn
Eware nọ A Ru Kugbe Joshua. Evaọ oke Joshua, ahwo Hiv a jẹ rria Gibiọn, yọ Gibiọn ọ jọ usu erẹwho ihrẹ ahwo Kenan nọ a te raha no. (Izi 7:1, 2; Jos 9:3-7) A je se ahwo Gibiọn na ahwo Amọ re, yọ o wọhọ nọ a jẹ rọ odẹ nana se ahwo Kenan kpobi. (2Sa 21:2; je rri Emu 10:15-18; 15:16.) Ahwo Gibiọn na a wo ohẹriẹ no ahwo Kenan edekọ. Dede nọ egbaẹmo rai e jọ gaga yọ okpẹwho rai o jọ ruaro, a ruẹ vuhumu nọ a sai ti lele ahwo Izrẹl họre he, keme Jihova họ ọnọ ọ be họre kẹ Izrẹl. Fikiere, nọ ahwo Izrẹl a raha Jẹriko gbe Ai no, ezae Gibiọn a te vi ahwo bru Joshua evaọ Gilgal re a ru udhedhẹ kugbe ai. Yọ o wọhọ nọ ezae Gibiọn nana nọ a vi na a dikihẹ kẹ ikpewho ahwo Hiv esa nọ i kiọkọ re, koyehọ, Kẹfaera, Biẹrọt, gbe Kiriat-jierim. (Jos 9:17) Ezae Gibiọn nọ a vi na a ku iwu gbe eviẹ nọ e who no họ, a wha eviẹ-udi nọ e who jẹ bẹre no, ekpa nọ e who no, gbe ebrẹdi nọ e ya fia no nọ i bi whowho. A te dhesẹ omarai nọ ẹkwotọ ugbothabọ jọ a no ze, onọ u dhesẹ nọ a rrọ usu erẹwho nọ ahwo Izrẹl a be te raha na ha. A ta nọ Jihova họ ọnọ o ru eware nọ e via kẹ ahwo Ijipti na, yọ ọye họ ọnọ o fiobọhọ kẹ ahwo Izrẹl fi Saehọn gbe Ọg, ivie ahwo Amọ kparobọ. Rekọ fikinọ a wo areghẹ gaga, a fodẹ oware nọ o via kẹ Jẹriko avọ Ai he, keme usi oware utioye o sae nwani do te “ẹkwotọ ugbothabọ” rai nọ a ta nọ a no ze na taure a tẹ te ruọ edhere he. Nọ ezae Izrẹl a kiẹ ẹme nọ a ta na riwi no, a tẹ rọwo ẹme rai na, fikiere a tẹ re ọvọ kugbe ai inọ a ti kpe ai hi.—Jos 9:3-15.
“Whọ Rehọ Eva Kpahe Ẹriẹ Omobọ Ra Ha”
14 Fikinọ mai kpobi ma gba ha, makọ ekpako ukoko, u fo nọ ma rẹ gwọlọ ọkpọvio Jihova evaọ iroro-ejẹ mai. Roro kpahe oware nọ Joshua, ọnọ ọ rehọ ẹta Mosis, gbe ekpako Izrẹl a ru okenọ ahwo Gibiọn a rọ ẹghẹ bru rai ze inọ ugbothabọ jọ a no ze. Ababọ Jihova nọ a nọ mi, Joshua avọ ekpako na a tẹ reọvọ kugbe ahwo Gibiọn. Dede nọ Jihova ọ rọwo kugbe ọvọ na, ọ ruẹ nọ a kere iku nana fihọ Ebaibol na re o jọ erere kẹ omai.—Jos. 9:3-6, 14, 15.
‘Nya Otọ Na Duwu’
14 Enọ a vi ze na a ta nọ: ‘Obọ orẹwho ugbothabọ idibo ra i nọze, fiki odẹ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai.’ (Joshua 9:3-9) Who te rri iwu gbe emuore rai o nwane wọhọ nọ ugbothabọ a no ze, rekọ uzẹme riẹ họ Gibiọn ọ rrọ oware wọhọ ikilomita 30 no Gilgal. Fikinọ Joshua avọ iletu riẹ a rọwo ẹme rai, a tẹ riọvọ udhedhẹ kugbe Gibiọn gbe ikpewho nọ e rrọ otọ Gibiọn. Kọ ahwo Gibiọn a viẹ emọ Izrẹl họ re a se ai ba ekpe ọvo? Ijo, ukpoye u dhesẹ nnọ a gwọlọ wo aruoriwo ọrọ Ọghẹnẹ Izrẹl. Jihova ọ whobọ họ iẹe inọ ahwo Gibiọn a zihe ruọ “ebẹre-ire gbe ivo-ame rọ kẹ ogbotu na gbe aruẹri ỌNOWO na,” re a hai whu ire kẹ aruẹri idheidhe. (Joshua 9:11-27) Ahwo Gibiọn a ruabọhọ dhesẹ unevaze nọ a re ro ru iruo esese evaọ iruo Jihova. O wọhọ nọ ejọ rai a jọ usu Nẹtinim nọ i zihe no Babilọn ze je ruiruo evaọ etẹmpol nọ a wariẹ bọ na. (Ẹzra 2:1, 2, 43-54; 8:20) Ma rẹ sae raro kele uruemu rai ẹkwoma oma nọ ma rẹ dawo re ma yọrọ udhedhẹ kugbe Ọghẹnẹ gbe unevaze nọ ma re ro ru iruo esese kpobi evaọ egagọ riẹ.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 1030
Ẹkare Fihọ Ure
Evaọ uzi nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ahwo Izrẹl na, a sae kare ohwo nọ ọ thọ oghẹrẹ uzi jọ fihọ ure nọ a te kpe ei no, re o jọ unuovẹvẹ kẹ amọfa, keme ohwo nọ a kare fihọ ure yọ ọnọ “Ọghẹnẹ ọ bọwo ehao.” Fikiere nọ a tẹ kare ohwo nọ o whu no fihọ ure, a rẹ wọe fihọ otọ a ve ki ei ẹdẹdẹ yena taure owọwọ o te ti te; nọ a tẹ nyasiọ ohwo nọ a kare fihọ ure na ba asohẹrioke u re zue otọ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ ahwo Izrẹl na. (Izi 21:22, 23) Uzi nana ahwo Izrẹl na a je ru lele o tẹ make rọnọ ohwo nọ a kpe na yọ ohwo Izrẹl he.—Jos 8:29; 10:26, 27.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
nwt ẹwẹ 1774
Ọvọ. Ọtamuo nọ Ọghẹnẹ avọ ahwo-akpọ a ru hayo nọ itu ahwo-akpọ ivẹ a ru inọ a re ru oware jọ hayo siọ oware jọ ba eru. Oghẹrẹ ọvọ jọ ọ riẹ nọ o rẹ jọ gba omọvo họ inọ o re ru epanọ a tamu na (ọvọ abọvo, onọ o rẹ mae jọ eyaa). Ọfa jọ ọ riẹ nọ o jọ gba itu ivẹ na họ nọ a re ru epanọ a tamu (ọvọ agbava). U te no evọ nọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe ahwo-akpọ no, Ebaibol ọ fodẹ evọ nọ ahwo, erua avọ erua, erẹwho avọ erẹwho gbe utu ahwo a re. Evọ jọ nọ e mai kpomahọ ahwo họ, enọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe Abraham, Devidi, orẹwho Izrẹl (koyehọ ọvọ Uzi na), gbe Izrẹl Ọghẹnẹ (koyehọ ọvọ ọkpokpọ na).—Emu 9:11; 15:18; 21:27; Ọny 24:7; 2Ir 21:7.
it-1 525 ¶1
Evọ
Evọ Efa nọ A Ta Kpahe. (a) Joshua gbe isu ahwo Izrẹl a re ọvọ kugbe ahwo nọ a be rria okpẹwho Gibiọn inọ a ti kpe ai hi. Dede nọ ahwo Gibiọn na yọ ahwo Kenan, enọ a bọwo ehao nọ ahwo Izrẹl a hae te raha no, a nyasiọ ai ba re a jọ uzuazọ fiki ọvọ nọ a re kugbe ai. O gbahọ nọ a re ru oware nọ a ya na keme ọvọ o wo ẹgba gaga, yọ oware nọ a rẹ rọ zaharo ho. Rekọ ehao nọ a bọwo ahwo Gibiọn inọ a re hwe ire je vo ame kẹ ogbotu ahwo Izrẹl na i rugba. (Jos 9:15, 16, 23-27) (b) Joshua ọ re ọvọ kugbe ahwo Izrẹl inọ Jihova ọvo a re gọ. (Jos 24:25, 26) (c) Ekpako Giliad a re ọvọ kugbe Jẹfta evaọ Mizpa inọ o ti su ahwo kpobi nọ a be rria Giliad otẹrọnọ Jihova o fiobọhọ kẹe fi ahwo Ammọn kparobọ. (Ibr 11:8-11) (d) Jonatan avọ Devidi a re ọvọ. (1Sa 18:3; 23:18) (e) Jehoyada ozerẹ na ọ re ọvọ kugbe iletu elakpa Karia gbe iroiro ighẹ ovie na. (2Iv 11:4; 2Ir 23:1-3) (f) Ahwo Izrẹl a re ọvọ kugbe Jihova nọ a ti siobọno eyae erẹwho efa nọ a wo. (Ẹzr 10:3) (g) Jihova o ru odibo riẹ re ọ jọ ọvọ evaọ udevie riẹ avọ ahwo na. (Aiz 42:6; 49:8) (h) Devidi ọ jọ Hebrọn re ọvọ kugbe ekpako Izrẹl kpobi. (1Ir 11:3) (i) Evaọ oke nọ Asa o je su, ahwo Izrẹl a re ọvọ inọ a rẹ rehọ udu rai kpobi gbe uzuazọ rai kpobi kiẹ gwọlọ Jihova. (2Ir 15:12) (j) Josaya ọ re ọvọ kugbe Jihova inọ o ti koko ijaje Jihova wọhọ epanọ o rrọ Uzi na. (2Ir 34:31) (k) “Enọ i re seha” nọ i je su Jerusalẹm a je roro nọ a ti whu hu keme a ta nọ a “lele uwhu re ọvọ no.”—Aiz 28:14, 15, 18.
AKPE 11-17
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOSHUA 10-11
“Jihova Ọ Họre kẹ Ahwo Izrẹl”
it-1 50
Adonae-zidẹk
Ovie Jerusalẹm evaọ okenọ ahwo Izrẹl a ro fi Ekwotọ Eyaa na kparobọ. Adonae-zidẹk o kuomagbe ivie esese efa nọ e jọ ofẹ ukiediwo-ọre Jọdan re a kuomagbe họre egbaẹmo Joshua. (Jos 9:1-3) Rekọ, ahwo Hiv nọ a be rria Gibiọn a ru udhedhẹ kugbe Joshua. Re erẹwho efa a siọ abọ ewegrẹ rai na ba ẹro, Adonae-zidẹk o te kuomagbe ivie ahwo Amọ ene efa, o te ko Gibiọn họ re ọ họre iẹe. Joshua o siwi ahwo Gibiọn na, o te je fi egbaẹmo ivie isoi nọ i kuomagbe na kparobọ, onọ u ru nọ ivie isoi na a rọ dhẹ nyai dhere eghogho-utho jọ evaọ obọ Makkida. Kẹsena Joshua ọ tẹ rọ ọgbọdọ kpe Adonae-zidẹk gbe ivie ene edekọ na evaọ iraro egbaẹmo riẹ, ọ tẹ kare ai fihọ ehru ire. Uwhremu na, a te gbolo iri rai zihe fihọ evaọ eghogho-utho na, onọ u zihe ruọ uki rai.—Jos 10:1-27.
it-1 1020
Oso-Itho
Eware nọ Jihova ọ rehọ e riẹ ru. Evaọ ẹsejọ, Jihova ọ jẹ rehọ oso-itho ro ru ẹme riẹ gba je dhesẹ ogaga ulogbo riẹ via. (Ol 148:1, 8; Aiz 30:30) Uye avọ ihrẹ nọ u te Ijipti oke anwae na họ orọ ọsosuọ nọ Jihova o ro ru nọ oso-itho o rọ rrọ. Oso-itho na ọ raha ebe, ire, je kpe ahwo gbe erao nọ e jọ obọ ẹwọ, rekọ o te ahwo Izrẹl nọ a jọ ẹkwotọ Goshẹn oma ha. (Ọny 9:18-26; Ol 78:47, 48; 105:32, 33) Uwhremu na evaọ Ẹkwotọ Eyaa na, Jihova o rọ oso-itho ologbo rọ họre ahwo Amọ evaọ okenọ Joshua avọ egbaẹmo ahwo Izrẹl a rọ nyai fiobọhọ kẹ ahwo Gibiọn, enọ ivie isoi ahwo Amọ a wọ ohọre bru. Evaọ onana, ahwo nọ oso-itho na o kpe a bu vi ahwo nọ ahwo Izrẹl a rọ ọgbọdọ kpe.—Jos 10:3-7, 11.
Oruvẹ no Obe Joshua Ze
10:13—Ẹvẹ oware nọ a jọ etenẹ dhesẹ na o sae rọ lọhọ? “Kọ oware jọ o rẹ bẹ Ọghẹnẹ eruo,” Ọnọma idhiwu gbe otọakpọ na? (Emuhọ 18:14) U te jei, Jihova rẹ sai duobọte eghelie otọakpọ na re o wọhọ nnọ ọre gbe ọvẹre na e daji oria ọvo rọ kẹ ohwo nọ o dikihẹ otọakpọ na. Hayo ọ sai ru otọakpọ gbe ọvẹre na daji oria ọvo jẹ kpọ elo ọre gbe ọvẹre na rri omoma rai evaọ oghẹrẹ nọ i re ro lo mu otọakpọ na. Oghẹrẹ nọ o jọ kpobi, “a te ruẹ ẹdẹ otiọyena ẹdẹ-ọvo ho” evaọ ikuigbe ohwo-akpọ.—Joshua 10:14.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Fikinọ a nwane fodẹ ebe jọ evaọ Ebaibol na gbe nnọ a rehọ eme jọ no ai ze okenọ a je kere Ebaibol na o nwani dhesẹ hẹ inọ ogaga ẹzi ọfuafo a ro kere ai. Dede na, Jihova Ọghẹnẹ ọ rawo ebe kpobi nọ e rrọ “ẹme Ọghẹnẹ mai,” yọ ebe nana e “rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.” (Aiz. 40:8) Ẹhẹ, eware nọ Jihova ọ kẹ ahwo ẹgba kere fihọ ebe 66 erọ Ebaibol na họ eware nọ ma gwọlọ kpobi re ma sae “gba kiete, . . . jẹ thomavẹre kẹ iruo iwoma i ruo kpobi.”—2 Tim. 3:16, 17.
AKPE 18-24
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOSHUA 12-14
“Rọ Udu Ra Kpobi Nya Lele Jihova”
Oruvẹ no Obe Joshua Ze
14:10-13. Dede nọ ọ kpako te ikpe 85 no, Kelẹb ọ yare iruo egaga ọrọ esino ahwo nọ e jọ otọ Hibrọn. Ahwo Anakim a be rria otọ na—ezae nọ e wọhọ egwara. Avọ obufihọ Jihova, ọzae nana nọ o fi ẹmo reria no na ọ kparobọ, Hibrọn o te zihe ruọ okpẹwho adhẹzọ. (Joshua 15:13-19; 21:11-13) Oriruo Kelẹb ọ ta udu họ omai awọ inọ ma rẹ dhozọ iruo nọ e ga evaọ ukoko na ha.
Wo Udu Ẹkwoma Ẹrọwọ Gbe Ozodhẹ Ọghẹnẹ
11 Ẹrọwọ otiọye na ọ rẹ dọmu oria ovo ho. O rẹ rro haro nọ ma bi fi uzẹme na hiruo evaọ uzuazọ mai, “jawo” irere riẹ, “ruẹ” uyo elẹ mai, jẹ be rehọ oghẹrẹ ofa ruẹ ọkpọvio Jihova evaọ uzuazọ mai na. (Olezi 34:8; 1 Jọn 5:14, 15) O rẹ sai mu omai ẹro inọ ẹrọwọ Joshua avọ Kelẹb o rro haro nọ a jẹ ruẹ awere ọrọ ewoma Ọghẹnẹ na. (Joshua 23:14) Roro kpahe ugogo eware nana: Wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ yeyaa nọ ọ te sẹro rai, uwhu u kpe rai hi evaọ ikpe 40 nọ a jọ onya udhude na. (Ikelakele 14:27-30; 32:11, 12) A kẹ rai iruo nọ a ru evaọ ikpe ezeza nọ a ro fi Kenan kparobọ na. Orọ urere, a reawere uzuazọ uthethe gbe omokpokpọ je tube wo ọvuọ ẹkẹ ukuoriọ riẹ. Edhere nọ Jihova ọ rọ ghale idibo riẹ nọ e gọ riẹ avọ ẹrọwọ gbe udu u woma kẹhẹ!—Joshua 14:6, 9-14; 19:49, 50; 24:29.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 902-903
Gibal
Jihova ọ fodẹ “ẹkwotọ ahwo Gibal” kugbe ekwotọ nọ ahwo Izrẹl a ti fi kparobọ evaọ edẹ Joshua. (Jos 13:1-5) Ahwo nọ a rẹ vro avro a ta nọ ẹme yena ọ gba ha, keme okpẹwho Gibal o thabọ no Izrẹl gaga evaọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre (koyehọ, oware wọhọ ikilomita 100 [hayo, emaele 60] evaọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre Dan), yọ o wọhọ nọ okpẹwho na o jọ otọ esuo ahwo Izrẹl vievie he. Egba-eriariẹ jọ a ta nọ ẹsejọhọ ẹme nọ a kere fihọ oria Ebaibol yena o raha no, inọ ẹme nọ ọ jọ oria yena evaọ oke anwae họ “ẹkwotọ nọ ọ kẹle Lebanọn,” hayo ‘rite ugbo obọ uwhru ahwo Gibal.’ Rekọ, u fo nọ ma kareghẹhọ re inọ, eyaa nọ Jihova ọ ya evaọ obe Joshua 13:2-7 na o gwọlọ ahwo Izrẹl na a re ru oware jọ taure eyaa na i te ti te ai obọ. Fikiere o sae jọnọ ẹkwotọ Gibal o te ahwo Izrẹl obọ vievie he fiki aghẹmeeyo rai.—Je rri Jos 23:12, 13.
AKPE 25-31
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOSHUA 15-17
“Rẹrote Ukuoriọ Oghaghae nọ Who Wo Na”
it-1 1083 ¶3
Hebrọn
Okenọ ahwo Izrẹl a je ro fi ẹmo evaọ ofẹ obọze ovatha-ọre Kenan a rọ raha ahwo nọ a be rria Hebrọn gbe ovie rai (o sae jọnọ ohwo nọ ọ rehọ ẹta Hoham). (Jos 10:36, 37) Rekọ, dede nọ ahwo Izrẹl na a fi ahwo Kenan kparobọ evaọ oke Joshua, o wọhọ nọ a rọ ogba isoja vi okioke yena re a sẹro ekwotọ nọ a fi kparobọ na ha. U muẹro nọ, okenọ ahwo Izrẹl a je fi ẹmo evaọ ofẹ ọfa, ahwo Anak a tẹ wariẹ zihe ze je mu Hebrọn họ ẹria, onọ u ru nọ Kelẹb (hayo emezae Juda nọ e jọ otọ Kelẹb) a rọ rọ ogaga mi ai okpẹwho na uwhremu na. (Jos 11:21-23; 14:12-15; 15:13, 14; Ibr 1:10) Kelẹb nọ o no orua Juda ze a kake rọ Hebrọn kẹ, uwhremu na Hebrọn o te zihe ruọ okpẹwho adhẹzọ. O tẹ jẹ jọ okpẹwho nọ a rọ kẹ izerẹ na. Rekọ, “itẹwọ okpẹwho na [koyehọ, Hebrọn]” avọ iwhre riẹ e jọ ukuoriọ Kelẹb.—Jos 14:13, 14; 20:7; 21:9-13.
it-1 848
Iruo Ọgbahọ
A jẹ hae rọ ahwo ru “iruo ọgbahọ” (evaọ Hibru, mas) gaga evaọ oke Ebaibol na, yọ ahwo nọ a fi ewho rai kparobọ a jẹ hae mai ro ru erigbo na. (Izi 20:11; Jos 16:10; 17:13; Ẹst 10:1; Aiz 31:8; Enu 1:1) Nọ ahwo Izrẹl a jọ igbo evaọ obọ Ijipti a jẹ rehọ ai ru iruo ọgbahọ. Iletu ahwo Ijipti nọ i je gboja kẹ ai na a jẹ rehọ ahwo Izrẹl na ru iruo egaga nọ a jẹ rọ bọ eria nọ a rẹ jọ sẹro eware evaọ Paetọm gbe Ramesis. (Ọny 1:11-14) Nọ ahwo Izrẹl a ruọ Ẹkwotọ Eyaa na no, ukpenọ a re ru lele uzi nọ Jihova o jie kẹ ai re a le ahwo nọ a be rria ẹkwotọ Kenan na kpobi no jẹ raha ai muotọ, a tẹ jẹ rọ ahwo na ru iruo ọgbahọ, koyehọ erigbo. Onana u ru nọ a rọ bẹbẹ ahwo Izrẹl họ mu edhọ họ ẹgọ. (Jos 16:10; Ibr 1:28; 2:3, 11, 12) Solomọn ovie na ọ gbẹ jẹ rọ ahwo uyẹ Kenan na, koyehọ, ahwo Amọ, ahwo Hit, ahwo Pẹriz, ahwo Hiv, gbe ahwo Jebus, ru iruo ọgbahọ.—1Iv 9:20, 21.
it-1 402 ¶3
Kenan
Dede nọ ahwo Izrẹl na a sai le ahwo Kenan buobu no ẹkwotọ na jẹ raha ae no ho, ma sae ta ghele nọ “Jihova ọ . . . kẹ ahwo Izrẹl ẹkwotọ na kpobi, onọ o duwu iyei nọ ọ te kẹ esẹ-esẹ rai,” o te je ru ai “wo omofọwẹ evaọ kabọ kabọ,” gbe nọ “eyaa eware iwoma kpobi nọ Jihova ọ ya kẹ uwou Izrẹl i rugba, eyaa ọvuọvo nọ u rugba ha o rrọ họ; aikpobi i rugba re.” (Jos 21:43-45) Ozọ ahwo Izrẹl na u je mu ewegrẹ rai nọ e wariẹ e rai họ kpobi, fikiere a jẹ sai ru ahwo Izrẹl na oware ovo ho. Ọghẹnẹ ọ ta kẹ ahwo Izrẹl vẹre nọ “ẹmẹrera” o ti ro le ahwo Kenan na no re ẹkwotọ na o gbẹ jọ ofofe he, keme o tẹ rrọ ofofe erao ijihẹ i ve ti vihọ. (Ọny 23:29, 30; Izi 7:22) Dede nọ ahwo Kenan na a wo ekwakwa ẹmo ilogbo, wọhọ ekẹkẹ ẹmo nọ etẹ rai i wo egbọdọ, ahwo Izrẹl a hae sai le ai no ghele, rekọ nọ a le rai kpobi no ho na, orọnikọ Jihova họ ọnọ ọ wha riẹ ze he. Fikiere, ma sae ta nọ Jihova họ ọnọ o ru eyaa riẹ gba ha ha. (Jos 17:16-18; Ibr 4:13) Ukpoye, Ebaibol na ọ ta nọ aghẹmeeyo ahwo Izrẹl họ oware nọ u ru nọ a gbẹ sai ro le ahwo na kpobi no ho.—Ik 14:44, 45; Jos 7:1-12.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Kọ Whọ Riẹ?
Kọ orẹwho Izrẹl anwae o vọ avọ ewhawho wọhọ epanọ o wọhọ nọ Ebaibol o dhesẹ na?
EBAIBOL na o dhesẹ nọ ewhawho gbe ire “buobu” e jọ eria sa-sa evaọ Ẹkwotọ Eyaa na. (1 Iv. 10:27; Jos. 17:15, 18) Rekọ enẹna, whọ rẹ ruẹ ewhawho ho evaọ eria buobu ẹkwotọ yena. Onana u ru nọ egba-avro a sae rọ vro sọ ewhawho e ginẹ jariẹ okejọ.
Obe na Life in Biblical Israel o ta nọ “ewhawho e jọ ẹkwotọ Izrẹl gaga oke anwae vi epanọ o rrọ enẹna.” Ire nọ whọ rẹ mae ruẹ oke yena evaọ ẹkwotọ igbehru riẹ họ, Aleppo pine (Pinus halepensis), evergreen oak (Quercus calliprinos), gbe terebinth (Pistacia palaestina). Yọ evaọ ẹkwotọ Shefela nọ u wo igbehru esese, nọ o jọ udevie oria ukpehru avọ ukiekpotọ Mediterenia, ire ojo nọ a re se sikamọ (Ficus sycomorus) e da riẹ fia oke yena re.
Obe na Plants of the Bible o ta nọ enẹna ekwotọ jọ evaọ Izrẹl i gbe wo ire vievie he. Eme o jọ usu eware nọ e wha onana ze? Obe na u dhesẹ nọ ẹmẹrera onana o rọ via, nọ o ta nọ: “Re ahwo a sai wo eria nọ a rẹ kọ eware fihọ, ẹbe nọ a rẹ rọ ko erao, ire nọ a rẹ rọ bọ iwou, gbe enọ a re ro koko erae họ, u ru nọ a rọ rehọ ẹmẹrera kpe ewhawho buobu nọ e jariẹ kpobi no.”