Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
© 2022 Christian Congregation of Jehovah’s Witnesses
ỌVO 2-8
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 2 IVIE 22-23
“Fikieme Ma re ro Wo Omaurokpotọ?”
w00 9/15 29-30
Jihova Ọ Ghale Josaya nọ O Wo Omaurokpotọ Na
Anwọ irioke frifri ahwo nọ a be ruẹrẹ etẹmpol na a ro mu iruo họ avọ ajọwha. Ma riẹ nọ Josaya o je yere Jihova inọ iruiruo na a be ruẹrẹ eware kpobi nọ esẹ-esẹ riẹ jọ nọ e geva gaga a raha no evaọ uwou Ọghẹnẹ. Nọ iruo na e be nyaharo na, Shefan ọ tẹ nyaze te niyẹrẹ jọ kẹ Josaya. Iyẹrẹ vẹ eye? Whaọ, uko-obe jọ o riẹe obọ! Ọ ta kẹ ovie na nọ Hilkaya Ozerẹ Okpehru na ọ ruẹ “obe Uzi Jihova nọ ọ rehọ ẹkwoma Mosis kẹ.” (2 Iruẹru-Ivie 34:12-18) Oware nana nọ a ruẹ na u woma kẹhẹ! O wọhọ nọ uko-obe ọsosuọ kpobi nọ a kere Uzi Mosis na fihọ oye ọ ruẹ na.
Oma o be kpakpa Josaya re o yo ẹme kpobi nọ ọ rrọ evaọ obe na. Nọ Shefan o bi se obe na yọ ovie na ọ be gaviezọ ziezi re ọ ruẹ oghẹrẹ nọ uzi kpobi nọ o rrọ eva riẹ u ro kiekpahe ọyomariẹ gbe ahwo na kpobi. Oware jọ nọ o were riẹ gaga evaọ obe na họ, a jariẹ ta kpahe epanọ egagọ Jihova i wuzou te. A tẹ jẹ jọ obe na ta nọ uye u ti te ahwo na, a vẹ jẹ wọ ae kpohọ igbo otẹrọnọ a nyae gọ edhọ. Nọ Josaya ọ ruẹ nọ orọnikọ izi Ọghẹnẹ kpobi a bi koko ho, ọ tẹ bẹre iwu riẹ. Kẹsena ọ tẹ ta kẹ Hilkaya, Shefan, gbe amọfa inọ a ru oware jọ kpata kpata, ọ ta kẹ ae nọ: ‘Wha nekpẹ mi Jihova kpahe eme obe nana nọ a ruẹ na; keme ofu Jihova nọ ọ rọ kpahe omai ọ rrọ gaga, fikinọ esẹ-esẹ mai i ru lele eme nọ e rrọ obe nana ha.’—2 Ivie 22:11-13; 2 Iruẹru-Ivie 34:19-21.
w00 9/15 30 ¶2
Jihova Ọ Ghale Josaya nọ O Wo Omaurokpotọ Na
Nọ ahwo nọ Josaya o vi bru Họlda ọruẹaro-aye na evaọ obọ Jerusalẹm a te obei, aye na ọ tẹ vuẹ ae uwou se ovie na. Họlda ọ vuẹ rai ẹme nọ Jihova ọ ta inọ eware okpẹtu kpobi nọ a kere fihọ obe nọ a ruẹ na e te via kẹ orẹwho Izrẹl nọ o ghẹmeeyo na. Rekọ fikinọ Josaya ọ romakpotọ kẹ Jihova Ọghẹnẹ, ọ te rọ ẹro ruẹ eware okpẹtu nana ha. Ọ ta nọ a ti koko iei họ bru esẹ-esẹ riẹ, koyehọ o ti yere uzuazọ riẹ dhedhẹ bọwo ẹdẹ nọ o re whu, a ve ti ki ei.—2 Ivie 22:14-20; 2 Iruẹru-Ivie 34:22-28.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
w01 4/15 26 ¶3-4
Whọ Sae Gọ Jihova Ziezi Ghelọ Oghẹrẹ nọ A rọ Yọrọ Owhẹ Kpobi Kẹhẹ
Dede nọ okenọ Josaya ọ jọ ọmaha ahwo uviuwou riẹ a je ru eware etọtọ, Josaya o ru oware ezi evaọ aro Jihova. Esuo riẹ o woma te epanọ Ebaibol ọ rọ ta nọ: “Ovie ọvo nọ ọ kake rehọ iẹe su nọ ọ jọ wọhọ e riẹ ọ rrọ họ, ọnọ ọ rehọ udu riẹ kpobi gbe uzuazọ riẹ kpobi gbe ẹgba riẹ kpobi zihe bru Jihova, wọhọ epaọ eme kpobi nọ e rrọ Uzi Mosis; yọ omọfa nọ ọ wọhọ e riẹ o mu ze he nọ u noi no.”—2 Ivie 23:19-25.
Emamọ oriruo gaga Josaya o fihotọ na rọkẹ ahwo nọ a lahiẹ gaga evaọ oke emaha. Eme ma rẹ sai wuhrẹ no oriruo riẹ ze? Eme o fiobọhọ kẹ Josaya gbaemu nọ o re ru oware ezi, o te gine ru ei?
ỌVO 9-15
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 2 IVIE 24-25
“Hae Kareghẹhọ nọ Ẹdẹ Jihova Ọ Kẹle Gaga No”
Ẹdẹ Ẹdhoguo Jihova Ọ kẹlino!
2 Ababọ avro aruọruẹ Zẹfanaya ọ kpare ọwhọ Josaya ọmoha na kpahe ẹgwọlọ nọ a re ro si egagọ igbegbe no Juda. Rekọ, owojẹ ovie na re o si egagọ erue no ẹkwotọ na u si emuemu kpobi no udevie ahwo na hayo voro izieraha ọsẹ-ode riẹ, Manasẹ Ovie na no ho, ọnọ “o ku Jerusalem vọ avọ azẹ ọhaha.” (2 Ivie 24:3, 4; 2 Iruẹru-Ivie 34:3) Fikiere, ẹdẹ ẹdhoguo Jihova ọ te tha hrọ.
Oruvẹ No Obe Jerimaya Ze
Ukpe na họ 607 B.C.E. yọ oye o jọ ukpe avọ 11 orọ esuo Zẹdikaya. U te emerae 18 no nọ Nebukadneza, Ovie Babilọn na ọ rọ wariẹ Jerusalẹm họ. Eva ẹdẹ avọ ihrẹ ọrọ amara avisoi eva ukpe avọ 19 esuo Nebukadneza, Nebuzaradan oletu irọwa na “ọ tẹ ze” Jerusalẹm. (2 Ivie 25:8) Ẹsejọhọ eva evuẹ riẹ nọ o jọ otafe ugbẹhẹ okpẹwho na Nebuzaradan ọ jọ kiotọ uyero okpẹwho na jẹ jiroro oware nọ o re ti ru. Nọ edẹ esa e ruọ emu no, koyehọ ẹdẹ avọ ikpe ọrọ amara na, ọ tẹ “ruọ eva” Jerusalẹm, je tu erae họ okpẹwho na.—Jerimaya 52:12, 13.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ No Obe Ivie Avivẹ Ze
24:3, 4. Fiki abe-ọriọ azẹ Manasẹ, Jihova ọ “rehọ vrẹ” Juda ha. Azẹ ohwo nọ a kpe ekueku ọ rrọ ghaghae evaọ aro Ọghẹnẹ. O rẹ sai mu omai ẹro nọ Jihova ọ te kioja azẹ ahwo nọ a kpe ekueku ẹkwoma ẹraha ahwo nọ a kpe azẹ otiọye na.—Olezi 37:9-11; 145:20.
ỌVO 16-22
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 IRUẸRU-IVIE 1-3
“Ebaibol na Yọ Obe Uzẹme Orọnikọ Obe Iku-Esia Ha”
Kọ Adamu avọ Ivi Yọ Ahwo nọ A Ginẹ Rria Otọakpọ Na?
Wọhọ oriruo, dai roro kpahe uyẹ ahwo nọ a fodẹ evaọ obe Iruẹru-Ivie Ọsosuọ uzou 1 rite 9 gbe Luk uzou avọ 3. A jọ eria Ebaibol nana robọ kotọ kele uyẹ ahwo na kpobi. A jọ obe Iruẹru-Ivie Ọsosuọ na fodẹ ige udhuvẹ-gberee, kẹsena a tẹ jọ obe Luk fodẹ ige udhosa gbe ikpegbisoi. Obe Luk na o ta kpahe uyẹ Jesu Kristi, obe Iruẹru-Ivie Ọsosuọ na o tẹ ta kpahe uyẹ ivie gbe izerẹ nọ e jọ orẹwho Izrẹl. A jọ eria Ebaibol ivẹ yena fodẹ edẹ ahwo nọ a riẹ gaga, wọhọ Solomọn, Devidi, Jekọp, Aiziki, Abraham, Noa, gbe Adamu. Edẹ ahwo kpobi nọ a fodẹ evaọ eria Ebaibol ivẹ yena yọ ahwo nọ a ginẹ rria otọakpọ na dẹẹ. Yọ Adamu họ ohwo ọsosuọ nọ ọ ginẹ rria otọakpọ na nọ a fodẹ evaọ eria yena.
Iku Noa avọ Owhe na Yọ Iku Uzẹme Orọnikọ Iku Esia Ha
Eria ivẹ soso nọ a jọ gbiku uyẹ ahwo evaọ Ebaibol na, a jarae fodẹ Noa, onọ u dhesẹ nọ Noa yọ ohwo nọ ọ ginẹ rria otọakpọ na dẹẹ. (1 Iruẹru-Ivie 1:4; Luk 3:36) Ẹzra avọ Luk nọ a kere iku na yọ ahwo nọ a rẹ romatotọ kiẹ oware taure a te ti kere iei. Eware nọ Luk o kere i dhesẹ nọ Noa yọ ọsẹ-ode Jesu Kristi.
Kọ Adamu avọ Ivi Yọ Ahwo nọ A Ginẹ Rria Otọakpọ Na?
Wọhọ oriruo, joma ta kpahe uwuhrẹ Ebaibol jọ nọ ahwo nọ a re kpohọ ichọche a rri ghaghae, oye họ ẹtanigbo na. Uwuhrẹ nana o ta nọ Jesu Kristi ọ rọ uzuazọ ogbagba riẹ ta ahwo no igbo re o si ai no izieraha rai. (Matiu 20:28; Jọn 3:16) Wọhọ epanọ ma riẹ, ẹtanigbo yọ oware nọ a hwa re a rọ dẹ oware nọ u vru mi ohwo hayo oware nọ o rrọ igbo zihe ze, yọ eware ivẹ na e rẹ jọ ẹrẹrẹe. Oyejabọ nọ Ebaibol na ọ rọ ta nọ Jesu yọ “ẹtanigbo nọ o rrọ ẹrẹrẹe.” (1 Timoti 2:6) Ma sae nọ inọ, o rrọ ẹrẹrẹe kugbe eme? Ebaibol na ọ kẹ uyo onọ yena, inọ: “Wọhọ epanọ ahwo kpobi a bi whu fiki Adamu na, ere ọvona re ahwo kpobi a ti wo uzuazọ fiki Kristi.” (1 Ahwo Kọrint 15:22) Uzuazọ ogbagba nọ Jesu o ro dhe idhe re o ro si ahwo nọ a bi yoẹme kẹ Ọghẹnẹ no igbo na, o rrọ ẹrẹrẹe kugbe uzuazọ ogbagba nọ Adamu o kufiẹ fiki uzi Ọghẹnẹ nọ ọ raha evaọ ọgbọ Idẹn na. (Ahwo Rom 5:12) O rrọ vevẹ inọ otẹrọnọ Adamu yọ ohwo nọ ọ ginẹ rria otọakpọ na ha, kiyọ idhe ẹtanigbo Kristi na i wotọ họ.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 911 ¶3-4
Uyẹ
Edẹ Eyae. Nọ a te bi kele edẹ ahwo nọ a rrọ uyẹ evaọ Ebaibol na, ẹsejọ a rẹ fodẹ edẹ eyae jọ. Yọ eware jọ e jẹ hae whae ze. A jọ Emuhọ 11:29, 30 fodẹ odẹ Serai (Sera), yọ u muẹro nọ oware nọ a rọ fodẹ odẹ riẹ họ, Ubi hayo ọmọ nọ a ya eyaa riẹ na, Sera họ ọnọ o ti yẹi orọnikọ aye Abraham ọfa jọ họ. Yọ ẹsejọhọ oware nọ a rọ fodẹ Milka evaọ oria Ebaibol ọvona họ, ọye họ oni-ode Rebeka, aye Aiziki, onọ u dhesẹ nọ unuwou Abraham oye Rebeka o no ze, keme Abraham ọ gwọlọ nọ Aiziki ọ rẹ rehọ aye no udevie ahwo erẹwho efa ze he. (Emu 22:20-23; 24:2-4) A jọ Emuhọ 25:1 fodẹ odẹ aye nọ Abraham o wo uwhremu na nọ a re se Ketura. Onana u dhesẹ nọ Abraham o wo aye ọfa nọ Sera o whu no, yọ o gbe je yẹ dede nọ ikpe udhuvẹ gbọ e vrẹ no anwẹnọ Jihova ọ rọ rehọ edhere igbunu fiobọhọ kẹ Abraham avọ Sera mu emọ họ eyẹ. (Rom 4:19; Emu 24:67; 25:20) U te no ere no, onana u dhesẹ nọ ahwo Midian gbe erua ahwo Arebia efa, avọ ahwo Izrẹl a fi.
A jọ Ebaibol na fodẹ Lia, Reshẹl, gbe ese Jekọp, avọ emezae nọ eyae nana i yẹ. (Emu 35:21-26) Onana u fiobọhọ kẹ omai riẹ oware nọ o soriẹ nọ Ọghẹnẹ o ro lele emezae nana yeri oghẹrẹ nọ o lele i rai yeri uwhremu na. Eware itienana e wha riẹ ze nọ a rọ fodẹ edẹ eyae jọ nọ a te bi kele ahwo nọ e rrọ uyẹ. Eyae jọ nọ a ghale uku te, a fodẹ edẹ rai evaọ Ebaibol na. (Ik 26:33) Tema, Rehab, gbe Rut yọ ahwo nọ a riẹ ziezi. Iku eyae nana ọvuọvo i dhesẹ nọ oware jọ o via nọ o wha riẹ ze nọ a rọ rrọ ini-ode Mesaya na, Jesu Kristi. (Emu 38; Ru 1:3-5; 4:13-15; Mt 1:1-5) Eria efa nọ a jọ fodẹ edẹ eyae nọ a te bi kele ahwo nọ a rrọ uyẹ họ 1 Iruẹru-Ivie 2:35, 48, 49; 3:1-3, 5.
ỌVO 23-29
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 IRUẸRU-IVIE 4-6
“Oghẹrẹ Ohwo Vẹ Elẹ Mẹ I bi Dhesẹ nọ Mẹ Rrọ?”
“Ọnọ O re Yo Elẹ”
Jabez ọ jọ ohwo nọ o se olẹ gboja gaga. O mu olẹ riẹ họ ẹkwoma oghale Ọghẹnẹ nọ ọ yare. Kẹsena, ọ tẹ yare eware esa jọ nọ i dhesẹ nọ o wo ẹrọwọ ọgaga.
Orọ ọsosuọ, Jabez ọ lẹ Ọghẹnẹ nọ: “Ru uwhru mẹ ro.” (Owọ avọ 10) Ọzae nana nọ o wo adhẹẹ na ọ jọ ohwo nọ o je hrowo etọ amọfa ha. O wọhọ nọ ahwo oye ayare erukẹre uwhru riẹ na u kiekpahe, orọnọ etọ họ. Ẹsejọhọ ọ jẹ yare inọ a ru ẹkwotọ riẹ kẹre avọ udhedhẹ, onọ u re ru ei wo amọfa nọ a re kuomagbe ae evaọ egagọ Ọghẹnẹ uzẹme na.
Orọ avivẹ, Jabez ọ lẹ inọ jọ “obọ” Ọghẹnẹ o jọ kugbei. Obọ Ọghẹnẹ họ ogaga riẹ, onọ o re ro fi obọ họ kẹ otu nọ e be gọe. (1 Iruẹru-Ivie 29:12) Re ọ ruẹsi wo ẹgwọlọ riẹ tobọ, Jabez o bo se Ọghẹnẹ ọnọ obọ riẹ o kpẹre he evaọ obọ ufihọ kẹ otu nọ o fi ẹrọwọ họ iẹe.—Aizaya 59:1.
Orọ Avesa, Jabez ọ lẹ inọ: “Jọ kugbe omẹ, re uye o siọ omẹ ba ete!” Ẹme na, “re uye o siọ omẹ ba ete” o rẹ sai dhesẹ inọ orọnikọ Jabez ọ be lẹ nọ Ọghẹnẹ ọ ko ẹe dhere no uye he, rekọ re eware iyoma e siọ edikihẹ riẹ ba ewhrehe.
Olẹ Jabez u dhesẹ osegboja nọ o wo kẹ egagọ uzẹme, gbe ẹrọwọ avọ evaifihọ nọ o wo kpahe Ọnọ o re yo elẹ na. Eme Jihova o ru kpahe olẹ riẹ na? Ikuigbe ekpẹkpẹe na e rọ ẹme nana kuhọ: “Ọghẹnẹ o te ru ẹguọlọ riẹ kẹ ẹe.”
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ No Obe Iruẹru-Ivie Ọsosuọ Ze
5:10, 18-22. Evaọ edẹ Sọl Ovie na, erua nọ e jọ ofẹ ovatha-ọre ọrọ Jọdan a fi ahwo Hagri kparobọ dede nọ a bu vi ai akuava. Oware nọ u ru onana lọhọ họ egba erọ erua yena a fi eva họ Jihova, a tẹ jẹ rọ ẹro so iẹe kẹ obufihọ. Joma fi eva kpobi họ Jihova nọ ma bi lele ewegrẹ imuozọ fi ẹmo abọ-ẹzi na.—Ahwo Ẹfisọs 6:10-17.
ỌVO 30–AVA 5
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 IRUẸRU-IVIE 7-9
“Jihova Ọ Sai Fiobọhọ kẹ Owhẹ Ru Iruo nọ E Rrọ Gaga”
Oruvẹ No Obe Iruẹru-Ivie Ọsosuọ Ze
9:26, 27. Ahwo Livai nọ e jọ irroro-ẹthẹ na a jọ iruo nọ o gwọlọ evaifihọ ilogbo. A kẹ rai usiavẹ ethẹ nọ a rẹ rọ ruọ eria sa-sa nọ e rrọ ọrẹri evaọ etẹmpol na. A jọ etẹe je gine rovie inuethẹ na kẹdẹ kẹdẹ. A kẹ omai iruo orọ ẹnyabru ahwo nọ a rrọ ẹkwotọ mai re ma je fi obọ họ kẹ ae nyaze te gọ Jihova. Kọ u gbe fo re ma jọ wọhọ ahwo Livai nọ e jọ irroro-ẹthẹ na nọ a gine dhesẹ inọ a te ahwo nọ a re fi eva họ na?
Kọ Whọ Sae Jọ Wọhọ Finihas nọ Whọ tẹ Rẹriẹ Ovao Ku Ebẹbẹ?
Finihas o wo owha-iruo ulogbo evaọ oke emọ Izrẹl; ghele na, avọ aruọwha, orimuo, gbe eva nọ o fihọ Ọghẹnẹ, ọ sai fi ebẹbẹ kparobọ. Yọ Jihova ọ jẹ iruo nọ Finihas o ru rehọ. Nọ oware wọhọ ikpe odu ọvo (1,000) e vrẹ no, Ẹzra o kere nọ: “Finihas ọmọzae [Ẹleaza] nọ ọ jọ osu ra evaọ okenọ ukpemu; ỌNOWO na ọ jọ kugbe ei.” (1 Irv. 9:20) Jọ o jọ ere kẹ enọ e be sẹro ahwo Ọghẹnẹ nẹnẹ, jegbe Ileleikristi kpobi nọ e be rọ udu kpobi gọ Jihova.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Suile kẹ Jihova!
6 Ẹhẹ, Jihova ọ rehọ ẹkwoma eruẹaro riẹ ta kẹ enọ e be gọe re a rehọ ile jiri ei. A mi egba-ile na iruo efa nọ ahwo Livai edekọ a je ru re a sae rehọ oke rai kpobi ruẹrẹ oma kpahe kẹ ile-esuọ.—1 Irv. 9:33.
AVA 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 IRUẸRU-IVIE 10-12
“Jọ Oreva Ọghẹnẹ O Hae Were Owhẹ Eru Ẹsikpobi”
“Wuhrẹ Omẹ re Me Ru Orọ Eva Ra”
12 Ovuhumuo nọ Devidi o wo kẹ izi Ọghẹnẹ gbe ọwhọ nọ o je ro koko izi na u fo aruorokele. Dai roro oware nọ o via nọ Devidi ọ ta nọ ọ gwọlọ da ‘ame ozae Bẹtlẹhẹm.’ Egbaẹmo esa Devidi a tẹ gbaudu ruọ okpẹwho na, onọ ahwo Filistia a jẹ rria, je vo ame ze. Rekọ “Devidi ọ da riẹ hẹ; o te ku ei kẹ ỌNOWO.” Fikieme? Devidi ọ ta nọ: “Othomẹwa nọ me ro ru onana eva aro Ọghẹnẹ mẹ. Kọ mẹ rẹ da azẹ uzuazọ ahwo nana? Eva oke ọyawa uzuazọ rai a rọ rehọ iẹ se omẹ.”—1 Irv. 11:15-19.
13 Devidi ọ riẹ Uzi na nọ o ta nọ a rẹ re azẹ hẹ rekọ a re ku ei kẹ Jihova. O te je wo otoriẹ oware nọ o rọ gwọlọ ere. Devidi ọ riẹ nọ “azẹ uzuazọ ohwo o rọ.” Rekọ ame a rọ kẹe orọnikọ azẹ hẹ. Fikieme Devidi ọ gbẹ rọ dae he? Ọ riẹ oware nọ uzi na u dikihẹ kẹ. Devidi o rri ame na ghaghae wọhọ azẹ ezae esa na. Fikiere, ọ ta nọ ọ rẹ sae da ame na vievie he. Ukpenọ ọ dae, o te ku ei fihọ otọ.—Izerẹ 17:11; Izie. 12:23, 24.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 1058 ¶5-6
Udu
Re Ohwo Ọ rọ ‘Udu Riẹ Kpobi’ Gọ Ọghẹnẹ. Re udu ohwo-akpọ o sai ru iruo ziezi, o gwọlọ nọ oware ovo u re noi hi. Rekọ edikihẹ ohwo evaọ egagọ Ọghẹnẹ, onọ a jọ Ebaibol na se udu na, o sae ghale. Devidi ọ lẹ se Ọghẹnẹ nọ: “Ru re mẹ rehọ udu mẹ kpobi dhozọ odẹ ra,” onọ u dhesẹ nọ udu ohwo o sae ghale fiki eware nọ e rẹ were iẹe gbe enọ i re mu ei ozọ. (Ol 86:11) Ohwo otiọye na ọ rẹ rọ udu riẹ kpobi ru oware he, koyehọ o re kru oma ga ha evaọ egagọ Ọghẹnẹ. (Ol 119:113; Ev 3:16) Ohwo ọ sai je wo “eva ivẹ” hayo idu ivẹ (evaọ Hibru, udu gbe udu), wọhọ ẹsenọ ọ be gọ ilori ivẹ, hayo ohwo eviẹhọ nọ ọ rẹ ta ẹme jọ no yọ oware ofa o riẹe udu. (1Ir 12:33; Ol 12:2, ẹme-obotọ) Jesu ọ whọku ahwo eviẹhọ itieye nọ a wo idu ivẹ hayo eva ivẹ na.—Mt 15:7, 8.
Ohwo nọ ọ gwọlọ ru eva were Ọghẹnẹ ọ rẹ jọ ohwo eva ivẹ vievie he hayo jọ ohwo nọ udu riẹ o ghale abava ha, rekọ ọ rẹ rọ udu riẹ kpobi gọ Ọghẹnẹ. (1Ir 28:9) Re ohwo ọ sai ru onana, o gwọlọ omodawọ gaga keme udu na o rẹ sae viẹ ohwo họ, yọ oware uyoma ọvo o rẹ gwọlọ su ohwo nyai ru. (Jer 17:9, 10; Emu 8:21) Eware jọ nọ i re fiobọhọ kẹ omai rọ udu mai kpobi gọ Ọghẹnẹ họ: olẹ nọ ma rẹ lẹ no eva ze (Ol 119:145; Enu 3:41), Ebaibol na nọ ma re wuhrẹ kẹse kẹse (Ẹzr 7:10; Itẹ 15:28), usi uwoma na nọ ma rẹ rọ ajọwha ta ẹsikpobi (je rri Jer 20:9), gbe amọfa nọ a be rọ udu rai kpobi gọ Jihova nọ ma re mu usu kugbe.—Je rri 2Iv 10:15, 16.
AVA 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 IRUẸRU-IVIE 13-16
“Ma te bi Ru Oware nọ Jihova Ọ Ta Eware E rẹ Riẹ Nya”
Kọ Whọ be Nọ Nnọ, “Diẹse Jihova Ọ Rrọ?”
12 Nọ a zihe etehe ọvọ na ziọ Izrẹl no jẹ rria ikpe buobu no eva Kiriat-jearim, Devidi Ovie na ọ tẹ gwọlọ nọ ọ rẹ wọe ziọ Jerusalẹm. Ọ nekpẹ mi iletu ahwo na jẹ ta nọ a rẹ wọ Okọ na ‘otẹrọnọ u kiehọ evaọ aro rai gbe aro ỌNOWO na.’ Rekọ ọ nekpẹ na totọ họ re ọ riẹ oreva Jihova evaọ ẹme na. O hae jọ nọ o ru ere, a hae wọ Okọ na fihọ ehru akẹkẹ vievie he. Ahwo Livai erọ orua Kohat a hae wọe fihọ ẹkoko rai, wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ ta vevẹ no. Dede nọ ẹsibuobu Devidi ọ nekpẹ mi Jihova, ọ rọ emamọ edhere ru ere evaọ oke nana ha. Okpẹtu o no rie ze. Uwhremu na Devidi ọ tẹ f’eva nọ: “ỌNOWO na Ọghẹnẹ mai ọ . . . vẹ ruọ omai na, fiki epanọ ma [nekpẹ mi ei] eva edhere nọ ọ gwọlọ họ.”—1 Iruẹru-Ivie 13:1-3; 15:11-13; Ikelakele 4:4-6, 15; 7:1-9.
Kọ Whọ be Nọ Nnọ, “Diẹse Jihova Ọ Rrọ?”
13 Uwhremu na nọ ahwo Livae a wọ Okọ na no uwou ọ Obẹd-ẹdọm ziọ Jerusalẹm, a tẹ so ole nọ Devidi ọ ruẹrẹhọ. Eme ekareghẹhọ enana e rrọ abọjọ ole na: “Wha gwọlọ ỌNOWO na avọ ogaga riẹ, wha gwọlọ ẹjọkugbe riẹ kẹse kẹse! Wha kareghẹhọ iruo urirẹ nọ o ru, eware urirẹ nọ o ru, gbe iziẹ riẹ nọ o bru!”—1 Iruẹru-Ivie 16:11, 12.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
AVA 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 IRUẸRU-IVIE 17-19
“Gbe Wo Evawere O tẹ Make Rọnọ Oware nọ Who bi Rẹro Riẹ U Te Owhẹ Obọ Họ”
Tẹrovi Ewoma Ọrọ Ukoko Jihova
DEVIDI ọrọ Izrẹl anwae yọ ohwo jọ nọ ọ viodẹ nọ a ta ẹme te evaọ Ikereakere Hibru na. Ovie nana nọ ọ jọ othuru-igodẹ, okporo-ile, gbe ọruẹaro na o fi eva kpobi họ Jihova Ọghẹnẹ. Usu okpekpe nọ Devidi o wo kugbe Jihova o wọ riẹ nọ ọ rọ gwọlọ bọ uwou kẹ Ọghẹnẹ. Uwou utioye na, hayo etẹmpol, o te jọ oria oviede egagọ uzẹme evaọ Izrẹl. Devidi ọ riẹ inọ etẹmpol na gbe iruẹru nọ a te jọ eva riẹ ru o te wha oghọghọ gbe eghale se ahwo Ọghẹnẹ. Fikiere Devidi ọ so nọ: “Oghale u te ọnọ whẹ ọ sanọ, no who bigba oma, re ọ te ria eva egua ra! Eva ewoma uwou ra e rẹ te vọ omai, tubọ uwou egagọ-ode ọrẹri ra!”—Olezi 65:4.
AVA 27–ASA 5
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 IRUẸRU-IVIE 20-22
“Fiobọhọ kẹ Enọ E gbẹ Maha na re A Riẹ Ru Evaọ Ukoko Na”
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ No Obe Iruẹru-Ivie Ọsosuọ Ze
21:13-15. Jihova ọ ta kẹ ẹnjẹle na nọ ọ da uye na ji keme o rẹ kẹe uye nọ ọ tẹ ruẹ ahwo Riẹ nọ e be ruẹ uye. Evaọ uzẹme, “ohrọ riẹ o rẹ ruaro.”