Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
AKPEGBỌVO 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOB 13-14
“Ohwo O te Whu, Kọ Ọ Sae Wariẹ Rria Uzuazọ?”
w99 10/15 3 ¶1-3
Eware nọ Ahwo A Ru No re A Sae Rria Tọ
DEDE nọ u te ikpe idu esa gbe egba isoi (3,500) no nọ a ro kere eme nana, a rẹ kake ruẹ ohwo nọ ọ rẹ vro ẹme nana nẹnẹ hẹ inọ uzuazọ ohwo-akpọ o rrọ kpẹkpẹe. No otọ avọ otọ ze, o rẹ were ohwo ọvo ho inọ a te yẹe ze no, ọ jẹ rro te uzoge no, u ri kri hi na ọ vẹ who kẹsena o ve whu. Oye o wha riẹ ze nọ, no otọ avọ otọ ze ohwo-akpọ ọ be rọ gwọlọ oghẹrẹ kpobi nọ ọ rẹ rọ rria tọ na.
Evaọ oke Job, ahwo Ijipti a jẹ hae re ibite erao re a seba ẹwho, rekọ u ru iruo ghele he. Oware jọ nọ o jọ ahwo nọ a jẹ hai kporo ẹbo je ru eware emajiki evaọ oke anwae oja họ, re a ru umu jọ nọ ohwo ọ rẹ da re ọ sae rria tọ. Ahwo nana buobu nọ a je ru eware emajiki na a je roro nọ igoru nọ ohwo-akpọ ọ rọ obọ riẹ ku ọ sae lẹliẹ ohwo wo ugboma nọ u re whu hu, gbe nọ ohwo ọ tẹ be hae rọ imidhe igoru re emu, o rẹ lẹliẹe rria tọ. Egba-eriariẹ ahwo China oke anwae a je roro nọ a sae rọ eware wọhọ eroro didi, oghẹrẹ ẹwẹ-okuo jọ nọ a re wuhrẹ, gbe oghẹrẹ emu jọ ro nwene oghẹrẹ nọ ugboma ohwo-akpọ u re ru iruo re ohwo ọ sae rria bẹdẹ bẹdẹ.
Ọzae Spain jọ nọ a re se Juan Ponce de León yọ ohwo nọ a riẹ inọ ọ jẹ hai kpohọ eria sa-sa re ọ nyae gwọlọ ẹtẹre-ame nọ o re fiobọhọ kẹ ohwo jọ uzoge ribri. Edọktọ jọ evaọ enwenọ ikpe egba esa (300) nọ i kpemu ọ jọ obe riẹ nọ a re se Hermippus Redivivus ta nọ jọ a fi emetẹ nọ e re riẹ ọzae he họ umuwou jọ evaọ ubrobọ emuhọ ezi iso, re a ku ẹwẹ fihọ egọ, re a rehọ iẹe ru umu nọ o rẹ lẹliẹ ohwo rria tọ. Eware nana kpobi nọ a ru na, ọvuọvo rai u ru iruo ho.
Kọ Ure nọ A Ko Fihotọ no O sae Wariẹ Dhẹze?
URE olivi nọ o rẹ thahe ku jẹ vọ avọ ezo na u siuru tere he nọ a tẹ rehọ iẹe wawo ure sida obọ Lebanọn nọ u wo erru gaga na. Rekọ ure olivi o rẹ sae zọ makọ evaọ otọ ẹgaga gbe ezi sa-sa. A ta nọ ejọ e rria kri te ikpe odu ọvo (1,000) no dede. Fikinọ ure olivi o rẹ ta awọ vọ otọ kokodo, o rẹ sae wariẹ dhẹze nọ a tẹ maki koi no dede. O rẹ seba ẹdhẹze he nọ awọ na ọ gbẹ rrọ otọ na.
Job ọsẹ anwae na o wo imuẹro nọ ọ tẹ maki whu dede, ọ te wariẹ ziọ uzuazọ. (Job 14:13-15) Ọ rehọ ure kẹ oriruo imuẹro nọ o wo inọ Ọghẹnẹ ọ te kpare iẹe ziọ uzuazọ, yọ o wọhọ nọ ure olivi ọ rọ kẹ oriruo nana. Ọ ta nọ: “Ẹruore ọ gbẹrọ kẹ ure, otẹrọnọ a kie rie fihọ otọ o rẹ wariẹ dhẹze.” Nọ ehri ure olivi o tẹ make ya fia evaọ etoke ivo egaga, ure na o rẹ wariẹ ta no awọ riẹ ze nọ oso ọ tẹ rrọ ku otọ na, o vẹ jẹ wariẹ ta “egha wọhọ ure oboba.”—Job 14:7-9.
“Iruo Abọ Ra I ti Si Owhẹ Urru”
Eme ọ Job i wuhrẹ omai inọ Jihova o wo uyoyou gaga: O wo uyoyou udidi kẹ ahwo nọ, wọhọ Job, a rehọ omarai kẹe re o wuhrẹ ae fihọ oghẹrẹ ahwo nọ ọ gwọlọ nọ a jọ, wọhọ epanọ ọmebẹ ọ rẹ ma ẹbẹ fihọ oghẹrẹ nọ ọ gwọlọ na. (Aizaya 64:8) Jihova o rri idibo riẹ nọ i wo ẹrọwọ ghaghae. O wo ‘isiuru’ kpahe ẹkpare ze idibo riẹ nọ e dadamu usu rai kugbei nọ i whu no. Ọgba-uwuhrẹ jọ ọ ta nọ ẹme Hibru nọ a fa nọ “si owhẹ uru” na, “yọ ovojọ evaọ usu eme nọ e mai wo ẹgba nọ a re ro dhesẹ isiuru nọ ohwo o wo kẹ oware.” Ẹhẹ, orọnọ Jihova ọ rẹ kareghẹhọ idibo riẹ ọvo ho, rekọ o wo isiuru nọ ọ rẹ rọ kpare ai no uwhu ze.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 191
Enwo
A rẹ jẹ rọ enwo dhesẹ oware nọ u fioka ha, hayo oware nọ u wiruo ho, wọhọ oriruo Abraham ọ ta evaọ aro Jihova nọ, “mẹ yọ ẹkpẹ gbe enwo.” (Emu 18:27; je rri Aiz 44:20; Job 30:19.) Job ọ tẹ jẹ ta nọ eme nọ egbẹnyusu eviẹhọ riẹ e jẹ ta yọ “ehare nọ e wọhọ enwo.”—Job 13:12.
AKPEGBỌVO 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOB 15-17
“Whọ rọ Aro Kele Ẹlifaz He nọ Whọ tẹ be Sasa Ohwo Oma”
w05 9/15 26 ¶4-5
Whaha Iroro Ethọthọ!
Evaọ isiasa nọ Ẹlifaz ọ ta ẹme na, ọ rehọ ẹme nọ ọ jẹ ta ro dhesẹ nọ a rẹ kaki ru Ọghẹnẹ eva were he, inọ oware ovo nọ idibo riẹ a re ru nọ o rẹ were iẹe o rrọ họ. Ẹlifaz ọ ta kẹ Job nọ: “Rri! O fievahọ idibo riẹ vievie he, yọ ọ be jọ oma ikọ-odhiwu riẹ gwọlọ oruthọ.” (Job 4:18) Uwhremu na Ẹlifaz ọ ta kpahe Ọghẹnẹ nọ: “O fievahọ erẹri riẹ hẹ, makọ odhiwu na dede ọ fo evaọ aro riẹ hẹ.” (Job 15:15) Kẹsena ọ tẹ nọ inọ: “Kọ Erumeru na ọ be daezọ inọ who kiẹrẹe?” (Job 22:3) Bildad ọ rọwokugbe ẹme Ẹlifaz na keme ọ ta nọ: “Makọ ọvẹre na o bi lo te he yọ isi na e fo ho evaọ aro [Ọghẹnẹ].”—Job 25:5.
Ma rẹ yọroma gaga re oghẹrẹ iroro itienana i gbe su omai thọ họ. O sae lẹliẹ omai roro nọ oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi omai o rro vi omai abọ. Iroro itienana e rẹ raha usu mai kugbe Jihova. Kọ otẹrọnọ ma wo oghẹrẹ iroro itienana, ẹvẹ ma sae rọ jẹ ohrẹ nọ a kẹ omai rehọ? Ukpenọ ma rẹ romakpotọ jẹ ohrẹ nọ a kẹ omai rehọ, ma sae jọ udu mai “mu ofu kẹ Jihova” je wo ọgo họ eva kpahe iẹe. (Itẹ 19:3) Oware utioye o sae raha usu mai kugbe Jihova!
Rọ Aro Kele Omaurokpotọ gbe Uwowou Jesu
16 Eme iwowou mai. Uwowou o rẹ wọ omai “ta eme omosasọ kẹ enọ e rrọ ọkora.” (1 Tẹs. 5:14) Eme ma rẹ sae ta rọ tuduhọ ahwo otiọnana awọ? Ma rẹ sae kẹ ae omosasọ nọ ma tẹ be hae ta je ru eware nọ i dhesẹ nọ ma gine wo ọdawẹ kẹ ae. Ma rẹ sai jiri ai ziezi, onọ u re fiobọhọ kẹ ae riẹ emamọ iruemu gbe onaa sa-sa nọ a wo. Ma rẹ sae kareghẹhọ ae nọ Jihova họ ọnọ o si rai bru Ọmọ riẹ ze, fikiere a rrọ ghaghae evaọ aro riẹ. (Jọn 6:44) Ma rẹ sae kẹ ae imuẹro inọ Jihova o wo ọdawẹ ọgaga kẹ idibo riẹ nọ i wo “eva owhrori” gbe “enọ a nwẹ eva ẹzi.” (Ol. 34:18) Ẹme owowou mai ọ rẹ sae ginẹ sasa ahwo nọ a gwọlọ omosasọ oma.—Itẹ 16:24.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ No Obe Job Ze
7:9, 10; 10:21; 16:22—Kọ eme enana i dhesẹ nọ Job ọ rọwo ẹkparomatha na ha? Job ọ jẹ ta eme nana kpahe oware nọ o rẹriẹ ovao dhei okioke oyena. Rekọ eme họ otofa eme nana? Ẹsejọhọ i dhesẹ nọ otẹrọnọ o whu, ahwo oke riẹ ọvuọvo a te gbẹ rue riẹ hẹ. Evaọ eriwo rai, Job o ti gbe zihe kpohọ uwou riẹ hẹ yọ a ti gbe roro kpahe iẹe he bẹsenọ oke nọ Ọghẹnẹ o fihọ u re te. O sae jẹ jọ nọ Job o bi dhesẹ nọ ohwo ọvo ọ rẹ sai zihe no Ẹri ze he ababọ obufihọ Ọghẹnẹ. O rrọ vevẹ inọ Job ọ rọwo ẹkparomatha obaro wọhọ epanọ o dhesẹ eva Job 14:13-15.
AKPEGBỌVO 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOB 18-19
“Whọ Dhẹ Siọ Ibe Ileleikristi Ra Ba Vievie He”
Oware nọ Ma rẹ Sai Wuhrẹ nọ Ma tẹ Kareghẹhọ Irui-Oviẹ Jesu
9 Whọ sai fiobọhọ kẹ ahwo nọ a rrọ uweri. Orọnikọ ẹviẹ ọvo Jesu o lele Mata avọ Meri viẹ hẹ, rekọ ọ gaviezọ kẹ ae jẹ ta ẹme nọ ọ rẹ bọ ae ga. Ma sai ru epọvo na kẹ ahwo nọ a rrọ uweri fiki ohwo rai nọ o whu. Dan nọ ọ rrọ ọkpako ukoko evaọ obọ Australia ọ ta nọ: “Nọ aye mẹ o whu ku omẹ, mẹ gbẹ jẹ sai ru eware buobu hu. Inievo buobu avọ eyae rai a jẹ hae jọ kugbe omẹ t’aso t’uvo, yọ a jẹ hae gaviezọ kẹ omẹ. Ẹsenọ mẹ tẹ be viẹ evaọ iraro rai, a je rri nọ me te ọzae he he nọ mẹ be rọ viẹ, yọ a jẹ whaha omẹ hẹ. A je ru eware jọ ro fiobọhọ kẹ omẹ. Wọhọ oriruo, a jẹ hae wozẹ omoto mẹ, dẹ eware emuore se omẹ, je there ẹbẹ kẹ omẹ evaọ oke nọ mẹ jẹ sai ru eware nana ha. Yọ ẹsibuobu, a jẹ hae lẹ kugbe omẹ. A jọ obọdẹ egbẹnyusu gbe inievo ‘nọ a yẹ fiki oke idhọvẹ.’”—Itẹ 17:17.
Nọ Ohwo Uviuwou Ra O te Kie No Ukoko Jihova
16 Gbẹ hai fiobọhọ kẹ ahwo uviuwou ọnọ a si no ukoko. Hai ru eware nọ i dhesẹ nọ who you rai, re whọ jẹ hae tuduhọ ae awọ ziezi. (Hib. 10:24, 25) Ẹsejọ ahwo uviuwou ọnọ a si no ukoko a rẹ ta nọ inievo ukoko na a bi ru wọhọ ẹsenọ a si ae omarai no ukoko re. Who ru oware ovo nọ o rẹ lẹliẹ ai roro ere he. Hai jiri inievo nọ a si ohwo rai jọ no ukoko, re whọ jẹ hae tuduhọ ae awọ, maero kọ emaha nọ ọsẹ hayo oni rai o no ukoko no. Maria nọ a si ọzae riẹ no ukoko, ọzae na ọ tẹ jẹ kwa siọ ae ba ọ ta nọ: “Inievo jọ a nyaze obọ uwou mai, a te there emu kẹ omai je fiobọhọ kẹ omai wuhrẹ Ebaibol kugbe emọ mai. Oware nọ o via na o da rai gaga re, yọ a lele omẹ viẹ. Nọ ahwo jọ a jẹ ta eme nọ e rrọ uzẹme he kpahe oware nọ o via na, inievo ukoko na a thothọ mẹ. A ginẹ tuduhọ omẹ awọ gaga!”—Rom 12:13, 15.
w90 9/1 22 ¶20
Kọ Whọ be Daoma re Who Te kẹ Ewha-Iruo?
20 U fo nọ ugboma ekpako na a re muẹrohọ nọ a te si ohwo no ọkpako hayo odibo oruiruo o sae wha ọkora se ohwo na, o tẹ make rọnọ ọye ọvo ọ rọ udu obọriẹ siobọno ewha-iruo riẹ. Otẹrọnọ a si riẹ no ukoko ho, rekọ ekpako na a muẹrohọ nọ oniọvo na ọ rrọ ọkora, u fo re a rọ Ebaibol na tuduhọ iẹe awọ. (1 Ahwo Tẹsalonika 5:14) A re fiobọhọ kẹe ruẹ nọ ọ gbẹ rrọ ghaghae evaọ ukoko na. O tẹ make rọnọ a whọku ei no vẹre, o te wo omaurokpotọ jẹ jẹ ọwhọkuo na rehọ, o sae jọnọ u ti kri ga hrọ họ re a tẹ wariẹ kẹe ewha-iruo evaọ ukoko na.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
w94 10/1 32
Ẹme Owowou O Wo Ẹgba Gaga
Rekọ, nọ udu u whrehe Job, Ẹlifaz avọ egbẹnyusu riẹ a ta eme iwowou kẹe he. A jẹ fo Job inọ eware iyoma jọ nọ ọ lẹlẹ ru eye e be wha uye sei na. (Job 4:8) Obe jọ nọ a re se The Interpreter’s Bible ọ ta nọ: “Oware nọ Job ọ gwọlọ kpobi họ ohwo nọ ọ rẹ re ohrọ riẹ. Rekọ ẹme nọ o yo kpobi họ ẹme kpahe egagọ gbe uruemu nọ e reria ahwo unu no nọ i kiekpahe Job hu.” Ẹme nọ Ẹlifaz avọ egbẹnyusu riẹ nọ i kiọkọ a ta kẹ Job na, e da riẹ te epanọ o ro bo nọ: “Ẹvẹ wha re ru eva dha omẹ kri te, be rọ eme fa omẹ ovao?”—Job 19:2.
Jọ ma rọ eme edada fa odibo Ọghẹnẹ ovao enẹ ẹdẹvo ho. (Je rri Iziewariẹ 24:15.) Ohare jọ evaọ Ebaibol na o vẹvẹ omai unu nọ: “Ẹme nọ whọ ta o sai siwi ohwo hayo kpe ohwo; fikiere oware nọ u no ẹme ra ze kpobi whọ rẹ rọ uzou ra whae.”—Itẹ 18:21, TEV.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Epanọ A re Wuhrẹ Ohwo re Ọ Sai Te Ame-Ọhọ—Abọ avọ Ivẹ
10 Oniọvo nọ o bi wuhrẹ Ebaibol kugbe ohwo na ọ rẹ jọ ogbẹnyusu riẹ. O re rri rie wọhọ ohwo nọ o ti kurẹriẹ ziọ ukoko na odẹnotha. (Se 1 Ahwo Tẹsalonika 2:7, 8.) Re ahwo nana nọ ma bi wuhrẹ kugbe na a nyasiọ egbẹnyusu rai vẹre ba je nwene uzuazọ rai re a sae gọ Jihova, o lọhọ tere he. Ma rẹ daoma fiobọhọ kẹ ae re a mu emamọ egbẹnyusu evaọ ukoko na. Si kẹle ohwo nọ who bi wuhrẹ Ebaibol kugbe. Hae jọ kugbei, orọnọ oke nọ wha bi wuhrẹ ọvo ho rekọ te oke ofa re. Whọ sae rọ ifonu sei, vi uwou sei, hayo weze bru ei, makọ evaọ ẹdẹ nọ wha bi wuhrẹ Ebaibol ho. Ere ọ rẹ rọ riẹ nọ who you rie.
11 Ahwo a rẹ ta nọ: “Ẹwho soso ọ rẹ yọrọ ọmọ.” Fikiere, ma sae ta nọ: “Ukoko soso u re fiobọhọ kẹ ohwo zihe ruọ olele.” Oye o soriẹ nọ emamọ owuhrẹ o re ro dhesẹ ohwo nọ o bi wuhrẹ Ebaibol kẹ inievo efa evaọ ukoko na nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹe, nọ uruemu rai o rẹ sae jọ emamọ oriruo kẹe. Ohwo na ọ vẹ te rọ enẹ kuomagbe idibo Ọghẹnẹ nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹe kruga jẹ sasa iẹe oma. Ma gwọlọ nọ ohwo kpobi nọ ma bi wuhrẹ Ebaibol kugbe ọ riẹ nọ ọyomariẹ yọ omọvo ukoko na, inievo ukoko na a te je rri rie ghaghae. Ma gwọlọ nọ o muoma họ họ, ukpoye ma re dhesẹ uruemu nọ o rẹ lẹliẹe si kẹle omai. Onana u ti ru nọ o rẹ rọ lọhọ kẹe re ọ siọ usu okpekpe ba ẹnya kugbe ahwo nọ a rẹ sai fiobọhọ kẹe kruga ha evaọ egagọ Ọghẹnẹ. (Itẹ 13:20) Nọ egbẹnyusu riẹ a tẹ se iẹe, ọ vẹ riẹ nọ ọ sai wo emamọ egbẹnyusu evaọ ukoko Jihova.—Mak 10:29, 30; 1 Pita 4:4.
AKPEGBỌVO 27–AKPEGBIVẸ 3
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOB 20-21
“Orọnikọ Efe A rẹ rọ Riẹ Ohwo nọ O Kiẹrẹe He”
Kọ Who ‘Fe Evaọ Obọ Ọghẹnẹ’?
12 Evaọ eme ọ Jesu, re ohwo o fe evaọ obọ Ọghẹnẹ hayo re ohwo o koko efe họ kẹ oma riẹ i wo ohẹriẹ gaga no ohwohwo. Fikiere, ẹme nọ Jesu ọ be ta na họ oware nọ ma rẹ rọ karo evaọ uzuazọ orọnikọ ekoko ekwakwa efe hayo akpọriọ eware nọ ma wo ho. Ukpoye, ma rẹ rehọ ekwakwa mai rọ bọ usu mai kugbe Jihova ga. Ma te ru ere kiyọ ma ti fe evaọ obọ Ọghẹnẹ. Fikieme? Keme u ti rovie ẹthẹ eghale buobu nọ i ti no obọ riẹ ze. Ebaibol e ta k’omai nọ: “Oghale ỌNOWO na u re ru ohwo họ ọdafe, o re ku enuobro kugbe ei hi.”—Itẹ 10:22.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
w95 1/1 9 ¶19
Ma be Kparobọ Vi Setan gbe Iruo Imuomu Riẹ
19 Joma muẹrohọ nọ Job odibo Ọghẹnẹ ọ ta nọ ‘iroro e jẹ kẹe uye,’ yọ Setan ọye ọ rehọ Ẹlifaz avọ Zofa wha onana ze. (Job 4:13-18; 20:2, 3) Onana o wha “idhọvẹ” se Job, onọ u ru nọ ọ jẹ rọ ta “eme izuehọ” fiki “eware imuozọ” nọ o je roro kpahe. (Job 6:2-4; 30:15, 16) Elaihu ọ romatotọ gaviezọ kẹ Job, je fiobọhọ kẹe ruẹ epanọ Jihova o re rri eware. Epọvo na nẹnẹ re, uyoyou nọ ekpako ukoko nọ i wo orimuo a wo kẹ inievo nọ e be ruẹ uye, u re ru nọ a gbẹ rọ rehọ “erri ẹme” rai fiba ebẹbẹ inievo na ha. Ukpoye, wọhọ Elaihu, a rẹ romatotọ gaviezọ kẹ ae, a vẹ rọ Ẹme Ọghẹnẹ nọ ọ wọhọ ewhri na rọ sasa ae oma. (Job 33:1-3, 7; Jemis 5:13-15) Fikiere ohwo kpobi nọ idhọvẹ e rrọ oma fiki eware egaga nọ e via kẹe no, hayo enọ o bi roro kpahe gheghe, hayo ohwo nọ ‘ewezẹ gbe eruẹaruẹ i fi idudu họ oma’ wọhọ epanọ o via kẹ Job na, o sai yo eme Ebaibol nọ e rẹ sasa iẹe oma evaọ ukoko na.—Job 7:14; Jemis 4:7.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
g 5/09 12-13
Kọ Ọghẹnẹ Ọ Gwọlọ nọ Who Fe?
“Ọghẹnẹ o ru rie no! Uviemenẹ yọ a mu omẹ okposa họ ẹhwa no!”
“Mẹ gwọlọ fe keme Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ mai emọ riẹ ma fe.”
“Ọghẹnẹ ọ kẹ omai ogaga nọ ma re ro fe.”
“Ebaibol na o bi ru nọ eware i bi ro woma kẹ omẹ na.”
AHWO buobu nọ a rrọ egagọ sa-sa a rẹ ta eme itienana ro dhesẹ nọ efe yọ oghale Ọghẹnẹ. A rẹ ta nọ who te ru oware nọ u woma evaọ aro Ọghẹnẹ, o re fiobọhọ kẹ owhẹ wo emamọ eware nọ e rrọ akpọ nana, ọ vẹ jẹ ghale owhẹ evaọ obaro. Eme nana e rẹ were ahwo gaga, yọ ahwo a rẹ dẹ ebe nọ e ta kpahe ae gaga. Kọ Ebaibol ọ ginẹ ta nọ Ọghẹnẹ o re ru ohwo fe?
Uzẹme riẹ họ, Ọghẹnẹ nọ ọ ma omai na, nọ Ebaibol o se “Ọghẹnẹ evawere na” ọ gwọlọ nọ eva e were omai ẹsikpobi re eware i je woma kẹ omai. (1 Timoti 1:11; Olezi 1:1-3) U te no ere no, ọ rẹ ghale ahwo nọ a bi ru eva were iẹe. (Itẹ 10:22) Kọ evaọ oke mai na, efe họ oghale nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ kẹ ahwo nọ Ebaibol ọ ta kpahe na? Ma te riẹ otọ ẹme nana ziezi nọ ma te roro kpahe ẹjiroro Ọghẹnẹ evaọ oke nana nọ ma be rria na.
Kọ Oke nọ A re ro Fe Ma Rrọ Na?
Evaọ oke anwae, Jihova Ọghẹnẹ ọ rọ efe ghale idibo riẹ jọ. Job gbe Solomọn ovie na yọ oriruo ahwo jọ nọ a fe. (1 Ivie 10:23; Job 42:12) O make rrọ ere na, u wo idibo Ọghẹnẹ efa buobu nọ i fe he, wọhọ Jọn Ọhọahwo-Ame na gbe Jesu Kristi. (Mak 1:6; Luk 9:58) Kọ eme họ otọ ẹme na? Wọhọ epanọ Ebaibol ọ ta, ẹjiroro nọ Ọghẹnẹ o wo kẹ idibo riẹ evaọ oke yena, ere o ro yerikugbe ai. (Ọtausiuwoma Na 3:1) Kọ ẹvẹ Ọghẹnẹ o bi ro yerikugbe omai evaọ oke nana nọ ma rrọ na?
Eruẹaruẹ Ebaibol i dhesẹ nọ “oke urere uyero-akpọ na” hayo “edẹ urere” akpọ nana ma be rria na. Ebaibol na ọ ta nọ eware jọ nọ i ti dhesẹ nọ oke yena ma rrọ na họ ẹmo, ẹyao, ohọo nọ u ti mu, etọ nọ i ti nuhu, gbe ahwo nọ a ti dhe eyeyoma. Yọ eware nana e wha uye nọ a re ruẹ ọkpọ riẹ ẹdẹvo ho se ahwo-akpọ no anwọ ukpe 1914 ze. (Matiu 24:3; 2 Timoti 3:1-5; Luk 21:10, 11; Eviavia 6:3-8) Evaọ uzẹme, akpọ nana ọ wọhọ okọ nọ o bẹre nọ ame ọ be ruọ eva, nọ o kẹle ezue no! Fiki eware nọ e be via nọ ma ta no na, kọ u ti woma re Ọghẹnẹ ọ rọ efe ghale idibo riẹ kpobi omomọvo, manikọ o wo oware ofa họ iroro nọ o mai wuzou kẹ omai?
Jesu Kristi ọ ta nọ oke mai na o te jọ wọhọ oke Noa. Ọ ta nọ: “Wọhọ epanọ o jọ evaọ oke yena taure Owhe na o te ti ku, a jẹ re a jẹ da, ezae e jẹ rọo, yọ a jẹ rọ eyae kpohọ orọo, bọo ẹdẹ nọ Noa ọ rọ ruọ eva okọ na, a muẹrohọ họ bẹsenọ Owhe na ọ rọ ze, o te kpe ai kpobi no, ere ọzino Ọmọ ohwo ọ te jọ.” (Matiu 24:37-39). Jesu ọ tẹ jẹ ta nọ oke mai na o te jọ wọhọ oke Lọt. Ahwo oke Lọt nọ a jẹ rria Sọdọm avọ Gomora “a jẹ re, a jẹ da, a jẹ dẹ, a jẹ zẹ, a jẹ kọ, a jẹ bọ.” Jesu ọ ta nọ: “Rekọ ẹdẹ nọ Lọt o ro no Sọdọm, erae gbe isọ-ọre i te no obọ odhiwu ze i te kpe aikpobi no.” Ọ tẹ jẹ ta re nọ: “Ere ọvona o te jọ evaọ ẹdẹ yena nọ Ọmọ ohwo ọ te romavia.”—Luk 17:28-30.
Uzẹme riẹ họ, oware ovo o thọ họ re ohwo ọ re, re ọ da, re ahwo a kpohọ orọo, re a dẹ, jẹ zẹ. Oware nọ o jariẹ yoma họ, nọ ma te bi ru eware nana te epanọ ma gbẹ be rọ kareghẹhọ oke nọ ma rrọ na ha. Fikiere nọ omara nọ, ‘Kọ oware uwoma o rrọ re Ọghẹnẹ ọ rọ eware nọ e rẹ sai reghe omai no rọ ghale omai?’* O te bi ru ere yọ emamọ oware vievie he. Ọghẹnẹ oyoyou na o re ru oware otiọye he!—1 Timoti 6:17; 1 Jọn 4:8.
Oke nọ A re ro Siwi Uzuazọ Ahwo!
Evaọ edẹ urere nana nọ ma rrọ na, u wo iruo jọ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ idibo riẹ nọ ọ gwọlọ nọ a re ru kpata kpata. Jesu ọ ta nọ: “A te ta usi uwoma Uvie na evaọ akpọ na soso re o jọ isẹri kẹ erẹwho na kpobi, kẹsena urere na o vẹ te ze.” (Matiu 24:14) Isẹri Jihova a rọ ẹme yena zaharo vievie he. Fikiere, a re fiobọhọ kẹ ahwo re a wuhrẹ kpahe Uvie Ọghẹnẹ, gbe oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi ai re a sai wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Jọn 17:3.
Rekọ, orọnikọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ idibo riẹ a rẹ re omaweromẹ oware ovuovo ho ho. Ukpoye ọ gwọlọ nọ eware nọ idibo riẹ a wo e da ae ẹro, re a sae tẹrovi egagọ riẹ. (Matiu 6:33) A te ru ere, ọyomariẹ o ve fiobọhọ kẹ ae wo eware nọ a sae rọ rẹrote omarai. Ahwo Hibru 13:5 o ta nọ: “Jọ edhere uzuazọ rai o kare uyoyou ugho, jọ eware nọ wha wo obọnana e da owhai ẹro. Keme [Ọghẹnẹ] ọ ta nọ: ‘Mẹ te nyasiọ owhẹ ba vievie he, yọ me ti gbabọkẹ owhẹ vievie he.’”
Ọghẹnẹ o ti ru eme yena gba nọ o ti fiobọhọ kẹ “ogbotu obuobu” nọ e be gọe uvi ẹgọ na zọ vrẹ edẹ urere nana ruọ akpọ ọkpokpọ nọ ufuoma gbe uvi ọruẹriọ o te da fia. (Eviavia 7:9, 14) Jesu ọ ta nọ: “Mẹ nyaze re [ilele mẹ] a ruẹsi wo uzuazọ re a je woi vọvọ.” (Jọn 10:10) ‘Uzuazọ nọ a ti wo vọvọ’ nọ ọ jọ etenẹ ta kpahe na orọnikọ efe nọ ma re wo obọnana ha, rekọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ nọ ma ti wo evaọ Aparadase nọ Uvie Ọghẹnẹ o tẹ ze no.—Luk 23:43.
Whọ kuvẹ hẹ re a rọ efe nọ ọ rẹ tọ họ nọ a be ta kpahe rọ viẹ owhẹ họ, re efe ebẹdẹ bẹdẹ o rọ ere vru mi owhẹ. Ukpọ ere, lele ohrẹ Jesu nọ ọ kẹ omai na ababọ oke oraha, nọ o ta nọ: “Wha yọroma re emuọriọ obuobu gbe udi-oda ubuobu gbe awaọruọ uzuazọ e gbẹ rehọ udu rai no vievie he, onọ u re ru nọ ẹdẹ yena o re ro bru owhai ze idudhe wọhọ epanọ agbefẹ o re mu oware idudhe na.”—Luk 21:34, 35.
[Ẹme-obotọ]
Ileleikristi jọ evaọ oke mai na a fe, wọhọ epanọ o jọ evaọ oke ikọ na. Rekọ Ọghẹnẹ ọ vẹvẹ e rai unu nọ a fievahọ efe rai na ha, hayo kuvẹ re efe na o reghe ai no egagọ riẹ hẹ. (Itẹ 11:28; Mak 10:25; Eviavia 3:17) Te ma fe hayo ma yogbe, oware nọ u fo nọ mai kpobi ma rẹ tẹrovi họ, epanọ ma re ro ru oreva Ọghẹnẹ.—Luk 12:31.
AKPEGBIVẸ 4-10
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOB 22-24
“Kọ Ohwo-Akpọ O Wo Iruo kẹ Ọghẹnẹ?”
w05 9/15 27 ¶1-3
Whaha Iroro Ethọthọ!
Ahwo jọ a rẹ ta nọ eware nọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ ma ru e ga hrọ, amọfa a re roro nọ mai ahwo-akpọ ma fioka ha evaọ aro Ọghẹnẹ. Ẹlifaz ọ jọ ẹme avọ esa nọ ọ ta nọ onọ nọ: “Kọ ohwo-akpọ o wo iruo kẹ Ọghẹnẹ? Kọ ohwo nọ o re vuhu oware mu o wo erere jọ kẹe?” (Job 22:2) Ẹlifaz ọ jẹ rọ ẹme riẹ na dhesẹ nọ ohwo-akpọ o wo iruo kẹ Ọghẹnẹ hẹ. Bildad ọ ta ọkpọ ẹme ọvona inọ: “Ẹvẹ ohwo-akpọ gheghe ọ sai ro kiẹrẹe evaọ aro Ọghẹnẹ, hayo kọ ẹvẹ ohwo nọ aye o yẹ ọ sae rọ kare abe?” (Job 25:4) Ẹme nọ a ta na o sae lẹliẹ ohwo roro nọ, ẹvẹ Job ohwo-akpọ gheghe ọ sae rọ ta nọ o wo emamọ usu kugbe Ọghẹnẹ?
Ahwo jọ nẹnẹ a re rri omarai nọ a fioka ha. Eware jọ nọ i ru nọ ahwo jọ a bi ro rri omarai ere họ, oghẹrẹ nọ a rọ yọrọ ae no emaha ze, eware egaga nọ e via kẹ ae no evaọ uzuazọ, hayo fikinọ ahwo a mukpahe ae fiki ovioma rai hayo oria nọ a no ze. O rẹ were Setan avọ idhivẹri riẹ re a ru akpọ bẹ ohwo. Otẹrọnọ Setan avọ idhivẹri riẹ a sae lẹliẹ ohwo roro nọ oware ovo nọ o re ru nọ o rẹ were Ọghẹnẹ Erumeru na o rrọ họ, o rrọ lọlọhọ re udu u whrehe ohwo otiọye na, o ve je roro nọ o fioka ha hayo o wo ẹruore he. Ẹmẹrera na, ohwo otiọye na ọ sai si uke kpemu evaọ egagọ Ọghẹnẹ, hayo tubẹ siọ Ọghẹnẹ ba ẹgọ dede.—Ahwo Hibru 2:1; 3:12.
Owho gbe ẹyao i re ru nọ ma gbẹ sai ro ru te epanọ ma je ru vẹre he. Ma tẹ rọ eware nọ ma bi ru evaọ egagọ Ọghẹnẹ obọnana wawọ enọ ma je ru okenọ ma gbẹ jọ uzoge, gbe okenọ oma mai o gbẹ jọ gaga, ma sai rri enọ ma bi ru obọnana nọ i te oware ovo ho. U wuzou gaga re ma vuhumu nọ Setan avọ idhivẹri riẹ a gwọlọ nọ ma roro nọ oware ovo nọ ma re ru nọ o rẹ were Ọghẹnẹ o rrọ họ! U fo nọ ma rẹ whaha oghẹrẹ iroro itieye na.
w95 2/15 27 ¶6
Oware nọ Ma rẹ Whaha nọ Ẹbẹbẹ Ọ tẹ Rrọ Otọ
Eme nọ egbẹnyusu esa Job a ta e tẹ jẹ lẹliẹ udu whrehe iei vi epaọ ọsosuọ, keme a ta eme obọrai viukpenọ a rẹ ta eme nọ i dhesẹ areghẹ Ọghẹnẹ via. Ẹlifaz o tube yiwi ta nọ ‘Ọghẹnẹ o fievahọ idibo riẹ vievie he,’ gbe nọ Jihova ọ be daezọ họ sọ Job o kiẹrẹe hayo o kiẹrẹe he. (Job 4:18; 22:2, 3) A rẹ kake ruẹ ẹme nọ o gbo te enẹ hẹ. Erue koikoi ọ ta na, eme nọ e rẹ lẹliẹ udu whrehe ohwo gaga. Agbẹta nọ Jihova ọ rọ whọku Ẹlifaz avọ egbẹnyusu riẹ edekọ uwhremu na rọkẹ eme izuehọ nana nọ a ta na. Ọ ta kẹ ae nọ: “Wha ta uzẹme kpahe omẹ hẹ.” (Job 42:7) Rekọ eme efa nọ e tubẹ mai yoma i bi ti no unu rai ze.
Izoge nọ I re Ru Eva Were Jihova
10 Wọhọ epanọ okerefihotọ Ebaibol na i dhesẹ via, orọnikọ ẹgbakiete Job ọvo Setan ọ vro ho rekọ te orọ amọfa nọ a be gọ Ọghẹnẹ kpobi—te owhẹ re. Evaọ uzẹme, Setan ọ ta kẹ Jihova kpahe uyẹ ahwo akpọ kpobi nnọ: “Eware kpobi nọ ohwo [orọnikọ Job ọvo ho rekọ ohwo kpobi] o wo o re ro nwene uzuazọ riẹ.” (Job 2:4) Kọ whọ gbẹ ruẹ ẹkẹ-abọ ra evaọ ẹme ọnana nọ o wo uzou na? Wọhọ epanọ a dhesẹ evaọ Itẹ 27:11 na, Jihova ọ be ta nọ oware jọ o riẹ nọ whọ rẹ sae kẹe—oware nọ ọ sae ruẹ rọ kpahe kẹ ọnọ ọ be poviẹ e na, Setan. Dai roro iei—Osu Okpehru Ehrugbakpọ na o bi se owhẹ re who wo obọ eva ẹme nọ ọ mai wo uzou kpobi no anwae ze. Owha-iruo gbe uvẹ-ọghọ nọ who wo u gbunu kẹhẹ! Kọ whọ te sai ru oware nọ Jihova ọ be yare mi owhẹ na gba? Job ọ sai ru ei gba. (Job 2:9, 10) Ere ọvona Jesu gbe amọfa nọ a rẹ sai kele he a ru no anwae ze, je kugbe izoge buobu. (Ahwo Filipai 2:8; Eviavia 6:9) Whọ sai ru epọvo na re. Dede na, oware jọ nọ who re mu ẹro họ ona, ohwo ọ rẹ jọ abọ jọ hrọ evaọ ẹme nana. Owojẹ ra who re ro dhesẹ nnọ whọ rrọ abọ ẹpoviẹ Setan hayo abọ uyo nọ Jihova ọ te kpahe. Abọ vẹ whọ te tha uke?
Jihova Ọ be Sẹro Ra!
11 Kọ abọ nọ whọ rrọ kpobi o ghinẹ rrọ oja kẹ Jihova? Kọ ahwo nọ a yọrọ ẹrọwọ rai no a gbe bu te epanọ ọ rẹ rọ kpahe emamọ uyo kẹ Setan? Uzẹme, avro nọ Ẹdhọ o fihọ otọ họ ohwo ọvo ọ be gọ Jihova fiki uyoyou nọ o wo kẹe he, ota nọ a dhesẹ fihọ ọrue no anwẹdẹ. Ghele na, Jihova ọ gwọlọ nọ who dikihẹ abọ jọ eva ẹme esuo-okpehru na keme ọ be daezọ ra. Jesu ọ ta nnọ: “Ọsẹ mẹ nọ ọ rọ obọ odhiwu ọ guọlọ nọ ọvo eva emaha enana o vru hu.”—Matiu 18:14.
12 U re vevẹ nnọ Jihova o wo isiuru kpahe owọ nọ whọ jẹ. Mai wo uzou na, owọ nọ whọ jẹ kpobi u re kpoma họ iẹe. Ebaibol na i ru rie vẹ inọ Jihova o wo ọdawẹ odidi nọ owojẹ uwoma hayo uyoma nọ ahwo akpọ a jẹ kpobi u re kpoma họ. Wọhọ oriruo, eva okenọ emọ Izrẹl i je dhe ẹwẹwọso, o jẹ hae “rariẹ ofu” Jihova. (Olezi 78:40, 41) Taure Ẹvo edẹ Noa ọ tẹ ze, okenọ “umuomu ohwo o ro thesiwa . . . eva e jẹ dha [Jihova] gaga.” (Emuhọ 6:5, 6) Roro kpahe oware nọ onana u dhesẹ. Otẹrọnọ whọ jẹ ekpehre owọ, o sai ru eva dha Ọnọ ọ ma owhẹ. Orọnikọ onana u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ o re whrewhrehe hayo wo ọdawẹ ọkpuakpua ha. Ukpoye, o you owhẹ, jẹ be daezọ ewoma ra. Evaọ abọdekọ riẹ, nọ who te ru oware ezi, u re ru Jihova wereva. Eva e be were iẹe orọnikọ fikinọ ọ te ruẹ uyo ofa nọ ọ rẹ kpahe kẹ Setan ọvo ho rekọ fikinọ ọ te sae Hwosa kẹ owhẹ re. Yọ ọ ghinẹ gwọlọ nọ o re ru onana. (Ahwo Hibru 11:6) Ẹvẹ Jihova Ọghẹnẹ ọ ghinẹ rrọ Ọsẹ oyoyou kẹ owhẹ te!
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
brw040715
Ma Omaa Eware nọ Who re Ru Evaọ Egagọ Ọghẹnẹ re Whọ Wha Orro Sei
Roro kpahe epanọ Jihova ọ rọ ma odhiwu gbe akpọ na. Ebaibol na ọ ta unuẹse buobu nọ “owọwọ o tẹ ze, kẹsena ohiohiẹ o tẹ ze.” Onana u dhesẹ nọ Jihova ọ ruẹrẹ oke fihọ nọ ọ rọ ma oware ovuovo. (Emuhọ 1:5, 8, 13, 19, 23, 31) Taure oke nọ ọ te rọ ma oware u te ti te, yọ ọ riẹ oware na no gbe oghẹrẹ nọ o te jọ nọ ọ tẹ mae no. Kẹsena o ve mu oware na họ ẹma. (Eviavia 4:11) Odibo Ọghẹnẹ nọ a re se Job ọ ta nọ: “[Jihova] ọ tẹ gwọlọ ru oware, o re ru ei.” (Job 23:13) Nọ Jihova ọ ma eware kpobi re no, ọ tẹ ruẹ nọ “eware kpobi nọ ọ ma i woma gaga.”—Emuhọ 1:31.
Epọvo na re, re ma sai ru oware nọ ma ma omaa riẹ, o gwọlọ nọ ma rẹ gbaemu inọ ma re ru oware na. Ẹvẹ ma sai ro ru onana? Dede nọ otọakpọ na o jọ ofofe, Jihova ọ riẹ oghẹrẹ nọ ọ te jọ nọ ọ tẹ mae no. Ọ riẹ nọ otọakpọ na o te jọ wowoma, yọ o te wha orro gbe ujiro sei. Epọvo na re, re ma sai ru oware nọ ma ma omaa riẹ, o gwọlọ nọ ma re roro kpahe epanọ oware na u ti woma te gbe irere nọ i ti noi ze. Ere o jọ kẹ Tony nọ ọ jọ ikpe ikpegbizii. Nọ o kpohọ ugheriwo evaọ uwou ogha Isẹri Jihova nọ o rrọ obọ Europe, eware nọ ọ ruẹ e were riẹ gaga. Nọ umuo oke yena vrẹ, oware nọ Tony o je roro kpahe kpobi họ, epanọ ọ sai ro kpohọ Ebẹtẹle nyai ru iruo. O si iroro na no udu vievie he. Ọ tẹ jẹ daoma epanọ o re ro ru oware nọ ọ ma omaa riẹ na. Tony o te fili efọmo rọkẹ iruo Ebẹtẹle. Eva e were riẹ gaga nọ a zizie iei rọkẹ iruo na nọ ikpe jọ e vrẹ no.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Jọ Usi Uwoma Ota O Bẹ Owhẹ No Ho
17 Jesu ọ gbẹ jẹ ta usi uwoma na avọ ajọwha dede nọ ahwo jọ a jẹ rọwo gaviezọ kẹe he. Fikieme? Ọ riẹ nọ ovuẹ nọ o bi whowho na u ti fiobọhọ kẹ ahwo na gaga, yọ ọ gwọlọ nọ ahwo kpobi a yoi, re enọ e jẹ ovuẹ na rehọ a vẹ sai wo erere noi ze. Oware ọfa nọ Jesu ọ riẹ họ, ahwo jọ nọ a rọwo gaviezọ evaọ oke ọsosuọ họ, a te gaviezọ oke ofa. Ere o via kẹ inievo Jesu. Ikpe esa gbe ubro soso nọ ọ ta usi uwoma, oniọvo riẹ ọvuọvo ọ jọ olele riẹ hẹ. (Jọn 7:5) Rekọ nọ ọ kparoma ze no, uwhremu na a te zihe ruọ Ileleikristi.—Iruẹru 1:14.
18 Nọ oke o be nyaharo na, ma riẹ ahwo nọ a te gbẹ gaviezọ kẹ ovuẹ nọ ma bi whowho na ha. Ejọ e rẹ gaviezọ kẹ omai ẹsiẹsiẹ, rekọ o rẹ dina raha oke re efa e tẹ te gaviezọ kẹ omai. Makọ enọ e rọwo gaviezọ vievie he, a sae ruẹ emamọ uruemu mai gbe ajọwha nọ ma be rọ ta usi uwoma na, a vẹ te “kẹ Ọghẹnẹ oruaro.”—1 Pita 2:12.
19 Nọ ma be kọ je ku ame ku na, ma rẹ kareghẹhọ nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ o re ru oware nọ ma kọ na rro. (Se 1 Ahwo Kọrint 3:6, 7.) Oniọvo-ọmọzae jọ nọ a re se Getahun nọ ọ rrọ obọ Ethiopia ọ ta nọ: “Ikpe udhegbọ soso, mẹ ọvo họ Osẹri Jihova nọ ọ jọ ẹkwotọ nọ mẹ rrọ na. Rekọ obọnana, mai iwhowho-uvie ikpegbene ma rrọ oria nana. Ahwo ikpegbesa a kurẹriẹ ziọ ukoko na, a tẹ te họ-ame, te aye mẹ avọ emọ esa mai. Ahwo nọ a be ziọ ewuhrẹ mai enẹna a te ahwo ọgbagbivẹ.” Eva e were Brọda Getahun gaga inọ ọ ruabọhọ usi uwoma ota na bẹsenọ Jihova o ro si amọfa nọ a wo emamọ eva ziọ ukoko riẹ.—Jọn 6:44.
20 Uzuazọ ohwo-akpọ kpobi o rrọ ghaghae kẹ Jihova. Ọ gwọlọ nọ ma kuomagbe Ọmọ riẹ fiobọhọ kẹ ahwo kurẹriẹ evaọ erẹwho na kpobi taure urere na o tẹ te ze. Ọghọ riẹ ọ rro kẹhẹ! (Hag. 2:7) Ma sae ta nọ iruo usi uwoma ota na e wọhọ ogbodhẹ. Mai kọ ahwo nọ a be dhogbo bru ahwo nọ uwou u kie ruru. O tẹ make rọnọ ahwo nọ a gbẹ rrọ uzuazọ evaọ uwou nọ u kie na a tulo ho, obọdẹ iruo ahwo nọ a be dhogbo na kpobi a bi ru na. Ere iruo usi uwoma ota mai na e rrọ re. Ma riẹ unu ahwo nọ a ti gbe kurẹriẹ taure akpọ Setan nana o te ti kuhọ họ. Rekọ Jihova ọ sae rehọ ejọ evaọ usu mai fiobọhọ kẹ ahwo nana. Oniọvo-ọmọzae nọ a re se Andreas, nọ ọ be rria obọ Bolivia ọ ta nọ: “Me rri rie nọ ohwo kpobi nọ o wuhrẹ Ebaibol jẹ họ-ame, orọnikọ omọvo o fiobọhọ kẹe he rekọ ahwo buobu.” Fikiere, jọ mai kpobi ma gbẹ ta usi uwoma na avọ ajọwha. Ma te ru ere, Jihova ọ te ghale omai, ma ve je wo evawere ziezi evaọ usi uwoma ota na.
AKPEGBIVẸ 11-17
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOB 25-27
“Ohwo Ọ rẹ Jọ Gbagba Taure Ọ tẹ Sai Kru Ẹgbakiete Riẹ Hẹ”
it-1 1210 ¶4
Ẹgbakiete
Job. U muẹro nọ Josẹf o whu no re a te ti yẹ Job, Job o te je whu no re oke Mosis u te ti te. A jọ Ebaibol na ta nọ Job “ọ jọ ohwo okiẹrẹe [Evaọ Hibru, tam] nọ ọ gbakiete; ọ jẹ dhozọ Ọghẹnẹ jẹ kẹnoma kẹ oware uyoma.” (Job 1:1; rri JOB.) Whọ rẹ nwane ruẹ vevẹ nọ ẹgbakiete ohwo-akpọ yọ abọjọ avro ologbo nọ ọ rrọ otọ evaọ udevie Jihova Ọghẹnẹ avọ Setan na, keme Ọghẹnẹ ọ nọ Setan kpahe Job evaọ okenọ Setan o ro kuomagbe ikọ-odhiwu efa dikihẹ aro Jihova evaọ obọ odhiwu. Setan ọ ta nọ Job ọ be rọ emamọ eva gọ Ọghẹnẹ hẹ, inọ fiki irere nọ i ti te Job ọ be rọ gọ Ọghẹnẹ orọnikọ ọ ginẹ gwọlọ gọe he. Enẹ Setan o ro fi avro họ ẹgbakiete Job. Ọghẹnẹ ọ tẹ kuvẹ re Setan ọ raha eware Job kpobi no, je tube kpe emọ riẹ no, rekọ ọ sae raha ẹgbakiete Job ghele he. (Job 1:6–2:3) Kẹsena Setan ọ tẹ ta nọ, Job o bi roro kpahe omobọ riẹ ọvo, inọ u no Job eva ze re o siobọno ekwakwa eyerakpọ riẹ kpobi, gbe uzuazọ emọ riẹ dede, thakpinọ o siwi uzuazọ riẹ. (Job 2:4, 5) Nọ u no oyena no, Setan ọ tẹ rọ ẹyao oyoma jọ tehe iẹe, aye riẹ ọ tẹ jẹ tae udu raha, yọ egbẹnyusu riẹ dede nọ e jẹ ta eme izuehọ kpahe izi Ọghẹnẹ gbe ẹjiroro riẹ a jẹ rọ eme fa Job ovao. (Job 2:6-13; 22:1, 5-11) Ghele na ẹme nọ Job ọ ta họ, o re siobọno ẹgbakiete riẹ hẹ. Ọ ta nọ: “Bẹsenọ me re whu, me re siobọno ẹgbakiete mẹ hẹ! Mẹ rẹ ruabọhọ ẹrẹreokie mẹ, me re siobọnoi vievie he; udu mẹ u re brukpe omẹ hẹ evaọ edẹ uzuazọ mẹ kpobi.” (Job 27:5, 6) Ẹgbakiete Job nọ o siobọno ho na u dhesẹ vevẹ nọ ọwegrẹ Ọghẹnẹ na ginọ ọtọrue.
Kru Ẹgbakiete Ra!
3 Ẹvẹ idibo Ọghẹnẹ a re ro dhesẹ nọ a bi kru ẹgbakiete rai? Nọ a tẹ rọ eva rai kpobi you Jihova je bi ru oware nọ o rẹ were iẹe ẹsikpobi. Muẹrohọ oware nọ ẹgbakiete u dhesẹ. Evaọ ẹvẹrẹ Hibru, ẹme na “ẹgbakiete” u dhesẹ epanọ oware o rẹ jọ gbagba, ababọ epe. Wọhọ oriruo, ahwo Izrẹl a jẹ hae rọ erao dhe idhe, yọ Uzi Mosis na o ta nọ arao nọ oma riẹ o rrọ kọkọ a re ro dhe idhe. (Izerẹ 22:21, 22) Uzi na o kuvẹ riẹ hẹ re a rehọ arao nọ owọ, ozọ, hayo ubiẹro jọ u no dhe idhe; yọ a rẹ rehọ arao nọ ọ be mọ dhe idhe gbe he. Jihova ọ gwọlọ nọ arao nọ a re ro dhe idhe ọ rẹ jọ kọkọ, sasasa, oware ovo u re noi hi. (Mal. 1:6-9) U gbe omai unu hu inọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma rẹ kẹe oware nọ o rrọ kọkọ. Ma tẹ be dẹ oware, makọ ubi-ure, obe, hayo okwakwa iruo jọ, ma rẹ salọ onọ u wo ighogho hayo nọ uvumọ oware o thọ kugbe he. Ma rẹ gwọlọ onọ o rrọ kọkọ. Ere ọvona Jihova ọ gwọlọ nọ uyoyou nọ ma wo kẹe o rẹ jọ gbe inọ ọye ọvo ma rẹ talamu.
4 Kọ who roro nọ re ma sai kru ẹgbakiete mai o gwọlọ nọ ma rẹ jọ gbagba tao? Whaọ mai ahwo-akpọ ma gba ha, ma re ru thọ ẹsibuobu. Joma ta kpahe ẹjiroro ivẹ jọ nọ ma gbe ro roro ere he. Orọ ọsosuọ, Jihova ọ rẹ tẹrovi iruthọ mai hi. Ebaibol na ọ ta nọ: “O ỌNOWO, otẹrọnọ, who roro imuemu mai, ỌNOWO kọ ono ọ rẹ sai dikihẹ?” (Ol. 130:3) Jihova ọ riẹ nọ ma gba ha, ma re ru thọ, yọ ọ be hae rọvrẹ omai ẹsikpobi. (Ol. 86:5) Orọ avọ ivẹ, Jihova ọ riẹ umutho oware nọ ma rẹ sai ru, yọ o re rẹro oware nọ ma rẹ sai ru hu mi omai hi. (Se Olezi 103:12-14.) Kọ oghẹrẹ vẹ ma sae rọ kare epe, jọ gbagba, hayo jọ kọkọ evaọ aro riẹ?
5 Ugogo oware nọ o rẹ sae lẹliẹ idibo Jihova kru ẹgbakiete họ uyoyou. Uyoyou nọ ma wo kẹ Ọghẹnẹ, gbe omarọkẹ Ọsẹ obọ odhiwu mai na o rẹ jọ gbagba, kọkọ, oware ovo u re noi hi. Ma te wo uyoyou utioye makọ evaọ otọ edawọ, kiyọ ma bi kru ẹgbakiete. (1 Irv. 28:9; Mat. 22:37) Wariẹ roro kpahe Isẹri Jihova esa nọ ma ta ẹme te evaọ obọ emuhọ na. Fikieme a ro ru oware nọ a ru na? Kọ arozaha evaọ obọ isukulu ọ rẹ dha oniọvo-ọmọtẹ na eva, kọ oniọvo-ọmọzae na ọ gwọlọ nọ ohwo jọ o kpomovuọ họ iẹe oma evaọ usi uwoma, manikọ oniọvo nọ o wo uviuwou na ọ gwọlọ nọ a si ei no iruo? Vievie. Ukpoye, a riẹ nọ izi Jihova i kiẹrẹe, yọ epanọ a re ro ru Ọsẹ obọ odhiwu rai eva were ọvo o rrọ ae oja. Uyoyou nọ a wo kẹe u ru nọ a re ro roro kpahe iẹe ẹsikpobi taure a tẹ jiroro. A tẹ rọ enẹ dhesẹ nọ a bi kru ẹgbakiete.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
A Koko Omai Họ Rọwokugbe Ekpọvio nọ E Rrọ Ebaibol Na
3 Emama Ọghẹnẹ i dhesẹ via nọ o re koko eware họ evaọ edhere nọ a rẹ ruẹ obọriẹ hẹ. Ebaibol na ọ ta nọ: “Areghẹ ỌNOWO na ọ rọ ma akpọ na; orimuo ọ rọ rehọ ihru na vi.” (Itẹ 3:19) Uzẹme na họ, “imiruo ekakao [Ọghẹnẹ]” ọvo ma riẹ, wọhọ ẹsenọ o “se-umẹ kakao” gheghe. (Job 26:14) Rekọ umutho nọ ma riẹ kpahe emama nọ e rrọ idadeghe na, te isi, gbe eko-isi na u ru omai vuhumu inọ Ọghẹnẹ ọ nabi koko emama nana họ kpatiẹ evaọ edhere nọ a rẹ ruẹ obọriẹ hẹ. (Ol. 8:3, 4) Ima isi buobu e rrọ ẹko-isi sa-sa, yọ aikpobi e rrọ idadeghe na nya wariẹ ababọ oma nọ a bi kpehọ ohwohwo. Akpọ mai na gbe ikogho efa sa-sa wọhọ akpọ na e be dhẹ ọre na wariẹ owowa wọhọ ẹsenọ i bi koko izi nọ e rẹ kpọ imoto evaọ edhere. O rrọ vevẹ, oghẹrẹ nọ Jihova ọ ruẹrẹ emama riẹ họ kpatiẹ woma te u bi fiobọhọ kẹ omai vuhumu nọ Jihova, “Ọnọ ọye ọvo ọ rehọ ẹriẹ riẹ rọ ma ihru” gbe akpọ na, o te ọnọ ma re jiri, romakpotọ kẹ, jẹ gọ.—Ol. 136:1, 5-9.
AKPEGBIVẸ 18-24
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOB 28-29
“Kọ Ahwo A Rri Owhẹ Fihọ Emamọ Ohwo Wọhọ Epanọ A Rri Job?”
Dhesẹ Uyoyou-Ẹwo kẹ Enọ I Wo Ẹgwọlọ
19 Iriruo Ebaibol nọ ma t’ẹme kpahe no na i ti je dhesẹ nnọ ma re dhesẹ uyoyou-ẹwo kẹ enọ i wo ẹgwọlọ nọ ae ọvo a sai rugba ha. Re ọ sai ru uhie uviuwou riẹ tọ haro, Abraham ọ gwọlọ obufihọ Bethuẹl. Re a wọ ori riẹ kpohọ Kenan, Jekọp ọ gwọlọ obufihọ Josẹf. Re o wo ọreuku, Naomi ọ gwọlọ obufihọ Rut. Te Abraham, Jekọp, gbe Naomi a sai ru ẹgwọlọ nana gba ha ababọ obufihọ. Epọvo na re nẹnẹ, enọ i wo ẹgwọlọ a rẹ mai dhesẹ uyoyou-ẹwo kẹ. (Itẹ 19:17) Ma rẹ r’aro kele Job ọsẹ-ode na, ọnọ o fiobọhọ kẹ “iyogbere nọ e [be] viẹ, gbe enọ i wo esẹ hẹ nọ i wo ọnọ o re fiobọhọ kẹ ae he” jegbe “ọnọ o je ti whu no.” Job o te je “ru ayeuku suọ ole oghọghọ” je zihe ruọ “udeoruẹ rọ kẹ ituaro, gbe awọ rọ kẹ enọ e ko.”—Job 29:12-15.
it-1 655 ¶10
Ẹgọ
U wo eware efa sa-sa nọ a rọ iwu dhesẹ evaọ Ebaibol na. Ohwo o te ku oghẹrẹ ewu jọ họ hayo gọ oghẹrẹ ẹgọ jọ, u re ru nọ ahwo a rẹ rọ riẹ nọ ohwo na ọ rrọ ukoko jọ hayo ọ be thọ utu ahwo jọ uke. Ere ọvona re, evaọ eria jọ evaọ Ebaibol na, a rọ ewu dhesẹ oware nọ a re ro vuhu ohwo gbe abọ nọ ọ rrọ fiki eware nọ o bi ru evaọ oke nọ o ro ku ewu na họ na, ma rẹ ruẹ oriruo onana evaọ ọtadhesẹ Jesu kpahe ewu ehaa orọo na. (Mt 22:11, 12; rri ETU-UVIE; EVIẸ-UFI.) Evaọ Eviavia 16:14, 15, Jesu Kristi Olori na ọ vẹvẹ omai unu inọ, ma jaja aro vi re a gbe mi omai ewu mai no ho, evaọ odẹme, koyehọ re a siọ omai ba ẹse inọ ma gbẹ rrọ osẹri Ọghẹnẹ uzẹme na ha. Ma rẹ kuvẹ re onana o via kẹ omai vievie he, maero nọ ma kẹle “ẹmo ẹdẹ ologbo Ọghẹnẹ Erumeru na” no na.
Didi Odẹ Uruemu Ra O te Kẹ Owhẹ?
Ma rẹ sae salọ oghẹrẹ odẹ nọ a rẹ kẹ omai evaọ oke eyẹ mai hi. Rekọ, mai ọvo ma rẹ sae rọ oghẹrẹ nọ ma yeri uzuazọ dhesẹ oghẹrẹ odẹ nọ ahwo a te rọ riẹ omai. (Itẹ 20:11) Dae nọ omara nọ: ‘O hae jọnọ Jesu gbe ikọ na a rrọ kugbe omẹ, didi odẹ a hae te kẹ omẹ? Didi odẹ uruemu mẹ hayo oghẹrẹ ohwo nọ mẹ rrọ o te kẹ omẹ?’
Onana u fo onọ nọ ma re roro kpahe ziezi. Fikieme? Solomọn ovie owareghẹ na o kere nọ: “Omamọ odẹ uwoma vi efe.” (Itẹ 22:1) Uzẹme, ma te wo emamọ odẹ evaọ okegbe mai, yọ okpoware ma wo tobọ na. Rekọ mai wuzou na, ma te wo emamọ odẹ evaọ aro Ọghẹnẹ, ma re ti wo efe ebẹdẹ bẹdẹ. Ẹvẹ o jẹ rrọ ere? Ọghẹnẹ ọ ya eyaa inọ o ti kere edẹ ahwo nọ a be dhozọ riẹ fihọ “obe ekareghẹhọ” riẹ, yọ ọ rẹ te kẹ ae uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Malakae 3:16; Eviavia 3:5; 20:12-15.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
g00 7/8 11 ¶3
Hae Hwẹ—U Woma kẹ Owhẹ!
Kọ emamọ oware jọ u re noi ze nọ ohwo ọ tẹ be hae hwẹ? Kọ whọ kareghẹhọ ẹdẹjọ nọ ohwo jọ ọ hwẹ rri owhẹ nọ o lẹliẹ udu te owhẹ otọ? Hayo nọ ohwo jọ o mu ovao họ nọ o lẹliẹ owhẹ jọ awawa hayo tube roro nọ o you owhẹ hẹ? Uzẹme riẹ họ, emamọ oware u re noi ze nọ ohwo ọ tẹ be hae hwẹ. U re ru eva were ohwo nọ ọ be hwẹ na gbe ọnọ a be hwẹ rri. Job nọ iku riẹ e rrọ Ebaibol na ọ ta kpahe ewegrẹ riẹ nọ: “Nọ mẹ tẹ hwẹ kẹ ae, u ve gbe ai unu; ovao osasa mẹ u ve ru udu ki ai vi.” (Job 29:24) O sae jọnọ “ovao osasa” nọ Job ọ jọ etenẹ fodẹ na yọ ehwẹ nọ o kpo ku agba.
AKPEGBIVẸ 25-31
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JOB 30-31
“Oware nọ U Fiobọhọ kẹ Job Kẹnoma kẹ Ọfariẹ-Ogbe”
Si Aro Ra No Eware nọ I Fioka Ha!
8 Isiuru ibiaro gbe erọ iwo i bi kpomahọ uvi Ileleikristi re. Fikiere, Ebaibol e tuduhọ omai awọ inọ ma yọroma kpahe eware nọ ma re rri gbe enọ i re si omai urru. (1 Kọr. 9:25, 27; se 1 Jọn 2:15-17.) Job ọzae okiẹrẹe na yọ ohwo nọ ọ riẹ epanọ eware nọ ohwo ọ ruẹ e rẹ kpare isiuru riẹ te. Ọ ta nọ: “Me duwu aro mẹ iyeri no, kẹvẹ ọmọtẹ o gbe ro si omẹ uru?” (Job 31:1) Job ọ rẹ rọ abọ whrawhra aye he, yọ o re wo iroro ọfariẹ-ogbe kpahe iẹe he. Jesu o dhesẹ inọ ma re si iroro ọfariẹ-ogbe no udu mai nọ ọ ta nnọ: “Kohwo kohwo nọ o re ri aye rite ẹguọlọ riẹ, ọ jọ eva lele ie bruẹnwae no.”—Mat. 5:28.
Roro Kpahe ‘Ukuhọ Riẹ’
Taure whọ tẹ te jowọ ọsosuọ ruọ edhere otiọye, kake nọ oma ra nọ, ‘Bovẹ edhere nana ọ te romẹ kpohọ?’ Eroro kpahe “ukuhọ riẹ” na ọvo dede o sae thọ owhẹ no ẹruọ edhere nọ ọ rẹ sae wha ebẹbẹ ilogbo ze. Ẹyao AIDS gbe eyao efa nọ i re no igberẹ-ibro ze, udihọ nọ a gwọlọ họ, eva-ekparọ, usu nọ o rẹ raha ku ohwo, gbe obruoziẹ-iroro nọ o rẹ hai brukpe ohwo yọ usu eware nọ i re te ohwo nọ o gbabọkẹ unuovẹvẹ Ọghẹnẹ nọ e wọhọ eka-udhesẹ edhere na. Pọl ukọ na o dhesẹ ukuhọ edhere orọ ahwo nọ a re gbọfariẹ. A rẹ “reuku uvie Ọghẹnẹ hẹ.”—1 Ahwo Kọrint 6:9, 10.
Izoge—Wha Jọ Ẹme Ọghẹnẹ Ọ Kpọ Owhai
15 Oke vẹ who roro nọ odawọ o te mai ro te owhẹ re whọ ghẹmeeyo kẹ Ọghẹnẹ—okenọ whọ rrọ kugbe amọfa manikọ okenọ whẹ ọvo whọ rrọ oria? Okenọ whọ rrọ obọ iruo hayo obọ isukulu, whọ rẹ sae dadamu ziezi kẹ oware kpobi nọ o rẹ sae wha ezoruẹ abọ-ẹzi ze. Rekọ okenọ whẹ ọvo whọ tẹ rrọ oria isiuru eyoma oruo e rẹ mae rọ ruọ owhẹ iroro.
16 Fikieme u ro fo re who yoẹme kẹ Jihova makọ okenọ whẹ ọvo whọ rrọ oria? Kareghẹhọ onana: Whọ rẹ sai ru Jihova eva dha hayo ru udu riẹ ghọghọ. (Emu. 6:5, 6; Itẹ 27:11) Uruemu ra u re kpomahọ Jihova keme “ọye ọ be sẹro ra.” (1 Pita 5:7) Ọ gwọlọ nọ who yoẹme kẹe re who wo erere. (Aiz. 48:17, 18) O kẹ Jihova uye nọ emọ Izrẹl jọ evaọ oke anwae a ghẹmeeyo kẹe. (Ol. 78:40, 41) Evaọ abọdekọ riẹ, Jihova o you Daniẹl gaga, oyejabọ nọ ẹnjẹle jọ o ro sei “ohwo nọ a you gaga.” (Dan. 10:11) Fikieme? Daniẹl o je yoẹme kẹ Jihova orọnikọ evaọ iraro ahwo ọvo ho rekọ te okenọ ọye ọvo ọ jọ oria.—Se Daniẹl 6:10.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
w05 11/15 11 ¶3
Epanọ Ma Sae rọ Gaviezọ avọ Uyoyou
U te asiakpe nọ Job ọ ta ẹme nọ egbẹnyusu riẹ a yo. O make rrọ ere na, Job ọ ta nọ: “Dodokọ ohwo jọ ọ rẹ gaviezọ kẹ omẹ!” (Job 31:35) Fikieme ọ rọ ta ere? Keme oghẹrẹ nọ a rọ gaviezọ kẹe o wha omosasọ sei hi. A daezọ Job hu, yọ a tubẹ gwọlọ riẹ oghẹrẹ nọ oware na o be kẹe uye te he. A wo ororokẹ hẹ dede nọ a jẹ gaviezọ kẹe. Rekọ Pita ukọ na ọ kẹ omai ohrẹ nọ: “Jọ whai kpobi wha wo iroro evo, wo ororokẹ kẹ ohwohwo, wo uyoyou-inievo, uvi ọdawẹ, gbe omaurokpotọ.” (1 Pita 3:8) Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ ororokẹ? Ma rẹ daoma riẹ oghẹrẹ nọ oware na o be kẹ ohwo na uye te, ma ve je dhesẹ nọ o be kẹ omai uye re. Edhere jọ nọ ma sai ro dhesẹ nọ oware nọ ohwo na ọ be ta u duobọte omai họ, nọ ma tẹ ta ẹme wọhọ, “oware utioye o rẹ ginẹ kẹ ohwo uye” hayo “o wọhọ nọ ohwo na o wo otoriẹ ẹme nọ whọ ta ha.” Oware ofa nọ ma rẹ sai ru họ, ma sae rọ eme obomai wariẹ ẹme nọ ohwo na ọ ta na, onana u ti dhesẹ nọ ma gine wo otoriẹ ẹme nọ ohwo na ọ ta na. Nọ ma tẹ be gaviezọ kẹ ohwo avọ uyoyou onana u dhesẹ nọ, orọnikọ ma rẹ gaviezọ kẹ eme nọ ohwo na ọ be ta na ọvo ho, rekọ ma re muẹrohọ oware nọ o be kẹe uye nọ ọ ta lahwe he na.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
g16.4 8-9
Eme Isẹri Jihova A Rọwo?
Isẹri Jihova a rọwo nọ izi nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ evaọ Ebaibol na kpahe oghẹrẹ nọ ma re yeri uzuazọ oye o mai woma, yọ a gba riẹ mu nọ oye a re lele. (Aizaya 48:17) Onana u dhesẹ nọ Isẹri Jihova a re wobọ kugbe uruemu ọfariẹ-ogbe ọvuọvo ho, te orọ owezẹ ọzae avọ ọzae hayo aye avọ aye. (1 Ahwo Kọrint 6:18) Oghẹrẹ uzuazọ nọ Isẹri Jihova a gwọlọ yeri oye, yọ a wo udu nọ a re ro yeri uzuazọ utioye.
O make rrọ ere na, Isẹri Jihova a rẹ “daoma lele ahwo kpobi rria dhedhẹ.” (Ahwo Hibru 12:14) Dede nọ Isẹri Jihova a siọ uruemu owezẹ ọzae avọ ọzae hayo aye avọ aye, a rẹ gba amọfa họ rọwo oware nọ a rọwo ho, a rẹ nwa ahwo nọ a re ru eware itieye oma ha, yọ eva e rẹ were ae he nọ a te yo nọ a nwa ahwo otiọye na oma. Isẹri Jihova a be daoma ru lele obọdẹ uzi uruemu na, eware nọ a gwọlọ nọ amọfa a ru kẹ ae, eye a bi ru kẹ amọfa re.—Matiu 7:12.
Kọ Ebaibol na Ọ Whobọhọ Uruemu Omukpahọ?
O make rrọ ere na, ahwo jọ a rẹ ta nọ eme nọ Ebaibol ọ ta i dhesẹ nọ u fo re a mukpahe ezae avọ ezae hayo eyae avọ eyae nọ i re lele ohwohwo wezẹ. A rẹ jẹ ta nọ ahwo nọ a bi lele izi Ebaibol a re si eware kekeke, a rẹ rọwo eriwo amọfa ha. A rẹ ta nọ, ‘Oke nọ a ro kere Ebaibol na yọ oke nọ ahwo a ri rovie aro ho, nọ a jẹ rọwo eriwo amọfa ha. Rekọ nẹnẹ ma rẹ jẹ ahwo kpobi rehọ, te ahwo ovioma ofa, te enọ i no erẹwho efa ze, gbe oghẹrẹ uruemu owezẹ kpobi.’ Ahwo nọ a rẹ ta eme itieye na a rri rie nọ ohwo ọ tẹ siọ owezẹ ọzae avọ ọzae hayo aye avọ aye, o wọhọ ẹsenọ ọ be se ohwo nọ o wo ovioma ofa. Kọ ere o ginẹ rrọ? Ijo. Fikieme ma rọ ta ere?
Keme re a siọ uruemu owezẹ ọzae avọ ọzae hayo aye avọ aye u wo ohẹriẹ gaga no re a siọ ahwo nọ a re ru eware itieye na. Ebaibol na ọ ta kẹ Ileleikristi inọ a rọ ọghọ kẹ oghẹrẹ ahwo kpobi. (1 Pita 2:17) Rekọ oyena u dhesẹ hẹ inọ a rẹ jẹ oghẹrẹ uruemu kpobi rehọ.
Joma kẹ oriruo jọ. Ma rehọ iẹe nọ isigareti ivovo i re tu owhẹ oma. Yọ who rri rie nọ o rẹ tubẹ wha uye se ohwo. Kọ otẹrọnọ ohwo jọ nọ wha gbe bi ru iruo o re vovo isigareti? Kọ oyena u dhesẹ nọ whọ be jẹ amọfa rehọ họ, fikinọ oghẹrẹ nọ who rri isigareti ivovo u wo ohẹriẹ no oghẹrẹ nọ o rri rie? Fikinọ o re vovo yọ who re vovo ho na, kọ oyena o nwani dhesẹ nọ who mukpahe iẹe? Kọ otẹrọnọ ohwo iruo ra na ọ ta nọ who nwene oghẹrẹ nọ who rri isigareti ivovo, oyena u gbe dhesẹ nọ ọyomariẹ họ ọnọ ọ be jẹ ahwo rehọ họ na?
Isẹri Jihova a gba riẹ mu nọ izi nọ Ọghẹnẹ o jie evaọ Ebaibol na kpahe oghẹrẹ nọ ma re yeri uzuazọ a re lele. Fikiere a rẹ jẹ iruemu nọ Ebaibol ọ ta nọ ma kẹnoma kẹ rehọ họ. Yọ a re mukpahe ahwo nọ uruemu rai u wo ohẹriẹ no orọ ae omarai hi, yọ a re se ai ẹkoko gbe he.
Kọ Uzi Ebaibol Kpahe Ẹme Nana O Ga Hrọ?
Kọ ẹvẹ kpahe ahwo nọ a wo isiuru owezẹ ọzae avọ ọzae hayo orọ aye avọ aye? Kọ ere a ro yẹ ai? O tẹ rrọ ere, kọ u woma re ma ta nọ o thọ re a ru oware nọ u bi si ai urru na?
Ebaibol na ọ ta ha sọ a re yẹ ohwo avọ isiuru owezẹ ọzae avọ ọzae hayo orọ aye avọ aye. Rekọ o ta nọ u wo iruemu jọ nọ e rẹ reria ohwo oma. O make rrọ ere na, Ebaibol na ọ ta nọ re ma sai ru Ọghẹnẹ eva were, ma rẹ kẹnoma kẹ oghẹrẹ iruemu jọ, te owezẹ ọzae avọ ọzae hayo orọ aye avọ aye.—2 Ahwo Kọrint 10:4, 5.
Ahwo jọ a rẹ ta nọ uzi Ebaibol kpahe ẹme nana o ga hrọ. Oware nọ a be rọ ta ere na họ, a roro nọ oware kpobi nọ u si ohwo-akpọ urru o gba họ nọ o re ru. A te je roro nọ isiuru owezẹ i wuzou te epanọ u ro fo nọ a rẹ gba ae vievie he, gbe nọ a rẹ sae tubẹ gba ae dede he. Rekọ Ebaibol na ọ ta nọ ahwo-akpọ a sae gba omarai nọ oware o tẹ maki si ai urru. A wọhọ erao ho nọ i re kie lele oware kpobi nọ u si rai urru. A sae gbaemu nọ a re ru oware uyoma nọ u si rai urru hu.—Ahwo Kọlọsi 3:5.
Joma ta kpahe oriruo jọ. Ahwo jọ nọ a wuhrẹ kpahe iruemu ahwo-akpọ a ta nọ o wọhọ nọ u wo ahwo jọ nọ a yẹ avọ oghẹrẹ iruemu jọ, wọhọ ohwo nọ o re dhuaro. Ebaibol na ọ ta gbiae he sọ a re yẹ ohwo avọ oghẹrẹ uruemu yena. Rekọ o ta nọ u wo ahwo jọ nọ “eva i re kri ẹdha ha” nọ a “rẹ kaki mu ofu.” (Itẹ 22:24; 29:22) O make rrọ ere na, Ebaibol na ọ tẹ jẹ ta nọ: “Nyasiọ evedha ba re whọ siọ ofu-omuo ba.”—Olezi 37:8; Ahwo Ẹfisọs 4:31.
Ohwo ọvo ọ rrọ họ nọ ọ rẹ ta nọ ohrẹ yena yọ ekpehre ohrẹ, hayo ta nọ ohrẹ yena o ga hrọ kẹ ahwo nọ a re dhuaro. Uzẹme riẹ họ, makọ ahwo nọ a wuhrẹ kpahe uruemu ahwo-akpọ nọ a rọwo nọ a re yẹ ohwo avọ ofu na, a rẹ daoma kpobi re a fiobọhọ kẹ ahwo otiọye na kpọ ofu rai.
Oghẹrẹ ọvona Isẹri Jihova a rri uruemu kpobi nọ o rọwo kugbe izi Ebaibol ho, te ọzae avọ aye nọ a ruọ orọo ho nọ a rẹ wezẹ kugbe. Ebaibol ọ kẹ ohrẹ kpahe oghẹrẹ iruemu yena kpobi inọ: “U fo re omomọvo rai ọ riẹ epanọ o re ro su oma riẹ re ọ sae jọ ọrẹri je wo ọghọ, orọnikọ avọ isiuru egaga kẹ owezẹ ọzae-avọ-aye nọ e vrẹta ha.”—1 Ahwo Tẹsalonika 4:4, 5.
“Ere Whai Otujọ Wha Jọ”
Ahwo nọ a gwọlọ nọ a re kurẹriẹ ziọ ukoko Ileleikristi evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ yọ ahwo nọ a rọ oghẹrẹ sa-sa yọrọ, yọ a je yeri oghẹrẹ uzuazọ sa-sa, yọ ejọ rai i ru inwene ilogbo re a sai kurẹriẹ. Wọhọ oriruo, Ebaibol na ọ ta kpahe “ahwo nọ a bi gbe-ọfariẹ, egedhọ, ibruẹnwae, ezae nọ e rọwo nọ ezae efa i lele ae wezẹ, ezae nọ i re lele ezae wezẹ,” ọ tẹ jẹ ta nọ: “Ere whai otujọ wha jọ.”—1 Ahwo Kọrint 6:9-11.
Kọ fikinọ Ebaibol na ọ ta nọ “ere whai otujọ wha jọ” na, u dhesẹ nọ ezae nọ i je lele ezae ibe rai wezẹ gbe eyae nọ i je lele eyae ibe rai wezẹ nọ e siọ uruemu yena ba no, a gbe wo isiuru itieye na ofa ha? O rrọ ere he, keme Ebaibol na ọ ta re inọ: “Wha hae nya lele ekpakpọ ẹzi na, wha ti ru eware isiuru uwo” ho.—Ahwo Galesha 5:16.
Muẹrohọ nọ orọnikọ Ebaibol na ọ ta nọ Oleleikristi o ti wo ekpehre isiuru ẹdẹvo ho ho. Ukpoye o ta nọ Oleleikristi ọ rẹ gbaemu nọ o re ru oware uyoma nọ u bi si ei urru na ha. Nọ ikpehre isiuru e tẹ ruọ Oleleikristi udu, ọ rẹ daoma re ọ kpọ ae, o re roro kpahe ae te epanọ ọ rẹ rọ nyai ru oware uyoma na ha.—Jemis 1:14, 15.
Fikiere, Ebaibol na o dhesẹ nọ ohẹriẹ o rrọ oware nọ u si ohwo urru gbe oware nọ ohwo o bi ru. (Ahwo Rom 7:16-25) Ohwo nọ o wo isiuru owezẹ ọzae avọ ọzae hayo orọ aye avọ aye ọ sae kpọ eware nọ o bi roro kpahe, wọhọ epanọ u fo nọ ọ rẹ kpọ iroro iyoma efa kpobi nọ e ro riẹ udu na, wọhọ ofu, enwae-obro, gbe uvou-uthei.—1 Ahwo Kọrint 9:27; 2 Pita 2:14, 15.
Isẹri Jihova a bi lele izi Ọghẹnẹ nọ e rrọ Ebaibol na, rekọ a rẹ gba amọfa họ rọwo eware nọ a rọwo ho. Yọ a rẹ daoma nwene izi egọmeti hi, enọ a fihọ re e thọ ahwo nọ a bi yeri uzuazọ nọ u wo ohẹriẹ no orai. Usi uwoma nọ Isẹri Jihova a be ta o rẹ kẹ ohwo kpobi erere, yọ ma rẹ rọ ọwhọ tae kẹ ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ gaviezọ.—Iruẹru Ikọ 20:20.